Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/154/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7919010666.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30.01.2025

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C., D. XXX/X spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 1 Pv 309/19/8811 zo
dňa 13.12.2019, ktorý mal spáchať tak, že ako bývalý manžel poškodenej E. B., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom C., D. G. H. XXX/X od presne nezisteného obdobia, minimálne od spoločnej svadby v roku
1978 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2018, tejto v mieste ich spoločného bydliska v obci
C., D. G. H. XXX/X, ako aj na iných miestach, ubližoval najmä tým, že ju fyzicky napádal, udieral ju

rukami do celého tela, kopal ju, ponižoval ju, pohŕdavo s ňou zachádzal, vulgárne jej nadával, vyhrážal
sa jej zabitím, neumožnil jej ošetrenie u lekára po tom, čo jej mal spôsobiť zranenie, znemožňoval jej
prístup k spoločnému majetku, nútil ju k pohlavnému styku aj napriek jej nesúhlasu a vyvolával u nej
stres, čím jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 13.12.2019 obžalobu na obžalovaného A.

B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/, ods.
3 písm. d/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný v prípravnom konaní popieral spáchanie skutku a v prípravnom konaní uvádzal, že s
poškodenou uzavreli sobáš 25.11.1978, ich spolužitie bolo na začiatku normálne, vždy pracoval, veľa sa

venoval práci, keď málo zarobil v robote, robil všetko možné, aby zabezpečil rodinu, v tom čase bývali
u jeho matky dovtedy kým postavili vlastný rodinný dom. Od roku 1990 začal pracovať ako živnostník,
všetok čas venoval práci, nevenoval pozornosť pri výchove detí kvôli zaneprázdnenosti, o výchovu
detí sa starala manželka, snažila sa ich vychovať proti nemu, neskôr sa dozvedel, že mala pomer so
zamestnancami, čo bola pre neho rana pod pás. Celý svoj život venoval práci, veľa v živote podľa jeho
názoru dokázal, zabezpečil rodinu a hlavne deti, obe dcéry vyštudovali vysoké školy, obom finančne
pomáhal, len aby mohli dokončiť školy, pomáhal mladšej dcére aj vtedy, keď vážne ochorela. Ďalej

obžalovaný uvádzal, že bývala manželka, poškodená, pracovala v jeho firme nejaký čas ako účtovníčka,
ale keďže boli s tým problémy, na jej miesto nastúpila staršia dcéra I., bývala manželka mu vo firme
spôsobovala iba nepríjemnosti, uviedol, že vlastne do rozvodu bolo všetko relatívne v poriadku, bývalá
manželka mala prístup k financiám, po rozvode v roku 2011 jej prístup k financiám zarazil, čo je vlastnekameňom úrazu a v dôsledku toho došlo k tomuto trestnému oznámeniu. Od roku 2011 prebiehajú na
tunajšom súde dve konania, a to jedno o zrušenie a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a druhé o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k jednému z rodinných domov, ktorý

spoločne vlastnia. Obžalovaný popieral, že by poškodenú fyzicky napádal, počas jedného incidentu
v roku 2005 ju silnejšie chytil za ruku z dôvodu, že dcéry mu povedali o manželkinej nevere s jeho
zamestnancom I. E., ktorého prepustil následne zo zamestnania. Potvrdil, že je pravdou, že jej pritom
vulgárne vynadal, lebo bol nervózny, manželka potom s dcérami odišla na ošetrenie do nemocnice
a následne do Michalian na Obvodné oddelenie, kde chcela podať trestné oznámenie, preto ho aj

predvolali na výsluch, kde bol vypočutý a následne prepustený, lebo sa nič nestalo. Obžalovaný potvrdil,
že od tej doby boli u nich doma neustále hádky, ona ho obviňovala, že žiarli a od tej doby s bývalou
manželkou nemal žiaden intímny styk, spal v inej izbe. Obžalovaný uvádzal, že od piatich rokov je
polosirotou, keďže mu otec zomrel, vychovávala ho len matka, preto si ju vážil. Obžalovaný poprel, že by
prostredníctvom telefonického hovoru sa mal vyhrážať poškodenej, že ak nepríde z Krompách domov,
tak že jej odreže hlavu, uvádzal, že si na tento telefonát so sestrou poškodenej nevie spomenúť, pričom

považuje za scestné, aby volal niekomu, s kým sa mal pohádať. Boxerské vrece si zakúpil z dôvodu,
že prekonal infarkt a potreboval si posilniť trošku srdce a udržiavať sa v kondícií. Ďalej obžalovaný
uvádzal, že vychádzajúc z uznesenia o vznesení obvinenia, v tomto chýbajú presne časové ohraničenia
čiastkovýchskutkov,ktorýchsavočipoškodenejmaldopúšťať,takéhotokonaniasamaldopúšťaťmožno
pred 20timi, 30timi rokmi, od rozvodu s bývalou manželkou nie je v žiadnom kontakte, týmto kontaktom s

ňou sa doslova vyhýbal, nie je pravdou, že by si mal vynucovať od poškodenej pohlavný styk, po nevere
poškodenej v roku 2005 sa odsťahoval do inej izby, s poškodenou naďalej žili v spoločnej domácnosti,
keďže chcel zachrániť manželstvo kvôli deťom, pričom neskôr zistil, že to nie je možné, preto v roku 2010
podal žiadosť o rozvod a rozvedený boli v roku 2011. Obžalovaný pripustil počas manželstva verbálne
hádky s poškodenou.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku a ďalej uvádzal
skutočnosti, ktoré uvádzal v prípravnom konaní, naviac ďalej uviedol, že v roku 2014 po rozvode v roku
2011 si založil novú rodinu, poškodená sa v roku 2005 po incidentoch odsťahovala do Krompách k svojej
rodine, mala však prístup k jeho účtu, vyberala si peniaze, keď robila účtovníctvo v jeho firme, robila

chyby, na čo sa prišlo neskôr, na jej miesto nastúpila staršia dcéra I., keď ukončila vysokú školu, ale
vie, že vyberala z účtu peniaze a dávala tieto matke, teda poškodenej, počas manželstva vybudovali s
poškodenou rodinný dom pre dcéru I., dom sa kolaudoval v roku 2007, on s manželkou bývali v inom
rodinnom dome na ulici J. v C., pričom on s manželkou bývali v rodinnom dome na ulici D., dcéra I.
na ulici J. v C., neskôr sa on presťahoval do domu na ulici J. a žena zostala bývať v dome na ulici D..

Uviedol, že toho času býva na ulici K. v rodinnom dome, uviedol, že chcel postaviť dom aj mladšej dcére
A., ale ona sa k tomu nejako nemala a nechcela to. V roku 2007 sa staršia dcéra I. vydala a prišla s
manželom bývať k nemu na ulicu J., neskôr sa prisťahovala do domu na ulici J. z domu na ulici D. aj
bývala manželka. Po istom čase sa odsťahoval opäť na ulicu D. a to v roku 2010, kedy podal aj návrh
na rozvod. Medzitým postavili ďalší dom na ulici Zimnej a od januára 2020 má oficiálne miesto trvalého

pobytu na ulici K. v obci C., kde býva znovu s manželkou. Dom na ulici J. spoločne s manželkou daroval
staršej dcére I. v roku 2019. Obžalovaný uviedol, že poškodenú v podstate od roku 2014 ani nevidel.
Obžalovaný popieral, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím, nenútil ju k pohlavnému styku. Obžalovaný
ďalej uviedol, že najväčším problémom v ich rodine sú peniaze, poškodená peniaze nemá, žiadala súd
o určenie manželského výživného, ktorý spor prehral, bol zaviazaný platiť jej 200,- Eur mesačne výživné

od roku 2012, toho času jej spláca zo sumy dlžného výživného mesačne asi 700,- Eur. Obžalovaný tvrdil,
že počas choroby staršej dcéry A. jej mesačne posielal sám alebo prostredníctvom účtovníčky mesačne
sumu 500,- Eur alebo 800,- Eur, priznal, že táto sa liečila v Bratislave a z pracovných dôvodov ju navštívil
iba raz, pričom väčšinou pri nej bola bývala manželka, ktorá ju manipulovala voči nemu. Obžalovaný
pripustil, že je pravdou, že chodil do krčmy počas manželstva, ale ako bežný občan, keď bol alkoholik,

tak firma by nefungovala a zrejme by skrachovala.

Z výsluchu svedkyne E. B. v prípravnom konaní vyplynulo, po doručení uznesenia o vznesení obvinenia
obžalovanému, že trvá na svojej predošlej výpovedi zo dňa 01.07.2019, kedy podrobne popisovala
spolužitie s obžalovaným a ďalej uvádzala, že pred narodením staršej dcéry I. sa im s obžalovaným

narodilo jedno dieťa, ktoré zomrelo na rubeolu, pričom počas tehotenstva mala byť obžalovaným pobitá,
počas tohto tehotenstva manžel od nej vyžadoval sexuálny styk, najmä keď bol opitý, pričom ona sa
bála, že potratí, keďže mala opakovane rizikové tehotenstva a povedali jej, že nebude mať deti, lebo má
iba jednu obličku. Svedkyňa poškodená potvrdila, že v roku 2005 mala mimomanželský pohlavný styks p. E.. Svedkyňa ďalej uvádzala, že prvýkrát bola fyzicky napadnutá obžalovaným, keď ešte bývali u
jeho rodičov po uzavretí manželstva, oni žili tak, že stále boli nadávky, vymýšľali na ňu, že niekoho má,
tri roky bývali u svokry, ich sexuálny vzťah bol taký, že matka ich sledovala cez okno, obžalovaný keď

to videl, tak si odpľul, padlo šesť hodín a išiel do krčmy, pričom k takýmto udalostiam dochádzalo celý
život. Poškodená potvrdila, že pracovne si s obžalovaným rozumeli, isté časové obdobie si obžalovaný
zakúpil boxovacie vrece, bolo to vtedy, keď mal nejakú I., čo s ňou má decko, keď niečo neurobila
alebo keď urobila a nebolo to podľa predstáv obžalovaného, boxoval a potom z ničoho nič prišiel domov,
boli v spálni, dal jej boxu do čela a do hrudníka, bola zakrvavená, nedovolil jej zobrať lieky, hodil ju

do vane a sprchoval. Svedkyňa poškodená tvrdila, že tieto skutočnosti nikomu nehovorila, lebo sa za
to hanbila. Svedkyňa tvrdila, že psychicky ničil jednu aj druhú dcéru, bála sa najmä o dcéru A., aby
znovu neochorela, nechcela, aby u nej znovu prepukla rakovina a staršia dcéra I. sa dala kúpiť od
obžalovaného, bola aj za ňou, vytýkala jej, prečo podala trestné oznámenie na otca, že kto jej teraz bude
platiť inkaso. Keby obžalovaného staršia dcéra I. nepočúvala, tak by mala problém. Svedkyňa tvrdila,
že istý čas bola operovaná, po cisárskom reze ju zbil na dvore. Svedkyňa uviedla, že roky kedy jej bolo

ubližované si nepamätá, ale bolo to vždy.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa poškodená uvádzala, že sa zosobášili s obžalovaným v roku 1978,
bývali u rodiny obžalovaného, v tejto rodine bolo peklo, bili sa, obžalovaný má súrodencov, s ktorými
sa vždy iba hádali, prvé dieťa mala až v roku 1983, predtým dvakrát potratila, pracovala od začiatku

vo Vagónke v L., neskôr v Tesle v L., neskôr na družstve, manžel ju vždy upodozrieval z nevery,
bezdôvodne žiarlil, druhé dieťa porodila v roku 1987, medzitým bolo u nich peklo, druhé dieťa porodila
cisárskym rezom, mala porezané brucho a keď sa vrátila z nemocnice bil ju na dvore, pretože mu vraj
bola neverná s doktorom M.. Po troch rokoch sa odsťahovali od jeho matky do nového domu na ulici
Orgovánovej o tri domy ďalej, peniaze spočiatku nemali, po revolúcií manžel začal podnikať. Keď bola

tehotná ešte pred rokom 1983, ležala v posteli, krvácala, bol za ňou obžalovaný s matkou, že nie sú
pokŕmené zvieratá, aby to spravila, ale nechali ju tak, keďže krvácala, aby sa dostali k peniazom, chovali
domáce zvieratá, aj na stavbe rodinného domu pracovala ako otrok, stále v montérkach, neskôr si zriadili
stolársku dielňu, keď odkúpili vedľa ich domu jeden objekt. Manžel chcel mať syna, vie, že má jedného
syna z mimomanželského styku, toho času má 23 rokov, volá sa H., žije vo N. F.. Po tom, čo už mali

dve maloleté deti a mali dielňu, on sa vybral do krčmy, povedal jej čo treba urobiť a kým to nebude
hotové, aby sa neopovážila ísť hore do domu, keď prišiel domov z krčmy, hádal sa s ňou. Obžalovaný
sa vždy zaujímal o ženy, u ktorých pracoval, mal jednu priateľku vo N. F. a to p. H., s ktorou má aj
syna, raz keď pracoval na nejakej zákazke v obci pri Kapušanoch, našla ho ležať na gauči, kde ho
obskakovala mladá žena, v roku 2005 našla v trezore pokladničný doklad, z ktorého vyplývalo, že si

objednal zájazd do Tunisu, kde bol so svojou toho času manželkou. Potom, čo v roku 2005 si začal
vymýšľať, že mu bola neverná s p. E. a to zamestnancom jeho firmy, bil ju päsťami do hlavy, hrudníka,
spadla na zem, kopal do nej, potom ju hodil do vane, kde ju sprchoval, bola zakrvavená, pričom toto
nevidel žiaden svedok ani potom k lekárovi nešla. Toto správanie trpela iba kvôli deťom, chcela, aby
vyštudovali. Svedkyňa potvrdila, že ani v roku 2019 by nebola podala trestné oznámenie, keby nebol

podal trestné oznámenie obžalovaný na ňu, že ukradla auto. Vie, že manžel má známych policajtov
a keby aj podávala nejaké oznámenia, manžel by si to vybavil a ututlal to. Pokiaľ nejakí svedkovia v
prípravnom konaní vypovedali, nevypovedali pravdu a vypovedali v prospech obžalovaného, pretože sa
ho boja. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa predložila lekársku správu od I. O. z roku 2013, z ktorej
vyplynulo, že bola vyšetrená pani O., zamestnankyňa obžalovaného, ktorá v správe uviedla, že má v

práci problémy, cíti psychický tlak zo strany zamestnávateľa, že ju intriguje, deptá ju, posmieva sa jej,
vulgárne sa s ňou rozpráva a sexuálne obťažuje, čím svedkyňa chcela poukázať na výpoveď svedkyne
O. v prípravnom konaní, kde uvádzala iné skutočnosti. Takisto predložila aj zápisnicu z pojednávania z
inéhosenátu,čímchceladokladovať,žeI.B.,jejdcéra,tohočasuP.,takistonevypovedalapravdu,keďže
obsah tejto zápisnice napovedá opaku. Svedkyňa tvrdila, že nie je pravdou, že od roku 2005 nemali s

obžalovaným intímny pomer, obžalovaný chodil aj za inými ženami, ale keď bol opitý, aj na nej vyžadoval
orálny sex alebo masturbáciu, načo ona nepristúpila, aj sa mu sexuálne podvoľovala pred rokom 2005,
ale v podstate pri týchto aktivitách iba trpela. Svedkyňa uviedla, že vo firme obžalovaného pracovala ako
účtovníčka, ale aj ako upratovačka od 90. rokov, aj tu ju fyzicky napádal, psychicky týral, kričal na ňu,
hádal sa s ňou, čo museli počuť aj ostatní zamestnanci. Svedkyňa uviedla, že aj v novom dome na ulici J.

v C. ju tiež zbil, naháňal, chcel ju udrieť aj žehliacou doskou, ale utiekla pred ním. Raz jej p. O. priniesla
doporučenú poštu, načo on išiel za ňou, počula krik, údajne ju chcel napadnúť, strašne jej nadával, že jej
až bolo zle, pričom išla na vyšetrenie k lekárovi. Po rozvodovom konaní ju obžalovaný ďalej psychicky
týral prostredníctvom ich detí, obom dcéram zakazoval sa s ňou stretávať, písal im, že je sviňa, starákurva a iné prívlastky, niektoré SMSky mu dcéry aj preposielali, po rozvode ochorela dcéra A., keď dcéra
prišla z nemocnice z Bratislavy a vyliečila sa z choroby, poskytovala jej naďalej starostlivosť a opateru.
Po rozvode zostala bývať na ulici J. s dcérou I., v tom čase dcéra Jaroslava pracovala v Bratislave a

manžel išiel s novou partnerkou bývať na ulicu D., manžel ju prenasledoval písaním SMSiek, otravoval
ju telefonátmi, v ktorých ju vulgárnymi nadávkami ponižoval, čo môže potvrdiť aj svedok M..

ZvýsluchusvedkyneI.J.vyplynulo,žepriamymsvedkomfyzickýchútokovnebola,keďprišlinanávštevu
do rodiny obžalovaného, bolo všetko v poriadku, bola priamym svedkom dvoch telefonátov a to ešte

počas manželstva, v jednom prípade jej obžalovaný do telefónu uviedol „Nech tá kurva še vraci domu,
bo jej odrežem hlavu.“. V druhom prípade priamo poškodenej, keď bola u nej v Krompachoch uviedol
„Tá kurva na mne poslala exekútora?“. Ostatné veci o tom, že poškodená mala byť zbitá obžalovaným
vie od poškodenej, nikomu o tom nerozprávala iba jej, svedkyňa uviedla, že ona tieto skutočnosti takisto
nikomu neoznámila. Ďalej svedkyňa uviedla, že vie toľko, že mala byť zbitá v kúpeľni, mala utekať,
obžalovaný mal na nej potrhať šaty. Svedkyňa nevedela uviesť presné časové obdobie, kedy k týmto

skutočnostiam došlo, možno to bolo pred sedemnástimi, dvadsiatimi rokmi, už vtedy ich manželstvo bolo
narušené, lebo sestra jej hovorila, že obžalovaný ju bije. Svedkyňa uviedla, že v jednom prípade bola
svedkom vzájomných fyzických útokov krátko po svadbe, keď obžalovaný dal facku poškodenej, ona
mu ju vrátila a navzájom si dali facky aj ona s obžalovaným a bolo po všetkom.

Z výsluchu svedkyne E. A. B., dcéry obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že udalosti v rodine začala
vnímať až v 90. rokoch, pamätá si na to, že jej sestra I. napísala raz list na rozlúčku, keď mala asi 10
rokov, ona tento list našla v nejakej skrinke a v tomto liste sestra I. uvádzala, že ako otec nadáva a
ponižuje matku s tým, že už nechce ďalej žiť. Sestra I. lipla na otcovi. Párkrát bola, keď ešte chodila
na strednú školu, svedkom, ako otec došiel, pohádal sa s mamou a zbil ju, on sa postavila pred neho,

na čo jej povedal, nech ju Mária skára. Ďalší incident, nevedela uviesť presný čas, keď chodila na
gymnázium, prišla domov, matka bola v kúpeľni, mala rozbitú hlavu a zbil ju otec. Doma sa zdržiavala
málo, aby nemusela počúvať ich hádky. Uviedla, že si pamätá aj vyhrážku do telefónu, kedy jej otec
volal a hovoril jej, aby povedala mame, že nech stiahne oznámenie zo súdu, lebo všetkých vystrieľa.
Uviedla, že sa otca normálne bojí. Takéto veci trvali počas celého manželstva a podľa nej je zbytočné

hovoriť o nejakom období, keď to trvalo počas celého manželstva. Svedkyňa uviedla, že otec mal počas
manželstva milenky, vo N. F. mali rodinu a keď chodila na návštevy k rodine, dozvedela sa, že otec tam
má milenku, vie o tom, že otec má nemanželského syna, ktorý má toho času asi 24 rokov, pracuje v
Nemecku. Istý čas tohto syna otec zamestnával aj vo svojej firme, ale s podmienkou, že nikomu nepovie,
že je jeho synom, raz sa malo stať, že nemal peniaze, pýtal od otca jesť a piť, čo odmietol, na čo on

išiel za terajšou manželkou otca a uviedol, že je synom jej manžela, v jednom prípade bol aj v C. u nich
doma. Keď sa otec o tom dozvedel, napísal jej osobne SMS správu, aby vyjebala toho kokota a že aj ona
s tým bude mať problém. Vzhľadom k tomu, že sestra I. napísala v mladosti takýto list, nechápe, z akého
dôvodu sa takto toho času otočila proti pravde a vypovedá v prospech otca. Ďalej uviedla, že si spomína,
že raz bola s mamou a sestrou na polícií, kvôli tomu, že predtým otec hodil do matky taburetku, do nôh.

Uviedla, že ich vzťahy so sestrou I. sa narušili po tom, keď otec zaplatil sestre I. akontáciu na vozidlo,
s čím sa jej zdôverila sestra, ale podmienil to tým, že ona preruší vzťahy s ňou a s matkou. Dovtedy
so sestrou riadne komunikovali, telefonovali si, aj jej sestra posielala SMS správy, ktoré jej posiela otec,
ktoré boli vulgárne na všetky strany, kde ju nazýval kurvou, rovnako matku a je prekvapená z toho, že
kvôli peniazom sa jej sestra dala takto ovplyvniť. Svedkyňa uviedla, že raz bola prítomná pritom, keď

obžalovaný na matku kričal, podozrieval ju z nevery, videla, že ju udrel, nevie či päsťou alebo otvorenou
rukou, bolo to v čase, keď chodila na strednú školu, raz videla, že ju chytil rukou pod krk a to kvôli
tomu, že prebrala poštu a kvôli tomu volal na matku políciu, pretože porušila listové tajomstvo. Otec
jej pomohol, keď ho prosila, nikdy jej nebol otcom, akého by chcela, keď bola chorá, tak ju ťahal po
Bratislave a mal problém kúpiť jej kopček zmrzliny, keď mala chorú dcéru a pýtala od neho peniaze, tak

jej povedal, že to je zlá investícia, lebo dcéra nemá šancu na prežitie, všetko prepisuje na svoju ženu.

Z výsluchu svedkyne Q. I. P., dcéry obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že počas života nič také
nepostrehla, že by otec matku týral, ponižoval, znemožňoval jej ošetrenie u lekára alebo prístup k
majetku, od ich rozvodu neboli v bližšom kontakte, aj keď matka žila v Novosade, tak otec sa jej vyhýbal,

v kontakte boli skôr prostredníctvom nej, ona robila taký odkazovač na jednu aj druhú stranu. Je pravdou,
že otec je impulzívny, má takú povahu a je pravdou aj to, že doma sa rodičia hádali asi ako v každom
manželstve. Svedkyňa uviedla, že po rozvode bývala spoločne s matkou v C., ale nevychádzali spoločne
dobre, často sa hádali, viac si rozumela s otcom a vedela sa s ním viac porozprávať ako s matkou.Svedkyňa tvrdila, že otec jej nezakazoval stýkať sa jej dcére s matkou, ktorá stále vyhľadávala nejaké
problémy a stále potrebovala niečo riešiť. Tvrdila, že nie je pravdou, že lízing za vozidlo jej spláca otec,
otec zaplatil iba akontáciu, výšku ktorej presne nevie uviesť. Na hlavnom pojednávaní k už uvedeným

skutočnostiam svedkyňa dodala, že k matke sa prisťahovala po rozvode v roku 2014, nevedela uviesť
koľko rokov tam bývala, ale potom odišla bývať na ulicu D. a potom na ulicu Pažitnú sa vrátila po tom, ako
v decembri 2019 jej darovali obaja rodičia tento dom. Svedkyňa opätovne tvrdila, že nevidela na matke
známky po fyzických útokoch, potvrdila, že otec jej finančne pomáhal, aj vypomáha naďalej, potvrdila,
že akontáciu za motorové vozidlo jej zaplatil otec. Po tom, čo jej bola prečítaná časť svedeckej výpovede

z 21.03.2014 v inom konaní o liste, ktorý mala v 12tich rokov napísať na rozlúčku, k čomu ju viedli
neustále hádky a bitky v rodine, že bola na tom psychicky zle a musela to dať na papier ako to všetko
prežíva uviedla, že tak vypovedala v inom konaní, pretože ju o to požiadala matka, pričom nevedela
uviesť svedka, ktorý by to potvrdil. Pokiaľ v liste na rozlúčku uvádzala, že už nechce ďalej žiť, svedkyňa
sa k tomu nechcela vyjadriť. Svedkyňa potvrdila, že vie o tom, že má nevlastného brata, ktorý sa volá R..

Z výsluchu svedkyne A. B., terajšej manželky obžalovaného vyplynulo, že k samotnému skutku sa
vyjadriť nevie, s obžalovaným je v manželskom zväzku od roku 2014, žijú normálnym spôsobom života,
zo strany poškodenej je osočovaná, od roku 2011, kedy bola vo vzťahu s obžalovaným, tento sa s
poškodenou nestýkal ani nestretával, od roku 2011 sa svojej bývalej manželky ani nedotkol, vôbec s ňou
nebol v kontakte, manžel nie je násilný typ. Počas celého manželstva sa nikdy nepohádali, nemusela

utekať z domu, preto nechápe trestné oznámenie poškodenej.

Z výsluchu svedkyne O. N., nevlastnej dcéry obžalovaného, dcéry svedkyne A. B. vyplynulo, že sa
poškodenej snažila stále vyhýbať, pretože robila zle jej a jej matke, vie o tom, že sa jej vyhýbal aj
Jaro, teda obžalovaný, keď sa ho poškodená snažila telefonicky kontaktovať, tak jej telefón nedvíhal,

uviedla, že si spomína, že keď ešte bola decko, že poškodená sa vyhrážala jej matke, že ju zabije.
K vyjadreniu poškodenej, že vyhrážky slovami zabijem ťa voči svedkyne ani jej matke nepoužila, sa
svedkyňa nevyjadrila.

Z výsluchu svedkyne I. P., susedky obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že nikdy z ich domu nepočula

žiaden krik, nadávky ani nič iné, čo by nasvedčovalo tomu, že v ich manželstve sú nejaké problémy, na
hlavnom pojednávaní doslova uviedla, ja som nič nevidela, nič nepočula.

Z výsluchu svedkyne N. N. vyplynulo, že o problémoch v rodine B. nevedela, hoci bola ich susedkou,
nepočula hádky, krik ani nevidela žiadne bitky, rovnako nejaké známky po fyzických útokoch na

poškodenej, poškodená sa jej viackrát sťažovala, že obžalovaný ju udrel alebo fyzicky napadol, ale ona
nikdy priamym svedkom toho nebola.

Z výsluchu svedkyne A. E. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ona
nikdy nemala dojem, že by v prípade poškodenej išlo o týranú ženu, nikdy na nej nevidela žiadne

zranenie, poškodenú pozná od času, kedy sa vydala za obžalovaného a prisťahovala sa do obce, išlo o
normálne manželstvo, istý čas sa stretávali, navštevovali sa, okrem rodín aj osobne s p. B. na nejakých
posedeniach. Poškodená pokiaľ podala trestné oznámenie, je to z dôvodu, že závidí obžalovanému jeho
terajší normálny manželský vzťah. Počas výsluchu na hlavnom pojednávaní, čo bolo aj zaznamenané
v zápisnici, došlo k udalosti, že svedkyňa žmurkla na obžalovaného s úsmevom.

Z výsluchu svedka S. P. nevyplynuli žiadne zásadné skutočnosti, nevedel uviesť o spolužití
obžalovaného s poškodenou nič relevantné.

Z výsluchu svedka T. M. vyplynulo, že na poškodenej nepozoroval žiadne zranenie, nevie, že by bola

pobitá, občas sa sťažovala na obžalovaného, ale spomínala skôr hádky, nikdy sa to netýkalo fyzických
útokov. Svedok uviedol, že raz bol prítomný pritom, keď obžalovaný telefonoval poškodenej, že vytýkal
poškodenej vzťah s ním, teda ako svedkom a počul, že nadáva poškodenej, že je kurva, pričom kurvou
boli aj jeho rodičia, aj manželka. Poškodená vo vyjadrení k výsluchu uviedla, že k svedkovi chodilo
veľa ľudí a mnoho z nich hovorilo ako obžalovaný špiní poškodenú, keďže svedok má pneuservis a

mnoho zákazníkov, svedok uviedol, že je možné, že niektorí zákazníci sa o tom zmieňovali, ale on to
neregistroval.Z výsluchu svedkyne B. O. vyplynulo, že bola zamestnankyňou obžalovaného, poznala aj poškodenú,
nemali bližší vzťah, obžalovaný pôsobil autoritatívnejšie, používal aj vulgárnejšie slová, nikdy nevidela,
že by sa obžalovaný hádal s poškodenou, alebo že by jej ubližoval a vytýkal jej niečo, nepôsobil na

ňu ako tyran, nevidela žiadne modriny ani iné známky po fyzickom násilí na poškodenej. Svedkyňa
takisto tvrdila, že zo strany obžalovaného nikdy nebola nejako sexuálne napadnutá ani iným spôsobom
obťažovaná, je pravdou, že pri nejakom posedení, keď chlapi vypili, prišla nejaká pusa na líce alebo aj
potľapnutie po zadku zo strany jej kolegov, ale nikdy toto nepovažovala za sexuálne obťažovanie a zo
strany obžalovaného sa také nič neodohralo, ak od neho dostala pusu na líce, tak možno k nejakým

meninám alebo nejakému sviatku. Svedkyňa uvádzala tie isté skutočnosti aj na hlavnom pojednávaní
a ďalej dodala, že sa nikdy nestalo, že by ju obžalovaný na pracovisku sexuálne obťažoval, raz po
nejakej firemnej akcií, keď bol obžalovaný opitý, odprevádzal ju domov, snažil sa ju pobozkať, ale
ona ho odsotila. K fragmentom z vyšetrenia z 01.02.2013 u MUDr. Sklenčárovej, kde uvádzala, že ju
sexuálne obťažoval obžalovaný a tyranizoval, a ponižoval uviedla, že na toto vyšetrenie išla pod tlakom
poškodenej a poškodená jej uvádzala, čo má lekárke uvádzať, ďalej uviedla, že poškodená priamo v

ambulancií pri jej vyšetrení nebola, sedela v čakárni a keď vyšla z ambulancie s lekárskou správou, túto
správu zobrala poškodená a spravila päť kópií, ale jej vrátila iba štyri výtlačky. K vyšetreniu ale svedkyňa
zároveň uviedla, že v tom čase nebola v poriadku, bola nervózna z p. B., lebo stále na ňu tlačil preberať
poštu, túto dala na obvyklé miesto, pričom poštu zobrala poškodená a je pravdou, že obžalovaný po
tomto zistení, keď poštu nenašiel, nadával jej, ona plakala a vtedy išla na práceneschopnosť, pretože

cítila tlak zo strany obžalovaného aj poškodenej a následne na to dala výpoveď. Svedkyňa poškodená
k výpovedi svedkyne sa vyjadrila v tom zmysle, že v roku 2013 ona vo firme nepracovala.

Z výsluchu znalkyne PhDr. Evy Kitkovej vyplynulo, že trvá v plnom znení na svojom písomnom
znaleckom posudku, ku všetkým záverom znaleckého posudku dospela na základe aplikovaných

psycho-diagnostických metód a tiež štúdia spisovej dokumentácie, prítomnosťou pri výsluchu
poškodenej a na základe interview s ňou. To, že poškodená trpí syndrómom týranej osoby dospela na
základe všetkých výsledkoch znaleckého vyšetrenia tak, ako sú definované interpretované v kontexte
znaleckého posudku pri jednotlivých psychických stavoch, pocitoch, prejavoch, ktoré tento syndróm
saturujú, syndróm týranej osoby je trestnoprávna jednotka, túto otázku dostala od vyšetrovateľa v

uznesení o pribraní znalca, zodpovedala ju na základe vyššie uvedených skutočností. Ďalej znalkyňa
uviedla,nazákladeakýchskutočnostídospelakzáveru,žepoškodenájetýranouosobou,keďsbývalým
manželom už osem rokov spolu nežijú a nestretávajú sa, že sociálna blízkosť nie je determinantom pri
syndróme týranej osoby, tento syndróm je u takýchto obetí dlhodobo diagnostikovateľný a vôbec nemusí
korešpondovať s ich vzájomnou blízkosťou, aj keď je už páchateľ internovaný, tak aj vtedy sa dá tento

syndróm diagnostikovať.

Z výsluchu znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD. vyplynulo, že ústav v plnom rozsahu trvá na
záveroch znaleckého posudku, ústav sa mal vyjadriť k znaleckému posudku znalkyne PhDr. Kitkovej,
vo všeobecnosti možno konštatovať, že sa vyznačuje nižšou kvalitou, pokiaľ ide o formálnu stránku

posudku, terminológie, vyjadrenia a jeho zrozumiteľnosti, odpovede na otázky, ktoré boli znalkyne
položené sú nedostatočne vecné, napriek uvedeným nedostatkom sa stotožňujú s konštatovaním
znalkyne o mentálnej úrovni poškodenej a o nenarušenosti jej poznávacích procesov, vrátané pamäti,
vo vzťahu k otázke druhej znaleckého posudku o mentálnej úrovni poškodenej, ale i o nenarušenosti
jej poznávacích procesov, vrátané pamäti. Celková úroveň mentálnej, osobnostnej u poškodenej

primerane zodpovedá jej veku a norme, takisto sa stotožnili so záverom znalkyne, že nebol zistený
sklon u poškodenej ku konfabuláciam ani ku skresľovaniu výpovedí na otázky. Rovnako sa stotožňujú
so záverom znalkyne, že všeobecná vierohodnosť výpovedi poškodenej je zachovaná, vyššia miera
sugestivity v prípade poškodenej zistená nebola, nepatrí medzi typy, ktoré by v dôsledku sugestivity v
značnej miere menili svoje prejavy. Znalec uviedol, že správanie sa manžela na poškodenú pôsobilo

stresujúco a spolupodieľalo sa na vyvolaní zmien, ktoré v znaleckom posudku uvádzali, pričom jej
psychický stav ovplyvňovali aj ďalšie faktory, ale percentuálne vyjadriť, ktorý faktor sa akým spôsobom
podieľal na jej psychickom stave, nie je možné.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Kitkovej, odbor psychológia vyplýva, že u poškodenej

je aktuálny dlhodobý stres, strach a aj udávané brachiálne ataky manželom, tiež v dôsledku týchto
stresov psychosomatické následky. Pamäť u poškodenej hodnotí znalkyňa ako zachovanú vo všetkých
troch zložkách, nadpriemernú s primeraným kvalitatívnym a kvantitatívnym charakterom, má dobrú
pamäť na detaily, čísla, tváre, silne emocionálne exponované prežité obsahy, zvlášť incidenty s osoboumanžela, tieto dlhodobo prežíva veľmi negatívne, znalkyňa nezaznamenala sklon ku konfabuláciam,
lživosti a skresľovaniu skutočností, skutočne prežité vierohodne a presne interpretuje. Diagnostikou
boli u poškodenej v osobnostných prejavoch a testovej projekcií zaznamenané všetky syndrómy

posttraumatickej stresovej poruchy a intenzívneho dlhodobého stresu, hlavne z psychického a
brachiálneho fyzického ohrozovania jej osoby. V čase znaleckého vyšetrenia znalkyňa potvrdzuje
posttraumatickú stresovú poruchu v plnom rozsahu u poškodenej, násilným správaním ex manžela sa
dostala do tzv. špirály násilia. Súčasťou tejto špirály násilia je aj úplné popieranie násilia páchateľom,
zvlášť foriem tohto násilia jeho intenzity, kedy používa alibistické vysvetlenia. Keďže až 95 % týraných

osôb ako obetí domáceho násilia tvoria ženy, bol zavedený pojem syndróm týranej osoby, tento
zahŕňa spektrum rôznych prejavov, ktorými sa násilie na ženách vyskytuje. Ženy trpiace týmto
syndrómom nie sú ľahko rozpoznateľné, napriek tomu existujú určité formy správania sa, ktoré môžu
ich spoznanie napomôcť, týrané ženy sa môžu navonok prejavovať ako úzkostlivé, samotárske, veľmi
milé, nepriebojné, vyhýbajúce sa akýmkoľvek konfliktom. Základnou črtou správania sa takýchto žien
často býva bezmocnosť, ktorá je sprevádzaná stratou sebaúcty, neschopnosť vystúpiť zo začarovaného

kruhu ubližovania ju postupne môže viesť k nepochopiteľným reakciám navonok, k obrane agresora
pred inými, dokonca aj najbližšou rodinou so snahou zachovania dekóra rodiny, odmietaniu možnosti, že
je týraná a odmietaniu akejkoľvek formy pomoci. Týrané ženy často nemajú dosť odvahy na vyhľadanie
pomoci, pretože sa neboja len o svoj život, ale aj o životy svojich detí a o ich budúcnosť, čo je
dlhodobo aktuálne v predmetnej trestnej veci, aj v čase znaleckého vyšetrenia poškodenej E. B.. U

poškodenejznalkyňazaznamenalaprejavytýranejženy,atoporuchyspánku,tiky,utiahnutie,zneistenie,
poruchy koncentrácie, pozornosti, strach o život. Znalkyňa zistila u poškodenej v intelektových zložkách
horné pásmo priemeru, neboli u nej zdiagnostikované patologicko-chorobné zmeny v štruktúre zložiek
pamäti ako psychickej funkcie, u klientky nie sú diagnostikované sklony ku klamaniu, konfabuláciam,
v dotazníku agresivity nebola zistená patologická hodnota v žiadnej zo diagnostikovaných zložiek

agresivity. Výpovede klientky pre vyšetrovateľom znalkyňa hodnotí z hľadiska psychologického ako
autentické, presné, identické, s reálne prežitým. Znalkyňa ďalej uvádza, že všeobecná ako aj špecifická
vierohodnosť výpovedí poškodenej podporuje celkovú identicitu jej výpovedí. Konanie ex manžela A.
B. prekročilo osobnostnú kapacitu poškodenej na zvládanie tzv. frustračnej tolerancie, teda záťaže
stresu, fyzického a psychického ubližovania do takej miery, práve svojou intenzitou, frekvenciou a

dobou trvania, že u poškodenej došlo k psychickej dekompenzácií s masívnymi pocitmi psychického aj
fyzického utrpenia a prežívania ťažkého príkoria, na základe všetkých výsledkov znaleckého vyšetrenia,
spôsobovalo poškodenej osobe fyzické a psychické utrpenie, ťažké príkorie. U poškodenej možno v
plnom rozsahu potvrdiť syndróm týranej osoby s podporou lekárskych nálezov, kde sa syndróm týranej
osoby uvádza dlhodobo počas jej psychiatrickej liečby. Doba týrania je zo psychologického hľadiska

časovo ustáliteľná, minimálne od roku 2015, kedy prvýkrát vyhľadala psychiatria podľa jej udania.
Znalkyňa potvrdila posttraumatickú stresovú poruchu v plnom rozsahu u poškodenej.

Zo znaleckého posudku odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na duševný stav
obžalovaného A. B. vyplýva, že tento netrpí duševnou chorobou ani psychickou poruchou, bolo tomu

tak aj v čase spáchania skutku, osobnosť je bez známok psychopatológie. V čase spáchania skutku
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, mohol svoje konanie ovládať, je schopný chápať
zmysel trestného konania, takisto schopný v plnom rozsahu si uvedomovať dôležitosť a vážnosť úkonov
v trestnom konaní. Neboli u obvineného zistené príznaky závislosti na omamných a psychotropných
látkach, neboli zistené príznaky závislosti od alkoholu. Pobyt obvineného na slobode z psychiatrického

hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, ide o osobnosť duševne zdravú, nie je potrebné nariadiť
mu ochrannú liečbu.

Zo znaleckého posudku znalca JUDr. MUDr. Jana Uhrina, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, sexuológia, na duševný stav poškodenej E. B. vyplýva, že v súčasnosti netrpí duševnou

chorobou alebo poruchou v pravom slova zmysle, ani v čase vyšetrovaného skutku netrpela psychózou.
Psychický stav poškodenej je možné podrobne zrekonštruovať od 17.05.2011 (prvý preukázateľný
záznam o psychiatrickom vyšetrení poškodenej) po súčasnosť. Poškodená trpí chronifikovanou
zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou s výraznou reaktívnou komponentov (dlhodobá konfliktnosť
partnerského vzťahu, závažné onkologické ochorenie dcéry, vlastné zdravotné ťažkosti, najmä

vertebrogénne, nepriaznivá sociálna situácia - nezamestnanosť, čiastočná invalidita, bývanie u
príbuzných), táto porucha sa u poškodenej prejavuje depresívnou náladou, úzkosťami, poruchami
spánku, pocitmi vnútorného napätia, zníženej psychickej výkonností, psychosomatickými potiažami.V čase vyšetrovaného skutku bola schopná správne vnímať, aj v súčasnosti je schopná správne
reprodukovať prežité skutočnosti, výpovede svedkyne je možné použiť pre účely trestného konania.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej, PhD. na obžalovaného vyplýva, že u
obžalovaného bolo zistené, že jeho celková úroveň mentálneho a psychického vývinu v kognitívnej
oblasti je situovaná do pásma nadpriemeru s IQ poukazujúcim na nadpriemernú mieru princípu
porozumenia situácie, analógií vo vzťahu, logický princíp ako aj analýzu a syntézu riešeného materiálu,
obžalovaný je bez tendencie javiť sa v lepšom svetle a sociálnu realitu menovaný nemá tendenciu

prispôsobovať vo svoj sociálny prospech, dokáže správne vnímať, dokáže aj správne interpretovať
prežité udalosti, nemá sklon javiť sa v lepšom svetle a sociálnu realitu menovaný nemá tendenciu
prispôsobovať vo svoj sociálnych prospech, je zachovaná v plnej miere všeobecná vierohodnosť
obžalovaného, lži skóre je nízke, špecifická vierohodnosť obžalovaného je takisto zachovaná v plnej
miere, jeho vierohodnosť výpovedí je použiteľná vo vzťahu k vyšetrovanej trestnej veci. V agresívnej
oblasti bolo u menovaného zistené, že bola u neho zistená patologická hodnota v zložke agresivity,

verbálna agresivita len vo forme verbálneho prejavu a dominancie. Jeho zvýšený prejav v oblasti
verbálnej agresivity a dominancie sa mohol prejaviť v domácom prostredí, kde dochádzalo opakovane
v poslednom období a po rozvode k verbálnym atakom z oboch strán medzi bývalými manželmi. U
obžalovaného sa počas dlhodobej manželskej krízy akcentovali negatívne afektívne vlastnosti v podobe
zlosti, hnevu, impulzívnosť a verbálna agresivita, pričom je treba zdôrazniť, že v žiadnom prípade sa

nejedná o psychopatologický rys v rámci poruchy osobnosti, ale sa jedná o charakteristický prejav, ktorý
sa objaví u zdravej osobnosti ako reakcia na špecifický situačný stres, ktorý je prevažne viazaný na
určité konkrétne prostredie.

Zo znaleckého posudku Znaleckého ústavu pre znaleckú činnosť psychológie a psychiatrie, s.r.o.

vyplýva, že pokiaľ ide o záver znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Kitkovej, vo všeobecnosti
možno konštatovať, že sa vyznačuje nižšou kvalitou, najmä čo sa týka formálnej stránky posudku, jeho
terminológie, usporiadania, vyjadrení a jeho zrozumiteľnosti, odpovede na otázky, ktoré boli znalkyne
položené sú nedostatočne vecné, rozličné a obsahujú vyjadrenia, ktoré by mali byť súčasťou v časti
forenzno-psychologický rozbor, ktorý v posudku absentuje. Napriek uvedený nedostatok sa ústav

stotožňuje s konštatovaním znalkyne o mentálnej úrovni poškodenej a o intaktnosti jej poznávacích
procesov, vrátane pamäti, takisto sa stotožňuje s tým, že celková úroveň mentálnej, osobnostnej a
afektívnej oblasti osobnosti u poškodenej E. B. primerane zodpovedá jej veku a populačnej norme,
takisto konštatuje, že znalkyňa nezistila sklon k fabulácií a konfabuláciach ani ku skresľovaniu výpovedi
o udalostiach, ktoré zažila, taktiež možno zhrnúť vyjadrenia znalkyne v tom zmysle, že poškodená

osoba je schopná objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety a že všeobecná vierohodnosť
výpovedi poškodenej osoby je zachovaná. Ďalej ústav konštatuje, že vyššia miera sugestibility v
prípade poškodenej nebola zistená, nepatrí medzi typy, ktoré by v dôsledku svojej sugestibility vo
významnej miere menili svoje prejavy pod vplyvom iných, vzťah poškodenej k obžalovanému pred
páchaním skutkov možno označiť za pozitívne, s postupným prechodom cez hnev, strach a rezignáciu

až po evidentne negatívny vzťah. Aktuálny psychický stav poškodenej možno označiť diagnózou
zmiešanej úzkostne-depresívnej poruchy, vyznačuje sa aj prítomnosťou príznakov posttraumatickej
stresovej poruchy, ktorá môže súvisieť s konaním obžalovaného aj po ich 10 ročnom faktickom fyzickom
odlúčení. Konaním obžalovaného mohlo byť poškodenej spôsobené psychické utrpenie, pričom toto
pôsobenie konania, ktoré je obžalovanému kladené za vinu, možno považovať za jeden z viacerých

faktorov dôležitých pre vznik jej psychických ťažkostí, k ďalším faktorom patrí osobnostná štruktúra, iné
dlhodobo stresujúce faktory a prítomnosť somatických ochorení. Ústav ďalej uvádza, že JUDr. MUDr.
Ján Uhrin diagnostikoval zmeny v psychickom stave poškodenej, pričom v závere posudku konštatuje
reaktívnu komponenciu chronifikovanej zmiešanej úzkostne-depresívnej poruchy, kde uvádza aj faktor
dlhodobého pôsobenia konfliktného partnerského vzťahu. Priebeh psychickej poruchy je chronifikovaný,

prognóza ochorenia môže byť v prípade neprítomnosti stresujúcich faktorov a pri pokračujúcej liečbe
aj priaznivá.

Na základe uvedeného súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby a podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody

vo výmere troch rokov, výkon trestu podmienečne odložil a uložil obžalovanému probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ustanovil skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov, a zároveň
uložil obžalovanému zákaz kontaktovať poškodenú E. B. akoukoľvek formou, vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7To/86/2023
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného vyplýva, že poškodená v rámci svojej
výpovede v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, opisovala dokopy štyri incidenty, kedy
ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť, ak by mali tieto fyzické útoky sa rozložiť v čase, tak malo ísť o jedno
fyzické napadnutie za obdobie viac ako 8 rokov. Poškodená počas manželstva nevyhľadala odbornú
pomoc a urobila tak až po rozvode, a to z dôvodu zhoršenia jej psychického stavu v dôsledku ochorenia

dcéry A. B. na rakovinu. Krajský súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné a dôkazy,
ktoré pred súdom boli vykonané, boli vyhodnotené jednostranne, a to v neprospech obžalovaného, pre
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať
ďalšie dôkazy. Skutková veta uvedená v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov, ako aj
v napadnutom rozhodnutí okresného súdu, neobsahuje podstatné a konkrétne skutočnosti tykajúce sa
spôsobu spáchania skutku, skutková veta má byť vymedzená prostredníctvom konkrétnych okolností,

ktorésúkvalifikačnýmmomentompoužitejprávnejkvalifikácietak,abyskutokvdanejprejednávanejveci
nemohol byť zamenený s iným skutkom, skutková veta nevyjadruje s dostatočnou obsahovou určitosťou
všetky skutkové okolnosti vzťahujúce sa na spôsob spáchania skutku, ako aj na dobu, počas ktorej
malo dochádzať k protiprávnemu konaniu, skutkové vymedzenie trestného činu uvedené v napadnutom
rozhodnutí je formulované príliš široko aj z hľadiska času, dobu týrania je potrebné posúdiť v závislosti

na intenzite zlého zaobchádzania s poškodenou. Počas výsluchu na hlavnom pojednávaní poškodená
uviedla, že pred narodením dieťaťa v roku 1983 bola dvakrát tehotná, pričom prvýkrát potratila a ďalšie
dieťa zomrelo z dôvodu rubeoly a následne sa druhé dieťa poškodenej a obžalovaného narodilo v roku
1987,apodľatohtonarodeniadruhéhodieťaťamalabyťpoškodenátýranáobžalovanýmnajmenejdeväť
rokov, avšak opakovane bola tehotná, čo nenasvedčuje tomu, že konanie obžalovaného spôsobovalo

u poškodenej v čase od uzavretia manželstva fyzické a psychické utrpenie v takej intenzite, ktoré
by jej bránilo založiť si s obžalovaným rodinu. Z výpovedí poškodenej je taktiež zrejmé, že mala
dlhodobo prístup k nehnuteľnostiam, kde žili spoločne a aj po rozvode ostala žiť v dome na J. G.
N. C., a taktiež užívala aj motorové vozidlo, a z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné urobiť
záver, že u poškodenej dochádzalo k neodôvodnenému obmedzovaniu prístupu k majetku, ktorý mala

právo poškodená užívať. Ďalej krajský súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal na závery
znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria JUDr. MUDr. Jána Uhrina s tým, že poškodená netrpí
duševnou poruchou alebo poruchou v pravom slova zmysle, pričom netrpela psychózou ani v čase
vyšetrovaného skutku, psychicky stav poškodenej je možné podrobne zrekonštruovať od 17.05.2011,
poškodená trpí chronifikovanou zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou s výraznou reaktívnou

komponentou, pričom znalec uviedol niekoľko faktorov, ktoré mohli viesť k zistenému stavu , a to
dlhodobú konfliktnosť partnerského vzťahu, závažné onkologické ochorenie dcéry, vlastné zdravotné
problémy, ťažkosti najmä vertebrogénne, nepriaznivá sociálna situácia – nezamestnanosť, čiastočná
invalidita, bývanie u príbuzných, teda znalec nekonštatoval, aby súčasný psychický stav poškodenej,
bol spôsobený výhradne dlhodobým pôsobením konfliktného partnerského vzťahu. Krajský súd rovnako

poukázal na závery Znaleckého ústavu pre činnosť v Psychológii a Psychiatrii, znalecký ústav vo svojom
posudku uvádza, že konaním obžalovaného mohlo byť poškodenej spôsobené psychické utrpenie,
pričom konanie, ktoré je obžalovanému kladené za vinu možno považovať za jeden z viacerých faktorov
dôležitých pre vznik jej psychických ťažkostí, k ďalším faktorom patrí osobnostná štruktúra, iné dlhodobo
stresujúce faktory a prítomnosť somatických ochorení. Teda z uvedených znaleckých posudkov vyplýva,

že partnerský vzťah s obžalovaným nebol jediným faktorom zapríčiňujúcim psychický stav poškodenej,
znalec PhDr. Róbert Máthé na hlavnom pojednávaní uviedol, že správanie obžalovaného na poškodenú
pôsobilo stresujúco a spolupodieľalo sa na vyvolaní zmien u poškodenej, avšak percentuálne vyjadrenie
pôsobiacich faktorov a ani to, ktorý z nich prevláda nie je možné určiť. Vzhľadom k uvedenému
krajský súd uviedol, že považuje za potrebné vykonať dokazovanie osobným výsluchom svedkyne I.

I. I. na hlavnom pojednávaní, u ktorej vyhľadala poškodená lekársku pomoc prvýkrát 17.05.2011, teda
až v roku keď došlo k rozvodu manželstva s obžalovaným. Ďalej krajský súd poukázal na rozsudok
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/71/2011, pričom v trestnom konaní absentuje odpoveď na
otázku, čo bolo príčinou rozvodu, v priebehu ďalších rokov sa viedlo medzi manželmi ďalšie súdne
konanie, ktorým sa riešila otázka určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, od roku 2013

sa viedlo medzi poškodenou a obžalovaným aj konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Z doteraz vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že poškodená podala trestné oznámenie na
obžalovaného v čase, keď sa viedlo medzi poškodenou a obžalovaným, ako rozvedenými manželmi
súdne konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, doposiaľ nebola náležite objasnenáotázka, či ak by nedošlo k podaniu trestného oznámenia na poškodenú zo strany obžalovaného, či by
poškodenábolapodávalatrestnéoznámenieprekonanie,ktoréjepredmetomposudzovanéhotrestného
konania.Vzáverekrajskýsúduviedol,žehádkyalebokonfliktymedzimanželmi,ktoréprípadnevyústiliaj

do konania násilnej povahy, nemožno posudzovať ako konanie naplňujúce skutkovú podstatu trestného
činutýraniablízkejosobyazverenejosoby,takétosprávaniemedzimanželmi,ktoréprekračujeprípustnú
mieru, sa musí vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, jedným z typických znakov trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby je aj chronický a stupňujúci sa charakter, ktorý pretrváva dlhodobo,
a teda nejedná sa o ojedinelé incidenty menšej intenzity, prípadne o ojedinelé nadávky či urážky. Ak bolo

manželstvo poškodenej a obžalovaného vážne narušené a konfliktné, pričom dochádzalo k hádkam,
vulgárnostiam a fyzickému napádaniu, tak túto skutočnosť nemožno bez ďalšieho označiť za také
konanie, ktoré by sa vyznačovalo hrubosťou, bezohľadnosťou alebo bolestivosťou.

Po vrátení veci krajským súdom prvostupňovému súdu, súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový
stav:

Z výsluchu svedkyne MUDr. Marty Maďarovej, u ktorej poškodená vyhľadala prvýkrát pomoc dňa
17.05.2011 vyplynulo, že do ambulancie sa dostavila s tým, že dlhodobo trvajú problémy, ktoré psychicky
nezvláda, cíti sa smutná, slabá, je jej do plaču, nespí, zhodnotila, že sa jedná o úzkostno-depresívne
prejavy pri chronickom strese, a to rodinnom strese a naordinovala jej lieky na sedáciu, na ukľudnenie

a na spánok. Ďalej uviedla, že ako ošetrujúca lekárka riešila jej zdravotný stav, a v zásade príčiny
zdravotného stavu sú pre ňu podružné, do zdravotnej dokumentácie neuvádza skutočnosti, ktoré viedli
k návšteve pacienta, v prípade, že by pacient prišiel nejak fyzicky zdevastovaný, tak táto situácia
by sa riešila inak. Svedkyňa uviedla, že známky po fyzických útokoch na poškodenej nevidela ani
nezaznamenala, k nej sa poškodená dostavila na základe odporúčania obvodného lekára I. U. s tým,

že je dlhodobo vystavená stresu a potrebuje lieky, ďalej poškodená uvádzala, že býva u brata, pričom
nezisťovala dôvody a príčiny tejto situácie. Svedkyňa uviedla, že vzhľadom k odstupu času, hoci
jej mohla poškodená uviesť konkrétne súvisiace veci, tak tieto ona nezapisuje, ako klinický lekár
sa nezaoberá príčinami stresu, ale zaujíma ju akým spôsobom bude riešiť liečbu. Zdravotný stav
poškodenej zodpovedal reakcii na neštandardné životné situácie a svedkyňa pripustila, že kombinácia

viacerých symptómov sa mohla podpísať na stave poškodenej.

Na návrh obhajoby súd vypočul svedkyňu I. P., dcéru obžalovaného a poškodenej, ktorá pri výsluchu
uviedla, že ešte predtým ako dostala predvolanie na hlavné pojednávanie ju niekoľkokrát navštívila
matka, teda poškodená a presviedčala ju, aby prišla na súd a vypovedala inak než pôvodne, bolo to ešte

niekedy v novembri minulého roku, na čo jej ona uviedla, že keby zmenila výpoveď, išlo by z jej strany
o krivú výpoveď a vystavila by sa nebezpečenstvu trestného stíhania, na čo jej poškodená uviedla, že
to nevadí, že súd by to pochopil. Na žiadosť samotnej svedkyne súd vykonal jej výsluch v neprítomnosti
obžalovaného a poškodenej. Na otázku či v minulosti mala myšlienky, že si siahne na život v súvislosti
s listom, ktorý uvádzala v konaní poškodená, uviedla, že určite nie, takéto stavy ani myšlienky nemala,

hoci sa jej spolužitie jej rodičov dotklo, ale v živote by si na život nesiahla. Uviedla, že momentálne už nad
situáciou jej rodičov nerozmýšľa, uplynulo možno viac ako 30 rokov, vtedy ju trápilo, že rodičia sa stále
hašterili, hádali, ale momentálne má svoj život a ich problémy ju nezaujímajú, v súvislosti s konfliktmi
rodičov nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc. Ďalej svedkyňa uvádzala, že jej rodičia sa nikdy nemali
stretnúť, pretože sú odlišné povahy, celý život bolo medzi nimi napätie, stále matka vyvolávala konflikty,

hádky, bola uštipačná a v rodine bola napätá atmosféra. Svedkyňa tvrdila, že zo strany otca určite nešlo
o týranie matky, táto sa stále do otca navážala, stále hľadala dôvod na hádku, na konflikty, otec stále
pracoval a keď prišiel tak matka do neho stále zapárala, nikdy nevidela, že by otec začal konflikt, vnímala
to síce ako dieťa, ale vždy počula ako vrieska matka, ako nadáva. Svedkyňa uvádzala, že nevie o tom,
že by po rozvode otec vyhľadával matku, vie iba o ich náhodných stretnutiach v obchode a tak, skôr sa

otec matke vyhýbal, pretože táto rada vyhľadávala konflikty, bola svedkom jednej situácie v decembri
2024, keď sa náhodne stretli na dvore jej rodinného domu, keď bol u nej otec na návšteve, matka jej
zavolala, že ide k nej, tak otec vstal a odišiel lebo sa jej chcel vyhnúť, ale stretli sa na dvore a ona
mu začala nadávať, pričom otec nereagoval a išiel preč. Ako dôvod takéhoto stavu a stresu uviedla, že
matka je jednoducho taká, stále bude jačať, vrieskať, proste nemá dôvod byť taká, nevie či to je pomsta

alebo sa nevie zmieriť s tým, že otec má novú manželku. Svedkyňa uvádzala, že poškodená mala
normálne prístup k všetkému, k peniazom, k nehnuteľnostiam, nijako nebola obmedzovaná. K výpovedi
svojej sestry, ktorá vypovedala v prospech poškodenej uviedla, že vie povedať len toľko, že sestra je
ovplyvnená matkou, matka dokáže manipulovať človeka, sestra nemá dôvod tvrdiť niečo proti otcovi,zrejme tu ide len o peniaze, pretože otec je taký, že aj keby ste ho naštvali, jednoducho on vám ako
dcére pomôže, on ich stále berie rovnako, teda obe sestry, obe dcéry má rád, nevie prečo sestra sa cíti
byť ukrivdená, môže to byť z dôvodu, že keď sa sestre narodila dcéra a zomrela asi o 4 mesiace, po pitve

bol známy výsledok, že mala genetickú chorobu a predtým lekárka hovorila, že keby jej bola poskytnutá
nejaká dávka, ktorá stojí okolo pol milióna eur, tak že by bola žila. Svedkyňa ďalej uviedla, že vzťah jej
sestry k otcovi je toho času veľmi dobrý, úplne sa otočil a to o 180 stupňov, lebo otec ju zamestnal, podal
jej pomocnú ruku, pretože bola po ťažkej chorobe, mala rakovinu, momentálne je tehotná v 7. mesiaci
tehotenstva aonjuzamestnal,abymalapríjem,čižepracovalavjehofirme,takžetenvzťahmedziotcom

a sestrou je úplne iný. Ďalej svedkyňa uviedla, že matka stratila rozvodom finančnú pomoc zo strany
otca, ona bola zvyknutá na nejaký štandard a zrazu keď to nemáte, tak je z vás aj iný človek, matka je
zatrpknutá, je iná, kade chodí len robí zlo a znepríjemňuje ľuďom život, momentálne žije len z dôchodku,
ktorý dostáva a to je veľmi málo. Svedkyňa ďalej uviedla, že nikdy v živote nevidela na matke známky
po fyzických útokoch, uviedla, že sama pracuje na Mestskej polícii v Košiciach ako referent správneho
konania, jej prácou je vypočúvať ľudí, riešiť problémy a ak by niečo také videla, sama by zakročila,

nenechala by to určite takto, nikdy v živote nevidela, že by bola matka nejak zbitá a to ani keď bola dieťa.
K listu, ktorý mala napísať v čase keď mala 10 či 12 rokov uviedla, že z jej strany nešlo o žiadnu snahu
o sebapoškodenie, prípadne o samovraždu, nikdy by si na život nesiahla. Svedkyňa na záver uviedla, že
chcela vypovedať v neprítomnosti rodičov, otec by s tým problém nemal, ale pokiaľ ide o matku, tak ona
sa prejavuje dosť hystericky, stále má nejaké poznámky, čiže vedela, že by jej do toho nejak vstupovala,

ona jej to bude vyčítať do konca života. Svedkyňa uviedla, že matka žije v C. v rodinnom dome na ulici
D., ona býva v dome oproti na ulici Pažitnej, uviedla, že matka má toho času priateľa, ale či s ňou žije
v dome to nevie, dom by mal vlastnícky patriť matke, pričom nevie uviesť akú má hodnotu. Vzhľadom
k obsahu výpovede svedkyne I. P. obhajoba navrhla ešte vypočuť svedkyňu poškodenú, ktorá uviedla,
že svoju dcéru nenavádzala, aby nepravdivo vypovedala, k predmetnému listu, ktorý písala jej staršia

dcéra ako dieťa tvrdila, že ona nehovorila, že staršia dcéra si chcela vziať život. Svedkyňa poškodená
tvrdila, že s dcérou I. sa vôbec nestretáva, ona má zákaz k nej chodiť. Svedkyňa na záver uviedla, že
nemá spackaný život, že je šťastná, priateľa nemá.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/71/2011 vyplýva, že predmetom konania bol rozvod

medzi obžalovaným a poškodenou, návrh na rozvod manželstva podal obžalovaný a rozsudok o rozvode
nadobudol právoplatnosť 12.07.2011, pričom z odôvodnenia rozsudku nevyplýva značný záver kto
spôsobil rozpad manželstva, z vyjadrenia poškodenej k návrhu obžalovaného vyplýva, že uvádza
v podstate tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala aj v tomto trestnom konaní.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/357/2012 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 16.06.2017
bolo priznané mesačné výživné na výživu rozvedeného manžela, a to poškodenej, vo výške 350,- Eur
mesačne od 17.12.2012, a dlžné výživné vo výške 18.719,35- Eur od 17.12.2012 do 31.05.2017 bolo
priznané v troch splátkach poškodenej, na základe rozsudku odvolacieho súdu, a to Krajského súdu
v Košiciach, právoplatného 26.07.2018 bol priznaný príspevok na výživu poškodenej vo výške 200,- Eur

mesačne a dlžné výživné bolo priznané vo výške 8574,17- Eur.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/29/2013, predmetom ktorého bolo zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to konkrétne rodinného domu č. 169 vyplýva, že došlo
k späťvzatiu návrhu, pretože rodičia, teda obžalovaný a poškodená prepísali predmetnú nehnuteľnosť

na dcéru I. P., v dôsledku čoho uznesením právoplatným 28.12.2019 bolo konanie zastavené.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2C/44/2012, predmetom ktorého bolo vysporiadané bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyplýva, že poškodenej do vylúčeného vlastníctva bol prikázaný rodinný dom
súpisné č. 323 spolu s altánkom za rodinným domom a prístreškom ako aj pozemkom o výmere 500

m2 v katastrálnom území C. (dom na ulici D.).

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel
k záveru, že nebolo preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/ a ods.

3 písm. d/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodená podala trestné oznámenie
pre predmetný trestný čin na obžalovaného až po tom, čo on podal trestné oznámenie na poškodenú
pre krádež motorového vozidla. Stalo sa tak až v roku 2019, teda po vyše štyridsiatich rokoch od
uzavretia manželstva. Z vykonaného dokazovania okrem iného vyplýva, že poškodená uvádza štyriprípady fyzického napadnutia, a ako to uvádzal odvolací senát v zrušujúcom uznesení, jedno fyzické
napadnutie pripadá na obdobie ôsmich rokov. Z vykonaného dokazovania takisto vyplynula skutočnosť,
že počas manželstva, teda počas obdobia od uzavretia sobáša, a to od novembra 1978 až do

rozvodu manželstva v júli 2011, poškodená nevyhľadala žiadnu odbornú lekársku pomoc, čiže tento
stav mal trvať podľa poškodenej 33 rokov, odbornú pomoc v dôsledku zhoršenia psychického stavu
vyhľadala v dôsledku ochorenia dcéry A. B. na onkologické ochorenie. Z vykonaného dokazovania
nemožno učiniť záver, že by poškodená nemala prístup k majetku, resp. hodnotám nadobudnutým
počas manželstva, tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, že toho času obýva jeden z rodinných domov,

ktoré nadobudli obžalovaný s poškodenou počas trvania manželstva, v roku 2017, resp. 2018 jej
bol priznaný aj príspevok na výživu rozvedeného manžela. Skutočnosť, že obžalovaná mala prístup
k majetku vyplýva aj z výpovede svedkyne I. P., ako aj samotného obžalovaného, skutočnosť, že by
malo dochádzať k obmedzovaniu prístupu k majetku nevyplýva ani zo skutkovej vety obžaloby. Keďže
poškodená vyhľadala lekársku pomoc, a to ohľadne svojho psychického stavu až 17.05.2011, teda
do tohto času nemožno podrobnejšie rekonštruovať jej psychický stav, pričom túto pomoc vyhľadala

až asi po 33 rokoch, pričom zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že trpí úzkostne-depresívnou
poruchou, ktorá bola vyvolaná nie výhradne dlhodobým pôsobením konfliktného partnerského vzťahu,
ale k takémuto stavu prispeli viaceré faktory, a to dlhodobá konfliktnosť partnerského vzťahu, závažné
onkologické ochorenie dcéry A., vlastné zdravotné problémy, nepriaznivá sociálna situácia, čiastočná
invalidita a bývanie u príbuzných. Túto skutočnosť potvrdil v konaní pred súdom pri výsluchu aj znalec

PhDr. Róbert Máthé, ktorý nevedel ani percentuálne vyjadriť podiel dlhodobého pôsobenia konfliktného
partnerského vzťahu v súvislosti s ďalšími faktormi, na psychickom stave poškodenej. Hoci poškodená
sa prvotnému vyšetreniu ohľadne svojho psychického stavu dostavila na vyšetrenie v roku 2011, trestné
oznámenie podala až po vyše ôsmich rokoch, ktorá samotná skutočnosť naznačuje, že zrejme sama
považovala svoj zdravotný stav nie len za výsledok dlhodobých partnerských vzťahov v manželstve

a po manželstve, ale aj ďalším skutočnostiam, ktoré sú uvedené vyššie, ktoré vyplývajú zo záverov
znaleckého posudku. Na základe záverov odvolacieho súdu súd vypočul v konaní svedkyňu I. I., u ktorej
sa poškodená v roku 2011 dostavila na prvotné vyšetrenie, zo záverov z výsluchu tejto svedkyne však
nevyplynuli žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdzovali stav, ktorý by preukazoval
týranie poškodenej zo strany obžalovaného. Táto svedkyňa jednoznačne uviedla, že nepátrala po

príčinách zlého psychického stavu poškodenej, zaujímalo sa čisto o jej klinický stav a jeho riešenie
prostredníctvom medikamentóznej liečby. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na skutočnosť, že
to nebola poškodená, ktorá podala návrh na rozvod, ale bol to obžalovaný, keby poškodená skutočne
vnímala daný stav ako ťažké príkorie, je otázne prečo to nebola ona, ktorá by riešila situáciu podaním
návrhu na rozvod. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že medzi obžalovaným a poškodenou sa

viedli viaceré konania, a to nie len o rozvod, ale aj o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva,
bezpodielového spoluvlastníctva a príspevku na výživu rozvedeného manžela, je zrejmé, že aj tieto
faktory nepochybne prispeli k zlému psychickému stavu poškodenej. Naviac poškodená samotná pri
svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že keby obžalovaný nebol podal na ňu trestné
oznámenie pre krádež motorového vozidla, že by trestné oznámenie na obžalovaného nepodala.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou existovala dlhodobá
nevraživosť, z výsluchu svedkyne I. P. vyplynulo, že to bola poškodená, ktorá vyvolávala hádky, konflikty
a takýto stav svojim osobným prístupom udržiavala a akcelerovala. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že zo strany obžalovaného došlo aj k prejavom násilnej povahy, ale vzhľadom k amplitúde
takéhoto konania zo strany obžalovaného keď sa tak dialo po dlhých časových obdobiach, takéto

konanie nepredstavuje intenzitu, na základe ktorej možno jednoznačne uzavrieť, že tieto občasné
prejavy násilia naplňujú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Súd sa domnieva, že správanie obžalovaného neprekročilo prípustnú mieru hrubšieho a bezcitného
zaobchádzania, zo strany obžalovaného išlo o ojedinelé incidenty, prípadne ojedinelé urážky a nadávky.
Je zrejmé, že manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo vážne narušené, malo zjavne konfliktné rysy,

keď dochádzalo k hádkam, vulgárnostiam a fyzickému napádaniu, ale túto skutočnosť samú o sebe
nemožno označiť ako vyznačujúcu sa takou mierou hrubosti a bezohľadnosti, resp. bolestivosti, ktorá
by napĺňala predmetnú skutkovú podstatu. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností súd
obžalovaného spod skutku obžaloby oslobodil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.