Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D., zast. F. A. G., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.X.A.E.X,XXXXXD.C.,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,ústredie,sosídlom
Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 640 312 6257 0 zo dňa 04.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 23.05.2023 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 640 312 6257 0 zo dňa 04.07.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 65, 65a a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o starobný dôchodok k 12. marcu 2023 zamietnutá.
V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že celková započítaná doba

zamestnania žalobcu je 41,3096 rokov, čo je 15 078 dní, z toho v I.AA pracovnej kategórii 2 861 dní,
t. j. 7 rokov a 306 dní, v I. pracovnej kategórii 731 dní, t. j. 2 roky, v II. pracovnej kategórii 0 dní a v III.
pracovnej kategórii 10 563 dní, t. j. 28 rokov a 343 dní. Vzhľadom na to, že v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, teda v uránových baniach,
žalobca nezískal najmenej 10 rokov doby zamestnania, v Rudnej bani (Banská Štiavnica š. p.) získal
7 rokov a 306 dní doby zamestnania, nárok na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov žalobcovi k 12.03.2023 nevznikol. Následne prvostupňový správny orgán

citoval ustanovenie § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a skonštatoval, že vzhľadom na to, že
žalobca nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 12. marca 2023 bola
zamietnutá. V závere rozhodnutia správny orgán uviedol, že dôchodkový vek poistenca narodeného
v roku 1964 je 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, t. j. 12. novembra 2027.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal

na základe novonadobudnutého dokladu - evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa
20.07.2023 od zamestnávateľa Rudné bane, š. p., o prehodnotenie počtu rokov odpracovaných v I.AA
pracovnej kategórii pre účely posúdenia nároku na odchod do starobného dôchodku v zmysle § 14 ods.
2 písm. a) až l) zákona č. 100/1988 Zb.. K odvolaniu pripojil fotokópiu evidenčného listu dôchodkovéhozabezpečenia Rudné bane, n. p. závod Banská Štiavnica a fotokópiu osobného listu dôchodkového
poistenia zo dňa 04.07.2023.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako
príslušnéhoodvolaciehoorgánurozhodnutímč.64031262570zodňa04.12.2023(ďalejlen„napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že žalobca požiadal o priznanie
starobného dôchodku od 12.03.2023, t. j. od dovŕšenia 59. roku veku. V odvolacom konaní preukázal
nové skutočnosti. Na základe novodoloženého evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý
bol potvrdený zamestnávateľom Rudné bane, n. p. závod Banská Štiavnica bol opätovne posúdený
žalobcov nárok na starobný dôchodok. Odvolací orgán však skonštatoval, že v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v z.n.p., teda v uránových baniach, žalobca nezískal

najmenej 10 rokov doby zamestnania. V Rudnej bani (Banská Štiavnica š. p.) získal 8 rokov a 244
dní. Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v z.n.p. teda žalobcovi
k 12.03.2023 nevznikol.

6. Ďalej odvolací orgán citoval aj ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedol, že podmienkou vzniku

nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 uvedeného zákona je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služby I. alebo II. pracovnej kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Žalobca
v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie získal 3 164 dní, t. j. 8 rokov a 244
dní a v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie 731 dní. K 12. marcu 2023 mu napriek tomu
nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, pretože zamestnanie zaradené do pracovnej kategórie

uvedenej v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. uňho netrvalo
k 31. decembru 1999, ale trvalo len do 30. apríla 1992. Žalovaný tak skonštatoval, že žalobca nesplnil
ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov.

7. V závere napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na nárok na dôchodok boli započítané
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených v žiadosti
o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne. Nakoľko ani po započítaní novopreukázaných období dôchodkového poistenia v plnom
rozsahu žalobca nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok, pretože ku dňu 12. marca 2023

nedovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
a nesplnil podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov, bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá správne.

Správna žaloba, žalobné body

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie.

9. V správnej žalobe žalobca uviedol, že od 01.10.1985 pracoval ako baník, lamač v spoločnosti Rudné
bane Banská Bystrica, š. p., závod Banská Štiavnica, išlo o výkon zamestnania v baníctve so stálym
pracoviskom pod zemou v bani a tak výkon jeho zamestnania má byť správne zaradený do zvlášť
zvýhodnenej pracovnej kategórie I.AA, čím žalovaná pochybila pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu
o priznanie starobného dôchodku. Podľa žalobcu išlo o baňu, v ktorej pracovné prostredie s ohľadom

na jeho negatívne dôsledky na zdravie človeka zodpovedalo prostrediu v uránových baniach. Pokiaľ
žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobca v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA
pracovnej kategórie získal 3 164 dní, t. j. 8 rokov a 244 dní, tým žalobca splnil podmienku podľa § 174
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení. Žalobca uviedol, že predkladá osobný list dôchodkového
zabezpečenia zo dňa 04.12.2023, kde je evidovaných odpracovaných 42 rokov a 113 dní, ktoré žalovaná

neakceptovala. Žalobca opakovane uvádzal, že v spornom období pracoval v podzemí bane, denne do
podzemia bane fáral, pričom išlo o baňu postavenú na roveň uránovej bane, čo mala žalovaná správne
vyhodnotiť tak, že išlo o výkon zamestnania vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii podľa § 14 ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb. a zastával názor, že splnil všetky zákonné podmienky nároku na starobnýdôchodok podľa ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Nakoľko mu tento nebol priznaný, má za
to, že tým boli porušené jeho základné ústavné práva v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, pretože mu
konaním žalovanej bolo odňaté právo na hmotné zabezpečenie v starobe.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

10. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva
a žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

11. Žalovaná uviedla, že právny zástupca žalobcu v správnej žalobe uviedol totožné námietky ako
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S námietkami žalobcu žalovaná nesúhlasí, považuje ich
za nedôvodné a jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny

a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu.

12. K námietke žalobcu o tom, že pracoval ako baník, lamač v spoločnosti Rudné bane Banská Bystrica,
š. p. žalovaná citovala ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a skonštatovala, že vzhľadom na

to, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov, teda v uránových baniach nezískal najmenej 10 rokov doby zamestnania v Rudnej bani
(Banská Štiavnica, š. p.), ale získal 8 rokov a 244 dní doby zamestnania, nárok na starobný dôchodok
podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona mu nevznikol.

13. Následne žalovaná citovala ustanovenie § 174 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
a skonštatovala, že nakoľko zamestnanie žalobcu netrvalo k 31. decembru, ale len do 30. apríla 1992,
nebolo možné postupovať v jeho prípade podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie
získal 3 164 dní, t. j. 8 rokov a 244 dní a v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie 731
dní, nesplnil podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 a podľa § 174 zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preto námietka uvedená v správnej žalobe je nedôvodná.
Na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia

a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich
sa v informačnom systéme žalovanej. Žalovaná sa preto pridržiavala skutkových a právnych dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

15. V replike žalobca namietal, že ohľadom posúdenia jeho nároku na dôchodkovú dávku vo vzťahu
skúmania dôchodkového veku a získania potrebnej doby zamestnania mala žalovaná aplikovať ust. § 65
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 274 tohto zákona, ktorý ustanovuje, že nároky vyplývajúce

zo zaradení do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Žalovaná mala skúmať vznik nároku na
starobný dôchodok aj podľa zrušeného zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, čo vyplýva
z ust. § 259 zákona č. 461/2003 Z. z.. V zmysle § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. má občan
nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak
bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10

rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, čo žalobca spĺňa. Zaraďovanie zamestnaní do I. a II.
pracovnej kategórie bolo v právnom poriadku SR predĺžené až do 31. decembra 1999. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žalobca zastáva názor, že splnil všetky zákonné podmienky nároku na poskytnutie
starobného dôchodku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a nakoľko mu
tento nebol priznaný, bolo tým porušené jeho základné ústavné právo v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy

SR, pretože mu konaním žalovanej bolo odňaté právo na hmotné zabezpečenie v starobe. Žiadal zrušiť
napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie.16. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 28.06.2024,
dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.
Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním
v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými
bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné
ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2025.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na starobný dôchodok,

ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

20. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je
neupravenývšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročníkzaokrúhlenýnarokyakalendárnemesiace.
Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa

pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

21. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

22. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

23. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.24. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.

1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

25. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia
zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií.
ZamestnaniaI.aII.pracovnejkategóriesúuvedenévrezortnýchzoznamochzamestnanízaradenýchdo

I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania,
ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

26. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych

a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,
d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu,

e) zamestnania členov posádok námorných lodí,
f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,
g) zamestnania kesonárov a potápačov,
h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave

a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a
výskumného reaktoru,
i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,
j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových

baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej

koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,
l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia v znení
relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „nariadenie vlády č. 117/1988 Zb.“), doba štúdia žiaka
stredného odborného učilišťa pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava
ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje pravidelne na
pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonávajú zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie. Ak ide o

zamestnanie I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
započítava sa takto doba štúdia od začiatku školského roka, v ktorom sa žiak podľa učebného plánu
pravidelne pripravuje na budúce povolanie na pracoviskách v podzemí.

28. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) nariadenia vlády č. 117/1988 Zb., ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej

kategórie sa započítavajú, ak sú obklopené touto dobou, tiež doba, po ktorú pracovník nemohol
vykonávať prácu pre prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, ak nejde o dobu zamestnania.

29.Podľa§6ods.2nariadeniavládyč.117/1988Zb.,ostatnédobyuvedenév§5ods.1sazapočítavajú,
aksúobklopenédobouzamestnaniaI.pracovnejkategórievbaníctvesostálympracoviskompodzemou

v hlbinných baniach, ako doby ostatných zamestnaní v baníctve vykonávaných pod zemou v hlbinných
baniach 9), inak ako doby zamestnania (náhradné doby), ktoré týmto dobám predchádzajú alebo na
ne nadväzujú.30. Poznámka pod čiarou 9) znie: § 14 ods. 2 písm. b) zákona.

31. Podľa čl. 39 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení relevantnom pre

posudzovanú vec (ďalej len „Ústava SR“), občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

32. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR, primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa
vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného

dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.

33. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený

počet odpracovaných rokov.

34. Podľa čl. 39 ods. 7 Ústavy SR, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon.

35. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej

poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobcu
o starobný dôchodok.

36. Žalobca svojou žiadosťou požiadal o priznanie nároku na starobný dôchodok od 12.03.2023, t. j. od

dovŕšenia 59 rokov veku. Vo veci nebolo sporné, že k uvedenému dňu žalobca nedosiahol dôchodkový
vek podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, ktorý podľa výpočtu žalovanej u žalobcu ako poistenca
narodeného v roku 1964 predstavoval 63 rokov a 8 mesiacov.

37. Avšak vzhľadom k tomu, že žalobca v minulosti vykonával činnosti zaradené do zvýhodnenej

pracovnej kategórie, nakoľko v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú, bolo potrebné jeho nárok na
starobný dôchodok posúdiť nielen podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení (z. č. 461/2003 Z. z.),
ale aj podľa zákona o sociálnom zabezpečení (z. č. 100/1988 Zb.), ktorý umožňoval v prípade splnenia
zákonom stanovených podmienok zníženie dôchodkového veku. Takýmito ustanoveniami boli § 21 a §

174 zákona č. 100/1988 Zb..

38. Práve posúdenie možnosti zníženia dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. sa stalo
sporným medzi účastníkmi konania. Žalobca bol toho názoru, že splnil podmienky na priznanie nároku
na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., resp. aj podmienky podľa § 21 ods.

1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Žalovaná bola toho názoru, že žalobca podmienky ani podľa § 21
ani podľa § 174 citovaného zákona nesplnil.

39. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania, vyplýva, že v období
od 01.09.1979 do 30.06.1982 bol žalobca učňom SOU baníckeho. Následne nastúpil do národného

podniku Rudné bane závod Banská Štiavnica na pracovnú pozíciu banský zámočník. Od 01.10.1983
do 30.09.1985 vykonával vojenskú službu. Od 01.10.1985 do 30.04.1992 pracoval opäť v národnom
podniku Rudné bane závod Banská Štiavnica najprv v pracovnej pozícii banský zámočník a neskôr vo
funkcii pomocný lamač. Žalobca teda vykonával činnosti zaradené do zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej
kategórie, pričom do I.AA pracovnej kategórie patrí v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988

Zb. aj tretí ročník štúdia na SOU banícke, kedy učni vykonávajú v rámci praktického vyučovania banské
činnosti pod zemou. Podľa opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdeného
bývalým zamestnávateľom žalobcu – Rudné bane, š.p., ktorý žalobca doložil v rámci odvolacieho
administratívneho konania, žalobca získal v I.AA pracovnej kategórii v roku 1981 - 122 dní (ako učeň
závodu), v roku 1982 - 365 dní (sčasti ako učeň závodu a neskôr ako banský zámočník), v roku 1983

- 274 dní (ako banský zámočník), v roku 1985 - 92 dní (ako pomocný lamač), v roku 1986 - 365 dní
(ako pomocný lamač), v roku 1987 - 365 dní (ako pomocný lamač), v roku 1988 - 365 dní (ako pomocný
lamač), v roku 1989 - 365 dní (ako pomocný lamač), v roku 1990 - 365 dní (ako pomocný lamač),
v roku 1991 - 365 dní (ako pomocný lamač) a v roku 1992 - 121 dní (ako pomocný lamač). Spolutak žalobca získal vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii 3 164 dní, t. j. 8 rokov a 244 dní.
Obdobie výkonu vojenskej služby bolo žalobcovi započítané ako náhradná doba - služba I. pracovnej
kategórie v rozsahu 731 dní, t. j. 2 roky. Ostatné obdobia dôchodkového poistenia žalobca získal v III.

nezvýhodnenej pracovnej kategórii. Správny súd mal tiež z obsahu administratívneho spisu preukázané
a nerozporovali to ani účastníci konania, že žalobca vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pracoval
naposledy k 30.04.1992, po tomto dátume už prácu baníka ani iné zamestnanie patriace do zvýhodnenej
pracovnej kategórie nevykonával.

40. V minulosti platný a účinný zákon č. 100/1988 Zb. upravoval v ustanoveniach § 21 ods. 1 a § 174
ods. 1 znížený dôchodkový vek a umožňoval tak občanom, ktorí pracovali vo zvýhodnených pracovných
kategóriách skorší odchod do dôchodku za splnenia podmienok v týchto ustanoveniach uvedených.

41. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., na ktorý čiastočne poukazoval aj žalobca,
občan mal nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný aspoň 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a

bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), t. j. v zamestnaní
v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, alebo najmenej 10 rokov v
takom zamestnaní v uránových baniach (keďže nie každá hlbinná baňa je uránovou baňou resp.
baňou postavenou na roveň uránovej bani). Žalobca síce mal odpracovaných aspoň 25 rokov, ku dňu
12.03.2023 uvedenému v žiadosti o starobný dôchodok dosiahol vek 55 rokov, avšak nesplnil tretiu

zákonnú podmienku týkajúcu sa dĺžky trvania zamestnania v zákonom určenej kategórii zamestnaní.
Z obsahu opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia predloženého žalobcom v rámci
odvolacieho správneho konania, ktorý odvolací správny orgán akceptoval v plnom rozsahu, mal správny
súd preukázané, že žalobca vykonával prácu baníka, lamača, teda zamestnanie uvedené v § 14 ods.
2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. zaradené do I.AA pracovnej kategórie celkovo 8 rokov a 244 dní.

Získaním 8 rokov a 244 dní zamestnania uvedenej kategórie nedošlo u žalobcu k naplneniu ani jednej
z podmienok ustanovených v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobca síce získal ešte
nad rámec uvedeného ďalšie dva roky v I. pracovnej kategórii, avšak z obsahu administratívneho spisu
ako aj z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia nepochybne vyplýva, že išlo o výkon základnej
vojenskej služby. Toto obdobie sa síce žalobcovi titulom náhradnej doby v súlade s ustanoveniami §

6 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 písm. g) nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. zohľadňuje ako obdobie
zvýhodnenej pracovnej kategórie (I. pracovnej kategórie), avšak nemožno mu ho započítať ako prácu
vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA, v tomto období žalobca žiadne práce v hlbinnej bani
(ani v uránovej bani) nevykonával a v zmysle odkazu na poznámku pod čiarou v ustanovení § 6 ods. 2
nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. sa toto obdobie započítava ako zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2

písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobca teda nezískal najmenej 15 rokov v zamestnaní podľa § 14 ods.
1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ani nezískal 10 rokov zamestnania v takom zamestnaní v uránových
baniach (obdobie patriace do zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie – zamestnanie podľa § 14 ods. 1
písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. u žalobcu trvalo spolu len 8 rokov a 244 dní).

42. Nasledujúce písmená ust. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vyžadovali na zníženie dôchodkového
veku ešte dlhšiu dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. splnenie ďalších
podmienok, pričom vo vzťahu k týmto žalobca ani len netvrdil, že by niektorú z uvedených podmienok
spĺňať mal. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. občan mal nárok na starobný dôchodok,
ak bol zamestnaný aspoň 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov a súčasne bol zamestnaný najmenej 15

rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo
uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e). Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. c) zákona č.
100/1988 Zb. vyžadovalo najmenej 20 rokov zamestnania uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Keďže
podľa dokladov obsiahnutých v administratívnom spise, ktoré žalobca čiastočne priložil aj k ním podanej
správnej žalobe, v I.AA pracovnej kategórii získal len 8 rokov a 244 dní a v I. pracovnej kategórii 2 roky,

nesplnil ani podmienky podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. b) a c) zákona o sociálnom zabezpečení.
Rovnako na základe uvedeného žalobca nesplnil ani zákonom stanovenú podmienku podľa ust. § 21
ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., ktoré vyžadovalo najmenej 20 rokov zamestnania uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. i) až l). Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. e) sa na žalobcu nevzťahovalo, upravovalo
dôchodkový vek pre ostatné skupiny občanov, pričom žalobca tento vek k relevantnému dňu uvedenému

v žiadosti o starobný dôchodok ani nedosiahol.

43. Žalobca vo svojich písomných podaniach zameral svoju argumentáciu predovšetkým k ustanoveniu
§ 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a tvrdil, že splnil práve túto podmienku. Podľa predmetnéhozákonného ustanovenia, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej
kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
44. V tomto smere však správny súd zdôrazňuje, že na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. je potrebné splnenie súčasne oboch podmienok a to jednak podmienky podľa niektorého
z písmen a) až d) § 174 ods. 1 a podmienky podľa § 174 ods. 2. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988

Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej
kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na
tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády
Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..

45. Je nepochybné z obsahu administratívneho spisu, že žalobca v zamestnaní zaradenom do
zvýhodnenej pracovnej kategórie pracoval len do 30.04.1992, čo ani samotný žalobca v priebehu
správneho súdneho konania nijako nerozporoval. Pokiaľ teda žalobca ukončil výkon baníckej činnosti
30.04.1992 a ďalej už vykonával len práce zaradené do III. pracovnej kategórie, nesplnil podmienku
podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb..

46.Pokiaľžalobcavsprávnejžalobenamietal,žeod01.10.1985pracovalakobaník,lamačvspoločnosti
Rudné bane Banská Bystrica, š. p., závod Banská Štiavnica, že išlo o výkon zamestnania v baníctve
so stálym pracoviskom pod zemou v bani a tak výkon jeho zamestnania má byť správne zaradený
do zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórie I.AA, čím žalovaná pochybila pri rozhodovaní o žiadosti

žalobcu o priznanie starobného dôchodku, k tomuto správny súd uvádza, že žalovaná uznala
v napadnutom rozhodnutí všetky žalobcom získané obdobia výkonu zamestnania vo zvýhodnenej
(aj zvlášť zvýhodnenej) pracovnej kategórii, nerozporovala skutočnosť, že išlo o výkon zamestnania
v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v bani, takže nie je zrejmé, aj pre nekonkrétnosť
námietky žalobcu, z čoho vyvodzuje, že mala žalovaná pri zohľadňovaní zamestnania žalobcu vo zvlášť

zvýhodnenej pracovnej kategórii I.AA pochybiť. Správny súd takéto pochybenie u žalovanej nezistil.

47. Žalobca tiež tvrdil, že pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobca v zamestnaní
zaradenom do zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie získal 3 164 dní, t. j. 8 rokov a 244 dní, týmto
žalobca splnil podmienku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v platnom znení. K tejto námietke

správny súd opakuje vyššie uvedené, že na to, aby žalobcovi vznikol nárok na zníženie dôchodkového
veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nestačí len splnenie podmienky podľa niektorého
z písmen a) až d) jeho prvého odseku, ale kumulatívne (súčasne) musí byť splnená aj podmienka podľa
§ 174 ods. 2 uvedeného zákona, ktorú žalobca preukázateľne nesplnil. Preto aj keby žalobca splnil
niektorú z podmienok podľa odseku 1, nárok na starobný dôchodok v zníženom veku by mu vzniknúť

nemohol z dôvodu nesplnenia podmienky podľa odseku 2.

48. K námietke žalobcu o tom, že v osobnom liste dôchodkového poistenia zo dňa 04.12.2023
má evidovaných odpracovaných 42 rokov a 113 dní, ktoré žalovaná neakceptovala, správny súd
uvádza, že s týmto tvrdením sa nestotožnil. Žalovaná zohľadnila všetky žalobcom získané obdobia

dôchodkového poistenia, podľa osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 04.12.2023, tvoriaceho
prílohu napadnutého rozhodnutia, išlo spolu o 42 rokov a 113 dní, avšak žalobca ku dňu, od ktorého
požadoval starobný dôchodok, nedosiahol ešte dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení,
preto podľa zákona č. 461/2003 Z. z. mu tento nárok nevznikol (nie však pre absenciu potrebného počtuodpracovaných rokov, ale pre nedosiahnutie dôchodkového veku) a na zníženie dôchodkového veku
podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi nárok nevznikol v dôvodov už vyššie uvedených.

49. Pokiaľ teda žalobca k relevantnému dňu nesplnil zákonom požadované podmienky na vznik nároku
na starobný dôchodok, neboli tým porušené jeho základné ústavné práva v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy
SR, ako to tvrdil a nebolo mu odňaté právo na hmotné zabezpečenie v starobe, pretože na toto je
potrebné splnenie zákonných podmienok. Z čl. 39 ods. 1 až 3 Ústavy SR vyplýva, že občania majú
právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré sa vykonáva prostredníctvom priebežne

financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, pričom po
dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má
osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí
ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Podľa čl.
39 ods. 7 Ústavy SR podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 6 ustanoví zákon. Správne orgány sú

pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok viazané zákonom, tento zákon v zmysle čl. 39 ods. 7
Ústavy SR bližšie upravuje konkrétne podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok a pokiaľ žalobca
niektorú z nich nesplní, nemožno to považovať za porušenie jeho ústavných práv.

50. K námietke žalobcu o tom, že pri skúmaní dôchodkového veku a získania potrebnej doby

zamestnania mala žalovaná aplikovať ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 274
tohto zákona, ktorý ustanovuje, že nároky vyplývajúce zo zaradení do I. a II. pracovnej kategórie sa
zachovávajú, správny súd uvádza, že žalovaná tak aj postupovala. Medzi účastníkmi konania nebolo ani
sporné, že podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení žalobca ešte dôchodkový vek k relevantnému
dňu nezískal, toto ani samotný žalobca netvrdil a nenamietal, tvrdil však, že mu mal vzniknúť nárok na

znížený dôchodkový vek podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že v minulosti vykonával
zamestnanie patriace do zvýhodnenej pracovnej kategórie. V napadnutom rozhodnutí boli zohľadnené
všetkyžalobcomtvrdenéapreukázanéobdobiazamestnaniavozvýhodnenejpracovnejkategórii.Nárok
podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. však žalobcovi nevznikol pre nesplnenie podmienky ustanovenej
v jeho odseku 2, nakoľko zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo ku dňu

31.12.1999, ale skončilo naposledy dňa 30.04.1992.

51. K námietke žalobcu o tom, že žalovaná mala skúmať vznik nároku na starobný dôchodok aj podľa
zrušenéhozákonač.100/1988Zb.osociálnomzabezpečení,čovyplývazust.§259zákonač.461/2003
Z. z., správny súd uvádza, že tento postup žalovaná uplatnila, teda skúmala nárok žalobcu na starobný

dôchodok aj podľa staršej právnej úpravy - zákona č. 100/1988 Zb., čo nepochybne z napadnutého
rozhodnutia aj vyplýva. Žalovaná rozsiahlo citovala ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. a uvádzala
dôvody, ktoré ju viedli k záveru o nesplnení týmto zákonom ustanovených podmienok. Ako už bolo
podrobne vyššie odôvodnené, žalobca nesplnil podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok ani
podľa § 21, ani podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb..

52. Správny súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový
stav veci, zohľadnili všetky relevantné skutočnosti, pokiaľ v prvostupňovom rozhodnutí bola nesprávne
uvedená dĺžka trvania zamestnania žalobcu vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii (7 rokov a 306
dní), toto bolo napravené v napadnutom rozhodnutí, kde na základe opravného evidenčného listu

dôchodkového zabezpečenia, zohľadneného odvolacím správnym orgánom v plnom rozsahu, bolo
správne žalobcovi prepočítané trvanie zamestnania v I.AA pracovnej kategórii na 8 rokov a 244 dní.
Rozhodnutia správnych orgánov obsahujú zákonom predpísané náležitosti, v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na jeho vydanie, aj to akými úvahami
bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

rozhodovala, bolo v plnom rozsahu prihliadnuté na nové skutočnosti a vec bola správne právne
posúdená.

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu
zamietol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd

takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonalzd)vtejistejvecisaužskôrprávoplatnerozhodloalebovtejistejvecisaužskôrzačalokonanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).