Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-16C/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204497
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1221204497.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 B2-16C/66/2021

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX. XXXXXXX XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XX, D., 2/ H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, D., zastúpenej Mgr. Marekom
Hanicom, advokátom, Majoránová 71, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

2 B2-16C/66/2021

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

4 B2-16C/66/2021

1. Žalobou doručenou dňa 10.09.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že je
v celosti (podiel 1/1) vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú.: Vrakuňa,
obec D. - K., L. D. I.: a) D. B. XXX-X M. X. F. bytového domu nachádzajúceho sa v D., N. C. B. XX,
súpisné č. stavby XXXX, vchod N. B. XX, postavenom na pozemkoch parcelné č. 1232/1,1233/1. 1233/3
a b) k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 3610/947741 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, N. C. B. XX a č. XX. K. D., ako aj c) k bytu
prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3610/947741 na pozemkoch: - parcela registra

"C" parcelné číslo 1232/1 o výmere 617 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - parcela
registra "C" parcelné číslo 1232/2 o výmere 348m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela registra
"C" parcelné číslo 1233/1 o výmere 654m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - parcela
registra "C" parcelné číslo 1233/2 o výmere 347m2 druh pozemku ostatné plochy, - parcela registra "C"
parcelné číslo 1233/3 o výmere 94m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - parcela registra L
parcelné číslo 1233/4 o výmere 180m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, - parcela registra
"C" parcelné číslo 1233/5 o výmere 46 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

1.2 Žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 02.10.2012 zakúpila od žalovaného 1/ a právnej
predchodkyne žalovanej 2/ do svojho výlučného vlastníctva vyššie uvedené nehnuteľnosti. Žalovaní
odmietajú vyžiadať od správcu domu spoločnosť 1+V správa nehnuteľnosti. s.r.o., IČO: 35880911,
Miletičova 80,821 08 Bratislava Vyhlásenie správcu domu podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č.182/1993 Z. z., že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu a príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv. Označený správca domu jej odmieta vydať
predmetné potvrdenie. Zistila, že ku dňu 31.03.2014, kedy po prvýkrát podala návrh na vklad do katastra

nehnuteľností, neboli na predmete kúpnej zmluvy žiadne nedoplatky, v súčasnosti o stave ohľadom
stavu nedoplatkov nemá vedomosť. Spolu so svojou rodinou predmet kúpy užíva od dňa jeho kúpy, ale
správca domu účelovo odmieta od nej preberať poplatky s užívaním bytu (okrem elektriny, ktorú platí
žalobkyňa priamo dodávateľovi). K žalobe priložila listinné dôkazy: Kúpna zmluva zo dňa 02.10.2012;
Čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. D. –K..

2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2021 uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva a žalobu
žiada v celom rozsahu zamietnuť. Predmetná kúpna zmluva bola vypovedaná predávajúcimi listom -
výpoveďou zo dňa 26.03.2014. Dôvod výpovede bol, že kupujúca porušila hneď niekoľko článkov kúpnej
zmluvy, na čo mali predávajúci podľa zmluvy právo na jednostranné odstúpenie. Konkrétne článok X bod
10.4., preto predávajúci odstúpili od zmluvy. A samozrejme bod 10.6. a bod 10.7. tiež nebol dodržaný.

Nebol splnený ani článok VII. Žalobkyňa nepreukázala , že by uhradila kúpnu cenu za nehnuteľnosť.
Kúpna cena mala byť vyplatená na číslo účtu uvedené v zmluve. Kúpa znamená aj zaplatenie kúpnej
ceny, čo sa dodnes nestalo. Súd vyniesol rozsudok, dnes právoplatný, kde určuje žalobkyni aby
vypratala predmetnú nehnuteľnosť, spis zn 18C/75/2014. Tá tam stále zotrváva aj s rodinou, čím priamo
porušuje rozsudok tunajšieho súdu a predmetnú nehnuteľnosť užíva protiprávne. Žalobkyňa nijako

nepreukázala snahu platiť preddavky/poplatky spojené s užívaním bytu. Z tohto dôvodu viazne na
predmetnej nehnuteľnosti dlh vo výške 16.465,93 eur len k 31.08.2021 a každý deň sa nedoplatok
zvyšuje.Dlhvovýškecca6.700euružvyplatili,plusnákladysprávcu(1+V)naprávnezastúpenie.Dlhna
nedoplatkoch a ďalšie s tým spojené náklady už presiahol kúpnu cenu nehnuteľnosti uvedenú v zmluve.
Rovnako aj Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor vyniesol rozhodnutie o zastavení konania.

Zmluva podľa OÚ Bratislava, Katastrálny odbor nie je spôsobilá pre vklad. Rovnako zamietnutý vklad
na O. I.. Bolo podané trestné oznámenie pre podvod. Má za to, že uvedené preukazuje ich vlastnícke
práva. K vyjadrenie priložil listinné dôkazy: Kúpna zmluva zo dňa 02.10.2012; Výpoveď z kúpnej zmluvy
zo dňa 26.03.2014; Podací lístok; Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 18/C/75/2014-223 zo
dňa 26.09.2018; Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V-32334/19 zo dňa

09.12.2019; Trestné oznámenie zo dňa 09.03.2021; Upovedomenie o odstúpení trestného oznámenia
zo dňa 20.09.2021; Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V-19440/21 zo dňa
19.07.2021.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.02.2022 uviedla, že podanou žalobou sa domáha určenia

vlastníctva k označenej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla riadnou kúpnou zmluvou dňa 02.10.2012. K
zápisu vlastníckych práv nedošlo len z dôvodu, že žalovaný 1/ a právna predchodkyňa žalovanej 2/
zabránili správcovskej spoločnosti 1+V správa nehnuteľností, s.r.o. so sídlom Miletičova 80, 821 08,
Bratislavas.r.o.,vyhotoviťmipotvrdenievzmyslezákonač.182/1993Z.z.onedoplatkochnapredmetný
byt. V tejto súvislosti sa voči žalovanému 1/ a právnej predchodkyni žalovanej 2/ na súde domáhala

určenia povinnosti vydať potvrdenie. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 11C/130/2014. Medzičasom žalovaný
1/ a právna predchodkyňa žalovanej 2/ podali na súd návrh na vypratanie bytu a vydanie bezdôvodného
obohatenia, odvolávajúc sa na ich list zo dňa 26.03.2014. Z uvedeného dôvodu je nútená domáhať sa
určenia vlastníctva rozhodnutím tunajšieho súdu. Žalovaní sa v minulosti žalobou zo dňa 27.03.2014
domáhali určenia povinnosti vypratať byt, pričom žalobný návrh rozšírili o určenie povinnosti zaplatiť

sumu 17.292,63 eur. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedli, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, čo
sa však nezakladá na pravde. Jej druh a otec jej 4 detí P. I. v mene jej osoby ako nadobúdateľky bytu,
vyplatil žalovanému 1/ časť kúpnej ceny ešte pred podpisom kúpnej zmluvy sumu 10.000 eur, a to v
hotovosti. Žalovaný1/ túto sumu pred svedkami prijal, bez tejto platby by k podpisu predmetnej zmluvy
nikdy nedošlo. Na zaplatenie uvedenej sumy im požičal sumu 5.000 eur v hotovosti pán Q. R., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XX XXX P. B. XXX, ktorý bol aj prítomný pri odovzdávaní peňazí žalobcovi
1/. Súčasne v rámci daného konania požiadala súd rozhodnúť o neplatnosti odstúpenia od predmetnej
kúpnejzmluvyzostranyF..Konaniesaviedlopodsp.zn18C/75/2014.OkresnýsúdBratislavaIIvkonaní
sp. zn. 18C/75/2014 uznesením zo dňa 15.12.2017 rozhodol o vylúčení na samostatné konanie návrh
a určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, konanie bolo evidované pod sp. zn. 18C/44/2018.

O tom, že by toto konanie malo byť skončené nemá žiadnu vedomosť. Podľa jej názoru tunajší súd v
konaní sp. zn. 18C/75/2014 rozhodol nezákonne o jej povinnosti vypratať predmetný byt a to rozsudkom
pre zmeškanie, ktorý jej nikdy neboldoručený. O tomto rozsudku sa dozvedela až z repliky žalovaných a podala voči nemu odvolanie. V
konaní sp. zn. 18C/75/2014 sa žalovaní domáhali vydania neodkladného opatrenia vo forme zákazu
vstupu do predmetného bytu, prvostupňový súd návrhu vyhovel, avšak Krajský súd v Bratislave

ako súd odvolací v konaní pod č. k. 7Co/139/2019-63 zo dňa 21.06.2019 v konaní o jej odvolaní
sa voči napadnutému rozhodnutiu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil tak, že
návrh zamietol. Poukázala na časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia krajského súdu: „28. V
prejednávanej veci odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) konštatuje nesplnenie zákonnej podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá
je jednou zo zákonných podmienok pre možný úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
Opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodzovať z toho, že
odporkyňa sa nezúčastňuje na Okresnom súde Bratislava II pojednávaní v konaní o určenie neplatnosti
Kúpnej zmluvy, nakoľko procesné ustanovenia Civilného sporového poriadku umožňuj u súdu v konaní
vo veci samej postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vo vzťahu k

argumentácii navrhovateľov, že odporkyňa neuhrádza poplatky spojené s užívaním bytu odvolací súd
poukazuje na to, že podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv, sú povinní poukazovať vlastníci, v danom prípade navrhovatelia. Preto argumentácia
navrhovateľov, že z dôvodov na strane odporkyne vzniká dlh na platbách vo vzťahu k správcovskej
spoločnosti je nedôvodnou. Navrhovateľmi predložený dôkaz - Notárska zápisnica zo dňa 30.11.2017

N 894/2017, Nz 49030/2017, NCRIs 49830/2017 je tak dôkazom v neprospech navrhovateľov, nakoľko
svedčí o tom, že navrhovatelia si ako vlastníci neplnia svoje povinnosti v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Lz.. Preto, ak sa podľa tvrdenia navrhovateľov dlh „vyšplhal" do výšky presahujúcej hodnotu
nehnuteľnosti, stalo sa tak z dôvodov na strane navrhovateľov, nie konaním odporkyne. Vzhľadom k
uvedenému tvrdenie navrhovateľov, že je tu daná obava z ohrozenia exekúcie, je síce pravdivá, avšak

nie z dôvodov na strane odporkyne, ale z dôvodov a v dôsledku neplnenia si povinností navrhovateľov
ako vlastníkov predmetného bytu. Prvok neodkladnosti a naliehavosti úpravy pomerov absentuje aj
vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že odporkyňa vymenila zámok od predmetného bytu, nakoľko s
ohľadom na to, že k uzavretiu Kúpnej zmluvy došlo už v roku 2012 a v predmetnom byte odporkyňa od
uvedeného roku aj býva, možno vyvodiť, že k výmene zámku došlo už v danom čase. Navrhovatelia

rovnako neosvedčili, že konaním odporkyne a iných v byte bývajúcich osôb dochádza k poškodzovaniu
ich majetku, v dôsledku čoho im vzniká ujma ani nepreukázali svoje tvrdenia, že v inom konaní bol
vydané rozhodnutie o neobmedzenom vstupe. Absencia neodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami
je zrejmou aj z toho, že na Okresnom súde Bratislava II prebieha konanie o vypratanie predmetného bytu
akoajkonanieoneplatnostiKúpnejzmluvy,vktorýchbudesúdprvejinštancievecmeritórneprejednávať

a umožní stranám vyjadriť sa a navrhovať dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Vo vzťahu k tvrdeniu
navrhovateľov, že dochádza k ujme na ich majetku tým, že odporkyňa neuhrádza nájomné za predmetný
byt sa odvolací súd plne stotožňuje s argumentáciou odporkyne, že v takom prípade mali navrhovatelia
podať žalobu o plnenie a nie podať' návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 29. Za daného
stavu tak odvolací súd zhodnotiac navrhovateľmi opísané rozhodujúce skutočnosti a nimi predložené

listinné dôkazy, dospel na rozdiel od Uíverov súdu prvej inštancie k záveru, že navrhovatelia neosvedčili
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti) ani nepreukázali, že uložením požadovanej povinnosti môžu dosiahnuť ochranu,
ktorej sa domáhajú (princíp efektívnosti), preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné zasahovať do
vzťahu medzi stranami a upravovať ho tak výnimočným procesným prostriedkom. akým je neodkladnc

opatrenie (v danej veci sa podľa návrhu naviac jedná o neodkladné opatrenie ktorým možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami)...“ Žalobkyňa uviedla, že vychádzajúc z obsahu uvedeného
rozhodnutia je pre ňu nepochopiteľné, ako mohol OS Bratislava II dňa 26.09.2018 v konaní 18C/75/2014
rozhodnúť o vyprataní predmetného bytu, keď v konaní 18C 44/2018 nebolo rozhodnuté o platnosti
Kúpnej zmluvy zo dňa 02.12.2012. Poukázala na to, že minimálne od 02.10.2012 (už skoro 10 rokov)

aj s jej rodinou predmetný byt bez prerušenia užíva ako jeho vlastníčka a tento byt užívala aj v
čase vydania rozhodnutia 18C/75/2014 o vypratanie bytu. Uviedla, tiež, že dôvody na odstúpenie
od kúpnej zmluvy neboli dané, úkony všetkých účastníkov kúpnej zmluvy boli určité, zrozumiteľné,
zákonu neodporujúce a zákon neobchádzajúce. Prevod nehnuteľností nebol ani v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko úmyslom predávajúcich (v teraz prebiehajúcom konaní v postavení žalovaných) bolo

nehnuteľnosť predať a kupujúcej túto kúpiť. Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý
nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje svojím obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s
Občianskym zákonníkom, ale aj všetkými právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu
zákona. K obchádzaniu zákona dochádza vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu,ale v konečnom prípade svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny
úkon prieči dobrým mravom, je rovnako nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými
všeobecneuznávanýmivspoločnostipanujúcimimorálnymizásadamiohľadnevzťahovakonaniamedzi

ľuďmi.Platnosťprávnehoúkonutrebaposudzovaťkokamihuasozreteľomnaokolnostidanéhoprípadu,
keď k právnemu úkonu došlo. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okolnosť, že ako kupujúca nezaplatila celú kúpnu cenu sama o sebe
nie je dôkazom o nedostatku vážnosti vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a nezakladá dôvod na odstúpenie
od zmluvy. Podľa všetkých okolností mal žalovaný 1/ už v r. 2012 snahu obohatiť sa na jej úkor, keď

jej nepredložil všetky doklady potrebné na zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností, o čom svedčí skutočnosť, že kataster nehnuteľností odmietol vydať rozhodnutie
o povolení vkladu pre nedoloženie vyhlásenia správcu nehnuteľnosti o splnení zákonom požadovaných
predpokladov, t. j. že na byte neviaznu žiadne nedoplatky. Napriek tomu, že mala uhradené všetky
platby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, keďže túto užívala aj s jej druhom a deťmi dokonca
ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy a aj ku dňu podania návrhu na vklad do katastra, čo potvrdil aj

správcanehnuteľnosti,žalovaný1/takéhoprehlásenieúčelovonezabezpečilazozákonasprávcatakéto
potvrdenie vydáva len zapísanému vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým boli manželia F.. Súd bol podľa
jej názoru povinný vysporiadať sa najskôr s otázkou platnosti jednostranného úkonu žalovaného 1/ a
právnej predchodkyne žalovanej 2/, ktorá však až do svojej smrti k odstúpeniu od predmetnej kúpnej
zmluvy nepristúpila, všetky konania ohľadom nedoplatkov, resp. vypratania bytu či zákazu vstupu a pod

riešiť až po vyriešení vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Nároky na prípadné nedoplatky si
mali žalovaní uplatňovať v konaní na plnenie a nie v konaní na vypratanie nehnuteľnosti. Opakovane
sa domáhala vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak z dôvodu, že medzičasom
došlo k úmrtiu predávajúcej 2/ (právnej predchodkyne žalovanej 2/), podľa vyjadrenia Okresného úradu
Bratislava, Katastrálny odbor, nie je možné povoliť vklad v prospech jej osoby inak, ako na základe

rozhodnutia súdu o určení vlastníctva k predmetnému bytu a s bytom súvisiacim podielom na bytovom
dome a k priľahlým pozemkom. Vo vzťahu k veci samej ďalej uviedla, že sa nevyjadruje k uvádzaným
trestným oznámeniam a nemajú žiadne právne opodstatnenie. Naopak postup žalovaného 1/ považuje
za nezákonné konanie voči jej osobe, keď po podpise zmluvy nezabezpečil doručenie stanoviska
správcu bytu tak, aby mohol byť podaný návrh na vklad v prospech jej, ako nadobúdateľky bytu. Navrhla

vypočuť svedkov, ktorí sa vedia vyjadriť k okolnostiam podpísania kúpnej zmluvy, ako aj k úhrade kúpnej
cene: 1) H. I. z adresy N. XX, D., 2) Q. R., z adresy P. XXX,XXX XX P., 3) S. E. z adresy J. XXX, X)
I. P., K. D. XXX. Navrhla tiež cestou súdu vyžiadať výpoveď právnej predchodkyne žalovanej 2/ G. F.,
podanej v konaní OKP OR PZ Bratislava II. sp. zn. ČVS:ORP-736/3-VYS -B2-2014. Žiadala aj pripojiť
súdne spisy OS BA Il: 18C/75/2014 v spojení s rozhodnutím KS BA 7Co/139/2019; sp. zn. 18C 44/2018;

sp. zn. 11C/130/2014 a sp. zn. 53C/3/2021. K vyjadreniu priložila Upovedomenie o začatí exekúcie č.
UX 291EX 501/21-8 zo dňa 30.09.2021.

4. Následne sa vyjadrila žalovaná 2/ v podaní zo dňa 14.04.2022. Mala za to, že spolu so žalovaným
1/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Poukázala na to, že dňa 26.09.2018 bol

vydaný rozsudok Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 18C/75/2014, ktorým bola žalobkyni uložená
povinnosť predmetný byt vypratať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2018 a vykonateľnosť
dňa 20.12.2018 a tento nebol do dnešného dňa zrušený. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukazuje
na skutočnosť, že od 02.10.2012 so svojou rodinou dotknutý byt bez prerušenia užíva v postavení
vlastníka nehnuteľnosti a tento byt užívala aj v čase vydania rozsudku. Inštitút vydržania, ku ktorému

nás žalobkyňa vo svojom vyjadrení navádza a s ním späté tvrdenia žalobkyne považujeme za účelové.
Účelom inštitútu vydržania je prispieť k právnej istote vlastníckych vzťahov, kedy de facto dochádza k
transformácii faktického stavu na stav právny. Je nevyhnutné zdôrazniť, že na to, aby mohlo dôjsť k
vydržaniu vlastníckeho práva, resp. iného práva, musia byť splnené tri základné predpoklady, a to musí
sa jednať o vec, resp. právo spôsobilé vydržania, predmetná vec/právo musí byť v oprávnenej držbe

vydržateľa a tretím predpokladom je potenciálne uplynutie stanovenej doby nepretržitej oprávnenej
držby. Vydržanie je podmienené existenciou dlhotrvajúcej nepretržitej držby, ktorá musí byť zároveň
oprávnená. Máme za to, že neoprávnená držba nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci
vydržaním. V predmetnom prípade podľa nášho názoru absentuje prvok dobromyseľnosti a žalobkyňa
sa nemôže domáhať ochrany tak, ako uvádza vo svojom vyjadrení. Práve existencia dobromyseľnosti pri

držbe veci je klasifikačným hľadiskom pre delenie držby na oprávnenú a neoprávnenú. Pre oprávnenú
držbu sú relevantné dva prvky, a to existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo právo patrí,
takisto ako dobrá viera držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu.
Podľa platnej právnej úpravy musí dobromyseľnosť existovať počas celej vydržacej doby. Keďže vpredmetnom prípade pri potenciálnej vydržacej dobe došlo ku skutočnosti, ktorá mala za následok zánik
dobromyseľnosti, t.j. aj vedomosť o prebiehajúcich súdnych konaniach, k vydržaniu za vyššie uvedených
podmienok nemohlo dôjsť. Žalobkyňa by v konkrétnom prípade musela byť presvedčená, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje predmetnú nehnuteľnosť, pričom z logiky veci a objektívnych okolností
daného prípadu jednoznačne vyplýva, resp. je možné usúdiť, že vyššie spomínané presvedčenie
absentovalo. Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať záver o existencii dobrej viery sú najmä okolnosti
právneho dôvodu nadobudnutia práva a okolnosti týkajúce sa poctivosti predmetného nadobudnutia.
Žalovaní od dotknutej kúpnej zmluvy odstúpili, a to z dôvodu, že žalobkyňa neuhradila kúpnu cenu,

preto niet pochýb o tom, že žalobkyňa musela mať dôvodné pochybnosti o tom, že jej dotknutý
byt patrí. Je nevyhnutné zdôrazniť, že dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámi so
skutočnosťami, ktoré museli objektívne vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec po právnej stránke patrí,
čo v konkrétnom prípade predstavovalo doručenie odstúpenia žalovaných od kúpnej zmluvy žalobkyni.
S tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalovaného 1/ a jej
právnej predchodkyne sa v plnom rozsahu nestotožňuje. Poukázali na záver rozsudku Najvyššieho

súdu SR zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010: „Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o
prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných
a vecnoprávnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo

prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom.
Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej
nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.“ Žalovaná
2/ mala za to, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra

o jeho povolení. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že právne účinky pred povolením
vkladu nemôžu za žiadnych okolností nastať. Poukázala tiež na závery z uznesenia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5Sp/20/2009 zo dňa 10.08.2010: „Je potrebné rozlíšiť záväzkovo právnu účinnosť
zmluvy, ktorá nastáva uzavretím platnej zmluvy, t.j. viazanosť účastníkov dohody svojimi prejavmi vôle,
obsiahnutými v zmluve a účinnosť zmluvy, resp. dohody vo sfére vecnoprávnej, ktorá nastáva až

vkladom do katastra nehnuteľností.“ „Keďže navrhovatelia podali predmetný návrh na vklad vecného
bremena na základe zmluvy, uzavretej dňa 21.08.2003, dňa 31.10. 2008, t. j. po uplynutí 3-ročnej
lehoty na podanie návrhu od uzavretia zmluvy, ktorá uplynula dňa 21. 8. 2006, je potrebné vychádzať
z nevyvrátiteľnej domnienky, že účastníci od zmluvy odstúpili.“ Žalovaná 2/ poukázala na to, že sama
žalobkyňa vo svojom vyjadrení uvádza, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

nebol do dnešného dňa podaný. Máme za to, že aj v predmetnom prípade v čisto teoretickej rovine
uplynula trojročná lehota na podanie návrhu od uzavretia zmluvy, na základe čoho je potrebné uplatniť
nevyvrátiteľnúdomnienku,žežalobkyňa,takistoakožalovaníodpredmetnejzmluvyodstúpili.Poukázala
aj na závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo/248/2010 zo dňa 21.09.2011 a odkázala
aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/2012 zo dňa 02.02.2012, v ktorom sa stotožnil

so závermi Krajského súdu v Košiciach. K vyjadreniu pripojila: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22 Cdo/1007/98 zo dňa 21.08.2000; Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 17/2016 zo dňa
24.04.2017; Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 229/2010 zo dňa 20.07.2011 a Uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/2012 zo dňa 02.02.2012.

5. Žalovaný 1/ dňa 25.04.2022 súdu doručil svoje písomné vyjadrenie, v ktorom vyjadrenie žalobkyne
považoval za bezpredmetné, pričom poukazoval na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II
vo veci sp. zn. 18C/75/2014 a jeho vyjadrenie k sp. zn. 15Co/19/2022 a žiadal o vypratanie predmetného
bytu.

6. Žalobkyňa reagovala vo vyjadrení zo dňa 06.03.2023. Poukázala na to, že pred viac ako 10 rokmi
kúpila na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2012 medzi žalobcom, žalovaným 1 a jeho manželkou
byt, ktorý od tej doby dobromyseľne a oprávnene užíva. Na byte v čase prevodu bytu neboli žiadne
nedoplatky, čo vyplýva z kúpnej zmluvy. V zmysle Zmluvy mal žalovaný 1/ a jeho manželka poskytnúť
súčinnosť na zabezpečenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (bod 9.4 Zmluvy).

Napriek tomu, že došlo k plateniu kúpnej ceny (aj keď nie všetky splátky šli na bankový účet, napr.
10.000 eur bolo zaplatených v hotovosti – peniaze si požičali od p. R., ktorý bol osobne prítomný
pri odovzdávaní peňazí). Peniaze boli platené v hotovosti, pretože žalovaný 1/ im zakázal platiť mu
poštou, údajne z dôvodu, že mu exekútor tie peniaze zablokoval. Dobromyseľne tieto peniaze platila vhotovosti žalovanému 1/. To, že peniaze boli zaplatené aj v hotovosti (a nie na bankový účet v zmysle
zmluvy) nič nemení na skutočnosti, že kúpna zmluva bola uzavretá platne, a teda mala byť zapísaná
ako vlastník v katastri nehnuteľností a žalovaný 1/ a jeho manželka boli povinní zabezpečiť potvrdenie

o nedoplatkoch od správcu a poskytnúť súčinnosť na prepis vlastníckeho práva v katastri. Žalovaný 1/ a
jeho manželka však v rozpore so svojimi povinnosťami súčinnosť neposkytli a potvrdenie o nedoplatkoch
neodovzdali, a to ani 2 roky po uzavretí Zmluvy. Žalobca má za to, že keďže v danom čase prudko
vzrástli ceny bytov, žalovaný 1/ si zrejme zvážil, že byt vie predať výhodnejšie, a teda po čase (keď
už bola zaplatená značná suma peňazí) prestal prijímať platby od žalobcu. Žalobkyňa takto zaplatila

žalovanému 1/ sumu 17.500 eur a až potom prestal žalovaný 1/ prijímať platby. Žalovaný 1/ sám
priznáva, že k platbám za byt došlo, pretože keby bola pravda, že neplatí, rozhodne by skôr ako 2 roky
po uzavretí zmluvy od tejto odstúpili (to, že platila vyplýva aj z dokumentu podpísaného žalovaným 1/
dňa 26.03.2014, kde je uvedené, že mu dlhuje 540 eur – čiže cca 1 nájomné a energie, keďže mala
splácať po 2000 eur každé 2 mesiace, je nepochybné, že tieto splátky splácala, inak by žalovaný 1/
uviedol, po cca 1,5 roku od uzavretia zmluvy vyššiu dlžnú sumu). Toto približne korešponduje aj s jej

tvrdeniami, že došlo k vyplateniu sumy vo výške 17.500 eur. K platnému odstúpeniu od zmluvy však
nedošlo vôbec, pretože odstúpiť by musel žalovaný 1/ spolu s jeho manželkou – tá však zrejme s
odstúpením nesúhlasila, preto ho nepodpísala. Keďže ide o nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou
spadajúcou do BSM, a zároveň nejde o bežné nakladanie s majetkom, je potrebný súhlas oboch
manželov. Ten však udelený nebol, a teda ide o neplatný úkon, keďže žalovaný 1/ nebol sám oprávnený

odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť rozhodne nie je bežnou vecou, a
teda bol potrebný súhlas oboch manželov, inak by bol úkon neplatný. Poukázala ďalej na to, že aj
predmetné „odstúpenie od zmluvy“ je už na prvý pohľad špekulatívny úkon s cieľom ju vysťahovať,
pretoženapriektomu,žesivZmluvedohodlinájomvovýške300eur(bod10.7),žalovaný1/hovrozpore
so zmluvou jednostranne zvýšil na 500 eur. Je teda zrejmé, že sa snažil obohatiť na jej úkor a zneužiť

jej nevedomosť a komplikovanejšiu finančnú a sociálnu situáciu. V danom čase si nemohla dovoliť
právneho zástupcu a nemal sa s kým poradiť ohľadne postupu, čo si žalovaný 1/ zrejme uvedomoval,
a preto zneužil túto situáciu na vlastné obohatenie. V predmetnom dokumente zo dňa 26.03.2014 je
veľké množstvo nepravdivých a ničím nepoložených tvrdení, dokonca niektoré vyznievajú až šikanózne
s cieľom donútiť ju sa vysťahovať. Napr. žalovaný 1/ kritizuje, že žalobca mal dňa 25.03.2014 na

návšteve 7 ľudí – toto je neprimeraným zásahom do súkromia, a žalovaný 1/ nemá najmenší dôvod
kontrolovať oprávneného užívateľa bytu (ktorý si tento kúpil) a už vôbec nie sledovať jeho návštevy a
zaznamenávať to. Aj toto svedči o motívoch a charaktere žalovaného 1/. Zrejme aj pre uvedené dôvody
odstúpenie od zmluvy nepodpísala manželka žalovaného 1/, ktorej podpis by bol pre platné odstúpenie
od zmluvy nevyhnutný. Z predmetného dokumentu zo dňa 26.03.2014 podľa nej vyplýva, že si plnila

svoje povinnosti, a splátky kúpnej ceny za byt (aj keď nie na bankový účet, ale v hotovosti) keďže
k 18.03.2014 bol žalovanému 1/ dlžná len 540 eur (300 eur + energie). Keďže byt užívala už dlhšiu
dobu, pokiaľ by si žalobca svoje povinnosti neplnil, určite by bol dlžná viac ako len cca 1 mesačné
nájomné a energie. Taktiež to preukazuje, že bola platená aj kúpna cena za byt, pretože splátky za
byt v danom čase by boli splatné vo výške cca 16.000 eur. Táto suma musela byť z jej strany riadne

zaplatená, pretože inak by žalovaný 1/ uviedol, že mu žalobca dlží napr. 16.540 eur a nie len 540
eur. Z uvedeného dôvodu je nepochybné, že celý pokus o odstúpenie od zmluvy je iba obštrukcia
s cieľom získať späť byt, ktorý už bol predaný a z veľkej časti zaplatený, a to zrejme z dôvodu, že
ceny nehnuteľnosti vzrástli a mohol by ho predať výhodnejšie. Keďže odstúpenie od zmluvy musí byť
podpísané a doručené, dokument predložený do tohto konania nemôže byť platným odstúpením od

zmluvy, keďže tieto náležitosti nespĺňa. Taktiež na odstúpenie od Zmluvy neboli žiadne zákonné ani
zmluvné dôvody, keďže si svoje povinnosti riadne plnila, čo žalovaný 1/ v predmetnom dokumente
potvrdil. To, že práve žalovaní majú tendenciu neplniť si povinnosti vyplýva aj z toho, že si neplnili svoje
povinnosti platiť správcovi za správu a služby spojené s užívaním bytu, na základe čoho na byte údajne
vznikol dlh. Opäť sa žalovaní snažili zneužiť jej nevedomosť, keď tvrdili, že neplatí správcovi, pričom

byt je evidovaný na žalovaných, a správca komunikuje iba s nimi. Nemala ako vedieť, že napriek tomu,
že žalovanému 1/ platila, tento ďalej správcovi neplatil. Rovnako aj povinnosti vo vzťahu k správcovi
majú výlučne žalovaní. Pokiaľ by v súlade so zmluvou žalovaný 1/ a jeho manželka doručili potvrdenie
správcu, že na byte nie sú nedoplatky, tak by ju kataster zapísal ako vlastníka a plnila by si (na rozdiel
od žalovaných) svoje povinnosti a platila poplatky správcovi, tak ako si riadne plnila svoje povinnosti

voči žalovanému 1/ a jeho manželke. Zároveň poukázala, že sa žalovaný 1/ a jeho manželka zaviazali
(bod. 8.2 zmluvy) že prípadné nedoplatky na byte zaplatia správcovi, a teda je zrejmé, že akékoľvek
dlhy nemôžu byť jej dlhy, ale preukazujú neplnenie si povinnosti žalovaných, ktorí majú tieto nedoplatky
zaplatiť. Keď žalovaný 1/ a jeho manželka ani po rokoch nedoplnili potvrdenie o nedoplatkoch, prestalaplatiť žalovanému 1/, keďže žalovaný 1/ tieto platby neprijímal. Vtedy si uvedomila, že žalovaný 1/ zrejme
naschvál robí obštrukcie aby späť nadobudol jej byt. Pokiaľ by akékoľvek platby za byt žalovanému
1 neplatila alebo bola v omeškaní, je zrejmé, že by tieto vymáhal prostredníctvom súdu, kde by bol

úspešný. K ničomu takému, ale nikdy nedošlo. Nemá ani jednu exekúciu na peňažné plnenie, čo vyplýva
z verejne dostupného Registra poverení na vykonanie exekúcie, pričom aj to preukazuje, že si poctivo
platí svoje dlhy a záväzky. Z uvedeného je zrejmé, že nebol problém na strane žalobcu, ale na strane
žalovaného 1/, ktorý za každú cenu chcel späť byt, ktorý v roku 2012 predal. Dala do pozornosti, že
žalovaný 1/ sa v žiadnom podaní nevyjadril k tomu, prečo napriek tomu, že k zmluve by malo byť

priložené aj potvrdenie správcu bytu, že na byte nie sú nedoplatky, toto nezabezpečil. Keďže on a jeho
manželka neboli súčinní, podala na kataster návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 31.03.2014, lebo si
uvedomila, že si svoju povinnosť podať návrh na kataster zrejme nesplnia a v danom čase už žalovaný
1/ nechcel prijímať ďalšie platby za byt (ale ani nevrátil už zaplatené platby). Uvedené podľa jej názoru
preukazuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že nepodala včas návrh na kataster, resp. že pokiaľ
sa návrh nepodal do 3 rokoch od uzavretia Zmluvy nastáva fikcia odstúpenia od zmluvy a pod. Návrh na

kataster bol podaný skôr ako uplynula doba 3 rokov. Kataster však nemohol prepísať vlastníctvo na ňu,
keďže žalovaný 1 a jeho manželka nedoručili potvrdenie o nedoplatkoch (a možno aj zámerne nechali
na byte vzniknúť nedoplatky, aby sa skomplikoval jeho prevod a oni boli evidovaní ako jeho majitelia).
Okrem uvedeného od počiatku má za to, že je v práve a byt jej patrí. Byt užíva viac ako 10 rokov a
stále má za to, že je jeho vlastníčkou, aj keď len pre formálne neplnenie povinností žalovaného 1/ a

jeho manželky nie je evidovaná v katastri, napriek tomu, že má platnú kúpnu zmluvu, peniaze za byt
zaplatila a taktiež byt dlhodobo oprávnene užíva. Z uvedeného dôvodu bola po celý čas presvedčená,
že má byt v oprávnenej držbe a bola dobromyseľný, že je jeho majiteľom. Už uvedené by postačovalo na
vydržanie nehnuteľnosti, a teda pokiaľ by mal súd za to, že napriek platnej zmluve a splnenia podmienok
nie je vlastníčkou, musí ním byť na základe vydržania. Poukázala na závery rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.04.2017. Keďže mal titul – platnú a účinnú zmluvu a zároveň
byt užívala, bola (a stále je) presvedčená, že jej vlastnícke právo k bytu patrí. Jediným problémom
je, že nedokáže donútiť správcu bytu (keďže nie je vlastníkom evidovaným v katastri), aby jej vydal
potvrdenie a okrem toho (ako sa neskôr dozvedela) na predmetnom byte žalovaní nechali naakumulovať
dlhy, zrejme, aby správca toto potvrdenie nemohol vystaviť. To že je o svojom práve presvedčená

bolo preukázané opakovanými podaniami na kataster, kde dôvodom odmietnutia vkladu bolo, že neboli
doložené potvrdenia o nedoplatkoch. Mala za to, že má práva k bytu a len žalovaní si nesplnili povinnosti
doložiť potvrdenie správcu – to však nemôže byť na ťarchu jej ako dobromyseľnej kupujúcej. K platnému
odstúpeniu od zmluvy nikdy nedošlo, žalovaný nepreukázal, že by platné odstúpenie od zmluvy niekedy
žalobcovi doručil, pričom žalobca vyslovene popiera, že by mu bolo doručené platné odstúpenie od

zmluvy. Rovnako nedošlo ani k zrušeniu zmluvy podľa bodu 9.3, pretože takéto zrušenie predpokladá,
že dôjde k nezapísaniu vlastníckeho práva napriek tomu, že boli doručené chýbajúce náležitosti. To
však nie je tento prípad, pretože žalovaný 1/ a jeho manželka nikdy na kataster nedoručili potvrdenie
o nedoplatkoch, napriek tomu, že vyhlásili v zmluve, že žiadne nedoplatky na byte nie sú, pričom sa
zaviazaliprípadnénedoplatkyzaplatiť.Anitútopovinnosťsižalovanínesplnili,čosamipotvrdilivosvojich

podaniach, kde priznávajú, že na byte aktuálne evidovanom na nich sú nedoplatky, a teda priznávajú,
že si neplnia svoje povinnosti. Uviedla, že navrhovaní svedkovia majú informácie ohľadne uzatvárania
zmluvy. Je tam napr. osoba, ktorá vypracovávala kúpnu zmluvu, pričom táto vie potvrdiť, že žalovaný
1/ mal podpísať kúpnu zmluvu až po prevzatí 10.000 eur a pod. Navrhla tiež vypočuť nového svedka
p. H. S., adresa: O. K., H., ktorý je buď priateľom alebo zamestnancom žalovanej 2/, ktorý vie potvrdiť,

žalovaná 2/ bola osobne za druhom žalobkyne, ktorému navrhovala, že už viac nemá platiť žalovanému
1/, lebo chce žalovanú 2/ vydediť, pričom žalovaná 2/ navrhla, že pokiaľ sa jemu bude platiť 500 eur
mesačne, tak osobne pôjde podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, aby
sa konečne stala aj v katastri evidovaným vlastníkom. Poukázala tiež na to, že v minulosti žalovaný 1/
zavolal na ňu políciu, aby ju „vyhodili z bytu“, títo policajti poslali preč žalovaného 1/, pretože uznali, že je

v práve, keďže mala notársky overenú kúpnu zmluvu a žalobca 1/ hovoril evidentné klamstvá. Následne
jej bolo policajtami povedané, že majú ísť na políciu. Keď prišli na Obvodné oddelenie PZ Vrakuňa,
Šíravská 3, 827 49 Bratislava, príslušník policajného zboru p. Moravčík – poručík, ktorý mal službu jej
povedal, že má dočinenia s podvodníkom, že žalobkyňa už je piata, komu chcel žalovaný 1/ tento byt
predať a podarilo sa mu aj od iných ľudí vylákať peniaze a potom ich „vyhodiť“ z bytu. Z uvedeného

dôvodu navrhla vypočuť ako svedka aj p. Moravčíka – poručíka, ktorý pracuje alebo v minulosti pracoval
na Obvodnom oddelení PZ Vrakuňa, Šíravská 3, 827 49 Bratislava. Mala za to, že aktuálny právny stav
je taký, že zmluva je platným a účinným právnym úkonom. K jej zrušeniu ani odstúpeniu nikdy nedošlo,
a teda zaväzuje zmluvné strany resp. ich právnych nástupcov. ´Tiež návrh na vklad do katastra podalavčas (a teda nedošlo k fikcii odstúpenia od zmluvy), ale keďže nevie zabezpečiť potvrdenie od správcu
bytu (toto sa vydáva vlastníkovi evidovanému v katastri), nedokáže sa domôcť svojho práva a kataster
ju ako vlastníčku bez tohto potvrdenia zapísať nemôže. Z uvedeného dôvodu jej neostalo nič iné ako

požiadať súd o určenie jeho vlastníckeho práva k bytu. K vyjadreniu priložila návrh na vklad do katastra
datovaný 31.03.2014

7. Na pojednávaní dňa 17.03.2023 žalobkyňa navyše uviedla, že žalovaný prestal prijímať platby za byt,
pričom dovtedy zaplatila cca 17.500 eur z celkovej sumy 25.000 eur. Žalovaný 1/ sám priznáva, že k

týmto platbám došlo, keďže v údajnom odstúpení od zmluvy po približne 1,5 roku uvádza dlh žalobkyne
540 eur, pričom mala splácať 2.000 eur každý druhý mesiac, a teda po roku a pol by to bola výrazne
výšia suma ako približne 17.000 eur. Manželka žalovaného 1/ sa vyjadrila, že s bytom nechce mať nič
spoločné, nakoľko žalovaný 1/ ho už predal. Keďže žalovaní 1/ a manželka neboli súčinní, pristúpila
k návrhu na vklad dňa 31.03.2014, kataster však nemohol prepísať vlastníctvo, nakoľko chýbalo
potvrdenie o nedoplatkoch a z tohto dôvodu nie je žalobkyňa do dnešného dňa evidovaná v katastri

ako vlastník. Navrhuje tiež vypočuť jej bývalej advokátky S. H., ktorá sa má vyjadriť k skutočnostiam
týkajúcim sa úhrady kúpnej ceny žalobkyňou. Doplnila, že konanie sp. zn. 18C/75/2014, v ktorom súd
rozhodoval o vyprataní nehnuteľnosti, je právoplatné, avšak ide o rozsudok pre zmeškanie, o ktorom
žalobkyňa nevedela, nemala možnosť sa proti nemu brániť, pretože bol dlhšiu dobu v zahraničí. Čo sa
týka konania pod sp. zn. 18C/44/2018 taktiež nebolo rozhodnuté vo veci, iba bolo konanie zastavené.

7.1 Žalovaní na donom pojednávaní uviedli, že kúpna cena zaplatená nebola, nebol dôvod uhrádzať
ju v hotovosti, keďže spôsob zaplatenia bol jasne definovaný v zmluve a úhrada ceny sa mala
realizovať bezhotovostne. Poukázali na to, že návrh na vklad mal byť podaný v 3-ročnej lehote.
Žalobkyňa mohla realizovať návrh na vklad, docieliť prerušenie konania a prostredníctvom súdu mala

možnosť domáhať sa splnenia povinnosti zo strany žalovaných, toto však bolo realizované až po
uplynutí uvedenej lehoty. Čo sa týka odstúpenia od kúpnej zmluvy toto bolo realizované z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny s ohľadom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak by aj
prihliadli na argument žalobkyne, že kúpnu cenu uhrádzala tak samotná žalobkyňa, aj pred súdom
potvrdila, že táto kúpna cena nebola uhradená v plnej výške a teda žalovaní mali právo odstúpiť od

kúpnej zmluvy. Ohľadom toho, že odstúpenie od kúpnej zmluvy podpísal iba žalovaný 1/, samo o sebe by
to spôsobovalo len relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, ktorej bolo potrebné sa dovolať v 3-ročnej
premlčacej dobe od vykonania tohto úkonu, čo realizované nebolo a v prípade ak to žalobkyňa realizuje
prostredníctvom tohto konania, vznáša námietku premlčania. Zároveň popiera tvrdenie žalobkyne,
že manželka žalovaného 1/ s odstúpením od zmluvy nesúhlasila. Pokiaľ žalobkyňa uvádzal, že sa

nedomáhali zaplatenia kúpnej ceny, uviedli, že mali na to dôvod, nakoľko bolo realizované odstúpenie
od zmluvy. Toto konanie zo strany žalobkyne považujú za čisto za účelové s cieľom oddialiť vypratanie
nehnuteľnosti, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatne a kde je už vedené exekučné konanie. Čo sa
týka konania, na ktoré poukazovala žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 09.02.2022, ide o konanie
sp. zn. 18C/44/2018, ktoré je podľa ich vedomostí zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,

kde o sťažnosti rozhodol súd tak, že sťažnosť zamietol. Žalovaný 1/ uviedol, že tvrdenia žalobkyne sú
nepravdivé, žalobkyňa do dnešného dňa nezaplatila nič, on má jednu exekúciu na nedoplatky na byte,
ktorú musel zaplatiť. Žalobkyňa zaplatila zálohu 100 eur a odvtedy nezaplatila nič. Čo sa týka uhradenia
kúpnej ceny, mala byť poukázaná na účet tak ako to bolo dojednané v kúpnej zmluve.

8. V konaní bolo zo strany žalobkyne (v odvolaní zo dňa 01.12.2023 proti uzneseniu o neodkladnom
opatrení) oznámené, že predmetný byt bol žalobkyňou vyprataný, čomu podľa jej názoru došlo
nezákonne. Z predmetného bytu boli vysťahovaní za prítomnosti polície a exekútora.

9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 177 ods. 1 C.s.p.) v konaní predloženými listinnými

dôkazmi, ktoré boli stranám sporu doručené a obsahom archívnych súdnych spisov Okresného
súdu Bratislava II (toho času Mestský súd Bratislava IV) sp. zn. B2-18C/75/2014, B2-18C/44/2018 a
B2-11C/130/2014. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2024 konanom za účasti žalovanej 2/.
Možno doplniť, že pokiaľ žalovaná 2/ (v zastúpení právnym zástupcom) vzhľadom na neospravedlnenú
neúčasť žalobkyne na danom pojednávaní navrhovala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (§ 278

C.s.p.), súd tomuto nevyhovel pre nesplnenie materiálnej podmienky pasivity (nedostatku procesnej
aktivity) stanovenej početnou judikatúrou Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 121/2021, III.
ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021III alebo ÚS 288/2021), keďže bola žalobkyňa v predchádzajúcompriebehu konania aktívnou. Na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaní 1/ a 2/ sú evidovanými vlastníkmi predmetných nehnuteľností (bytu a prislúchajúcich
spoluvlastníckych podieloch na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a prislúchajúcich pozemkov; ďalej aj ako „byt“ alebo „predmetné nehnuteľnosti“) v katastri nehnuteľností,
zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K., obec D., okres Bratislava II. Titul nadobudnutia
žalovaného 1/ je Kúpa K./XX zo dňa 27.12.2002, právne účinky od 10.12.2002 a Osvedčenie o dedičstve

1D/204/2016 zo dňa 07.02.2017, Z-2654/2017. Právny titul žalovanej 2/ je Osvedčenie o dedičstve
1D/204/2016 zo dňa 07.02.2017, Z-2654/2017.

10.1 Dňa 02.10.2012 bola uzatvorená kúpna na predaj nehnuteľností označených v žalobnom návrhu,
ktorej účastníkmi bola žalobkyňa ako kupujúca a na strane predávajúcich vystupovali žalovaný 1/ a jeho
manželka G. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je právnou predchodkyňou žalovanej 2/. V zmluve v Čl. X.

Osobitné ustanovenia bod 10.4 bolo dojednané, že kupujúci súhlasí s tým, že ak by prestal splácať
splátky kúpnej ceny dohodnuté v čl. VII. bod 7.2 tejto zmluvy a odstúpil od zmluvy, tak predávajúci
vráti kupujúcemu zaplatenú časť kúpnej ceny pričom sa odpočítajú a ponechajú 10 % kúpnej ceny,
ako zmluvnú pokutu. V bode 10.6 sa dohodli, že v prípade, že kupujúci neuhradí celú kúpnu cenu
podľa čl. VII. tejto zmluvy sú predávajúci oprávnený jednostranne odstúpiť od tejto zmluvy. V bode

10.7 bolo uvedené, že do dňa splatenia kúpnej ceny 25.000 eur bude kupujúci platiť predávajúcemu
nájomné 300 eur + energie. V Čl. VII. zmluvy Kúpna cena a spôsob uhradenia kúpnej ceny, bod 7.1 bolo
dojednané, že zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť vo výške
25.000 eur. Podľa bodu 7.2 sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu dohodnutú
kúpnu cenu 25.000 eur v splátkach a to tak, že kupujúci vloží alebo prevedie na účet prevádzajúceho

XXXXXXXX/XXXX vedený v F. D., T., splátku vo výške 2.000 eur v splatnosti každý druhý mesiac vždy
do 20. dňa v mesiaci. Vyššie uvedeným spôsobom bude kúpna cena vysporiadaná úplne a celkom
ku dňu splatenia poslednej splátky a zmluvné strany s týmto vysporiadaním kúpnej ceny bez výhrad
súhlasia. V bode IX. bod 9.1 zmluvy Nadobudnutie vlastníctva bolo uvedené, že kupujúci berie na
vedomie , že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne dňom právoplatnosti rozhodnutia správy

katastra pre hlavné mesto Bratislavu o povolení vkladu do vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
V bode 9.3 dojednané, že v prípade, že z akýchkoľvek príčin nebude povolený vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v prospech kupujúceho do príslušného katastra nehnuteľností ani po doplnení pôvodne
chýbajúcichalebonekompletnýchnáležitostinevyhnutnýchprevkladvlastníckehoprávaknehnuteľnosti
v prospech kupujúceho do príslušného katastra nehnuteľností, sa táto kúpna zmluva od počiatku ruší

a zmluvné strany si v plnej výške bratia vzájomne poskytnuté plnenia, a to do 15 pracovných dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o zamietnutí alebo zastavení konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech kupujúceho do príslušného katastra
nehnuteľností.

10.2 V liste zo dňa 06.03.2014 „Zrušenie doterajších uzatvorených zmlúv, týkajúcich sa predaja nájmu
bytu na N. C. B. XX D. D. XXXX“, adresovanom žalobkyni, žalovaný 1/ uviedol, že okamžite ruší
všetky dohody a zmluvy týkajúce sa predaja bytu nájmu bytu na N. C. B. XX D. XXXX, odstupuje
od dohôd a zmlúv. Dôvodom je nedodržanie podmienok kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2012 č. 10, bod
10.4 a bod 10.7., čl. 7, bod 7.1 a 7.2. žalobkyňu žiadal, aby opustila okamžite byť a opustenie bytu mu

oznámila na jeho adrese. Uviedol, že do dnešného dňa nič neuhradila, sťažujú sa na ňu susedia, tiež,
že neuhradený dlh za nájom a energie je 540 eur od 18.04.2014.

10.3 Z Návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností adresovaného
OkresnémuúraduBratislava,Katastrálnyodbor,vyplýva,žežalobkyňapodalanávrhnapovolenievkladu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam titulom kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2012. V rámci
tohto návrhu je uvedené: „Vyhlásenie správcu domu podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, že ku dňu 31.3.2014
k prevádzanému bytu nie sú evidované žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu a príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv.“

10.4 Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. K./XX zo dňa 09.12.2019, bol
zamietnutý návrh, doručený dňa 07.11.2019, na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu nazáklade uvádzanej kúpnej zmluvy z dôvodu, že v zmluve označení predávajúci nie sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti.

10.5 Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V-19440/21 zo dňa 19.07.2021,
bol zamietnutý návrh, doručený dňa 16.06.2021, na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu na
základe darovanej zmluvy medzi žalobkyňou (darkyňou) a obdarovanou O. I., Ulica 29. augusta 28/C,
811 09. Rozhodnutie o zamietnutí bolo zdôvodnené tým, že darkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti.
Na základe toho mal okresný úrad za to, že predložená zmluva nie je spôsobilá na to, aby na jej základe

mohol byť povolený vklad do katastra nehnuteľností a preto návrh zamietol. Správny orgán následne
„zároveň poukázal aj na skutočnosť, že návrh na vklad má tiež iné nedostatky, ktoré bránia povoleniu
vkladu do katastra nehnuteľnosti“, pričom uviedol absenciu potvrdenia správcu v zmysle § ods. 5 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z. a doplnil, že „ nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na povolenie
vkladu, nie je potrebné sa zaoberať ďalším nedostatkom podania, ktoré už nemôže mať žiadny vplyv
na záver o tom, že návrh nie je potrebné zamietnuť.“

10.6 Uznesením č.k. 18C/44/2018-23 zo dňa 16.11.2018, právoplatným dňa 12.02.2019 (v spojení
s uznesením 18C/44/2018-41 zo dňa 24.01.2019 o zamietnutí sťažnosti proti danému uzneseniu),
bolo zastavené konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala proti totožným žalovaným 1/ a 2/
určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Táto žaloba bola vylúčená z konania Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. 18C/75/2014 na základe uznesenia č.k. 18C/75/2014-195 zo dňa 15.12.2017.
V príslušnej časti uznesenia súd poukazuje na to, že žalovaná (v prejednávanom spore žalobkyňa)
doručila súdu dňa 11.01.2017 vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa domáhala určenia, že odstúpenie od
zmluvy zo dňa 02.10.2012, je neplatné. Konanie bolo vylúčené a od 09.07.2018 vedené pod sp. zn.
18C/44/2018.

10.7 Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/75/2014-223 zo dňa 26.09.2018, právoplatným
dňa 04.12.2018 a vykonateľným dňa 20.12.2018, bola žalobkyni uložená povinnosť vypratať predmetný
byt .

10.8 Rozsudkom č.k. 11C/130/2014-187 zo dňa 06.02.2020, právoplatným dňa 18.03.2020 Okresný súd
Bratislava II zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti totožným žalovaným
1/ a 2/ doručiť jej vyhlásenie správcu bytu podľa ust. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.

10.9 Predmetný byt bol žalobkyňou vyprataný.

11. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

11.1 Podľa § 601 Občianskeho zákonníka, ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť
na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy
nevyplývaniečoiné,prechádzanebezpečenstvonáhodnejskazyanáhodnéhozhoršenianakupujúceho
odovzdaním veci.

11.2 Podľa § 610 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie
dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou.

11.3 Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

11.4 Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.11.5 Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

11.6 Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

11.7 Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

11.8 Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.

11.9 Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

11.10 Podľa § 47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia
zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

11.11 Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

11.12 Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11.13 Podľa § 228 ods. 1 a 2 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,
ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po

právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

11.14 Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

12. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na určenie jej vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam (bytu a jemu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom), ktorého sa domáhala voči
žalovaným 1/ a 2/ ako vlastníkom evidovaným v katastri nehnuteľností.

13. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že medzi totožnými stranami sporu bolo rozhodnuté

o povinnosti žalobkyne vypratať predmetnú byt, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k.
18C/75/2014-223, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ide o spor, kde je predbežnou
otázkouprávepríslušnáotázkavlastníckehopráva,pričomvprípadeuloženiapovinnostisúdomvypratať
byt sa jedná o rozhodnutie vo veci žaloby o plnenie. Dôvodnými nemohli byť v tomto konaní námietkyžalobkyne o nezákonnosti daného rozsudku pre zmeškanie či tvrdenia o jeho riadnom nedoručení,
keďže takéto námietky mala možnosť žalobkyňa uplatniť ustanoveným spôsobom v uvedenom konaní
a súd v prejedávanej veci na to nie je oprávnený. Takáto súdom uložená povinnosť vypratať byt je pre

strany sporu záväzná v zmysle § 228 ods. 1 C.s.p. (subjektívna záväznosť rozsudku) a na uvedenom
by nemohol nič zmeniť ani rozdielny výrok o určovacej žalobe a v tomto konaní je potrebné na to
prihliadať. Pokiaľ sa teda žalobkyňa podľa obsahu žaloby domáha určenia existencie práva v zmysle §
137 písm. c/ C.s.p., je základnou podmienkou prípustnosti ako aj východiskom prípadnej dôvodnosti a
úspešnostitakejtourčovacejžalobyexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomprávnom

určení.Naliehavosťsaprejavujevtom,žeurčovacírozsudokbudeprežalobkyňupodstatnýmspôsobom
užitočný. Pri skúmaní danosti naliehavého právneho záujmu súd vždy vychádza z okolností daného
jednotlivého prípadu. Už vzhľadom na uvedené - existenciu vykonateľnej (aj vykonanej) povinnosti
uloženej súdom vypratať byt (v konaní kde predbežnú otázku tvorí práve posúdenie otázky vlastníckeho
práva), ju nutné podľa názoru súdu dospieť k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na
určení vlastníckeho práva žalobkyne, a teda k záveru o neprípustnosti predmetnej žaloby. K tomu je

potrebné tiež doplniť, že pokiaľ žalobkyňa svoj nárok zakladala na argumentácii o tom, že žalovaní
jej účelovo odmietajú poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení vyhlásenia správcu bytového domu o
nedoplatkoch v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ktorá je prekážkou/dôvodom, prečo jej správa katastra odmieta vykonať zápis jej vlastníckeho práva,
príslušným právnym prostriedkom – prípustnou žalobou, by bola v danom prípade žaloba na uloženie

povinnostižalovaným1/a2/vydaťdanépotvrdenie. Ajtakétokonaniesaužmedzistranamisporuviedlo
a bolo o ňom právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/130/2014-187,
ktorý takúto žalobu zamietol a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Aj toto je dôvodom
v prospech záveru o neprípustnosti predmetnej určovacej žaloby. Súd tiež poukazuje na závery
judikatúry týkajúcej sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p., podľa ktorých ak

bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo
bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k
určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol
predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo/44/2011 zo dňa 13.01.2012.

14. Aj v prípade rozdielneho záveru o prípustnosti žaloby a existencii naliehavého právaného záujmu, by
žalobkyňa nebola v spore úspešnou, keď súd na základe ďalšieho vykonaného posúdenia považoval jej
žalobuzanedôvodnú.Akoužbolouvedené,žalobuourčeniejejvlastníckehoprávakbytuzdôvodňovala
nedostatkom súčinnosti žalovaných pri pečení vyhlásenia správcu bytového domu o nedoplatkoch

v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Opakovane uvádzala, že k zápisu jej vlastníckych práv
nedošlo len z dôvodu nedoloženia takéhoto vyhlásenia správcu. Uvedené však nezodpovedá obsahu
spisu a žalobkyňou doložených listinných dôkazov. V konaní bolo doložené rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V-32334/19 zo dňa 09.12.2019 o zamietnutí návrhu (doručeného
dňa 07.11.2019) na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe uvádzanej kúpnej

zmluvy z rozdielneho dôvodu, že v zmluve označení predávajúci nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
dotknutej nehnuteľnosti. V uvedenom rozhodnutí sa vyhlásenie podľa § ods. 5 ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z. nespomína. To sa uvádza (ako ďalší poukazovaný nedostatok) až v ďalšom doloženom
rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V-19440/21 zo dňa 19.07.2021, v ktorom
sa však rozhodovalo o návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu (doručeného dňa

16.06.2021) na základe darovacej zmluvy medzi žalobkyňou (darkyňou) a obdarovanou O. I., Ulica
29. augusta 28/C, 811 09. Návrh na vklad bol zamietnutý taktiež z rozdielneho dôvodu, že darkyňa
nie je vlastníčkou nehnuteľnosti. Správny orgán „zároveň poukázal aj na skutočnosť, že návrh na
vklad má tiež iné nedostatky, ktoré bránia povoleniu vkladu do katastra nehnuteľnosti“, pričom uviedol
absenciu potvrdenia správcu v zmysle § ods. 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom sám vyslovene

uviedol, že „nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na povolenie vkladu, nie je potrebné
sa zaoberať ďalším nedostatkom podania, ktoré už nemôže mať žiadny vplyv na záver o tom, že návrh
nie je potrebné zamietnuť.“ Žalobkyňa dňa 06.03.2023 ešte predložila len samotný návrh na povolenie
vkladu zo dňa 31.03.2014 bez nejakého príslušného rozhodnutia. Pokiaľ teda žalobkyňa v konaní
ani nepredložila rozhodnutie katastra v ktorom by bolo vôbec konštatované, že návrh na vklad nebol

povolený práve z dôvodu nedoloženia potvrdenia správcu (nie z iných dokladovaných dôvodov),
nesvedčila tým ňou tvrdené a rozporné skutočnosti o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva
v jej prospech z dôvodu nedoloženia potvrdenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., na
ktorom zakladala samotnú dôvodnosť svojej žaloby o určení jej vlastníckeho práva k predmetnýmnehnuteľnostiam. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda podľa 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vkladom do katastra nehnuteľností. Tomu zodpovedá aj ustanovenie predmetnej kúpnej zmluvy, kde
žalobkyňa ako kupujúca zobrala na vedomie, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne dňom

právoplatnosti rozhodnutia správy katastra. Medzi účastníkmi zmluvy bolo vyslovene dojednané, že
v prípade, že z akýchkoľvek príčin nebude povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
prospech kupujúceho do príslušného katastra nehnuteľností ani po doplnení pôvodne chýbajúcich
alebo nekompletných náležitosti nevyhnutných pre vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
kupujúceho do príslušného katastra nehnuteľností, sa táto kúpna zmluva od počiatku ruší a zmluvné

strany si v plnej výške bratia vzájomne poskytnuté plnenia, a to do 15 pracovných dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia katastrálneho úradu o zamietnutí alebo zastavení konania o
návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech kupujúceho do príslušného katastra
nehnuteľností. (bod 9.3). Pokiaľ teda nebolo v konaní preukázané, že k zápisu vlastníckeho práva
nedošlozdôvodovneposkytnutiapotrebnejsúčinnostižalovaných(resp.pôvodnýchúčastníkovzmluvy),
v zmysle zmluvných dojednaní došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy (s účinkami odstúpenia od zmluvy).

Možnododať,žeakžalobkyňanesúhlasilasrozhodnutiamikatastraa(rozdielnymi)dôvodmizamietnutia
jej návrhov, mala nepochybne možnosť dať preskúmať dodané rozhodnutia v správnom konaní.

15. Za zjavne nedôvodnú považoval súd ďalšiu neskoršiu argumentáciu žalobkyne o vydržaní
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže túto nedôvodne zakladala na k ich

dlhodobom užívaní. Žalobkyňu so zreteľom na všetky okolnosti nemožno považovať za oprávnenú
držiteľku, keď zápis vlastníckeho práva vo verejnom katastri nehnuteľností svedčí jedine žalovaným 1/
a 2/ , ktorí sa, ako bolo dokladované, svojho práva domáhali, čoho výsledkom boli i poukazované súdne
konania a napokon aj vypratanie žalobkyne. Titulom oprávneného užívania nehnuteľnosti v minulosti
bola nájomná zmluva, ktorá zjavne nie je spôsobilá založiť vydržanie. Aj zo samotnej kúpeľnej zmluvy

vyplýva užívací nájomný titul dojednaním, že do dňa splatenia celej kúpnej ceny 25.000 eur bude
kupujúci predávajúcemu platiť nájomné 300 eur + energie (bod 10.7).

16. Žalovanými bolo tiež v konaní doložené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2014 a to
z dôvodov príslušných ustanovení kúpnej zmluvy o neuhradení celej kúpnej zmluvy (ods. 10.1 tohto

rozsudku), ktorá zakladala zmluvný dôvod odstúpenia (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tvrdenú
skutočnosť neuhradenia celej kúpnej ceny 25.000 eur žalobkyňa v konaní účinne nepoprela. Pokiaľ
v rámci dokazovania navrhovala výsluch svedkov na preukázanie skutočností o úhrade len časti
kúpnej ceny, tieto nemohli mať relevanciu a súd ich tak považoval za nadbytočné a nehospodárne.
Rovnako neopodstatnenými a nedôvodnými boli tiež s tým súvisiace tvrdenia žalobkyne o rôznom

dojednanom spôsobe platenia kúpnej ceny, keďže tie uvádzala rovnako len k časti kúpnej ceny, avšak
dojednaným dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo neuhradenie celej kúpnej ceny. Pokiaľ bol v zmluve
jasne špecifikovaný spôsob úhrady s č. účtu, mohla žalobkyňa preukázať zaplatenie celej kúpnej
ceny. Len nepreukázané tvrdenia o zmene spôsobu platenia dohodnutej v písomnej kúpnej zmluve
(prevode nehnuteľností) nezodpovedajú ani zákonnej podmienke o potrebe písomnej formy zmeny

zmluvy v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za nedôvodnú sú považoval aj argumentáciu
žalobkyne týkajúcu sa neplatnosti odstúpenia zo dňa 26.03.2014 z dôvodu jeho podania len žalovaným
1/. Súd prisvedčil námietke žalovaných, že v zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 ide o relatívnu
neplatnosť. Právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá, pričom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa na rozdiel od absolútnej neplatnosti

premlčuje v trojročnej premlčacej lehote (§ 101) odo dňa, kedy bolo možné toto právo vykonať po
prvýkrát. Táto jej námietka v konaní bola oneskorená. To vyplýva aj z poukazovaných skutočností (ods.
10.6 tohto rozsudku) o tom, že žalobkyňa sa tejto neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy domáhala
už na základe vyjadrenia v konaní Okresného súdu Bratislava II 18C/75/2014 vo vyjadrení doručenom
dňa 11.01.2017, pričom tento jej nárok bol vylúčený na samostatné konanie a následne žaloba o ňom

bola zastavené. Vyššie uvedené tiež preukazuje nepôvodnosť a rozpornosť námietok žalobkyne o to,
že jej nebolo odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené. Žalobkyňa vzhľadom na obsah odstúpenia od
zmluvy uvádzala, že preukazovať vykonané úhrady kúpnej má preukazovať aj uvádzaná suma dlžnej
čiastky, avšak zo samotného textu vyplýva, že ide o dlh za nájom, ktorý mal základ už v odkazovanom
ustanovení bodu 10.7 zmluvy, nie o zvyšok kúpnej ceny.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol.18. Žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

2 B2-16C/66/2021

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§359 C.s.p./

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.