Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202580
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1724202580.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľa: Obec Vinosady,
so sídlom Vinosady, Pezinská č. 95, IČO: 00 305 162, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Ondrej Beracka, s.r.o., so sídlom Nová dedinka, Jabloňová č. 1513/22/, proti povinnému: Y. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., J. Č.. XXX/XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9C/56/2024-58 zo dňa 29. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 9C/56/2024-58 zo dňa 29. júla 2024, p o t
v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 9C/56/2024-58 zo dňa 29. júla 2024, vo výroku

o trovách konania z r u š u j e.

III. Žalobcovi sa ukladá p o v i n n o s ť podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia
žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zriadenia vecného bremena, voči vlastníkom pozemku,

ku ktorému bude žiadať vecné bremeno zriadiť (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 29. júla 2024 č.k. 9C/56/2024-58, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom
obmedzoval prístup navrhovateľa k stavbe Čističky odpadových vôd so súpisným č. XXX, ktorá je
postavená na pozemku registra C KN s parcelným č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 212 m2, k.ú. H. V.X., zapísané na LV č. XXX Okresným úradom Pezinok.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 19.07.2024 sa žalobca uviedol, že je
vlastníkom verejne prospešného zariadenia, ktorým je stavba s označením Čistička odpadových vôd
so súpisným č. XXX, ktorá je postavená na pozemku registra C KN s parcelným č. XXX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 212 m2, k.ú. H. V.Ŕ. ďalej len "stavba ČOV"). Táto
stavba ČOV bola povolená na výstavbu na základe Stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom

životného prostredia v Pezinku z 29. júna 1991, pod č. Ž.-XXX-E.-XXX-XXX-R.. Žalobca následne
stavbu zrealizoval, pričom táto bola daná do užívania a skolaudovaná titulom Rozhodnutia rovnakého
správneho orgánu, ktorý povolil jej stavbu z 29. marca 2004 vydaného pod č. Ž..Y..XXX/J-XX/XXXX-F..
Žalobca (obec Vinosady) je teda legálnym vlastníkom a užívateľom stavby so súpisným č. XXX-Čistička
odpadových vôd, ktorá sa nachádza v k.ú. H. V.. Od momentu vydania kolaudačného rozhodnutia,
prichádza k začatiu užívania tejto stavby zo strany žalobcu, ktorý sa stáva jej vlastníkom a taktiež

prevádzkovateľom. Stavba ČOV bola uvedená do trvalej prevádzky. Súčasťou stavby ČOV bola na
základe vydaného stavebného povolenia z roku 1992 aj príjazdová komunikácia a spevnené plochy. Ideo príjazdovú komunikáciu do samotnej stavby, ktorá slúži ako obslužná komunikácia a taktiež slúži na
prístup motorových vozidiel, ktoré privážajú do danej čističky kal na spracovanie. Žalobca od momentu
postavenia prevádzky užíva túto prístupovú cestu, ako jediný možný bod vstupu k stavbe ČOV. Užívanie

žalobcu k stavbe ČOV prebiehalo od momentu spustenie jej bez rušenia. Zmena nastala práve v období
začiatkom mesiaca jún 2024, kedy žalovaný trvalo zaparkoval jedno motorové vozidlo s EČV J. XXX
G. a prívesný karavan s EČV J. XXX T., čím zamedzil žalobcovi prístup k jeho stavbe ČOV. Žalobca
teda počnúc zaparkovaním daných vozidiel, nemá možnosť dostať sa k vlastnej stavbe ČOV inak ako
peši, taktiež odberatelia služby, ktorí majú uzatvorené zmluvy so žalobcom na spracovávanie kalu sa k

stavbe ČOV nedostanú technikou, čo bráni napĺňaniu zmluvných záväzkov žalobcu, ktorý sa zaviazal
likvidovať kal dovezený tretím subjektom na základe zmluvy do ČOV. Do stavby ČOV je zaústená
verejná kanalizácia, ktorá poskytuje túto službu pre uvedený počet zmluvných partnerov, ktorí majú
status obyvateľov obce Vinosady. Nie je možné podľa názoru žalobcu tolerovať stav, kedy sa tento
nevie dostať k vlastnej budove stavby ČOV, túto obsluhovať a udržiavať v potrebnom technickom stave,
čo si vyžaduje pristavenie vozidiel na odvoz prebytočného a nebezpečného kalu z ČOV, pristavenie

techniky na výmenu čerpadiel a zvyšných súčasti ČOV, a to podľa potreby a uvedených intervalov v
prevádzkovomporiadkuČOV.ZČOVsamusívykonávaťajodťahprebytočnéhokalu,ktorýsainakzačne
vylievať do stavby ČOV a následne do okolitého prostredia, čo znamená ohrozenie životného prostredia,
ktorému aktuálne nevie žalobca zabrániť v plnom rozsahu, ako už uviedol, nakoľko nemá prístup k
stavbe a nevie úkony jej údržby zabezpečovať v plnom rozsahu. Žalobca nemá inú možnosť, ako sa

obrátiť na súd a žiadať, aby súd nariadil bezodkladne úpravu pomerov, ktorá proste neznesie odklad.
Vzhľadom na charakter stavby a jej možný vplyv na okolité prostredie a základné potreby obyvateľov
obce Vinosady, musí byť obnovený plný prístup žalobcu k stavbe a prístupu k stavbe bezodkladne.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), §

328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 125 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len„CSP“),§39,§151bods.1,2a3,§151cods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalej
len „OZ“), pričom vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu listinných dôkazov mal súd prvej
inštancie za osvedčený právny vzťah žalobcu k stavbe čističky odpadových vôd (ČOV), ako aj obsah
jeho povinností v súvislosti s obsluhou, kontrolou a zabezpečovaním plnenia úloh podľa prevádzkového

poriadku ČOV. Súd prvej inštancie mal za osvedčený aj právny vzťah povinného k pozemku parcelné
číslo 431/15 v katastrálnom území H. V., na ktorom sa stavba ČOV nachádza. Navrhovateľ dostatočným
spôsobom preukázal, naliehavú potrebu úpravy pomerov, nakoľko k bezproblémovej údržbe ČOV, ktorá
je vo verejnom záujme, nemôže dôjsť, pokiaľ je vstup navrhovateľa na pozemok zamedzovaný, či úplne
znemožnený. Vlastník pozemku parc. č. XXX/XX umiestnil na pozemok vozidlá (alebo umožnil tretej

osobe ich umiestniť) takým spôsobom, že vstup na pozemok cez bránu oplotenia, je úplne nemožný.
Je pravdou, že na príslušnom LV č. XXXX, nie sú zapísané žiadne ťarchy v podobe práva cesty,
avšak z povahy stavby nachádzajúcej sa na pozemku so súpisným číslom XXX (budova technickej
vybavenosti sídla - ČOV) vyplýva jej verejnoprospešný charakter. Rozsah potreby pravidelnej údržby
a kontroly ČOV, ktorá prislúcha žalobcovi je konaním povinného znemožnená, v čoho dôsledku sa

zvyšuje pravdepodobnosť ujmy nielen žalobcovi ako vlastníkovi stavby, ale aj širšej verejnosti, občanom
obce Vinosady, ako aj zmluvným partnerom žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto prípade
existuje naliehavá potreba úpravy pomerov, ktorá môže byť dosiahnutá neodkladným opatrením, ktorým
súd uloží povinnosť vlastníkovi pozemku zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval prístup k stavbe
čističky odpadových vôd. Súdu prvej inštancie neuniklo, že vlastníctvo k parcele č. XXX/XX má režim

bezpodielového vlastníctva manželov a žalobca označil iba jedného z manželov ako povinného. Podľa
názoru súdu prvej inštancie však toto nebráni vydaniu neodkladného opatrenia a preto súd návrhu v
celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Súd prvej inštancie uznesením

zo dňa 31.10.2024 č.k. 9C/56/2024-97 odpustil žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odvolania.
Vo svojom odvolaní žalovaný uviedol spolu so svojou manželkou je bezpodielovým spoluvlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v obci Y., katastrálne územie H. V., okres J., zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako pozemky - parcely reg. C parcelné čísla: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, bližšie
špecifikované vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX (dôkaz č. 1) (ďalej len „Pozemky“). Na jednom z

týchto pozemkov (parcela č. XXX/XX) stojí stavba so súpisným číslom XXX - čistička odpadových vôd
(ďalejlen„Čistička“).Mapadotknutýchparcielzvyznačenímpozemkovžalovanéhosmanželkou(zelená
časť) a Čističky (vyšrafovaná časť). Žalovaný spolu s manželkou nadobudol pozemky v júni 2022. Keďže
pozemky boli pomerne zanedbané, po ich nadobudnutí ich žalovaný vyčistil, odstránil náletové dreviny,naviezol na ich časť štrkové podložie, aby bolo jednoduchšie na nich vykonávať manipuláciu s technikou
a vozidlami a následne pozemky začal využívať na uskladnenia stavebných zariadení, vybavenia a
vozidiel. Pritom bolo však postupované tak, aby nijakým spôsobom nebolo bránené v užívaní čističky

- vždy bolo možné vyviezť do čističky kal fekálnymi vozidlami, vykonávať údržbu a opravy čističky a v
týchto činnostiach neboli spôsobované akékoľvek prekážky. Naopak, často žalobca bez právneho titulu
ponechal na pozemkoch svoju techniku a vozidlá. Žalobca ako vlastník čističky nemá akýkoľvek riadny
právny titul na užívanie pozemkov (t.j. nemá nájomnú zmluvu, vecné bremeno, či spoluvlastnícky podiel
k pozemkom). Teda žalobca nemá právny titul k pozemku pod čističkou (t.j. čistička je neoprávnenou

stavbou) a súčasne nemá právo prístupu k stavbe (nemá tzv. právo cesty). Zároveň žalobca užíva
pozemky nad rozsah potrebný pre užívanie čističky ako takej (parkovanie vozidiel a techniky žalobcu
na pozemkoch). Tento dlhodobo neakceptovateľný právny stav sa žalovaný pokúšal so žalobcom riešiť
snahou o rokovanie o majetkovoprávnom vysporiadaní. Štatutárny zástupca žalobcu - starostka obce
opakovane odmietala rokovať, až napokon sa podarilo uskutočniť jedno stretnutie na túto tému v júni
2024, kde štatutárny zástupca žalobcu - starostka obce uviedla, že si právny titul zabezpečia súdnou

cestou a odmietla ďalej vec riešiť dohodou. Z následného postupu žalobcu vyplýva, že žalobca podal
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom týmto neodkladným opatrením sa snaží nahrádzať
neexistenciu akéhokoľvek právneho titulu na užívanie pozemkov. V zmysle § 326 CSP je podstatnou
náležitosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia „potreba neodkladnej úpravy pomerov“. Žalovaný
uviedol, že rozporuje existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov, nakoľko žalovaný nikdy nebránil v

riadnom užívaní čističky. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzané tvrdenia
o opaku sú nepravdivé a zavádzajúce. Má za to, že žalobca sa snaží zneužiť inštitút neodkladného
opatrenia ako zrýchlenej formy súdneho konania, v ktorej sa nevykonáva riadne dokazovanie, aby
tým nahradil neexistujúci právny titul k užívaniu pozemkov, ktoré neoprávnene užíva. Toto vyplýva aj
zo skutočnosti, že žalobca nepodal spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu

vo veci samej a ani neuviedol, že takúto žalobu hodlá podať. Žalobca tým supluje vlastnú neochotu
dohodnúťsasožalovanýmnamajetkovoprávnomvysporiadanípozemkov,resp.obchádzariadnesúdne
konanie, v ktorom v súlade so zásadou kontradiktórnosti by jeho jednostranné zavádzajúce tvrdenia boli
konfrontované s tvrdeniami žalovaného a ním navrhovanými dôkazmi (napríklad obhliadka na mieste,
geometrické zameranie prístupovej cesty k čističke a podobne). Žalobca mohol pritom podať žalobu

napríklad v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak by mu žalovaný skutočne bránil v prístupe
(čo však nie je pravda, keďže žalovaný mu nijako nebránil), resp. ak by sa žalovaný odmietal so
žalobcom mimosúdne dohodnúť na riešení veci (čo taktiež nie je pravda, keďže žalovaný má vôľu
dohodnúť sa so žalobcom). Zarážajúce podľa žalovaného na postupe žalobcu je, že týmto spôsobom
(prostredníctvom neodkladného opatrenia) sa fakticky vyhol poskytnutiu finančnej náhrady žalovanému

za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, hoci mu patrí priamo z čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992
Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava“). Ešte zarážajúcejšie na tom je,
že súd prvej inštancie uznesením tomuto protiústavnému stavu poskytol právnu ochranu opomenúc
v tomto prípade podstatné ustanovenia zákona (§ 336 ods. 1 CSP v spojení s 337 ods. 1 CSP -
určenie povinnosti alebo poučenie o možnosti podať žalobu,). Žalovaný v rámci podaného odvolania

poukázal na ustanovenie čl. 20 ods. 4 Ústavy podľa ktorého: „Nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere“. Žalovaného pozemky sú sčasti zastavané čističkou a tvoria celý
areál okolo čističky. Zo skutkového stavu je pritom evidentné, že pre užívanie čističky nie je nutné
využívaťcelépozemky,alepostačujeibaichčasťtak,abybolzabezpečenýprístuppreužívanieaúdržbu
čističky. Žalovaný namietal, že výrok uznesenia neobsahuje ani len identifikáciu parciel žalovaného, vo

vzťahu ku ktorým je obmedzené jeho vlastnícke právo. Zároveň formulácia výroku uznesenia ukladajúca
žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom obmedzoval prístup
žalobcu k čističke, nezodpovedá ústavnej ochrane vlastníckeho práva, pretože je značne všeobecná a
nezodpovedá ústavnej požiadavke možnosti obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere.
Výrok uznesenia neobsahuje vymedzenie pozemkov, vzhľadom na ktoré je žalovaný zaťažený danou

povinnosťou(uvádzasavňomlenpozemok,naktoromsanachádzačistička).Abyneodkladnéopatrenie
zodpovedalo danej ústavnej požiadavke („v nevyhnutnej miere“) a bolo súčasne vykonateľné, musí byť
dostatočne určité. Teda výrok uznesenia mal podľa názoru žalovaného obsahovať presné označenie
parciel, ktoré sú zaťažené danou povinnosťou a súčasne aj priestorový rozsah, v akom sú zaťažené
(aby to zodpovedalo ústavnej požiadavke obmedzenia v nevyhnutnej miere). Pozemky pod čističkou a v

jej okolí patriace žalovanému sú totiž pomerne rozsiahle na to, aby slúžili iba na užívanie čističky. Preto
vágne vymedzenie povinnosti žalovaného v uznesení odporuje Ústave, pretože obmedzuje žalovaného
v jeho vlastníckom práve nad nevyhnutnú mieru. Žalobca napríklad aktuálne využíva pozemky aj na
parkovanie svojej techniky a vozidiel, čo evidentne nie je nevyhnutné obmedzenie vlastníckeho právažalovaného.Zhľadiskavykonateľnostiuznesenianeobstojíaniargumentpersonalizáciepovinnosti,teda
že súd prvej inštancie nariadil povinnosť iba samotnému subjektu (žalovanému), a preto by nebolo
potrebné uvádzať do výroku identifikáciu konkrétnych danou povinnosťou zaťažených parciel. Sám súd

prvej inštancie totiž v rámci odôvodenia uznesenia uvádza, že ukladá povinnosť vlastníkovi pozemku,
takže je evidentné, že v rozhodnutí mal byť identifikovaný nielen subjekt vlastniaci dané pozemky, ale
aj samotné pozemky, vzhľadom na ktoré je dané jeho obmedzenie zdržať sa určitého druhu konania.
Žalovaný má za to, že výrok uznesenia vychádza z vadného petitu návrhu žalobcu na neodkladné
opatrenie, teda primárne tento stav spôsobil žalobca formuláciou daného petitu. Má za to, že súd prvej

inštancie nemal takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť práve s poukazom
na jeho neurčitosť a s tým spojenú nevykonateľnosť, ako aj ústavne nonkonformný zásah do práv
žalovaného nerešpektujúci ústavnú požiadavku prípustnosti obmedzenia vlastníctva len v nevyhnutej
miere. Bezpodielovou spoluvlastníčkou pozemkov je aj manželka žalovaného - pani H. Č., narodená
dňa XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XXX, XXX XX Y.. Táto osoba nebola určená ani v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, hoci obmedzenia vlastníckeho práva vzhľadom na pozemky sa bezprostredne

dotýkajú aj jej vlastníckeho práva k pozemkom. S poukazom na ústavnú ochranu vlastníckeho práva
(čl. 20 Ústavy SR), ako aj práva na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR) platí, že vlastník
nemôže byť obmedzený na vlastníctve k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého
účastníkom nebol. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR v súvislosti so stratou vlastníckeho práva
(vyvlastnením). Žalovaný má za to, že tento právny názor je aplikovateľný aj na obmedzenie (nielen

stratu) vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení uznesenia uvádza, že neuniklo jeho
pozornosti, že parcela pod čističkou má režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že žalobca
označil ako povinného iba jedného z manželov, ale toto podľa názoru súdu prvej inštancie nebráni
vydaniu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie však tento svoj názor nezdôvodnil akoukoľvek
právnou úpravou, prípadne judikatúrou, pričom celkom zjavne tento názor nemá oporu v platnom práve.

Z tohto hľadiska je preto dané posúdenie súdu prvej inštancie značne arbitrárne, keďže svoj názor o
zákonnosti neúčasti manželky žalovaného v tunajšom konaní nijako neodôvodnil. Žalovaný zdôraznil,
že postup súdu prvej inštancie odporuje v ústave zakotvenej ochrane vlastníckeho práva a práva na
súdnu ochranu, pretože fakticky obmedzuje vlastníka na jeho vlastníckom práve v súdnom konaní, v
ktorom nie je účastníkom, a teda nemôže sa voči tomuto obmedzeniu brániť príslušnými procesnými

prostriedkami (vyjadreniami, námietkami, opravnými prostriedkami atď.). Má za to, že v právnom štáte
by malo byť neakceptovateľné obmedziť vlastníka na jeho vlastníckom práve bez toho, aby sa voči tomu
moholriadnebrániťvsúdnom,prípadnesprávnomkonaní,ktoréjenáslednepreskúmateľnésúdom.Súd
prvejinštancienapriektomuevidentnenepovažovalzaprekážkuvydaniauznesenia„neúčasť“manželky
žalovaného v tunajšom konaní. Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP a § 337 ods.

1 CSP. Žalovaný poukázal na to, že mu ako vlastníkovi obmedzenému na jeho právach patrí primeraná
náhrada za toto obmedzenie. Procesný spôsob ako realizovať toto ústavné právo na primeranú náhradu
v osobitnom konaní o neodkladnom opatrení je aplikácia buď ustanovenia § 336 ods. 1 CSP (fakultatívna
možnosť uloženia povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej) alebo ustanovenia § 337 ods. 1
CSP (v prípade nepoužitia 336 ods. 1 CSP obligatórne poučenie žalovanej (povinnej) strany o možnosti

uplatniť svoje práva žalobou). Má za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s čl. 20 ods. 4
Ústavy, keď neaplikoval § 336 ods. 1 CSP a ani § 337 ods. 1 CSP. Zdôraznil, že súd prvej inštancie majúc
na zreteli ústavnú požiadavku na poskytnutie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
mal žalobcovi vymedziť povinnosť vo výroku uznesenia v určenej lehote podať žalobu vo veci samej,
ktorou by sa domáhal trvalej úpravy pomerov obmedzením vlastníckeho práva žalovaného na prístup k

čističke v nevyhnutej miere a za primeranú náhradu (napr. žalobou v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka). S poukazom na § 336 ods. 1 druhá veta CSP súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Toto
ustanovenie v kontexte tunajšieho konania, v ktorom súd túto povinnosť žalobcovi neuložil, znamená,
že súd prvej inštancie považuje za právne konformné trvalým spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho

práva žalovaného bez toho, aby mu za to bola poskytnutá primeraná náhrada, čo je celkom zjavne
neakceptovateľné pre rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy. Ak súd prvej inštancie neuložil žalobcovi povinnosť
v zmysle § 336 ods. 1 CSP bol obligatórne povinný poučiť žalovaného v zmysle § 337 ods. 1 CSP,
pričom túto povinnosť si súd prvej inštancie v uznesení nesplnil. Ak súd prvej inštancie teda neuložil
žalobcovi povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP, mal aspoň poučiť žalovaného o možnosti domáhať sa

svojich práv za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, a to žalobou vo veci samej, čo však v uznesení
neurobil. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaciemu súdu aby Uznesenie zmenil tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.5. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol,
že považuje ustálený skutkový a taktiež právny stav súdom prvej inštancie za správny. Otázka

nedokladaného opatrenia je otázka, ktorá bola riešená v mnohých rozhodnutiach súdov, pričom je
celkom zjavné a ustálené, aké podmienky musia byť splnené na to, aby sa vôbec návrhu na jeho
vydanie dalo vyhovieť. Ako definoval podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia Najvyšší súd
Slovenskej republiky v jednom zo svojich rozhodnutí (2M Cdo 3/2010 z 29.07.2010): „Podmienkou
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej

neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku
toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového
stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia
potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak

podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti
návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.“ Žalobca má za to, že presne tieto podmienky,
ktoré sú podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli. Ide práve o naliehavosť
situácie, ktorá je daná samotnou prevádzkou, jej charakterom a významom pre celú obec Vinosady.

Nie je to stavba kultúrneho domu alebo podobná, kde blokáciou jej užívania by v zásade neprichádzalo
k tak závažným následkom, ako prichádza v prípade, že žalovaný zablokuje užívanie stavby čističky
odpadových vôd, ktorá proste je jedinečná a nie je možné ju nahradiť inou prevádzkou. Žalobca sa
proste nemal ako domôcť svojej ochrany a zabezpečiť funkčnosť zariadenia, ktorého prevádzka je vo
verejnom záujme. Ako aj na to osobitne poukazuje v samotnom návrhu, ide o stavbu prevádzky čističky

odpadových vôd, ktorá nie je súkromná, avšak vo vlastníctve obce Vinosady a má presne určený svoj
účel využívania. A ním je likvidácia odpadových vôd pre obyvateľov obce. Jej znefunkčnením, a to
činnosťou, alebo aj umožnením činnosti, ako správne definuje prvoinštančný súd tým, že žalovaný
umožní alebo sám umiestni motorové vozidlá pred danú prevádzku tak, že zamedzí fakticky možnosti
túto stavbu využívať, zamedzuje tým možnosti likvidovať odpadové vody pre stovky obyvateľov obce

Vinosady, čo už ohrozuje aj verejné zdravie obyvateľov obce. V rámci návrhu jasne poukázali na fakt,
že stavba čistiarne odpadových vôd je stavbou legálnou, teda môže sa používať na účel, na ktorý
bola vybudovaná a daná do prevádzky. Tomuto však žalovaný bráni a za obdobie predchádzajúce
podaniu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol ochotný túto situáciu zmeniť
a užívanie umožniť. Preto vystala potreba neodkladnej úpravy týchto pomerov, aby sa užívanie tejto

stavby obnovilo, a to zásahom súdu. Tu žalobca poukázal tiež na fakt, že toto užívanie prebiehalo
nerušeneodkolaudácie,čojeobdobieviacerýchrokov,aždomomentu,kedyužboloneúnosnéuvedené
obmedzovanie zo strany žalovaného a bolo nutné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
K tomuto doložil už prvoinštančnému súdu všetky podklady a listinné dôkazy. Aj keď sa žalovaný snaží
navodiť dojem, že súd zasiahol do jeho užívacích práv, nie je to právne relevantné konštatovanie. Tu

totiž prebiehalo užívanie legálnej stavby vo vlastníctve žalobcu viacero rokov a žalobca má právo svoju
stavbu užívať, keďže jej užívanie povolil príslušný správny orgán, a to právoplatne. S výhradami, ktoré
uvádza žalovaný sa vysporiadali zjavne všetky orgány, ktoré danú stavbu povoľovali do užívania a
nevznikla jediná námietka alebo okolnosť, ktorá by bránila vydaniu kolaudačného rozhodnutia na stavbu
čistiarne odpadových vôd. Ak je teda vydané povolenie na užívanie stavby, má žalobca právo túto stavbu

užívať, čomu zjavne bráni konanie žalovaného. A voči tomuto konaniu žalovaného sa musel žalobca
brániť, keďže ide o stavbu tak zásadného významu pre život obyvateľov obce Vinosady. Ak sa žalovaný
domnieva, že mu vzniká nejaké právo titulom užívania, môže sa s týmto nárokom obrátiť na príslušný
štátny orgán. To však nebráni, a ani nemôže brániť tomu, aby bola zachovaná prevádzka stavby, ktorá je
legálne povolená na užívanie. Ani výhradu žalovaného ohľadne neurčitého výroku nepovažuje žalobca

za relevantnú, pretože je celkom jasne určené, že žalovaný sa má zdržať akejkoľvek činnosti, ktorou
by obmedzoval prístup k stavbe žalobcu, ktorá je jasne a presne vymedzená vo výroku súdu. Ak by
sme toto konanie zúžili iba na pristavenie alebo umožnenie pristavenia motorových vozidiel, žalovaný by
mohol brániť v budúcnosti užívaniu iným spôsobmi a inými vecami, ako sú motorové vozidlá. Účelnosť
samotného vydaného neodkladného opatrenia tkvie v tomto prípade aj v tom, že akonáhle sa žalovaný o

jeho vydaní dozvedel, dané motorové vozidlá odparkoval alebo nechal odparkovať a prevádzku nateraz
umožnil. Teda žalovaný má momentálne prístup k svojej stavbe a prevádzke čistiarne odpadových
vôd. Nevydaním alebo zrušením daného uznesenia súdu by však situácia opäť prešla do blokovania
užívania stavby žalobcu. Teda vydané neodkladné opatrenie pôsobí nateraz aj prevenčne. Má pretojednak v kontexte samotného ich návrhu na nariadenie neodkladného patrenia, vydaného uznesenia
prvoinštančného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a pripojených listín, vrátane ich vyjadrení
za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby sa neodkladné opatrenie nariadilo, inú

zákonnú možnosť, ako okamžite obnoviť stav prevádzky tak dôležitej stavby a jej spustenia, žalobca
nemá priznaný právnym poriadkom Slovenskej republiky. A teda zásah súdu bol jediný, ktorý mohol
a aj poskytol žalobcovi okamžitú ochranu. Pokiaľ ide o otázku trov konania, navrhuje aby ich v plnom
rozsahu (100 %) znášal žalovaný, tak pre konanie prvoinštančné, ako aj odvolacie.

6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že trvá na podanom
odvolaní. Argumentácia žalobcu nemá oporu v skutkovom a právnom stave veci. Žalovaný rozporuje
tvrdenia žalobcu o naliehavosti situácie dané samotnou prevádzkou čističky odpadových vôd. Žalovaný
zdôraznil, že nikdy nebránil v riadnom užívaní čističky, vždy bolo možné vyviezť čističky kal fekálnymi
vozidlami, vykonať údržbu a opravu čističky a v týchto činností neboli spôsobené a spôsobované
akékoľvek prekážky. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzané tvrdenia

o opaku sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný nerozporuje legálnosť stavby čističky a uvádza, že
žalobca užíva pozemky pod čističkou, ako aj pozemky tvoriace prístup k čističke bez akéhokoľvek
právneho titulu, čo žalobca ani nerozporuje. Zdôraznil, že právna teória, ako aj súdna prax rozlišuje
medzi pojmami nepovolená t.j. čierna stavba a neoprávnená stavba. O nepovolenú (nelegálnu) stavbu
sa jedná v prípade, že je zhotovená bez príslušného stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,

prípadne je užívaná bez príslušného kolaudačného rozhodnutia. Naproti tomu „pojem neoprávnenej
stavby vyjadruje, že stavebník nemal súkromnoprávne oprávnenie na stavbu pozemku inej osoby, a
preto pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či bola postavená na základe
stavebnéhopovoleniaaanito,čibolovydanékolaudačnérozhodnutie.“Tedaplatí,žepojmynepovolenej
neoprávnenej stavby nie sú totožné a zvlášť porušenie noriem stavebného zákona sa nemusí prekrývať

s porušením noriem hmotného práva podľa Občianskeho zákonníka a naopak. Podľa ustálenej
judikatúry je pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nerozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2612/2003). V tejto súvislosti zdôraznil,
že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej, postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím
pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke spoluvlastnícke

právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/44/2012). Žalovaný v rámci svojho
vyjadrenia taktiež uviedol, že žalobca nerozporuje skutkové tvrdenie žalovaného, že nemal a ani
nemá akýkoľvek právny titul na užívanie pozemkov pod čističkou ani pozemkov tvoriacich prístupovú
cestu k nej. Preto je táto skutočnosť nesporná v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Zároveň platí, že ak

žalobca toto tvrdenie žalovaného rozporoval, tak musí znášať dôkazné bremeno preukázania tejto
skutočnosti s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, keďže existencia skutočnosti (t.j. neexistencia
právneho titulu na užívanie pozemkov) sa nepreukazuje. V tomto kontexte ďalej uviedol, že žalobca
sa tiež nevyjadril k tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa snaží zneužiť inštitút neodkladného opatrenia
ako zrýchlenej formy súdneho konania, v ktorom sa nevykonáva riadne dokazovanie, aby nahradil

neexistujúci právny titul užívania predmetných pozemkov, ktoré neoprávnene užíva. Žalobca pritom
nepodal spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej a ani neuviedol,
že takúto žalobu hodlá podať. Má za to, že žalobca tým supluje vlastnú neochotu dohodnúť sa so
žalovaným na majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov respektíve obchádza riadne súdne konanie,
v ktorom v súlade so zásadou kontradiktórnosti by bolo jeho jednostranné zavádzajúce tvrdenie

konfrontované s tvrdeniami žalovaného a ním navrhovanými dôkazmi. Žalobca mohol pritom podať
žalobu napríklad v zmysle ustanovení § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak by mu žalovaný
skutočne bránil v prístupe (čo však nie pravda, keďže žalovaný nijako nebráni), respektíve, ak by
sa žalovaný odmietal so žalobcom mimosúdne dohodnúť na riešení veci (čo taktiež nie je pravda,
keďže žalovaný má vôľu dohodnúť sa so žalobcom). Ako hrubo protiprávny vníma tento postup žalobcu

najmä preto, že týmto spôsobom, t.j. prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca
fakticky vyhol poskytnutiu finančnej náhrady žalovanému za obmedzenie vlastníckeho práva, hoci mu
toto priamo vyplýva z Ústavy a to z čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky
v platnom znení. Napriek tomu súd prvej inštancie uznesením tomuto protiprávnemu postupom a v
rozpore s ústavnou poskytol právnu ochranu opomenúc podstatné ustanovenia zákona upravujúce

civilný proces (§ 336 ods. 1 CSP v spojení s § 337 ods. 1 CSP t.j. uloženie povinnosti a poučenie o
možnosti podať žalobu.) Žalovaný taktiež namieta, že žalobca považuje súdom prvej inštancie ustálený
skutkový a právny stav za správny. Má za to, že skutkový stav nemôže byť ustálený len na základe
jednostranných tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t.j. v čase, kedy súdani nemal k dispozícii argumentáciu a dôkazy žalovaného. Práve odvolaním ako prvým úkonom, ktorý
mohol žalovaný v tunajšom konaní vykonať boli spochybnené podstatné skutkové tvrdenia žalobcu
ako aj jeho právne posúdenie veci. Týmto sa stali skutočnosti a argumentácia žalobcu v jeho návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia spornými a rozhodne ich nemožno považovať za ustálené do
času, kým nebudú podrobené riadnemu dokazovaniu. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca sa snaží
bagatelizovať nevykonateľnosť výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Neurčitý a tým nevykonateľný
výrok rozhodnutia je však podľa názoru žalovaného závažnou vadou, ktorú nemožno odstrániť inak,
ako zrušením samotného rozhodnutia. Zo skutkového stavu je evidentné, že pozemky žalovaného

sú iba sčasti zastavané čističku a tvoria celý areál okolo čističky a súčasne pre užívanie čističky
nie je nutné využívať celé pozemky, ale postačuje iba ich časť tak, aby bol zabezpečený prístup
pre užívanie a údržbu čističky. Výrok uznesenia neobsahuje ani len identifikáciu parciel žalovaného,
vo vzťahu ku ktorým je obmedzené jeho vlastnícke právo. Formulácia výroku uznesenia ukladajúca
žalovanémupovinnosťzdržaťsakonania,ktorýmbyakýmkoľvekspôsobomobmedzovalprístupžalobcu
k čističke nezodpovedá ústavnej ochrane vlastníckeho práva, pretože povinnosť je značne všeobecná

a nezodpovedá ústavnej požiadavke možnosti obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnej
miere. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie neobsahuje ani len identifikáciu parciel žalovaného vo
vzťahu ku ktorým je obmedzené jeho vlastnícke právo. Aby neodkladné opatrenie zodpovedalo tejto
ústavnej požiadavke (v nevyhnutnej miere) a bolo súčasne vykonateľné musí byť dostatočne určité.
Výrok uznesenia mal teda podľa žalovaného obsahovať presné označenie parciel, ktoré sú zaťažené

danou povinnosťou a súčasne priestorový rozsah, v akom sú zaťažené (aby uvedené vymedzenie
zodpovedalo ústavnej požiadavke obmedzenia v nevyhnutnej miere) a bolo súčasne vykonateľné musí
byť dostatočne určité. Výrok uznesenia mal obsahovať presné označenie parciel, ktoré sú zaťažené
danou povinnosťou a súčasne aj priestorový rozsah, v akom sú zaťažené (aby to zodpovedalo ústavnej
požiadavke obmedzenia v nevyhnutnej miere). Pozemky pod čističkou a v jej okolí patriace žalovanému

sú pomerne rozsiahle na to, aby slúžili iba na užívanie čističky. Preto vágne vymedzenie povinnosti
žalovaného v uznesení odporuje ústave, pretože obmedzuje žalovaného v jeho vlastníckom práve
nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný poukázal na to, že žalobca napríklad aktuálne využíva predmetné
pozemky aj na parkovanie svojej techniky a vozidiel, čo evidentne nie je nevyhnutné obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný má za to, že z hľadiska vykonateľnosti uznesenia neobstojí

ani argument personalizácie povinnosti teda, že súd nariadil povinnosť iba samotnému subjektu, a
preto by nebolo potrebné uvádzať identifikáciu parciel. Sám súd v rámci odôvodnenia uviedol, že
ukladá povinnosť vlastníkovi pozemku, takže je evidentné, že v rozhodnutí mal byť identifikovaný
nielen subjekt vlastniaci dané pozemky, ale aj samotné pozemky, na ktoré je dané jeho obmedzenie
zdržať sa určitého druhu konania. Preto súd prvej inštancie nemal takémuto návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovieť, nakoľko výrok uznesenie vychádza z vadného petitu návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia a teda primárne tento stav spôsobil žalobca formuláciou daného
petitu. Inými slovami súd prvej inštancie nemal takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť s poukazom na jeho neurčitosť, a tým nevykonateľnosť, ako aj ústavne nonkonformný zásah
do práv žalovaného, rešpektujúci ústavnú požiadavku prípustnosti obmedzenia vlastníckeho práva len v

nevyhnutnej miere. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zosumarizoval odvolacie dôvody a uviedol, že 1)
neexistuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami 2) je daná nevykonateľnosť
výroku uznesenia, vzhľadom na neurčitý rozsah obmedzenia práv stranami; 3) došlo k zásahu do práv
tretej osoby bez toho, aby bola táto strana účastníkom konania. Inak povedané manželka žalovaného
ako vlastník nemôže byť obmedzená na vlastníctve k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní,

ktorého účastníkom nebola. Z tohto hľadiska preto dané posúdenie súdu prvej inštalácie považuje za
značne arbitrárne, keďže súd prvej inštancie svoj názor o zákonnosti neúčasti manželky v tunajšom
konaní nijako neodôvodnil; 4) nezákonný postup vzhľadom na ďalšie uplatnenie nárokov vo veci samej.
Má za to, že platí, že žalovanému ako vlastníkovi obmedzenom na jeho právach patrí primeraná náhrada
za toto obmedzenie. Procesný spôsob realizácie tohto ústavného práva na primeranú náhradu v konaní

o neodkladnom opatrení je aplikácia buď ustanovenia § 336 ods. 1 CSP (fakultatívna možnosť uloženia
povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej) alebo ustanovenie § 337 ods. 1 CSP (v prípade
použitia § 336 ods. 1 CSP obligatórne poučenie žalovanej /povinnej strany o možnosti uplatniť svoje
právažalobou).Súdprvejinštancietedapostupovalvrozporesčl.20ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,
keď neaplikoval § 336 ods. 1 CSP ani § 337 ods. 1 CSP. Má za to, že súd prvej inštancie majúc na

zreteli ústavnú požiadavku na poskytnutie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva mal
žalobcovi vymedziť povinnosť vo výroku uznesenia v určenej lehote podať žalobu vo veci samej, ktorou
bysadomáhaltrvalejúpravypomerovaobmedzeniavlastníckehoprávažalovanéhonaprístupkčističke
v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Súd teda prvej inštancie považoval za právne konformnénariadením neodkladného opatrenia bez dodržania vyššie citovaných ustanovení trvalým spôsobom
zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného bez toho, aby mu bola sa toto poskytnutá primeraná,
čo celkom zjavne neakceptovateľné pre rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy. Na záver žalovaný uviedol, že

zotrváva sa svojej argumentácii a ako aj na dôvodoch uvedených v odvolaní a navrhuje, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na jeho nariadenie zamietol, a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP

bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť a to napriek čiastočnej
dôvodnosti argumentácie žalovaného a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne
správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP), ale zároveň je potrebné toto čiastočne zmeniť, respektíve doplniť
poučovaciu povinnosť zo strany súdu a vo výroku o trovách konania zrušiť (s bodkou).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom verejne prospešného zariadenia, ktorým je stavba
s označením Čistička odpadových vôd (ďalej len "stavba ČOV"). Súčasťou stavby ČOV bola na základe
vydaného stavebného povolenia z roku 1992 aj príjazdová komunikácia a spevnené plochy. Ide o
príjazdovú komunikáciu do samotnej stavby, ktorá slúži ako obslužná komunikácia a taktiež slúži na
prístup motorových vozidiel, ktoré privážajú do danej čističky kal na spracovanie. Žalobca od momentu

postavenia prevádzky užíva túto prístupovú cestu, ako jediný možný bod vstupu k stavbe ČOV. Zmena
nastala práve v období júna 2024, kedy žalovaný trvalo zaparkoval jedno motorové vozidlo s EČV J.
XXX G. a prívesný karavan s U. J. XXX T., čím zamedzil žalobcovi prístup k jeho stavbe ČOV. Žalobca
teda počnúc zaparkovaním daných vozidiel, nemá možnosť dostať sa k vlastnej stavbe ČOV inak ako
peši, taktiež odberatelia služby, ktorí majú uzatvorené zmluvy so žalobcom na spracovávanie kalu sa k

stavbe ČOV nedostanú technikou, čo bráni napĺňaniu zmluvných záväzkov žalobcu, ktorý sa zaviazal
likvidovaťkaldovezenýtretímsubjektomnazákladezmluvydoČOV.DostavbyČOVjezaústenáverejná
kanalizácia, ktorá poskytuje túto službu pre uvedený počet zmluvných partnerov, ktorí majú status
obyvateľov obce Vinosady. Nie je možné podľa názoru žalobcu tolerovať stav, kedy sa tento nevie dostať
kvlastnejbudovestavbyČOV,tútoobsluhovaťaudržiavaťvpotrebnomtechnickomstave,čosivyžaduje

pristavenievozidielnaodvozprebytočnéhoanebezpečnéhokaluzČOV,pristavenietechnikynavýmenu
čerpadiel a zvyšných súčasti ČOV, a to podľa potreby a uvedených intervalov v prevádzkovom poriadku
ČOV. Z ČOV sa musí vykonávať aj odťah prebytočného kalu, ktorý sa inak začne vylievať do stavby
ČOV a následne do okolitého prostredia, čo znamená ohrozenie životného prostredia, ktorému aktuálne
nevie žalobca zabrániť v plnom rozsahu, ako už uviedol, nakoľko nemá prístup k stavbe a nevie úkony jej

údržby zabezpečovať v plnom rozsahu. Na základe tohto skutkového stavu súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek
spôsobom obmedzoval prístup navrhovateľa k stavbe Čističky odpadových vôd so súpisným č. XXX,
ktorá je postavená na pozemku registra C KN s parcelným č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvoria o výmere 212 m2, k.ú. H. V., zapísané na LV č. XXX Okresným úradom J.. Žalovaný v rámci

podaného odvolania namietal v prvom rade nevykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia a
zároveň absenciu identifikácie parciel žalovaného, ku ktorým má byť obmedzené jeho vlastnícke právo.
Na tieto argumenty odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že výrok uznesenia
neobsahuje identifikáciu parciel a je teda neurčitý, nevykonateľný, pričom ide o tak závažnú vadu, ktorú
nemožno odstrániť odvolací súd uvádza, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie je síce formulovaný

relatívne všeobecne, avšak na druhej strane výrok nemusí vždy obsahovať identifikáciu parciel hlavne
za situácie, že žalovanému sa neukladá povinnosť vecnoprávneho charakteru. Iná situácia by bola v
prípade, ak by povinnosť uložená žalovanému bola vecnoprávneho charakteru, v takomto prípade by
bola aj dôvodná námietka žalovaného týkajúca sa nielen nevykonateľnosti výroku z dôvodu absencie
parciel ku ktorým sa má daná povinnosť viazať, ale aj neuloženia povinnosti obom bezpodielovým

spoluvlastníkom daných parciel a taktiež námietka žalovaného týkajúca sa obmedzenia vlastníckeho
práva v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ale nebola uložená povinnosť vecnoprávneho charakteru, t.j. v
tomto prípade bola uložená povinnosť niečo nekonať, respektíve zdržať sa konania, tak v takomto
prípade nemožno vyššie uvedené námietky žalovaného považovať za dôvodné. Odvolací súd síce
súhlasí s námietkou žalovaného, že povinnosť definovaná vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie

je skutočne špecifikovaná veľmi všeobecne a za iných okolností by k tomuto nedostatku prihliadol,
avšak na druhej strane pri svojom rozhodovaní zohľadnil špecifické okolnosti danej veci a ustálil, že v
tomto prípade ide o čističku odpadových vôd a aby v dôsledku veľmi všeobecne formulovaného petitu
nedošlo k tomu, že škodlivé látky z čističky odpadových vôd uniknú a budú ohrozovať okolité životnéprostredie. Inými slovami, odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol hlavne k ochrane verejného
záujmu a k ochrane životného prostredia, ktoré by mohlo byť ohrozené práve formalistickým posúdením
danej veci zo strany odvolacieho súdu, t.j. iba z dôvodu veľmi všeobecne naformulovaného petitu

neodkladného opatrenia. Odvolací súd však súčasne musí uviesť, že napriek všeobecnej formulácii
petitu neodkladného opatrenia z vyjadrenia žalobcu zistil, že žalovaný motorové vozidlá brániace
prístupu žalobcu k čističke odpadových vôd preparkoval tak, že tieto v súčasnosti netvoria žiadnu
prekážku prístupu žalobcu k čističke odpadových vôd. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil,
že vyššie uvedené námietky žalovaného nepovažuje za také, ktoré by boli schopné zvrátiť správnosť

záverov súdu prvej inštancie.

9. Žalovaný v rámci podaného odvolania taktiež namietal aj nezákonný postup súdu prvej inštancie
a to konkrétne v tom, že tento nepostupoval v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP, respektíve
v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP a fakultatívne alebo obligatórne neuložil povinnosť podať
žalobu, respektíve nepoučil strany o možnosti uplatniť svoje práva. Žalovaný má za to, že súd prvej

inštancie týmto spôsobom postupoval aj v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko
za obmedzenie vlastníckeho práva je potrebné vždy poskytnúť primeranú náhradu. S uvedeným úzko
súvisí to, že žalobca si svoje práva uplatňuje „iba“ prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (a nie prostredníctvom návrhu vo veci samej), ktorým sa domáha trvalej úpravy pomerov, na čo
podľa názoru žalovaného neboli splnené žiadne podmienky. Tieto argumenty žalovaného odvolací súd

vo svojej podstate považuje za dôvodné, avšak nemožno ich považovať za také, kvôli ktorým by odvolací
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil a tento zamietol. Z ustanovenia § 336 ods. 1
CSP vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia
uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami. V danom prípade, musí odvolací súd uviesť, že navrhované neodkladné opatrenie nie
je typom neodkladného opatrenia, ktoré by s definitívnou platnosťou vyriešilo vec samu. Skutočnosť,
že nariadené neodkladné opatrenie dočasne vyrieši nejaký stav v prospech žalobcu ešte neznamená,
že žalobca nie je povinný za užívanie týchto pozemkov poskytovať žalovanému, respektíve vlastníkom
pozemku primeranú náhradu. Odvolací súd nevie objektívne zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú pre riadne

zistenie skutkového stavu významné, z dôvodu nevykonania dokazovania v danej veci, t.j. napríklad
nevie objektívne zistiť, ktoré doklady boli podkladom pre vydanie stavebného povolenia, nakoľko nemá
k dispozícii príslušný správny spis týkajúci sa danej veci, ale nepochybne z tvrdení sporových strán
dokáže ustáliť, že čistička odpadových vôd vo vlastníctve žalobcu je postavená na pozemku žalovaného
a jeho manželky (ide teda o neoprávnenú stavbu) a rovnako tak cesta, ktorá vedie k čističke odpadových

vôd sa nachádza na pozemku žalovaného a jeho manželky. Tu treba zdôrazniť, že na celú vec je
potrebné sa pozrieť komplexne aj s ohľadom na to, že existuje zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorý v § 4 jasne definuje, kedy vzniká vlastníkovi stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Či

použitie tohto ustanovenia a citovaného zákona je relevantné vo vzťahu k čističke odpadových vôd
odvolací súd v tomto štádiu konania nedokáže jednoznačne ustáliť, nakoľko nemá k dispozícii všetky
dôkazy a všetky informácie, aby uvedené mohol bez ďalšieho konštatovať. V prípade, že vyššie citované
ustanovenie by bolo pre danú vec relevantné, je na žalobcovi aby postupoval v súlade s uvedeným a
realizoval po splnení podmienok zápis zákonného vecného bremena. Ak žalobca podmienky splnené

nemá, otvára sa otázka posúdenia zriadenia vecného bremena. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie
tieto skutočnosti nie sú predmetom tohto konania. Inak povedané, v danej veci súdy v rámci tohto
konania neprejednávajú užívanie pozemku pod čističkou, ale prístupovú cestu k čističke odpadových
vôd. Na užívanie predmetnej čističky je ale potrebné vysporiadať prístup žalobcov k tejto nehnuteľnosti,
pričom uvedené je možné dosiahnuť buď zriadením vecného bremena práva prechodu a prejazdu po

pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky, prípadne iným spôsobom vysporiadania
vzájomných vzťahov, napríklad formou nájmu. V tomto prípade je ale treba dať za pravdu žalovanému,
že jeho námietky týkajúce platenia primeranej náhrady zo strany žalobcu za užívanie pozemkov sú
relevantné, nakoľko užívanie týchto pozemkov vo vlastníctve žalovaného a jeho manželky zo strany
obce nemôže prebiehať bez náhrady. Aj s ohľadom na vyššie uvedené preto aj súd prvej inštancie

nesprávne postupoval, ak toto neodkladné opatrenie považoval za rozhodnutie vo veci samej, nakoľko
neupravuje vzťahy medzi stranami sporu komplexne. Preto bolo potrebné podľa názoru odvolacieho
súdu uložiť žalovanému v zmysle § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať v lehote 60 dní žalobu vo veci
samej, ktorou sa bude domáhať zriadenia vecného bremena, voči vlastníkom pozemku ku ktorému budežiadať vecné bremeno zriadiť (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Keďže v tomto prípade ide o
poučovaciu povinnosť odvolací súd považoval za potrebné v tejto časti nariadené neodkladné opatrenie
zmeniť a poučovaciu povinnosť súdu riadne doplniť. Uvedeným postupom odvolacieho súdu sa z

tohto neodkladného opatrenia majúceho charakter veci samej stalo neodkladné opatrenie dočasného
charakteru, ktoré bude nariadené na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V prípade,
že žalobca takúto žalobu vo veci za tohto stavu nepodá, súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší
uznesenie o neodkladnom opatrení. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, aby korešpondovalo nielen ústavnoprávnym požiadavkám

ochranyvlastníckehopráva,aleajpreto,abyzostalzachovanýcharakterjehodočasnostiaprovizórnosti,
ktorý vyplýva zo skutkových okolností danej veci. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie čiastočne zmenil a doplnil poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 336 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd taktiež zrušil aj výrok o trovách konania (s bodkou) a to z dôvodu, že tak ako bolo vyššie
uvedené doplnením výroku o uložení povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej odvolací súd

obmedzil trvanie tohto nariadeného neodkladného opatrenia, a to na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Preto v danom prípade o trovách konania sa buď bude rozhodovať v rámci
konania vo veci samej alebo v prípade, ak žalobca žalobu vo veci samej nepodá, tak potom sa o trovách
konania bude rozhodovať v uznesení, ktorým súd prvej inštancie bude povinný nariadené neodkladné
opatrenie zrušiť § 336 ods. 3 CSP.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne čiastočne
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), čiastočne zmenil (§ 388 CSP) a čiastočne zrušil s bodkou (§ 389 písm. d/).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).