Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 34Csp/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123301155
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Sládek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123301155.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Jakubom Sládekom, v spore žalobcu: MBank SPÓLKA
AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, Varšava, Poľská republika, IČ: 001254524, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova
10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zast. Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou so sídlom Košická 56,
Bratislava, proti žalovanému: E. Z., T.. X. X. XXXX, K. B. V. XL, B., o zaplatenie 20.557,35 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12.309,95 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy:
287,52 eur od 24. 5. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 6. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 7. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 8. 2022 do zaplatenia,

287,52 eur od 24. 9. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 10. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 11. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 12. 2022 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 1. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 2. 2023 do zaplatenia,

287,52 eur od 24. 3. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 4. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 5. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 6. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 7. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 8. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 9. 2023 do zaplatenia,

287,52 eur od 24. 10. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 11. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 12. 2023 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 1. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 2. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 3. 2024 do zaplatenia,

287,52 eur od 24. 4. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 5. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 6. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 7. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 8. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 9. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 10. 2024 do zaplatenia,

287,52 eur od 24. 11. 2024 do zaplatenia,287,52 eur od 24. 12. 2024 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 1. 2025 do zaplatenia,
287,52 eur od 24. 2. 2025 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,76%.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 20.557,35 eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil nasledovne.

2. Dňa 24. 3. 2020 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému poskytol úver
vo výške 21.960 eur. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou
pravidelného splácanie v mesačných splátkach vo výške 287,52 eur dohodnutých termínoch po dobu
96 mesiacov a rovnako platiť úroky v dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 5,9 %.

3. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných splátok, keď ich nehradil
riadne a včas, vyhlásil podľa čl. 2. 4. Obchodných podmienok poskytovania úveru všetky pohľadávky
súvisiacesúveromzasplatnékudnu28.4.2022.Poslednávýzvakuhradeniudlžnejčiastky/vyhlásenie
okamžité splatnosti zo dňa 6. 4. 2022 bolo žalovanému doručené dňa 12. 4. 2022. Podľa uvedenej výzvy
sa uvádza, že k vyhláseniu okamžité splatnosti dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 15-dňovej

lehoty na uhradenie dlhu.

4. Žalovaný mohol čerpať poskytnutý úver počnúc dňom 24. 3. 2020. Žalovaný podľa platobnej histórie
zaplatil celkom 2.535,57 eur, z čoho bola suma 1.402,65 eur použitá na istinu, suma 910,65 eur na
úhradu úrokov, suma 20 eur na úhradu poplatky spojené s úverom a suma 19,96 eur na úhradu úrokov

z predlženia. Z toho vyplýva, že žalovaný je naďalej dlžný nesplatenú istinu vo výške 20.557,35 eur.

5. Rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 21.960 eur a platieb žalovaného započítaných na istinu
vo výške 1.402,65 eur predstavuje požadovanú sumu 20.557,35 eur. V konaní si uplatňuje len úhradu
istiny a zákonného úroku z omeškania, bez akýchkoľvek ďalších poplatkov a zmluvných úrokov. Žiada

aj o úrok z omeškania vo výške stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom záujme
mimosúdneho riešenia veci žalovaného výzva na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 30. 3. 2023.

II. Vyjadrenie žalovanej k žalobe a ďalší procesný vývoj

6. K žalobe sa žalovaný nevyjadril.

7. Súd nariadil pojednávanie na 13. 3. 2025, na ktorom rozhodol.

III. Skutkový stav veci

8. Súd skutkový stav zistil týmto postupom.

9. Súd zistil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že dňa 24. 3. 2020 podpísali žalobca a žalovaný
(žalovaný elektronicky v mobilnej aplikácií) listinu s označením Zmluva o spotrebiteľskom úvere

mPÔŽIČKA plus č. O., predmetom ktorej je poskytnutie žalobcom žalovanému bez účelového úveru vo
výške 21.960 eur, ktorý je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Úver je
poskytnutý na obdobie 96 mesiacov, termín konečnej splatnosti je 23. 4. 2018, pričom dlžník sa zaviazal
splácať istinu spolu s úrokmi formou 96 mesačných splátok, vo výške 287,52 eur, vždy k 23. dňu každého
mesiaca. Prvá splátka úveru môže byť vyššie ako nasledujúce splátky, druhá a ďalšie splátky úveru budúvo výške podľa predchádzajúcej vety. RPMN bola vo výške 6,07 %. Úver bol úročený fixnou úrokovou
sadzbou vo výške 5,9 %. A celková čiastka úveru bola vo výške 27.706,64 eur.

10. Z poslednej výzvy k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 4. 6. 2022 súd
zistil, že dňa 4. 6. 2022 žalobca vyzval žalovaného, že ku dňu vyhotovenia výzvy (4. 6. 2022) eviduje voči
nemu dlžnú čiastku v celkovej výške 2.535,77 eur. Touto výzvou vyzval žalobca žalovaného k uhradeniu
dlžnej čiastky, vrátane poplatku vo výške 15 eur, najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy,
ako aj k uhradeniu všetkých ostatných dlžných čiastok, ktoré budú splatné po doručení tejto výzvy, a

to na špecifikovaný bankový účet žalobcu. Zároveň žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde v
uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, je táto výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnej
okamžitej splatnosti pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to s ohľadom na to,
že je v súvislosti s bodom 3.1.5. Všeobecných obchodných podmienok ako aj bodom 2.4.3. písm. a) č. (i.)
Obchodných podmienok poskytovania úverov mPôžička Plus, v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako
3 mesiace a čerpaní úver a neuhradil ani do 15 dní odo dňa doručenia upozornenie na vznik okamžitej

splatnosti úveru. Z predloženej doručenky súd zistil, že žalobca podal túto výzvu na poštovú prepravu
dňa 8. 4. 2022 a zásielka sa mu vrátila dňa 20. 4. 2022.

11. Z Obchodných podmienok poskytovania úveru mPôžička Plus súd zistil, že v bode 2.4.3. písm. a)
č. (i), na ktoré žalobca odkazoval vo výzve zo dňa 4. 6. 2022, sa uvádza, že žalobca môže vyhlásiť

okamžitú splatnosť, ak je žalovaný s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a čerpaný úver žalovaná
neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia banky na vznik okamžitej splatnosti úveru.

12. Z tabuľky predloženej žalobcom (č. l. 73) súd zistil, že žalovaný mal začať splácať úver dňa 23. 5.
2020, pričom pre splátky 23. 5. 2020 až 23. 11. 2020 platili pre žalovaného úverové prázdniny z dôvodu

pandémie Covid-19. Úver mal žalovaný začal splácať dňa 23. 12. 2020.

13. Sporné nebolo, že žalovaný uhradil žalobcovi titulom úveru 2.353,57 eur.

14. Tieto skutkové zistenia boli postačujúce pre rozhodnutie. Preto súd iné dôkazy nevykonal z dôvodu

nadbytočnosti.

IV. Hodnotenie veci súdom

15. Súd posúdil zmluvu o úvere ako platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V samotnej zmluvy sa konštatuje, že poskytnutý úver je
úverom spotrebiteľských a v tomto konaní o uvedenom ani sporu nie je.

16. Súd preskúmal, či zmluva o úvere spĺňa všetky povinné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o
spotrebiteľských úveroch majúcich vplyv na bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Žalobca v žalobe

síce tvrdil, že si uplatňuje len istinu úveru, avšak zároveň započítaval platby žalovaného i na poplatky a
úroky (teda nielen na istinu úveru). Preto bolo nevyhnutné posudzovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru,nakoľkouvedenévplývanazáversúdu(čiavakomrozsahuježalobouuplatnenýnárokdôvodný).

17. Preskúmajúc zmluvu, súd zistil, že v zmluve o úveru je nesprávne uvedené RPMN a celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda údaje podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce
aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého
spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a
čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so

spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej
percentuálnejmierynákladovcelkovénákladyspotrebiteľapodľaprvejvetysvýnimkouinýchskutočných
nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

18. Celková čiastka je zmluva uvedená vo výške 27.706,64 eur, počet splátok 96 po 287,52 eur s

pripojením informácie, že prvá splátka úveru môže byť vyššia ako nasledujúce splátky. Súčin výšky
splátky a počtu splátok predstavuje sumu 27.601,92 eur, ktorá by preto mala predstavovať celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa tak nachádza nesprávny údaj o celkovej čiastke,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť. Žalobca zároveň v zmluve vôbec nešpecifikoval, v akej výške môže
byť prvá splátka úveru, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa

ktorého musí zmluva obsahovať výšku splátky. Naviac, ani sám žalobca v predloženej tabuľke splácania
úveru nešpecifikoval iný výšku prvej splátky úveru.

19. Platí, že v prípade, ak je chybne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
tak bez ohľadu na to, či je tento údaj v (ne)prospech spotrebiteľa a takisto bez ohľadu na rozdiel

chybne a správne uvedenej celkovej čiastky (zákon v tomto prípade nerozlišuje mieru, ktorá je ešte
akceptovateľná a ktorá nie), je to dôvodom na záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. K tomuto
záveru dospela konštantná judikatúra vyšších súdov (napr. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn.
17CoCsp/24/2023).

20. Celkové náklady spotrebiteľa podľa citovaného § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch tak
predstavujú v skutočnosti 5.641,92 eur (zjednodušene celková čiastka úveru mínus poskytnutý úver).
Preto pokiaľ je v zmluve uvedený nesprávny údaj o celkovej čiastke úveru, tak je nesprávne uvedená
aj RPMN.

21. Vzhľadom na to je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch.

22. Súd sa následne zaoberal tým, či je úver platne predčasne zosplatnený (termín konečnej splatnosti
je 23. 4. 2028), ako to žalobca v žalobe tvrdil.

23. Žalobca predložil výzvu zo dňa 4. 6. 2022, v ktorej vyzval žalobcu upozornil na možnosť zosplatnenia
úveru a súčasne uplatnil predčasné zosplatnenie úveru. Tento postup podľa súdu nezodpovedá
zákonným podmienkam zosplatnenia úveru. Podmienky zosplatnenia úveru upravujú §§ 53 ods. 9 a 565
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že žalobca nemohol platne upozorniť žalovaného na možnosť

uplatnenia zosplatnenia a súčasne s tým úver zosplatniť. Výzva pred zosplatnením musí predchádzať
samotnému zosplatneniu. Už len z tohto dôvodu je zosplatnenie neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože odporuje zákonu.

25. Navyše, žalobca nešpecifikoval, pre ktorú splátku úver zosplatnil, a preto nie je možné ani zistiť,
či už uplynuli od splátky, pre ktorú úver zosplatnil, tri mesiace, ako to vyžaduje citovaný § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru je neplatné aj z tohto dôvodu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože odporuje zákonu. Najvyšší súd SR judikuje, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“ (uznesenie zo dňa 25. 1. 2024,

sp. zn. 5Cdo 2/2023). K totožným záverom dospela súdna prax - napr. v rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 28. 8. 2024, sp. zn. 11CoCsp/17/2024.

26. Vzhľadom na to súd konštatuje, že úver nie je predčasne splatný. Splatnosť úveru tak nastane podľa
zmluvy, a to dňa 23. 4. 2028. Súd preto mohol žalobcovi priznať iba jednotlivé neuhradené splátky ku

dňu rozhodnutia súdu, nakoľko iba tieto sú splatné.

27. Žalovaný, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, mal uhradiť prvú splátku dňa 23. 12. 2020 (v
tomto dni bola splatná) a posledná splatná splátka ku dňu rozhodnutia súdu je splátka splatná dňa 23.
2. 2025. Celkovo ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný žalobcovi mal uhradiť 51 splátok po 287,52 eur, t. j.

spolu 14.663,52 eur (51 x 287,52 = 14.663,52). Sporné nebolo, že žalovaný uhradil žalobcovi 2.535,57
eur, pričom súd túto sumu celú započítal na istinu úveru, vzhľadom na predchádzajúce skonštatovanie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vzhľadom na súd považuje za dôvodne uplatnenú sumu
12.309,95 eur (rozdiel toho, čo žalovaný žalobcovi mal uhradiť, a toho, čo žalovaný skutočne žalobcovi
uhradil; 14.663,52 - 2.353,57 = 12.309,95). Preto súd na úhradu tejto sumy žalovaného zaviazal. Vo

zvyšnej časti istiny je žaloba nedôvodná.

28. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.557,35 eur odo dňa 29. 4.
2022. Na posúdenie úroku z omeškania súd aplikoval tieto právne normy.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády r. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 29. 4. 2022 bola 0 % bodov.

29. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa 29. 4. 2022. Súd je návrhom žalobcu viazaný, a
preto od splatnosti jednotlivých splátok, ktoré predchádzali uvedený dátum, žalobcovi úroky z omeškania

nepriznal. Súd žalobcovi preto priznal uplatnené úroky z omeškania po dni splatnosti jednotlivých
splátok, t. j. počnúc splátkou splatnou dňa 23. 5. 2022 (prvá splátka od požadovaného úroku z
omeškania) až po poslednú splátku splatnú predchádzajúcu rozhodnutie súdu, t. j. splátku splatnú dňa
23. 2. 2025. Vo zvyšnej časti preto súd úroky z omeškania nepriznal.V. Záver a náhrada trov konania

30. Vzhľadom na uvedené súd výrokom I. priznal žalobcovi splatné splátky istiny vo výške 12.309,95 eur
spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splatných splátok. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol, pretože nie je dôvodná.

31.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Žalobcasažaloboudomáhal

zaplatenia 20.557,35 eur (pričom úroky sa do výpočtu náhrady trov konania nezahŕňajú, nakoľko neboli
žalobcom v žalobe kapitalizované - viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2018,
sp. zn. 41Co/1/2018). Súd žalobcovi priznal sumu 12,309,95 eur. Úspech žalobcu tak predstavoval
59,88 % a úspech žalovaného predstavoval 40,12 % (bol teda čiastočne úspešný žalobca). Keďže niet
racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom,
časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalovaný nahradí čiastočne úspešnému žalobcovi

19,76 % trov konania (59,88 % - 40,12 % = 19,76 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok ustanovenia § 366 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).