Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200451
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200451.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol.
s r.o., so sídlom Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, právne zastúpeného JUDr.
Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou so sídlom Štefánikova 4, Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101206959/2020 zo dňa 21. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101206959/2020 zo dňa 21. júla 2020 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 102921314/2019

zo dňa 18. decembra 2019 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane rozhodnutím č. 102921314/2019 zo dňa 18. decembra 2019 podľa § 68 ods. 5 a
ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume
193.530,06 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, keď vo vzťahu
k odpočítaniu DPH pri nadobudnutí tovaru na základe faktúr od dodávateľov: NEXT TRADE, s.r.o.,
Banská 4, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 324 825 (ďalej len „NEXT TRADE, s.r.o.“), GALLEX TRADE
s.r.o., Fučíkova 460, Sládkovičovo, IČO 47 620 102 (ďalej len „GALLEX TRADE s.r.o.“); Mima market
s.r.o., Jaseňová 3220/20, Žilina, IČO: 46 956 468 (ďalej len „Mima market s.r.o.“), Konex SK Plus,
s.r.o., Štúrova 271, Nitra, IČO: 36 789 712 (ďalej len „Konex SK Plus, s.r.o.“) konštatoval, že zdaniteľné

obchody tak, ako boli deklarované, sa neuskutočnili a nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru
jednotlivými dodávateľmi v reťazci pre žalobcu. Z uvedeného dôvodu nebolo preukázané, že jednotlivým
dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť
právo na odpočítanie dane. Rovnako tak vyslovil, že žalobca mal alebo musel mať vedomosť o tom,
že sa svojimi zdaniteľnými plneniami zúčastňuje reťazca, ktorý je poznačený podvodom vo vzťahu k
DPH. Správca dane taktiež nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane pri deklarovanom dodaní

tovaru s oslobodením od dane platiteľovi do Poľska, odberateľovi PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-
USLUGOVE „ZUZANEX“ TOMASZ GIEC, Obojna 74, 37 416 Zbydniów, IČ DPH: A. (ďalej len
„ZUZANEX“), keď neboli splnené podmienky podľa § 43 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, žetovar opustil územie Slovenskej republiky a súčasne žalobca mal alebo musel mať vedomosť o tom, že
sa svojimi zdaniteľnými plneniami zúčastňuje reťazca, ktorý je poznačený podvodom vo vzťahu k DPH.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 101206959/2020 zo dňa 21. júla 2020 odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami NEXT TRADE s.r.o., Mima market s.r.o., Konex SK
plus s.r.o., GALLEX TRADE s.r.o. a vystavenými faktúrami pre spoločnosti PAULINE s.r.o. a ZUZANEX,
malzato,žežalobcanepreukázal,žekonalsopatrnosťouaodbornou starostlivosťou,abynebolspájaný

s podvodným konaním.

3. K námietkam platiteľa, že si svojich deklarovaných dodávateľov preveril a neboli na zozname
daňových subjektov, ktorým by bola zrušená registrácia DPH, žalovaný uviedol, že pokiaľ by platiteľ
skutočne pristupoval k deklarovaným zdaniteľným obchodom so starostlivosťou a obozretnosťou
vlastnou podnikateľskému subjektu, bol by si preveril daňové subjekty v pozícii svojich dodávateľov,

ako aj osoby, ktoré za tieto subjekty konajú. To, že jeho dodávatelia boli platiteľmi dane a uhradili
faktúry, nie je preukázaním, že daňový subjekt konal so starostlivosťou podnikateľského subjektu a
preveril si skutočnosti tak, aby zabránil tomu, že bude v reťazci daňových subjektov zapojených vo
fakturačnom reťazci. Daňový subjekt ani v jednom svojom vyjadrení nešpecifikoval, s ktorými osobami
mal konkrétne jednať za uvedených dodávateľov. Daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal,

že si pred deklarovanými obchodmi overoval, že obchodné spoločnosti majú povolenie obchodovať
s potravinami, čo by bolo minimálne z dôvodu ochrany zdravia spotrebiteľov žiaduce z jeho strany.

4. Tomu, že žalobca bol vedome súčasťou vytvoreného fakturačného reťazca a deklarované zdaniteľné
obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo tvrdené na predložených dokladoch nasvedčuje aj fakt, že

všetky daňové subjekty skladovali tovar na jednom mieste v Mraziarňach Sládkovičovo a.s. (ďalej
aj „mraziarne“), tovar bol dokladovo v neustálom pohybe od jedného subjektu k druhému, tovar sa
v skladoch papierovo presúval, mraziarne papierovo spracovali zmeny vo svojom systéme, tovar sa
v sklade fyzicky nepresúval, nepremiestňoval, preznačil sa, pričom každé balenie, kartón, paleta sa
neznačí, ale iba posledné v rade.

5. Žalovaný uviedol, že nebola spochybnená existencia predmetu dane, ale právo na odpočítanie
dane nebolo priznané z dôvodu, že deklarované dodávky boli spojené s podvodom DPH. Správca
dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru,
ktorým sa v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo. Správca dane

nespochybnil, že dodávatelia NEXT TRADE s.r.o., Mima market s.r.o., Konex SK plus s.r.o., GALLEX
TRADE s.r.o. potvrdili obchodné vzťahy s daňovým subjektom a úhrady za tovar riadne evidujú. Správca
dane jednoznačnými dôkazmi spochybnil dodanie tovaru v reťazcoch tuzemských dodávok EMPORY
and MORE s.r.o. › NEXT TRADE. s.r.o. › žalobca, N&Y. s.r.o. › Mima Market s.r.o. › žalobca, GALLEX
TRADE s.r.o. › Konex SK plus s.r.o. › žalobca, GAVARO, s.r.o. › GALLEX TRADE s.r.o. › žalobca.

Napriek tomu, že existencia materiálneho plnenia (t. j. existencia tovarov) sa preukázala, vykonaným
dokazovaním sa nepreukázalo dodanie tovarov dodávateľmi uvedenými na faktúrach, na základe
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Správca dane poukázal na skutočnosť, že veľká časť
dodávateľov podľa zistení správcu dane sú zmiznutí obchodníci (GAVARO, s.r.o., EMPORY and MORE
s.r.o., N&Y s.r.o., Konex SK plus s.r.o.). Keďže podľa fakturácie mal byť predmetný tovar ďalej dodaný

aj platiteľom identifikovaným pre daň v inom členskom štáte (PAULINE s.r.o., CZ a ZUZANEX, PL),
ktorých odberatelia sú takisto zmiznutými obchodníkmi (MP FROST, s.r.o., CROSS CONSULTING,
s.r.o.), správca dane konštatoval, že tieto reťazce boli založené za účelom získania daňovej výhody
jednotlivými platiteľmi, ktorí si v jednotlivých členských štátoch optimalizovali svoje daňové povinnosti
alebo uplatňovali nadmerné odpočty na DPH.

6. Pokiaľ žalobca argumentoval, že využil zákonné možnosti na preverenie svojich obchodných
partnerov a nemôže mať vedomosť o dodávateľoch svojich dodávateľov, žalovaný zdôraznil, že zistiť
informácie o prvom dodávateľovi tovaru do tuzemska, ktorým je potravina a pochádza z tretích krajín,
sa nemôže zastierať obchodným tajomstvom. Táto informácia nemôže byť tajná v prípade riadneho

vykonávania ekonomickej činnosti s mrazeným kuracím mäsom a zjavne by bola podstatná aj pre
žalobcu, aby ju požadoval od svojich dodávateľov, pretože by ju žiadali aj jeho odberatelia. Žalobca
si uplatnil z tovaru právo na odpočítanie dane v uplatnených vysokých sumách nadmerných odpočtov,
deklaroval s kuracím mäsom vykonávanie ekonomickej činnosti, preto nemožno prenášať povinnosťpreukázať všetky deklarované skutočnosti na mraziarne a vyhovárať sa na konanie pracovníkov
mraziarní. Žalobca nepreukázal žiadnu vedomosť a znalosť, aký konkrétny tovar mal nakupovať a
následnepredávaťdoinýchčlenskýchštátovsoslobodenímoddane.Vkonaníbolizistenénezrovnalosti

v označení tovaru, rozdielne parametre, iná značka, iné množstvá, prípadne, že predmetný tovar
nebol reálne do skladu naskladnený. Podľa zistenia a dokladov žalobca deklaroval nadobúdanie tovaru
v skladoch, ktorý viackrát zmenil majiteľov, tovar bol inak uvedený na dodávateľských a inak na
odberateľských faktúrach platiteľa, aj na dokladoch jeho dodávateľov. Žalobca nepreukázal ani na
výzvu správcu dane dôkazy a fakty, ako si overoval svojich deklarovaných dodávateľov, pôvod a druh

tovaru, odkiaľ mal byť tovar dopravený do tuzemska atď. Nebolo zistené nadobudnutie tovaru prvým
vlastníkom v tuzemsku, ktorý pochádzal z tretích krajín a žalobca to žiadnym spôsobom ani nezisťoval.
Nezáujem a nevedomosť žalobcu o pôvode tovaru je ďalším dôkazom o vedomom vstupe žalobcu do
obchodného reťazca za účelom zúčastniť sa na daňovom podvode. V konaní nebolo preukázané, že
žalobca využil zákonné možnosti a kontrolný mechanizmus vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným
obchodom s mrazeným kuracím mäsom, aby sa uistil, že nebude zapojený do podvodného reťazca.

7. Správca dane nespochybnil dodanie tovaru spoločnosti PAULINE s. r. o. napriek tomu, že sa
pri mapovaní toku tovarov preukázalo dodanie časti tovaru cez zmiznutých obchodníkov naspäť na
Slovensko. Podľa odpovede na žiadosť o MVI konateľ spoločnosti PAULINE s. r. o. označil spoločnosť
Arkileva s. r. o. ako odberateľa tovaru nadobudnutého od žalobcu, uvedená skutočnosť vyplýva z pohybu

na karte skladovateľa PAULINE s. r. o. K dôkazom, ktoré podľa žalobcu dokumentujú jeho reálnu
obchodnú činnosť, správca dane uviedol, že nespochybňuje dodanie tovaru tejto spoločnosti napriek
tomu, že sa pri mapovaní toku tovaru preukázalo dodanie časti tovaru cez zmiznutých obchodníkov
naspäť na Slovensko.

8. Vo vzťahu k dodaniu tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH (tovar odberateľovi
ZUZANEX), boli vo vyrubovacom konaní brané do úvahy aj údaje poskytnuté Národnou diaľničnou
spoločnosťou a.s. o pohybe vozidiel, ktoré mali prepraviť tovar z mraziarní poľskému odberateľovi.
Žalobca nepreukázal dodanie kuracieho mrazeného mäsa s oslobodením od dane podľa § 43 zákona
o DPH poľskému platiteľovi dane tak, ako uvádzal na dokladoch. Nebolo úlohou daňových orgánov

skúmať, či toto mäso bolo znova dodané do skladu mraziarní, alebo bolo dodané na iné miesto v
tuzemsku. Je zrejmé, že mrazené kuracie mäso zostalo na Slovensku, čím nebol naplnený § 43 zákona
o DPH.

9. Žalobca vecne nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie tovaru súčasne, teda že právo

nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na poľského odberateľa a tovar bol prepravený do iného
členského štátu. Platiteľom predložené doklady neuvádzali pravdivé skutočnosti. Platiteľ nekonal
sodbornoustarostlivosťouaneuistilsa,abyjehokonanienebolospojenésdaňovýmpodvodom.Takako
pri deklarovaných nadobudnutiach tovaru, platiteľ nepreukázal, že si preveril poľského platiteľa dane, s
ktorým deklaroval zdaniteľné obchody. Pri predaji tovaru nebol zástupca platiteľa prítomný, nevidel tovar,

nekontroloval jeho množstvo, tovar nebol špecifikovaný na dokladoch rovnakým označením, platiteľ
žiadnym faktom nepreukázal, že sa uistil, že tovar bol prepravený z tuzemska do Poľska, CMR neboli
potvrdené príjemcom tovaru, obchody boli realizované mailom a telefonicky, platiteľ neuviedol, že si
overoval serióznosť odberateľa. Aj v prípade dodávok pre poľského odberateľa žalobca vedel, mal
vedieť, že jeho dodávky sú súčasťou podvodu s daňou vzhľadom na všetky zistené skutočnosti.

II.
Žaloba

10. Žalobou zo dňa 29. septembra 2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 09.

októbra 2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a náhrady trov konania. Žalobca považoval
napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľné
prenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov,pričomdošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

11. Žalobca zdôraznil, že svojich dodávateľov si v zmysle zákonných ustanovení riadne preveril,
a predmetné obchodné transakcie boli v tomto daňovom konaní riadne preukázané, teda mu
nebolo zrejmé, aké iné opatrenia by mal kontrolovaný daňový subjekt vyvíjať na preverenie sisvojho obchodného partnera. Žalobca preukázal v daňovom konaní materiálnu povahu realizovaných
obchodných transakcií, čo nespochybnil ani správca dane. Žalobca splnil všetky hmotnoprávne
podmienky v zmysle zákona o DPH. Správca dane odmietol žalobcovi priznať odpočet DPH, pričom

preukázateľne žalobca túto DPH v dodávateľských faktúrach uhradil, čím došlo k porušeniu základného
princípu neutrality DPH, ktorý je konštantne judikovaný Najvyšším súdom SR aj Súdnym dvorom EÚ.
Orgány finančnej správy si tak neoprávnene nárokujú od žalobcu DPH, ktorú preukázateľne zaplatil v
dodávateľských faktúrach za účelom svojho podnikania, čo je v rozpore s § 49 a nasl. zákona o DPH.

12. Žalovaný aj správca dane sa zamerali pri výkone daňovej kontroly na daňové subjekty, s ktorými
žalobca neobchodoval, pričom bolo poukazované na nedostatky v týchto spoločnostiach, prípadne na
ich nekontaktnosť, na nesplnenie si daňových povinností. Všetky nedostatky sa vzťahujú na úplne
iné daňové subjekty, s ktorými žalobca neobchodoval, tieto subjekty nepoznal, nemal o nich žiadnu
vedomosť a napriek tejto právnej skutočnosti, nedostatky iných subjektov, boli ťaživo prenesené na
žalobcu, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za konanie iných subjektov.

13. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy
a ich hodnotenie jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s ktorými si logicky odporuje. Finančné orgány
neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech
žalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli, hoci sami potvrdili, že žalobca

splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia.
Rozhodnutie neobsahuje ani jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného; rovnako
Daňový úrad Nitra nepredložil nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenie vyplývajúce z obchodných
prípadovdeklarovanýchprostredníctvomfaktúryainýchposkytnutýchdôkazovpočasdaňovejkontrolya
následného daňového konania, nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté tak, ako to uviedol.

14. Uviedol, že žalovaný ani správca dane nepredložili žiadny dôkaz o tom, že žalobca vedel, mohol
vedieť alebo musel vedieť o podvodnom konaní. Žalobca sa nedozvedel, aké iné opatrenia by mal prijať
na to, aby sa jeho konanie nespájalo s podvodom, okrem tých, ktoré mu umožňuje legislatíva. Žalobca
žiaden daňový podvod nespáchal a taktiež nevedel, ani nijako nemohol vedieť, že by sa svojím konaním

mohol zúčastňovať na daňovom podvode, keďže nemal a nemohol mať vedomosť o dodávateľoch
svojho dodávateľa, ani o odberateľoch svojich odberateľov, nemal zákonnú povinnosť ani možnosť tieto
subjekty preverovať. Konštatovanie finančných orgánov, že žalobca vedel, mohol resp. mal vedieť, že je
súčasťou podvodného daňového reťazca, nebolo nijako preukázané a takéto vyjadrenie nie je dôkazom.

15. Ďalej namietal, že žalovaný a správca dane porušili princíp rozloženia dôkazného bremena medzi
daňový subjekt a správcu dane pri výkone daňovej kontroly vyplývajúci z § 24 ods. 1, 2 daňového
poriadku. V zmysle zákona možno ako dôkazný prostriedok použiť čokoľvek, čo má vypovedaciu
schopnosť o objektívnej skutočnosti. Dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly
žalobca zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a správca dane získali vlastnou

činnosťou, všetky svedčia o objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25. februára 2021. Žalovaný uviedol, že po
preštudovaní má za to, že žalobca v žalobe opakovane zopakoval námietky, ktoré prezentoval
v odvolaní, a preto v plnom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v
priebehu dokazovania nebol preukázaný priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bol deklarovaný a najmä
nebolo preukázané dodanie tovaru označenými dodávateľmi. Označení dodávatelia dodanie tovaru

nepreukázali a zo spisového materiálu vyplývajú objektívne skutočnosti, na základe ktorých je rovnako
možné prijať záver, že žalobca o nezákonnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť.

17. Žalovaný taktiež poukázal na to, že dodanie tovaru označenými dodávateľmi v zmysle faktúr pre
žalobcu nebolo preukázané. Ak nebolo preukázané, že dodávatelia žalobcu tovar skutočne dodali,

nevznikla im potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Ak teda u dodávateľov nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti, žalobca ako odberateľ si nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr,
pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich
označeného ako dodávateľ. Žalovaný tvrdil, že ak neboli splnené zákonné podmienky na uplatneniepráva na odpočet dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal v rozpore so zákonom o
DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť.

18. K dôkaznej povinnosti žalovaný uviedol, že dokazovaním vedeným správcom dane bola
spochybnená vecná opodstatnenosť listinných dôkazov a u uvedených dodávateľov došlo k právnym
zmenám, ktoré žalovaný považuje za jasne účelové. Žalovaný taktiež poukázal na boj proti podvodom
a daňovým únikom. Konštatoval, že žalobca nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákon umožňuje, aby
sa uistil, že svojím konaním sa nezúčastní na daňovom podvode.

IV.
Replika žalobcu

19. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 31. mája 2021, v rámci ktorej zotrval na podanej
žalobe a žalobnej argumentácii (ktorú zopakoval) a uviedol, že žalovaný a ani správca dane nepredložili

jediný dôkaz o tom, že by sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti iných subjektov a ani dôkaz
o tom, že by žalobca mal vedomosť o zneužívaní princípov DPH inými subjektmi.

20. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V.
Konanie na správnom súde

21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/52/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VI.
Pojednávanie

22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 20. februára 2025 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil,
súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej
správy prvého stupňa (správcovi dane) na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

23. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na žalobnej argumentácii a

napadnutérozhodnutiespolusprvostupňovýmrozhodnutímnavrholzrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie.
Súčasne poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR v obdobných právnych veciach
žalobcu a žalovaného, ktorá dala za pravdu žalobnej argumentácii. Taktiež sa vyjadril aj konateľ žalobcu,
ktorý správnemu súdu ozrejmil najmä obchodné vzťahy, týkajúce sa dodávateľských a odberateľských
vzťahov v súvislosti s tovarom.

VII.
Relevantná právna úprava

24. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

27. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

28. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad

alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou
pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

VIII.
Právne posúdenie

29. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, na podklade ktorých orgány finančnej správny nepriznali

žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – december 2014. Žalobca mal
za to, že žalovaný a správca dane na podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne
závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali
pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Na
podklade podanej žaloby správny súd vyvodil, že podstatnými žalobnými námietkami žalobcu bolo, že

orgány finančnej správy (i) na jednej strane nespochybnili existenciu tovaru, (ii) ale na druhej strane
nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu vedomosti žalobcu na podvodnom konaní. Žalobca
namietol, že orgány finančnej správy uvedené nesprávne vyhodnotili, preniesli neoprávnene na žalobcu
dôkaznébremenoanepostupovalivovzťahukdokazovaniupodvodnéhokonaniavsúladesjudikatúrou.
Správny súd tak zameral súdny prieskum v prizme uvedených žalobných námietok.

30. Správny súd dáva v prvom rade do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v
prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 alebo rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022). Následne aj pri
dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a
to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového
podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní

splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte
a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného
reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

31. Pokiaľ ide o záver žalovaného a správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode, správny súd

dáva žalobcovi za pravdu v tom, že ako žalovaný, tak aj správca dane tento svoj záver prijali bez opory
v skutkovom stave, ktorý vyplýva z preskúmavaných administratívnych rozhodnutí. Účasť daňového
subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až
potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. AxelKittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom

podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny
súd (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03. septembra 2020). Správca

dane a žalovaný tzv. Axel Kittel test opomenuli a svoje závery o daňovom podvode žalobcu postavili na
skutočnostiach, ktoré v žiadnom prípade neodrážajú vyššie uvedené otázky.

32. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet DPH
na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a uniesol
o tom dôkazné bremeno. Po preštudovaní administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a

napadnutého rozhodnutia správny súd uzatvára, že z nich nie je zrejmé, ako bolo zo strany správcu dane
právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa žalobca aktívne podieľal na daňovom podvode alebo
vedel, alebo mal vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila
osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni
uvedeného dodávateľského reťazca. Úvahy správcu dane a žalovaného sú podľa názoru správneho

súdu len v rovine domnienok, bez akejkoľvek aplikácie už vyššie spomenutého tzv. Axel Kittel testu.

33. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH
je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože kým pri
podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne

zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná
situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány
prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba
bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky (nekontaktné
spoločnosti,zmiznutíobchodníci,nastrčeníkonateliaapod.–takakotouviedolsprávcadaneažalovaný

vo vzťahu k žalobcovi), ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách
participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

34.Primárnouazásadnouúlohoufinančnýchorgánovprizisťovaníúčastizdaniteľnejosobynadaňovom
úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca

subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými
orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na
svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť.

35. Zároveň správny súd dopĺňa aj rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejnené

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré jasne stanovuje, že „v
prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie
dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným
daňovým podvodom.“

36. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet DPH a účasť
na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a
kombinovať. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď kreslia pochybnosti týkajúce sa
splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne

avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno daňového
subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené
preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).

37. Čo sa týka miery dôkazného bremena a rozsahu vykonaného dokazovania podľa názoru správneho

súdu v predmetnej veci neobstojí v zásade ani jeden zo správnymi orgánmi akcentovaných dôvodov
nepriznania práva žalobcu na odpočítanie dane zo sporných obchodných prípadov. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, na to, aby mohli finančné orgány obmedziť právo na odpočet DPH z dôvodu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode, je potrebné, aby odpovedali na spomenutý tzv. Axel Kittel test.Vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí však správny súd uvádza, že ako správca dane, tak ani žalovaný
k aplikácii tohto testu nepristúpili a odpočet DPH žalobcovi obmedzili z dôvodov, ktoré sú na strane
dodávateľov – spoločností GALLEX TRADE s.r.o., NEXT TRADE s.r.o., Konex SK plus s.r.o. a Mima

Market,s.r.o., kedy boli spochybnené svedecké výpovede bývalých konateľov týchto spoločností, ako aj
nekontaktnosť súčasných konateľov daných spoločností a spoločností ako takých. Teda finančné orgány
uzavreli, že v prípade, ak dodávatelia nepreukázali to, že tovar skutočne dodali (ktorého existencia
nebola zo strany správcu dane spochybnená – viď zápisnicu zo dňa 20. novembra 2019, ako aj
vyjadrenie žalovaného v súdnom konaní), si žalobca uplatnil výhodu v rozpore so zákonom. Obdobnú

argumentačnú líniu žalovaný viedol aj ohľadom zdaniteľných obchodov, z ktorých si žalobca uplatnil
oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnej dodávke tovaru (pozn. v prejednávanej veci správca dane na
jednej strane spochybnil prepravu sporného tovaru zo Slovenskej republiky do Poľska deklarovanému
odberateľovi spoločnosti ZUZANEX a zároveň konštatoval, že žalobca síce formálne predložil dôkazy
za účelom preukázania práva na oslobodenie od dane, ale zistilo sa, že transakcia bola spojená s
podvodom na dani z pridanej hodnoty). Za danej dôkaznej situácie tak finančné orgány konštatovali

účelovo vytvorené obchodné reťazce.

38. Na podklade vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že aj napriek tomu, že správca dane
vykonal dokazovanie, z napadnutých rozhodnutí však nie je zrejmá už prvá skutočnosť, ktorá musí
byť pri daňovom podvode, ako dôvode odmietnutia práva na odpočítanie dane, objasnená - kde

v obchodnom reťazci, a či vôbec vznikol daňový únik. Teda nebolo zistené, či a ktorý dodávateľ/
subdodávateľ zdaniteľný obchod na daňové účely nepriznal, fakticky neodviedol daň, alebo si účelovo
fiktívnymi obchodmi ponížil svoju daňovú povinnosť. Rovnako sa správny súd stotožnil aj s námietkou
žalobcu, že príslušné orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, či sa
žalobca priamo dopustil podvodného konania v predmetnej veci, resp. či vedome (vedel alebo mal

vedieť) participoval na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správny súd považuje za
potrebnézdôrazniť,žepríslušnéorgányvzásadeneoznačilianijedinýdôkaz,ktorýbytakejtovedomosti,
resp. vedomej účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom mal svedčiť.

39. Pokiaľ správca dane a žalovaný akcentujú nedostatok primeranej obozretnosti žalobcu pri

uskutočňovaní zdaniteľných obchodov, správy súd uznáva, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej
obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné
opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového
podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom
podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa

03. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58). Daňový subjekt je totiž povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna

2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do obchodného reťazca
poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol vedieť, že bude do
takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,

bod 59). Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej
obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená
povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/subdodávateľa,
a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému
príslušnými oprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL,

C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.
septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).

40. Správny súd v tomto smere konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný vyslovili, že daňový
subjekt mal podrobne skúmať situáciu na strane subdodávateľov, teda dodávateľov jeho dodávateľa

a podrobne skúmať, či ide o spoločnosti, ktoré sú spôsobilé zaobstarať dodávaný tovar pre jeho
dodávateľa (a to najmä vo vzťahu k spomenutej špecifickosti tovaru / komodity – potraviny), nepochybne
zaťažili žalobcu takým zisťovaním, ktoré mu nepatrí a ktoré nemal ako uskutočniť. Správca dane a ani
žalovaný neuvádzajú žiadne rozumné skutočnosti, typické pre bežný obchodný styk, z ktorých by bolomožné vyvodiť, ako mal žalobca zisťovať, od koho má tovar jeho dodávateľ (teda aké opatrenia mal
prijať a zanedbal ich), prečo mu mal byť podozrivý pôvod tovaru dodávaný jeho dodávateľom, či prečo
mu mali vôbec byť podozriví jeho dodávatelia. Správny súd zároveň uvádza, že skutočnosti správcu

dane a žalovaného ohľadom pôvodu tovaru, ako aj nesplnenia povinností žalobcu vo vzťahu k štátnej
veterinárnej a potravinovej správe nie sú skutočnosťami, ktoré by mali akýkoľvek vplyv na právo žalobcu
na odpočet DPH. V prípade, ak žalobca porušil právne predpisy na úseku kontroly potravín, nesie
sankčnú zodpovednosť na tomto úseku a nie na úseku práva na odpočet DPH.

41. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie v správnom súdnom prieskume neobstoja. Je z nich zrejmé, že
správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno a nedokázal zistiť a pomenovať také relevantné
skutočnosti, ktoré by spochybnili splnenie podmienok práva žalobcu na odpočítanie dane zo sporných
obchodných prípadov, a to v rozsahu, ktorý by dôkazné bremeno na obnovení hodnovernosti fakturačne
deklarovaných tvrdení opätovne vrátil na daňový subjekt. Správca dane a žalovaný tiež neuniesli svoje

dôkazné bremeno, a nepreukázali žalobcovi, že by sám spáchal daňový podvod alebo by sa vedome
(vedel alebo mohol vedieť) zúčastňoval na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Najmä nešpecifikovali, či a kde v zistenom obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku a nepreukázali
relevantnými skutočnosťami, či žalobca mal spáchať daňový podvod alebo mal vedomosť, resp. musel
mať vedomosť o tom, že participuje (prípadne získava benefit) z obchodného reťazca poznačeného

daňovým podvodom.

42. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku
automatickyneznamenajú,žežalobcovimábyťpriznanéprávonaodpočetdanezpredmetnéhododania
služieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych

podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným
umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie (napríklad pri spochybnení existencie plnenia) alebo
preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že
k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol
súčasťou.

43. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

45. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý zaneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.