Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 13, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-6Csp/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200883
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8423200883.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytomXXXXXD.XXX,2/E.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXD.XXX,obajaprávnezastúpeníJUDr.
Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právom s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 18.12.2018 (v
pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 2Csp/6/2019) žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. D., a to pozemky parcely registra C č. 32/2- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 775 m2, č. 32/7- zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, č. 32/8- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 44 m2, stavby- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra C č. 32/7

a garáž súp. č. XXXX, postavená na parcele registra C č. 32/8 vo vlastníctve žalobcov v podiele 1/1
a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. D., a to pozemok parcely registra C č. 349/23-
orná pôda o výmere 1219 m2 vo vlastníctve žalobcov v spoluvlastníckom podiele 1 nie sú zaťažené
záložným právom podľa záložnej zmluvy z 11.07.2008, ktorá bola uzatvorená z dôvodu zabezpečenia
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.06.2008, ktorej vklad bol povolený
dňa 16.09.2008 správou katastra Kežmarok pod č. D. XXXX/XX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 09.04.2018 bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
o zdržanie sa výkonu záložného práva, ktorý Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 3Csp/25/2018-17
zo dňa 09.05.2018 zamietol a Krajský súd Prešov uznesením č. k. 17Co/123/2018-34 zo dňa 18.09.2018
na základe ich odvolania zmenil uznesenie súdu 1. inštancie nariadil neodkladné opatrenie a v ďalšom
výroku im uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podať žalobu voči žalovanému vo
veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tvrdili, že dňa 30.06.2008 bola
medzi stranami sporu uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo

poskytnutieúveruvprepočtevovýške132.775,68eur.Jejsúčasťou,ktorejuzavretieboloneoddeliteľnou
podmienkou získania úveru, bola zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
listevlastníctvač.XXX,k.ú.D. ač.323,k.ú.D..Ďalejtvrdili,žezmluvnývzťahstránmápovahu
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný úver predčasne ukončillistom zo dňa 19.10.2017 nazvaným ako „Oznámenie o mimoriadnej splatnosti“, v ktorom uviedol, že
nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok, pričom na
tento úkon nemal ako veriteľ oprávnenie a podľa nich ho urobil v rozpore so znením zmluvy, pretože v nej

sa nenachádza oprávnenie na zosplatnenie úveru v prípade vzniku omeškania. Uvedené produktové
obchodné podmienky im neboli predložené (ani od účinnosti 01.01.2015), a preto ich ani nemôžu
predložiť súdu. V zmluve sa o práve v zmysle § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovná
dohoda nenachádza, a preto je vôľu žalovaného zmluvu ukončiť potrebné vykladať ako odstúpenie, čo
zmluvu od začiatku zrušilo. Zrušením zmluvy nemá žalovaný legitimitu záložné právo vykonať. Uviedli,

že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.06.2008, zmluva o zriadení záložného práva
a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 19.10.2017 sú súčasťou spisu sp. zn. 3Csp/25/2018.

3. Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť zdôrazňujúc, že
v celej žalobe nie je uvedený jediný dôvod odhliadnuc od procesnej neprípustnosti podanej žaloby
s poukazom na § 137 c) a d) Civilného sporového poriadku, prečo by záložné právo na nehnuteľnosti

nemohlo existovať.

4. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 2Csp/6/2019-93 zo dňa 14.10.2020, ktorým žalobu
zamietol, s poukazom na § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, ktorý Krajský súd Prešov
po podaní odvolania žalobkyne 2/ rozsudkom č. k. 6CoCsp/2021-177 zo dňa 06.08.2021 ako vecne

správny potvrdil, konštatujúc, že odvolacie námietky žalobkyne 2/ v tom, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti nemožno považovať za ukončenie úveru, ale právnu skutočnosť modifikujúcu
čas samotného splnenia záväzku sú nedôvodné. Ak bola pohľadávka veriteľa vyplývajúca z úverovej
zmluvy zabezpečená záložným právom ani „odstúpením“ od zmluvy o úvere záväzok záložných dlžníkov
nezanikol, teda veriteľ je naďalej oprávnený požadovať uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu.

Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky,
menia sa iba podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. V posudzovanej
veci predmetom konania nie je určenie či tu právo je alebo nie je, ale jedná sa o žalobu o určenie
právnej skutočnosti z dôvodu, že žalobcovia sa domáhali učenia vo vzťahu k záložnému právu podľa
záložnej zmluvy. Zároveň je potrebné konštatovať, že záložná zmluva je právnou skutočnosťou, po

ktorej nasleduje rozhodnutie o povolení vkladu, na základe ktorého vzniká vecné právo (nastávajú
vecnoprávne účinky) a zároveň spôsobuje zánik obligačných účinkov zmluvy zriaďovacej. Možnosť
určenia žalobcami označenej právnej skutočnosti explicitne nevyplýva z ustanovenia iných osobitných
predpisov. Preto pre nedostatok procesných predpokladov na prejednanie takejto určovacej žaloby
nebolo potrebné meritórne sa vecou zaoberať, ale žalobu zamietnuť, keďže v danom prípade sa nejedná

o taký hmotnoprávny a procesný stav konkrétnej veci, za ktorého by žalobcovi neostávalo nič
iné, len aktivovať určovacie žalobu (tak ako ju formuloval) v pozícii „ultimum refugium“, teda posledné
východisko obrany a následnej ochrany svojich práv.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28.03.2023 po podanom

dovolaní žalobkyne 2/, ku ktorému sa podaním zo dňa 10.12.2021 na čl. 330 spisu pripojil aj žalovaný
1/ rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoCsp 2/2021–177 zo dňa
15. júla 2021, ako aj rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Csp 6/2019-93 zo dňa 14. októbra
2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že medzi
stranami nebolo sporné, že v súvisiacom konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie (Krajským súdom

v Prešove pod sp. zn. 17Co 123/2018 z 18.9.2018) a uložená navrhovateľom (žalobcom
v tejto veci) povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu voči
odporcovi (žalovanému v tejto veci) vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. V konaní žalobcovia namietali aktuálny stav, t. j. či sú nehnuteľnosti
ešte zaťažené záložným právom, vzhľadom na zmenu okolností (premlčanie pohľadávky a záložného

práva a mimoriadne zosplatnenie a možnosť odstúpenia od zmluvy). Namietali
najmä skutočnosť, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo urobené v rozpore so znením
zmluvy, pretože v tejto sa nenachádzalo oprávnenie na zosplatnenie úveru v prípade vzniku omeškania.

6. Dovolací súd ďalej poukázal na to, že pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm.

c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) nemôže byť na ťarchu žalobcov skutočnosť, že si
splnili z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú právoplatným
rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP (aj, keď sa žalobný petit nezhodoval so
žalobným petitom žaloby, na ktorú boli žalobcovia odkázaní zo strany odvolacieho súdu v nariadenomneodkladnom opatrení). S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 268/2019 zo
dňa 25.11.2021, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 1/2021 pod R/14/2021 konštatoval, že z obsahu podanej žaloby nepochybne vyplýva,

že žalobcovia podávali žalobu práve z dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia, s tým, že boli
odkázaní na podanie žaloby, tak ako je vyššie konštatované. Preto už len z dôvodu nariadeného
neodkladného opatrenia a uloženej povinnosti podať žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP v záujme
odstránenia spornosti a trvalého usporiadania vzťahov dočasne právne upravených predmetným
neodkladným opatrením, bol daný naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom určení.

Zamietnutie predmetnej žaloby z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, v takomto prípade bolo v
konečnomdôsledkupopretímzmysluustanovení §336ods.1a2CSP,vnútornejbezrozpornosti
právneho poriadku a predvídateľnosti práva (princíp právnej istoty) a ochrany dôvery občanov v právo
a súdnu moc.

7. V súvislosti s predmetnou vecou v otázke vyššie uvedeného právneho posudzovania veci poukázal

aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 169/2021 zo dňa 26.10.2022, jeho body 30. a 31.
odôvodnenia a uzavrel, že aj podľa jeho názoru ak žalobcovia predmetnou žalobou majú záujem
dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti a v prípade ak súd vyhovie žalobe, tak
dôjde k zmene, ak príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti, čím by
sa tak odstránil stav právnej neistoty žalobcov, pričom žalobcovia nemajú inú možnosť ani inú žalobu,

ktoroubysadomáhalivýmazuzáložnéhoprávaknehnuteľnosti,ktorejsúvlastníkmi.Bolopretopotrebné
v predmetnej veci skúmať, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa
§ 137 písm. c) CSP, keď ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti mali záujem na tom, aby záložné
právo na liste vlastníctva vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné právo ich môže obmedzovať pri
nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa

na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou proti
návrhuzáložnéhoveriteľanaspeňaženiezálohy,aletiežprostredníctvomžalobyourčenie,žetuzáložné
právo nie je (že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom). Podľa názoru dovolacieho súdu sa
žalobcovia domáhajú predmetnou žalobou negatívneho určenia neexistencie práva, keďže rozhodnutím
sa odstráni stav ich právnej neistoty, či nehnuteľnosti sú (nie sú) zaťažené záložným právom. Uzavrel

preto, že rozhodnutie súdu v danom prípade predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv
žalobcov ako vlastníkov založených nehnuteľností, a preto je potrebné žalobu posúdiť podľa § 137 písm.
c) CSP.

8. Pre objasnenie zápisu veci pod novú sp. zn. 6Csp/61/2023 súd poukazuje na bod 2.5 Pravidiel

prideľovania vecí občianskoprávnej, obchodnoprávnej a správnej agendy v osobitných prípadoch
Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok účinného v čase zápisu, podľa ktorého ak dovolací súd
nerozhodne inak, vec zrušená na základe dovolania sa pridelí sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred
jej zrušením; vec sa vedie pod novou spisovou značkou.

9. V spore bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zotrvali na podanej žalobe s tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok
pod sp. zn. 6Csp/98/2020, ktoré má prejudiciálne účinky voči tomuto konaniu bolo rozhodnuté, že
žalovaný už nedisponuje pohľadávkou, pretože je premlčaná a oni nemajú záujem uhradiť naturálnu
obligáciu v rovine daru žalovanému. Zápisom ťarchy na listoch vlastníctva je znemožnené nakladať im

s nehnuteľnosťami a zasiahnuté do ich práva vlastniť majetok, ale aj do práva na obydlie. Zdôraznili, že
vznášajú námietku premlčania voči záložnému právu, keďže premlčacia doba začala plynúť súčasne aj
s dobou premlčania samotnej pohľadávky, t. j. dňom 21.05.2015 a oznámenie o začatí výkonu záložného
práva je z februára 2018 a z decembra 2018. Podľa nich, ak žalovaný nemohol vykonať dobrovoľnú
dražbu v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia, kde mu bola uložená povinnosť zdržať sa

výkonu záložného práva, avšak len dobrovoľnou dražbou, nebránilo mu to realizovať iné spôsoby jeho
výkonu.

10. Žalovaný na pojednávaní súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na tom, že nevie
čím je odôvodnená žaloba, pretože v nej nie je uvedený žiaden dôvod, pre ktorý by nehnuteľnosti

nemali byť zaťažené záložným právom. Rozhodovanie v inom konaní nemá absolútne žiaden vplyv
na obsah žaloby v tomto konaní. Protistrana mala podať návrh na zmenu žaloby a zmenu skutkových
tvrdení. Podľa neho údajne premlčanie nejakej pohľadávky nemá vplyv na možnosť výkonu záložného
práva poukazujúc na § 151j Občianskeho zákonníka. K samotnému premlčaniu výkonu záložného právapoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2023 pod č. 27, v ktorom najvyšší
súd stanovil, že iným príslušným orgánom v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka je tiež dražobník

dobrovoľnej dražby a počas dražobného konania neplynie doba, v rámci ktorej sa premlčuje záložné
právo, pričom v tomto prípade je na liste vlastníctva vyznačený výkon záložného práva u dražobníka
dobrovoľnou dražbou z roku 2018. Aj v rozhodnutí Ústavného súd SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 je uvedené,
že k premlčaniu výkonu záložného práva dochádza len vtedy, ak v rámci premlčacej doby nezačal
záložný veriteľ s výkonom záložného práva. Spôsoby zániku záložného práva sú uvedené v zákone

a dôsledkom premlčania nikdy nie je zánik práva, len jeho oslabenie. Dobrovoľná dražba je jediný reálny
úkon, ako možno realizovať záložné právo, a to aj s poukazom na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka.
Zároveň predložil Vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 05.12.2008.

11.Súdpooboznámenísasobsahomžaloby,predloženýmilistinnýmidôkazmi,vyjadreniamistránsporu
a po oboznámení sa s pripojeným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. KK- 3Csp/25/2018, zistil

nasledovný skutkový stav:

12. Podľa tvrdení žalobcov 1/ a 2/ v podanej žalobe, ich podaní v priebehu sporu, ako aj podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28.03.2023 je predmetom sporu určenie, že
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7Cdo 268/2019 zo dňa 25.11.2021, z obsahu podanej žaloby nepochybne vyplýva (tak ako to uviedol
Najvyšší súd SR aj v tomto spore), že žalobcovia podávali žalobu z dôvodu nariadeného neodkladného
opatrenia, s tým, že boli odkázaní na podanie žaloby. Je nesporné, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2008 a zmluva o zriadení záložného
práva zo dňa 11.07.2008. V dôsledku neplnenia povinnosti splácania zo strany žalobcov, žalovaný

vyhlásil listom zo dňa 19.10.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko podľa žalobcov nemal žalovaný
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oprávnenie, je potrebné jeho vôľu zmluvu ukončiť vykladať ako
odstúpenie, čo zmluvu od začiatku zrušilo (tak to tvrdili žalobcovia). V podanom dovolaní namietali
aktuálny stav, t. j. či sú nehnuteľnosti zaťažené záložným právom vzhľadom na zmenu okolností, a to
premlčanie pohľadávky (s poukazom na rozsudok Okresného súdu Kežmarok vydaný v spore sp. zn.

6Csp/98/2020) a záložného práva, mimoriadne zosplatnenie a možné odstúpenie od zmluvy.

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. KK- 3Csp/25/2018 mal súd preukázané, že
žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresnom súde Kežmarok
dňa 09.04.2018 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.

Ich návrhu vyhovel Krajský súd Prešov, ktorý uznesením č. k. 17Co/123/2018-34 zo dňa 18.09.2018
rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu 1. inštancie a nariadil neodkladné opatrenie
v znení: Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej
medzi navrhovateľmi a odporcom dňa 11.07.2008 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F.,

obec D., katastrálne územie D., zapísaných na LV č. XXX, a to k pozemku reg. „C“, parc. č. 32/2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2, parc. č. 32/7, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. 32/8, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 44
m2, stavbe - rodinnému domu na parc. č. 32/7, súp. č. XXX, garáži na parc. č. 32/8, súp. č. XXXX a
na LV č. XXX, a to k pozemku reg. „C“, parc č. 349/23, druh pozemku orná pôda o výmere 1219 m2

(I. výrok).Ukladá navrhovateľom povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu
voči odporcovi vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. (II. výrok)
Navrhovateľom nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (III. výrok). Zároveň v odôvodnení uznesenia
uviedol, že s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že navrhovatelia dôvodnosť potreby bezodkladnej
úpravy pomerov strán dostatočným spôsobom osvedčili, keď je zrejmé, že odporca pristúpil k výkonu

záložného práva, pričom existencia právnych účinkov zosplatnenia úveru, ktoré odporca listom zo dňa
19.10.2017 zamýšľal vyvolať, je sporná. Následne v zmysle § 366 ods. 1 CSP uložil navrhovateľom
povinnosť podať žalobu vo veci samej.

14. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise mal súd preukázané, že Slovenská

sporiteľňa, a. s. ako banka uzavrela so žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi dňa 30.06.2008 Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou sa zaviazala poskytnúť im splátkový úver na nadobudnutie,
úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 4.000.000,- Sk, t. j. 132.775,68 eur, označený ako druh úveru
ÚverPLUSnabývanie,stým,žeúrokovásadzbabudefixná1rokvovýške5,20%p.a.vdeňuzatvoreniazmluvy do 30.06.2009. Úver mal byť poskytnutý jednorazovo bezhotovostne s tým, že pri uzatvorení
zmluvy z prostriedkov úveru uhradený bude spracovateľský poplatok vo výške 29.999,- Sk/995,78 eur,
poplatok za správu úveru 90,- Sk/ 2,99 eur/ mesačne. Žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali splatiť úver vo výške

a splatnosti 1. splátky istiny 4.000.000,- Sk/132.775,68 eur dňa 20.04.2038, s tým, že konečná splatnosť
úveru má byť dňa 20.05.2038. Splatnosť úrokov a poplatkov bola dohodnutá mesačne, v posledný deň
kalendárneho mesiaca. Splátky mali byť splácané inkasom z inkasného účtu v banke.
Ďalej bolo v článku I. zmluvy uvedené, že všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach
úverovej zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou,

úverovými podmienkami a VOP.

15. Dňa 11.07.2008 uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako záložcovia 1/ a 2/ a C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. X ako záložca 3/ s bankou ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam záložcami v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie

pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zálohom
sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, G. XXX H. G. XXX, k. ú.
D., okres Kežmarok. V Článku IV Výkon záložného práva je uvedené, že ak pohľadávka nebude riadne
a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí
svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo VOP.

16. Žalovaný dňa 19.10.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo oznámil žalobcom 1/ a 2/ v liste-
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.10.2017, v ktorom uviedol, že nastal
Prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne
a Splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a. s., s účinnosťou od 01.01.2015.

17. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. D. vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, a to pozemkov parcely registra C KN č. 32/2- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 775 m2, č. 32/7- zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, č. 32/8- zastavané plochy
a nádvoria o výmere 44 m2, stavieb- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra C KN

č. 32/7 a garáž súp. č. XXXX, postavená na parcele registra C KN č. 32/8. Tieto nehnuteľnosti sú
zaťažené záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, zapísaným v časti C ťarchy ako vklad
záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. pod D. XXXX/XX-XX/XX. Zároveň je na liste
vlastníctva vyznačená poznámka v znení: „Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, ako
záložný veriteľ- Doplnenie Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 01.02.2018 predajom

nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe- D. XXXX/XXXX- parcela reg. C KN 32/2, 32/7, 32/8, stavby- súp.
č. XXX- rodinný dom na parcele C KN 32/7, súp. č. XXXX- garáž na parcele C KN 32/8-P 21/18-33/18.“
18. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. D. vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, a to pozemku
parcely registra C KN č. 349/23- orná pôda o výmere 1.219 m2. Táto nehnuteľnosť je zaťažená

záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, zapísaným v časti C ťarchy ako vklad záložného
práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. pod D. XXXX/XX-XX/XX. Zároveň je na liste vlastníctva
vyznačená poznámka v znení: „B-1- C. B.- 1- Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, ako
záložný veriteľ- Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe zo dňa 08.12.2018 - D. XXXX/XXXX- parcela reg. C KN 349/23-P334/17-196/17“ a „ B-2- C.

E.- 1- Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, ako záložný veriteľ- Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe zo dňa 08.12.2018 - D. XXXX/
XXXX- parcela reg. C KN 349/23-P334/17-196/17.“

19. Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Csp/98/2020 zo dňa 01.06.2022 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/39/2022 zo dňa 15.11.2022 z registra tohto
súdu ako aj voľne prístupných na stránkach právneho a informačného portálu slov-ex.sk: file:///C:/
Users/LUCIA~1.BAS/AppData/Local/Temp/Rozsudok_6Csp-98-020.pdf file:///C:/Users/LUCIA~1.BAS/
AppData/Local/Temp/Rozsudok_12CoCsp-39-2022.pdf, mal súd preukázané, že žaloba na plnenie
žalobcu Slovenskej sporiteľne, a. s. voči žalovaným 1/ a 2/ (tu žalobcom 1/ a 2/) o zaplatenie

124.605,32 eur bola zamietnutá z dôvodu premlčania pohľadávky, keď súd na základe tam vykonaného
dokazovania uzavrel, že dňom 20.05.2015 alebo najneskôr dňom 20.02.2017 začala plynúť premlčacia
doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaných, a preto trojročná premlčacia doba zosplatnenéhozvyšku dlhu uplynula najneskôr dňa 20.05.2018, resp. 20.02.2020 a keďže žaloba bola podaná na súde
až dňa 15.07.2020, stalo sa tak v čase, keď už nárok žalobcu bol nepochybne premlčaný.

20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 30.06.2008 (ďalej
len „Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu 30.06.2008 zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
30.06.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25. Podľa §101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

27. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa

zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.30. Podľa § 151l ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného

práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení
o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude
domáhať uspokojenia zo zálohu. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ
je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnej správe
katastra nehnuteľností, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

31. Podľa § 151 md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo

časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

32. Vo vzťahu k prípustnosti podanej žaloby súd uvádza, že žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení podľa § 137 c) CSP, pretože ako vlastníci domáhajúci sa podanou
žalobou negatívneho určenia neexistencie práva, majú záujem na tom, aby záložné právo na ich listoch
vlastníctva nebolo vyznačené, pretože ich môže obmedzovať pri nakladaní s nehnuteľnosťami a práve
nimi navrhované rozhodnutie môže odstrániť stav ich právnej neistoty, a to, či ich nehnuteľnosti sú (nie

sú) zaťažené záložným právom, a teda práve rozhodnutie v tomto spore predstavuje spôsobilý právny
prostriedok ochrany ich práv ako vlastníkov založených nehnuteľností (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022). Navyše aj Krajský súd Prešov v uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej, t. j. žalobu o zdržanie
sa výkonu záložného práva, pričom Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení skonštatoval, že už len z

dôvodu nariadeného neodkladného opatrenia a uloženej povinnosti podať žalobu v zmysle § 336 ods.
1 CSP v záujme odstránenia spornosti a trvalého usporiadania vzťahov dočasne právne upravených
predmetným neodkladným opatrením, je daný naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom
určení.

33. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôžu byť žiadne pochybnosti o
tom, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi bankou a žalobcami 1/ a 2/ dňa 30.06.2008 je
spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani to, že samotná zákonná úprava zmluvy o úvere ako
zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere
patrí ako taká medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 Obchodného zákonníka).

To, že ide nepochybne o zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter a je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva z právneho postavenia zmluvných strán,
pretože žalobca uzatvoril zmluvu ako banka, a teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti vykonávanej v zmysle
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§2 ods.

1 písm. b)) a žalobcovia 1/a 2/ ako spotrebitelia v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pretože ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Napokon ani samotní účastníci konania v priebehu sporu
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nespochybňovali. Súd zdôrazňuje, že na Zmluvu o úvere nie
je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu, ktorý bol poskytnutý žalobcom 1/ a 2/, čo vyplýva z § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 258/2001 Z. z. Zmluva o úvere má všetky podstatné náležitosti zmluvy úvere v zmysle § 497 anasl. Obchodného zákonníka. Z jej ustanovení je nepochybne zrejmý záväzok žalovaného poskytnúť
v prospech žalobcov1/ a 2/ peňažné prostriedky vo výške 4.000.000,- Sk/132.775,68 eur a záväzok
žalobcov 1/ a 2/ poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť a zaplatiť úroky. Aplikácia tejto

právnejúpravyzmluvyoúverevyplývaajztextuuvedenéhovzáhlavísamotnejzmluvy.Pretožezmluvao
úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka má spotrebiteľský charakter, bolo nevyhnutné, aby súd
pri právnom posúdení zmluvy vychádzal aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku (§ 52 a nasl.). Zároveň súd zdôrazňuje, že vzhľadom na akcesorickú povahu záložného
práva je za spotrebiteľskú zmluvu nevyhnutne potrebné považovať aj zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 11.07.2008.

34. Záložná zmluva (zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam) ako právny inštitút je právne
upravená v ustanovení § 552 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávku možno zabezpečiť aj
záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o
vecných bremenách. Záložnú zmluvu uzatvára na jednej strane veriteľ pohľadávky a dlžník alebo tretia

osoba na strane druhej. Obligačným dlžníkom je ten, voči ktorému má veriteľ pohľadávku zabezpečenú
záložným právom. Záložný dlžník je vlastníkom zálohu. Jeho povinnosťou nie je splniť dlh veriteľovi, ale
strpieť uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu. Obligačný a záložný dlžník môže byť tá istá osoba. Ak
Občiansky zákonník v ustanovení § 100 ods. 1 veta tretia umožňuje dlžníkovi dovolať sa premlčania, je
nepochybné, že týmto dlžníkom nemusí byť len obligačný dlžník, ale aj záložný dlžník. Žalobcovia 1/ a 2/

postavenie záložného dlžníka získali uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
so žalovaným. Boli teda oprávnení vzniesť námietku premlčania nielen vo vzťahu k záložnému právu,
ale aj vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom. Žalobcovia námietku
premlčania vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej záložným právom bez akýchkoľvek
pochybností vzniesli v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 6Csp/98/2020.

35. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné
právo mohlo prvýkrát vykonať. Záložné právo sa však nikdy nepremlčí skôr než ním zabezpečená
pohľadávka. Uplynutím premlčacej doby záložného práva sa záložné právo stáva premlčaným.

36. Výkon záložného práva začína záložný veriteľ právnym úkonom (oznámením o
začatí výkonu záložného práva). Je to právny úkon obligatórne písomný a adresovaný. Obsahom tohto
právneho úkonu je voľba záložného veriteľa medzi niektorým z prípustných spôsobov výkonu záložného
práva (predaj zálohu spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve, predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe
alebo predaj zálohu v exekúcii).

37. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný- Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ
a žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci uzatvorili dňa 30.06.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
§ 497 až 508 Obchodného zákonníka (ktorú súd posúdil podľa vyššie uvedeného ako spotrebiteľskú
zmluvu), na základe ktorej im žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške

4.000.000,- SK, a to ako účelový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností. Zároveň
žalovaný ako záložný veriteľ so žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami uzatvoril podľa §§ 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka dňa 11.07.2008 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, kde
ako predmet zálohu sú uvedené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané
na listoch vlastníctva č. XXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a č. 323 v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov. Súčasťou záložnej zmluvy je i Mandátna zmluva, ktorou záložcovia ako
mandant poverili a splnomocnili záložného veriteľa ako mandatára, aby na ich účet za odplatu 1,- Sk
uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa predmetnej zmluvy
o záložnom práve, ktorá tvorí obsah listiny, a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony potrebné
na prevod vlastníckeho práva k zálohu na tretiu osobu. Záložné právo na predmetné nehnuteľnosti je

zapísané na listoch vlastníctva č. XXX H. G. XXX, k. ú. D..

38. Je nepochybné, že žalobcovia 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so splácaním úveru, v dôsledku
čoho žalovaný po predchádzajúcich výzvach zosplatnil predmetný úver ku dňu 19.10.2017 Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 19.10.2017, v ktorom uviedol, že nastal Prípad porušenia

v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne a. s., s účinnosťou od 01.01.2015. Oznámenie bolo doručené žalobcom 1/ a 2/
dňa 23.10.2017 (viď rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6Csp/98/2020). Aj keď žalobcovia
v podanej žalobe namietali zákonnosť zosplatnenia úveru v dôsledku ich omeškania s jeho splácaním,súd k tomu uvádza, že v rozhodnutiach tak prvoinštančného súdu ako aj odvolacieho súdu týkajúcich sa
žaloby na plnenie je právoplatne konštatované, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, nakoľko zo strany žalobcu (tu žalovaného) boli splnené všetky kumulatívne

podmienky tákajúce sa zosplatnenia úveru (bližšie pozri rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
6Csp/98/2020 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/39/2022).

39. Na tomto mieste súd vo vzťahu k právoplatne skončenému konaniu vedenému na tomto súde pod
sp. zn. 6Csp/98/2020 o zaplatenie 124.605,32 eur s príslušenstvom medzi tými istými stranami sporu,

aj vzhľadom na argumenty žalovaného týkajúce sa tvrdenia, že rozhodovanie v inom konaní nemá
absolútne žiaden vplyv na obsah žaloby v tomto konaní a že nebolo správne posúdene premlčanie
pohľadávky aj vzhľadom na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR; dáva do pozornosti rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29.04.2010, z ktorého cituje: „Právoplatné súdne
rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania,
pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov

zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom
konaní tých istých účastníkov záväzné. Právne vzťahy ním vyriešené je možno spochybniť len osobitne
kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi opravnými prostriedkami (v prípade schváleného zmieru
prichádza do úvahy postup podľa § 99 ods. 3 O.s.p.). Keďže - ako už bolo vysvetlené - súd nemôže
ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore

účastníkov, nie je vonkoncom rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní správne
alebo nesprávne právne posúdil priznaný nárok (príslušenstvo pohľadávky). Klásť si otázku, či civilný
súd v predošlom konaní vec /priznaný nárok/ správne alebo nesprávne právne posúdil, je nielen
zbytočné, takáto otázka je úplne nepatričná (nemá byť prečo položená): so zreteľom na právoplatnosť
a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne

posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov
vylúčené (neprípustné).“ Vzhľadom k uvedenému konajúci súd nemal možnosť výberu v otázke či bude
rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 6Csp/98/2020, ktoré v konečnom dôsledku
ustálilo zosplatenie úveru a premlčanie pohľadávky, a preto toto v celom rozsahu rešpektoval.
40. Ďalej je nepochybné, že žalovaný začal výkon záložného práva, čo oznámil Oznámením o začatí

výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe zo dňa 08.12.2018 a Doplnením
Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 01.02.2018. Začatie výkonu záložného práva
a jeho vyznačenie na listoch vlastníctva v súlade s § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva
nielen z predložených listov vlastníctva, ale aj zo zhodných tvrdení strán sporu. Zároveň zo strany
žalovaného bolo predložené Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti,

sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2
a nasl. zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré obsahuje všetky zákonné náležitosti;
v jeho závere je prehlásenie dražobníka, že predložený návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na
predmet dražby prijíma, a ktoré nebolo po jeho oboznámení na pojednávaní súd zo strany žalobcov 1/
a 2/ žiadnym spôsobom popreté alebo spochybnené.

41. Po začatí výkonu záložného práva na návrh žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd Prešov uznesením č.
k. 17Co/123/2018-34 zo dňa 18.09.2018 nariadil neodkladné opatrenie v znení: Odporca je povinný
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľmi a odporcom dňa 11.07.2008

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F., obec D., katastrálne územie D., zapísaných na LV č.
XXX, a to k pozemku reg. „C“, parc. č. 32/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 775
m2, parc. č. 32/7, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. 32/8, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, stavbe - rodinnému domu na parc. č.
32/7, súp. č. XXX, garáži na parc. č. 32/8, súp. č. XXXX a na LV č. XXX, a to k pozemku reg. „C“, parc

č. 349/23, druh pozemku orná pôda o výmere 1219 m2 (I. výrok).Ukladá navrhovateľom povinnosť v
lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu voči odporcovi vo veci samej o zdržanie sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. (II. výrok) Navrhovateľom nárok na náhradu
trov konania nepriznáva. (III. výrok). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.12.2018.

42. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o úvere, záložnej zmluvy,
mandátnej zmluvy, zosplatenia úveru, premlčania pohľadávky a vydania neodkladného opatrenia neboli
medzi stranami sporné. Taktiež medzi stranami nebolo sporné ani začatie výkonu záložného práva
Oznámením o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe zo dňa08.12.2018 a doplnením zo dňa 01.02.2018, čo vyplynulo aj zo správania žalobcov už pri podaní návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, keď odvolací súd konštatoval, že zo správania odporcu jen
zrejmé, že aktivoval inštitút záložného práva predajom zálohu na dražbe. Sporná zostala skutočnosť,

či došlo k premlčaniu výkonu záložného práva žalovaného k predmetným
nehnuteľnostiam, vzhľadom na žalobcami vznesenú námietku premlčania výkonu záložného práva, na
ktorú poukázali v podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu Prešov č. k. 6CoCsp/2/2021-177 zo
dňa15.07.2021.Napojednávanísúduustálilizačiatokplynutiapremlčacejdobyvýkonuzáložnéhopráva
súčasne s dobou premlčania samotnej pohľadávky, t. j. dňom 21.05.2015 a v dôsledku jej uplynutia je

podľa nich výkon záložného práva premlčaný. Na druhej strane žalovaný s predmetnou argumentáciou
nesúhlasil a s poukazom na začatie výkonu záložného práva oznámením o jeho začatí v roku 2018
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 tvrdil, že premlčacia doba
spočívala, a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu výkonu záložného práva.

43.Záložnéprávomávovzťahukzabezpečenejpohľadávkeakcesorickúpovahu anepremlčísaskôr

ako zabezpečená pohľadávka. Je to v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného
zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Premlčaniu podlieha
ajzáložnéprávo,čovyplývaz§100ods.2Občianskehozákonníkaapremlčísavovšeobecnejtrojročnej
premlčacej lehote v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania záložného
práva môže vzniesť iba záložca a po prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynula aj

premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky a nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.

44. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého je možné odvrátiť súdnu
vymáhateľnosť vznesenou námietkou. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1 MCdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009 je „účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v
občianskoprávnych vzťahoch, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil
(vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.“ V inštitúte premlčania sa

pritom prejavuje pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, a teda zákony sú písané pre bdelých, resp. právo
patrí bdelým.

45. Súdna prax už ustálila, že záložné právo podlieha premlčaniu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 71/2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 250/2011

zo dňa 08.12.2011). Nejde o právo majetkové, ktoré by bolo z premlčania vylúčené. V
prípade premlčania záložného práva je daná možnosť domáhať sa proti záložnému veriteľovi ochrany
prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/169/2021 dospel k záveru, že určovací
výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je spôsobilým podkladom

pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa.

46. Ústavný súd SR v náleze č. k. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 ohľadne premlčania výkonu
záložného práva dospel k právnym záverom, podľa ktorých, cit.: „Záložné právo je právom, ktoré
nepochybne premlčaniu podlieha (z čoho vychádzal aj krajský súd), pretože nejde o majetkové právo,

ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu
(ďalej aj len „premlčanie záložného práva“) je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné právo v
trojročnejpremlčacejdobe,ktorázačínaplynúťododňa,keďvznikloprávonauspokojeniezabezpečenej
pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade,

ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ
neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja
zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa
nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z
predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na

uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.
Z tejto úpravy (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba
záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Tak ako na to
poukázal krajský súd, je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvouzáložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy
stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než
uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie

doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale
nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by
existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia
než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia
doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol

domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho
práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie.
Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže
záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená
pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného
veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca

nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva
veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku,
ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej dobe než trojročnej).“
Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva

domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať
sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky
premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa

uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)

uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je
ďalší právny osud samotného záložného práva, t. j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky
premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení
námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie
nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné (ako k tomu dospieva

napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 z 21. decembra 2010).“

47. Podľa rozsudku súdu v spore sp. zn. 6Csp/98/2020 začala plynúť premlčacia doba zabezpečenej
pohľadávky najskôr dňa 20.05.2015 a uplynula dňa 20.05.2018, prípadne začala plynúť dňom
20.02.2017 a uplynula dňom 20.02.2020. Rôznosť dátumov súd odôvodnil nepreskúmateľnosťou

žalovaného nároku. Nepochybné však je, že zabezpečená pohľadávka je premlčaná. K zosplatneniu
úveru došlo žalovaným ku dňu 19.10.2017. S poukazom na § 101 Občianskeho
zákonníka dňa 20.10.2017 začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k záložnému
právu, t. j. odo dňa, keď mohlo byť toto právo vykonané prvýkrát, teda odo dňa, kedy vzniklo právo
na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, pričom táto doba je trojročná. K začatiu plynutia

premlčacej doby vo vzťahu k záložnému právu nemohlo dôjsť dňa 20.05.2015, ako tvrdia žalobcovia 1/
a 2/, pretože v tom čase ešte žalovanému nevzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
zo zálohu. Podľa názoru súdu (čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania) tým, že došlo k uplatneniu
práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky realizáciou záložného práva zo strany žalovaného ako
záložného veriteľa, a to s poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva

a jeho doplnenie zo dňa 08.12.2018 a 01.02.2018, došlo k prerušeniu, spočívaniu plynutia premlčacej
doby k záložnému právu s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka.

48. Občiansky zákonník v § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom,
že okamihom nastania právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej

prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje
nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha
na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie práva veriteľom
na súde alebo inom príslušnom orgáne. Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne podmienky.Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý je kompetentný
uplatnené právo zrealizovať, či už vydaním exekučného titulu, vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu alebo speňažením zálohu na dobrovoľnej dražbe. Za iný príslušný orgán súdna prax

v zhode s odbornou spisbou považuje rozhodcovský súd, priestupkový orgán v rámci priestupkového
konania a za takýto orgán nepovažuje subjekt tzv. notifikačnej povinnosti (§ 102 OZ).

49. Žalovaný predloženým Vyhlásením navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti,
sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle ustanovenia

§ 7 ods. 2 a nasl. zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách preukázal, že dražobník Dražobná
spoločnosť, a. s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703 prijal návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby, pričom zo zhodného tvrdenia strán sporu, ktoré neboli popreté , odôvodnenia právoplatného
uznesenia Krajského súdu Prešov č. k. 17Co/123/2018-34 zo dňa 18.09.2018, ako
aj z predložených listov vlastníctva č. XXX H. G. XXX, k. ú. D., ktorých obsah nebol nikým
spochybnený (keďže poznámka na liste vlastníctva vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie

vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve
k nehnuteľnosti a jej zápis je aj s poukazom na § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
hodnoverný) vyplýva, že žalovaný začal s výkonom záložného práva, čím došlo k spočívaniu plynutia
premlčacej doby výkonu záložného práva, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022. Podľa tohto uznesenia, cit.: „Dražobník je teda subjekt, ktorému
zákon zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je
zabezpečenápohľadávkazáložnéhoveriteľa,pretohomožnopovažovaťzainýpríslušnýorgánvzmysle
§ 112 OZ. V nadväznosti na uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že
premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie.“

50. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný ako záložný veriteľ uplatnil výkon záložného práva na
dobrovoľnej dražbe u dražobníka, avšak len v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia súdom,
ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
a podať žalobu vo veci samej (túto žalobu), nedošlo zo strany dražobníka k vykonaniu dražby. Ako

uvádza Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/64/2020, cit.: „K realizácii dražby teda nedošlo v
dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Z uvedeného
potom vyplýva, že zákaz výkonu záložného práva uložený neodkladným opatrením nemožno vykladať
na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne nepokračoval“ (§ 112 OZ) v začatom
dražobnom konaní.“ Je nepochybné, že zo strany žalovaného nedošlo k upusteniu výkonu záložného

práva z jeho vôle, ale bezpochyby išlo len o splnenie si zákonnej povinnosti, čo
nemôže ísť na jeho ťarchu. Navyše uvedené neodkladné opatrenie je stále platné, nebolo zrušené, čo
žalovanému neumožňuje vo výkone záložného práva pokračovať. Je pritom na žalovanom, k akému
postupu pri vymáhaní jeho pohľadávky pristúpi.

51. Účel a funkcia záložného práva vyplýva priamo z ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka.
Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, má dve základné funkcie
a to funkciu zabezpečovaciu a funkcia uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ
do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj
dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo

vykonaťauspokojiťsapriamozozálohu.Výkonzáložnéhoprávamožnorealizovaťvtedy,akpohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. V rámci výkonu záložného práva bol
záložný veriteľ v tomto prípade podľa Článku IV. oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo VOP.
Záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, čo

strany nepopreli a čo nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia. Účelom a funkciou záložného práva s poukazom na možnosť toto realizovať podľa zákona o
dobrovoľných dražbách, je uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa bez toho, aby musel získať pred
uplatnením výkonu záložného práva exekučný titul. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol, že si svoju pohľadávku
voči žalobcom uspokojí prostredníctvom záložného práva realizovaného podľa zákona o dobrovoľných

dražbách, jeho vôľu je potrebné rešpektovať. Ak potom žalobcovia poukazovali na iné spôsoby výkonu
záložného práva vo všeobecných obchodných podmienkach, tieto súdu predložené neboli a súd teda
nemohol posúdiť, akým iným spôsobom mohol žalovaný uspokojiť svoju pohľadávku.52. Záverom súd uzatvára, že v konaní boli ako dôkaz oboznámené listy vlastníctva, na ktorých je
vyznačené oznámenie o začatí výkonu záložného práva a takisto bol ako listinný dôkaz vykonaný
dokument- Vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti

pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 a nasl. zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého záložný veriteľ konkrétnemu dražobníkovi
podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva formou vykonania dobrovoľnej
dražby a dražobník tento návrh akceptoval. Aj keď premlčacia doba výkonu záložného práva začala
plynúť dňa 20.10.2017, oznámením o začatí výkonu záložného práva (01.02.2018, 08.12.2018) došlo

k spočívaniu jej plynutia, táto zákonná prekážka plynutia premlčacej doby záložného práva doposiaľ
neodpadla (viď bod 50. odôvodnenia), a preto nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva. Správne
preukázal žalovaný aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011, podľa ktorého ak premlčacie
doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania
vznesená,strácazáložnýveriteľmožnosťdomáhaťsa(protivôlizáložcu)uspokojeniazozálohu,pretože
jeho záložné právo je premlčané. K premlčaniu výkonu záložného práva však v tomto prípade z vyššie

uvedených dôvodov (začatie výkonu záložného práva a spočívanie premlčacej doby) nedošlo, a súd
preto žalobu žalobcov 1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietol.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
vzhľadom na plný úspech žalovaného mu priznal voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu

100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.