Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724204049
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1724204049.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : +ULTRA Legal s.r.o.,
advokátní kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, Vysočany, Praha 9, Česká republika, IČO: 02 894
742, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky +ULTRA Legal
s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, Bratislava, IČO: 47 255 480,

zastúpený JUDr. Róbert Šimko, advokát Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: C. P.,
nar. XX. C. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, C., zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka,
s.r.o., so sídlom Vretenová 4, Bratislava, IČO : 46 606 122 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 48C/82/2024-26 ,
zo dňa 22.novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariaďuje zabezpečovacie opatrenie,
ktorým zriaďuje záložné právo, v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky uplatnenej v konaní
vedenom na Okresom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33 Up 1427/2024, vo výške 35.192,32 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 35.192,32 € od 22. júla 2024 do zaplatenia, spolu

s náhradou trov konania vo výške 2.577,63 €; na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., obec C., okres D., a to
pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/XXX - ostatná plocha
o výmere 655 m2 a parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2 a rozostavaný
rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/XXX(ďalej len „Nehnuteľnosti“ resp. „ nehnuteľnosti“).

1.1. Vo svojom rozhodnutí poukázal na skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol vo svojom návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (pozri odsek 2. odôvodnenia napadnutého uznesenia) na
preukázanie ktorých predložil listinné dôkazy, a to Predžalobná výzva z 26.7.2024 vrátane doručenky,
Návrh na vydanie platobného rozkazu, Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
33Up/1427/2024, Výpis z centrálneho registra exekúcii vo vzťahu k žalovanej z 19.11.2024 a Výpis z
listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §

324 ods. 1 , 2,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, § 327 , § 328 ods. 1 , § 329 ods.
1,2 , § 332 ods. 1 § 343 ods. 1,2,3, § 344 C.s.p. keď v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení,
súd môže na návrh zriadiť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na veciach,
právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia,
je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa - žalobcu, teda navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia, ktorý môže byť potencionálným oprávneným v exekučnom konaní. Cieľom

zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecificky
vymedzený majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,čím sa má zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo pri uspokojovaní pohľadávky veriteľa.
Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho
skončení. Pri nariadení zabezpečovavieho opatrenia súd skúma či sú splnené zákonom prezumované

predpoklady na jeho zriadenie. Medzi zákonné predpoklady zriadenia záložného práva patrí podanie
návrhu na zriadenie takéhoto záložného práva, ktorý musí spĺňať tak všeobecné (§ 127 C.s.p.)
ako aj osobitné náležitosti taktého podania (§ 326 C.s.p.), existencia peňažnej pohľadávky veriteľa,
existenciaspôsobiléhopredmetuzáložnéhopráva(t.j.veci,právaaleboinejmajetkovejhodnotypatriacej
dlžníkovi)apredovšetkýmobava,žeexekúciapohľadávkypeňažnejpohľadávkyveriteľabudeohrozená.

Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Len samotná existencia peňažnej pohľadávky
bez existencie obavy ohrozenia jej exekúcie nestačí. Zároveň však platí, že obava z ohrozenia exekúcie
musí byť skutočná a musí bezprostredne hroziť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o zriadení tzv.
sudcovskéhozáložnéhoprávasíceniejepotrebnévykonávaťdokazovanie(rovnakoakoprirozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia), avšak splnenie predpokladov pre jeho zriadenie nemôže byť

vyvodené len na základe samotných tvrdení veriteľa, ale je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Ani osvedčenosť všetkých
zákonným predpokladov na zriadenie tzv. sudcovského záložného práva však nemusí znamenať, že súd
takéto záložné právo aj zriadi. Súd vždy zvažuje, či zásah do práva dlžníka je primeraný k prípadnému
porušeniu práva veriteľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky a či takýmto zriadením záložného práva

nedôjde k ohrozeniu samotnej úhrady peňažnej pohľadávky veriteľa alebo k spôsobeniu neprimeranej
ujmy dlžníkovi alebo tretím osobám. To znamená, že pokiaľ ide o hodnotu predmetu záložného práva,
teda hodnotu majetku dlžníka a hodnotu peňažnej pohľadávky veriteľa, nesmie medzi nimi vzniknúť
zjavný nepomer.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že súd skúmal odôvodnenosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu
prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi žalobcom a žalovanou, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia žalobcom
požadovaného rozhodnutia vo veci samej bude ohrozená. Z tohto titulu je potrebné na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky žalobcu zriadiť v jeho prospech záložné právo na vymedzených nehnuteľnostiach,

ktoré sú vo vlastníctve žalovanej. Je potrebné uviesť, že žalobca má voči žalovanej osvedčený nárok
spočívajúci v peňažnej pohľadávke, ktorá vznikla na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb
v kontexte fakturovaných (poskytnutých) služieb. Týmto je splnená prvá zo zákonných podmienok pre
vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalšia zákonom určená podmienka je, že pri existencii peňažnej
pohľadávky veriteľa možno žiadať súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prípade, ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená, čo rovnako súd považuje v tomto prípade, za naplnené, nakoľko žalobca
preukázal, prostredníctvom skutkových tvrdení a priložených listinných dôkazov, že voči žalovanej sa
vedie exekučné konanie, rovnako že je v postavení dlžníka voči viacerým subjektom a v neposlednom
rade je na majetok v jej vlastníctve zriadených viacero záložných práv (bremien), z čoho možno
konštatovať dôvodnosť obavy o ohrození exekúcie žalobcu voči žalovanej. V neposlednom rade súd

preskúmaval aj podmienku pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v spojení s § 326 C.s.p., čím je
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Rovnako má súd za to, že žalobca
naplnil aj tieto zákonom prezumované predpoklady na to aby súd mohol rozhodnúť o zriadení záložného
práva na vymedzených nehnuteľnostiach prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

1.3.Súdprvejinštanciepopreskúmanínávrhunazriadeniezabezpečovaciehoopatreniaapredložených
listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sú v danom prípade kumulatívne naplnené, keďže žalobca v konaní
hodnoverne osvedčil dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanej (Zmluva o poskytnutí

právnych ako právny základ a fakturácia poskytnutých služieb ako materiálny základ) ako aj obavu, že
budúcaexekúciabudezmarená(zaťaženiemajetkužalovaného,výkonrozhodnutí).Vzhľadomnavyššie
uvedené a s poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalovanej je dôvodný.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p., ktorá žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

2.1. Poukázala na odôvodnenie uznesenia, kde okrem iného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
má voči žalovanej osvedčený nárok spočívajúci v peňažnej pohľadávke, ktorá vznikla na základe zmluvy
o poskytovaní právnych služieb v kontexte fakturovaných (poskytnutých) služieb a že je možné tiež
konštatovať dôvodnosť obavy o ohrození exekúcie žalobcu voči žalovanej. Žalovaná mala zato, že
uvedené konštatovanie súdu nemá oporu v skutkovom stave, nevyplýva zo žiadnych listín a dokonca

ani z tvrdení žalobcu, pretože ona nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, čo je predmetom
jej procesnej obrany v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/1427/2024.
Citovala ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a trvala na tom, že medzi ňou a
žalobcom neexistoval zmluvný vzťah, na základe ktorého by bola dohodnutá odmena za poskytovanie
právnych služieb žalobcom žalovanej. Žalobca nepreukázal poskytnutie právnych služieb žalovanej v
rozsahu uplatnenom touto žalobou, ako ani nepreukázal dohodu strán, prípadne informovaný súhlas

žalovanej o výške odmeny žalobcu za poskytovanie služieb, nakoľko takáto dohoda ani neexistuje.

2.2. Žalovaná s poukazom na ustanovenie § 343 ods. 1 C.s.p. a závery v rozhodnutí NS SR č. R
20/1998 zastala názor, že podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, stanovené zákonom, nie
sú v danom prípade splnené. V danom konaní absentuje naliehavý právny záujem žalobcu, súvisiaci

s potrebou nariadiť zabezpečovacieho opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre
tento inštitút charakteristický. Jeho argumentačná línia, že práva žalobcu sú ohrozené jej konaním
nemožno akceptovať, nakoľko žalobca neuviedol a nepreukázal žiadne takéto skutočnosti. Žalobca
nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou a nijakým spôsobom neosvedčil, že ona robí kroky, ktorými
by chcela previesť darované nehnuteľnosti na tretie osoby, čo je v logickom rozpore s aktuálnym

právnym stavom týkajúcom sa dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko je voči žalovanej vedená exekúcia, tak
už samotná táto skutočnosť bráni žalovanej disponovať s nehnuteľnosťou, preto je absurdné tvrdenie
žalobcu, že sa žalovaná snaží zbaviť majetku. Žalobca nijak neosvedčil, že robí faktické a právne úkony,
ktoré vedú k zmenšeniu jej majetku alebo ku kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia
majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti), t. j. úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému

zmareniu budúcej exekúcie. S ohľadom na zásadu proporcionality preto nie je možné považovať
žalobcom uvádzanú mieru ohrozenia jeho práv tvrdeným konaním žalovanej za natoľko osvedčenú a
naliehavú, aby súd zriadil na majetok žalovanej záložné právo.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý napadnuté uznesenie považoval za vecne správne

a dostatočne odôvodnené, keď dôvody uvádzané žalovanou v jej odvolaní nie sú spôsobilé privodiť
zmenu, prípadne zrušenie napadnutého uznesenia a žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.
3.1. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), a
skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 33Up/1427/2024 platobný rozkaz vydal,

a teda priznal žalobcovi uplatnenú pohľadávku, bezpochyby vyplýva, že uplatnený nárok v danom
prípade možno odôvodnene predpokladať. Pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto
absolútne postačujúcim spôsobom osvedčené, že žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanej,
na zabezpečenie ktorej bolo zriadené predmetné sudcovské záložné právo. Na uvedenom závere
nič nemení ani tá skutočnosť, že žalovaná po vydaní platobného rozkazu v konaní pred Okresným

súdom Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1427/2024 následne uplatňuje prostriedky procesnej obrany.
V zmysle § 344, § 326 ods. 1 C.s.p. zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je pravdepodobnosť dôvodnosti a existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v
danom prípade Pohľadávky žalobcu voči žalovanej), a to v miere jej osvedčenia, čo bolo v danom
prípade jednoznačne naplnené. V súvislosti s pojmom „osvedčenie“ skutočností vyžadovaných pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, možno spomedzi konštantných záverov súdnej praxe uviedol
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/133/2024 - 182 zo dňa 14.01.2025. Vzhľadom na
formulované požiadavky ustálenej súdnej praxe a procesnej právnej teórie na mieru preukazovania
skutočností v konaní o zabezpečovacom opatrení, sú tvrdenia žalovanej v odvolaní, ktorými sa
snaží spochybniť oprávnenosť jeho pohľadávky, z hľadiska správnosti nariadeného zabezpečovacieho

opatrenia bezpredmetné. Táto argumentácia žalovanej (s ktorou rozhodne nesúhlasí a v základnom
konaní ju v rámci dokazovania vyvráti), prislúcha nanajvýš do „základného konania“ o Pohľadávke
žalobcu, aktuálne vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/1427/2024.3.2. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej v odvolaní, že neosvedčil, že žalovaná robí faktické a právne
úkony, ktoré vedú k zmenšeniu jej majetku alebo ku kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena
zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti), t. j. úkony smerujúce k sťaženiu alebo

úplnému zmareniu budúcej exekúcie. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výpisom z
centrálneho registra exekúcií osvedčil, že voči žalovanej sú už od roku 2020 vedené viaceré exekučné
konania, ktoré stále prebiehajú. Rovnako aj samotná žalovaná v odvolaní potvrdila, že sú voči nej
vedené exekúcie. Uvedené znamená, že pohľadávky viacerých veriteľov voči žalovanej, exekučne
vymáhané od roku 2020, neboli doposiaľ uspokojené, keď dané skutočnosti žalovaná v odvolaní ani

nepoprela. Ďalej uviedol k Nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo uznesením súdu zriadené sudcovské
záložné právo, sú na liste vlastníctva evidované plomby týkajúce sa zaťaženia Nehnuteľností, a to: i. E.
XXXX/XXXX - Zmluva o zriadení záložného práva (záložná zmluva v prospech Slovenská sporiteľňa,
a.s.); ii. Z-5789/2018 (Rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské, exekučné, daňové);
iii. Z-7733/2016 (Rozhodnutie o určení súpisného čísla); iv. Z-5073/2024 (Iné rozhodnutie).
Zároveň sú na predmetných Nehnuteľnostiach evidované aj nasledovné poznámky: i. Žaloba o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXX/XX, pod číslom konania
21C/74/2014 na Okresnom súde Bratislava III, podľa P-186/2014 zo dňa 18. 3. 2014; ii. Predbežné
opatrenie - zákaz nakladať s nehnuteľnosťou na pozemky p.č. XXX/XXX, XXX/XXX a rozostavaný
rodinný dom na p.č. XXX/XXX podľa Uznesenia (28Ro 2452/2014-36) zo dňa 11.12.2014 (P-869/14);
iii. Predbežné opatrenie - zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou rozostavaný rodinný dom na parc. č.

XXX/XXX v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, vypožičania
alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, podľa Uznesenia 14Co/552/2015 zo dňa 16.
02. 2016, podľa P-217/2016 zo dňa 01. 04. 2016. Opísané zaťažovanie Nehnuteľností žalovanej ako
jej jediného bonitného majetku v prospech tretích osôb a snahy žalovanej o prevod svojho majetku,
nepochybne a zásadným spôsobom znižujú šance žalobcu na vymoženie jeho pohľadávky. Odhliadnuc

od uvedeného, už samotná skutočnosť, že v doterajších šiestich exekučných konaniach vedených
voči žalovanej od roku 2020, nedošlo k vymoženiu žiadnej, ani najmenšej exekučne vymáhanej sumy,
dostatočne odôvodňuje opodstatnenú a reálnu obavu, že aj exekúcia na vymoženie pohľadávky žalobcu
voči žalovanej bude ohrozená. Vzhľadom na aktuálny stav prebiehajúcich exekúcii je totiž budúca
exekúcia vo veci Pohľadávky žalobcu v skutočnosti ohrozená už teraz.

4. Žalovaná nevyužila svoje právo a repliku nepodala.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6.1. Podľa § 343 ods. 1,2 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6.2. Podľa § 344 ods. 2 C.s.p ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na

zabezpečovacie opatrenie.
6.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
7. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť pri pohľadávkach na zaplatenie peňažnej sumy za účelom
zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie

peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície
veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie
postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby
sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tomto

kontexte odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020 zo dňa
4.8.2020, ktorý vyslovil, že „cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky,
ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením
sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na
jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán tak
striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností
dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, žeosvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené
platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom“.

7.1. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú : a) návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť
veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie .

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, na podklade skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doložením listinných dôkazov odvolací súd
v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v predmetnej právnej veci možno skonštatovať, že sú
splnené všetky predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvedené pod a), b), c), d) (pozri
odsek 7.1.). Žalobca po začatí konania o zaplatenie 35.192,32€ s príslušenstvom na upomínacom

súde v Banskej Bystrici podal na súde návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý spĺňa
všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. § 127 C.s.p., tiež § 132 C.s.p., ako aj osobitné náležitosti
v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vymedzil
predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, tiež označil dôvody svojej obavy, pre ktoré
považuje exekúciu za ohrozenú a to vzhľadom na celkové majetkové pomery žalovanej keďže voči

žalovanej je okrem jeho exekúcie sp. zn. 49Ek/1891/2024 vedených aj ďalších 6 exekučných konaní,
ktorých vedením bol poverený súdny exekútor JUDr. Andrea Ondrejková, Vrútocká č.12, Bratislava
pod sp. zn. exekučných spisov : 207EX392/24 o vymoženie sumy 14.500,- € s prísl., 207EX
53/23 o vymoženie sumy 4.088,14 €, 207EX 256/20 o vymoženie sumy 2.149,09 €, 207EX 113/21 o
vymoženie sumy 766,35 €, 207EX 240/20 o vymoženie sumy 392,52 €, 207EX 304/22 o vymoženie

sumy 218,31 €. Žalobca tiež poukázal nato, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú jediným nehnuteľným
majetkom žalovanej sú na liste vlastníctva evidované plomby týkajúce sa zaťaženia nehnuteľností,
a to E. XXXX/XXXX - Zmluva o zriadení záložného práva ; X.-XXXX/XXXX Rozhodnutie o zriadení
záložného práva (sudcovské, exekučné, daňové); X.-XXXX/XXXX Rozhodnutie o určení súpisného
čísla; X.-XXXX/XXXX Iné rozhodnutie. Zároveň sú na predmetných nehnuteľnostiach evidované aj

poznámky ako žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozostavaný rodinný dom na parc.
č. XXX/XX, pod č.k. 21C/74/2014 na Okresnom súde Bratislava III, podľa P-186/2014 zo dňa 18. 3.
2014; predbežné opatrenie - zákaz nakladať s nehnuteľnosťou na pozemky p.č. 235/129, 235/181 a
rozostavaný rodinný dom na p.č. XXX/XXX podľa Uznesenia (28Ro 2452/2014-36) zo dňa 11.12.2014
(P-869/14); predbežné opatrenie - zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou rozostavaný rodinný dom

na parc. č. XXX/XXX v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom,
vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva, podľa Uznesenia 14Co/552/2015
zo dňa 16. 02. 2016, podľa P-217/2016 zo dňa 01. 04. 2016. Žalobcom tvrdená existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie sa tak aj odvolaciemu súdu javí ako reálna a teda si vyžaduje zásah
v podobe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia opísal skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a trvanie svojho
peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a to neuhradená pohľadávka z titulu zaplatenia
advokátskej odmeny za právne zastupovanie v súdnych sporoch vo výške 35.192,32 € s príslušenstvom
uplatnená v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod spzn. 33Up/14279/2024 vo
veci ktorej bol vydaný platobný rozkaz (č.l. 18 spisu). Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. pokiaľ

ide o predmet záložného práva vyplýva podmienka, že aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného
práva, musí byť prevoditeľný; na prevoditeľnosti zálohu je založený výkon záložného práva - speňaženie
zálohu. Označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej takýmto prevoditeľným zálohom nesporne sú.
Zároveň je splnená aj požiadavka uvedená pod c), že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky - v tomto prípade ňou má byť už spomínaná pohľadávka žalobcu.

Žalobca v prospech ktorého je zriadené zabezpečovacie opatrenie a ktorý bude mať exekučný
titul, získava také postavenie záložného veriteľa, ktorý ho oprávňuje začať s výkonom záložného
práva, a to v súlade s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka (príp. § 151k a nasl. Občianskeho
zákonníka), predajom zálohu podľa zákona o dobrovoľných dražbách alebo sa domáhať uspokojenia
podľa Exekučného poriadku. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovaná ako vlastníčka svoje

vlastnícke právo nestráca, a pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené
(§ 334 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p.), je možné podať návrh na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel patričným spôsobom
odôvodnil (§ 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a sktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje a k podstatným dôvodom odvolania
považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.
9. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalovanej, ktorá rozporovala existenciu peňažnej

pohľadávky ktorá údajne mala vzniknúť na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb v kontexte
fakturovaných (poskytnutých) služieb čo je predmetom jej procesnej obrany v konaní pred Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/1427/2024 (pozri odsek 2.1).
9.1. Zabezpečovacie opatrenie je dočasného charakteru a z jeho podstaty síce vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného

rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre
dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza
z listín predložených stranami. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné existenciu
meritórneho nároku hodnoverne osvedčiť, nie preukázať, podmienka ktorá vychodí zo znenia § 326
v spojení s § 344 C..sp.. Z obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanej
z titulu zaplatenia advokátskej odmeny za právne zastupovanie v súdnych sporoch bola na účely

rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčená v samotnom návrh na
vydanie platobného rozkazu označením jednotlivých súdnych konaní v ktorých žalobca žalovanú
zastupoval a vyčíslením tarifnej odmeny. Námietky o neexistencii pohľadávky žalovanej smerujú
výslovne k veci samej o zaplatenie 35.192,32€ s príslušenstvom, pričom na posúdenie ich dôvodnosti
je nevyhnutné vykonať dokazovanie. Takéto dokazovanie nie je možné vykonať v konaní o vydanie

zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na jeho charakter a 30-dňovú lehotu v ktorej musí byť o návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnuté. Práve v konaní vo veci samej zákon vytvára
dostatočný procesný priestor na to, aby sa spravodlivo a zákonné vyriešili všetky sporné otázky v
súvislosti s existenciou pohľadávky „ad hoc“, prípadne len v otázke výšky samotnej pohľadávky. Inštitút
sudcovského záložného práva je korelatívny vo vzťahu k výške (existencii) zabezpečovanej pohľadávky,

čo v konkrétnosti prejednávanej veci znamená, že k prípadnému výkonu sudcovského záložného práva
môže dôjsť len v rozsahu súdom priznanej výšky pohľadávky. Na dôvažok odvolací súd poznamenáva,
že ak by sa v konaní vo veci samej preukázala nedôvodnosť nároku žalobcu, tak platí obdobný právny
režim ako v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého, ak súd žalobu vo veci samej
zamietne, rozhodne súčasne aj o zrušení nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 v spojení s §

335 C.s.p.). Súčasne zákon stanovuje, že v prípade preukázania nedôvodnosti nároku žalobcu, ktorému
bola poskytnutá ochrana zabezpečovacím opatrením, je žalobca povinný nahradiť žalovaným škodu či
inú ujmu, ktorá im v súvislosti so zabezpečovacím opatrením vznikla (§ 344 v spojení s § 340 C.s.p.).
Ide tak o vyjadrenie reparačnej a satisfakčnej funkcie, ktoré znižujú negatívne dôsledky, ktoré povaha
konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia so sebou viaže.

10. Za nedôvodné rovnako považuje odvolací súd aj námietky žalovanej, že v konaní žalobca
nepreukázal , že robí faktické a právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu jej majetku alebo ku kvalitatívnym
dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti), t.
j. úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (pozri odsek 2.2.). Pri
skúmaníobavybudúcehozmareniaexekúciesúdvychádzazkonkrétnychskutkovýchokolnostíprípadu.

Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by
mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd má zato, že žalobca svoje tvrdenia doložil
relevantnýmidôkazmi(Predžalobnávýzvaz26.7.2024vrátanedoručenky,Návrhnavydanieplatobného

rozkazu,PlatobnýrozkazOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.33Up/1427/2024,Výpiszcentrálneho
registra exekúcii vo vzťahu k žalovanej z 19.11.2024 a Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.) ,
t.j. osvedčil, na rozdiel od žalovanej, ktorá zostala v predkladaní dôkazov, z ktorých by súd mohol
tvrdenie žalobcu mať za spochybnené absolútne nečinná. Žalovaná podanom odvolaní formulovala
všetky svoje tvrdenia a námietky všeobecne, bez toho, že by uviedla konkrétne skutočnosti a predložila

dôkazy, ktorými by vyvrátila žalobcom osvedčenú skutočnosť, že tu existuje obava, že exekúcia na
vymoženie jeho pohľadávky bude ohrozená. Okrem záverov o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie
uvedenýchodseku8.odvolacísúdpoukazujetiežnato,žeobavyžalobcuzbudúcehozmareniaexekúcie
sú dostatočne osvedčené aj tým, že práve nariadené neodkladné opatrenia jednozančene preukazujú,
že žalovaná sa už v minulosti snažila o prevod nehnuteľností a zbavenie sa svojich dlhov voči veriteľom.

Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie,
dospel po prejednaní odvolania žalovanej (ktorého dôvodmi je viazaný) k záveru, že v danej právnej veci
boli naplnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca a osvedčil splnenie
aj poslednej zákonnej podmienky na jeho nariadenie, teda osvedčila obavu, že exekúcia bude ohrozená.10.1. Naviac odvolací súd dodáva, že ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť právne
účinná a efektívna, len v prípade, ak bude nariadená včas. Ak by mal žalobca čakať na okamih,
kedy bude zjavné, že žalovaná sa začala svojím úmyselným konaním zbavovať majetku a tým

znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim
účinkom. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy
predovšetkým to, že ak by žalovaná ako povinná už urobila právny úkon smerujúci k zbaveniu sa
vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k
evidenčnejzmenevlastníckehoprávazápisomvkatastrinehnuteľností.Právepretolensamotnérobenie

faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie
splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
11. Ďalšími námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej

miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania

na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS
112/05).
12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2
C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).