Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200794
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8423200794.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B. C., C., C. C. D. X, XXX
XX E. – F. G. H., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so
sídlomPrievozská2,82109Bratislava–mestskáčasťRužinov,IČO:53255739,protižalovanémuA.D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XX/XXX, XXX XX L. M., o zaplatenie 429,75 Eur s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. KK-8Csp/56/2023-88 zo dňa 30. novembra 2023,
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou dňa 25.04.2023 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 429,75 Eur s prísl. a náhrady trov konania, a to z dôvodu nesplnenia

dlhu z uzatvorenej zmluvy.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, 2, 28, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1, 4 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 132 ods. 1, 2, § 149, § 150 ods. 1, § 297 písm. b), § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

4. Vychádzal zo zistenia, že pôvodný žalobca dňa XX.XX.XXXX ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 488,50
Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve, ktoré mal

žalovaný splácať v 24 mesačných splátkach. Žalovaný do podania žaloby na svoj dlh zaplatil 146,95
Eur. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 02.12.2020, pretože žalovaný
svoj dlh nezaplatil riadne a včas, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Do podania
žaloby žalovaný dlh nezaplatil. Právny predchodca žalobcu dňa 21.06.2023 uzatvoril so žalobcom
zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe čoho podal súdu návrh na zmenu žalobcu, ku ktorému
priložil zmluvu o postúpení pohľadávok a súhlas žalobcu so vstupom do konania. Uznesením č.k.

KK-8Csp/56/2023-74 zo dňa 04.09.2023 bola pripustená zmena sporovej strany na stane žalobcu.5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, preto je
potrebné na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa, keďže pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zmluva bola medzi stranami uzatvorená ako

formulárová zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Podľa prílohy predloženej žalobcom,
žalovanýuhradilposlednúsplátkudňa26.05.2020aprávnypredchodcaoznámilvyhláseniemimoriadnej
splatnosti dňa 02.12.2020 z čoho vyplýva, že právny predchodca si toto právo uplatnil spôsobom
odporujúcim kogentnému ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom. Ďalej konštatoval, že

žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného
splatiť úver tak, ako mu to vyplýva z citovaných ustanovení. Žalobca v konaní nenavrhol žiadne
skutkové tvrdenie. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo skutkové tvrdenia dôkazné návrhy rozviesť,
avšak žalobca si túto povinnosť nesplnil, pretože pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal
na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy žaloby. Vzhľadom na procesnú pasivitu
žalobcu tak nebolo možné rozhodné skutkové okolnosti objasniť, tieto tak nie sú preukázané a ani

vyvrátené, preto zostali neobjasnené. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného
útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinností
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že v prejednávanom spore veriteľ
posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver len na základe jeho tvrdení, bez priloženia
akýchkoľvek relevantných dôkazov o jeho výdavkoch a príjmoch. Uzavrel, že veriteľ si nesplnil

povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Za dostatočné informácie dokladujúce schopnosť spotrebiteľa splácať
nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Žalovaný pri podpise zmluvy označil
zamestnávateľa (od januára 2019), čistý príjem vo výške 640,- Eur a nájomné ako výdavok vo výške
70,- Eur, pričom žalobca ako veriteľ tieto údaje vôbec neoveroval. Veriteľ pohľadávky si tak právo na

jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim citovaným zákonným ustanoveniam, preto
je vyhlásenie predčasnej splatnosti neplatným právnym úkonom, keďže je v rozpore so zákonom. Ďalej
uviedol, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nepreukázal platné postúpenie
pohľadávky. Žalobca nepredložil oznámenie o postúpení pohľadávky, čím si nesplnil zákonnú povinnosť.
Rovnako žalobca nepreukázal ani doručenie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na základe

uvedených skutočností preto žalobu v celosti zamietol.

6. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, avšak z obsahu spisu
vyplýva,žemutrovy konanianevznikli,pretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuII.jehorozhodnutia.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie
podal z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávneho skutkového zistenia, neobstátia
zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)). V prvom
rade namietal nesprávny procesný postup súdu, keďže z § 132 ods. 1 CSP nevyplýva povinnosť osoby

žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmania odbornej
starostlivosti spolu so žalobou. Skúmanie bonity je bezpochyby otázkou skutkovou, preto zastáva názor,
že nie je povinný preukazovať skúmanie bonity, ak táto nebola medzi stranami sporná a spotrebiteľ
nevyužil svoj právo namietnuť takéto skúmanie. Okrem toho, skúmanie bonity je otázka odborná, teda
aj prípadná povinnosť súdu preskúmať splnenie tejto povinnosti je limitovaná na samotný prieskum, nie

následné vyhodnocovanie, či by súd ako veriteľ spotrebiteľovi ponúkol úver na základe predložených
listín. Z priebehu konania je však zrejmé, že súd podľa § 129 CSP nepostupoval a nevyzval ho na
doplnenie žaloby, namiesto toho žalobu bez ďalšieho zamietol, čím mu nebol vytvorený procesný
priestor pre zodpovedanie nespornej skutočnosti. Podľa jeho názoru si súd vyložil zákon, resp. dotknutú
judikatúru značne extenzívne a po svojom, čím mu nebol vytvorený priestor na preukázanie nespornej

skutočnosti a došlo tak znemožneniu uplatňovať jeho procesné práva. Ďalej poukázal na znenie § 7 ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorých je zrejmé, že
pokiaľveriteľneskúmalbonituanijednýmzospôsobovuvedenýchvzákonealeboprihliadnutímnaúdaje
z príslušnej databázy alebo registra, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Avšak, ak veriteľ skúmal bonitu aspoň jedným zo spôsobov, potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu

povinností. Podotkol, že je to práve žalovaný, ktorý je ako spotrebiteľ povinný uvádzať pravdivé údaje
vo svojej žiadosti o úver a pokiaľ tak nerobí, koná zlomyseľne, s cieľom vylákať úver od veriteľa. Veriteľ
má len limitované možnosti, ako overiť spotrebiteľom uvádzané údaje. Poukázal na to, že lustráciu
v databáze pritom možno vyvodiť aj z doloženého Spracovania osobných údajov a informácií tvoriacichbankové tajomstvo zo dňa 04.06.2019, kde spotrebiteľ dal súhlas na overenie v databáze SRBI a uviedol
aj iné údaje o príjmoch a výdavkoch. Ak mal súd pochybnosti o skúmaní bonity, mal mu byť vytvorený
procesný priestor pre preukázanie opaku. Spôsob, akým súd dospel k záveru o neskúmaní bonity

preto považuje za značne nepredvídateľný a predčasný. Nakoľko nedošlo k postúpeniu živého úveru,
je nutné dospieť k záveru, že v konaní nie je sporné splnenie všetkých zákonných podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky, teda je plne aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.
Rovnako namietal, že súd prvej inštancie záver o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách nijako neodôvodnil a poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá

nevyžaduje, aby výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bola kvalifikovaná. Vo vzťahu k vyššie
uvedeným skutočnostiam poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. aby ho zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením, neobstátím
zisteného skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským,
pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

12. Civilný sporový poriadok v § 297 upravuje výnimky zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch.

Zmyslom tejto právnej úpravy je poskytnúť lepšiu ochranu právam spotrebiteľov, a to jednak dodržaním
princípu ústnosti a jednak aj obmedzením výnimiek z tohto princípu. V zásade formulácia tohto
ustanovenia korešponduje s formuláciou § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., na základe čoho možno
abstrahovať ich spoločné znaky, ktorými sú: (i) jednoduché právne posúdenie veci, (ii) nespornosť
skutkových tvrdení sporových strán a (iii) bagateľný cenzus (jeho výška sa v oboch zákonných

ustanoveniach líši). Zámerom prvých dvoch znakov je dosiahnutie toho, aby nebolo potrebné nariaďovať
pojednávanie v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie, ako aj nevyhnutnosť ústneho
prejednania argumentov strán týkajúcich sa právneho posúdenia sporu. Bagateľný cenzus je v prípade
spotrebiteľských sporov nižší (1.000,- Eur) ako pri ostatných sporoch (2.000,- Eur), a to práve z dôvodu
poskytnutia väčšej ochrany spotrebiteľským právam prostredníctvom bezprostredného a ústneho

konania. Zároveň je potrebné poukázať na to, že jedným z charakteristických znakov spotrebiteľských
sporov je to, že sa zvyčajne vyznačujú nízkou hodnotou, ktorá vo väčšine prípadov nedosahuje 1.000,-
Eur. Pre posúdenie tejto poslednej podmienky je však potrebné prihliadať na hodnotu sporu, avšak bez
príslušenstva. V prípade, ak má byť v spotrebiteľskej veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania,
potom všetky tri vyššie uvedené podmienky (resp. znaky) musia byť splnené kumulatívne.

13. Civilný sporový poriadok nestanovuje, čo je potrebné rozumieť pod jednoduchým právnym
posúdením, teda ide o čisto subjektívny pojem. Posudzovanie, či ten ktorý spor spadá do tejto definície je
na konajúcom súde. Z uvedeného dôvodu preto strana, resp. strany svojimi rozdielnymi alebo zložito sajaviacimi písomnými vyjadreniami nemôžu do takéhoto posúdenia vniesť prvok, ktorý by súd presvedčil
o tom, že v danom prípade nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Z povahy žalobcom
uplatneného práva vyplýva, že ide o majetkové právo, ktoré má typický charakter vo vzťahu dodávateľ

(veriteľ) a spotrebiteľ (dlžník), založené spotrebiteľskou zmluvou, predmetom ktorého je poskytnutie
finančných prostriedkov, preto sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej
veci bola splnená podmienka jednoduchého právneho posúdenia predmetnej veci.

14. V predmetnom prípade bola splnená aj podmienka bagateľného cenzusu, keďže predmetom sporu

bolo zaplatenie sumy 429,75 Eur (bez príslušenstva).

15. Napokon naplnenie poslednej podmienky, a to nespornosti skutkových tvrdení namietal v podanom
odvolaní žalobca. V predmetnom prípade súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania
na tom skutkovom základe, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nedostatočne skúmal bonitu
žalovaného pred poskytnutím úveru, čím došlo k hrubému porušeniu povinností veriteľa, v dôsledku

čoho je poskytnutý úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Uvedenú skutočnosť
vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesporné skutkové tvrdenie, s čím však žalobca nesúhlasil, keďže
o uvedenom nemal vôbec vedomosť a nemohol sa ani vyjadriť k otázke skúmania bonity žalovaného zo
strany jeho právneho predchodcu. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciou
žalobcu, keďže súd prvej inštancie nevytvoril priestor pre žalobcu, aby sa vyjadril k otázke skúmania

bonity žalovaného, resp. aby v určenej lehote uviedol súdu tvrdenia a predložil dôkazy, ktoré preukazujú,
že jeho právny predchodca pred poskytnutím spotrebiteľského úveru postupoval v súlade so zákonom
a dostatočne skúmal bonitu žalovaného, a to ešte pred samotným poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade si žalobca uplatňuje nároky
z postúpenej pohľadávky, teda v čase podania žaloby nemusel mať k dispozícii celú dokumentáciu

vzťahujúcu sa aj na obdobie pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, preto bolo potrebné žalobcu
osobitne vyzvať na doplnenie uvedených skutočností v stanovenej lehote a až na základe takéhoto
doplnenia skutočností a dôkazov zo strany žalobcu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a následne posúdiť žalobcom uplatnený nárok, aj vo svetle
jeho ďalších vyjadrení a dôkazov.

16. K nesprávnemu záveru súdu prvej inštancie uvedenom v odseku 57 a 58 jeho rozhodnutia, že
„žalobcanedisponujeaktívnouvecnoulegitimáciou,nakoľkonepreukázalplatnépostúpeniepohľadávky.
Zároveň žalobca nepredložil ani oznámenie o postúpení pohľadávky, čím si nesplnil zákonnú povinnosť.
Rovnako žalobca nepreukázal ani doručenie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, odvolací

súd v prvom rade poukazuje na právne závery uvedené v rozhodnutí NSSR R 60/2018 a právne závery
NSSR vedené v rozhodnutí pod sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023. Zároveň je potrebné mať
v druhom rade na zreteli, že nie je úlohou súdu prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa
hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej, teda
posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo (viď

rozhodnutia NSSR 2Cdo/7/2021, 5Cdo/248/2012, 7Cdo/587/2014, 4Cdo/195/2015, 1Cdo/163/2017,
2Cdo/62/2020).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom – vyzvať žalobcu na preukázanie skúmania bonity žalovaného pred poskytnutím úveru zo strany
jeho právneho predchodcu a opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok – následne vo veci znova

rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite
odôvodniť.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).