Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 25Sas/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200002
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5024200002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 680 509 6958 0 zo
dňa 22.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 07.08.2023 si žalobca podal žiadosť o invalidný dôchodok.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 680 509 6958 0 zo dňa 29.09.2023 (ďalej len
„prvostupňovérozhodnutie“)bolapodľa§70ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenížiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán
uviedol, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že na základe lekárskej správy - odborného
posudku o invalidite vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,

pobočka Žilina, zo dňa 07.08.2023, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na to, že v prípade žalobcu (poistenca nad 45 rokov)
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok bol 15
rokov. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 31.01.2020, žalobca získal 3057 dní obdobia dôchodkového
poistenia v zmysle priloženého osobného listu dôchodkového poistenia. Prvostupňový orgán uviedol,
že pri posúdení nároku žalobcu boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia,
vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. považujú,

získanie ďalšieho obdobia nebolo preukázané. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity žalobca
získal 8 rokov a 137 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonnú podmienku na vznik
nároku na invalidný dôchodok.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že Sociálna poisťovňa mu priznala len 3057 dní (t. j. 8 rokov a 137 dní) obdobia dôchodkového
poistenia, čo je v rozpore so skutočnou dobou jeho účasti na dôchodkovom systéme. Poukazoval na

to, že dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. platný od 29.05.2002 a do tejto
doby od nástupu do služobného pomeru (od 01.05.1988) zamestnávateľ žalobcu mu zrážal a odvádzal
príslušné odvody do všeobecného dôchodkového systému. Výsluhový dôchodok, ktorý mu je vyplácaný
z osobitného dôchodkového systému, nemá nič spoločné so všeobecným systémom. Žalobca mal zato, že Sociálna poisťovňa nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila vec, pričom
nesprávne interpretovala ust. § 60 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z..

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako
príslušnéhoodvolaciehoorgánurozhodnutímč.68050969580zodňa22.11.2023(ďalejlen„napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové
rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že postup prvostupňového orgánu
považuje za správny. Poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina uznal žalobcu za invalidného od 31.01.2020 s celkovou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určil ischemickú chorobu srdca, po prekonanom srdcovom infarkte, art. hypertenzia (I20),
zaradenú do kapitoly IX – choroby obehovej sústavy, oddielu A – srdcové choroby, položky 1 –

ischemická choroba srdca, písmena c) - s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení, NYHA
III. prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vykonávať zárobkovú činnosť 65 % (z percentuálneho rozpätia 60 % - 80 %). Za iné
zdravotné postihnutia dokumentované v zdravotnej dokumentácii (depresívna porucha ťažká, obezita
BMI 41 a syndróm spánkového apnoe obštrukčného typu, ťažkého stupňa), odôvodňuje zvýšenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 % na celkových 75 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca medicínsku
podmienkunárokunainvalidnýdôchodoksplnil.Keďžežalobcaposúdeniezdravotnéhostavuvodvolaní
nenamietal, jeho zdravotný stav nebol predmetom opätovného posúdenia v rámci odvolacieho konania.

6. Ďalej odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 31.01.2020
žalobcadovŕšil51rokovveku,pretopodľa§72ods.1písm.g)zákonač.461/2003Z.z.bolvjehoprípade
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia 15 rokov, pričom tento sa zisťuje z obdobia
pred vznikom invalidity. Poukázal na priložený osobný list dôchodkového poistenia a skonštatoval, že
žalobca získal pred vznikom invalidity len 3057 dní (8 rokov a 137 dní) obdobia dôchodkového poistenia.

Vymenoval, ktoré obdobia boli žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok započítané, poukázal na
to, že od 01.05.2005 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z.,
pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba základnej vojenskej služby
od 01.10.1987 do 29.02.1988 a doba výkonu služby príslušníka policajného zboru od 01.03.1988 do
31.12.1999 a od 01.01.2000 do 30.04.2005. S poukazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č.

461/2003 Z. z. a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že tieto obdobia
v rozsahu zakladajúcom žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok mu neboli hodnotené pre nárok na
invalidnýdôchodok.Uviedoltiež,žežalobcavtomtoprípadenemápostaveniechránenejosobyvzmysle
čl. 57 ods. 1 písm. a) Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, zverejneného
v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb.. Poukázal na to, že ani na určenie sumy invalidného dôchodku

nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá
socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru č.
128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Invalidný
dôchodok je upravený v II. časti predmetného dohovoru, preto nie je možný ani postup podľa jeho čl. 33
ods. 2 (v časti VI – Spoločné ustanovenia) na invalidný dôchodok.

7. Odvolací orgán poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52
zo dňa 12.02.2019, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
o vyslovení nesúladu § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti

a citovaný nález ústavného súdu odvolací orgán skonštatoval, že nemožno prihliadať na doby, ktoré boli
žalobcovi zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Bez uvedenej doby žalobca ku dňu vzniku invalidity nezískal zákonom
požadovaný rozsah počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, čím neslnil podmienku nároku na

invalidný dôchodok.

Správna žaloba, žalobné body8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej
na ďalšie konanie.

9. V správnej žalobe žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovanej uznal,
že žalobca splnil podmienku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá uňho
predstavuje 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa žalovanej však nesplnil podmienku
počtu rokov dôchodkového poistenia. Žalobca poukazoval na to, že existujú judikáty NS SR, v ktorých

najvyšší súd v prípadoch rozhodovania o priznaní starobných dôchodkov určitej skupine výsluhových
dôchodcov silových zložiek, vojakov a policajtov, hoci im bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., tým, čo splnili do 31.12.1999 určité podmienky, bol priznaný aj starobný dôchodok.
Išlo o skrátený odchod do starobného dôchodku z dôvodu zaradenia do pracovných kategórií funkcií.
Ako jeden z dôvodov v rozsudkoch NS SR uviedol, že táto skupina ľudí odvádzala do všeobecného
systému odvody zo mzdy a tieto odvody sociálnou poisťovňou neboli presunuté do osobitného systému

po jeho vzniku. Najvyšší súd v rozsudkoch naznačil, ako sa má vykonávať výpočet starobného dôchodku
u spomínanej skupiny. Na základe týchto rozsudkov Sociálna poisťovňa vykonala stovky výpočtov
starobných dôchodkov, z ktorých je zrejmé, že do výpočtu započítala dobu poistenia vo všeobecnom
systéme spolu s dobou poistenia v osobitnom systéme, hoci tejto skupine bol priznaný výsluhový
dôchodok v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z..

10. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 01.07.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z., platný od
29.05.2002. Do tejto doby, od 01.09.1983 Sociálna poisťovňa žalobcovi započítala spolu s náhradnou
dobou celkom 3075 dní (8,42 rokov). Do Policajného zboru žalobca nastúpil k 01.10.1987 a pracoval
tam do 30.04.2005. Od nástupu do Policajného zboru do platnosti / účinnosti zákona č. 328/2002 Z.

z. zamestnávateľ za žalobcu odvádzal odvody do všeobecného systému. Až vznikom osobitného účtu
podľa tohto zákona zamestnávateľ odvádzal odvody na tento účet. Po ukončení služobného pomeru
mu zamestnávateľ vypočítal a vypláca výsluhový dôchodok. Sociálna poisťovňa žalobcovi odmieta
započítať obdobie odvádzania jeho odvodov do všeobecného systému od nástupu do Policajného zboru
od 01.10.1987 do začatia platnosti a účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., t. j. 14,76 roka. Žalobca

je toho názoru, že Sociálna poisťovňa ho diskriminuje pri priznávaní doby sociálneho poistenia pri
výpočte invalidného dôchodku. Zatiaľ čo jednej skupine tieto doby na základe rozsudkov NS SR doby
služby v silových zložkách priznala pri výpočte starobného dôchodku, aj keď im bol priznaný výsluhový
dôchodok, žalobcu oproti týmto osobám diskriminuje.

11. V doplnení správnej žaloby žalobca požiadal o nariadenie pojednávania vo veci, navrhol
vypočuť svedka F. G. D. a priložil okrem listín vzťahujúcich sa k veci samej aj viacero rozhodnutí
žalovanej a rozsudkov súdov vydaných v iných veciach (rozsudky Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 25Sd/233/2014-26 z 23.10.2014, sp. zn. 25Sd/88/2015 zo 16.11.2017 a sp. zn. 29Sa/29/2018
z 13.11.2018, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/27/2016 z 31.05.2017 a sp. zn. 7Sk/5/2019 z

21.04.2020, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 470 603 2240 0 z 12.07.2013, č. 520 927 1440
0 zo 06.02.2014, č. 510 427 3660 0 zo 04.04.2014, č. 500 716 2220 0 zo 04.04.2016, č. 611 206 6697
0 z 11.12.2020, č. 580 611 7570 0 z 19.08.2022 a rozhodnutie bez uvedenia čísla z 03.02.2014).

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

12. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalovaná poukázala na to, že žalobca splnil medicínsku podmienku pre vznik nároku na invalidný
dôchodok, nakoľko posudkovým lekárom bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity
bol posudkovým lekárom určený na 31.01.2020. Pred týmto dátumom, t. j. pred vznikom invalidity, však
žalobca získal len 3057 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 8 rokov a 137 dní, čím nesplnil

podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.
z.. Žalovaná citovala ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a skonštatovala,
že nakoľko žalobca obdobie výkonu služobného pomeru policajta získal v takom rozsahu, ktorý mu
založil nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie jemožné vzhľadom na citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení považovať predmetné obdobie
za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy invalidného dôchodku.

14. Žalovaná uviedla, že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho
súdu SR deklarovaným vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa §
274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby
služby do I. a/alebo II. pracovnej kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový
príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zachovávanie týchto

nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby
získanej v I. a/alebo II. kategórie funkcií a v určení sumy starobného dôchodku. Na určenie sumy
invalidného dôchodku však nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože
vtedajšia Česká a Slovenská Federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len
pokiaľ ide o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa
starobného dôchodku. Invalidný dôchodok je upravený v II. časti predmetného dohovoru, preto do

úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného dohovoru v časti VI – Spoločné ustanovenia
na invalidný dôchodok. Predmetným Dohovorom, ktorý má prednosť pred zákonmi o sociálnom
zabezpečení (poistení) je žalovaná viazaná len pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý
je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť.

15. Posudzovanie zákonnej úpravy nárokov na invalidný dôchodok v skutkovo obdobných veciach aj
Najvyšší súd SR vykonáva v intenciách nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2017 – 52 zo
dňa 13. februára 2019, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
o vyslovení nesúladu § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov s čl. 12 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené bolo

žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalobcom priložené rozhodnutia k správnej žalobe sa
týkajú starobných dôchodkov.

16. Žalovaná sa preto pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom

rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a trvala na jeho správnosti. Uviedla,
že žalobcovi bolo zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia podľa evidenčných
listov dôchodkového poistenia potvrdených zamestnávateľmi, údajov uvedených v žiadosti o dôchodok
a priložených dokladov a podľa údajov uvedených v informačnom systéme žalovanej. Získanie ďalšieho
obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak považuje

za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi
predpismi o sociálnom poistení.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

17. V replike žalobca poukázal na to, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný z osobitného systému
v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý nemá nič spoločné so všeobecným systémom, do ktorého
odvádzal odvody zo mzdy až do doby, kedy začal byť platný a účinný zákon č. 328/2002 Z. z..
Tieto finančné prostriedky neboli zo všeobecného systému prevedené do osobitného systému, čo

bolo jedným z dôvodov, prečo Najvyšší súd SR v minulosti uznal v judikátoch dôvod započítania
spornýchdôbvýsluhovýmdôchodcomprivýpočteichstarobnýchdôchodkov.Jetohonázoru,žeobdobie
dôchodkového poistenia pred služobným pomerom pred platnosťou a účinnosťou zákona č. 328/2002
Z. z. a po ukončení služobného pomeru presahuje dobu, podľa ktorej mu vzniká nárok na priznanie
invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa ho podľa jeho názoru diskriminuje tým, že jednej skupine

prizná spornú dobu pri výpočte starobného dôchodku a jeho nepriznaním tej istej doby diskriminuje.
Z uvedených dôvodov žalobca žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vrátil
jej vec na ďalšie konanie.

18. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 16.05.2024,

dupliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom19. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo
veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa
19.03.2025.

20. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa plne pridržiava svojej žaloby, na tejto trvá, nič na nej nemení
a trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré sú v nej uvedené. Je toho názoru, že bol diskriminovaný, že
určitej skupine dôchodcov boli priznané starobné a invalidné dôchodky, no jemu nie. Navrhoval vykonať
výsluch osoby F. G. D., trvale bytom C. E., H. XXXX/XX, ako svedka, tak ako uvádzal aj vo svojom
podaní zo dňa 19. marca 2024 s tým, že tento svedok by sa mal vyjadriť k tomu, prečo neboli peňažné
prostriedky, majúc tým na mysli zaplatené odvody za žalobcu, prevedené zo všeobecného systému do

osobitného systému dôchodkového poistenia.

21. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že trvá na správnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
zo dňa 07. augusta 2023, ako aj rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 22. novembra 2023 a v plnej
miere sa pridŕža svojho vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 09. apríla 2024. V dôvodoch napadnutého

rozhodnutia sú objasnené dôvody, pre ktoré bolo v prípade žalobcu rozhodnuté tak ako bolo rozhodnuté.
Návrhy na dokazovanie žalovaná nemala žiadne.

22. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel

k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP zamietnuť.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku

invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

25.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

28. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

29. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.30.Podľa§60ods.2zákonaosociálnompoisteníobdobiedôchodkovéhopoisteniajeajobdobievýkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

31. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

32. Podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

33. Podľa § 135 ods. 1, ods. 2 SSP: (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v

čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia
orgánu verejnej správy. (2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho
rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192.

34. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti žalobcu
o invalidný dôchodok.

35. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne, aby mohol nárok poistencovi
vzniknúť.

36. V konaní nebolo sporné, že žalobca splnil medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný
dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia bol uznaný za invalidného
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Medicínske otázky neboli sporné už ani v administratívnom konaní, preto v rámci odvolacieho

správneho konania nebol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný. Aj správny súd v rámci
súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia mal na základe predložených administratívnych spisov za
preukázané, že medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok žalobca splnil. Rovnako nebolo
v konaní sporné ani to, že ku dňu vzniku invalidity žalobca nespĺňal nárok na starobný dôchodok a nebol
mu priznaný predčasný starobný dôchodok.

37. Jedinou spornou skutočnosťou vo veci samej bolo, či žalobca splnil alebo nesplnil aj podmienku
získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V zmysle § 72 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Dátum vzniku invalidity bol posudkovým lekárom určený

k 31.01.2020, pričom tento dátum nebol v konaní rozporovaný. Pred uvedeným dňom podľa žalovanej
žalobca získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia len 3057 dní, t. j. 8 rokov a 137 dní,
obdobia dôchodkového poistenia, k čomu žalovaná dospela tak, že žalobcovi zohľadnila všetky získané
obdobia dôchodkového poistenia s výnimkou tých období, ktoré boli žalobcovi zohľadnené pre nárok na
výsluhovýdôchodok.Žalobcavšakvtomtovidelnezákonnosťrozhodnutiažalovanejanamietal,žedoba

služby policajta mu tiež mala byť zohľadnená na účely posudzovania nároku na invalidný dôchodok.
Práve táto otázka sa v konaní stala jedinou spornou.38. Z oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č. SPSČ-
OSZ-39.378-9/2022-VZ zo dňa 22.08.2022, ako aj z vyjadrení účastníkov konania, má správny súd

za preukázané, že žalobca ako bývalý príslušník Policajného zboru SR je poberateľom výsluhového
dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a to od 01.05.2005, pričom na nárok
na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 17 rokov a 217 dní,
konkrétne obdobie od 01.10.1987 do 29.02.1988 - náhradná vojenská služba (I. kategória funkcií),
obdobie od 01.03.1988 do 31.12.1999 - výkon služby – príslušník PZ (I. kategória funkcií) a obdobie od

01.01.2000 do 30.04.2005 - výkon služby – príslušník PZ (III. kategória funkcií).

39. Úlohou správneho súdu tak zostalo posúdiť, či bol správny právny názor žalovanej a jej postup, keď
nezohľadnila obdobia náhradnej vojenskej služby a výkonu služby príslušníka Policajného zboru (ďalej
spolu ako „doba služby“) žalobcovi na účely posudzovania nároku na invalidný dôchodok. Správny súd
dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny.

40. Správny súd poukazuje na body 15. a 16. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sk/12/2017 zo dňa 26.02.2020, kde v skutkovo a právne podobnej veci ako je tu prejednávaná vec,
najvyšší súd uviedol:
„15. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok

v danej veci mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení
nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, a
preto postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade predmetných
ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že výsledok
uvedeného konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky mal dopad aj na rozhodovanie o

žalobcovom invalidnom dôchodku, ktorému by sa v prípade vyslovenia rozporu s ústavou započítali
aj doby poistenia zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok, kasačný súd v súlade s § 100 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 452 ods. 1 SSP uznesením z 22.10.2018 konanie o kasačnej sťažnosti prerušil.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 13.02.2019, sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52, návrhu
najvyššieho súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu Ústavný súd okrem iného uviedol: „... posudzovanie

nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej úpravy, t. j. iného
systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby zamestnania ako
jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný dôchodok zo systému
„všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia
policajtovavojakov,môžefakticky/reálnenastaťažpotom,akopolicajtalebovojakukončilsvojslužobný

pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať ako zamestnanec participujúc
obligatórne na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení.
Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc
osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po
skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich

účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom
na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie
protiústavnosti.
Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho
favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo

znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia
nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový
dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,

potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ... ... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť,
že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú
dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených
týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou

všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb,
ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z
iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre
nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne ažnespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou
stránkou problému.
Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia

zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani
s čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“
16. Vzhľadom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky kasačný súd pri posudzovaní
zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku na invalidný dôchodok vychádzal aj z ustanovení § 60 ods. 2
a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok

podľa tohto zákona nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z..“

41. Vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/12/2017 zo dňa
26.02.2020 a v ňom citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2017-52
zo dňa 13.02.2019, rieši práve tú otázku, ktorá bola podstatnou žalobnou námietkou žalobcu v tu

prejednávanej veci a jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania. Následne sa tento právny
názor stal ustálenou rozhodovacou praxou, ktorú aplikuje aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

42. Napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/158/2023 zo
dňa 29.05.2024, tento okrem iného judikoval, že „§ 66 zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje súbežný

nárok na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov (t. j.
zákon č. 100/1988 Zb., resp. zákona č. 461/2003 Z. z.), avšak tento nárok by musel vzniknúť nezávisle
od seba, t. j. bez duplicitného započítania rovnakých dôb zamestnania/služby pre jednotlivé druhy dávok
(dôchodkov), tak ako to bolo aj v prípade žalobcu. Preto keď prvostupňový orgán zistil, že v žalobcovom
prípade boli duplicitne započítané doby služby pre nárok na výsluhový dôchodok a invalidný dôchodok,

začali konanie vo veci odňatia jednej z týchto dávok.“

43. Správny súd, rešpektujúc právny názor vyšších súdnych autorít, nevzhliadol žiadny racionálny dôvod
odkloniť sa od takto ustálenej rozhodovacej praxe. Z vyššie citovaného je nepochybné, že žalovaná
postupovala správne a vec správne právne posúdila, keď žalobcovi na účely invalidného dôchodku

nezapočítala resp. nezohľadnila dobu služby, ktorá mu bola zohľadnená pre nárok na výsluhový
dôchodok.

44. Žalobca svoju argumentáciu o tom, že by mu mala byť doba služby zohľadňovaná aj pri nároku
na invalidný dôchodok, opieral o judikatúru súdov a rozhodnutia žalovanej vydané v iných veciach,

ktoré prikladal aj k správnej žalobe (rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/233/2014-26
z 23.10.2014, sp. zn. 25Sd/88/2015 zo 16.11.2017 a sp. zn. 29Sa/29/2018 z 13.11.2018, rozsudky
NajvyššiehosúduSRsp.zn.10So/27/2016z31.05.2017asp.zn.7Sk/5/2019z21.04.2020,rozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 470 603 2240 0 z 12.07.2013, č. 520 927 1440 0 zo 06.02.2014, č.
510 427 3660 0 zo 04.04.2014, č. 500 716 2220 0 zo 04.04.2016, č. 611 206 6697 0 z 11.12.2020, č.

580 611 7570 0 z 19.08.2022 a rozhodnutie bez uvedenia čísla z 03.02.2014). Tu však správny súd
dáva do pozornosti, že všetky žalobcom priložené rozhodnutia (tak administratívne ako aj súdne) sa
týkali výlučne konaní o starobných dôchodkoch, nie konania o invalidnom dôchodku. Zákon o sociálnom
poistení upravuje viacero druhov dôchodkových dávok - starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, sirotský dôchodok atď., pričom každá z týchto

dôchodkových dávok vyžaduje osobitné podmienky pre vznik nároku. Podmienky stanovené právnymi
predpismi pre vznik jednotlivých nárokov nie sú totožné, ide o rôzne druhy dôchodkových dávok,
preto rozhodnutia týkajúce sa starobných dôchodkov nemožno v tomto prípade konania o invalidnom
dôchodku aplikovať.

45. Tiež nemožno opomenúť, na čo poukazovala aj žalovaná, že v oblasti sociálneho poistenia
určité práva či povinnosti vyplývajú aj z medzinárodných zmlúv, medzi ktoré patrí aj Dohovor č. 128
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Podmienky pre vznik jednotlivých dôchodkových
dávok sa teda líšia a nemožno ich zamieňať či zmiešavať.

46. Je pravdou, že pri starobných dôchodkoch a predčasných starobných dôchodkoch platí postup už
mnohopočetne judikovaný aj rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, resp.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa pri posudzovaní nároku na starobný
dôchodok u poberateľa výsluhového dôchodku najskôr vypočíta teoretická suma starobného dôchodku,kdesazhodnotiavšetkydobypoistenia,tedavovšeobecnomajosobitnomsystémesociálnehopoistenia
(zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok sa následne kráti v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho

zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom
systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Uvedený postup sa však aplikuje výlučne
v konaniach o starobných a predčasných starobných dôchodkoch, keďže aj výsluhový dôchodok má
charakter dávky v starobe, teda ide o dôchodky za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku)
a tento postup vyplýva z Dohovoru č. 128, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou.

Avšak, ako správne namietala aj žalovaná, podľa čl. 2 písmeno b) Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach č. 128 (Oznámenie federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991
Zb.), každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať aspoň jednu z častí II, III
a IV; pričom v ratifikácii uvedie, ohľadne ktorých z častí II až IV prijíma záväzky vyplývajúce z Dohovoru.
Vtedajšia Československá socialistická republika prijala záväzky len pokiaľ ide o časť III. týkajúcu sa
starobných dôchodkov, nie pre časť II. týkajúcu sa invalidných dôchodkov. Postup zohľadňovania doby

služby pri nároku na starobný dôchodok a pri nároku na invalidný dôchodok sa tak líši.

47. K námietke žalobcu o tom, že do nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. zaňho
zamestnávateľ odvádzal odvody zo mzdy do všeobecného systému a tieto finančné prostriedky
po vytvorení osobitného systému sociálneho zabezpečenia neboli zo všeobecného systému doňho

prevedené, správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či zákonodarca uložil alebo naopak opomenul
uložiť povinnosť prevodu finančných prostriedkov z jedného systému do druhého, podstatné je, že
odpracované roky boli žalobcovi zohľadnené (v tomto prípade pre nárok na výsluhový dôchodok). Ak
by malo byť akceptované tvrdenie žalobcu, čo by malo za následok, že doba služby pred vznikom
osobitného systému by mala byť považovaná za dobu poistenia vo všeobecnom systéme, potom

by žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, ktorý poberá už od 01.05.2005. Správny
súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/12/2017
zo dňa 26.02.2020, podľa ktorého „v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona
nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.“ Bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k prevodu finančných

prostriedkov zo všeobecného systému do osobitného systému, je preukázané z oznámenia údajov
na účely konania o dôchodkovej dávke, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych
a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č. SPSČ-OSZ-39.378-9/2022-VZ zo dňa
22.08.2022, obsiahnutom v administratívnom spise, že žalobca ako bývalý príslušník Policajného zboru
je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a to od

01.05.2005, pričom na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba služobného pomeru
v rozsahu 17 rokov a 217 dní, konkrétne obdobie od 01.10.1987 do 29.02.1988 - náhradná vojenská
služba (I. kategória funkcií), obdobie od 01.03.1988 do 31.12.1999 - výkon služby – príslušník PZ (I.
kategória funkcií) a obdobie od 01.01.2000 do 30.04.2005 - výkon služby – príslušník PZ (III. kategória
funkcií). Uvedené obdobia tak nemožno žalobcovi duplicitne zohľadňovať pre nárok na invalidný

dôchodok a námietka žalobcu je tak neopodstatnená.

48.Správnysúdmázato,žesprávneorgányriadnezistiliskutkovýstavveci,zohľadnilivšetkyrelevantné
skutočnosti, ich rozhodnutia obsahujú zákonom predpísané náležitosti, v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na jeho vydanie, aj to akými úvahami

bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala a vec bola správne právne posúdená.

49. V súvislosti s návrhom žalobcu na výsluch svedka F. G. D., ktorý bol správnym súdom na
pojednávaní zamietnutý, správny súd v prvom rade poukazuje na to, že správne súdy spravidla nie sú

súdmi skutkovými. Správne súdy v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmavajú
zákonnosť napadnutých rozhodnutí, avšak nie sú oprávnené nanovo zisťovať skutkový stav, ktorý bol
zisťovaný už v rámci administratívneho konania. V administratívnom konaní žalobca mal možnosť,
dokonca aj povinnosť podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, navrhovať dôkazy na podporu
svojich tvrdení. V zmysle § 135 SSP v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na

rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu
verejnejsprávyalebovčasevydaniaopatreniaorgánuverejnejsprávy.Nielenžetakniejeúlohou,aleani
oprávnením, správneho súdu v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia vykonávať dôkazy,
ktoré žalobca v administratívnom konaní nenavrhoval, s cieľom prehodnocovania skutkového stavuzisteného orgánom verejnej správy. Správny súd tiež uvádza, že žalobca ani na otázku správneho súdu
neuviedol, z akého dôvodu by mal byť žalobcom navrhovaný svedok erudovaný vyjadrovať sa k otázke
prevodu peňažných prostriedkov (odvodov) medzi všeobecným a osobitným systémom sociálneho

poistenia (zabezpečenia). Správny súd poukazuje na to, že svedok môže byť vypočutý len o skutkových
okolnostiach veci, nie k právnym či odborným otázkam. Otázka, ktorá bola v konaní spornou medzi
účastníkmi konania a ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci bola otázkou právnou, ku ktorej
sa nemôžu vyjadrovať svedkovia, právne otázky musí posúdiť správny súd. Nad rámec uvedeného,
vzhľadom na správnym súdom vyššie uvedené dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu, nebolo

potrebné ani dôvodné žalobcom navrhovaného svedka vypočúvať ani z dôvodu, že skutočnosť, ku
ktorej žalobca navrhoval predmetného svedka vypočuť – otázka prevodu finančných prostriedkov medzi
jednotlivými systémami sociálneho poistenia (zabezpečenia) nebola pre vec samu relevantná a nemala
by vplyv na právny názor, ktorým je správny súd viazaný, nakoľko ide o ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, o tom, že nemožno duplicitne započítavať
doby zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok pri nároku na invalidný dôchodok.

50. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu
zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania

nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.
Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd

takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).