Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-5Csp/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121563672
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6121563672.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,

Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., toho času bytom B. XX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Ing. Adriánom Cupákom,
advokátom, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, o zaplatenie sumy 30 114,40 eura
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 800 eur zastavuje.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v pomere 94 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

IV. Vracia žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 24 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica do 30 dní odo dňa doručenia písomného

upovedomenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.12.2021 domáhal
proti žalovaným 1) C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. a 2) A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., toho času bytom B. XX, XXX XX B., zaplatenia sumy 30 114,40 eura s prísl.
Vec bola následne dňa 15.08.2022 postúpená Okresnému súdu Svidník.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1323934 3 04 bola so žalovanými
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1323934 3 04 zo dňa 04.07.2016 (ďalej len ,,zmluva

o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 1323934 0 05 vo výške 29
600 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 219,04 eura,
ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu
tvoria vklady na konto sporenia vo výške 68,82 eura, 5,49 % p. a. úrok za medziúver vo výške 135,42
eura a poplatok za poistenie typu A vo výške 14,80 eura, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z
medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca z vkladu prijatého na konto
stavebného sporenia, preúčtoval na konto medziúveru časť, ktorá mu prináleží a to splátku úroku

z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so
zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k
15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V
súlade čl. V. a VI. zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnýmimesačnými platbami vo výške 14,80 eura. Žalovaný 1) prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do
poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 02.12.2019 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných

splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené,
žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou
splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 20.01.2020 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 07.09.2021 vyzval žalovaných na
plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca

zúčtoval nasporenú sumu vo výške 2 450,86 eura so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 29
600 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 27 149,14 eura (istina).
Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (20.01.2020), predstavuje sumu vo výške
28 010,84 eura, pričom pozostáva z istiny vo výške 27 149,14 eura; z nezaplatených 5,49 % p. a.
úrokov za medziúver zo sumy 29 600 eur do 20.01.2020 spolu vo výške 669,30 eura a z nezaplatených
poplatkov za poistenie od januára 2019 do januára 2020, t. j. 13 x 14,80 eura spolu vo výške 192,40

eura. Žalobca uviedol, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 60
eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 20.01.2020 v Oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2020 (28 070,84 eura – 60 eur = 28 010,84 eura, t. j. dlžná
suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného
splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bod 10.17.3. úverovej zmluvy úročí

istinu dohodnutým 5,49 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý zostatok
dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 31.01.2020). V súvislosti s nárokom na
úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca poukázal na: a) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu

„...rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v
ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom
splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a
prípadnenahradiťveriteľoviškodu,ktorámuvzniklazdôvoduomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku,
zatiaľčobežnéúroky(úrokyzposkytnutéhoúveru)majúnaopakfunkciuodplatyzaposkytnutiepeňažnej

sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na
bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania, b) rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis.
zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako
bezúročná. NS SR ďalej uvádza: ,,...neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť

úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti
porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako
úroky z omeškania...Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho
existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena,

záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na
ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný
základ...dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí
úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením
úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru, že ,,...v prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave,
ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil rozhodnutie Okresného súdu
Malacky zo dňa 12.07.2019, spis. zn. 27Csp/239/2017, kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi
nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na predmetné rozhodnutie

NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi riadne priznal. Žalovaní
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uhradili na úrokoch za úver sumu v celkovej výške 5 002,91 eura.
Podľa amortizačnej tabuľky, ktorá je prílohou zmluvy o úvere, mali žalovaní do predpokladaného dátumu
splatenia celého úveru, t. j. k 15.07.2038 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu vo výške 24 812,81 eura.
Zostatok na úrokoch za úver do pôvodnej splatnosti úveru je vo výške 19 809,90 eura (predpísané úroky

24 812,81 eura – zaplatená suma na úrokoch 5 002,91 eura). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
žalovaní vykonali vklady v celkovej výške 260 eur a dňa 23.04.2020 žalobca započítal pohľadávku
vo výške 10,33 eura. Žalovaná suma vo výške 30 114,40 eura vyčíslená k 16.11.2020 pozostáva
z: a) istiny 26 878,81 eura – istina vo výške 27 149,14 eura znížená o vklady vo výške 260 eur azapočítanie pohľadávky vo výške10,33 eura, b) nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti (20.01.2020) spolu vo výške 192,40 eura, c) nezaplatených 5,49 % p. a. úrokov za úver ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (20.01.2020) vo výške 669,30 eura, d) 5,49 % p. a. úroku za úver

od 21.01.2020 do 16.11.2020 vo výške 1 223,85 eura, e) 5,00 % p. a. úroku z omeškania od 21.01.2020
do 16.11.2020 vo výške 1 150,04 eura. Navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: „Žalovaní 1) a 2) sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30 114,40 eura, spolu s 5,49 % p. a.
úrokom za úver zo sumy 26 878,81 eura od 17.11.2020 do zaplatenia, najviac do výšky 19 809,90 eura
a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 27 071,21 eura od 17.11.2020 do zaplatenia, ako aj trovy

konania, a to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu na účet žalobcu IBAN: F. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, BIC - kód banky: G..“

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že v tomto prípade ide o právny spor týkajúci sa spotrebiteľského úveru a
ochrany spotrebiteľa. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že na právny vzťah, ktorý je predmetom tohto
konania, sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi žalobcom a žalovanými

bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej účelom bola úhrada záväzkov súvisiacich
so stavebnými účelmi. Tento úver však nebol zabezpečený záložným právom a nevzťahoval sa na
nadobudnutie nehnuteľnosti, čo je dôležité pri posudzovaní povahy úveru. Žalovaná ďalej namietala,
že žalobca nesplnil povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, čo je jeho povinnosťou v zmysle ust. § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon vyžaduje, aby veriteľ posúdil spotrebiteľovu schopnosť

splácať úver s odbornou starostlivosťou, čo sa v tomto prípade nestalo. Už táto skutočnosť taktiež
spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru bez uvedenia identifikácie splátky, pre ktorú sa rozhodol o zosplatnení celého úveru. Takéto
oznámenie je nejasné a neurčité, čo podľa právnej praxe spôsobuje jeho neplatnosť. Ďalej žalobca
nesprávne vyčíslil celkovú výšku úveru, keď zahrnul poplatky za jeho poskytnutie do celkovej výšky

spotrebiteľského úveru, čo je v rozpore s legislatívnymi požiadavkami. Ďalej navyše žalovaná poukázala
na najnovšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23. V uvedenej veci Súdny dvor
Európskej únie rozhodol, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, musia
byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a nestačí, keď ich spotrebiteľ mohol odôvodniť z jej podmienok.
V uvedenej veci bola účastníkom konania Slovenská sporiteľňa a keďže táto tieto predpoklady v

zmluve výslovne neuviedla porušila tým ust. článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48/ES. Súdny
dvor zdôraznil, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN má zásadný význam pre
ochranu spotrebiteľa, pretože mu umožňuje overiť správnosť výpočtu a v prípade nesprávnosti uplatniť
svoje práva. Keďže absencia týchto predpokladov môže narušiť transparentnosť úverovej zmluvy,
vnútroštátne súdy môžu posudzovať dôsledok takéhoto pochybenia, a to vrátane možného posúdenia

úveru ako bezúročného a bez poplatkov, ako vyplýva z judikatúry. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
aj na novšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý je už predmetom jeho rozhodovacej praxe
a to napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/16/2024 zo dňa 30.01.2025. Z
týchto dôvodov navrhla, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

4. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 800 eur pred pojednávaním dňa 07.03.2025

podaním zo dňa 28.06.2023, z dôvodu vykonaných úhrad žalovanými. Preto súd konanie v tejto časti
zastavil.

7. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 1323934 3 04 zo dňa 04.07.2016,
Žiadosťou o prijatie do poistenia zo dňa 02.06.2016, Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o

stavebnom sporení, Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 02.12.2019 + doručenka,
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.01.2020 + doručenky, Predžalobnou výzvou na
zaplatenie dlhu z 07.09.2021 + doručenky, Výpisom z účtu medziúveru a Výpisom z účtu stavebného
sporenia.8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

10. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

15. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Tunajší súd uznesením č. k. SK-5Csp/52/2022-161 zo dňa 31.01.2025, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.03.2025, takto rozhodol: „I. Konanie proti žalovanému 1) zastavuje. II. Vo vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným 1) žiadnemu z nich nepriznáva náhradu trov konania.“ Súd konanie proti
žalovanému 1) zastavil, pretože na jeho majetok bol vyhlásený konkurz.

18. Na daný právny vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
19. Ako to vyplýva zo zmluvy o úvere, medzi žalobcom, žalovanou a jej manželom (pôvodne žalovaný
1)) bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1323934304, na základe ktorej bol (mal byť)
poskytnutý úver vo výške 29 600 eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na

pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru. Účelom tohto úveru v súlade so zákonom č.
310/1992 Zb. o stavebnom sporení je úhrada záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi.
20. Poskytnutie takéhoto úveru podľa zákona o stavebnom sporení nie je vylúčené v § 1 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z. z. z podriadenia tohto právneho vzťahu pod zákon o spotrebiteľských úveroch. Tento úver
nemá hypotekárny charakter, úver nebol zabezpečený záložným právom, neviaže sa na nadobudnutie

nehnuteľnosti.
21. V uvedenej právnej veci žalovaná namietala nesplnenie povinnosti žalobcu skúmať bonitu
spotrebiteľa, konkrétne jej a jej manžela v danom zmluvnom vzťahu. Pritom skúmaním bonity
spotrebiteľapodľa§7zákonač.129/2010Z.z.jepovinnýveriteľposúdiťspotrebiteľovumožnosťsplácať
riadne úver s odbornou starostlivosťou. Musí brať do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský

úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
medzi stranami sporu, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušeniapovinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Žalobca Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2020 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Avšak v samotnom oznámení absentuje údaj, a to identifikácia tej splátky,
pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre

nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka. Záver, podľa ktorého právny

úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
oporu vo vykonanom dokazovaní (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2022, sp. zn.
7CoCsp/18/2022). Z uvedeného vyplýva, že už samotné zosplatnenie v uvedenej veci je neplatný právny
úkon (neobsahuje identifikáciu splátky).
25. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 29 244,80 eura a

nie 29 600 eur. Jedná sa o sumu zníženú o poplatok za spracovanie vo výške 355,20 eura.
26. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru (medziúveru) podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z. z. Súd poukazuje na výklad pojmu celková výška úveru, ktorú podal Súdny dvor EÚ v
rozsudku C-377/14. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov

súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaní
na základe zmluvy o splátkovom úvere reálne čerpali sumu 27 244,80 eura, pričom v zmluve je
uvedený údaj 29 600 eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec.
Takáto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená
nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky

úveru.
27. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.02.2022, sp. zn.
5CoCsp/53/2020:
„26. Odvolací súd súhlasí i so záverom súdu prvej inštancie, že z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na správnosť v zmluve uvedenej

RPMN. V prípade úveru vo výške 28 000 eur suma 336 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie
úveru, mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do
spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského
úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny
poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. § 2

písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,

ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.
27. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide
o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca

považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovaným bol teda poskytnutý úver v
skutočnosti nie vo výške 28 000 eur, ale vo výške 27 664 eur.
28. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie,
bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej
výšky úveru. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
29. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že
čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/EHS, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majúvykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V

tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v čl. 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“
a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto
nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej

výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm
určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne
poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, do celkovej výšky úveru nemala byť zahrnutá suma 336 eur
predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca tak poskytol žalovaným úver iba vo výške 27 664
eur a nie vo výške 28 000 eur. Celková výška spotrebiteľského úveru ako náležitosť vyplývajúca z ust.

§ 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebola uvedená
správne a teda tiež pre absenciu tejto náležitosti je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bezpoplatkový (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy).
31. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca mohol od

žalovaných vyžadovať len splatnú istinu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Táto bola skutočne v amortizačnej
tabuľke uvedená výška 0 eur.“

28. Navyše v zmluve nie sú uvedené predpoklady na výpočet RPMN, čo spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.

29. Súd poukazuje na najnovšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 (H. B. a I.
B. proti Slovenskej sporiteľni, a.s.). V uvedenej veci Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a nestačí, keď ich spotrebiteľ mohol odôvodniť z jej podmienok. V uvedenej veci bola účastníkom

konania Slovenská sporiteľňa a keďže táto tieto predpoklady v zmluve výslovne neuviedla porušila tým
ust. článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48/ES. Súdny dvor zdôraznil, že uvedenie predpokladov
použitých na výpočet RPMN má zásadný význam pre ochranu spotrebiteľa, pretože mu umožňuje overiť
správnosť výpočtu a v prípade nesprávnosti uplatniť svoje práva. Keďže absencia týchto predpokladov
môže narušiť transparentnosť úverovej zmluvy, vnútroštátne súdy môžu posudzovať dôsledok takéhoto

pochybenia, a to vrátane možného posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov, ako vyplýva z
judikatúry. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na novšie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 18CoCsp/16/2024 zo dňa 30.01.2025, ktorého rozhodnutie je už predmetom jeho rozhodovacej
praxe.

30. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšku žalobu zamietol.
31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 30 114,40 eura. Žalobca vzal žalobu späť sčasti o zaplatenie

sumy 800 eur z dôvodu vykonaných úhrad žalovanými. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy
29 314,40 eura. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobca bol teda úspešný len ohľadne zaplatenia sumy
800 eur. Žalobca bol úspešný po zaokrúhlení v pomere 3 %. Žalovaná bola úspešná vo zvyšných 97
%. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je preto 94 % (97 % – 3 %). Žalovaná si uplatnila
náhradu trov konania. Preto súd priznal žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v pomere 94

%. O ich výške súd rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.35. Podľa § 7 ods. 7 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového
úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

36. Žalobca vzal späť žalobu sčasti o zaplatenie sumy 800 eur pred prvým pojednávaním. Predmetom
konania zostalo zaplatenie sumy 29 314,40 eura (30 114,40 eura – 800 eur). Preto súd vrátil žalobcovi
zodpovedajúcu časť poplatku v sume 24 eur zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 903
eur (903 eur – 879 eur). Súdny poplatok teda zostane v sume 879 eur (položka 1 písm. a) Sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.