Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21C/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120212824
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120212824.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B1-21C/42/2020

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: A. B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., advokát, so sídlom
Budatínska 65, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

B1-21C/42/2020

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

B1-21C/42/2020

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2020 domáhal určenia, že je neoprávnene evidovaný
v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent E. a ako dôverník A.. Zároveň
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zabezpečiť vymazanie všetkých záznamov o žalobcovi
z webového sídla Ústavu pamäti národa a zabezpečiť uverejnenie rozsudku na internetovej stránke

Ústavu pamäti národa s uvedením odkazu na rozsudok pri mene žalobcu v internetovej verzii protokolu
o tajných spolupracovníkoch bývalej ŠtB.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je evidovaný ako agent Štátnej bezpečnosti s krycím menom „E.“
pod číslom 9075 a ako dôverník s krycím menom „A.“ pod číslom 15736, pričom svoju evidenciu v
zoznamoch Štátnej bezpečnosti ako agenta a dôverníka považuje za neoprávnenú. Poukázal na to,
že v minulosti sa domáhal určenia neoprávnenosti evidencie v zoznamoch Štátnej bezpečnosti žalobou
zo dňa 02.04.2014, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C/67/2014, pričom označené

konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby (žalobcom označený žalovaný nebol pasívne
vecne legitimovaný v obdobných sporoch). Žalobca ďalej uviedol, že informácie o evidencii žalobcu
ako agenta a dôverníka Štátnej bezpečnosti sú verejne dostupné na webovom sídle Ústavu pamäti
národa. Zväzok bol realizovaný od 14.07.1978 do 29.09.1984. Žalobca uviedol, že je absolventom
Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a od roku 1978 pracoval na Krajskej poľnohospodárskej správe
v Banskej Bystrici ako vedúci agronóm, jeho úlohou bola najmä starostlivosť o chemickú ochranu rastlín.
Zatýmtoúčelompodávalnávrhyazabezpečovalnákupchemickýchpostrekovaprostriedkov,rozdeľoval

ichnajednotlivépoľnohospodárskepodniky,vyhodnocovalpoužitiepostrekovýchprostriedkovapodával
návrhy v tejto oblasti nadriadeným. Medzi dodávateľom chemických postrekov pre poľnohospodárstvo
patrila aj vtedy západonemecká firma Bayern. Objektom záujmu Štátnej bezpečnosti sa žalobca stal
začiatkom marca 1977, keď Ministerstvo poľnohospodárstva SSR usporiadalo v hoteli LUX BanskáBystricaceloslovenskésympóziumopostrekovýchprostriedkochanasympóziuboloprítomnýchviacero
osôb zo západného Nemecka. Z neskoršej dokumentácie, ktorú žalobcovi poskytol Ústav pamäti národa
žalobca zistil, že práve vtedy sa začala o žalobcu zaujímať Štátna bezpečnosť, pretože prichádzal

do styku s občanmi západného Nemecka a bol aj sprievodcom Družstevnej cestovnej kancelárie
TATRATOUR. Začali ho navštevovať v práci a zisťovať pomery v poľnohospodárstve. Žalobca sa vo
svojich odpovediach držal striktne vecných problémov ochrany rastlín, pretože mal záujem o dobré
fungovaniepoľnohospodárstvaaprinávšteváchpracovníkovŠtátnejbezpečnostinikdyneuvádzalmená
osôb, ktoré by mali byť zodpovedné za nedostatky. Nevyjadroval sa ani k iným okolnostiam, o ktoré

príslušníci Štátnej bezpečnosti mali záujem, napríklad politickým náhľadom spolupracovníkov, či k ich
osobným pomerom. Začiatkom júla 1978 príslušníci Štátnej bezpečnosti predložili žalobcovi na podpis
prehlásenie, podľa ktorého mal prejaviť ochotu s nimi spolupracovať. Dňa 05.07.1978 E. F. zo Štátnej
bezpečnosti dal žalobcovi napísať a podpísať prehlásenie o spolupráci. V prehlásení však napísal,
že je ochotný byť nápomocný orgánom Štátnej bezpečnosti „pri zisťovaní nedostatkov alebo poznatkov
na úseku poľnohospodárstva, najmä v súvislosti pri zaobstarávaní chemických prípravkov, ktoré sa

nakupujú na kapitalistickom trhu“. V nasledujúcich ústnych, ale aj písomných informáciách pre štátnu
bezpečnosť sa žalobca vždy pridržiaval iba vecnej problematiky látok na ochranu rastlín. Mal pridelené
krycie meno E., ale toto meno nepoužíval. Napriek tomu sa toto meno vyskytuje pod písomnými
správami, ktorých autorom má byť žalobca, ale zrejme bolo dopisované dôstojníkmi Štátnej bezpečnosti,
pretože je písané rôznym spôsobom na jednotlivých správach. Zo záznamu o schôdzkach s tajným

spolupracovníkom, ktorý vlastnoručne vypĺňal riadiaci dôstojník, vyplýva, že neustále od žalobcu
požadoval aj správy o činnosti spolupracovníkov, o ich názoroch, stykoch spolupracovníkov s inými
pracovníkmi a politickým prejavom pracovníkov krajskej poľnohospodárskej správy. Z písomných
správ, ktoré sú uložené vo zväzku, ktorý žalobcovi poskytol Ústav pamäti národa, je jasne vidieť,
že k týmto otázkam sa žalobca nikdy nevyjadroval, ale informoval iba o vecných otázkach ochrany

rastlín. Žalobca poukázal na to, že z interných záznamov Štátnej bezpečnosti vyplýva, že nikdy
žalobcovi plne nedôverovali a vždy ho preverovali prostredníctvom iných tajných spolupracovníkov.
V septembri 1984 nakoniec Štátna bezpečnosť ukončila so žalobcom spoluprácu. V záverečnej správe
sa uvádza, že žalobca podával písomné správy nižšej hodnoty, na základe ktorých nedošlo ku žiadnej
realizácii. Pozitívnejšie výsledky za celú dobu spolupráce neboli dosiahnuté. Po celú uvedenú dobu

žalobca nevedel, že je vedený ako agent, rovnako ani to, že po roku 1984 bol vedený ako dôverník
pod krycím menom A.. Ďalej žalobca uviedol, že zo spisu ŠtB vyplýva, že informácie o žalobcovi viedol
3. odbor, t. j. odbor na ochranu socialistickej ekonomiky, 2. oddelenie zamerané na - chémiu, energetiku,
paliva, dopravu a spoje. Nešlo teda o odbor, ktorý by primárne sledoval ľudí a znepríjemňoval im
život. Žalobca mal za to, že bývalá Štátna bezpečnosť zaevidovala žalobcu ako agenta neoprávnene,

bez jeho súhlasu, pretože jej neposkytoval žiadne informácie, ktoré by mali za následok politický útlak
občanov alebo celej spoločnosti a mal za to, že ide len o všeobecné správy. Neoprávnená registrácia
ako tajného spolupracovníka bývalej Štátnej bezpečnosti spôsobuje žalobcovi problémy. V minulosti,
keď žalobca pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva v C. D., bol na zasadnutí zastupiteľstva
obvinený iným členom zastupiteľstva, že ako spolupracovník Štátnej bezpečnosti mal písať udania,

ktoré sa týkali študentov, aby nemohli študovať, alebo ktoré sa týkali kolegov a susedov. Vzhľadom
na nepravdivosť uvedených výrokov sa žalobca musel domáhať ochrany svojich práv na súde. Žalobca
je presvedčený, že zverejnením informácie o jeho evidencii v záznamoch Štátnej bezpečnosti, ktorú
považuje za neoprávnenú, došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu a k vážnemu zásahu do jeho
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, v dôsledku čoho bola v značnej miere znížená jeho vážnosť u

spoluobčanov (spoločnosti), pričom medzi konaním žalovaného v tomto smere záujmov žalobcu existuje
príčinná súvislosť.
3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný svojím podaním zo dňa 18.06.2021, v ktorom v úvode
popisuje úlohy Ústavu pamäti národa vyplývajúce zo zákona. Uviedol, že registračné protokoly Štátnej
bezpečnosti, ktoré zverejnil Ústav pamäti národa, sú evidenciou, ktorá slúži na podchytenie vzniku

a pohybu zväzkovej agendy bývalej ŠtB. Registračné protokoly boli riadne evidenčné pomôcky
pre administráciu a registráciu písomností, ktoré produkovala ŠtB pri svojej činnosti. Štátna bezpečnosť
od svojho založenia disponovala operatívnymi a vyšetrovacími zložkami. Každá z nich, pri vykonávaní
svojej činnosti, vytvárala dokumentáciu, ktorú zakladala do zväzkovej alebo spisovej agendy. Po
ukončení prípadov zakladala príslušný zväzok alebo spis vo svojej registratúre. V prípade potreby

mohol byť uložený spis z registratúry vybraný a použitý znovu, v prípade operatívnych zväzkov
predovšetkým k získavaniu informácií. Ústav pamäti národa zverejňuje prepisy archívnych kníh, ktoré
prevzal do svojho archívu v rokoch 2003 až 2005. Podľa názoru žalovaného základnou právnou otázkou
v predmetnom spore je určenie pasívne vecne legitimovaného subjektu, ktorý by bol zodpovednýza zverejnenie evidencie žalobcu v zväzkovej agende ŠtB. Mal za to, že je potrebné ustáliť, aký zásah
je predmetom konania, kto je, respektíve bol pôvodcom tohto zásahu. Žalobca na viacerých miestach
svojej žaloby zmiešava otázku neoprávneného evidovania a neoprávneného zverejnenia dokumentov,

týkajúcich sa žalobcu. Rovnako je potrebné ustáliť, ktorým okamihom malo u žalobcu dôjsť k zásahu
do jeho osobnostných práv. Žalobca vo svojej žalobe nepopieral, že spolupracoval s príslušníkmi ŠtB,
avšak namieta spôsob evidovania jeho osoby a následne zverejnenie tohto záznamu na internetovej
stránke Ústavu pamäti národa. Žalovaný zdôraznil, že samotná existencia predmetného spisu ŠtB nie
je objektívne spôsobilá pre vznik zásahu do osobnostných práv žalobcu. Do momentu, kedy sa žalobca

subjektívne nedozvedel o existencii takého spisu, nie je možné, aby na jeho strane vznikol akýkoľvek
zásahdoosobnostnýchpráv.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalovanývzniesolnámietkunedostatku
pasívnej vecnej legitimácie pri žalobe na ochranu osobnosti. Žalovaný majúc za to, že vo svojom
vyjadrení poukázal na neexistenciu zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobcu, respektíve
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného pri žalobe na ochranu osobnosti, preto navrhol súdu
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca sa v žalobnej replike zo dňa 22.12.2021 vyjadril k otázke pasívnej legitimácie, pričom
odkázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2017, sp. zn. II. ÚS 285/2017. K námietke
žalovaného o potrebe ustáliť, aký zásah je predmetom konania, žalobca uviedol, že tento špecifikoval
v žalobe ako neoprávnenosť evidencie jeho osoby v zoznamoch Štátnej bezpečnosti ako agenta
a dôverníka. Zdôraznil, že neoprávnená evidencia v zoznamoch Štátnej bezpečnosti v pozícii agenta je

vo všeobecnosti vnímaná negatívne a sama osebe je schopná spôsobiť žalobcovi ujmu. Žalobca síce
poukázal na zverejnenie, ktorým bol zásah do jeho práv zvýraznený, avšak, ak by nebol neoprávnene
evidovaný ako agent a dôverník, nedošlo by v zmysle zákona č. 553/2002 Z. z. k zverejneniu týchto
informácií. Momentom zásahu do osobnostných práv žalobcu je moment neoprávnenej evidencie vo
zväzkoch Štátnej bezpečnosti, pričom právo na primerané zadosťučinenie nie je majetkovým právom

a preto sa nepremlčuje. K otázke kontaktu so Štátnou bezpečnosťou z dôvodu plnenia pracovných úloh
žalobca zopakoval, že bol kontaktovaný v súvislosti s výkonom jeho povolania ako vedúceho agronóma,
nakoľko mal pracovné kontakty s ľuďmi zo SRN a bol aj sprievodcom Družstevnej cestovnej kancelárie
TATRATOUR. Zdôraznil, že vo svojich odpovediach sa striktne držal vecných problémov ochrany rastlín
a nikdy neuvádzal mená osôb, ktoré by mali byť zodpovedné za nedostatky. V súvislosti s neoprávneným

zásahom do osobnostných práv žalobcu žalobca zopakoval skutkové tvrdenia súvisiace s kandidatúrou
žalobcu v komunálnych voľbách v obci Štiavnické Bane. Poukázal na obsah reportáže „Občan –
kontrolór“ v televízii Markíza v relácii reflex, ktorej spracovanie inicioval žalobca, pričom chcel poukázať
na nedostatky v obci Štiavnické Bane, keď podľa jeho názoru už samotný názov reportáže vyznieva
ironicky. Uvedená reportáž sa stala predmetom súdneho sporu o ochranu osobnosti, tak isto ako aj

incident uvádzaný v súvislosti s komunálnymi voľbami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobou
uplatnený nárok žalobca považoval za dôvodný.
5. Žalovaný reagoval na argumentáciu žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2022,
v ktorom uviedol, že žalobca v replike nespochybnil svoju spoluprácu s príslušníkmi vtedajšej
Štátnej bezpečnosti, ako jednou zo zložiek Zboru národnej bezpečnosti, pretože v tej dobe

pracoval ako sprievodca Družstevnej kancelárie TATRATOUR, pričom mal pracovné kontakty s ľuďmi
zo Spolkovej republiky Nemecko. Namietol však, že nemal byť administratívne evidovaný v protokoloch
ŠtB. Žalobca sa o evidencii v protokoloch ŠtB dozvedel už v roku 2008. Žalovaným odkázal
na svoje predchádzajúce vyjadrenie a opakovane poukázal na neexistenciu zodpovednosti za zásah
do osobnostných práv žalobcu, respektíve nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného pri žalobe

na ochranu osobnosti. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, napokon ani nenamieta to, že by s ŠtB
nespolupracoval, ale namieta, že je jeho evidencia v registratúrnych záznamov uvedená nesprávne
a taktiež, že si nepraje byť zverejnený na webovej stránke Ústavu pamäti národa. Naďalej považoval
žalobu žalobcu za nedôvodnú.
6. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k otázke pasívnej vecnej legitimácie podaním zo dňa

02.02.2024. Poukázal na aktuálne zásadné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - veľkého senátu, sp.
zn. 1VCdo/5/2022 zo dňa 25.05.2023 uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. z. 5Cdo/232/2022 zo dňa
31.08.2023, Keď z týchto rozhodnutí má vyplývať, že žalobca od podania žaloby žaluje vecne pasívne
legitimovaný subjekt.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 29.11.2024, na ktorom sporové strany

zopakovali argumentáciu uvádzajú v písomných podaniach. na návrh žalobcu súd pristúpil k výsluchu
žalobcu ktorý k predmetu sporu sám uviedol:
8. „Ja som bol pracovníkom Krajskej poľnohospodárskej správy, kde som mal na starosti chemickú
ochranu rastlín. To bola agenda veľmi dôležitá z hľadiska poľnohospodárstva, kde sa vyžadovalaodbornosť. Nebol som straník, ani v žiadnych štruktúrach. Tu funkciu som zastával z dôvodu, že som
veci rozumel, a že teda skutočne to poľnohospodárstvo tú chemickú ochranu potrebovalo. To, čo bolo
dobré v tých časoch, bolo exportované a dovážané z kapitalistickej cudziny. To znamená, že som často

prichádzal do styku s týmito zahraničnými firmami, ktoré tieto prípravky dodávali. Mojou povinnosťou
bolovrámcistredoslovenskéhokrajavydobyťprekrajčonajviactýchtoprípravkov.Čonajspravodlivejšie
tieto prípravky rozdeliť do okresov. Mali sme vtedy 13 okresov na poľnohospodárske podniky a hlavne
dohliadať na to, aby sa tá chémia používala tak, aby urobila osoh a nie škodu. Pretože ten, kto tomu
nerozumel, tak neurobil osoh, ale urobil zle pre poľnohospodárstvo. Takíto ľudia ako ja v tejto funkcii boli

ostro sledovaní orgánmi ŠtB a pracovníkmi ŠtB. Ja som sa do ich povedomia dostal, bolo to konkrétne v
roku1978.Dovtedysinejakomaažnevšímali.OrganizovalosavhoteliLUXvBanskejBystrici.Tovšetko
je uvedené v týchto spisoch. Pani obhajkyňa tie spisy čítala. Tam by si musela prečítať, že vlastne ja som
bol obeťou. Mňa sledovali a prenasledovali, a nie tak ako, ak som dobre začul, povedala, že som bol
agentom. Práve opačne. Bolo to sympózium, ktoré organizovalo ministerstvo poľnohospodárstva v hoteli
LUX a organizovalo to ministerstvo, môj nadriadený z ministerstva. To všetko je v tých spisoch uvedené.

Keby ste to podrobne všetko čítali, tak by ste sa to dozvedeli. Tam nemohol prísť, tak ma poveril, chod na
to sympóziom. Tam boli z celého stredoslovenského kraja zavolaní poľnohospodári, teda ľudia, ktorí mali
tie prípravky aplikovať a v mene mňa to viesť toto sympózium. Samozrejme, že na tomto sympózium
boli aj zástupcovia firmy Bayer, ktorá to organizovala, západonemecká firma Bayer. Po skončení bolo
také posedenie v hoteli LUX, kde bola aj moja bývala exmanželka. A sme tam sedeli, bol aj zástupca,

to boli československí občania tej firmy. Konkrétne to bol, ten sa volal p. G.. Väčšinou už zomreli, už
tu nie sú. Sedeli sme v bare. Hotel LUX bol ostro pracovníkmi ŠtB sledovaný. Na druhý deň, keď toto
skončilo, dozvedeli sa o tomto, pretože tam mali asi svoje spojky. Prišli za mnou do kancelárie asi z
úradnej moci a týmto celý proces okolo agenta ŠtB začal. Títo pracovníci to boli radoví pracovníci ŠTB,
prišli do mojej kancelárie, preukázali sa služobným preukazom. Toto platí aj dnes. Pokiaľ SISKA alebo

niekto príde, preukáže sa preukazom, tak musí z úradne moci, tej koho oslovia na nich reagovať. Stávalo
sa potom často, že prišiel za mojím riaditeľom alebo námestkom. Riaditeľ už nežije, ale námestník
môže mať 90 rokov a ten žije. A často poslal tých „eštebákov“ za mnou do kancelárie, pretože ja som
bol odborník, ja som bol odborník, ja som vedel reagovať. Oni boli nomenklatúrne kádre, ja som bol
len radový pracovník, ale veci som rozumel. A tým pádom som ja musel, keď oni prišli so služobným

preukazomnanichreagovať.Nietakakotubolospomínané,neviemčip.sudkyňoualebop.obhajkyňou,
že som sa stretával s nimi. To je nepravda. Ja som ich nevyhľadával ani sa nikde nestretával. V tých
spisoch, pokiaľ ste to podrobne študovali, tam samotní „eštebáci“ napísali: Nestretal sa v konšpiračných
bytoch, nebral peniaze, jeho spolupráca nebola na požadovanej úrovni. Tam je to napísané. Takto oni
pravidelne za mnou do kancelárie prišli a ja som im musel dávať informácie. Samozrejme, dával som

také informácie, to je v tých spisoch, čo sa týka poľnohospodárstva a čo veci mohlo pomôcť. Nikdy som
neuvádzalžiadnemená,nikoho,ajvtýchspisochje,ženiktonebollustrovaný.Čižečiste kproblematike,
ktorú som musel z hľadiska služobného postavenia riešiť. Nakoniec to bol 5.7.1978 mi povedali, že z
toho titulu im musím služobne odpovedať a dávať informácie. Musím podpísať jedno prehlásenie, to je
na strane 14, ale nie je tam ani jedna veta, slovo, že podpisujem ako agent ŠTB. Je tam napísané, že im

budem dávať informácie na úseku poľnohospodárstva. To je veľmi dôležité. Čiže ja som absolútne, keby
by my boli povedali, že podpisujete agent ŠTB, možno i za cenu, že by som musel opustiť zamestnanie,
by som to nebol urobil. Čiže ešte raz, to je veľmi dôležitý moment, že som im dával informácie z hľadiska
služobného. Viem aj mená. To boli takí dvaja mladší odo mňa, tí by mohli žiť. Jeden sa volal F. H.. Ten
zhodou okolností býval F. XX a ja som býval F. XX. Toho som aj stretával takto na ulici, ale nemali sme

žiadne bližšie....ten tam dlho nebol. Pravdepodobne ho vyhodili alebo odišiel sám. Potom nastúpil taký
I. H.. Ten pochádzal z jednej obce na Kysuciach, Vysoká v Čadci. Aby sa to teda chcelo dotiahnuť do
konca a spravodlivo, ak teda žijú a sú čestní a prišli by sem na súd vypovedať, že ja som sa s nimi stretal
len z hľadiska služobného. V žiadnych bytoch, nikde. To je v tých spisoch uvedené. Čo je navyše a čo
je dôležité povedať, že oni, tí „eštebáci“, mi neverili, že sústavne sledovali a kontrolovali mňa. Čiže bola

obmedzovaná moja sloboda. Kontrolovali, to je v tých spisoch, ak ste si to podrobne čítali. Kontrolovali
moju exmanželku, pýtali sa na mňa v predchádzajúcej robote, kolegov mojich, odpočúvali telefónne
hovory. Mal som ešte z otcovej strany, otec mal nemecký pôvod, bol sudetský Nemec, že mal rodinu
v Rakúsku v Nemecku. Aj z tohto titulu som bol ostro sledovaný. Otvárali listy, otec tam mal sestru v
Nemecku v Bavorsku, otvárali listy, to všetko v tých spisoch je, ba dokonca je tam jedna príhoda písaná.

Že písala sestra môjmu otcovi, že má syna, ktorý predáva hudobné nástroje a chcel by tie hudobne
nástroje cez Československo zameniť, že by to bolo lacnejšie, či by sa môj otec na to dal, aby ten syn tie
nástrojedostallacnejšie.Nejakýztýchagentovalebonejakéspojky,ktorémali,totakprevrátiť,žejasom
mu udal ešte vlastného otca. To potom prídem k ďalšiemu, že prečo to bolo účelové na mňa. Tak sommusel zdôvodňovať ten list a papier existuje, že som musel môjho otca obhajovať, že nemá nič spoločné
s touto činnosťou. Tam mal od policajtov, pán advokát to má, ak by ste to chceli vidieť, som musel môjho
otca obhájiť. Čiže ešte raz, že nebol som spolupracovník, bol som ostro sledovaný. Títo ľudia mi neverili,

boli stále mi v pätách. Prišli za mnou do kancelárie a musel som im niekedy niečo napísať, ale vždy to
bolo len ohľadne poľnohospodárstva, že ktoré prípravky chýbajú, čo by bolo treba, čo vlastne ako to
oni riešili poľnohospodárstvu a vlastne tomu, aby bolo Československo sebestačné len pomohlo. Nikde
tam nie je žiadne meno, žiadne meno tam nie je. Vlastne potom, keď som to zamestnanie zmenil, to
bolo v roku 1982, už sa o mňa prestali zaujímať, už nechodili. Tak ďaleko to bolo ešte s tým sledovaním,

že som robil ešte externého sprievodcu. To v tých spisoch je. Vy, čo ste mladší, vy to neviete. O tom,
či ja môžem vycestovať, rozhodoval niekto, či ja dostanem doložku alebo nie. V tých spisoch to je, že
nejakí zlomyseľníci povedali, že ja chcem emigrovať, tak vycestovať som nemohol. Niekoľkokrát tam je
napísane, menovaného na hranici kontrolovať, či nechce emigrovať, či nemá úmysel opustiť republiku.
Ja som si myslel, že ma kontrolujú preto, že som vedúci zájazdu. To nebolo preto, to bolo vyslovene
nariadenie, že chcem opustiť štát. Takýto som bol agent. Absolútne som nebol, absolútne všetko je z

toho tam proti mne. A teraz, čo sa stalo po 30 rokoch a som na to hrdý, že chcel som kandidovať za
starostu obce. Protivníci, proti ktorým som bojoval a ktorý v tej našej obci vládnu a tú obec aj rozkrádajú
a majú jednu kauzu za druhou, išli na Úrad pamäti národa. Dva týždne pred doplňujúcimi voľbami a
medzi ľudí to dali, bolo to účelové, že agent ŠtB. Ja som tie spisy si zobral tiež, preštudoval a dal som
to medzi ľudí. Hlavne takým, čo radi navštevujú krčmy a hospody, počuli slovo agent, tak hlas nedali.

Tým pádom som prehral. A tí, čo rozkrádajú a robia proces za procesom a zamietnutí, tí vládnu ďalej. To
bolo jednoznačne účelové a na to som hrdý, že po 30. rokoch v týchto spisoch vlastne je napísané to,
že prenasledovali ma, kontrolovali ma a snažili sa proste o to, že či náhodou nerobím trestnú činnosť.
Predstavte si, tam sú tie telefónne hovory, nech ja robím nejaké rozkrádanie proti štátu, boli by ma
zavreli. Takže na to som hrdý, že nič také tam nie je. Keď som zmenil zamestnanie, tak jednoznačne

potom so mnou skončili, už ma nepotrebovali. Zmenil som iné zamestnanie. Aby zase vykázali nejakú
činnosť, tak zo mňa urobili dôverníka, ale o tom som ja zase nevedel ani som nič nedal prečítať. Ja by
som nejako dožil. Ja už toho života nemám veľa. Mám 80 rokov, ale mám životaschopného chlapca,
ktorý je v prvom ročníku gymnáziu a bojím sa, že prídu nejakí vagabundi, tak ako na mňa a povedia
o 10 rokov, že tvoj otec bol agent ŠtB. Preto bojujem o to, aby som odtiaľ bol právom vyškrtnutý, lebo

skutočne bolo to tak, že chodili za mnou len z hľadiska služobného postavenia. Ak teda tí dvaja policajti
žijú, ktorí do tej kancelárie za mnou chodili a budú čestní, tak toto čo som ja tu povedal, tak musia aj
oni povedať. A Vy, p. obhajkyňa, ak ste hovorila, že sa stretával a chodil, tak si prosím Vás tie spisy,
ak ich máte, poriadne si ich preštudujte. Bol som neraz sledovaný a obmedzovaný na slobode. To je
všetko,čomôžemktomupovedať.Eštemanapadoljedendôležitýmoment,ktorýbysomchcelpovedať.

Pokiaľ títo, dva týždne pred tými doplňujúcimi voľbami medzi ľudí dali, že agent ŠtB. Jeden z týchto
komplicov, ktorý teda to tam organizujú v tej obci, v roku 2019 na verejnom zasadnutí ma obvinil, že som
agent ŠtB, že som udával susedov, že deti nemohli študovať, tak som dal trestné oznámenie na ochranu
osobnosti. Bol súd v Žiari nad Hronom. Ten sudca si podrobne tie spisy preštudoval, ktorý rozhodol,
že žiadny agent som nebol, že nikoho som neudával, nikto netrpel. Myslím, že rozhodnutie má aj môj

advokát. Žiadal som tam finančnú ujmu, tú sudca neschválil, ale ten dotyčný sa mi musel verejne na
tom zastupiteľstve ospravedlniť a veľmi pekne to tam ten sudca vystihol v tom rozhodnutí. To by mohlo
tiež súdu pomôcť. Toho sudcu som videl prvýkrát na pojednávaní a nikdy v živote som nemal žiadne
kontakty s ním, ktorý napísal, že obviniť a očierniť je niekoho veľmi ľahko, ale ťažko je už potom chybu
napraviť. Toto rozhodnutie je vydané, to sa musel verejne „omluviť“. Pokračovanie malo ďalší príbeh. Ja

som v roku 2017 pozval redaktora Markízy, ktorému som tie svinstvá a kauzy, ktoré v obci prebiehajú,
že budeme nahrávať, že to pôjde proste do éteru. To bola tá relácia Reflex. A stalo sa, že potom sa
to úplne všetko zmenilo a pravdepodobne títo istí pod anonymom očiernili ma zase v Reflexe, že som
udával, že deti nemohli študovať, udával som vlastného otca a na prekvapenie som ochranu osobnosti
nevyhral. Aj cez Najvyšší súd som to prehral. Teraz musím Markíze aj súdne trovy 900 eur platiť, lebo to

vraj bol krátky 5-minútový, že to sa verejnosť celoslovenská nedozvedela. Takto sa teda veci majú. To
rozhodnutie toho sudcu a možno aj rozhodnutie tých súdov, ale to bolo nepravdivé, že podržali chrbát
Markíze, lebo Markíza je silná, tak vyhrali, že nemám nárok na ochranu osobnosti. Toto agentárstvo
ŠtB stále pokračuje, a preto by bolo na mieste, keby skutočne to, čo nebola pravda, skutočne bolo aj
napravené a vymazané. Aby tam bolo zreteľne vyškrtnuté, že to naozaj nebolo tak, ako títo rôzni ľudia,

ktorí toto o mne hlásajú, aby im boli zapchaté ústa. Neviem, či p. sudkyňa zváži, či toto rozhodnutie chce
vidieť alebo nechce. Toto je v môj prospech.“ Žiadne otázky na žalobcu kladené neboli.
9. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, z výsluchu žalobcu, ako
aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:10. Z „Registračných protokolov agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej
kontrarozviedky“ zverejnených na internetovej stránke www.upn.gov.sk vyplýva, že žalobca bol
od 14.07.1978 vedený pod J. XXXX s krycím menom „E.“; zväzok bol uložený do archívu dňa 09.10.1984

pod č. 0112060. (č.l. 97), v kategórii kandidát tajnej spolupráce, agent. (č.l. 99)
11. Z „Registračných protokolov agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej
kontrarozviedky“ zverejnených na internetovej stránke www.upn.gov.sk vyplýva, že žalobca bol
od 19.11.1984 vedený pod č. XXXXX s krycím menom „A.“; uloženie zväzku do archívu z listinného
dôkazu nevyplýva; (č.l. 98), v kategórii dôverník. (č.l. 99)

12. Zo spisu registračné číslo XXXX, registrovaný dňa 10.11.1977 (informácia z č.l. 3, na č.l. 150
dátum nečitateľný – pozn. súdu), ukončený dňa 09.10.1954, s krycím menom „E.“ (č.l. 150) vyplýva,
že návrh na získanie ku spolupráci predložil operatívny pracovník por. H. F., a to na viazanie
spolupracovníka typu agent ŠtB na základe ideových pohnútok. Žalobca mal byť po získaní k spolupráci
využívaní ku kontrarozviednej ochrane poľnohospodárstva v stredoslovenskom kraji; na odhaľovanie
vážnych nedostatkov pri výrobe, skladovaní, spracovaní a distribúcii poľnohospodárskych výrobkov;

na zisťovanie súkromník stykov zamestnancov KPS na kapitalistické zahraničie (má sa jednať hlavne
o vedúceho investičného oddelenia p. E. K., ktorý má v Kanade príbuzných). Motívom návrhu malo
byť, že navrhovaný spolupracovník pracuje v KPS takmer od jej založenia, pozná veľmi dobre pracovné
prostredie a zamestnancov. Z titulu svojho služobného postavenia pozná ich hospodársku situáciu
na jednotlivých okresných poľnohospodárskych správach v kraji. Pre znalosť nemčiny je poverovaný

svojím zamestnávateľom jednať so zástupcami západných firiem. Je sprievodcom Družstevne cestovnej
kancelárie TATRATOUR a vykonáva cesty do zahraničia. Pri styku s orgánmi ŠtB bol ochotný podať
požadované informácie. Ubezpečoval orgány o svojom kladnom vzťahu k socialistickému zriadeniu
a o osobnom záujme na prosperite nášho hospodárstva. Je inteligentný, vedie sporiadaný rodinný život.
Pri rozhovore s ním bolo zrejmé, že má pred orgánmi ŠtB rešpekt. Miestom prevedenia viazacieho aktu

mala byť miestnosť Krajskej správy pasov a víz v Banskej Bystrici, kam mal byť kandidát predvolaný.
Mali mu byť kladené otázky a pokiaľ bude kandidát úprimný a nebude nič zatajovať, mal byť požiadaní
o spoluprácu. Po kladnej odpovedi mal byť vhodnou formou požiadaný na napísanie sľubu (prehlásenia)
o spolupráci. Mal mu byť zadaný previerkových úkol, a to zistiť rozsah stykov vedúceho investičného
oddelenia s bratrancom v Kanade, aké sú na to názory zamestnancov KPS. (č.l. 159 – 162)

Zo záznamu o získaní ku spolupráci zo dňa 06.07.1978 vyplýva, že dňa 05.07.1978 prebehlo viazanie
žalobcu ku spolupráci podľa schváleného návrhu na získanie. K otázke jeho funkcie sprievodcu v
Družstevnej cestovnej kancelárii TATRATOUR uviedol, že sprevádzal už výpravy v rámci republiky a bol
i v NDR, po absolvovaní sprievodcovského kurzu môže sprevádzať výpravy i do kapitalistického
zahraničia. Po zodpovedaní otázok týkajúcich sa jeho práce rastlinolekára, stykov so zástupcami

kapitalistických firiem, schvaľovania dovozu chemických prípravkov na ochranu rastlín, príbuzenstva
v zahraničí, mu bola položená otázka, či bude ochotný spolupracovať s orgánmi ŠtB na zásadách
dobrovoľnosti z jeho strany, ideového presvedčenia, pravdomluvnosti a nezatajovaní, zachovávania
mlčanlivosti, na čo žalobca odpovedal kladne. Po ústnom súhlase bol požiadaný o napísanie
prehlásenia, ktoré podpísal, informácie mal podávať písomne. (č.l. 164) Počas viazacieho aktu bolo

poskytnuté občerstvenie vo výške 79,50 Kčs.
Žalobca vlastnoručne napísal a podpísal prehlásenie dňa 05.07.1978, že je ochotný byť nápomocný
orgánom ŠtB pri zisťovaní nedostatkov alebo poznatkov na úseku poľnohospodárstva, najmä v súvislosti
pri zaobstarávaní chemických prípravkov, ktoré sa nakupujú na kapitalistickom trhu. O zistených
nedostatkoch a poznatkoch bude pravdivo informovať orgány ŠtB. O spolupráci zachová naprostú

mlčanlivosť a v prípade prezradenia si je vedomý trestnoprávnych následkov. Informácie bude podávať
pod krycím označením „E.“. (č.l. 166)
Z „Doplnku memoranda“ zo dňa 25.06.1980, okrem iného vyplýva, že doposiaľ žalobca nepracoval
v žiadnej akcii, podával správy s malou štábnou hodnotou. Doposiaľ mu nebola udelená žiadna
odmena. Naďalej bude využívaný ku kontrarozviednej ochrane poľnohospodárstva v stredoslovenskom

kraji, ako i k vízovým cudzincom, s ktorými prichádza služobne do styku. Bude taktiež využívaný
ako sprievodca cestovnej kancelárie TATRATOUR. (č.l. 177-178)
Z obsahu spisu vyplýva, že k osobe žalobcu, ako aj jeho manželky boli vyťažovaní viacerí agenti, pričom
bola zisťovaná dôveryhodnosť týchto osôb. Previerka bola vykonaná aj na pracovisku Výskumného
ústavu pôdohospodárstva a výživy, pobočka Banská Bystrica, kde vedúca uviedla, že žalobca „Raz pred

A. L. spomenul, že by chcel ísť z finančných dôvodov pracovať k ZNB.“ (č.l. 218)
Zo záznamu KS ZNB zo dňa 09.02.1978 vyplýva, že dňa 09.02.1978 bola nadnesená požiadavka
Družstevnej cestovnej kancelárie TATRATOUR prostredníctvom I. odboru, aby sa správa ŠtB vyjadrila
k žalobcovi, ktorý sa hlási za sprievodcu turistických zájazdov do zahraničia, čím chce využiť svojuznalosť nemeckého jazyka. Vzhľadom na to, že menovaný uskutočnil v minulosti styky s VC z NSR, má
jednu tetu v NSR a druhú v Rakúsku a bol zistený styk s osobou štábneho záujmu, operatívny pracovník
nedoporučoval menovaného schváliť ako sprievodcu pre zahraničné zájazdy do kapitalistického

zahraničia. (č.l. 217)
Zo záznamu č. 8/78 zo dňa 09.06.1978 vyplynulo, že dňa 06.06.1978 sa konala schôdzka v služobnej
miestnosti so zatiaľ neprevereným spolupracovníkom (žalobcom) na základe jeho osobnej požiadavky,
pričom styk bol prevedený za účelom objasnenia dôvodu, prečo menovanému nebolo doporučené
vycestovanie ako sprievodcovi cestovnej kancelárie. Menovaný uviedol, že doposiaľ sprevádzal zájazdy

do socialistických štátov, v súčasnej dobe vykonal sprievodcovské skúšky, čím sa mu vytvorila možnosť
vycestovania do KZ. Údajne pre styky na KZ mu nebolo povolené vycestovávať do KZ. Menovaný
zdôraznil, že s príbuznými v zahraničí neudržuje osobný styk, ani písomný styk, podľa jeho vedomostí
si s nimi dopisuje jeho otec. Ďalej sa rozprava týkala pracovného pôsobenia žalobcu ako agronóma
na KPS so špecializáciou rastlinolekár, sympózia fy. Bayern, plánovaných sympózií v priebehu roka
a kto sa ich má zúčastniť. Menovanému bolo naznačené, že je záujem o poznanie činnosti a záujmov

týchto firiem v rámci stredoslovenského kraja. V závere mu bolo vysvetlené, že osoba, ktorá s ním
jedná nie je kompetentná rozhodnúť o umožnení jeho vycestovania do KZ ako sprievodcu ale bol
požiadaný, aby prišiel znovu dňa 09. - 12.06.1978, s čím menovaný súhlasil. Osoba vyhotovujúca
hlásenie odporučila po zvážení a previerke pravdivosti údajov zvážiť zmenu stanoviska v prospech
vycestovania žalobcu do KZ ako sprievodcu. (č.l. 226 - 229)

Zo záznamu č. 9/78 zo dňa 09.06.1978 vyplýva, že por. F. previedol dňa 09.06.1978 osobný styk s KTS
E. na základe jeho osobnej požiadavky, osobný styk sa uskutočnil v služobnej miestnosti. Referujúci
zopakoval skutočnosti nachádzajúce sa v zázname č. 8/78. Záverom konštatoval, že poznatky o E.,
najmä jeho snahu získať povolenie na vycestovanie do KZ a ochotu podávať informácie orgánom ŠtB,
je potrebné využiť na viazací akt, ktorý musí byť uskutočnený pred plánovanou cestou do KZ. „I keď E.

dvakrát uskutočnil styk s orgánmi ŠtB v snahe získať povolenie k výjazdu do KŠ, naznačil, že bude
ochotný spolupracovať.“ (č.l. 232 - 234)
Zo záznamu zo dňa 21.06.1978 vyplýva, že por. F. vyťažil vedúcu DCK TATRATOUR v Banskej
Bystrici k žiadosti žalobcu o schválenie ako sprievodcu pre zahraničné zájazdy do kapitalistických
štátov a Juhoslávie. Vedúca mala vedomosť o tom, že zo strany bezpečnosti nebol výjazd povolený,

preto zostala prekvapená, keď 15. alebo 16.06.1978 prišiel za ňou žalobca, že on to už má
s bezpečnosťou vybavené a aby mu dala výjazdnú doložku. (č.l. 235)
Z vyhodnotenia previerky zo dňa 14.06.1978 vyplýva, že žalobca bol vyhodnotený ako vhodný typ
na tajného spolupracovníka. Operatívne bol zistený styk kandidáta s vízovými cudzincami, zástupcami
západonemeckej firmy Bayern. Pri vyťažovaní kandidát uviedol, že sa jedná o styky obchodného

charakteru, pretože pre jeho dobrú znalosť nemčiny je poverený organizovaním dvoch až troch
sympóziídoroka,naktorýchzápadnéfirmypropagujúsvojechemicképrípravkyprepoľnohospodárstvo.
Kandidát popri zamestnaní vykonáva funkciu externého sprievodcu, doposiaľ sprevádzal zájazdy
do socialistických štátov, po zložení sprievodcovský skúšok sa mu vytvorila možnosť vycestovať
ako sprievodca do kapitalistického zahraničia. Vzhľadom na styky z minulosti s VC z NSR a príbuzných

v Rakúsku a v NSR, zistený styk s osobou štábneho záujmu (zástupcom firmy Bayern), nebolo
doporučené schválenie jeho osoby ako sprievodcu pre zahraničné zájazdy do kapitalistických štátov.
Preto kandidát sám nadviazal kontakt s orgánmi ŠtB v snahe získať súhlas s vycestovaním.
V rozhovoroch ubezpečoval orgány o svojom kladnom vzťahu k socialistickému zriadeniu a bol
ochotný podať informácie o stykoch so zástupcami zahraničných firiem a chápal potrebu chrániť naše

hospodárstvo pred nežiaducim vplyvom kapitalistických firiem. Po hlbšej previerke jeho stykov s VC
a možnosti vyťažovania kandidáta k týmto VC bude mu umožnené vycestovanie ako sprievodcu DCK
TATRATOUR do kapitalistických štátov. Záverom vyhodnotenia bol uvedený návrh na spracovanie
návrhu na viazací akt a spracovanie memoranda s cieľom získať E. ku spolupráci s orgánmi Štátnej
bezpečnosti (č.l. 239 - 241)

Zozáznamuzodňa20.12.1978vyplýva,žestykžalobcusriadiacimorgánomsauskutočnilvsúkromnom
byte K. XX, D. D. dňa 19.12.1978 o 20:00 hod. K uloženej úlohe zistiť situáciu v stave chemických
prípravkov, odkiaľ budú dovážané a plány na rok 1979 nevedel žalobca uviesť nič konkrétne, iba toľko,
že z KZ sa majú dovážať iba chemikálie na prípravu hnojív, ktoré sa budú pripravovať v ČSSR a to
z toho dôvodu, že nákup chemikálií je podstatne lacnejší ako nákup hotových hnojív. Budúci styk bol

dohodnutý na dňa 08.01.1979 o 19:00 hod. v Juniorhoteli Banská Bystrica. (č.l. 257)
Z vyhodnotenia výsledkov práce so žalobcom zo dňa 20.02.1979 vyplýva, že bolo uskutočnených 6
schôdzok, pričom poskytnuté poznatky poukazovali na používanie chemických prostriedkov na ničenie
burín, ich nákup z kapitalistického zahraničia, operatívne používanie. V ďalšom mala byť spoluprácazameraná na záujem kapitalistických firiem a prostredníctvom ich rozviedok kapitalistických štátov
o naše poľnohospodárstvo, ich snahu prenikať na náš trh, získavať poznatky o hospodárení, získavať
našich občanov; signalizovanie našich občanov pri jednaní so zástupcami kapitalistických firiem;

signalizovanie stykov našich občanov s občanmi kapitalistických štátov pri zájazdoch do kapitalistického
zahraničia; signalizovanie a odhaľovanie prejavov proti nášmu spoločenskému zriadeniu; odhaľovanie
vážnych nedostatkov pri výrobe, skladovaní a distribúcii poľnohospodárskych výrobkov. (č.l. 258 - 260)
Na základe návrhu na vycestovanie do Švajčiarska (č.l. 261) mal žalobca vycestovať na služobnú cestu,
na ktorej sa zúčastnili tri osoby z ČSSR, žalobca sa v rámci individuálnej turistiky mal zúčastniť na akcii;

cesta sa uskutočnila na služobnom motorovom vozidle.
Návrh na vycestovanie do Francúzska (č.l. 269) - súkromná cesta na vlastnom motorovom vozidle
za účelom rekreácie spoločne s manželkou; konkrétne úlohy zo strany 3. odboru uložené byť nemali.
Z vyhodnotenia výsledkov práce so žalobcom zo dňa 16.02.1981 vyplýva, že počas spolupráce
sa uskutočnilo 16 schôdzok. Poznatky sa týkali neefektívneho používania chemických prípravkov
aoneskorenýchdodávokchemickýchprípravkov.ŽalobcapodalpoznatkyoA.M.zcestydoŠvajčiarska,

o jeho pohybe a stykoch vo Švajčiarsku pri spoločnej návšteve firmy. (č.l. 276)
Návrh na vycestovanie do SFRJ (Juhoslávia); cestu mal žalobca
absolvovať ako sprievodca s pracovníkmi JRD Rimavská Seč. (č.l. 281)
Zo záznamu o priebehu a výsledku kontrolnej schôdzky konanej dňa 31.03.1982 na mieste PB
„N.“, vyplýva hodnotenie žalobcu vypracované O. M.: Z celkového priebehu schôdzky možno

konštatovať, že sa jedná o TS s kladným prístupom ku spolupráci. Po intelektuálnej a odbornej
stránke je na požadovanej úrovni. Z preštudovaných materiálov však vyplýva, že TS má niekedy
snahy zdôvodňovať nesplnenie uložených úloh pracovnou zaneprázdnenosťou. Vychádzajúc z jeho
odborných, intelektuálnych schopností a rozsahu stykov na zástupcov firiem z kapitalistických štátov
možno konštatovať, že výslednosť čo do kvality podaných poznatkov by mohla byť ďaleko vyššia. (č.l.

293)
Z hodnotenia výslednosti práce s TS zo dňa 24.08.1982 vyplýva, že od posledného vyhodnotenia
dňa 16.02.1982 bolo uskutočnených 14 schôdzok. Poskytnuté poznatky poukazovali na činnosť M. P.,
zamestnanca PZO REPACHEM Praha, zástupcu švajčiarskej firmy CIBA GEYGI rozpracovávaného XI.
Správou ZNB Praha. Na nedostatky na úseku dodávok a výberu chemických prípravkov používaných

na poľnohospodárske účely. Ďalej informoval o písomný stykoch medzi príbuznými v SNR a jeho
rodičmi. Nakoľko došlo u TS ku zmene zamestnania, ďalšie zameranie bude zameriavané na kontrolu
zamestnancov O. P. Banská Bystrica, ktorí boli vylúčení z KSČ a osoby, ktoré majú príbuzných
v KZ, ku kontrole ich činnosti, stykom na pracovisku; signalizovanie stykov našich občanov s občanmi
kapitalistických štátoch pri zájazdoch do KZ; signalizovanie a odhaľovanie prejavov proti nášmu

spoločenskému zriadeniu, štátu, jeho vedúcim predstaviteľom zo strany zamestnancov a pracovníkov
vo vnútornom obchode a poľnohospodárstve, ale i iných občanov pri rôznych politických udalostiach
a výročiach; odhaľovanie vážnych nedostatkov pri nákupe, skladovaní a distribúcii poľnohospodárskych
výrobkov. (č.l. 254 - 296)
Dňa 23.08.1983 má žalobca vycestovať do SFRJ, oblasť Rovinj na 12 dní ako sprievodca (č.l. 297)

Z vyhodnotenia výslednosti práce s TS zo dňa 13.09.1983 vyplýva, že od posledného vyhodnotenia
v mesiaci august 1982 bolo uskutočnených 11 schôdzok, na ktorých podal 3 správy, ktoré poukazovali
na udržiavanie písomného styku emigranta M. na bývalých spolupracovníkov O. E. P. Banská Bystrica
a na veľký obsah dusičnanov v zelenine v roku 1982. Nízka výslednosť práce s TS je zapríčinená tým,
že v PR P. je slabá báza (2 vylúčení, 1 styk na kapitalistický štát), ku ktorým osobám TS nemá možnosti

kontroly. (č.l. 300)
Zo záznamu schôdzky uskutočnenej dňa 22.02.1984 vyplýva, že táto sa uskutočnila za účelom
podania informácií o styku emigranta M. na bývalé pracovisko. TS Uviedol len styky, ktoré už boli
známe a v podstate nezistil nič nové k charakteru týchto stykov, lebo ako uviedol, nemal k tomu
vhodnú príležitosť. V ďalšej časti bol vyťažovaný k záujmovým osobám z n. p. zelenina, k ohlasom

na súčasné politické udalosti doma a vo svete. K administratívnemu vedeniu zväzku sa uvádza,
že podstatnejšie nedostatky v administratívnom vedení zväzku zistené neboli. V hlavnom zväzku TS sa
však nachádzajú rôzne pomocné písomnosti ako lustračné lístky, zdelenia o lustrácii, rôzne fotokópie
a záznamy zo schôdzok. Bola uložená úloha pomocné písomnosti z hlavného zväzku preložiť do zložky
korešpondencie a pomocných písomnosti. (č.l. 302 - 304)

Dňa 17.07.1984 bol podaný návrh na výjazd žalobcu mesiaci september 1984 na dobu 14
dní do Juhoslávie cez Maďarsko a Bulharsko. Ide o zájazd cestovnej kancelárie, kde bude TS
ako sprievodca. (č.l. 305)Z vyhodnotenia výslednosti práce TS zo dňa 07.09.1984 vyplýva, že od posledného vyhodnotenia
v mesiaci september 1983 bolo uskutočnených 7 schôdzok, na ktorých podal jednu správu, ktorá
poukazovala na styk M. H., zamestnanca stavebno-montážneho podniku obchodu v Banskej Bystrici

s NSR štátnym príslušníkom v Juhoslávii. Opätovne nízka výslednosť bola konštatovaná zmenou
pracoviska. Nakoľko TS stratil možnosť získavať štábne poznatky na úseku poľnohospodárstva, bol
podaný návrh na ukončenie spolupráce z TS a získanie nového TS za výmenu. (č.l. 309)
Žalobca prejavil ochotu spolupracovať s orgánmi ŠtB aj naďalej, preto bol podaný návrh na odstúpenie
zväzku k preštudovaniu a eventuálnemu využitiu po línii MU 3. odb. s-ŠtB Tu, a pokiaľ nebude vhodný

na využitie bol podaný návrh na uloženie TS do archívu (č.l. 312)
Zo záverečnej správy o ukončení spolupráce s TS zo dňa 29.09.1984 vyplýva, že TS podával správy
písomne nižšej štábnej hodnoty, na základe ktorých nedošlo k žiadnej realizácii. Vzťah k spolupráci je
u TS dobrý, avšak pozitívnejšie výsledky za celú dobu spolupráce neboli dosiahnuté. Nebola udelená
žiadna finančná odmena, ani vecný dar. Nakoľko prešiel pracovať na iné pracovisko, kde sa nevyskytuje
žiadna operatívna báza, stratil možnosti plniť agentúrno - operatívne úlohy. Zväzok sa mal uložiť

do archívu ŠEO na dobu 10 rokov. (č.l. 315)
Z ručne písaných záznamov (správ) podpísaných ako „Peter“ vyplýva, že referujúci sa venuje otázkam
problematiky poľnohospodárskej výroby, priebehu sympózia konaného dňa 27.06.1979 v Bratislave,
služobnej cesty do Švajčiarska, návštevy tety vo Francúzsku v auguste 1980, obsahu listu adresovaný
otcovi žalobcu z USA, o skutočnosti, že p. M. počas pobytu v SFRJ udržiaval priateľské styky

s príslušníkmi NSR.
13. Zo spisu registračné číslo 15736, registrovaný dňa 19.11.1984, s krycím menom „IGOR“ (č.l. 124)
vyplýva, že boli so žalobcom ako dôverníkom uskutočnené stretnutia dňa 23.12.1985, 18.01.1985,
28.03.1985, 22.05.1985, 13.06.1985, 09.09.1985, 08.11.1985, 23.08.1986, 17.10.1986, 20.12.1986,
16.03.1987, 18.05.1987, 24.08.1987, 19.08.1988. Ako dôvod vyťaženia boli uvádzané: činnosti

súvisiace so skladovaním ovocia a zeleniny, dodržiavania predpisov o skladovaní ovocia a zeleniny,
k situácii o zásobovaní, k ceste do NSR a jeho stykom, s cestám do KS a k osobám zúčastňujúcich sa
zájazdov (č.l. 128). Návrh na využitie žalobcu ako dôverníka C. I. O. P. E. D. D. podal dňa 12.11.1984
operatívny pracovník por. H. I. so zdôvodnením, že z dôvodu zmeny pracoviska a straty možnosti bola
spolupráca agenta pre problematiku „Poľnohospodárstvo“, u ktorého sa prejavovala snaha plniť úlohy

na neho kladené, ukončená. (č.l. 130) Z vyhodnotenia spolupráce s dôverníkom zo dňa 23.12.1988
vyplýva, že „prostredníctvom dôverníka sú získavame informácie ako pracovníkom zeleniny, či sú
dodržiavané predpisy a nariadenia pri manipulácii a skladovaní ovocia a zeleniny, ako i činnosť a styky
zamestnancov pri cestách do KZ (kapitalistické zahraničie – pozn. súdu). Za hodnotené obdobie
dôverník neobdržal žiadnu odmenu akú zväzku nie sú pri blokované žiadne osoby. K osobe dôverníka

„IGOR“, jedná sa o seriózneho dôverníka, ktorý ochotne pristupuje k spolupráci s orgánmi ZNB.“ (č.l.
147)
14. Žalobca predložil súdu rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 28.10.2009, č. k.
4C/174/2009 - 69 (č.l. 100) spojení s rozsudkom Krajského súdu Banskej Bystrici zo dňa 26.01.2010,
č. k. 14Co/7/2010 - 102 (č.l. 107) v spore žalobcu proti žalovanému: G. Q., o ochranu osobnosti,

ktorým súd zaviazal žalovaného ospravedlniť sa žalobcovi za nepravdivé tvrdenia o jeho osobe
uvedené žalovaným na rokovaní obecného zastupiteľstva konaného dňa 30.04.2009 na obecnom
úrade v Štiavnických Baniach. Súd v súvislosti s predložením predmetných rozhodnutí poukazuje na tú
skutočnosť, že právnym názorom súdu v inej, hoci vzhľadom na žalobcu a ním tvrdené skutočnosti,
príbuznej veci, nie je v tomto konaní viazaný.

15. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť

len s jej privolením.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 2 písmeno a), b) zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných

zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa (ďalej len „zákon č. 553/2002 Z. z.“) na
účely tohto zákona sa rozumie
a) zväzkom samostatný dokumentačný súbor založený a vedený bezpečnostnými zložkami a
evidovaný v evidenčných pomôckach štatisticko-evidenčného odboru Federálneho ministerstva vnútra,jednotlivých správ bezpečnostných zložiek, evidenčných alebo archívnych pomôckach archívu
Ministerstva vnútra (ďalej len "ministerstvo") alebo štatisticko-evidenčných oddelení krajských správ
Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov; zväzok je osobným zväzkom alebo zväzkom s

osobnými údajmi,
b) osobným zväzkom je zväzok vedený o konkrétnej fyzickej osobe zaradenej do príslušnej evidencie
osôb.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 553/2002 Z. z., Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň a je
právnická osoba.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z., úlohy zverené ústavu štátom sú najmä:
a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty
slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných
osôb na nich,
b) sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
c) zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,

d) dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s
Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
e) poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,
f) systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov
a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,

g) spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi,
múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov,
poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,
h) poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné
doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie,

poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra,
i) propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu,
j) rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,
k) rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického
odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána

protikomunistického odboja in memoriam.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z., ústav vydá tlačou a na elektronických médiách
prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov a ďalších
evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1939 až 1989, hlavne s údajmi o dátume zavedenia
zväzku, jeho pohybe a archivovaní, druhu zväzku a jeho zmene, osobách, ak sa nejedná o cudzincov,

alebo objektoch, ku ktorým sú zväzky evidované. Zo zachovaných protokolov zväzkov Hlavnej správy
rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa) vydá ústav prehľad objektových zväzkov evidovaných
do 31. decembra 1989 a prehľad aktívnych a vplyvových opatrení. Ústav vydá tiež tlačou a na
elektronických médiách prepis protokolu zväzkov odboru vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy
v rozsahu objektových zväzkov a zväzkov osôb evidovaných ako spolupracovníci tohto odboru, ak boli

využité na prospech Štátnej bezpečnosti.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z., za účelom sprístupnenia dokumentov prevádzkuje ústav
informačný systém dokumentov.
Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z., v informačnom systéme dokumentov eviduje
ústav dokumenty, ktoré sú predmetom sprístupnenia a zverejnenia, uchováva údaje o oprávnených

žiadateľoch, a keď je oprávneným žiadateľom osoba oprávnená podľa § 17 ods. 3, údaje o zomrelej
osobe uvedené v § 17 ods. 1.
Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 553/2002 Z. z., ústav nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté
v dokumente a údaje získané do informačného systému dokumentov zo zachovaných evidenčných
pomôcok uvedených v odseku 2 sú presné alebo pravdivé.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z., ak fyzická osoba, ku ktorej je evidovaný osobný zväzok
alebo zväzok s osobnými údajmi, odovzdá ústavu vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku alebo k faktu
registrácie v evidencii v informačných systémoch zväzkov bezpečnostných zložiek, je ústav povinný
zaradiť vyjadrenie k údajom o tejto osobe ako nedeliteľnú súčasť dokumentu a sprístupňovať ju
oprávneným žiadateľom spolu s dokumentmi alebo záznamami o evidencii.

16. Žalobca sa žalobou na ochranu osobnosti domáhal určenia neoprávnenosti evidencie žalobcu
v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako agent „E.“ a dôverník „Igor“.
17. Neoprávnená evidencia v zoznamoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) sa považuje za neoprávnený zásah
do osobnostných práv dotknutej osoby. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka je už samotná evidenciafyzickej osoby v materiáloch bývalej ŠtB objektívne spôsobilá privodiť ujmu na osobnostných právach
tejto osoby. O neoprávnenosti evidencie v zoznamoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) možno hovoriť vtedy,
keď je osoba evidovaná bez právneho dôvodu alebo bez jej vedomia a súhlasu. Neoprávnenosť môže

byť tiež určená, ak evidencia obsahuje nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré môžu poškodiť
dobré meno a osobnostné práva dotknutej osoby. Ak agent dal súhlas na evidenciu, takáto evidencia sa
zvyčajne nepovažuje za neoprávnenú, pretože bola vykonaná s vedomím a súhlasom dotknutej osoby.
Neoprávnenosťevidenciebymohlabyťsporná,akbysapreukázalo,žesúhlasbolzískanýpodnátlakom
alebo za nepravdivých okolností.

18. Vedomá spolupráca s ŠtB (Štátna bezpečnosť) sa zvyčajne definuje ako situácia, keď jednotlivec
vedome a dobrovoľne poskytuje informácie alebo služby tajnej polícii. Na preukázanie vedomej
spolupráce sú potrebné konkrétne dôkazy, ako sú podpísané záväzky (dokumenty, kde sa jednotlivec
zaviazal k spolupráci s ŠtB), správy a záznamy (písomné správy alebo záznamy, ktoré jednotlivec
poskytol ŠtB), svedectvá (výpovede svedkov alebo iných osôb, ktoré potvrdzujú spoluprácu).
19. Pri spolupráci s ŠtB (Štátna bezpečnosť) sa od tajných spolupracovníkov očakávalo poskytovanie

rôznych typov informácií, ktoré mohli zahŕňať: osobné informácie (informácie o jednotlivcoch, ich
aktivitách, kontaktoch a politických názoroch), ekonomické informácie (informácie o hospodárskych
aktivitách, podnikoch, obchodných plánoch a finančných transakciách), vojenské informácie (informácie
o vojenských plánoch, cvičeniach, technológii a vybavení), politické informácie (informácie o politických
aktivitách, organizáciách, plánoch a stratégiách), ideologické informácie (informácie o ideologických

smeroch, propagande a aktivitách proti režimu). Tieto informácie boli často získavané prostredníctvom
tajných schôdzok, sledovania, odpočúvania a iných spravodajských metód. ŠtB využívala tieto
informácie na posilnenie bezpečnosti a obranyschopnosti ČSSR a krajín socialistického spoločenstva
20. Štátna bezpečnosť (ŠtB) mala rôzne kategórie spolupracovníkov, z ktorých každý mal špecifické
úlohy. Medzi hlavné skupiny patrili rezidenti (spoľahliví tajní spolupracovníci s odbornou prípravou,

ktorí riadili prácu agentov), agenti (osoby s „normálnym“ zamestnaním, ktoré plnili úlohy pri odhaľovaní
a dokumentovaní protištátnej činnosti; pôsobili tam, kde nemohol priamo preniknúť príslušník tajnej
polície), dôverníci (osoby, ktoré poskytovali informácie na základe dôvery, často bez vedomia, že
spolupracujú s ŠtB) a informátori (osoby, ktoré poskytovali konkrétne informácie o aktivitách a
osobách, ktoré boli predmetom záujmu ŠtB). Tieto skupiny spolupracovníkov zohrávali kľúčovú úlohu

pri sledovaní, odhaľovaní a potláčaní protištátnych aktivít a pri udržiavaní moci totalitného režimu.
21. Odmena alebo odplata za spoluprácu s ŠtB (Štátna bezpečnosť) nebola vždy pravidlom, ale
v mnohých prípadoch bola poskytovaná. Spolupracovníci mohli byť odmeňovaní rôznymi spôsobmi:
finančné odmeny (priame platby za poskytnuté informácie alebo služby), materiálne výhody (rôzne
dary, zvýhodnené nákupy alebo iné materiálne výhody), sociálne výhody (napr. zlepšenie pracovných

podmienok, kariérny postup alebo iné sociálne výhody), ochrana a bezpečnosť (zabezpečenie ochrany
pred právnymi dôsledkami alebo inými rizikami). Tieto odmeny mali motivovať spolupracovníkov k
poskytovaniu informácií a služieb, ktoré boli pre ŠtB dôležité.
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a tieto skutočnosti zároveň neboli
medzi sporovými stranami sporné, že žalobca je toho času vedený v registračných protokoloch

agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky zverejnených na
internetovej stránke Ústavu pamäti národa ako agent pod krycím menom „E.“ a ako dôverník s krycím
menom „Igor“.
23. Z obsahu zväzkov, ktoré žalobca pripojil ako listinný dôkaz do konania, súd zistil, že žalobca mal
záujem pracovať u Zboru národnej bezpečnosti, predovšetkým z finančných dôvodov, ešte predtým,

ako nadviazal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou.
24. Dňa 06.06.1978 sa konala v služobnej miestnosti so zatiaľ neprevereným spolupracovníkom
(žalobcom) na základe jeho osobnej požiadavky schôdzka, pričom styk bol prevedený za účelom
objasnenia dôvodu, prečo menovanému nebolo doporučené vycestovanie ako sprievodcovi cestovnej
kancelárie. Žalobca prejavil záujem, potom ako vykonal sprievodcovská skúšky, vycestovať v rámci

cestovnej kancelárie aj do kapitalistického zahraničia, pričom zdôraznil, že s príbuznými v zahraničí
neudržuje osobný styk, ani písomný styk. Keďže styčná osoba nebola kompetentná rozhodnúť o
umožnení vycestovania žalobcu do kapitalistického zahraničia ako sprievodcu, bol žalobca požiadaný
o opätovnú schôdzku dňa 09. – 12.06.1978, s čím žalobca súhlasil. Styčná osoba navrhla po previerke
pravdivosti údajov zvážiť zmenu stanoviska v prospech vycestovania žalobcu do kapitalistického

zahraničia ako sprievodcu. Styčná osoba poukázala na snahu žalobcu získať povolenie na vycestovanie
do kapitalistického zahraničia a ochotu podávať informácie orgánom ŠtB, čo podľa jeho názoru bolo
potrebné využiť na viazací akt, ktorý sa musel uskutočniť ešte pred plánovanou cestou žalobcu do
kapitalistického zahraničia.25. Žalobca bol vyhodnotený na základe previerky zo dňa 14.06.1978 ako vhodný typ na tajného
spolupracovníka, nakoľko bol zistený jeho styk s vízovými cudzincami, zástupcami nemeckej firmy
Bayern, dobrá znalosť nemčiny, poverenie jeho osoby organizovaním sympózií, na ktorých západné

firmy propagujú svoje chemické prípravky pre poľnohospodárstvo. Kandidát popri zamestnaní
vykonáva funkciu externého sprievodcu, doposiaľ sprevádzal zájazdy do socialistických štátov, po
zložení sprievodcovský skúšok sa mu vytvorila možnosť vycestovať ako sprievodca do kapitalistického
zahraničia. Vzhľadom na styky z minulosti s VC z NSR a príbuzných v Rakúsku a v NSR, zistený
styk s osobou štábneho záujmu (zástupcom firmy Bayern), nebolo doporučené schválenie jeho osoby

ako sprievodcu pre zahraničné zájazdy do kapitalistických štátov. Preto kandidát sám nadviazal
kontakt s orgánmi ŠtB v snahe získať súhlas s vycestovaním. V rozhovoroch ubezpečoval orgány
o svojom kladnom vzťahu k socialistickému zriadeniu a bol ochotný podať informácie o stykoch so
zástupcami zahraničných firiem a chápal potrebu chrániť naše hospodárstvo pred nežiaducim vplyvom
kapitalistických firiem. Na základe týchto skutočností bol podaný návrh na spracovanie návrhu na viazací
akt a spracovanie memoranda s cieľom získať E. ku spolupráci s orgánmi Štátnej bezpečnosti.

26. Návrh na viazanie spolupracovníka typu agent ŠtB podal por. H. F., na základe ideových pohnútok
žalobcu, ktorý pri styku s orgánmi ŠtB bol ochotný podať požadované informácie. Dňa 05.07.1978
prebehlo viazanie žalobcu o spolupráci podľa schváleného návrhu na získanie. Po úvodných otázkach
mu bola položená otázka, či bude ochotný spolupracovať s orgánmi ŠtB na zásadách dobrovoľnosti z
jeho strany, ideového presvedčenia, pravdomluvnosti a nezatajovaní, zachovávania mlčanlivosti, na čo

žalobca odpovedal kladne. Po ústnom súhlase žalobca napísal vlastnoručne prehlásenie, že je ochotný
byť nápomocný orgánom ŠtB pri zisťovaní nedostatkov alebo poznatkov na úseku poľnohospodárstva,
najmä v súvislosti pri zaobstarávaní chemických prípravkov, ktoré sa nakupujú na kapitalistickom trhu.
O zistených nedostatkoch a poznatkoch bude pravdivo informovať orgány ŠtB. O spolupráci zachová
naprostú mlčanlivosť a v prípade prezradenia si je vedomý trestnoprávnych následkov. Informácie bude

podávať pod krycím označením „E.“.
27. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca sa pravidelne stretával s príslušníkmi ŠtB za
účelom podávania správ, týkajúcich sa prevažne informácií vo vzťahu k používaniu chemických
prostriedkov na ničenie burín, ich nákup zo zahraničia, nedostatkov pri výrobe, skladovaní a distribúcii
poľnohospodárskych výrobkov, neefektívneho používania chemických prípravkov a oneskorených

dodávok chemických prípravkov. Žalobca podával správy a poznatky o A. M. z cesty do Švajčiarska, o
jeho pohybe a stykoch vo Švajčiarsku pri spoločnej návšteve firmy; o činnosti P. M., zamestnanca PZO
REPACHEM Praha, zástupcu švajčiarskej firmy CIBA GEYGI; o písomných stykoch svojich rodičov so
zahraničnými príbuznými; o udržiavaní písomného styku emigranta M. na bývalých spolupracovníkov
O. E. P. Banská Bystrica; o styku H. M. so štátnym príslušníkom NSR v Juhoslávii

28. Spolupráca žalobcu bola vyhodnotená ako kladná, keďže sa jedná o tajného spolupracovníka s
kladným prístupom ku spolupráci, po intelektuálnej a odbornej stránke na požadovanej úrovni, i keď mal
niekedy snahy zdôvodňovať nesplnenie uložených úloh pracovnou zaneprázdnenosťou. Vzhľadom na
jeho odborné, intelektuálne schopnosti a rozsah stykov na zástupcov firiem z kapitalistických štátov boli
očakávané poznatky vyššej kvality.

29. Po tom, ako žalobca zmenil zamestnanie, keď nastúpil v O. E. P. Banská Bystrica, bola výslednosť
práce s tajným spolupracovníkom vyhodnotená ako nízka, čo bolo zapríčinené slabou „bázou“, keďže
sa na predmetnom pracovisku nachádzali len dvaja vylúčení (pravdepodobne malo ísť o vylúčených
členov KSČ) a jeden styk na kapitalistický štát, keďže tajný spolupracovník k týmto osobám nemal
možnosť kontroly. Nakoľko tajný spolupracovník stratil možnosť získavať štábne poznatky na úseku

poľnohospodárstva, bol podaný návrh na ukončenie spolupráce. Žalobca prejavil ochotu spolupracovať
s orgánmi ŠtB aj naďalej, preto bol podaný návrh na odstúpenie zväzku k preštudovaniu a eventuálnemu
využitiu po línii MU 3. odb. s-ŠtB Tu. Zo záverečnej správy o ukončení spolupráce zo dňa 29.09.1984
vyplynulo, že žalobca podával správy písomne nižšej štábnej hodnoty, na základe ktorých nedošlo k
žiadnej realizácii. Vzťah k spolupráci s tajným spolupracovníkom je dobrý, avšak pozitívnejšie výsledky

za celú dobu spolupráce neboli dosiahnuté. Nebola udelená žiadna finančná odmena, ani vecný dar.
30. Návrh na využitie žalobcu ako dôverníka Štátnej bezpečnosti bol podaný dňa 12.11.1984 por. H. I. so
zdôvodnením,žezdôvoduzmenypracoviskaastratymožnostibolaspoluprácaagentapreproblematiku
„Poľnohospodárstvo“, u ktorého sa prejavovala snaha plniť úlohy na neho kladené, ukončená. Následne
žalobca začal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou dňa 19.11.1984 ako dôverník s krycím menom A.,

počas spolupráce sa uskutočnilo 14 stretnutí, dôvodom vyťaženia žalobcu boli: činnosti súvisiace so
skladovaním ovocia a zeleniny, dodržiavania predpisov o skladovaní ovocia a zeleniny, k situácii o
zásobovaní, k ceste do NSR a jeho stykom, s cestám do KS a k osobám zúčastňujúcich sa zájazdov.
Žalobca bol vyhodnotený ako seriózny dôverník, ktorý ochotne pristupuje k spolupráci s orgánmi ZNB.31. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že žalobca v snahe využiť svoju možnosť
po absolvovaní sprievodcovských skúšok vycestovať do kapitalistického zahraničia sám kontaktoval
príslušníkov Štátnej bezpečnosti a bol ochotný poskytovať nimi požadované informácie. Tento svoj

záujem zhmotnil v písomnom prehlásení, čiže nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že o spolupráci s ŠtB
nemal vedomosť. Následne žalobca predkladal orgánom ŠtB písomné a ústne správy, o ktorých boli
vykonané záznamy a tieto sú založené v predmetnom spise, tieto podával na osobných schôdzkach,
schôdzky boli vopred dojednávané, opäť nie je pravdou že príslušníci navštevovali žalobcu len na jeho
pracovisku, kde bol nútený správy, resp. informácie poskytovať z titulu svojho postavenia a pracovného

zaradenia. Správy podával dobrovoľne, zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by bol vyvíjaný
na žalobcu nátlak. Žalobca mal byť k spolupráci vždy ochotný, a to aj po ukončení spolupráce agenta.
Preto bol zo strany Štátnej bezpečnosti podaný návrh na jeho využitie ako dôverníka, ktorý má podávať
správy zo svojho nového pracoviska. Vo vzťahu k posúdeniu otázky oprávnenosti vedenia žalobcu
v registračných protokoloch bývalej Štátnej bezpečnosti nie je relevantné, o aký druh informácií sa
jednalo, teda či išlo o informácie, ktorými by privodil stíhanie iným osobám, alebo išlo o informácie v

hospodárskej oblasti, ako ani tá skutočnosť, že poskytované informácie boli nižšej štábnej úrovne.
32. Pre posúdenie oprávnenosti evidencie žalobcu v príslušných registračných protokoloch bývalej
Štátnej bezpečnosti je podľa názoru súdu relevantné len to, že žalobca o spolupráci mal vedomosť, túto
sám inicioval, dobrovoľne sa k spolupráci písomne zaviazal, poskytoval informácie ústne aj písomne,
ako z oblasti poľnohospodárstva, tak aj poznatky a skutočnosti získané na jeho zahraničných cestách

v rámci pracovného zaradenia i ako sprievodca Družstevnej cestovnej kancelárie TATRATOUR. I
keď z listinných dôkazov vyplýva, že finančná odmena alebo iný dar tajnému spolupracovníkovi
poskytnutý nebol, súd má za to, že za istú formu odplaty možno považovať práve možnosť vycestovania
do kapitalistického zahraničia (aj spolu s manželkou), možnosť ktorá bola v období neslobody
pre väčšinu občanov štátu nedosiahnuteľná.

33. Pokiaľ má žalobca vnútorné presvedčenie, že jeho spoluprácu nie je možné porovnávať
so spoluprácou agentov, ktorí zasahovali do osobnej slobody občanov Československa, žalobcovi nič
nebráni v tom, aby požiadal Ústav pamäti národa v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 553/2002 Z. z.
o zverejnenie jeho vlastného vyjadrenia k obsahu zväzku, respektíve ku svojej spolupráci so Štátnou
bezpečnosťou, pričom toto vyjadrenie sa stane neoddeliteľnou súčasťou príslušného zväzku a s jeho

obsahom sa budú môcť oboznámiť všetci návštevníci internetovej stránky ústavu.
34. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť
a žalobu v celom rozsahu zamietol.
35. Žalobca v priebehu konania navrhol výsluch svedkov p. H. F. (zomr. XX.XX.XXXX) a p. H. I.. Súd
navrhovaný dôkaz nevykonal vzhľadom k tomu, že menovaní v rozhodnom čase pôsobili ako príslušníci

Štátnej bezpečnosti, ktorí sa podieľali na presadzovaní odsúdeniahodného komunistického režimu, súd
mal preto pochybnosti o ich morálnych hodnotách a preto by ich výsluch nepovažoval za hodnoverný
(viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 285/2017). V neposlednom rade v tejto súvislosti
súd poukazuje na tú skutočnosť, že existuje aj reálny predpoklad, že označený svedok by vzhľadom
na značný odstup času a množstvo spolupracujúcich osôb s bývalou Štátnou bezpečnosťou nevedel

súdu poskytnúť hodnoverné informácie týkajúce sa výlučne žalobcu. Súd nevykonal ani žalobcom
navrhovaný dôkaz - návrh na vyžiadanie vyjadrenia Ústavu pamäti národa k oprávnenosti vedenia
žalobcu v predmetných spisoch, ktorý žalobca navrhol na poslednom pojednávaní, a to z dôvodu,
že podľa názoru súdu tento bol podaný oneskorene, žalobcovi nič nebránilo v tom, aby návrh podal
skôr, oneskorené podanie návrhu žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil, pričom súd má za to,

že Ústav pamäti národa nie je subjektom, ktorý by sa mohol vyjadriť k oprávnenosti vedenia žalobcu
v predmetných spisoch. Ústav pamäti národa je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 553/2002
Z. z. o pamäti národa a jeho hlavnou úlohou je zhromažďovať, spracovávať a sprístupňovať dokumenty
týkajúcesaobdobianeslobodynaSlovensku,konkrétnerokov1939-19892.ÚPNsazaoberávýskumom,
publikovaním a vzdelávaním v oblasti dejín neslobody, totalitných režimov a protikomunistického odboja.

V zmysle zákona je povinný evidovať dokumenty, ktoré sú predmetom sprístupnenia a zverejnenia
a nie je povinný overovať, či údaje obsiahnuté v dokumente a údaje získané do informačného systému
dokumentov zo zachovaných evidenčných pomôcok sú pravdivé alebo presné.
36. K žalovanému namietanej pasívnej vecnej legitimácii súd uvádza, i keď žaloba žalobcu a jeho
následné vyjadrenia nie sú celkom konzistentné, možno z nich vyvodiť záujem žalobcu o určenie,

žežalobcanebol„takýmspolupracovníkombývalejŠtátnejbezpečnosti“(ktorýbyprivodilstíhanie,väzbu
alebo politický útlak občanov alebo celej spoločnosti), ktorý by mal byť vedený na stránke Ústavu pamäti
národa. V tom možno vidieť jeho definíciu „neoprávnenosti“ evidencie v registračných protokoloch.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2023sp. zn. 1VCdo/5/2022, ktorým najvyšší súd rozhodol, že v prípade nárokov vyplývajúcich z činnosti
bývalej Štátnej bezpečnosti, vrátane nárokov vyplývajúcich z prípadnej neoprávnenej evidencie osoby
v registračných protokoloch a agentúrnych zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti, ako aj zverejnenia

tejto evidencie, je pasívne vecne legitimovaným subjektom Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra SR. Súd preto námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
považoval za neopodstatnenú.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
38.Onárokunanáhradutrovkonaniaprocesnýchstránsúdrozhodolpodľavyššiecitovanýchzákonných
ustanovení a žalovanému ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania už v tomto

rozhodnutí nepriznal s poukazom na princíp hospodárnosti upravený v článku 17 Základných princípov
CSP, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

B1-21C/42/2020

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).