Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1621010373.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Karola Kováča a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného T. T., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 14.12.2022 sp. zn. 3T/47/2021, na neverejnom zasadnutí
konanom 28. septembra 2023, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo 14.12.2022 sp. zn. 3T/47/2021, bol obžalovaný T. T. podľa §

285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky
č. k. 2Pv 26/20/1106-39, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 16.01.2020 viedol autobus spoločnosti SLOVAK LINES a.s. Bratislava zn. Iveco Crossway, ev. č. U
v obci M. okolo 15.47 h zastavil autobus na T. ulici na autobusovej zastávke pri podniku služieb, kde cez

zadné dvere autobusu vystupovali cestujúci, nepresvedčil sa dostatočne, či všetci cestujúci vystúpili z
autobusu a predčasne stlačil ovládač zatvárania zadných dverí, pričom zatvárajúce dvere na autobuse
odsotili vystupujúcu cestujúcu poškodenú G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, následkom
čoho poškodená padla na zem a utrpela zlomeninu dolnej časti vretennej kosti s posunom na ľavej
ruke, zlomeninu dolnej časti ľavej lakťovej kosti bez posunu a zlomeninu v oblasti veľkého hrboľa ľavej
stehennej kosti s posunom, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní, počas ktorej doby

bola poškodená nie len krátky čas zásadne obmedzená v obvyklom spôsobe života,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní
nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému. V celom trestnom

konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené len to, že dňa 16.01.2020 okolo 15.47 h na zastávke
autobusu na T. ulici v obci M., prišlo k pádu poškodenej pri vystupovaní z autobusu spoločnosti SLOVAK
LINES a.s. Bratislava zn. Iveco Crossway, ev. č. U V dôsledku pádu utrpela poškodená zranenia,
ktorých rozsah vyplýva aj z oboznámeného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a ktoré prevzala
prokuratúra do obžalobného návrhu, pričom tieto zranenia si objektívne vyžiadali u poškodenej liečenie v
trvanínad42dní,počasktorejdobybolapoškodenánielenkrátkyčaszásadneobmedzenánaobvyklom

spôsobe života. Ďalej bolo zistené, že vodičom autobusu, z ktorého vystupovala poškodená v čase
žalovaného skutku, bol obžalovaný T. T.. Iné skutočnosti uvádzané v obžalobe, teda že obžalovaný sanepresvedčil dostatočne, či všetci cestujúci vystúpili z autobusu a predčasne stlačil ovládač zatvárania
zadných dverí, pričom zatvárajúce dvere na autobuse odsotili vystupujúcu cestujúcu poškodenú G.
W., však neboli zistené bez rozumných pochybností. Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ktorý

má preukazovať vinu obžalovaného, je podľa prvostupňového súdu len výpoveď poškodenej, ktorá
uvádzala, že sa dvere autobusu zatvorili tak, že ju v podstate akoby zhodili v smere von. Z popisu
udalosti, tak ako ju uvádzala poškodená, vychádzala prokuratúra a tento popis udalosti „pretavila“ do
obžalobného návrhu. Vina obžalovaného má spočívať v tom, že porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu zákonom spôsobil z nedbanlivosti poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, pričom porušenie dôležitej

povinnosti spočíva v tom, že sa nedostatočne presvedčil, či všetci cestujúci riadne vystúpili, pričom
predčasne stlačil ovládač zatvárania zadných dverí, a tieto zatvárajúce sa dvere na autobuse odsotili
vystupujúcu - poškodenú G. W., ktorá spadla na zem a utrpela zranenia. Jediným priamym dôkazom
takéhoto konania obžalovaného, je samotná výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že zatvárajúce sa
dvere ju odsotili smerom von a ona padla, pričom následne jej mal aj šofér uviesť, že ju vo dverách
nevidel. Podstatným vo veci je však mechanizmus zatvárania dverí autobusu, ktorý tak, ako bolo zistené

na hlavnom pojednávaní, funguje na princípe, že ak sa pri zatváraní dverí dostane krídlo dverí do
kontaktu s akoukoľvek prekážkou, krídlo sa okamžite naspäť otvorí maximálnou rýchlosťou, do plného
otvorenia a zotrvá tak, až do ďalšieho impulzu od vodiča pre zatvorenie. Súčasne znie pri zatváraní
výstražný signál. Preto v prípade, ak by sa poškodená, resp. aspoň časť jej tela, nachádzala vo
dverách autobusu, tieto by sa nemohli riadne zavrieť, opätovne by sa otvorili a v takejto pozícii by

otvorené zotrvali. Skutočnosť, že takýto systém otvárania/zatvárania dverí v predmetnom autobuse bol
v čase skutku inštalovaný, vyplynulo z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní.
Poškodená ďalej uviedla, že výstražný signál pri zatváraní dverí vôbec nepočula a pochybuje, že aj
nejaký vôbec je. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že zo zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody bolo zistené, že obhliadajúca privolaná hliadka nezistila poškodenia autobusu, teda

systém zatvárania dvier mal riadne fungovať. Taktiež vypočutá svedkyňa J. uviedla, že si v autobuse
nič mimoriadne nevšimla, zaregistrovala až vodiča vystúpiť a telefonovať, až vtedy cez okno videla
poškodenú a vodiča, avšak dnu v autobuse nebolo nič počať. V prípade, ak by dvere zostali otvorené,
bolo by zrejme počuť vonkajší ruch aj s ohľadom na vyjadrenie poškodenej, že po páde kričala a na jej
krik zareagoval aj vodič autobusu, ktorý následne vystúpil von. Obžaloba sa opierala predovšetkým o

výpoveď poškodenej, kde súd musel pri hodnotení tejto výpovede svedka prihliadať najmä na vnútornú
štruktúru jeho výpovede, či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých svedok vypovedal, k
logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedal, či jeho výpoveď je v súlade s ostatnými
dôkazmi zadováženými v trestnom konaní a či jeho výpoveď je konzistentná, logická, zrozumiteľná,
presvedčivá, vierohodná a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľná, či dokonca vyvrátená.

V danom prípade súd k takému jednoznačnému záveru nemohol dospieť. V prípade, ak má slúžiť
výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez akýchkoľvek ďalších podporných
dôkazov(vierohodnévýpovedesvedkov,listinnédôkazy,obrazovéčiinézáznamyapod.),musíbyťtento
dôkazný prostriedok jasný. Na základe takejto dôkaznej situácie preto nemohol vysloviť jednoznačný
záver o vine obžalovaného, na usvedčenie ktorého nebol predložený žiadny iný priamy dôkaz. Samotná

existencia zranenia poškodenej nemôže slúžiť ako dôkaz, poškodená aj vzhľadom na ročné obdobie
(mrzlo), mohla spadnúť aj sama, bez príčinnej súvislosti s konaním vodiča. V prípade nepriamych
dôkazov sa musí jednať o ucelenú harmonickú reťaz, pričom medzi každým nepriamym dôkazom a
dokazovanou skutočnosťou musí byť príčinný vzťah. Sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá,
to znamená, že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný

záver. Zo žiadneho iného dôkazu (okrem výpovede poškodenej) súd nemal preukázané, že tento
skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, sa stal, že konanie obžalovaného, ktorý
si v zmysle obžaloby nesplnil svoju povinnosť a nepresvedčil sa dostatočne o situácii v autobuse a
predčasne uzatvoril dvere autobusu, je príčinou pádu poškodenej. Záverom okresný súd poznamenal,
že tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti,

musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia v zmysle zásady „in dubio pre reo“ (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného). Na základe uvedeného preto prvostupňový súd konštatoval,
že po vykonanom dokazovaní zostali dôvodné pochybnosti, či sa skutok stal a za tejto dôkaznej situácie
súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Nakoľko súd oslobodil obžalovaného spod
obžaloby, obligatórne v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodených s nárokom na

náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor ako osoba oprávnená podľa
§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného T.a T..Odvolateľ v písomnom odôvodnení svojho odvolania konštatoval, že dokazovaním vykonaným na
hlavných pojednávaniach nedošlo k zmene skutkových zistení, tak ako boli ustálené v prípravným
konaním a sú popísané v podanej obžalobe. Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy výlučne v prospech

obžalovaného bez zohľadnenia konzistentnej výpovede poškodenej G. W. a ďalších dôkazov, napr.
znaleckého posudku, zápisnice o obhliadke dopravnej nehody s fotodokumentáciou, lekárskej správy
zo dňa 16.01.2020, úradného záznamu zo zistení z miesta skutku Okresného dopravného inšpektorátu,
nahrávky telefonického hovoru na linku 158 zo dňa 16.01.2020, ako aj listinného dôkazu - zápisnice
z pohovoru s vodičom v spoločnosti SLOVAK LINES zo dňa 10.01.2020. Podľa prokurátora zistený

a preukázaný skutkový stav dostatočne preukazuje, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené v
skutkovej vete obžaloby. V tejto súvislosti prokurátor zdôraznil, že poškodená na hlavnom pojednávaní
zotrvala na konštatovaní, že ju pri vystupovaní zasiahli dvere autobusu a jej pád nastal v priamej
súvislosti s pohybom dverí autobusu a teda k pádu došlo následkom kontaktu poškodenej s dverami
autobusu. Všetky poškodenou učinené výpovede sú nielen po celý čas konania konzistentné, zhodné
a hodnoverné, ale sú potvrdené aj ďalšími dôkazmi, ktoré súd nedostatočne, či nesprávne vyhodnotil.

K argumentácii súdu prokurátor ďalej dodal, že vzhľadom ku skutočnosti, že autobus zotrval na
mieste skutku bez posunu, pričom jeho umiestnenie na zastávke a blízke okolie miesta vystupovania
poškodenej, bolo zadokumentované fotograficky (fotodokumentácia k udalosti zo dňa 16.01.2020 ODI
Malacky), je zrejmé, že v okolí zadných dverí autobusu nie sú žiadne klzké povrchy, napriek skutočnosti,
že vzhľadom k ročnému obdobiu mohlo mrznúť, nie je tam žiaden ľad, sneh, voda, či inertný materiál

a pod., ktorý by mohol spôsobiť pokĺznutie poškodenej, ktorá, ako sa sama vyjadrila, vystupovala
pomaly a pridržiavala sa najskôr operadla sedadla a potom boku autobusu. Aj tvrdenie poškodenej,
že už bola prakticky z autobusu vonku, jej telo bolo v pohybe z posledného schodu, na ktorom mala
ešte nohu, rukou sa pridržiavala boku autobusu a vtom do nej, do pravej strany, udreli dvere, ktoré ju
vychýlili z pohybu, spôsobili rotáciu jej tela a následný pád na zem a obrubník, v dôsledku čoho utrpela

zranenia, je preukázané vykonanými dôkazmi. Uvedenému priebehu deja zodpovedá skutočnosť, že
zranenia poškodenej sú obmedzené iba na ľavej časti jej tela. Zo znaleckého posudku znalca MUDr.
Rudolfa Sokola, znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: chirurgia a úrazová chirurgia,
jednoznačne vyplýva, že mechanizmus vzniku poranení spočíval v páde celou váhou tela na ľavé
zápästie a ľavý bok (teda v rotácií spôsobenej zatvárajúcimi sa dverami autobusu) a jej pád nebol

tlmený ani riadený, poškodená padala bez kontroly. K tvrdeniu súdu, že zo zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody bolo zistené, že obhliadajúca privolaná hliadka nezistila poškodenia autobusu, teda
systém zatvárania dvier mal riadne fungovať, prokurátor uviedol, že z uvedeného zároveň nevyplýva, či
tento systém reálne aj riadne fungoval a v zápisnici o kontrole funkčnosti systému zatvárania zadných
dvier nie je žiadna zmienka. Za zmätočné prokurátor považoval odôvodnenie rozsudku v časti, v

ktorej súd uviedol, že podstatným sa javia nasledovné časti výpovede tohto svedka. Jeden je samotný
mechanizmus zatvárania dverí autobusu, ktorý tak, ako bolo zistené na hlavnom pojednávaní funguje
na princípe, že ak sa pri zatváraní dverí dostane krídlo dverí do kontaktu s akoukoľvek prekážkou,
krídlo sa okamžite naspäť otvorí maximálnou rýchlosťou, do plného otvorenia a zotrvá tak až do
ďalšieho impulzu od vodiča na zatvorenie. Z tejto časti odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akej

výpovede svedka súd pri konštatovaní fungovania systému dvier autobusu vychádzal. V prípravnom
konaní bol ako svedok vypočutý iba R. U., ktorý sa však vyjadroval iba o školeniach nových pracovníkov
o BOZP a OPP a k mechanizmu fungovania dverí sa nevyjadroval. Ohľadne popisu fungovania
bezpečnostného mechanizmu dverí súd zrejme vychádzal z vyjadrenia spoločnosti SLOVAK LINES a.s.
zo dňa 21.11.2022 a technického popisu zatvárania dverí autobusu zn. Iveco Crossway. Funkčnosť

uvedeného mechanizmu nebola preverovaná, napriek tomu túto prokurátor nespochybňuje, avšak je
potrebné si uvedomiť špecifické konkrétne okolnosti v tomto prípade, ako skutočnosť, že poškodená
už bola celým telom, okrem jednej nohy, von z autobusu, v podstate vo vzduchu pred došliapnutím na
chodník a preto jej kontakt so zatváranými dverami, resp. pravým krídlom týchto dverí vôbec nemusel
byť natoľko intenzívny, aby sa tento bezpečnostný mechanizmus aktivoval. Bol však postačujúci k

tomu, aby zmenil jej pohyb vychýlením z nasmerovaného pohybu, spôsobil rotáciu jej tela smerom
doprava a pád na ľavú časť tela. Napokon prokurátor poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní
boli oboznámené aj záznamy telefonických hovorov obžalovaného na linky 158 a 155 zo dňa skutku,
kde operátorovi tiesňovej linky na číslo 112 (resp. 155) o 15.44 h obžalovaný uviedol, že: „vystupovali
z autobusu a vystupovali už sem myslel, že tam nikto není, privrel som dvere a oni tam zostali a

spadli a nemôžu na nohu, na nohu nemožu, nemôžu sa postaviť, je to seniorka, noha že ju bolí
a nemôže sa postavit“, následne pri telefonickom hovore na políciu na linku 158 opäť obžalovaný
uviedol operátorovi: „áno spadli na zem volal som 112, pani ju zebrali, lebo pani bola vystúpená a
jak sem privrel dvere, tak oni sa ešte zostali motat a spadli.“ Ani tieto dôkazy súd zodpovednýmspôsobom nevyhodnotil, pretože sú jednoznačne v neprospech obžalovaného. Takisto zo zápisnice z
pohovoru s vodičom (obžalovaným) u zamestnávateľa zo dňa 17.01.2020 vyplynulo, že vodič začal
zatvárať dvere skôr, ako poškodená dokončila vystupovanie, teda v čase, keď poškodená vykonávala

akt vstupovania z autobusu, dvere sa skutočne zatvárali, čo podporuje tvrdenie poškodenej, že jej pád
spôsobili zatvárajúce sa dvere. Z výpovede poškodenej (priamy dôkaz), mechanizmu a umiestnenia
je zranení, vyššie uvedených listinných dôkazov a tiež z oboznámenia hovorov obžalovaného na linku
158 a 155 zo dňa 16.01.2020 jednoznačne vyplýva, že sa skutok, tak ako je popísaný v obžalobe
stal, tento má znaky trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Trestného zákona a tohto skutku sa dopustil obžalovaný, ktorý v presvedčení, že všetci cestujúci, ktorí
chceli na zastávke vystúpiť, už vystúpili, sa nedostatočne presvedčil o tejto skutočnosti (čím porušil
svoje povinnosti vodiča autobusu) a zatvoril dvere, napriek tomu, že poškodená G. W. ešte vystupovanie
neukončila a tieto dvere ju pri vystupovaní sotili v smere von z autobusu na chodník, spôsobili jej pád a
následné zranenia. Vodič sa nedostatočne presvedčil o skutočnosti, či cestujúci vystupovanie ukončili,
pretože minimálne vo vonkajšom spätnom zrkadle by musel poškodenú vidieť ako vystupuje a pridržiava

sa boku autobusu. Súd teda správne nevyhodnotil svedeckú výpoveď poškodenej, pričom o pravdivosti
jej výpovede v spojení s ostatnými, vyššie uvedenými dôkazmi, niet pochýb. Poškodená dostatočne
presne, zrozumiteľne a hodnoverne popísala, kde sa presne pri náraze (sotení, udretí, vystrčení) dverí
autobusu nachádzala, skutočnosť, že ju dvere udreli (sotili, postrčili) z pravej strany, čoho následkom
stratila rovnováhu a došlo k jej pádu na ľavú stanú tela so zraneniami ako je uvedené v obžalobe a

dôkazoch v spise. S verziou popísanou poškodenou korešpondujú aj ďalšie vykonané dôkazy, ktoré
tým jednoznačne potvrdzujú pravdivosť jej výpovede. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhoval, aby
Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania prokurátora (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa §
316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne dôvodné.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania

prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je predčasný pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku
a to pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku).

Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov nevenoval

dostatočnú pozornosť všetkým skutočnostiam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov, resp. niektoré
dôkazy hodnoteniu vôbec nepodrobil, v dôsledku čoho jeho postup nebol v súlade s § 2 ods. 12
Trestného poriadku, podľa ktorého je súd povinný hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán. Toto pochybenie okresného súdu malo za následok založenie vyššie označeného
dôvodu na zrušenie rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa totiž skutočne nie je možné dozvedieť, ako sa súd vyrovnal s
ostatnými dôkazmi svedčiacimi v neprospech obžalovaného, tak ako na to správne poukázal prokurátor

v odôvodnení ním podaného odvolania, pričom v tomto kontexte sa ako výrazne nepresvedčivé javí
konštatovanie súdu o tom, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu
obžalovaného bez akýchkoľvek ďalších podporných dôkazov, musí byť takýto dôkazný prostriedok
jasný, čím sa v danom prípade navodzuje dojem, že žiadne ďalšie podporné dôkazy (vo vzťahu k
výpovedi poškodenej) v posudzovanej veci neboli zabezpečené, čo však rozhodne nezodpovedá nielen

obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, ale ani popisnej časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa na obsah takýchto dôkazných prostriedkov
poukazuje, avšak ich nijakým spôsobom nehodnotí. Z úvahovej časti odôvodnenia rozsudku teda
nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd so skutočnosťami vyplývajúcimi z týchto dôkazov reálnevysporiadal a prečo ich nepovažoval za také, ktoré v podstate podporujú tvrdenia poškodenej o ňou
prezentovanom priebehu rozhodných skutkových okolností. Inak povedané, okresný súd rezignoval
na hodnotenie výpovede svedkyne - poškodenej G. W. v kontexte záverov obsiahnutých v znaleckom

posudku č. 11/2020 vypracovaného MUDr. Rudolfom Sokolom, MPH, znalcom z odboru: Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie: Chirurgia a úrazová chirurgia, ktoré zodpovedajú vyjadreniam poškodenej, ale
najmä s ohľadom na zvukový záznam hovoru na tiesňovú linku zo 16.01.2020 a zvukového záznamu
telefonického hovoru na linku 158 zo 16.01.2020, ktoré majú zaznamenávať vyjadrenia obžalovaného
T.a T. bezprostredne po inkriminovanej udalosti a to medzi inými aj tie, z ktorých vyplýva, že poškodená

mala vystupovať a ako privrel dvere, zostala sa tam ešte motať a spadla (linka 158), resp. mal uviesť
to, že poškodená vystupovala z autobusu a už si myslel, že tam nikoho niet, privrel dvere a ona tam
zostala a spadla (linka 155). Rovnako sa súd prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov nezaoberal ani
obsahom zápisnice z pohovoru zo 17.01.2020. Z týchto dôkazov pritom vyplývajú skutočnosti významné
pre posúdenie konania obžalovaného z toho hľadiska, či porušil alebo neporušil svoju povinnosť
náležite sa presvedčiť, či vystupovanie všetkých cestujúcich osôb bolo ukončené tak, aby mohol

pristúpiť k bezpečnému zavretiu dverí na autobuse. Všetky tieto dôkazy majú nepochybne relevantný
význam aj pre hodnotenie výpovede poškodenej, ktorú nemožno spochybňovať iba v dôsledku jej
vyjadrenia o tom, že nepočula zvukové znamenie o zatváraní dverí, keďže v jej prípade ide o osobu
staršieho veku, čo mohlo mať vplyv na jej schopnosť vnímať takéto zvukové znamenie a to nie iba z
dôvodu oslabenej funkcie zmyslového ústrojenstva (táto okolnosť nevyplýva zo žiadneho dôkazu), ale

jednoducho preto, že v dôsledku sústredenia sa na bezpečné vystupovanie z autobusu nevenovala
zvukovej signalizácii pozornosť. Rovnako záver o neporušenom mechanizme zatvárania dverí nerobí
jej výpoveď pochybnou a to so zreteľom aj na vyššie zmienené dôkazy, ktorým súd prvého stupňa
nevenoval náležitú pozornosť, keďže v prípade staršej osoby skutočne nemusel byť dotyk zatvárajúcich
sa dverí s osobou poškodenou takej intenzity, aby vyvolal ich opätovné otvorenie a na druhej strane

mohol pri staršej osobe postačovať na to, aby narušil stabilitu poškodenej a spôsobil jej následný pád
na zem. V tejto súvislosti nemožno prehliadať ani tie vyjadrenia poškodenej, z ktorých vyplýva v akej
konkrétnej fáze vystupovania z autobusu sa nachádzala a teda kedy a v akej situácii k takémuto kontaktu
dverí s poškodenou mohlo dôjsť. Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné uviesť, že kauzálny
nexus (príčinná súvislosť) medzi konaním obžalovaného (v prípade, ak by bolo vyhodnotené ako

porušujúce povinnosti vodiča dopravného prostriedku hromadnej prepravy - autobusu) a spôsobeným
následkom (zranenia poškodenej) by bol daný aj vtedy, ak by k priamemu kontaktu dverí s poškodenou
nedošlo, ale k pádu poškodenej aj napriek tomu došlo v dôsledku predčasne zatváraných dverí autobusu
(teda ak by poškodená reagovala práve na predčasné zatváranie dverí s cieľom, aby ju nezasiahli, čo
ovplyvnilo jej možnosti bezpečného vystúpenia z autobusu a v konečnom dôsledku viedlo k jej pádu a

vzniku spôsobených zranení). V neposlednom rade je potrebné uviesť, že aj úvahy okresného súdu o
možnosti pošmyknutia sa poškodenej so zreteľom na ročné obdobie (kedy mrzlo), by mali vychádzať z
konkrétnych skutočností zistených z vykonaných dôkazov, a teda v rámci svojich úvah k tejto otázke sa
súd prvého stupňa mal zaoberať aj ohliadkou miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou a to v tom
smere, či možnosť takejto alternatívy objektívne vôbec prichádza do úvahy.

Na to, aby bolo možné učiniť správny záver o tom, či bolo alebo nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je potrebné podrobiť hodnoteniu všetky vo veci vykonané dôkazy a to
spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V posudzovanom prípade tomu tak nebolo,
preto je potrebné, aby prvostupňový súd k takémuto hodnoteniu dôkazov pristúpil znovu sám a tak, aby

závery, ku ktorým na základe takéhoto hodnotenia dôkazov dospel, boli presvedčivé a nevzbudzovali
dôvodné pochybnosti o ich správnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol

Úlohou prvostupňového súdu bude pristúpiť k hodnoteniu všetkých dôkazov (t. j. aj tých, na ktoré
bolo poukázané v odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia) a to v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku, na čo bude nadväzovať povinnosť súdu svoje úvahy v odôvodnení rozsudku rozviesť tak,
aby mohli byť prípadne predmetom prieskumu odvolacieho súdu, t. j. musí byť z neho zrejmé, ako
sa súd s jednotlivými dôkazmi a z nich vyplývajúcimi skutočnosťami vysporiadal. V prípade, že súd

prvého stupňa ustáli, že sa skutok stal, bude povinný sa zaoberať tým, či boli naplnené všetky zákonné
znaky žalovaného prečinu vrátane tých, ktoré tvoria kvalifikovanú skutkovú podstatu. Rovnako bude
povinnosťou prvostupňového súdu posudzovať otázku závažnosti činu z hľadiska kritérií obsiahnutých
v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie upravuje materiálny znak pri prečinoch, ktorýsa uplatňuje ako tzv. materiálny korektív k formálnym znakom prečinu. To znamená, že súd je povinný
popri formálnych znakoch prečinu vždy skúmať aj to, či je naplnený aj Trestným zákonom požadovaný
konkrétnystupeňzávažnostiprečinu.Pretakétoposúdeniesúurčujúceprávekritériataxatívneupravené

v § 10 ods. 2 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri hodnotení konkrétnej závažnosti
činu, pričom je potrebné rešpektovať požiadavku, že skutočnosti zodpovedajúce kritériám uvedeným
v tomto ustanovení je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší
či menší význam na úkor druhej. Svoje zistenia aj v tejto otázke (majúce význam pre záver, či ide
alebo nejde o trestný čin - prečin) bude súd prvého stupňa následne povinný aspoň stručne rozviesť

a vysvetliť v odôvodnení svojho rozhodnutia, nakoľko dokazovanie okolností preukazujúcich mieru
(stupeň) závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona je pri prečine obligatórne (Uznesenie
Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z 03.03.2008, sp. zn. 4To/2/2008, publikované v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR 3/2008 pod č. 23).

Na podklade prezentovaných úvah a vyššie vyslovených záverov, krajský súd o odvolaní prokurátora

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.