Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoEk/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110210129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4110210129.2

Uznesenie

10 25CoEk/25/2024
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX,

o vymoženie sumy 371,76 eura, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
08. októbra 2024 pod č.k. 10Er/275/2010-79, takto

r o z h o d o l :

9 25CoEk/25/2024
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

9 25CoEk/25/2024
1.1.SúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomuznesenieOkresnéhosúduNitra,sp.zn.
10Er/275/2010-63 zo dňa 12.06.2024 zrušil a druhým výrokom zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia §
9a, § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 5, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 239 ods. 1, § 242, § 248, § 250
ods. 2, § 357 písm. a ) CSP, § 5 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch.

1.2. Uviedol, že spísaním zápisnice dňa 10.03.2010 požiadala oprávnená súdneho exekútora o
vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 10.03.2010. Poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi udelené nebolo. Uznesením sp.zn. 10Er/275/2010-63 zo dňa
12.06.2023 vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil exekúciu, pretože oprávnená nedoplnila návrh
na vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Proti
tomuto uzneseniu podala oprávnená podanie označené ako odvolanie. Každé podanie je potrebné

posúdiť podľa obsahu a pretože v danom prípade vydal rozhodnutie vyšší súdny úradník, proti ktorému
rozhodnutiu zákon podľa § 239 ods. 1 CSP pripúšťa iba sťažnosť, nie odvolanie, má o tomto opravnom
prostriedku bez ohľadu na to ako je označený, rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie podľa § 248 CSP.
Poukázal na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 511/2022 zo dňa 15.03.2023. V danom prípade ide o vadu, ktorá
sa týka procesných podmienok, pretože vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd. Preto napadnuté
uznesenie vyššieho súdneho úradníka podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil tak, ako požadovala oprávnená,

hoci tento nedostatok v sťažnosti nenamietala.
1.3. Nestotožnil sa s tým, že by hlavný kauzálny vzťah medzi oprávnenou a povinnou nemal
byť spotrebiteľským vzťahom, pretože povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky
vyhlásila, že peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel povolania. Povinná bola v zmluve o
úvere identifikovaná svojím bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a za použitia
interpretačného pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv

uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon podnikania (zamestnania) úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,teda oprávnenú. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru
na výkon podnikania, resp. povolania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s

podnikaním,resp.zamestnanímúčastníkazmluvy.Navyšeakjetentoúdajvzmluvelensúčasťouvopred
pripraveného tlačiva. V tomto smere poukázal na nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01.09.2008.
Označeniedlžníkavzmluveoúverejepotrebnévykladaťvprospechdlžníka-povinnej,ktorátextzmluvy
vopred nevyhotovila.
1.4. Oprávnená mohla a mala doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote podľa § 39 ods.

4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čím by zmienené pochybnosti odstránila. Návrh na
vykonanie exekúcie doplnila až podaním zo dňa 03.02.2016. Tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods.
1 Exekučného poriadku, v ktorej má doplniť návrh na vykonanie exekúcie treba vykladať tak, že takéto
doplnenie musí oprávnená doručiť exekučnému súdu. Len súd je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu
a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať za zachovanie lehoty, pretože by to bolo

v rozpore s ustanovením § 121 ods. 5 CSP. Súdneho exekútora v tomto prípade nemožno považovať
za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t.j. do 22.01.2016, nebolo doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou doručené súdu, alebo dané na prepravu (nie však súdnemu
exekútorovi), nastali dôvody na zastavenie exekúcie. Ani následné doručenie doplnenia návrhu nemôže
mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

1.5. Exekučné konanie bolo v časti zmenkového a zákonného úroku, poplatku za poskytnutie úveru
a poplatku za upomienku právoplatne zastavené, ale keďže v danom prípade nebolo ešte súdnemu
exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie, exekúcia nezačala a ani ju nie je preto možné
zastaviť, zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
návrh na vykonanie exekúcie oprávnená v zákonom stanovenej lehote nedoplnila.

2. Oprávnená podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote
navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietala, že v konaní došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Napadnuté uznesenie
považovala za nepreskúmateľné a odôvodnenie za nepresvedčivé. Uviedla, že zmluva bola uzavretá

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka má povahu absolútneho obchodu. Hlavný kauzálny vzťah nepovažovala za spotrebiteľský.
K samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložila nielen exekučný titul a zmenku, na základe
ktorej jej bol v exekučnom titule priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka
zabezpečovala. Svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4

Exekučného poriadku splnila. Dňa 22.06.2011 uzavrela s povinnou zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve uviedla a aj osobitne podpísala
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Dôležitý je účel poskytnutia
úveru a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§355ods.1,§359CSP)azistení,žespĺňanáležitosti
ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 10.03.2010, kedy bola pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 16339/09 zo dňa 29.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 16.11.2009 a vykonateľnosť dňa 19.11.2009. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.04.2010 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 10Er/275/2010-16 zo dňa 11.10.2010 zamietol žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v časti zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 371,76
eura od 25.05.2009 do zaplatenia, v časti zákonného úroku vo výške 6% p.a. zo sumy 371,76 eura
od 10.08.2009 do zaplatenia, v časti poplatku za poskytnutie úveru vo výške 191,20 eura a v časti
poplatku za upomienku vo výške 13,93 eura. Dňa 15.11.2010 rozhodol opravným uznesením č.k.
10Er/275/2010-34 o oprave výroku uznesenia č.k. 10Er/275/2010-16 zo dňa 11.10.2010. Z dôvodu

podaného odvolania oprávnenej, ktoré následne táto vzala späť, odvolací súd rozhodol uznesením zo
dňa 14.04.2011 pod č.k. 15CoE/52/2011-42, ktorým odvolacie konanie zastavil a o trovách odvolacieho
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Následne súd prvej inštancie
uznesenímzodňa21.11.2011podč.k.10Er/275/2010-46zastavilexekučnékonanievčastizmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 371,76 eura od 25.05.2009 do zaplatenia, v časti zákonného
úroku vo výške 6% p.a. zo sumy 371,76 eura od 10.08.2009 do zaplatenia, v časti poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 191,20 eura a v časti poplatku za upomienku vo výške 13,93 eura. Opravným
uznesenímzodňa23.05.2012podč.k.10Er/275/2010-50opravilvýrokuzneseniač.k.10Er/275/2010-46
zo dňa 21.11.2011 tak, že správne malo byť uvedené: v časti zákonného úroku vo výške 6% p.a.
zo sumy 205,13 eura od 10.08.2009 do zaplatenia. Dňa 03.02.2016 súdny exekútor doručil súdu
podanie oprávnenej označené ako postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f

ods. 1 Exekučného poriadku. Uznesením zo dňa 12.06.2023 pod č.k. 10Er/275/2010-63 súd exekúciu
zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podala oprávnená odvolanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením, ktoré je z dôvodu odvolania oprávnenej predmetom prieskumu odvolacím
súdom.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

10. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučné
konanie sa začína na návrh. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať

vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

11. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)

a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

15.1. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti, či
zmätočnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne
odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení,
nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj
nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie

je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny.
15.2. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva
na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Postupom súdu tak došlo k porušeniu práva
žalobcu na súdnu ochranu. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv

a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Ak je rozhodnutie
súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní
ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok
riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

16. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí teda obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia a súd sa musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s odkazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale aj náležitým
právnym zhodnotením. Ak rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné,

nepreskúmateľné a dochádza ním k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v civilnom konaní. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia bráni jeho vecnému
preskúmaniu v odvolacom konaní; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššej inštancie vo väčšine
prípadov neprichádza do úvahy najmä z hľadiska zachovania princípu dvojinštančnosti konania.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať (viď nálezy Ústavného súdu SR z 23.08.2001 sp.zn. II. ÚS

14/2001 a z 13.11.2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).

17. Exekučné konanie predstavuje osobitnú súčasť či fázu civilného konania, ktoré musí podliehať
časovému ohraničeniu. Moment začatia exekučného konania je stanovený tak, že sa začína dňom,
keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Momentom doručenia návrhu

súdnemu exekútorovi sa začína exekučné konanie so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi.
Osobitosťou exekučného konania je procesná súčinnosť súdneho exekútora a exekučného súdu.
Exekučné konanie sa síce začína momentom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, avšak súdny exekútor môže začať vykonávať procesné úkony smerujúce k uspokojeniu
pohľadávky oprávnenej či k inej ochrane judikovaného nároku oprávnenej až momentom udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie nepredstavuje súdne rozhodnutie,
je len procesným úkonom či listinou exekučného súdu a oprávňujúcou súdneho exekútora vykonávať
procesné úkony v exekučnom konaní smerujúce k uspokojeniu judikovaného nároku. Ak súd dospeje
k názoru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, to znamená, že dosiaľ nedisponujevlastnosťouvykonateľnosti,prípadnejetuinávada,prektorújeexekúcianeprípustná,žiadosťoudelenie
poverenia zamietne a až následne exekučné konanie zastaví.

18.1. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie mal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti
(ex offo) skúmať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Táto prvá fáza exekučného konania končí udelením poverenia

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, alebo zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Vo
svojom odôvodnení však súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 243f ods. 1, ods. 5, podľa ktorých
dôsledkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou je zastavenie exekúcie. V tejto fáze,
keď ešte nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia, je predčasné rozhodovať
priamo o zastavení exekúcie. Exekúcia navyše ešte nezačala, pretože samotná exekúcia sa začína až
doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo sa v predmetnej veci doposiaľ

nenastalo. Preto aj následné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal uplynutím 30 dňovej
lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou, pre ktoré nedodržanie mal za to, že
nastali dôvody na zastavenie exekúcie a ďalej konštatovanie súdu, že súdnemu exekútorovi nebolo
doručené poverenie na vykonanie exekúcie, preto exekúcia nezačala a ani ju nie je možné zastaviť,
vzhľadom k čomu zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnená v zákonom stanovenej lehote nedoplnila, je podľa
názoru odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné. Na nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho
rozhodnutia poukázala aj oprávnená vo svojom odvolaní.
18.2.Súdprvejinštancievôbecneskúmaldôvody,prektoréjevzmyslezákonamožnézamietnuťžiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na tieto ustanovenia ani nepoukázal,

necitoval ich a nevyvodil z nich právny záver. Napriek tomu citoval ustanovenia vedúce priamo
k zastaveniu exekúcie, v ktorých videl dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia. Uvedené má za následok zmätočnosť a následne nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia.

19. Vzhľadom k uvedenému bude úlohou súdu prvej inštancie sa vecou opätovne zaoberať
v naznačenom smere, kedy rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby výrok korešpondoval s odôvodnením
a citovanými ustanoveniami, ktoré správne aplikuje na danú vec.

20. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vysporiadať sa s argumentami oprávnenej
uvedenými v podanom odvolaní a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť zákonným
spôsobom tak, aby bolo v súlade s ustanovením § 236 CSP.

21. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia je povinná označená
priezviskom D., hoci podľa údajov z lustrácie v Registri obyvateľov jej priezvisko už v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie bolo B., čo potvrdzuje aj jej podpis na doručenke z č.l. 81. Zároveň podľa lustrácie jej
adresa by správne mala byť Alekšince 371, nie 127, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Rovnako

predmet konania má byť správne uvedený o vymoženie sumy 371,76 eura.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

2 25CoEk/25/2024

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).