Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203590
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1215203590.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu

JUDr.TatianyPastierikovejaJUDr.DanyŠiffalovič,vprávnejvecižalobcu:BRS,a.s.,sosídlomHraničná
18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 721 243, zast.: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá
45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: City Gate, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 478/19,
811 01 Bratislava, IČO: 35 830 263, zast.: InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 716 979, o zaplatenie 30.043,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/68/2015-508 zo dňa 19.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/68/2015-508 zo dňa

19.12.2022 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
30.043,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne: zo sumy 926,96 Eur od 06.02.2013
dozaplatenia,zosumy7.974,98Eurod06.02.2013dozaplatenia,zosumy640,67Eurod06.02.2013do
zaplatenia,zosumy5.877,02Eurod06.02.2013dozaplatenia,zosumy10.359,13Eurod06.02.2013do
zaplatenia, zo sumy 4.264,60 Eur od 06.02.2013 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, pričom o výške
trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 13.02.2015 sa pôvodný žalobca (Ing. Vladimír
Budiač, správca úpadcu G-SANITA, s.r.o.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 30.043,36 Eur s
prísl. titulom nezaplatenia zádržného v zmysle Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo 17.06.2011 uzavretej medzi
GAMIX,s.r.o.akozhotoviteľomažalovanýmakoobjednávateľom,pričomtátopohľadávkabolazapísaná
do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s. a zabezpečuje

záväzky úpadcu. Uvedená pohľadávka bola postúpená úpadcom na postupníka BRS, a.s. Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 27.02.2015, na základe čoho súd uznesením z 15.03.2016 pripustil, aby z
konania vystúpil pôvodný žalobca Ing. Vladimír Budiač, správca úpadcu G-SANITA, s.r.o. a aby na jeho
miesto vstúpila spoločnosť BRS, a.s. (aktuálny žalobca).
Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 28.01.2013 bol na
majetok úpadcu G-SANITA, s.r.o. vyhlásený konkurz. V rámci predmetného konkurzu bol vykonaný
súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., ktorý bol zverejnený

v Obchodnom vestníku 16.05.2013. Následne správca úpadcu doplnil súpis majetku oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa o majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, t.j. o novú
súpisovú zložku majetku (zverejnená v Obchodnom vestníku dňa 08.04.2014). Súčasťou doplnenia
uvedeného súpisu sa stali aj peňažné pohľadávky spoločnosti GAMIX, s.r.o. vzniknuté zo Zmluvyo dielo č. 1/2011 zo 17.06.2011 uzavretej medzi GAMIX, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom (jej predmetom bola realizácia FIT OUT bytov v budove City Gate v Bratislave).
Splatenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa bolo zabezpečené aj záložným právom k hnuteľným

veciam,pohľadávkamapohľadávkamzúčtuGAMIX,s.r.o.nazákladedvochzmlúvozriadenízáložného
práva zo dňa 17.08.2010, ktoré uzavrela GAMIX, s.r.o. ako záložca so zabezpečeným veriteľom ako
záložným veriteľom. Predmetom záložnej zmluvy boli teda všetky pohľadávky (vrátane príslušenstva)
z obchodného styku GAMIX, s.r.o. s jej obchodnými partnermi na zaplatenie akejkoľvek sumy, ktorých
spoločným znakom bolo, že v prípade ich splatnosti ich bude možné vymáhať voči tretím osobám

na súde. Spoločnosť GAMIX, s.r.o. napriek tomu, že ju správca úpadcu dňa 02.09.2013 požiadal o
zaplatenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, túto pohľadávku nezaplatila. Nakoľko správca zistil,
resp. uznal pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom jej rozsahu, zapísal peňažné pohľadávky
spoločnosti GAMIX, s.r.o. voči žalovanému (zádržné vo výške 30.043,36 Eur vyplývajúce zo 6 faktúr
vystaveným v zmysle Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo 17.06.2011) do súpisu majetku oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa, čím prešlo na správcu výlučné právo nakladať s peňažnými pohľadávkami a

súčasne vznikla žalovanému povinnosť splatiť ich výlučne správcovi. Nakoľko žalovaný zádržné napriek
výzvam správcovi nezaplatil, dostal sa do omeškania, preto si žalobca uplatňuje vo žalovanému aj úroky
z omeškania v zákonnej výške 9,75 % ročne z jednotlivých neuhradených súm zádržného.
V podanom odpore žalovaný uviedol, že zhotoviteľ diela GAMIX, s.r.o. neoznámil žalovanému
pripravenosť diela na odovzdanie a nepredložil ani všetky doklady, ktoré podľa zmluvy o dielo predložiť

mal a ktorých predloženie je potrebné na to, aby sa dielo považovalo za riadne odovzdané, preto zastáva
názor, že GAMIX, s.r.o. nevznikol nárok na úhradu celkovej ceny diela, teda ani na úhradu zadržaných
peňažných prostriedkov, nakoľko si nesplnil všetky svoje zmluvné povinnosti (najmä riadne a včasné
odovzdanie diela). Neexistencia protokolu o odovzdaní diela znamená, že dielo nebolo odovzdané a
ani riadne ukončené. Ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko medzi úpadcom a

žalovaným neexistuje žiadny právny vzťah.
Žalobca vo vyjadrení k odporu opravil žalobu tým, že uviedol, že uplatnené zádržné sa týkalo tak Zmluvy
o dielo č. 1/2011 zo 17.06.2011 (926,96 Eur z fa 19211, 7.974,98 Eur z fa 24511, 640,67 Eur z fa 30411),
ako aj Zmluvy o dielo č. 2/2011 zo 26.09.2011 (5.877,02 Eur z fa 34211, 10.359,13 Eur z fa 34811 a
4.264,60 Eur z fa 42011). Zároveň zdôraznil, že z oznámenia spoločnosti GAMIX, s.r.o. vyplýva, že

žalovaný si u GAMIX, s.r.o. neuplatnil žiadne nároky z vád diela, resp. reklamácie diela.
Podaním zo 16.02.2017 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi kompenzačnú námietku, ktorá sa týkala jeho
nároku na zmluvnú pokutu. Podľa čl. 2 bod 2.1 Zmluvy o dielo č. 2/2011 dokončenie diela znamená, že
dielo je riadne dokončené, nemá vady brániace jeho užívaniu a je spôsobilé k užívaniu na účel, na ktorý
bolo určené a je odovzdané zhotoviteľom objednávateľovi vrátane odovzdania všetkej dokumentácie

špecifikovanej v prílohe č. 7 a prevzaté objednávateľom od zhotoviteľa. Podľa čl. 21 bod 21.1 č. 2/2011,
ak zhotoviteľ nesplní svoju povinnosť dokončiť dielo k termínu dokončenia diela uvedeného v bode 4.2
tejto zmluvy a v Prílohe č. 3 (Harmonogram vykonania diela) tejto zmluvy, potom je zhotoviteľ povinný
uhradiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 325 Eur (slovom: tristodvadsaťpäť eur) za každý
aj začatý deň omeškania zhotoviteľa s plnením tejto povinnosti zhotoviteľa podľa tejto vety až do jej

riadneho splnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť GAMIX, s.r.o., ako zhotoviteľ, neoznámila
žalobcovi pripravenosť diela na odovzdanie a nepredložila ani všetky doklady, ktoré podľa zmluvy
o dielo predložiť mala a ktorých predloženie je potrebné na to, aby sa dielo považovalo za riadne
odovzdané a ani nebol spísaný odovzdávací protokol, žalovaný mal za to, že spoločnosti GAMIX, s.r.o.
nielenže nevznikol nárok na úhradu celkovej ceny diela, teda ani na úhradu zadržaných peňažných

prostriedkov, nakoľko si nesplnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ale naopak,
vznikla jej povinnosť uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela, pričom do
dnešného dňa nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela. Nárok na zmluvnú pokutu si uplatnil nasledovne:
od 02.01.2012 (termín dokončenia diela bol 31.12.2011 čl. 4 ods. 4.2 zmluvy o dielo), t.j. k dnešnému dňu
(16.02.2017) 1.870 dní omeškania, čo činí spolu 607.750 Eur, pričom si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu

len do výšky žalovanej sumy. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s nárokom žalovaného na uhradenie
zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela, uplatnil si nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie
s odstránením vád podľa čl. 19 ods. 19.5 Zmluvy o dielo č. 1/2011, podľa ktorého zmluvné pokuty za
porušenie povinností zhotoviteľa dodržať lehoty na odstránenie reklamovaných závad uvedené v bode
19.4 tejto zmluvy sa líšia podľa kategórie závady a sú uvedené nižšie: (iii) Vada: za každý aj začatý deň

omeškania zhotoviteľa s odstránením každej jednotlivej vady v zmysle bodu 19.4 písm. (iii) tejto zmluvy
je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50 Eur (slovom: päťdesiat eur).
Listom zo dňa 24.06.2014 reklamoval žalovaný u spoločnosti GAMIX, s.r.o. tri vady a požadoval ich
odstránenie. Pričom podľa bodu 19.4 písm. (iii) Zmluvy o dielo č. 1/2011 musia byť tieto vady odstránenénajneskôr do dvoch týždňov po ich prvom písomnom nahlásení zhotoviteľovi. Zhotoviteľ predmetnú
zásielku v odbernej lehote neprevzal. Podľa Článku 23 bod 23.1.3 písm. a/ Zmluvy o dielo č. 1/2011 v
prípade bezvýsledného doručovania sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom odo dňa odoslania

zásielky,aksanepreukážeskoršídátumdoručenia.Zásielkaboladanánapoštovúprepravu25.06.2014,
a teda má sa za to, že bola doručená zhotoviteľovi 30.06.2014, pričom zhotoviteľ sa dostal do omeškania
s odstránením vád od 16.07.2014, a to až do dnešného dňa, t.j. 945 dní omeškania, pričom nárok na
úhradu zmluvnej pokuty činí sumu 141.750 Eur (3 x 50 Eur x 945 dní = 141.750 Eur), avšak uplatňuje
si nárok na zmluvnú pokutu len do výšky žalovanej sumy. Podľa Článku 16 bod 16.1 Zmluvy o dielo č.

1/2011 a č. 2/2011 má zhotoviteľ právo postúpiť svoju pohľadávku voči objednávateľovi tretej osobe len
so súhlasom objednávateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ako zhotoviteľ nikdy neudelil súhlas
s postúpením pohľadávky, žalovaný má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi správcom a
žalobcom je neplatná. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Nakoľko nesporne existuje dohoda s dlžníkom o nemožností
postúpenia pohľadávky, nebolo možné túto pohľadávku zo strany správcu postúpiť na tretiu osobu.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 44 ods. 1, 2, 3, § 55, § 67 ods. 1, 2, § 76 ods.
1, § 78 ods. 1, 2, 3, 4, § 79 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), § 536 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 526 ods. 1, 2, §
580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 nariadenia

vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255
ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu
opodstatnený. Predmetom konania je zaplatenie zádržného 30.043,36 Eur s prísl. na základe troch
faktúr (č. 19211, 24511 a 30411) vystavených zhotoviteľom (GAMIX, s.r.o.) žalovanému podľa Zmluvy

o dielo č. 1/2011 zo 17.06.2011 a troch faktúr (č. 34211, 34811 a 42011) vystavených podľa Zmluvy o
dielo č. 2/2011 zo 26.09.2011. Žalovaný predmetné faktúry vystavené za vyhotovenie diela (jednotlivých
bytov) uhradil okrem zádržného, ktoré predstavuje 5 % zo sumy bez DPH a slúži na zabezpečenie
plnenia záväzkov zhotoviteľa z titulu jeho zodpovednosti za vady diela vrátane zodpovednosti za vady
diela v záručnej dobe. Žalobca svoj nárok riadne preukázal: v spise sú založené obidve zmluvy o

dielo, šesť predmetných faktúr, ktoré žalovaný riadne prevzal a zaplatil okrem zádržného, sumárny
súpis vykonaných prác v objekte, ako aj Protokol o odovzdaní a prevzatí diela z 20.01.2012, v ktorom
sa konštatuje, že k skutočnému ukončeniu prác vrátane odstránenia vád a nedorobkov došlo dňa
20.01.2012, pričom objednávateľ preberá a zhotoviteľ odovzdáva dielo a konštatuje, že sú splnené
všetky podmienky pre odovzdanie diela a že zhotoviteľ k uvedenému dňu odstránil všetky zistené

vady a nedorobky. Uvedený protokol podpísal za zhotoviteľa X.. S. P. spolu s X.. H. ako hlavným
stavbyvedúcim a za objednávateľa Ing. Vomela (konateľ) a X. K. D.. Pri výsluchu na pojednávaní X..
S. P. (projektový manažér spoločnosti GAMIX, s.r.o.) výslovne potvrdil, že predmetné byty boli riadne
dokončené a že žalovaný bol spokojný. Byty boli riadne protokolárne odovzdané a rovnako boli závady,
naktorébolopoukázané,odstránené.Ďalejkonštatoval,ževadypovykonanídielaboliodstránenéihneď

po odovzdávacom konaní. Rovnako aj vady, ktoré sa vyskytli v čase užívania bytov, boli odstránené
najrýchlejšie ako sa dalo. Klienti sa nasťahovali do bytov a riadne ich užívali. Na základe uvedených
dôkazov mal súd prvej inštancie dostatočne preukázané, že dielo bolo riadne a včas vyhotovené,
nedostatky a vady boli priebežne odstraňované, majitelia bytov sa do nich nasťahovali a užívali ich. Súd
preto považoval kompenzačnú námietku žalovaného za absolútne nedôvodnú, keďže si ňou uplatňuje

zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela 325 Eur x 1870 dní omeškania (od 02.01.2012 do
16.02.2017). Uviedol, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty, nakoľko
bolo síce dielo odovzdané dňa 20.01.2012, čiže po dátume zmluvne dohodnutého termínu dokončenia
diela (31.12.2011), avšak žalovaný žiadnym spôsobom v danom čase nenamietal, že by dielo nebolo
dokončené riadne a včas. Okrem toho zhotoviteľ diela v dostatočnom časovom predstihu (emailom zo

dňa 26.08.2011 - č.l. 142 v spise) upozornil objednávateľa diela ako investora, že je potrebné spustenie
bytových výmenníkových staníc, čo zabezpečuje investor diela. V e-maili ďalej zhotoviteľ upozorňuje, že
bolo dohodnuté, že spustenie staníc sa uskutoční po 05.09.2011, vrátane hydraulického vyregulovania
rozvodov UK, pričom z týchto dôvodov nemôže zhotoviteľ riadne sprevádzkovať a vyskúšať dielo
(funkčnosť radiátorov a batérii), a to do termínu zmluvného odovzdania diela. Z uvedeného e-mailu

jasne vyplýva, že dokončenie diela záviselo aj od spolupôsobenia žalovaného ako investora diela,
preto prípadné oneskorenie s odovzdaním diela nemožno klásť za vinu výlučne zhotoviteľovi diela a
sankcionovať ho nenáležitou zmluvnou pokutou. Taktiež žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by zhotoviteľ diela neodovzdal s dielom všetky doklady potrebné na to, aby sa dielo považovalo zariadne odovzdané. Zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplýva, že by žalovaný na chýbajúce
doklady zhotoviteľa diela upozorňoval v danom čase, preto tieto tvrdenia žalovaného súd považoval za
účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu svojho zmluvného záväzku. Pokiaľ ide o alternatívne uplatňovanie

zmluvnej pokuty zo strany žalovaného za omeškanie zhotoviteľa s odstránením troch vád v zmysle listu
žalovaného z 24.06.2014, ktorú si vyčíslil v sume 141.750 Eur (tri vady po 50 Eur x 945 dní počnúc dňom
16.07.2014), súd ju považoval taktiež za nedôvodnú, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
tvrdení žalovaného, že uvedené vady skutočne vznikli na predmetnom diele a že tieto neboli riadne a
včas zhotoviteľom odstránené. Z listu žalovaného zo dňa 24.06.2014 je zrejmé, že reklamoval tri vady

(praskliny na sadrokartónových konštrukciách, odlepujúce sa lišty na podlahe a pretekajúca voda na
sprchových kútoch). Do spisu zároveň založil 23 fotografií, ktoré majú dokumentovať vady diela, avšak
nie je z nich zrejmé, kedy tieto vady diela vznikli, ani či sa týkajú predmetných bytov v zmysle Zmluvy
o dielo č. 1/2011 zo dňa 17.06.2011 a Zmluvy o dielo č. 2/2011 zo dňa 26.09.2011. Z doloženej e-
mailovej komunikácie (č.l. 204-205 v spise) zároveň vyplýva, že X.. S. P. ubezpečil žalovaného v e-maile
z 01.08.2012, že závady sa budú odstraňovať dňa 02.08.2012 (bidet, netesniace sifóny a sprchové kúty).

Rovnako p. P. na pojednávaní potvrdil, že všetky vady boli odstránené najrýchlejšie ako sa dalo. Súd
preto nemal dôvod domnievať sa, že reklamované vady neboli riadne a včas zhotoviteľom odstránené,
hoci na niektoré z nich žalovaný upozorňoval zhotoviteľa v e-mailoch z 01.08.2012 a 20.02.2013. Ak
by ich totiž zhotoviteľ riadne a včas neodstránil, musel by tak pravdepodobne spraviť priamo žalovaný
prostredníctvom tretej osoby, o čom však žiadny dôkaz v spise založený nie je. Žalovaný teda svoje

tvrdenia o tom, že reklamované vady diela neboli riadne a včas odstránené zhotoviteľom žiadnym
spôsobom nepreukázal, preto je aj jeho kompenzačná námietka vo forme uplatnenia zmluvnej pokuty za
omeškanie zhotoviteľa s odstránením vád diela v celom rozsahu irelevantná. Súd prvej inštancie taktiež
neprikladal žiadnu právnu váhu oznámeniu žalovaného o jednostrannom zápočte zo dňa 31.08.2014
(č.l. 496 v spise), ktoré adresoval zhotoviteľovi a v ktorom si jednostranne započítal svoju pohľadávku z

faktúry č. 300140333 (na zmluvnú pokutu za nedodržanie Zmluvy o dielo č. 1 a Zmluvy o dielo č. 2/2011
reklamácie vád) voči nároku zhotoviteľa na zaplatenie zádržného v sume 30.043,09 Eur. Zo žiadneho
dôkazu založeného do spisu totiž súd nemal za preukázané, že tento jednostranný zápočet a faktúra č.
300140333 vystavená žalovaným dňa 31.08.2014 boli skutočne doručené zhotoviteľovi (GAMIX, s.r.o.)
a ak áno, kedy sa tak presne stalo. Súd tiež poukázal na dôležitú skutočnosť: žalovaný je povinný uhradiť

svoj záväzok predstavujúci nezaplatené zádržné z predmetných faktúr, nakoľko si voči zhotoviteľovi
nikdy neuplatnil akýkoľvek nárok zo zádržného, ktorého hlavná funkcia spočíva v zabezpečení plnenia
záväzkov zhotoviteľa z titulu jeho zodpovednosti za vady diela vrátane zodpovednosti za vady diela v
záručnej dobe. Jeho tvrdenia o tom, že zhotoviteľ neodstránil riadne a včas vady diela potom nemajú
žiadnu váhu, keď si žalovaný nikdy neuplatnil voči zhotoviteľovi nároky zo zádržného, ktoré bolo zmluvne

dojednanépresnezaúčelomvyvodeniazodpovednostizhotoviteľazavadydiela,vrátanetýchvzáručnej
dobe.
Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako aj pasívna
vecná legitimácia žalovaného. Uviedol, že zo žaloby a listín k nej pripojených je zrejmé, že uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.01.2013 bol na majetok úpadcu G-SANITA, s.r.o. vyhlásený

konkurz. V rámci predmetného konkurzu zapísal správca úpadcu do súpisu majetku oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a.s. aj peňažnú pohľadávku GAMIX, s.r.o. voči
žalovanému v sume 30.043,36 Eur s prísl., ktoré vyplývajú zo Zmluvy o dielo č. 1 a Zmluvy o dielo č.
2/2011 na realizáciu bytov v budove City Gate v Bratislave (čiže zádržné z ceny predmetného diela).
Úpadca mal na základe zmluvy o úvere záväzky voči Sberbank Slovensko, a.s., pričom banka mala tieto

záväzky zabezpečené aj záložným právom k pohľadávkam GAMIX, s.r.o. (na základe dvoch zmlúv o
zriadení záložného práva zo dňa 17.08.2010 - zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam
a zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam a pohľadávkam z účtu). Po vyhlásení konkurzu
na úpadcu si zabezpečený veriteľ prihlásil v konkurze svoje pohľadávky voči úpadcovi a zároveň si
uplatnil záložné právo aj na majetok, ktorý zabezpečuje záväzky úpadcu vrátane záložného práva

na pohľadávky GAMIX, s.r.o. Správca úpadcu dňa 02.09.2013 vyzval GAMIX, s.r.o., aby do 30 dní
od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote zabezpečenej pohľadávky.
Keďže si táto spoločnosť nesplnila uvedenú povinnosť, správca úpadcu zapísal pohľadávky GAMIX,
s.r.o. voči žalovanému do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa a tento zápis
zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 08.04.2014. Zápis predmetnej pohľadávky GAMIX, s.r.o. do súpisu

majetku podliehajúcemu konkurzu správca oznámil žalovanému dňa 24.08.2014 a vyzval ho na jej
úhradu. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na zápis predmetnej pohľadávky GAMIX, s.r.o. do
súpisu majetku, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 08.04.2014 a ani nereagoval na výzvu
správcuzodňa24.08.2014.Súpismajetkupodstátjeverejnoulistinou,ktorásazverejňujevObchodnomvestníku a pôsobí voči všetkým, t.j. žalovanému nič nebránilo, aby po zápise pohľadávky GAMIX, s.r.o.
do súpisu majetku dňa 08.04.2014 namietal voči správcovi spornosť takéhoto zápisu. Túto možnosť
nemala len spoločnosť GAMIX, s.r.o., ale aj priamo žalovaný, keďže zapísaná pohľadávka sa ho priamo

týkala. Žalovaný teda spornosť zápisu nenamietal, ani nepodal vylučovaciu žalobu (v zmysle § 78
zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalovaný až po doručení výzvy právneho zástupcu správcu zo dňa 10.10.2014
na zaplatenie dlhu zaujal v liste (č.l. 292 v spise) stanovisko, že nie je v žiadnom právnom vzťahu s
úpadcom, preto nemá voči nemu žiadnu platobnú povinnosť. Rovnako v ňom uviedol, že nie je možné
určiť, na základe akého predpisu je GAMIX, s.r.o. ručiteľom úpadcu a že jeho záväzok voči GAMIX,

s.r.o. zanikol. Žalovaný v tomto liste, ktorý ani nebol datovaný neuviedol žiadne skutočnosti, z akého
dôvodu jeho záväzok voči GAMIX, s.r.o. zanikol, ani v tomto liste netvrdil, že predmetná pohľadávka
nemala byť zahrnutá do súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu. Správca úpadcu preto nemal dôvod
zapísať poznámku v prospech žalovaného, či podať návrh na súd, aby uložil žalovanému povinnosť
podať vylučovaciu žalobu proti správcovi (v súlade s § 78 zákona č. 7/2005 Z.z.). Súd prvej inštancie
preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že postup správcu v predmetnej veci bol plne v súlade so

zákonom (§ 67 ods. 1 písm. c/, § 76 ods. 1, § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Žalobu v tomto
konaní voči žalovanému podal pôvodne správca úpadcu a toto oprávnenie mu priznáva § 79 ods.
2 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého správca koná v mene tretej osoby, ktorej majetok slúži
na zabezpečenie záväzku úpadcu a môže tento majetok zapísaný do súpisu speňažiť podľa tohto
zákona. To znamená, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu podať žalobu, nakoľko tým konal v mene

spoločnosti GAMIX, s.r.o. pri uplatňovaní práva plynúceho z jej majetku (pohľadávky voči žalovanému).
Súd taktiež subsidiárne poukázal na skutočnosť, že žalovaný v konečnom dôsledku nie je oprávnený
uplatňovať si voči žalobcovi nároky zo zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmlúv o dielo, nakoľko odo dňa
zápisu predmetnej pohľadávky GAMIX, s.r.o. do súpisu majetku už neboli zmluvné strany oprávnené
s ňou nakladať (čiže zmenšiť jej hodnotu alebo likviditu napr. aj uplatňovaním si zmluvnej pokuty), ale

len výlučne správca (§ 76 ods. 1 posledná veta zákona č. 7/2005 Z.z.). Za irelevantné považoval aj
tvrdenie žalovaného, že zmluva o postúpení pohľadávok medzi správcom a žalobcom je neplatná z
dôvodu absencie súhlasu žalovaného s postúpením predmetnej pohľadávky, nakoľko ustanovenie §
55 zákona č. 7/2005 Z.z. jasne ustanovuje, že zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie
jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením

konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné
osoby.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemal pochybnosť o dôvodnosti žalovanej
pohľadávky, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, t.j. zaviazal žalovaného na zaplatenie zádržného v
sume 30.043,36 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 9,75 % ročne počítaného z jednotlivých

súm zádržného, keďže bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho zmluvnej povinnosti
(zaplatenia predmetných faktúr v plnej výške, t.j. vrátane zádržného). Keďže v tomto konaní mal plný
úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie

odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Namietal, že právne posúdenie súd prvej inštancie vykonal len s ohľadom na ním vybrané skutkové

okolnosti, v rozpore s právnou logikou. Týmto konaním ide z jeho strany o selektívny prístup ignorujúci
podstatnú časť vykonaného dokazovania, pričom ide o zjavne arbitrárne rozhodnutie zo strany
konajúceho súdu. Nakoľko existovali dve samostatné zmluvy o dielo, museli existovať aj dva preberacie
protokoly, do konania bol predložený len protokol k Zmluve o dielo č. 2/2011 zo dňa 26.09.2011,
nakoľko protokol k Zmluve o dielo č. 1/2011 nikdy nebol podpísaný, keďže spoločnosť GAMIX, s.r.o. ako

zhotoviteľ toto dielo nikdy protokolárne neodovzdala. Podotkol, že okrem predmetu diela, ceny diela, sú
obe zmluvy o dielo totožné, podľa bodu 2.1 článku oboch zmlúv o dielo sa za riadne dokončené dielo
považuje také, ktoré nemá vady brániace jeho užívaniu na účel na ktorý bolo určené a je odovzdané
zhotoviteľom objednávateľovi vrátane odovzdania všetkej dokumentácie špecifikovanej v prílohe č. 7
prevzatej objednávateľom od zhotoviteľa, pričom podľa rovnakého bodu 2.1 článku 2 odovzdávací

protokol znamená potvrdenie vystavené objednávateľom podľa bodu 11.2.2 zmlúv o dielo o odovzdaní a
prevzatí diela podpísané oboma stranami. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že zo strany spoločnosti
GAMIX, s.r.o. bolo dielo odovzdané podľa Zmluvy o dielo č. 1/2011, pričom sám si z tejto zmluvy o
dielo uplatňuje nárok v súdnom konaní. Výpoveďou svedka, že dielo bolo odovzdané nie je možné tútoskutočnosť zhojiť. Zmluvné strany využili svoje dispozitívne právo a v zmluvách o dielo si jednoznačne
dohodli, čo sa považuje za dokončené dielo a čo sa považuje za prevzaté dielo, ak neboli splnené
pojmové znaky, ktoré definujú dokončené dielo a absentuje dokument - ktorý by preukazoval splnenie

povinnosti podľa Zmluvy o dielo č. 1/2011, nemohlo vzniknúť ani právo na vyplatenie zádržného, na
druhej strane vzniklo právo na uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný aj využil.

Poukázal na to, že svedok X.. P., podľa jeho vlastnej výpovede nebol od druhej polovice 2012
zamestnancom spoločnosti, t.j. po jeho odchode plynula záručná lehota ešte počas nasledujúcich

viac ako dvoch rokov. Svedok X.. P. žiadnym spôsobom nepotvrdil, že existoval preberací protokol
k Zmluve o dielo č. 1/2011, táto skutočnosť preto nebola zo strany žalobcu preukázaná. Žalovaný si
pritom uplatnil pred skončením záručnej lehoty aj zmluvnú pokutu týkajúcu sa neodstránenia vád, o
tejto skutočnosti predložil dôkazy na súdnom pojednávaní dňa 30.05.2022, pričom táto bola uplatnená a
započítaná aj jeho podaním zo dňa 16.02.2017, pričom súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou
žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. vysporiadal sa s tým svojským spôsobom, ktorý nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní a predložených dokumentoch. Tvrdil, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že súd nerozlišuje medzi dvomi termínmi na odovzdanie diela, z dvoch samostatných zmlúv
o dielo, pričom emaily, ktoré majú preukazovať neposkytnutie súčinnosti boli technického charakteru v
čase niekoľko mesiacov pred termínom plánovaného odovzdania diela podľa Zmluvy o dielo č. 2/2011
fakticky do konca roku 2011, pričom v konaní skutočnosť týkajúca sa neposkytnutia súčinnosti nebola

vôbec sporná. Je absurdné a fakticky nemožné, aby žalovaný preukázal neodovzdanie dokladov podľa
zmlúv od dielo, žalovaný nemá ako prakticky dokázať neexistenciu určitej skutočnosti, naopak bolo
na žalobcovi, aby preukázal, že zo strany spoločnosti GAMIX, s.r.o. bola táto skutočnosť splnená,
pričom v prípade, ak by tak bolo, existovali by dva preberacie protokoly. Za prekvapivé a nemajúce
oporu v predložených dôkazoch označil tvrdenie súdu prvej inštancie ohľadne alternatívne uplatňovanej

zmluvnej pokuty za omeškanie zhotoviteľa s odstránením troch vád, nakoľko aj zo samotnej svedeckej
výpovede X.. P. vyplynulo, že spoločnosť GAMIX, s.r.o. vykonávala fit out všetkých priestoroch patriacich
žalovanému, ktoré sa nachádzajú v budove City Gate. Existenciu vád preukázal žalovaný fotografiami
a výzvou na ich odstránenie spolu a bolo na žalobcovi, aby preukázal, že tieto boli zo strany spoločnosti
GAMIX,s.r.o.riadneodstránenévzáručnejlehote.Medzistranamisporunebolosporné,žesauplatnené

vady netýkali priestorov, ktoré boli predmetom diela podľa zmlúv o dielo. Namietal, že súd prvej
inštancie nerozlišuje medzi dvomi samostatnými zmluvami o dielo, z toho vyplývajúcimi nárokmi, ani
skutočnosťou, že X.. P. skončil pracovný pomer v roku 2012, pričom ale jeho svedecká výpoveď má
potvrdzovať podľa názoru súdu prvej inštancie aj skutočnosti po jeho odchode, ku ktorým sa nemohol
kvalifikovane a hodnoverne vyjadriť, pričom zo samotnej e-mailovej komunikácie na ktorú zástupcovia

spoločnosti GAMIX, s.r.o. nereagovali a X.. P. sa k nim nemohol vyjadriť, vyplývalo, že sú v omeškaní so
splnením si svojej zmluvnej povinnosti riadne a včas odstraňovať vady diel v záručnej dobe. Napriek tejto
skutočnosti, bez opory vo vykonanom dokazovaní, resp. v priamom rozpore s ním súd prvej inštancie
konštatuje, že sa nemá dôvod domnievať, že vady neboli odstránené riadne a včas. Vo vzťahu k bodu
9. rozsudku odvolateľ poukázal na to, že nemá ako dokazovať negatívnu skutočnosť, bolo povinnosťou

žalobcu sa s touto skutočnosťou vysporiadať, ak chcel byť úspešný v súdnom konaní.
K bodu 10. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie opisuje proces zápisu pohľadávky, do konkurznej
podstaty odvolateľ uviedol, že išlo o relatívne komplikovaný vzťah nakoľko úpadcom bola spoločnosť
G-SANITA, s.r.o., ktorej ručiteľom bola spoločnosť GAMIX, s.r.o. - spoločnosť personálne prepojená so
spoločnosťou GAMIX, s.r.o., prostredníctvom pána T. Z., pričom do konkurznej podstaty bola zapísaná

pohľadávka ručiteľa voči žalobcovi, bez toho, aby správca o tomto osobitne informoval žalovaného v
lehotách podľa § 78 ods. 2 zákona č. 7/2002 Z.z.. Správca konkurznej podstaty tak nikdy neurobil
a bez upovedomenia spoločnosti GAMIX, s.r.o. (ktoré nikdy neprišlo), fakticky žalovaný nemal ako
objektívne zistiť, že akákoľvek (či už sporná alebo nesporná) pohľadávka voči nemu bola do zapísaná
do konania. Nakoľko nikdy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou G-SANITA, s.r.o. a

nikdy netušil o poskytnutom ručení zo strany spoločnosti GAMIX, s.r.o., tak sa objektívne nemal ako
dozvedieť o zápise pohľadávky. Dodal, že tvrdenie súdu v bode 10. rozsudku je pravdivé, avšak už
v danom liste žalovaný informoval správcu, že uvedená pohľadávka zanikla, preto bolo z jeho strany
nadbytočné, aby zápis namietal. Mal za to, že výklad, ktorý súd prvej inštancie vykonal v rozsudku, je
v rozpore so základmi platného práva a základnými zásadami súkromného práva. Súd prvej inštancie

sa pri svojom rozhodovaní selektívne zaoberal len so skutočnosťami vyhovujúcim tvrdeniam žalobcu,
pričom absolútne odignoroval tvrdenia žalovaného. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému v celom rozsahuzamieta a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania v tomto rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.03.2023. Mal za
to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval za vnútorne logický,
nie je ani prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle, a taktiež ho nemožno označiť za arbitrárny,
pretože podáva zrozumiteľným spôsobom vysvetľujúcu odpoveď na všetky podstatné otázky. Uviedol,

že okolnosti, ktoré označuje žalovaný ako nesporné, opomínajú základnú skutočnosť, a to, že žalobca
sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky, t.j. istiny v sume 30.043,36 Eur spolu
s príslušenstvom, ktorá bola podľa § 67 ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z.z. zaradená do súpisu
majetku úpadcu, t.j. spoločnosti G-SANITA, s.r.o., IČO: 35 971 916 (ďalej aj „Úpadca“), dňa 17.03.2014.
Správca Úpadcu zapísal do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank
Slovensko, a.s. aj peňažné pohľadávky spoločnosti GAMIX, s.r.o. voči žalovanému a to v celkovej

výške 30.043,36 Eur spolu s príslušenstvom. Peňažné pohľadávky spoločnosti GAMIX vyplývajú zo
Zmluvy o dielo č. 1/2011 a zo Zmluvy o dielo č. 2/2011 na realizáciu fit out bytov v budove City Gate,
Bratislava, Slovenská republika uzavretých medzi spoločnosťou GAMIX ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom (ďalej aj „Peňažné pohľadávky“). Žalovaný časť ceny diela (95 %) vyplývajúcej zo
zmlúv o dielo spoločnosti GAMIX zaplatil, avšak bezdôvodne zadržal zaplatenie zostávajúcej časti ceny

diela predstavujúcej zádržné (t.j. pohľadávok uplatnených v tomto konaní). Už z uvedených tvrdení je
zrejmé, že neobstojí tvrdenie žalovaného o neodovzdaní diela podľa Zmluvy o dielo č. 1/2011, nakoľko
bolo v konaní preukázané, že: táto zmluva priamo predchádzala vykonaniu diela zo Zmluvy o dielo
č. 2/2011, t.j. bez dokončenia diela z prvej zmluvy sa nemohlo realizovať dielo z druhej zmluvy, a to
sa preukázateľne realizovalo a riadne odovzdalo; žalovaný zaplatil cenu diela zo Zmluvy o dielo č.

1/2011, t.j. poskytol celé plnenie (vo výške 95% zo Zmluvy o dielo č. 1/2011), pričom si ponechal len
zmluvné zádržné vo výške 5 %, ktoré predstavovalo peňažné pohľadávky; správca zapísal uvedenú
pohľadávku (peňažné pohľadávky) do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, voči
čomu žalovaný nespravil žiaden právom predpokladaný úkon.

Správca dňa 02.09.2013 vyzval podľa § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. spoločnosť GAMIX, aby
do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote zabezpečenej
pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť GAMIX nesplnila túto povinnosť, správca zapísal
pohľadávky spoločnosti GAMIX voči žalovanému do súpisu majetku podľa § 67 ods. 1 písm. c/ zákona č.
7/2005 Z.z. a tento zápis zverejnil v Obchodnom vestníku č. 68/2014 zo dňa 08.04.2014 o novú súpisovú

zložku majetku, v ktorej boli zahrnuté aj pohľadávky voči žalovanému. Uvedená zákonná povinnosť
správcu Úpadcu bola splnená a daná v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Po zápise pohľadávok
spoločnosti GAMIX do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, správca oznámil okrem iných aj
žalovanému dňa 24.08.2014 zápis pohľadávok do súpisu majetku podliehajúceho konkurzu a vyzval
žalovaného na zaplatenie zapísaných pohľadávok do konkurzu podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.,

na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Právny zástupca správcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu
výzvou zo dňa 10.10.2014 v ktorej opätovne oznámil žalovanému skutočnosť, že predmetné pohľadávky
boli zapísané do súpisu majetku a podliehajú konkurzu, a preto ich má žalovaný povinnosť zaplatiť. Na
základe uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal odovzdanie diela zo Zmluvy
o dielo č. 1/2011, ktoré bolo preukázateľne odovzdané. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí ani

tvrdenie žalovaného, že využil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaný v konaní
nepreukázal, že by mu na jej vyplatení vznikol nárok a dokonca nepreukázal, že by mu vznikol nárok
na reklamácie, resp. odstraňovanie vád. Naviac poukázal na skutočnosť, že takýto nárok mu nemohol
nikdy vzniknúť voči žalobcovi, resp. správcovi úpadcu, t.j. nemohol si tento uplatniť dňa 16.02.2017.
V konaní bolo preukázané, že spoločnosť GAMIX si riadne plnila svoje záväzky, pričom odvolateľ

poukázal na skutočnosť, že od 08.04.2014 už s peňažnými pohľadávkami nebola oprávnená nakladať
spoločnosť GAMIX a/alebo žalovaný na základe ich zmluvného vzťahu, ale výlučne len správca úpadcu,
keďže zapísaním peňažných pohľadávok do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa prešlo
na správcu úpadcu výlučné právo nakladať s peňažnými pohľadávkami a súčasne podľa § 44 ods. 1a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. vznikla žalovanému povinnosť ich splatiť výlučne správcovi úpadcu.
Rovnako neobstojí tvrdenie žalovaného, že by ho správca úpadcu mal osobitne informovať o lehotách
podľa zákona o konkurze, pričom poukázal na skutočnosť, že správca úpadcu opakovane vyzýval

žalovaného (ktorý bol po celý čas konania zastúpený osobou znalou práva) na dobrovoľné plnenie,
pričom riadne preukazoval oprávnenie na vymáhanie týchto pohľadávok zápisom do súpisu oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o zániku peňažných pohľadávok,
ktoré po zápise do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa sa spravujú ustanovením zákona
č. 7/2005 Z.z., čo žalovaný mal a mohol vedieť, pričom ide na vrub žalovaného, že tak nekonal a

neinicioval žiadne kroky k vylúčeniu majetku zo súpisu, ak považoval tento zápis za sporný. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v odvolacom konaní.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného

odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/68/2015-508 zo dňa 19.12.2022, pretože vo výroku
vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie
i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní

uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30.043,36 Eur s príslušenstvom titulom
nezaplatenia zádržného v zmysle Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa 17.06.2011 a Zmluvy o dielo č.

2/2011 zo dňa 26.09.2011. Žalovaný popieral nárok žalobcu a podaním zo dňa 16.02.2017 si uplatnil
voči žalobcovi kompenzačnú námietku týkajúcu sa tvrdeného nároku žalovaného na zmluvnú pokutu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 30.043,36 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žalobcovi priznal hradu trov konania
v plnom rozsahu voči žalovanému. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a rozsudok súdu prvej

inštancie napadol odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP.

9. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol voči
žalovanému nárok na zaplatenie zádržného. Podľa čl. 9 bodu 9.9 Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa
17.06.2011 a Zmluvy o dielo č. 2/2011 zo dňa 26.09.2011 (ďalej aj „Zmluvy o dielo“) „Zádržné -

pozastávka z ceny diela vo výške 5 % zo Zmluvnej ceny Diela bez DPH, slúži na zabezpečenie plnenia
záväzkov Zhotoviteľa z titulu jeho zodpovednosti za vady Diela vrátane zodpovednosti za vady Diela v
Záručnejlehote“.Podľačl.9bodu9.9.1Zmlúvodielo„NárokZhotoviteľanauvoľnenieZádržnéhovzniká,
ak nebude Zádržné v zmysle tejto Zmluvy použité Objednávateľom na úhradu Záväzkov Zhotoviteľa
voči Objednávateľovi z titulu tejto Zmluvy, a to do 30-tich dní po uplynutí Záručnej doby na Dielo

alebo do 30-tich dní od predloženia bankovej garancie Zhotoviteľom, vystavenej v súlade s článkom
10. tejto Zmluvy.“ Ako je z uvedeného zrejmé, na zabezpečenie plnenia záväzkov zhotoviteľa z titulu
jeho zodpovednosti za vady diela, vrátane zodpovednosti za vady diela v záručnej lehote, slúžilo práve
spomínané zádržné. V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že by objednávateľ, t.j. žalovaný,použil zádržné na úhradu záväzkov zhotoviteľa voči objednávateľovi. Žalovaný nepreukázal, že by
si do času, kedy malo byť zádržné vyplatené, uplatnil voči zhotoviteľovi nároky z titulu predmetných
zmlúv o dielo, na základe čoho by bolo zádržné použité objednávateľom na úhradu týchto záväzkov

zhotoviteľa, a teda zhotoviteľovi by v takom prípade nevznikol nárok na uvoľnenie zádržného tak, ako
predvída citované zmluvné ustanovenie. Súd prvej inštancie tak dôvodne poukázal na to, že žalovaný je
povinný uhradiť svoj záväzok predstavujúci nezaplatené zádržné z predmetných faktúr, nakoľko si voči
zhotoviteľovi neuplatnil akýkoľvek nárok zo zádržného, ktorého hlavná funkcia spočíva v zabezpečení
plnenia záväzkov zhotoviteľa z titulu jeho zodpovednosti za vady diela vrátane zodpovednosti za vady

diela v záručnej dobe a jeho tvrdenia o tom, že zhotoviteľ neodstránil riadne a včas vady diela potom
nemajú žiadnu váhu, keď si žalovaný nikdy neuplatnil voči zhotoviteľovi nároky zo zádržného, ktoré bolo
zmluvne dojednané presne za účelom vyvodenia zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela, vrátene tých
v záručnej dobe.

10. Žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu preberacieho protokolu k Zmluve o dielo č. 1/2011 zo
dňa 17.06.2011 tvrdiac, že protokol k Zmluve o dielo č. 1/2011 nikdy nebol podpísaný, keďže spoločnosť
GAMIX, s.r.o. ako zhotoviteľ toto dielo nikdy protokolárne neodovzdala. Ako už bolo vyššie uvedené,
objednávateľ do uplynutia lehoty na uvoľnenie zádržného nepoužil zádržné na úhradu záväzkov
zhotoviteľa zo zmlúv o dielo, resp. takáto skutočnosť v konaní preukázaná zo strany žalovaného nebola.

Zhotoviteľovi preto vznikol nárok na uvoľnenie zádržného v zmysle čl. 9 bodu 9.9.1 predmetnej zmluvy o
dielo. Ak by skutočne nedošlo k odovzdaniu diela tak, ako tvrdil v odvolaní žalovaný, je logické, že by si
vočižalobcoviuplatnilnárokyztýchtozmlúv,abyodmietnutieuvoľneniazádržnéhomaloprávnypodklad.
Zároveň, ako konštatoval súd prvej inštancie, pri výsluchu na pojednávaní X.. S. P. (projektový manažér
spoločnosti GAMIX, s.r.o.) výslovne potvrdil, že predmetné byty boli riadne dokončené a že žalovaný

bol spokojný. Byty boli riadne protokolárne odovzdané a rovnako boli závady odstránené, na ktoré
bolo poukázané. Ďalej konštatoval, že vady po vykonaní diela boli ihneď odstránené po odovzdávacom
konaní. Klienti sa sťahovali do bytov a riadne ich užívali. Uvedené tvrdenia svedka X.. S. P. sa týkajú
obdobia, kedy vystupoval ako projektový manažér spoločnosti GAMIX, s.r.o., keďže dielo bolo v zmysle
protokolu o odovzdaní a prevzatí diela odovzdané dňa 20.01.2012 (dátum skutočného ukončenia prác

vrátane odstránenia vád a nedorobkov), preto námietky odvolateľa týkajúce sa relevancie výpovede
tohto svedka v danom prípade neobstoja.

11. Sporným bol medzi stranami nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty,
uplatnenývkonanívoformekompenzačnejnámietky,podanímžalovanéhozodňa16.02.2017.Uvedená

procesná obrana žalovaného bola konajúcim súdom posúdená ako nedôvodná.

12. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že si uplatnil pred skončením záručnej lehoty zmluvnú pokutu
týkajúcu sa neodstránenia vád (bod 13. odvolania), uvedenú skutočnosť však v priebehu konania
nepreukázal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodne neprikladal žiadnu právnu váhu oznámeniu

žalovaného o jednostrannom zápočte zo dňa 31.08.2014 (č.l. 496 súdneho spisu), ktoré adresoval
zhotoviteľovi a v ktorom si jednostranne započítal svoju pohľadávku z faktúry č. 300140333 (na zmluvnú
pokutu za nedodržanie Zmluvy o dielo č. 1 a 2/2011 reklamácie vád) voči nároku zhotoviteľa na
zaplatenie zádržného v sume 30.043,09 Eur, nakoľko zo žiadneho dôkazu založeného v spise nemal
za preukázané, že tento jednostranný zápočet a faktúra č. 300140333 vystavená žalovaným dňa

31.08.2014 boli skutočne doručené zhotoviteľovi (GAMIX, s.r.o.) a ak áno, kedy sa tak presne stalo.

13. Odvolateľ však dôvodne poukazoval na to, že zmluvná pokuta bola zo strany žalovaného uplatnená
a započítaná jeho podaním zo dňa 16.02.2017, ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal.

Je ale potrebné uviesť, že započítací úkon žalovaného v podaní zo dňa 16.02.2017 bol učinený až
v období, kedy bol na majetok úpadcu G-SANITA, s.r.o. vyhlásený konkurz, v rámci ktorého zapísal
správca úpadcu do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko,
a.s.ajpeňažnúpohľadávkuGAMIX,s.r.o.vočižalovanémuvsume30.043,36Eursprísl.,ktorévyplývajú
zo zmluvy o dielo č. 1 a 2/2011 na realizáciu bytov v budove City Gate v Bratislave (čiže zádržné z

ceny predmetného diela). Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd v tomto kontexte
dáva do pozornosti skutočnosti konštatované súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a síce, že
správcaúpadcudňa02.09.2013vyzvalGAMIX,s.r.o.,abydo30dníoddoručeniavýzvyzaplatilakrukám
správcu sumu rovnajúcu sa hodnote zabezpečenej pohľadávky. Keďže si táto spoločnosť nesplnilauvedenú povinnosť, správca úpadcu zapísal pohľadávky GAMIX, s.r.o. voči žalovanému do súpisu
majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa a tento zápis zverejnil v Obchodnom vestníku dňa
08.04.2014. Zápis predmetnej pohľadávky GAMIX, s.r.o. do súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu

správca oznámil žalovanému dňa 24.08.2014 a vyzval ho na jej úhradu. Žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval na zápis predmetnej pohľadávky GAMIX, s.r.o. do súpisu majetku, čo bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 08.04.2014, a ani nereagoval na výzvu správcu zo dňa 24.08.2014. Súpis
majetku podstát je verejnou listinou, ktorá sa zverejňuje v Obchodnom vestníku a pôsobí voči všetkým,
t.j.žalovanémuničnebránilo,abypozápisepohľadávkyGAMIX,s.r.o.dosúpisumajetkudňa08.04.2014

namietal voči správcovi spornosť takéhoto zápisu. Túto možnosť nemala len spoločnosť GAMIX, s.r.o.,
ale aj priamo žalovaný, keďže zapísaná pohľadávka sa ho priamo týkala. Žalovaný teda spornosť zápisu
nenamietal,aninepodalvylučovaciužalobu(vzmysle§78zákonač.7/2005Z.z.).Žalovaný(podoručení
výzvy právneho zástupcu správcu zo dňa 10.10.2014 na zaplatenie dlhu) ani v liste (č.l. 292 súdneho
spisu), ktorý ani nebol datovaný, neuviedol žiadne skutočnosti, z akého dôvodu jeho záväzok voči
GAMIX, s.r.o. zanikol, ani v tomto liste netvrdil, že predmetná pohľadávka nemala byť zahrnutá do súpisu

majetku podliehajúcemu konkurzu. Správca úpadcu preto nemal dôvod zapísať poznámku v prospech
žalovaného, či podať návrh na súd, aby uložil žalovanému povinnosť podať vylučovaciu žalobu proti
správcovi (v súlade s § 78 zákona č. 7/2005 Z.z.). Konajúci súd preto dôvodne konštatoval, že nemá
žiadne pochybnosti o tom, že postup správcu v predmetnej veci bol v súlade so zákonom (§ 67 ods.
1 písm. c/, § 76 ods. 1, § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že

žalovaný v konečnom dôsledku nie je oprávnený uplatňovať si voči žalobcovi nároky zo zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmlúv o dielo, nakoľko odo dňa zápisu predmetnej pohľadávky GAMIX, s.r.o. do súpisu
majetku už neboli zmluvné strany oprávnené s ňou nakladať (čiže zmenšiť jej hodnotu alebo likviditu
napr. aj uplatňovaním si zmluvnej pokuty), ale len výlučne správca (§ 76 ods. 1 posledná veta zákona
č. 7/2005 Z.z.). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní uvedený záver súdu

prvej inštancie nerozporoval, nenamietal jeho nesprávnosť.

14. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nároku na zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela,
ktorú si uplatnil do výšky žalovanej sumy, odvolací súd naviac poukazuje na to, že z podania žalovaného

zo dňa 16.02.2017 (č.l. 195 a nasl. súdneho spisu) vyplýva, že uvedený nárok sa týkal Zmluvy o dielo
č. 2/2011 zo dňa 26.09.2011, a nie Zmluvy o dielo č. 1/2011 zo dňa 17.06.2011. Termínom dokončenia
diela podľa čl. 4 bodu 4.1 Zmluvy o dielo č. 2/2011 zo dňa 26.09.2011 mal byť deň 31.12.2011, pričom
v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela bolo dielo odovzdané dňa 20.01.2012, teda išlo len o
niekoľkodňové omeškanie. Súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil,

na základe akých dôvodov mal za to, že žalovanému napriek tomu nevznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela za dané obdobie, na ktoré odvolací súd poukazuje.
Rovnako v bode 9. napadnutého rozsudku konajúci súd vysvetlil, prečo považoval za nedôvodný nárok
žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s odstránením vád diela, na
ktoré odvolací súd rovnako odkazuje.

15. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.

22Cb/68/2015-508 zo dňa 19.12.2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.18. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).