Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200120
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29Csp/1/2025

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO:
36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911
01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800 EUR, takto

r o z h o d o l :

29Csp/1/2025

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

29Csp/1/2025

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2025 sa voči žalovanému domáha zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 EUR za porušenie jeho spotrebiteľských práv
konštatovaných v konaní 29Csp/45/2024.

2. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 29Csp/45/2024 zo dňa 09.09.2024 s dátumom

právoplatnosti 26.09.2024 bolo určených 8 zmluvných podmienok v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.03.2009 za neprijateľné.

3. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských
práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá
predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti

dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde
úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže mať len symbolický význam, nakoľko len v symbolickej výške
nemôže byť primerané finančné zadosťučinenie primerané, ani spravodlivé.4. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou
úvahou, tak kritéria, z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať vyplývajú okrem § 3 ods. 1 písm. e)

zákonaajzintenzityporušeniaspotrebiteľskéhoprávazostranydodávateľa.Prinepeňažnýchnárokoch,
z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť aj recidíva porušovania
spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania primeraného finančného zadosťučinenia pri zistení
opätovného, opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Primerané finančné zadosťučinenie
požaduje vo výške 800 EUR. Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v zmluve

použil 8 neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení si uplatňuje primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 EUR. Pre úplnosť dodáva, že žalovaný sa na jeho úkor aj reálne
bezdôvodne obohatil, aj keď nie o vysokú sumu 17,48 EUR presahujúcu sumu nad istinu úveru, ktorý
mu bol poskytnutý vo výške 219 EUR a zaplatil sumu 236,48 EUR, nakoľko je podľa jeho názoru úver
bezúročný a bez poplatkov.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, okrem preukázania ujmy je aj preukázanie, že žalovaný
svojim konaním porušil súčasne kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného
právneho predpisu. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby aspoň potencionálna hrozba ujmy
v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať.

6. V tomto kontexte je nevyhnutné uviesť, že žalobca čerpal na základe úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu úver vo výške 219 EUR, ktorý splatil 8 splátkami, pričom súhrnne uhradil sumu
239,80 EUR a žiadna zo žalovaných zmluvných podmienok voči nemu nebola nikdy aplikovaná. Úverová
zmluvabolaukončená24.11.2009.Uždôvoduvedenéhokonaniabolnezvyčajný,nakoľkožalobcavjeho

veku takmer 90 rokov mal po 15 rokoch od ukončenia predmetnej úverovej zmluvy odrazu záujem na
vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok.

7. Celý postup žalobcu svedčí výlučne o tom, že ide o nepoctivého spotrebiteľa, ktorý využíva inštitút
na ochranu spotrebiteľa na svoje bezdôvodné obohacovanie sa. Podľa názoru žalovaného žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv
alebo povinností ustanoveným zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 29Csp/45/2024, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne opakovane vyhlásil
už predtým niekoľkokrát vyhlásené neprijateľné zmluvné podmienky.

8. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom
je reparovať potencionálnu ujmu. Žalobcovi však žiadna, ani potencionálna ujma nevznikla, žiadnu
neuviedol, nešpecifikoval, ani nezdôvodnil. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval
ochranu pred porušením práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len vyhlásenie neprijateľných

zmluvných podmienok, ktorých použitie voči sebe ani nepreukázal.

9. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,
resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. V konaní je nevyhnutné skúmať aj hľadisko primeranosti

uplatneného nároku. Žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie
svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného
finančného zadosťučinenia až v hodnote 800 EUR.

10. Žalobca v replike uviedol, že právoplatný rozsudok súdu I. inštancie vydaný v základnom konaní

jasnedeklaruje,žedošlokporušeniunoriemspotrebiteľskéhopráva.Tvrdeniažalovanéhooneexistencii
a nepreukázaní porušenia práv a povinností len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu príslušných
noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. V žiadnom prípade nemožno určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný následok
majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a bol

spôsobilý privodiť spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovaného.11. Primeranosť sumy 800 EUR, ktorý je vzhľadom najmä na postoj žalovaného, množstvo a intenzitu
porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť
a porušenie svojich zákonných povinnosti alibisticky ospravedlňuje. Pri nepeňažných nárokoch,

z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia by kritériom posudzovania primeranosti mala byť
aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania primeraného finančného
zadosťučinenia. Uvedená výška je podľa jeho názoru nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj
s ohľadom na výšku sankcií, ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole alebo zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná banka

Slovenska.

12. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
spis 29Csp/45/2024, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

13. Strany sporu dňa 20.03.2009 uzatvorili úverovú zmluvu v predmete poskytnutia úveru vo výške 219

EUR, s uvedením celkových nákladov spotrebiteľa 17,48 EUR s tým, že termín konečnej splatnosti úveru
bol určený dátumom 20.11.2009.

14. Samotný žalobca uviedol, že na predmetný úver zaplatil celkovo sumu 236,48 EUR s tým, že nad
istinu úveru v prospech žalovaného zaplatil iba sumu 17,48 EUR. Súd I. inštancie na základe uznania

nároku rozsudkom zo dňa 09.09.2024 pod sp. zn. 29Csp/45/2024 rozhodol o určení neprijateľnosti
celkovo 8 zmluvných podmienok uvedených v úverových zmluvných podmienkach v § 3 Hlavy 5, §
8 Hlavy 5, § 1, 3, 4, 5, 7 a §12 Hlavy 14 úverových zmluvných podmienok. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 26.09.2024.

15. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza

tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma

spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove
sp. zn. 3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

17. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania

v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
18. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.19. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 48/2022 nesporne vyplýva, že pre priznanie práva na
zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinností v zmysle

§ 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z. je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného
zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého
prípadu.

20. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017

nesporne vyplýva, že v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má právo na primerané
finančné zadosťučinenie každý spotrebiteľ, ktorý si na súde úspešne uplatní porušenie práva,
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, prípadne osobitnými predpismi. Citované ustanovenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, ako aj funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,

kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa, ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna

ujma nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď
na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane
spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej
súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by
bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia neustanovuje žiadne kritériá,

ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť
finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého
jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

21. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že žalobca v konaní 29Csp/45/2024 si ako spotrebiteľ

voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv upravených
v ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a to určením neprijateľnosti zmluvných podmienok.

22.Keďžežalovanýpreukázateľneporušilprávožalobcuakospotrebiteľa,súdpovažovalsamotnýnárok
žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný, avšak žalobe vyhovel iba čiastočne.

23. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti
porušenia práv, povinností, z okolností na strane žalobcu ako aj žalovaného a okolností, za ktorých
došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na
finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade
musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

24. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na
sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna
výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať
požiadavku primeranosti.

25. Za daného stavu, vzhľadom na porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých sa
úspešne domohol na súde je nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
dôvodný. Je nepochybné, že žalobca v základnom konaní bol nútený podniknúť kroky na ochranu
svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim

priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca však svoj nárok na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodnil len svojom úspešnosťou v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré bol nútený
brániť. Neuviedol, či konanie žalovaného a následne domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvnýchpodmienok viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jeho súkromnom a spoločenskom živote.
Takýmito negatívnymi dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť
v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie

v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž (rozsudok Krajského súdu v Prešove
7CoCsp/32 a 123/2020).

26. Pre určenie výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je bez významu akákoľvek
argumentácia žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatovosti predmetného úveru pre porušenie zákona č.

258/2001 Z.z. Porušenie jeho spotrebiteľských práv v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. nielenže nebolo
judikované právoplatným rozhodnutím súdu v jeho výrokovej časti, ale ani v odôvodnení akéhokoľvek
súdneho rozhodnutia.

27. Keďže žalobca nepreukázal, že konanie žalovaného a následne domáhanie sa určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok malo negatívne následky na vznik jeho nepriaznivej majetkovej

alebo sociálnej situácie, súd I. inštancie s poukazom na okolnosti prípadu považoval primeranú výšku
zadosťučinenia sumu 80 EUR, teda sumu vo výške 10 EUR za každé konštatované porušenie jeho
spotrebiteľských práv.

28. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadal na to, že na strane žalovaného

nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok;
žalobca nepreukázal, žeby žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu alebo po jeho skončení
si uplatňoval akékoľvek nároky z uvedených neprijateľných podmienok a za poskytnutý úver uhradil
odplatu v minimálnej výške cca 18 EUR, pričom porušenia svojich spotrebiteľských práv sa domáhal
takmer po 15 rokoch od skončenia zmluvného vzťahu.

29. Na základe uvedených skutočností, potom priznaná sumu primeraného finančného zadosťučinenia
zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od
porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým

sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného odradzujúceho
prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/136/2016, 17Co/17/2018
a 9Co/50/2018).

30. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

32. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

33. Civilný sporový poriadok nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 CSP., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis
vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 CSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava

už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v
prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však

nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k CSP, nakladatelství C. H. BECK).34. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá

i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie

plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

35. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisí od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu, preto mu patrí nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

29Csp/1/2025

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.