Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25C/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122394505
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6122394505.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., so

sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom
Hanecom, so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D.
XXXX/X, zastúpenému advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130,
o zaplatenie 9 487,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9 487,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 9 487,90 eura od 13.04.2021 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
- pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 487,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9 487,90 eura od 13.04.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právnym
titulom jeho pohľadávky je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods.1 písm. d) zákona č.

251/2012 Z. z. o energetike. Úvodom uviedol, že nie je dodávateľom zemného plynu, ani so žalovaným
žiadnu zmluvu neuzatvára. Dôvodil, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste: D. XXXX/X,
C. a pri kontrole tohto odberného miesta dňa 12.02.2021 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný
odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii-
kryt číselníka. Plynomer sa nachádzal v skrinke v objekte za bránou – verejne neprístupný. Plynomer
bol dňa 15.02.2021 demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom
č. 161/PL-2021 zo dňa 08.03.2021 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii, v ktorom uviedol, že na základe optického skúmania zistil mechanoskopické
stopy po pôsobení predmetu – nástroja. Tiež uviedol, že môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru
bez poškodenia plomby. S takto poškodeným krytom je možné kedykoľvek pozmeniť údaj na číselníku
a upraviť si tak spotrebu zemného plynu. Ďalej uviedol, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn je v súlade s § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej
siete vzniknutú škodu. Zmluvným odberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný.

Žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie
od 13.02.2020 do 12.02.2021 vo výške 9 487,90 eura, za celkové množstvo neoprávnene odobratého
množstva zemného plynu v objeme 21 843 m3, prílohou vyúčtovania bol aj výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 22.03.2021. Žalovaný do dnešného dňa nevykonalžiadnu úhradu. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od
13.04.2021 do zaplatenia.

2. Upomínací súd vydal dňa 24.08.2022 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/927/2022.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
povinnosťou uloženou predmetným platobným rozkazom, výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia
tvrdené v žalobe a spochybňuje všetky listiny predložené žalobcom, ako aj ich obsah. Tvrdil, že žalovaný

je spotrebiteľom a zároveň žalobca uplatňuje nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.
Uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok titulom náhrady škody, u ktorej porušenie právnej povinnosti
založil na listine označenej ako „Znalecký posudok č. 161/PL-2021“, pričom podľa jeho názoru ide
o nezákonný dôkazný prostriedok. Ďalej uviedol, že listina označená ako „Znalecký posudok č. 161/
PL-2021“ neobsahuje náležitosti vyžadované ZoZTP, súkromný znalecký posudok nie je posudkom
použiteľným ako dôkaz, žalobca nemá voči žalovanému žiadne právo (a ani nárok) na základe údajného

porušenia právnej povinnosti. Mal za to, že nie je preukázané ani právo žalobcu, na zaplatenie nebol
žalovaný ani vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Žalobca predložil súdu
listinu označenú ako „Znalecký posudok č. 161/PL-2021“, ktorá nespĺňa náležitosti podľa ZoZTP,
pričom znalec bol za svoju doterajšiu znaleckú činnosť, vykonávanú výlučne v prospech žalobcu,
sankcionovaný od uloženia pokuty až po zákaz výkonu znaleckej činnosti. Tvrdil, že žalovaný neporušil

žiadnu právnu povinnosť, žalobcovi nevznikla ním vyčíslená škoda, pričom oba tieto predpoklady
odvíja od nezákonného dôkazu, a zároveň neexistuje ani príčinná súvislosť a vôbec nie zavinenie
zo strany žalovaného. Doposiaľ nie je žalovanému preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti a
vôbec nie zavinenie. Žalovaný odmieta tvrdenie, že neoprávnene odoberal plyn. Plynomer, ktorý bol
podkladom „znaleckého skúmania“ mu bol odobratý bez jeho prítomnosti a verifikovania jeho stavu

žalovaným a žalovaný tvrdí, že plynomer, ktorý bol žalobcom demontovaný a odovzdaný „znalcovi“, nie
je plynomerom, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii, na základe čoho sa žalobca domáha voči
žalovanému náhrady škody, a vôbec nie plynomerom, s ktorým mal žalovaný neoprávnene manipulovať
tak, ako nedôkazne tvrdí žalobca. Tiež poprel aj samotný výpočet škody údajne spôsobenej žalovaným,
pretože absentuje najmä preukázanie porušenia právnej povinnosti (žalobca ani netvrdí, že žalovaný

porušil právnu povinnosť a túto ničím zákonne nepreukazuje) a tak (ani netvrdenej a nepreukazovanej)
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Predpokladom
na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti)
a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens)

alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej
povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu
korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť
bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého

tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný. V podanom odpore zároveň navrhol pokračovať v konaní na
súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku.

4. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 03.10.2022 a poprel

tvrdenia žalovaného uvedené v odpore. Mal za to, že tvrdenia žalovaného ho nezbavujú objektívnej
zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Žalobca poprel, že by vzťah medzi ním a žalovaným bol vzťahom
spotrebiteľským. Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete, s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý ustálil, že v predmetných sporoch sa nejedná

o spotrebiteľské spory. Ďalej uviedol, že mu bola dňa 08.08.2022 doručená výzva na zaplatenie, ktorú
si žalovaný prevzal. K predloženým rozhodnutiam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
týkajúcich sa znaleckej činnosti E. C. F., a niektorých rozhodnutí správnych súdov vo veci konkrétneho
správneho konania, v súvislosti s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie žalobca uviedol, že
každé správne konanie, či už disciplinárneho charakteru alebo iného sa vzťahuje len ku konkrétnemu

prípadu, ktorý je predmetom konania. Nemožno jeho závery automaticky zovšeobecňovať a vzťahovať
aj na všetky ďalšie znalecké posudky vypracované uvedeným znalcom. Poukázal na viacero rozhodnutí
krajských súdov, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Ďalej uviedol, že meradlo bolo
odobraté z odberného miesta za prítomnosti brata žalovaného G. B.. Navyše žalobcovi zo zákonanevyplýva povinnosť, aby si zabezpečoval prítomnosť odberateľa pri demontáži meradla. Žalobca
je oprávnený kontrolovať meradla podľa svojho uváženia kedykoľvek. Meradlo je jeho vlastníctvom.
Skutočnosť,žežalovanýnebolosobneprítomnýpridemontážimeradlanemážiadnyvplyvnapredmetné

konanie. Uviedol, že nerozumie námietke žalovaného, že meradlo ktoré bolo na odbernom mieste
nie je meradlom, ktoré bolo posudzované v znaleckom skúmaní. V zápise zo dňa 15.02.2021 je
uvedené výrobne číslo plynomeru. Toto číslo korešponduje s číslom meradla uvedenom na fotografiách
plynomeru vyhotovených na odbernom mieste. Z fotografií v znaleckom posudku je taktiež nesporné,
že sa jedná o totožné meradlo, ktoré bolo umiestnené na odbernom mieste, keďže ma totožné výrobne

číslo. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného je bezvýznamná a súd by na ňu nemal prihliadať.
K výpočtu škody uviedol, že výška škody sa nedá určiť na základe hodnoty uvedenej na meradle ani
podľa predchádzajúcich alebo následných období po neoprávnenom odbere. Toto ustaľuje a potvrdzuje
súdna prax slovenských súdov, aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR. Z dôvodu,
že meradlo bolo verejne prístupné žalobca podľa zákona na výpočet škody použil vyhlášku MH SR č.
449/2012. Považoval za nesporné, že žalovaný na odbernom mieste odoberá zemný plyn meradlom

sporušenýmzabezpečením,konkrétnespoškodenýmkrytomčíselníka,ktorýjesúčasťouzabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. Poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s krytom
číselníka dochádza nepochybne k zásahu do plynomeru a jeho súčasti. Ak je kryt číselníka na meradle
poškodený, meradlo stratilo platnosť overenia a údaj z takéhoto meradla nie je možné použiť pre
obchodné účely. Žalobca v konaní preukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zabezpečenia a

vznikom škody na strane žalobcu. Žalovaný odoberal zemný plyn prostredníctvom meradla, ktoré malo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takomto prípade mal žalovaný možnosti
kedykoľvek a v akomkoľvek rozsahu upravovať spotrebu na meradle podľa svojich vlastných predstáv,
bez ohľadu na to, v akom množstve plyn reálne spotreboval. Navyše, takýto odber nemožno považovať
za legálny a v súlade so zákonom. Žalobca poprel požiadavku žalovaného, aby predložil všetky posudky,

žalovaný nie je oprávnenou osobu, aby mu boli sprístupnené znalecké posudky, ktoré sa netýkajú jeho
veci. Žalobca ani nemôže predložiť plynomer, ktorý bol podrobení znaleckému skúmaniu, nakoľko k
tomu došlo začiatkom roku 2021 a toto meradlo bolo pravdepodobne opravené a umiestnené na iné
odberné miesto. Žalobca nemá zákonnú povinnosť ani kapacity odkladať všetky poškodené meradla
a čakať, či nejaký subjekt niekedy v budúcnosti nebude chcieť toto meradlo opakovane skúmať. Taktiež

poprel tvrdenia žalovaného o údajných klamlivých tvrdeniach o nezávislosti znalca. Žalobca má za to, že
znalec ktorý vykonal znalecké skúmanie je nezávislým znalcom. Záverom uviedol, že žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Odpor
voči platobnému rozkazu neobsahuje žiadne skutočnosti, ako ani dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali
zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu.

5. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Piešťany.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.11.2022 poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol, že
k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nedošlo a údajné poškodenie nebolo a

nie je preukázané ani žalobcom predkladanou listinou označenou ako „Znalecký posudok č. 161/
PL-2021“. Uviedol, že žalovaný jasne poukázal na právny predpis, a to nielen na Civilný sporový
poriadok, ale i na ZoZTP, z ktorého vyplýva, že listina označená ako „Znalecký posudok č. 161/PL-2021“
nespĺňa náležitosti tohto zákona, aby táto listina mohla byť znaleckým posudkom. Trval na tom, že mu
doposiaľ nebolo žalobcom preukázané porušenie právnej povinnosti a ani poškodenie zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie právnej povinnosti a údajné poškodenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii je v rovine nepreukázaných a nepreukazovaných tvrdení a žalovaný výslovne
popiera preukazovanie výšky škody spôsobom akým ju žalobca „preukazuje“. Zastal názor, že žalovaný
účinne poprel nielen skutkové tvrdenia, ale i uviedol prečo ich popiera. Žalovaný účinne poprel,
že by došlo z jeho strany k porušeniu právnej povinnosti, a výslovne poprel, že by vôbec došlo k

poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobca doposiaľ nepreukazuje žiadnym
zákonným spôsobom a dôkazom. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu namieta relevantný návrh na
dokazovanie, zo strany žalovaného, a to na predloženie plynomeru, žalobcom, ktorý bol predmetom
„znaleckého skúmania“ „Znaleckého posudku č. 161/PL-2021“ na účely znaleckého dokazovania a
aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pretože žalovaný tvrdí, že z jeho strany nedošlo k

porušeniu žiadnej právnej povinnosti a najmä, že nedošlo k žiadnemu poškodeniu zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Žalobca rovnako uvádza, že „...žalobca ani nemôže predložiť plynomer, ktorý
bol podrobený znaleckému skúmaniu, nakoľko k tomu došlo začiatkom roku 2021 a toto meradlo bolo
pravdepodobne opravené a umiestnené na iné odberné miesto, pričom žalobca, podľa jeho názoru,nemá zákonnú povinnosť ani kapacity odkladať všetky poškodené meradlá a čakať, či nejaký subjekt
niekedyvbudúcnostinebudechcieťtotomeradloopakovaneskúmať...“Stoutoargumentáciounemožno
súhlasiť, pretože žalovaný popiera, že by porušil akúkoľvek právnu povinnosť, a že by došlo vôbec

k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný oprávnene požaduje podrobiť
predmetný plynomer, riadnemu znaleckému skúmaniu, ktoré bude zavŕšené vypracovaním zákonného
znaleckého posudku, ktorý bude v súlade so ZoZTP, ako i s CSP. Ďalej žalovaný výslovne poprel
tvrdenia žalobcu o viditeľne porušenom kryte, pretože ani z údajného znaleckého posudku, a ani najmä
z objednávky tohto údajného znaleckého posudku nie je zrejmý stav predmetného plynomeru, ktorý

bol doručený na „znalecké skúmanie“. Žalovaný tvrdí, a to opakovane, že plynomer nemal a nemá
žiadne poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a predmetné tvrdenie nevyvracia ani
údajný znalecký posudok, ktorý je tak v rozpore so ZoZTP a s CSP. Tvrdil, že žalovaný neporušil žiadnu
právnu povinnosť, žalobcovi nevznikla ním vyčíslená škoda, pričom oba tieto predpoklady odvíja od
nezákonného dôkazu, z listiny označenej ako „Znalecký posudok č. 161/PL-2021“, a zároveň neexistuje
(nemôže existovať) ani príčinná súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti a výškou škody.

Doposiaľ nie je žalovanému preukázané a ani preukazované porušenie akejkoľvek povinnosti, vznik
škody a jej výška. Žalovaný opätovne odmieta tvrdenie, že neoprávnene odoberal plyn a nehnuteľnosť,
v ktorej sa nachádzalo odberné miesto využíval ako ubytovňu pre robotníkov, pretože tomu tak nebolo
a ani nie je. Žalovaný tvrdí, že žalobca ničím nepreukázal, resp. ničím nepreukazuje vznik škody,
pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle

a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom (čo žalovaný obe tieto skutočnosti výslovne popiera,
pretože k nim nedošlo) nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca
je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uviedol, že odberateľovi (žalovanému)

vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu,
ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody...
Žalovaný tvrdil, že žalobca je, podľa § 82 ods. 3 ZoE, povinný v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má použiť spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška. Poukázal na nález

Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.08.2015, sp. zn. I. ÚS 668/15 a rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015. Záverom uviedol, že základnými predpokladmi
vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Mal za to, že žalobca nepreukázal a ani
nepreukazuje predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď ničím nepreukazuje a riadne nepreukázal

porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda a v akom
rozsahu, teda nepreukázal a ani nepreukazuje ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho je potrebné
vyvodiť len ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto je potrebné ju v celom
rozsahu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 25C/62/2022-324 z 26. apríla 2023 tak, že
žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Odvolací súd uznesením č. k. 24Co/80/2023-387
zo dňa 14. novembra 2023 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie.

8. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vytýčení termínu pojednávania doručil žalovaný súdu
podanie zo dňa 18.10.2024, ktorým navrhol doplniť dokazovanie z dôvodu, že v priebehu konania nastali
skutočnosti dôležité pre konanie, postup a rozhodnutie súdu, a ktoré preukazujú, že konanie a postup
žalobcu, nielen v tomto konaní, je rozporný s dobrými mravmi a z jeho strany ide o zjavné zneužitie

práva a zneužitie jeho postavenia. Uviedol, že naďalej namieta postup žalobcu, kedy po neoprávnenom
odobratí plynomeru, tento dal preskúmať u svojho znalca. Dňa 04.06.2024 sa zopakoval rovnaký scenár,
keď pri odpočte stavu plynomeru zamestnancovi SPP spadli dvierka na plynomer. Dvierka boli pri
páde poškodené, čo videl zamestnanec firmy susediacej s domom, kde bol plynomer umiestnený a
videl, že dvierka danej osobe spadli. Žalovaný telefonoval na SPP, poruchové služby, a nahlásil, že

ich zamestnanec, ktorý vykonával odpočet - poškodil meradlo. Pracovníčka na linke mu povedala, že
pošle technika na kontrolu poškodenia meradla, pričom v ten istý deň, asi o 3 hodiny neskôr prišiel
technik SPP, ktorý mu oznámil, že on s tým nič nemôže spraviť, pretože to nie je v jeho kompetencii.
Nafotil si poškodené meradlo a oznámil mu, že príde iný technik. Dňa 06.06.2024 prišli dvaja techniciodobrať meradlo, bez prítomnosti žalovaného, pričom ani nebol o tom vopred, ani telefonicky, ani inak,
oboznámený a informovaný. Plynové meradlo zobrali, namontovali nové a papiere o tomto ponechali
voľne položené na plynovej skrini. Dňa 07.06.2024 žalovaný volal na distribúciu SPP ako je možné,

že mu bolo odobraté meradlo, ktoré poškodil, či už ich zamestnanec alebo zamestnanec SPP, a to
bez jeho prítomnosti, pričom po zadaní čísla poškodeného meradla zamestnankyňa SPP distribúcie
nenašla v systéme ani záznam o tom, že mu malo byť meradlo odobraté. Poradila mu teda, aby túto
skutočnosť nahlásil na reklamácie@spp-A., čo žalovaný aj dňa 28.06.2024 urobil po tom, čo mu bola
zaslaná opäť faktúra na náhradu škody a opäť znalecký posudok toho istého znalca ako v prípade, ktorý

je predmetom tohto sporu. Tieto listiny predložil a navrhol ako dôkaz vykonať. Ďalej uviedol, že žalobca
už má meradlo k dispozícii, na rozdiel od meradla, ktoré účelovo zlikvidoval, a ktoré je predmetom
sporu (PN-25C/62/2022). Predmetné považoval len za dodatočnú improvizáciu nedostatkov, ktoré sú
namietané žalovaným v tomto súdnom spore, pričom zopakoval, že najpodstatnejšia skutočnosť je tá, že
žalobca má k dispozícii meradlo, tak ako ho mal mať i v tomto súdnom spore, nezlikvidovať ho a umožniť
ho preskúmať nezávislým a objektívnym znalcom ustanoveným súdom, pretože pre žalovaného ide o

jedinú možnosť ako preukázať opak uvádzaný v údajnom znaleckom posudku. Záverom poprel, že by
porušil akúkoľvek právnu povinnosť, a že by došlo vôbec k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, avšak postupom a konaním žalobcu túto skutočnosť nemá ako preukázať.

9. K uvedenému podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaním zo dňa 18.10.2024 a uviedol, že

žalovaný navrhuje vykonať dôkazy, ktoré súvisia s poškodením meradla č. 12700253 a neoprávneným
odberomnaodbernommiestežalovanéhovobdobí19.04.2024–04.06.2024.Vprejednávanejvecivšak
ide o poškodenie meradla č. 07185993 a neoprávnený odber na odbernom mieste žalovaného v období
13.02.2020 – 12.02.2021. Dôkazy, ktoré žalovaný navrhuje vykonať nijako nesúvisia s prejednávanom
vecou a týkajú sa iného prípadu neoprávneného odberu zemného plynu, iného meradla a iného

časového obdobia. Záverom uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že na jeho strane
nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami strán sporu,
uznesením odvolacieho súdu a nasledovnými listinami: zápisom žalobcu o vykonanej kontrole

odberného miesta na základe príkazu/zákazky, montážnym listom meradla zo dňa 15.2.2021,
vyúčtovaním znaleckého za znalecké úkony, vyúčtovaním škody za ober zemného plynu, výpočtom
škody spôsobeným neoprávneným odberom zemného plynu, predžalobnou výzvou na zaplatenie spolu
s fotokópiou podacieho lístka, znaleckým posudkom č. 161/PL-2021, fotografiami, cenníkom externých
služieb SPP – distribúcia, a.s., LV č. XXXX, rozhodnutím MSSR z 11.03.2020, rozhodnutím MSSR

z 27.11.2019, odpoveďou na vyúčtovanie škody spôsobenou neoprávneným odberom zemného plynu,
odpoveďou SPP – distribúcia voči vyúčtovaniu škody, stanoviskom vo veci zániku platnosti overenia
určeného meradla, montážnym listom meradla zo dňa 17.6.2013 a zistil tento skutkový stav veci:

11. Žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste D. XXXX/X, C.. Z nedatovaného zápisu žalobcu

vyplýva, že žalobcom bola vykonaná kontrola odberného miesta na základe príkazu/zákazky. Na
odbernom mieste bolo zistené, že meradlo je neprístupné v objekte, v skrinke za bránou. Pri výmene
bol prítomný pán G. B. – brat. Meradlo bolo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie.
Foto plynových spotrebičov bolo umožnené. Objekt slúži ako ubytovňa pre robotníkov. Odberateľ sa
vyjadril, že nemá vedomosť, kto mohol poškodiť plynomer. Z montážneho listu zo dňa 15.02.2021

vyplýva, že dôvodom montáže - demontáže bolo: “ VP - znalec“. Po demontáži meradla bolo toto
meradlo zaslané znalcovi E. C. F., ktorý vyhotovil súkromný znalecký posudok číslo 161/PL-2021.
Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer
s výrobným číslom 07185993-041-13-I, ktorý mal na počítadle údaj 08845,076. Znalec uviedol, že
vizuálnou prehliadkou zistil, že kryt číselníka je možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného

poškodenia plomby. Ďalej uviedol, že z plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pri
demontáži nedošlo k poškodeniu mechanoskopických stôp na plombe, ako ani k poškodeniu povrchu
zaisťovacieho plechu. Zistil, že na plombe sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER,
s. r. o. Stará Turá. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil
mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu - nástroja. Sporné odtlačky porovnal so všetkými 32

zostavami kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti
SPP-distribúcia, a.s. Znalec uviedol, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami
plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných
a kontrolných odtlačkov. Znalec uviedol, že na základe optického skúmania môže predpokladať, žesporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja. Znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že na plombe osadenej v kryte
číselníka sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá. Sporné odtlačky

čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.
Znalec nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka
meradla. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil
obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.
Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy

po pôsobení predmetu/ nástroja. Iné skutočnosti skúmaním nezistil. Záverom uviedol, že na základe
zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené – kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

12. Žalobca na základe znaleckého posudku dňa 22.03.2021 vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu. Za začiatok neoprávneného odberu zemného plynu stanovil deň 13.02.2020

a za ukončenie neoprávneného odberu bol stanovený deň 12.02.2021. Celkovo neoprávnené odobraté
množstvo zemného plynu činilo sumu 9 270,31 eura. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu boli: zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22
eura, posudok na meradlo 50 eur, overenie plynomeru G4-G6 12,44 eura, oprava plynomeru G1, 6-G6
17,93 eura, náklady spolu boli vo výške 217,59 eura. Neoprávneným odberom si žalobca od žalovaného

uplatňoval sumu 9 487,90 eura. Táto suma pozostáva zo škody 9 270,31 eura a vynaložených
nákladov vo výške 217,59 eura. Túto škodu žalobca vyúčtoval žalovanému dňa 22.03.2021 faktúrou č.
9000392393, splatnou dňa 12.04.2021. Žalovaný sumu vyúčtovanú faktúrou neuhradil.

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres C. vyplýva, že

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu zapísaného na tomto liste vlastníctva so súp. č.
XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX, je žalovaný.

14. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo dňa
07.05.2020 okrem iného vyplýva, že kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, slúži proti zásahu

do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania tým, že poškodením
krytu číselníka dochádza k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo k strate technickej
charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne mohlo viesť k strate
metrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia plynomeru,
ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania a to bez porušenia overovacej alebo zabezpečovacej značky

plynomera.

15. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len Zákon o energetike), dodávku
plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

16. Podľa § 76 ods. 8 Zákona o energetike, ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti
o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo
zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo
prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete

alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť
výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie.

17. Podľa § 76 ods. 11 Zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové
zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s

osobitným predpisom je zakázaný.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

19. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávneneodoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
1).

21. Podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

22. Podľa § 82 ods. 5 Zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať
potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

23. Žalovaný v predmetnej veci namietal, že je spotrebiteľom. Keďže žalobca nie je dodávateľom

zemného plynu, ale prevádzkovateľom distribučnej siete, už aj v zmysle rozhodovacej praxe súdov je
ustálené, že v predmetných sporoch sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Na tomto mieste súd poukazuje
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa21.04.2022, sp. zn. 7Cdo/283/2020, v ktorom sa uvádza,
že „v danom prípade (náhrada škody za neoprávnený odber plynu a zodpovednosť odberateľa za odber
meraný meradlom, na ktorom bola porušená plomba) sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany.“

24. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu v
zmysle§83ods.1písm.d)zák.č.251/2012oenergetikenaodbernommiestežalovanéhozaobdobieod
13.02.2020 - 12.02.2021, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odber plynu bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda

vzniká v tomto prípade samotným odberom plynu. Ide o objektívnu zodpovednosť. Škodu nemožno
vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých údajov a preto sa jej výška vypočíta na základe Vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Podľa konkrétneho výpočtu škody podľa vyhlášky táto
predstavuje žalovanú sumu.

25. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní predovšetkým namietal, že žalobca
nepreukázalvznikškody,žežalovanýškodunezavinil,meradlonepoškodil, tiežženebolprítomnýanipri
jeho demontáži, s meradlom manipulovali výlučne zamestnanci žalobcu a znalec. Spochybňoval taktiež
závery znalca uvedené v znaleckom posudku a jeho vierohodnosť.

26. Zo zápisu žalobcu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky mal súd za
preukázané,žemeradlojeneprístupné,umiestnenévobjektevskrinkezabránou.Zároveňbolovzápise
výslovne uvedené: „Poškodené zabezpečenie číselníka ľavá strana ide odtiahnuť.“ Taktiež zo zápisu
vyplývalo, že pri výmene bol prítomný brat žalovaného pán G. B. a tiež, že meradlo bolo zabalené do
krabice a zaslané znalcovi na posúdenie. Ďalej, že foto plynových spotrebičov bolo umožnené, objekt

slúži ako ubytovňa pre robotníkov. Zároveň je v uvedenom zápise aj vyjadrenie osoby prítomnej za
odberateľa,pánaG.B.,ktorýuviedol:„Nemámvedomosťotomktomoholpoškodiťplynomernaubytovni
pre robotníkov“, pričom zápis je bratom žalovaného aj bez výhrad podpísaný.

27. Žalobca zároveň do spisu pripojil fotografie vyhotovené pri demontáži plynomeru, na ktorých je vidieť

odklopenie krytu číselníka plynomera, obdobne ako je neskôr zachytené aj na obrázkoch v znaleckom
posudku. Znalec pri tom skonštatoval dodanie plynomeru v nepoškodenom obale a na fotografii zachytil
aj pohľad na stav prepravného obalu (pred jeho otvorením a vybratím plynomeru), na ktorom je zreteľne
vidieť cez lepiacu pásku podpis (pri porovnaní so zápisom na č. l. 17) zrejme brata žalovaného.

28. Z uvedeného potom vyplýva, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez
poškodenia plomby už v čase jeho ohliadky na odbernom mieste žalovaného, z čoho vyplýva, že
k poškodeniu muselo dôjsť už v čase pred vykonaním ohliadky.29. Na základe vyššie uvedeného je potom možné konštatovať, že žalobca v konaní preukázal, že kryt
číselníka bol poškodený a teda odlomený od meradla už v čase, keď bol ešte v dispozícii žalovaného
a rovnako v čase, keď s meradlom ešte nemanipuloval ani žalobca a rovnako ani znalec. Z uvedeného

potom vyplýva, že k poškodeniu meradla došlo v čase, keď mal k meradlu prístup jedine žalovaný.
Po demontáži bolo meradlo uložené do krabice, ktorá bola zapečatená podpisom brata žalovaného.
V tomto nepoškodenom obale bola doručená znalcovi, čo preukazujú aj fotografie zo samotného
znaleckého posudku. Znalec vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že kryt číselníka bolo
možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného poškodenia plomby, čo preukazujú aj fotografie č.

4 a 9 v znaleckom posudku. Na otázku, či bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
znalec uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie bolo
porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

30. Na tomto mieste súd poukazuje aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/7/2019: „I
keď žalovaný na svoju obranu uvádza, že nevykonal žiadny zásah do meradla, je táto skutočnosť

pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike bezvýznamnou. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti zbaviť iba vtedy, ak by
preukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho
zodpovednosti, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade
škody spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ zodpovedá neporušenosť meracieho zariadenia

bez ohľadu na zavinenie.“

31. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo
dňa 07.05.2020 okrem iného vyplynulo, že kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, slúži
proti zásahu do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania tým,

že poškodením krytu číselníka dochádza k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo
k strate technickej charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne
mohlo viesť k strate metrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho
zariadenia plynomeru, ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania a to bez porušenia overovacej alebo
zabezpečovacej značky plynomera.

32. Z uvedeného mal súd za preukázané, že aj samotný kryt číselníka je súčasťou konštrukcie
plynomera, ktorý slúži proti zásahu do meracieho zariadenia plynomera. V prípade poškodenia krytu
číselníka môže dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia plynomeru, čo je potom spôsobilé ovplyvniť
presnosť merania, a to aj bez porušenia plomby.

33. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu
je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej

siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

34. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 Najvyšší súd SR skonštatoval, že: „pri

neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,

prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
meradla porušili.“ Rovnaký záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn.
4Cdo/102/2010. 41. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že
ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia
je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného

na rozhodovanú vec) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v
súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu
škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané
všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda apríčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie
povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti

(bez ohľadu na zavinenie) vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012.
V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov
dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona
o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je potrebné konštatovať,

že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu
za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn,
ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní
preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením

proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s §
82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého
zisku.

35. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu

považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods.
1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné,
prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním

odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu. Druhým
predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu
plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným

odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

36. Tieto závery boli vyslovené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn.
3Obdo/51/2017 ako súdu dovolacieho, od ktorých nemá súd dôvod odkloniť sa a ktoré je tak potrebné
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax.

37. Medzi stranami nebolo sporné, že k odberu po poškodení plomby dochádzalo. Žalovaný sa v konaní
bránil tvrdením, že nebolo preukázané, že bol vykonaný taký zásah do meradla, ktorý by spôsobil
vznik škody. Takéto tvrdenie je v príkrom rozpore s logikou objektívnej zodpovednosti formulovanej
rozhodujúcim predpisom aplikovaným v prejednávanej veci, zákonom o energetike. Ako bolo uvedené

vyššie, rozhodujúce pre konštatovanie nástupu tohto druhu zodpovednosti je samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či
takýto zásah učinil samotný žalovaný.

38. Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho
distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku
škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť
odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže
dodávaťaúčtovaťvýlučneprostredníctvomzariadeniabezpoškodenéhozabezpečenia(t.j.spĺňajúceho

kritériá oprávneného odberu).

39. V konaní boli preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu
(neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou a
preto žalovanému vznikla povinnosť túto škodu žalobcovi zaplatiť.

40. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k
zmenšeniujehomajetkuohodnotuodobratéhomnožstvazemnéhoplynužalovaným.Zaskutočnúškoduje potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu
vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.

41. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon
splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob
výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva
hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu.

42. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade
neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene
odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle zákona o
metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto
vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným

overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z
meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).

43. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 82 cit. zákona
predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované

množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe
na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber
za obdobie zisťované.

44. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,

ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je
potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného
podzákonného predpisu.

45. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci
plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo
k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku
upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 155/2005 Z.z, nakoľko nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov.

46. So žalobcom predloženého Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu mal súd za
preukázanú celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v sume 9 487,90 eura
(výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 9 270,31 eura, náklady spojené

so zaisťovaním neoprávneného odberu 217,59 eur), ktorú súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť. Pri
výpočte žalobca zohľadňoval aj druhy spotrebičov reálne umiestnené v mieste odberu žalovaného –
spotrebič na varenie - šporák Mora celoplyn a spotrebič na plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
– Protherm Gepard 23 MOV s hodnotami hodinového príkonu a celkovou spotrebou.

47. Čo sa týka námietok žalovaného, že znalecká doložka predmetného znaleckého posudku nie
je totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle prílohy č. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, súd viazaný vysloveným právny názorom odvolacieho súdu
sa stotožňuje s tým, že žiaden nedostatok znaleckej doložky nezistil. Taktiež skutočnosť, že predmetný
znalec Ing. Peter Leško bol predtým opakovane disciplinárne stíhaný, je bez vzťahu k predmetnému

znaleckému posudku a tvrdenie žalovaného, že vypracováva znalecké posudky formalisticky a paušálne
bez podrobného skúmania predložených plynomerov a jeho závery sú opakovane rovnaké a v prospech
žalobcu, neboli ničím podložené a teda preukázané, najmä však nebolo preukázané, že takto postupoval
znalec aj v danom prípade.

48. Obdobne, ako v predchádzajúcom odseku, súd síce vykonal dokazovanie listinami – rozhodnutiami
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.11.2019, č. k. 02006/2019/153 a zo dňa 11.03.2020, č. k.
02006/2019/153 RK, avšak tieto neboli pre rozhodnutie vo veci relevantné, keďže sa netýkali znaleckého
posudku súvisiaceho s predmetným konaním.49. Záverom súd uvádza, že v priebehu pojednávania zamietol návrh žalovaného na vykonanie
dokazovania listinami predloženými žalovaným po odvolacom konaní (založenými na č. l. 416 až č. l.

428 spisu), a to z dôvodu, že tieto listiny nesúvisia s predmetom tohto konania, týkajú sa iného meradla,
čo nemá s týmto konaním žiadny súvis.

50. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

52. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

53. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

54. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vyúčtovaním škody za odber zemného plynu
vyhotovenýmdňa22.03.2021,sdňomsplatnosti12.04.2021.Keďžežalovanýsumuvyúčtovanúfaktúrou

neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením svojho dlhu voči žalobcovi a súd priznal žalobcovi aj právo
naúrok zomeškaniavovýške5%ročne,ktorýsiuplatnilvsúlades§517ods.2Občianskehozákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa 13.04.2021 (dňom nasledujúcim po
dni splatnosti faktúry) do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

55. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.