Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100225
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0824100225.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek Mgr. Jany

Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/
X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO:
51 889 111, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100412959/2024 zo dňa 25.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie
/daňová exekučná výzva, exekúcia na základe jednotného exekučného titulu/

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č.102759615/2023 zo dňa 06.11.2023 začal exekučné konanie
voči žalobcovi o vymoženie nedoplatku 50.815,75 Eur, na základe exekučného titulu: Jednotného
exekučného titulu č. AT_VOAH232806_20230811_UIPE_1 v zmysle článku 12 Smernice Rady
č. 2010/24 v spojitosti s § 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona č. 466/2009

Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý jednotný
exekučný titul bol prílohou žiadosti Magistrat der Stadt Wien, Alserbachstr. 41, 1090 Wien,
č. AT_SK_VOAH232806_1136862023M_20230918_RR o pomoc pri vymáhaní, prijatej Finančným
riaditeľstvom SR dňa 11.08.2023. Zároveň rozhodol, že daňovú exekúciu vykoná zadržaním vodičského
preukazu podľa § 148a Daňového poriadku a zakázal žalobcovi nakladať so svojim majetkom.

2. Z označeného jednotného exekučného titulu vyplýva, že je v ňom identifikovaných 10 pohľadávok za

roky 2016 až 2021, jednotlivé pohľadávky sú charakterizované ako dane a miestne poplatky, pri všetkých
pohľadávkach je uvedený dátum oznámenia pôvodného exekučného titulu v dožadujúcom členskom
štáte (Rakúsku), a to deň 26.01.2023 a ako hlavný dlžník je označená spoločnosť W&M TAXI GmbH
so sídlom vo Viedni a žalobca je označený ako iná osoba (spolu)dlžník, zodpovedná za zaplatenie daní
poplatkov a iných opatrení alebo súvisiacich pohľadávok podľa platných zákonov v dožadujúcom štáte.

3. Daňový úrad Košice rozhodnutím – daňovou exekučnou výzvou č. 102853384/2023 zo dňa

10.11.2023, vyzval žalobcu ako dlžníka na zaplatenie nedoplatku v lehote 8 dní od doručenia výzvy
a upozornil ho, že ak nedoplatok v tejto lehote nebude zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na
vykonanie daňovej exekúcie zadržaním vodičského preukazu.4. Žalobca bol v daňovej exekučnej výzve poučený o možnosti podať odvolanie proti daňovej exekučnej
výzve v lehote 15 dní od jej doručenia, túto možnosť využil a podal odvolanie proti daňovej exekučnej
výzve, v ktorom uviedol nasledovné námietky:

- Namietal neprípustnosť daňovej exekúcie pre nezákonnosť, neplatnosť, formálnu a materiálnu
nevykonateľnosť samotného exekučného titulu, a to z dôvodu, že o tomto titule nemal žiadnu vedomosť,
nebol mu doručený. Magistrát mesta Viedeň síce oznámil vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia, avšak
nepreveril či o tej istej pohľadávke neprebieha iné správne konanie na súde a s akým výsledkom, a
ak už nevypočul žalobcu mal možnosť z verejne dostupných prameňov zistiť prebiehajúce konkurzné

konanie na právnickú osobu, ktoré nie je ukončené. Fyzická osoba podľa slovenského práva neručí
za záväzky právnickej osoby. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EU vo veciach C-184/05 a
C-55/98 namietal, že daňová exekučná výzva je založená len na skutočnostiach ktoré vyplynuli v MVDI
(medzinárodnej výmeny daňových informácií), ktoré podľa žalobcu nie sú dôkazom ale len informáciou
a mali byť verifikované dokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom.
- Namietal spôsob vykonania exekúcie – zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a daňového

poriadku (bez uvedenia na akú dobu), a to s poukazom na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (ESĽP) je zadržanie vodičského preukazu trestnou sankciou a daňový úrad touto
sankciou pôsobí na splnenie civilného záväzku a vynucuje si peňažné plnenie voči štátu. (Poukazuje,
že podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Nilson proti Švédsku č. 7366/01, sa zadržanie vodičského preukazu
pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky považuje za trest, podľa rozhodnutia

vo veci Malige proti Francúzku č. 27812/95 odobratie vodičského preukazu môže ovplyvniť realizáciu
slobody pohybu a výberu povolania a podľa rozhodnutia vo veci Escoubet proti Belgicku sa odobratie
vodičského oprávnenia javí ako preventívne opatrenie pre bezpečnosť premávky okamžitým a len
dočasným vylúčením potencionálne nebezpečného užívateľa z nej.) Tiež uviedol, že Rakúsky právny
poriadok tento spôsob exekúcie nepozná, pretože je v rozpore s medzinárodnými predpismi.

- V doplnení odvolania žalobca uviedol, že predpokladá, že exekučný titul sa týka spoločnosti W&M
TAXI GmbH so sídlom vo Viedni a uviedol, že voči tejto spoločnosti prebieha konkurzné konanie, ktoré
nie je ukončené. Žalobca bol konateľom tejto spoločnosti od roku 2019. V spoločnosti prebehla daňová
kontrola, ktorej výsledok bol napadnutý žalobou v správnom konaní na súde v Rakúsku a podľa jeho
vedomostí toto konanie nie je ukončené. Zdôraznil, že spoločnosť sa dostala do problémov v súvislosti

s opatreniami pri šírení covidu, pričom žalobca ako jej konateľ nezanedbal svoje povinnosti. Zdôraznil,
že odmieta ručenie za záväzky spoločnosti vzniknutej podľa rakúskeho práva a vykonávajúcej činnosť
na území Rakúska a výkon takého cudzieho rozhodnutia na území SR považuje za neprípustný.

5. Žalobca bol v daňovej exekučnej výzve zároveň poučený – informáciou pre dlžníka o tom, že v zmysle

článku 14 Smernice Rady č. 2010/24/EU v spojitosti s § 9 ods. 10 zákona č. 466/2009 Z. z. opravný
prostriedok proti vymáhaniu nedoplatku (súvisiaci najmä s jeho výškou, spornosťou, právnym dôvodom
jeho vzniku, lehotou na jeho vymáhanie), proti exekučnému titulu žiadajúceho členského štátu, ktorým
je Rakúsko alebo proti jednotnému exekučnému titulu je potrebné podať u príslušného členského štátu,
a to Magistrat der Stadt Wien, Alserbachstr. 41, 1090 Wien. Žalobca využil aj túto možnosť a podal

odvolanie proti exekučnému titulu adresované Magistrat der Stadt Wien, odoslané podľa podacieho
lístka 28.11.2023, tiež doručené mailom 30.11.2023. Podanie odvolania oznámil žalobca 01.12.2023
Daňovému úradu Košice aj s pripojením podacieho lístka. /Samotný text odvolania v nemeckom jazyku
aj s jeho prekladom do SJ žalobca predložil súdu, spolu s podacím lístkom, mailom o odoslaní a mailom
od magistrátu Viedne o potvrdení prijatia správy. Pozn. súdu./

6. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 100304765/2024 zo dňa 18.01.2024 odložil daňovú exekúciu,
ktorou sa vymáha pohľadávka členského štátu od žalobcu spôsobom zadržania vodičského preukazu,
a to do prijatia oznámenia od príslušného orgánu členského štátu, ktorým je Rakúsko, že bolo
rozhodnuté o opravnom prostriedku žalobcu proti jednotnému exekučnému titulu. Žiadosťou zo dňa

23.01.2024 daňový úrad požiadal Finančné riaditeľstvo SR o preverenie podania opravného prostriedku
u žiadajúceho orgánu.

7. Pred oznámením výsledkov požadovaného preverenia, t. j. v čase kedy bola exekúcia odložená
Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) rozhodnutím č. 100412959/2024 zo dňa 25.01.2024, doručeným

žalobcovi 12.02.2024 (napadnuté rozhodnutie) rozhodlo o odvolaní žalobcu proti daňovej exekučnej
výzve tak, že daňovú exekučnú výzvu potvrdilo. V rozhodnutí v súvislosti s trvaním odloženia
daňovej exekúcie uviedol, že odloženie ma ten účinok, že správca aj napriek právoplatnosti daňovej
exekučnejvýzvypodobu,pokiaľdôvodyodloženiatrvajúnevydáexekučnýpríkaznavykonanieexekúciezadržaním vodičského preukazu. [Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie žalovaného je
predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Sf/32/2024. Žaloba bola
podaná na Správny súd v Banskej Bystrici 10.04.2024]. Podstatné dôvody napadnutého rozhodnutia

žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva boli nasledovné:
- Žalovaný k odvolacím námietkam týkajúcim sa materiálnej a formálnej vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia s poukazom na úpravu rozdelenia právomocí dožadujúceho členského štátu (v danom
prípade Rakúska) a dožiadaného členského štátu (v danom prípade SR) v článku 14 ods. 1 a 2 smernice
Rady 2010/24/EÚ uviedol, že k spochybneniu pohľadávky dožadujúceho členského štátu, ktorá je

predmetom vymáhania v dožiadanom členskom štáte môže dôjsť výlučne pred príslušnými orgánmi
dožadujúceho členského štátu t. j. v danom prípade Rakúska. Vyplývajúc z uvedeného, dlžník môže
v odvolaní proti exekučnému titulu namietať len proti úkonom exekúcie a svoje námietky uvedené v
odvolaní (časti I) aj v doplnení odvolania, v ktorých odmieta ručenie za vymáhanú pohľadávku, si musí
uplatniť u orgánu zodpovedného za vymeranie pohľadávky t. j. Magistrátu mesta Viedeň. Žalovaný
uviedol, že finančné orgány SR nie sú oprávnené vyjadrovať sa k prebiehajúcej daňovej kontrole ani

k prebiehajúcemu konkurznému konaniu voči spoločnosti W&M TAXI GmbH, na ktoré poukazoval
žalobca. Taktiež uviedol, že za údaje uvedené v dožiadaní ako aj jednotnom exekučnom titule, ktoré sú
štandardné formuláre vyhotovené podľa smernice, zodpovedá dožadujúci orgán členského štátu.
- K odvolacím námietkam týkajúcich sa spôsobu vykonania exekúcie, žalovaný uviedol, že pohľadávka
členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky a pri jej vymáhaní sa

postupuje podľa daňového poriadku. Daňový úrad si preto zvolil spôsob vykonania exekúcie podľa
daňového poriadku zadržaním vodičského preukazu žalobcu. Zdôraznil, že exekúcia týmto spôsobom
je vylúčená len u dlžníka, ktorého príjmy sú priamo a výlučne podmienené držbou vodičského preukazu,
ktorú skutočnosť preukazuje dlžník, pričom takéto skutočnosti žalobcom uvedené neboli. Žalovaný
tiež uviedol, že týmto spôsobom exekúcie sa priamo nedosiahne výťažok a jeho zmyslom a účelom je

nútiť dlžníka na splnenie povinnosti iným spôsobom a vodičský preukaz sa zadrží len na obmedzený
čas do doby pokiaľ nebude nedoplatok vyrovnaný. K poukazu žalobcu na rozsudky ESĽP žalovaný
uviedol, že sa týkajú porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom vo veci Escoubet c/a Belgicko ani
ESĽP okamžité odobratie vodičského preukazu nevnímal ako trestný postih. Preto tvrdenie žalobcu, že
odobratie vodičského oprávnenia je trestnou sankciou, ktorou daňový úrad pôsobí na splnenie civilného

záväzku je neopodstatnené. Argumentáciu žalobcu, že rakúsky právny poriadok takýto spôsob exekúcie
nepozná je podľa žalovaného irelevantná, pretože nedoplatok sa vymáha podľa daňového poriadku SR
spôsobmi a postupmi tam upravenými.

8. Následne bola Daňovému úradu Košice doručená odpoveď zo dňa 06.05.2024 na jeho dožiadanie od

Finančného riaditeľstva SR označená ako „vzájomná pomoc pri vymáhaní pohľadávok – informácie“, v
ktorej finančné riaditeľstvo oznamuje daňovému úradu, že rakúska daňová správa k medzinárodnému
vymáhaniu pohľadávok dňa 23.04.2024 uviedla „Proti rozhodnutiu nebolo v odvolacej lehote podané
odvolanie. Rozhodnutie je právoplatné. Nedoplatok je teda nenapadnuteľný a vymáhateľný.“

9. V nadväznosti na toto oznámenie Daňový úrad Košice oznámením zo dňa 14.05.2024 oznámil
žalobcovi, že s účinnosťou odo dňa 14.05.2024 pokračuje vo vykonaní exekúcie a rozhodnutím č.
101402021/2024 zo dňa 14.05.2024 vydal daňový exekučný príkaz zadržaním vodičského preukazu
žalobcu. [Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie Daňového úradu Košice je predmetom
prieskumu v správnom súdnom konaní vedenom Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 1Sf/46/2024.

Žaloba bola podaná 18.07.2024.]

10. Súd z vlastnej činnosti zistil, že Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 102958254/2023 zo dňa
22.11.2023 zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľný majetok žalobcu. Žalobca proti tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 100785721/2024 zo dňa 05.03.2024 prerušil

konanie vo veci odvolania žalobcu z dôvodu začatia konania o opravnom prostriedku proti exekučnému
titulu, a to do dňa doručenia oznámenia informácie o vybavení opravného prostriedku. Následne
žalovaný rozhodol o podanom odvolaní rozhodnutím č. 101406705/2024 zo dňa 15.05.2024 tak, že
prvostupňové rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva na nehnuteľný majetok žalobcu
potvrdil. [Správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie žalovaného je predmetom prieskumu v

správnom súdnom konaní vedenom Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 6Sf/34/2024. Žaloba bola
podaná 26.06.2024.]

II.Súdne konanie

11. Správnou žalobou doručenou dňa 10.04.2024 (elektronicky) Správnemu súdu v Banskej Bystrici sa

žalobca domáhal okrem iných zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100412959/2024 zo dňa 25.01.2024
(druhostupňové rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Košice z 10.11.2023, daňovej
exekučnej výzvy) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Predmetná vec bola postúpená
Správnemu súdu v Košiciach (uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Sf/17/2024-40 zo dňa
18.06.2024) a správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok (uznesenie Správneho súdu v Košiciach

sp. zn. 4Sf/32/2024 zo dňa 24.10.2024). V žalobe sú v podstatnej časti vymedzené nasledovné žalobné
body (námietky) žalobcu:

- Žalobca namieta materiálnu vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia a svoju zodpovednosť za vymáhanú
pohľadávku vymedzenú v jednotnom exekučnom titule (JET). Namieta, že žalovaný z JET nesprávne
vyvodil, že žalobca je osobou zodpovednou za plnenie dlhu právnickej osoby, keď v JET je ako hlavný

dlžníkuvedenáspoločnosťW&MTAXIGmbHažalobcajeakofyzickáosobaoznačenáako(spolu)dlžník
zodpovedajúci za zaplatenie, tak podľa žalobcu ide o neurčité vyjadrenie zodpovednosti dvoch dlžníkov,
z ktorého nevyplýva kto má voči veriteľovi plniť dlh, alebo či majú plniť solidárne alebo delene, alebo
či je žalobca v postavení ručiteľa. Namieta nepravdivé tvrdenie v JET, že je osobou zodpovednou za
plnenie dlhu na miestnych daniach a poplatkoch za roky od 2016 do 2021, ktoré tvrdenie vyvrátil proti

tvrdením, že ako konateľ označenej právnickej osoby bol zapísaný v rakúskom obchodnom registri
od 28.08.2018 a 31.08.2021 oznámil obchodnému súdu odstúpenie z funkcie konateľa, preto nenesie
žiadnu zodpovednosť za dlhy právnickej osoby za roky 2016, 2017 a čiastočne 2018. Podľa žalobcu
začatiu daňového exekučného konania bránilo aj vedenie konkurzného konania voči spoločnosti W&M
TAXI GmbH, ktoré nie je ukončené. Uvedenému žalovaný nevenoval pozornosť a nezískal informácie

podstatné pre prípustnosť a začatie exekučného konania. Namieta nedoručenie JET. Namieta, že
mu nevznikla povinnosť ručenia za záväzky hlavného dlžníka, vzniknutého podľa rakúskeho práva a
podnikajúceho na území Rakúska a odmieta plniť záväzky tejto firmy svojim súkromným majetkom na
územíSlovenskejrepubliky.Poukázalnato,žeprávnakonštrukciaspoločnostisručenímobmedzenýmv
slovenskom aj rakúskom právnom poriadku napovedá tomu, že spoločník ani konateľ neručí za záväzky

obchodnej spoločnosti svojim súkromným majetkom.

- Žalobca namieta, že daňový úrad a žalovaný nezisťovali, či sú splnené podmienky daňového
exekučného konania, po podaní odvolania nezabezpečili dostatok informácii k ďalším úkonom v
daňovom exekučnom konaní aj s ohľadom na informácie poskytnuté žalobcom v jeho odvolaní, a to s

poukazom na povinnosti vyplývajúce žalovanému z § 2 a 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. a § 88 ods.
4 daňového poriadku.

- Namieta, že podaním opravného prostriedku proti JET Magistrátu mesta Viedeň, čo oznámil daňovému
úradu, tento stratil právoplatnosť resp. je spochybnená jeho právoplatnosť a môže dôjsť zo strany

dožadujúceho orgánu členského štátu k zmene JET.

- Žalobca namieta, žalovaný nezisťoval jeho osobné a majetkové pomery a finančné možnosti splniť
vymáhaný dlh a opomenul účel právnej úpravy v § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. spočívajúci
v poskytnutí ochrany dlžníkovi, keď podľa tejto úpravy môže príslušný orgán SR zamietnuť žiadosť

o vymáhanie, ak sa preukáže, že takéto vymáhanie by mohlo mať pre dlžníka alebo členov jeho
rodiny nepriaznivé následky. V tejto súvislosti poukázal na to, že je nezamestnaný, bez finančných
prostriedkov, pričom v prípade nezaplatenia dlhu v lehote stanovenej v exekučnej daňovej výzve mu má
byť odňatý vodičský preukaz a navyše mu rozhodnutím daňového úradu bolo zriadené záložné právo
na nehnuteľnosť na byt, v ktorom býva s rodinou.

- Žalobca namieta spôsob vykonania exekúcie – zadržaním vodičského preukazu podľa § 148a
daňového poriadku, a to s poukazom na ústavné kritérium výkladu a uplatňovania právnych predpisov
v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, na prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonom v zmysle čl. 7 ods.
5 Ústavy SR, s poukazom na základné právo slobody pohybu a pobytu podľa čl. 14 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, s poukazom na článok 13 ods. 1 písm. a), ods. 3 a 4 Ústavy SR, aj na
potrebu extenzívneho výkladu čl. 49 Ústavy SR (o ústavnom príkaze vymedzenia trestného činu a
trestu zákonom) a s poukazom na vymedzenie obsahu základného práva podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy
SR v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 25/2001. V nadväznosti na to namieta, že v zmyslejudikatúry ESĽP je zadržanie vodičského preukazu trestnou sankciou a daňový úrad si touto sankciou
vynucuje splnenie civilného záväzku v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a
s Ústavou SR. [Konkrétne poukázal na rozhodnutie vo veci Malige proti Francúzku č. 27812/95, podľa

ktorého odobratie vodičského preukazu môže ovplyvniť realizáciu slobody pohybu a výberu povolania a
rozhodnutie vo veci Escoubet proti Belgicku, podľa ktorého sa odobratie vodičského oprávnenia javí ako
preventívne opatrenie pre bezpečnosť premávky okamžitým a len dočasným vylúčením potencionálne
nebezpečného užívateľa z nej.]

- S poukazom na to, že viaceré predpisy Európskej únie vyžadujú, aby sa výkon súdneho rozhodnutia
vydaného v jednom členskom štáte dosiahol v inom členskom štáte za rovnakých podmienok ako výkon
domáceho rozhodnutia uvádza, že rakúsky právny systém nepozná zadržiavanie vodičského preukazu
po dobu pokiaľ dlžník nezaplatí civilnoprávny dlh a ani byt, v ktorom dlžník býva s rodinou nezaťaží
záložným právom.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.09.2024 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a v reakcii na žalobné námietky žalobcu týkajúce sa vykonateľnosti jednotného exekučného titulu a
zodpovednosti žalobcu za vymáhaný dlh a spôsobu vykonania exekúcie poukázal v podstate na jeho
dôvody.Vovzťahuknámietkamžalobcutýkajúcimsaopomenutiazisťovaniajehomajetkovýchpomerov,
ktoránámietkanebolapredmetomodvolaniažalobcuproti daňovejexekučnejvýzve,uviedol,žesprávca

dane zisťoval majetkové pomery žalobcu, čo vyplýva aj z polročnej správy o vykonaných úkonoch z
09.09.2024 zaslanej príslušnému orgánu členského štátu. Zdôraznil, že skutočnosti pre aplikáciu § 11
ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. preukázané neboli.

13. Žalobca v replike zo dňa 04.12.2024 reagujúc na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodnosti

žalobných bodov (námietok) a žalovaný reagujúc v duplike zo dňa 19.12.2024 opätovne rozviedol
dôvody napadnutého rozhodnutia aj svojho vyjadrenia k žalobe. Na pojednávaní konanom dňa
25.02.2025 účastníci a ich zástupcovia zotrvali na svojich písomných stanoviskách, ktoré v podstatnej
časti predniesli.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025 dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

15. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola potvrdená daňová exekučná výzva
na zaplatenie pohľadávky členského štátu od žalobcu spôsobom zadržania vodičského preukazu,
vymáhanej v daňovom exekučnom konaní na základe jednotného exekučného titulu v zmysle Smernice
Rady č. 2010/24 (článok 12) v spojení so zákonom č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri
vymáhaní niektorých finančných pohľadávok /§ 9 ods. 3 v nadväznosti na § 2 písm. i) zákona/ na

základe žiadosti Magistrat der Stadt Wien o pomoc pri vymáhaní, prijatej Finančným riaditeľstvom SR
dňa 11.08.2023.

Vzťahujúca sa právna úprava

16. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa právnej úpravy – Smernice
Rady č. 2010/24 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších
opatrení (ďalej aj len „smernica“), zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok (ďalej len „zákon č. 466/2009 Z. z.“), , a zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (ďalej len „daňový poriadok“):

- Podľa článku 1 smernice (Predmet úpravy), touto smernicou sa ustanovujú pravidlá, podľa ktorých
si majú členské štáty v jednotlivých členských štátoch poskytovať pomoc pri vymáhaní pohľadávok
uvedených v článku 2, pokiaľ tieto pohľadávky vznikli v inom členskom štáte.- Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) smernice (Predmet úpravy), táto smernica sa vzťahuje na pohľadávky,
ktoré sa týkajú: a) všetkých daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo jeho

územný či správny celok vrátane miestnych orgánov, alebo ktoré sa vyberajú v jeho mene alebo v mene
Únie;

- Podľa článku 3 smernice (Vymedzenie pojmov), na účely tejto smernice: a) „dožadujúci orgán“ je
ústredný kontaktný úrad, kontaktný úrad alebo kontaktná jednotka členského štátu, ktorý alebo ktorá

žiada o pomoc v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v článku 2; b) „dožiadaný orgán“ je ústredný
kontaktný úrad, kontaktný úrad alebo kontaktná jednotka členského štátu, ktorý alebo ktorá žiada o
pomoc;

- Podľa článku 11 ods. 1 (Podmienky, ktoré sa vzťahujú na žiadosť o vymáhanie), dožadujúci orgán
nemôže požiadať o vymáhanie, ak a pokým je pohľadávka a/alebo nástroj umožňujúci jej vymáhanie

v dožadujúcom členskom štáte napadnutý, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 14 ods.
4 tretí pod odsek.

- Podľa článku 12 ods. 1 smernice (Exekučný titul v dožiadanom členskom štáte a ďalšie sprievodné
dokumenty), ku každej žiadosti o vymáhanie je priložený jednotný exekučný titul v dožiadanom

členskom štáte. Tento jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte zohľadňuje podstatné
prvky pôvodného exekučného titulu a predstavuje jediný základ pre opatrenia na vymáhanie a
predbežné opatrenia, ktoré sa prijali v dožiadanom členskom štáte. V tomto členskom štáte nepodlieha
nijakému úkonu uznania, doplnenia alebo nahradenia. Jednotný exekučný titul obsahuje minimálne
tieto informácie: a) informácie dôležité na identifikovanie pôvodného exekučného titulu, opis pohľadávky

vrátane jej povahy, obdobie, na ktoré sa pohľadávka vzťahuje, akékoľvek dátumy dôležité pre exekučné
konanie, ako aj výšku pohľadávky a jej jednotlivé zložky ako istina, naakumulovaný úrok atď.; b) meno
a ďalšie údaje potrebné na identifikáciu dlžníka; c) meno, adresu a ďalšie kontaktné údaje týkajúce sa:
i) úradu zodpovedného za stanovenie pohľadávky, a ak sa líši, aj ii) úradu, na ktorom je možné získať
ďalšie informácie týkajúce sa pohľadávky alebo možností napadnúť platobnú povinnosť.

- Podľa článku 13 ods. 1 smernice (Vybavenie žiadosti o vymáhanie), na účely vymáhania v dožiadanom
členskom štáte sa s každou pohľadávkou, v súvislosti s ktorou sa podala žiadosť o vymáhanie,
zaobchádza tak, akoby išlo o pohľadávku dožiadaného členského štátu, pokiaľ nie je v tejto smernici
ustanovené inak. Ak sa v tejto smernici neustanovuje inak, dožiadaný orgán využíva právomoci a

postupy stanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach dožiadaného
členského štátu, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky týkajúce sa rovnakej, alebo ak rovnaká neexistuje,
podobnej dane alebo podobného poplatku. (…) Dožiadaný členský štát vymáha pohľadávku vo svojej
mene.

- Podľa článku 14 ods. 1 smernice (Spory), spory týkajúce sa pohľadávky, pôvodného exekučného titulu
v dožadujúcom členskom štáte alebo jednotného exekučného titulu v dožiadanom členskom štáte, ako
aj spory týkajúce sa platnosti oznámenia, ktoré zaslal príslušný orgán dožadujúceho členského štátu,
patriadopôsobnostiorgánovdožadujúcehočlenskéhoštátu,ktorésúvtejtovecipríslušné.Akvpriebehu
procesu vymáhania zainteresovaná strana napadne pohľadávku, pôvodný exekučný titul v dožadujúcom

členskom štáte alebo jednotný exekučný titul v dožiadanom členskom štáte, dožiadaný orgán oznámi
tejto strane, že sa musí obrátiť na orgán dožadujúceho členského štátu, ktorý je v tejto veci príslušný,
v súlade s jeho platnými zákonmi.

- Podľa článku 14 ods. 2 smernice (Spory), spory týkajúce sa exekučných opatrení prijatých v

dožiadanom členskom štáte alebo týkajúce sa platnosti oznámenia, ktoré zaslal príslušný orgán
dožiadanéhočlenskéhoštátu,sapredkladajúorgánutohtočlenskéhoštátu,ktorýjevtejtovecipríslušný,
v súlade s jeho zákonmi a inými právnymi predpismi.

- Podľa článku 14 ods. 3 smernice (Spory), ak bola pohľadávka napadnutá v zmysle odseku 1 pred

orgánom dožadujúceho členského štátu, ktorý je v tejto veci príslušný, dožadujúci orgán o tom informuje
dožiadaný orgán a uvedie rozsah, v akom pohľadávka napadnutá nebola.- Podľa článku 14 ods. 4 smernice (Spory), hneď ako dožiadaný orgán dostane od dožadujúceho orgánu
alebo zainteresovanej strany informácie uvedené v odseku 3, preruší exekučné konanie v rozsahu,
v akom bola pohľadávka napadnutá, až do rozhodnutia orgánu, ktorý je v tejto veci príslušný, pokiaľ

dožadujúci orgán nepožiada inak v súlade s tretím pododsekom tohto odseku.

- Podľa článku 21 ods. 1 smernice (Štandardné formuláre a spôsoby komunikácie), okrem iných (...)
žiadostiovymáhaniepodľačlánku10ods.1(…)sazasielajúelektronickyprostredníctvomštandardného
formulára, pokiaľ tomu nebránia technické dôvody. Tieto formuláre sa používajú, pokiaľ je to možné, aj

na ďalšiu komunikáciu v súvislosti so žiadosťou.

- Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z., príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie
pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie.

- Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z., prílohou k žiadosti o vymáhanie pohľadávky a) je

jednotný exekučný titul členského štátu, ktorý má formu štandardného formulára podľa osobitného
predpisu, obsahujúceho 1. údaje dôležité na identifikovanie exekučného titulu členského štátu, 2. opis
pohľadávky, 3. obdobie, na ktoré sa pohľadávka vzťahuje, a lehoty súvisiace s vymáhaním pohľadávky,
4. výšku pohľadávky a jej jednotlivé zložky vrátane úroku, 5. meno, priezvisko a adresa dlžníka, ďalšieho
dlžníka alebo tretej osoby, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno alebo názov a adresa sídla

dlžníka, ďalšieho dlžníka alebo tretej osoby, ak ide o právnickú osobu, a ďalšie údaje potrebné na
identifikáciu tejto osoby, 6. názov, adresa a ďalšie kontaktné údaje orgánu zodpovedného za určenie
výšky pohľadávky a názov a adresa orgánu, na ktorom je možné získať ďalšie informácie týkajúce sa
pohľadávky alebo možnosti podať opravné prostriedky alebo iné opatrenia proti pohľadávke, ak ide o
iný orgán ako orgán zodpovedný za určenie výšky pohľadávky, b) môžu byť aj iné písomnosti týkajúce

sa pohľadávky.

- Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z., pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako
pohľadávka Slovenskej republiky17) a jej vymáhanie nemá prednosť pred vymáhaním pohľadávky
Slovenskej republiky.

- Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 466/2009 Z. z., ak sa na území Slovenskej republiky nevyberajú dane alebo
poplatky, o ktorých vymáhanie príslušný členský štát požiadal, vymáhajú sa ako daňový nedoplatok na
dani z príjmov fyzickej osoby.

- Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 466/2009 Z. z., na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul
odo dňa doručenia žiadosti podľa § 8 považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu a
nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu.

- Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z. z., ak bolo príslušnému orgánu Slovenskej republiky doručené

oznámenie príslušného orgánu členského štátu, dlžníka alebo ďalšieho dlžníka, že proti jednotnému
exekučnému titulu členského štátu bol podaný dlžníkom alebo ďalším dlžníkom opravný prostriedok,
vymáhajúci orgán vymáhanie pohľadávky odloží v rozsahu, v akom bola pohľadávka napadnutá až do
prijatia oznámenia od príslušného orgánu členského štátu, že o opravnom prostriedku bolo právoplatne
rozhodnuté. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného orgánu členského štátu vymáhajúci orgán

pokračuje vo vymáhaní pohľadávky na základe exekučného titulu členského štátu, proti ktorému bol
podaný opravný prostriedok. Ak sa dodatočne zistí, že vymáhanie pohľadávky na základe exekučného
titulu členského štátu, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, bolo neoprávnené, postupuje sa
podľa § 14 ods. 2.

- Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 466/2009 Z. z., príslušný orgán Slovenskej republiky bezodkladne informuje
príslušný orgán členského štátu o úkonoch vykonaných na vymáhanie pohľadávky; na tento účel je
vymáhajúci orgán povinný bezodkladne informovať príslušný orgán Slovenskej republiky o úkonoch
vykonaných na vymáhanie pohľadávky.

- Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z., príslušný orgán Slovenskej republiky môže zamietnuť
žiadosť podľa § 8 alebo § 10, ak sa pri vymáhaní pohľadávky preukáže, že vymáhanie pohľadávky by
mohlo mať pre dlžníka alebo ďalšieho dlžníka, ktorým je fyzická osoba, alebo príslušníkov jeho rodiny
nepriaznivé následky.- Podľa § 148a ods. 1 daňového poriadku, správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu
zadržaním vodičského preukazu daňového dlžníka, ktorého príjmy nie sú priamo podmienené držbou

vodičského preukazu, pričom daňová exekučná výzva neobsahuje údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm.
i). [Údaje uvedené v § 91 ods. 2 písm. i) sú zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane
uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane
vykonať súpis hnuteľného majetku.]

- Podľa § 148a ods. 2 a 3 daňového poriadku, daňový exekučný príkaz na zadržanie vodičského
preukazu správca dane doručí daňovému dlžníkovi a orgánu Policajného zboru príslušnému podľa
miestapobytudaňovéhodlžníka.Rozhodnutieozastavenídaňovéhoexekučnéhokonaniasprávcadane
bezodkladne doručí orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu daňového dlžníka.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

17. Žalobné námietky v podstatnej časti korešpondujú s odvolacími námietkami vznesenými žalobcom
proti daňovej exekučnej výzve. Žalovaný sa s týmito odvolacími námietkami precízne a dôsledne
vysporiadal s poukazom na vzťahujúcu sa právnu úpravu aj medzinárodný prvok predmetného konania.
Správny súd konštatuje, že žalobné námietky správnosť záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí

neboli spôsobilé spochybniť.

a/ K formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu

18. Správny súd poukazuje na zhrnutie skutočností vyplývajúcich zo vzťahujúcej sa právnej úpravy,

podľa ktorého sa na účely vymáhania v dožiadanom členskom štáte s každou pohľadávkou, v súvislosti s
ktorou sa podala žiadosť o vymáhanie zaobchádza tak, akoby išlo o pohľadávku dožiadaného členského
štátu. Samotná žiadosť o vymáhanie a jednotný exekučný titul tvoriaci jeho prílohu sú štandardné
formuláre vyhotovené podľa smernice, pričom jednotný exekučný titul zohľadňuje podstatné prvky
pôvodného exekučného titulu a predstavuje jediný základ pre vymáhanie v dožiadanom členskom štáte.

A nepodlieha žiadnemu aktu uznania v dožiadanom členskom štáte.

19. K námietkam týkajúcim sa formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu správny súd
odkazuje na podrobne a dôsledne vymedzené závery žalovaného ohľadom rozdelenia právomoci
dožadujúceho členského štátu (v danom prípade Rakúska) a dožiadaného členského štátu (v danom

prípade SR) v zmysle článku 14 ods. 1 a 2 smernice. Podľa ktorých k spochybneniu pohľadávky
dožadujúceho členského štátu, ktorá je predmetom vymáhania v dožiadanom členskom štáte môže
dôjsť výlučne pred príslušnými orgánmi dožadujúceho členského štátu a dlžník môže v odvolaní proti
exekučnému titulu namietať len proti úkonom exekúcie.

20. Preto žalobné námietky, ktorými žalobca vytýka žalovanému nesprávne závery ohľadom materiálnej
správnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, keď žalovaný poukázal na absenciu svojej právomoci ich
hodnotiť,nebolispôsobiléspochybniťzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného. (Išloonámietku
nedoručenia exekučného titulu, absencie zodpovednosti za vymáhaný dlh, ak je hlavným dlžníkom
spoločnosť W&M TAXI GmbH, námietku neurčitosti akým titulom by mal byť žalobca zodpovedný za

vymáhanú pohľadávku, či námietku absencie zodpovednosti žalobcu ako osoby, ktorá bola konateľom
tejtospoločnostiai.) Obdobnetoplatíajožalobnýchnámietkachvsúvislostisvedenímdaňovejkontroly,
či správneho konania a konkurzného konania voči hlavnému dlžníkovi, vo vzťahu ku ktorým žalovaný
taktiež uviedol, že nie je v jeho kompetencii sa k nim vyjadrovať.

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol riadne poučený (v pripojenej informácii pre
dlžníka) o možnosti uplatniť námietky proti exekučnému titulu a vymáhanej pohľadávke len pred
príslušným orgánom dožadujúceho členského štátu, pred Magistrátom mesta Viedeň, a toto svoje právo
aj využil a podal opravný prostriedok - odvolanie Magistrátu mesta Viedeň. Potom ako žalobca oznámil
podanie odvolania vymáhajúcemu orgánu – daňovému úradu, tento postupoval v súlade so zákonnou

úpravou, keď exekúciu odložil a pokračoval v nej až potom ako na základe preverovania v dožadujúcom
členskomštátecestouFinančnéhoriaditeľstvaSRakopríslušnéhoorgánuvdožiadanomčlenskomštáte
obdržal odpoveď rakúskej daňovej správy, podľa ktorej „Proti rozhodnutiu nebolo v odvolacej lehote
podané odvolanie. Rozhodnutie je právoplatné. Nedoplatok je teda nenapadnuteľný a vymáhateľný.“22. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobcom nebolo uvedené a ani z administratívneho
spisu nevyplýva, že by okrem toho, že odoslal predmetné odvolanie Magistrátu mesta Viedeň, vyvinul

akúkoľvek ďalšiu aktivitu, ktorou by sa domáhal nejakej odpovede od orgánu, ktorému svoje odvolanie
adresoval, čo nasvedčuje istej pasivite žalobcu pri uplatňovaní svojich práv pred príslušným orgánom.
Preto ak žalobca namietal nezákonnosť postupu žalovaného resp. daňového úradu tým, že pokračoval
v exekúcii napriek ním podanému odvolaniu Magistrátu mesta Viedeň, aj vzhľadom na vyššie uvedený
výsledok preverovania stavu konania o odvolaní žalobcu, tieto jeho námietky nie sú opodstatnené.

b/ K zohľadneniu majetkových pomerov žalobcu

23. K žalobnej námietke, že žalovaný nezisťoval jeho osobné a majetkové pomery a finančné možnosti
splniť vymáhaný dlh a opomenul účel právnej úpravy v § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. (v zmysle
ktorej príslušný orgán Slovenskej republiky môže zamietnuť žiadosť o vymáhanie, ak sa preukáže, že

takéto vymáhanie by mohlo mať pre dlžníka alebo členov jeho rodiny nepriaznivé následky), správny súd
s poukazom na subsidiaritu svojej prieskumnej právomoci zdôrazňuje, že žalobcom vo vzťahu k postupu
a rozhodnutiu prvostupňového orgánu (daňovej exekučnej výzve) takáto odvolacia námietka nebola
vznesená a zo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí posudzovaná. Už z uvedeného dôvodu
posudzovanie predmetnej žalobnej námietky je nad rámec prieskumnej právomoci správneho súdu.

24. Nezávisle od toho, správny súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k tejto námietke, v ktorom
uviedol, že správca dane zisťoval majetkové pomery žalobcu, čo vyplýva aj z polročnej správy o
vykonaných úkonoch z 09.09.2024 zaslanej príslušnému orgánu členského štátu a zdôraznil, že
skutočnosti pre aplikáciu § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. preukázané neboli.

25. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu dodáva, že v zmysle zákonnej úpravy
vyplývajúcej z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. ide o možnosť a nie povinnosť
konajúceho správneho orgánu zamietnuť žiadosť o vymáhanie a teda využitie tejto možnosti je
len na jeho uvážení. Zároveň sa vo všeobecnosti žiada dodať, že pre nútené vymáhanie splnenia

peňažného dlhu nie sú charakteristické priaznivé následky pre dlžníka ani členov jeho rodiny, z
čoho implicitne vyplýva požiadavka preukázanosti osobitnej intenzity nepriaznivých následkov pre
postup podľa označeného ustanovenia. Pričom takéto následky neboli identifikovateľné zo žalobcom
formulovaných žalobných námietok.

c/ K spôsobu vykonania exekúcie

26. Aj vo vzťahu k žalobnej námietke k neprípustnosti spôsobu daňovej exekúcie zadržaním vodičského
preukazu správny súd odkazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa žalovaný podrobne
vysporiadal s obdobnou odvolacou námietkou žalobcu.

27. Správny súd zdôrazňuje, že pri vymáhaní finančnej pohľadávky v rámci medzinárodnej pomoci
postupom podľa smernice a zákona č. 466/2009 Z. z. na žiadosť dožadujúceho orgánu iného členského
štátu EÚ v zmysle článku 13 ods. 1 smernice dožiadaný orgán postupuje pri vymáhaní pohľadávky
podľa právnych predpisov platných v dožiadanom štáte a vzťahujúcich sa na vymáhanie rovnakej

pohľadávky. Teda v danom prípade orgán príslušný na vymáhanie pohľadávky v Slovenskej republike
postupuje podľa zákonov Slovenskej republiky, konkrétne podľa ustanovení daňového poriadku o
daňovej exekúcii. Pričom daňový poriadok ako jeden zo zákonných spôsobov vykonania daňovej
exekúcie ustanovuje aj zadržanie vodičského preukazu. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná ani
žalobná námietka, že ak právny poriadok dožadujúceho štátu (v tomto prípade Rakúska) takýto spôsob

exekúciu nepozná, uvedené vylučuje zákonnosť využitia takého spôsobu exekúcie dožiadaným štátom.

28. Zo strany žalobcu nebolo v konaní pred správnym orgánom (ani v žalobe) žiadnym spôsobom
namietané, že by vodičský preukaz u neho slúžil na dosahovanie príjmov, pričom jedine preukázanie
takejto skutočnosti povinnou osobou (žalobcom), vylučuje v zmysle zákonnej úpravy využitie tohto

spôsobu exekúcie.

29. Pokiaľ žalobca dôvodil neprípustnosť výkonu daňovej exekúcie označeným spôsobom s poukazom
na porušenie jeho základných práv argumentujúc judikatúrou ESĽP, správny súd ani túto žalobnúargumentáciu v okolnostiach danej veci nehodnotil ako dôvodnú a vzťahujúcu sa k predmetnej veci.
Zo strany žalobcu išlo o argumentáciu judikatúrou ESĽP vzťahujúcou sa k sankčnému charakteru
zadržania vodičského preukazu pri priestupkoch s dosahom na základné právo slobody pohybu s

tým, že daňový úrad si touto sankciou v rozpore s medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských
práv a s Ústavou SR vynucuje splnenie civilného záväzku. Správny súd zdôrazňuje, že zadržanie
vodičského preukazu pri spáchaní priestupku ako sankcie za nedovolené správanie, nie je možné
zamieňať so zadržaním vodičského preukazu ako spôsobu výkonu exekúcie, a teda spôsobu vynútenia
splneniavymáhanéhodlhu.Vynucovacícharakterzadržaniavodičskéhopreukazu,ktorýpriamonevedie

k uspokojeniu pohľadávky, ale má primäť dlžníka, aby svoj dlh plnil sám vyplýva aj z toho, že v zmysle
§ 148a ods. 1 v spojení s § 91 ods. 2 písm. i) daňového poriadku sa pri tomto spôsobe exekúcie
v daňovej exekučnej výzve neukladá dlžníkovi zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca
dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

30. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako
nedôvodnú. (výrok I)

31. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

32. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)