Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122394505
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6122394505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: SPP distribúcia, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Hanec,
so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/X,
zastúpenému advokátom: JUDr. Dalibor Kuciaň, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, o zaplatenie
9.487,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k.
PN-25C/62/2022-445 zo dňa 19.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď
vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9 487,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 9 487,90 eura od 13.04.2021 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému

v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď ustálil, že žalovaný
odoberalplynnaodbernommiesteD.XXXX/X,C..Znedatovanéhozápisužalobcuvyplýva,žežalobcom
bola vykonaná kontrola odberného miesta na základe príkazu/zákazky. Na odbernom mieste bolo
zistené, že meradlo je neprístupné v objekte, v skrinke za bránou. Pri výmene bol prítomný pán E. B.
- brat. Meradlo bolo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie. Foto plynových spotrebičov

bolo umožnené. Objekt slúži ako ubytovňa pre robotníkov. Odberateľ sa vyjadril, že nemá vedomosť,
kto mohol poškodiť plynomer. Z montážneho listu zo dňa 15.02.2021 vyplýva, že dôvodom montáže
- demontáže bolo: “ VP - znalec“. Po demontáži meradla bolo toto meradlo zaslané znalcovi Ing.
Petrovi Leškovi, ktorý vyhotovil súkromný znalecký posudok číslo 161/PL-2021. Znalec v znaleckom
posudku konštatoval, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom
07185993-041-13-I, ktorý mal na počítadle údaj 08845,076. Znalec uviedol, že vizuálnou prehliadkou
zistil, že kryt číselníka je možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného poškodenia plomby.

Ďalej uviedol, že z plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pri demontáži nedošlo k
poškodeniu mechanoskopických stôp na plombe, ako ani k poškodeniu povrchu zaisťovacieho plechu.
Zistil, že na plombe sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá.
Optickýmskúmanímpovrchukrytučíselníkavokolízaisťovacíchprvkovzistilmechanoskopickéstopypopôsobenípredmetu-nástroja.Spornéodtlačkyporovnalsovšetkými32zostavamikontrolnýchodtlačkov
čeľustí plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. Znalec uviedol,
že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú,

tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Znalec uviedol,
že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec v závere znaleckého
posudku konštatoval, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie v tvare loga
spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné

odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie, ako ani
prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním označení,
ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v
okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu/ nástroja. Iné skutočnosti
skúmaním nezistil. Záverom uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od
telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

3. Žalobca na základe znaleckého posudku dňa 22.03.2021 vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu. Za začiatok neoprávneného odberu zemného plynu stanovil deň 13.02.2020

a za ukončenie neoprávneného odberu bol stanovený deň 12.02.2021. Celkovo neoprávnené odobraté
množstvo zemného plynu činilo sumu 9 270,31 eura. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu boli: zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22
eura, posudok na meradlo 50 eur, overenie plynomeru G4-G6 12,44 eura, oprava plynomeru G1, 6-G6
17,93 eura, náklady spolu boli vo výške 217,59 eura. Neoprávneným odberom si žalobca od žalovaného

uplatňoval sumu 9 487,90 eura. Táto suma pozostáva zo škody 9 270,31 eura a vynaložených
nákladov vo výške 217,59 eura. Túto škodu žalobca vyúčtoval žalovanému dňa 22.03.2021 faktúrou č.
9000392393, splatnou dňa 12.04.2021. Žalovaný sumu vyúčtovanú faktúrou neuhradil.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres Piešťany vyplýva, že

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu zapísaného na tomto liste vlastníctva so súp. č.
XXXX, stojaceho na parcele č. 3901, je žalovaný.

5. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo dňa
07.05.2020 okrem iného vyplýva, že kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, slúži proti zásahu

do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania tým, že poškodením
krytu číselníka dochádza k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo k strate technickej
charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne mohlo viesť k strate
metrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia plynomeru,
ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania a to bez porušenia overovacej alebo zabezpečovacej značky

plynomera.

6. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 76 ods. 1, 8, 11, § 82 ods. 1 písm.
d), ods. 2, 3, 4, 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj len ZoE).

7. Prvoinštančný súd v argumentačnej časti predmetného rozsudku skonštatoval, že žalovaný
v predmetnej veci namietal, že je spotrebiteľom. Keďže žalobca nie je dodávateľom zemného plynu,
ale prevádzkovateľom distribučnej siete, už aj v zmysle rozhodovacej praxe súdov je ustálené, že v
predmetných sporoch sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Na tomto mieste poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2022, sp. zn. 7Cdo/283/2020, v ktorom sa uvádza, že „...v danom

prípade (náhrada škody za neoprávnený odber plynu a zodpovednosť odberateľa za odber meraný
meradlom, na ktorom bola porušená plomba) sa nejedná o spor s ochranou slabšej strany.“

8. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu v
zmysle§83ods.1písm.d)zák.č.251/2012oenergetikenaodbernommiestežalovanéhozaobdobieod

13.02.2020 - 12.02.2021, nakoľko znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odber plynu bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda
vzniká v tomto prípade samotným odberom plynu. Ide o objektívnu zodpovednosť. Škodu nemožno
vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých údajov a preto sa jej výška vypočíta na základe VyhláškyMinisterstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Podľa konkrétneho výpočtu škody podľa vyhlášky táto
predstavuje žalovanú sumu.

9. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní predovšetkým namietal, že žalobca
nepreukázalvznikškody,žežalovanýškodunezavinil,meradlonepoškodil, tiežženebolprítomnýanipri
jeho demontáži, s meradlom manipulovali výlučne zamestnanci žalobcu a znalec. Spochybňoval taktiež
závery znalca uvedené v znaleckom posudku a jeho vierohodnosť.

10. Zo zápisu žalobcu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky mal súd
za preukázané, že meradlo je neprístupné, umiestnené v objekte v skrinke za bránou. Zároveň bolo v
zápise výslovne uvedené: „Poškodené zabezpečenie číselníka ľavá strana ide odtiahnuť.“ Taktiež zo
zápisu vyplývalo, že pri výmene bol prítomný brat žalovaného pán E. B. a tiež, že meradlo bolo zabalené
do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie. Ďalej, že foto plynových spotrebičov bolo umožnené,
objekt slúži ako ubytovňa pre robotníkov. Zároveň je v uvedenom zápise aj vyjadrenie osoby prítomnej

za odberateľa, pána E. B., ktorý uviedol: „Nemám vedomosť o tom kto mohol poškodiť plynomer na
ubytovni pre robotníkov“, pričom zápis je bratom žalovaného aj bez výhrad podpísaný. Žalobca zároveň
do spisu pripojil fotografie vyhotovené pri demontáži plynomeru, na ktorých je vidieť odklopenie krytu
číselníka plynomera, obdobne ako je neskôr zachytené aj na obrázkoch v znaleckom posudku. Znalec
pri tom skonštatoval dodanie plynomeru v nepoškodenom obale a na fotografii zachytil aj pohľad na stav

prepravného obalu (pred jeho otvorením a vybratím plynomeru), na ktorom je zreteľne vidieť cez lepiacu
pásku podpis (pri porovnaní so zápisom na č. l. 17) zrejme brata žalovaného.

11. Z uvedeného potom vyplýva, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez
poškodenia plomby už v čase jeho ohliadky na odbernom mieste žalovaného, z čoho vyplýva, že k

poškodeniu muselo dôjsť už v čase pred vykonaním ohliadky. Žalobca v konaní preukázal, že kryt
číselníka bol poškodený a teda odlomený od meradla už v čase, keď bol ešte v dispozícii žalovaného
a rovnako v čase, keď s meradlom ešte nemanipuloval ani žalobca a rovnako ani znalec. Z uvedeného
potom vyplýva, že k poškodeniu meradla došlo v čase, keď mal k meradlu prístup jedine žalovaný. Po
demontáži bolo meradlo uložené do krabice, ktorá bola zapečatená podpisom brata žalovaného. V tomto

nepoškodenom obale bola doručená znalcovi, čo preukazujú aj fotografie zo samotného znaleckého
posudku. Znalec vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že kryt číselníka bolo možné odklopiť
od telesa plynomeru bez dodatočného poškodenia plomby, čo preukazujú aj fotografie č. 4 a 9 v
znaleckom posudku. Na otázku, či bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii znalec
uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie bolo porušené -

kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

12. Na tomto mieste prvoinštančný súd poukázal aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
21Cob/7/2019: „I keď žalovaný na svoju obranu uvádza, že nevykonal žiadny zásah do meradla, je táto
skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona

o energetike bezvýznamnou. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti zbaviť iba vtedy, ak by
preukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho
zodpovednosti, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade
škody spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ zodpovedá neporušenosť meracieho zariadenia
bez ohľadu na zavinenie.“

13. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky zo
dňa 07.05.2020 okrem iného vyplynulo, že kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, slúži
proti zásahu do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania tým,
že poškodením krytu číselníka dochádza k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo k

strate technickej charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne mohlo
viesť k strate metrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho
zariadenia plynomeru, ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania a to bez porušenia overovacej alebo
zabezpečovacej značky plynomera. Z uvedeného mal prvoinštančný súd za preukázané, že aj samotný
kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, ktorý slúži proti zásahu do meracieho zariadenia

plynomera. V prípade poškodenia krytu číselníka môže dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia
plynomeru, čo je potom spôsobilé ovplyvniť presnosť merania, a to aj bez porušenia plomby.14. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu
je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2).

15. V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 Najvyšší súd SR skonštatoval, že: „pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu
zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného,

prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
meradla porušili.“ Rovnaký záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn.
4Cdo/102/2010. 41. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že
ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia
je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného

na rozhodovanú vec) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v
súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu
škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané
všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a
príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie

povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie) vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012.
V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov
dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona

o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je potrebné konštatovať,
že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu

za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn,
ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní
preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s §
82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého

zisku.

16. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods.

1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné,
prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním
odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu. Druhým
predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu

plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Tieto závery boli vyslovené aj v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017 ako súdu dovolacieho, od

ktorých nemá súd dôvod odkloniť sa a ktoré je tak potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že k odberu po poškodení plomby dochádzalo. Žalovaný sa v konaní
bránil tvrdením, že nebolo preukázané, že bol vykonaný taký zásah do meradla, ktorý by spôsobilvznik škody. Takéto tvrdenie je v príkrom rozpore s logikou objektívnej zodpovednosti formulovanej
rozhodujúcim predpisom aplikovaným v prejednávanej veci, zákonom o energetike. Ako bolo uvedené
vyššie, rozhodujúce pre konštatovanie nástupu tohto druhu zodpovednosti je samotné porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či
takýto zásah učinil samotný žalovaný.

18. V konaní boli preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu

(neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou a
preto žalovanému vznikla povinnosť túto škodu žalobcovi zaplatiť.

19. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k
zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú

škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť
inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným
predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob

výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na určenie množstva odobratého plynu
nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia
značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 82 cit. zákona
predpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované
množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o

spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký
odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu
v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za

použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu.

20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete
odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto
spôsobomdošlokzmenšeniujehomajetkuazaúčelomvyčísleniavzniknutejškodybolopotrebnépoužiť

metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 155/2005 Z.z, nakoľko nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na
základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. So žalobcom predloženého Výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu mal súd za preukázanú celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu v sume 9 487,90 eura (výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného

odberu 9 270,31 eura, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 217,59 eur), ktorú
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť. Pri výpočte žalobca zohľadňoval aj druhy spotrebičov reálne
umiestnené v mieste odberu žalovaného - spotrebič na varenie - šporák Mora celoplyn a spotrebič
na plynové vykurovanie kombinovanými kotlami - Protherm Gepard 23 MOV s hodnotami hodinového
príkonu a celkovou spotrebou.

21. Čo sa týka námietok žalovaného, že znalecká doložka predmetného znaleckého posudku nie je
totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle prílohy č. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, prvoinštančný súd viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu sa stotožnil s tým, že žiaden nedostatok znaleckej doložky nezistil. Taktiež

skutočnosť, že predmetný znalec Ing. Peter Leško bol predtým opakovane disciplinárne stíhaný, je
bez vzťahu k predmetnému znaleckému posudku a tvrdenie žalovaného, že vypracováva znalecké
posudky formalisticky a paušálne bez podrobného skúmania predložených plynomerov a jeho závery
sú opakovane rovnaké a v prospech žalobcu, neboli ničím podložené a teda preukázané, najmä však
nebolo preukázané, že takto postupoval znalec aj v danom prípade.

22. Obdobne, ako v predchádzajúcom odseku, súd síce vykonal dokazovanie listinami - rozhodnutiami
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.11.2019, č. k. 02006/2019/153 a zo dňa 11.03.2020, č. k.02006/2019/153 RK, avšak tieto neboli pre rozhodnutie vo veci relevantné, keďže sa netýkali znaleckého
posudku súvisiaceho s predmetným konaním.

23. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu pojednávania zamietol návrh žalovaného na
vykonanie dokazovania listinami predloženými žalovaným po odvolacom konaní (založenými na č. l. 416
až č. l. 428 spisu), a to z dôvodu, že tieto listiny nesúvisia s predmetom tohto konania, týkajú sa iného
meradla, čo nemá s týmto konaním žiadny súvis.

24. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vyúčtovaním škody za odber zemného plynu
vyhotovenýmdňa22.03.2021,sdňomsplatnosti12.04.2021.Keďžežalovanýsumuvyúčtovanúfaktúrou
neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením svojho dlhu voči žalobcovi a súd priznal žalobcovi aj právo
naúrok zomeškaniavovýške5%ročne,ktorýsiuplatnilvsúlades§517ods.2Občianskehozákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa 13.04.2021 (dňom nasledujúcim po
dni splatnosti faktúry) do zaplatenia.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

26. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1
písm.b),f)ah)CSPpodalprostredníctvomsvojhoadvokátaodvolaniežalovaný,ktorýmsadomáhal,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

27. Odvolateľ argumentoval tým, že už v odpore výslovne poprel všetky skutkové tvrdenia tvrdené
v žalobe a spochybnil všetky listiny predložené žalobcom, ako aj ich obsah, čo vylučuje postup súdu
podľa§204CSP.Žalobcavšaknatovôbecprocesnenereagovalavkonanínenavrholvykonaťanijeden
dôkaz, pričom súd nezákonne postupoval pri vykonávaní dokazovania podľa § 204 CSP. Žalovanému

nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že k poškodeniu muselo dôjsť v čase pred vykonaním ohliadky,
zamestnanec žalobcu v zápise o vykonanej kontrole odberného miesta uvádza, že ľavá strana ide
odtiahnuť, čo vôbec nepreukazuje, že k poškodeniu krytu muselo dôjsť už v čase pred vykonaním
ohliadky o to viac, že žalovaný nebol prítomný a ani za seba neurčil žiadnu osobu, ani svojho brata.
Ak bol brat prítomný, tak len pri výmene plynomera, nie však pri zisťovaní, či plynomer bol poškodený

pred kontrolou odberného miesta alebo k poškodeniu došlo až manipuláciou zamestnanca žalobcu
alebo inou osobou. Záver súdu o tom, že žalobca v konaní preukázal, že kryt číselníka bol poškodený
a teda dokonca odlomený od meradla už v čase, keď bol ešte v dispozícii žalovaného a rovnako
v čase, keď s meradlom ešte nemanipuloval ani žalobca a ani znalec, je nesprávny a táto konštatácia
súdu vychádza z dôkazu, ktorý bol žalovaným výslovne spochybnený a nebol žalobcom ani ako dôkaz

navrhnutý na vykonanie. Žalovaný tak tvrdí, a to od začiatku, že k žiadnemu poškodeniu plynomeru
z jeho strany nedošlo, pričom opak nebol preukázaný. Akékoľvek tvrdenia žalobcu po účinnom popretí
zo strany žalovaného zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení, ktoré si nezákonným spôsobom
osvojil i súd v rozpore so zásadou rovnosti strán. Žalovaný od začiatku tvrdí, že žalobca zastúpený
advokátom počas celého konania nenavrhol vykonať ani jeden dôkaz podľa § 149 CSP, teda súd mal

žalobu zamietnuť bez ďalšieho. Napriek tomu súd vykonal dokazovanie v rozpore s § 204 CSP napriek
tomu, že nebolo žalobcom ani navrhnuté, čo žalovaný od začiatku namietal a namieta aj v odvolacom
konaní. Žalovaný tvrdí, že rozsudok ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, je nezákonné, arbitrárne
a porušujúce práva žalovaného, pretože je neprípustné, aby akýkoľvek súd vyhľadával v podaniach
strany sporu prostriedky procesného útoku a procesnú pasivitu tejto strany vykladal v jej prospech.

Práve § 149 CSP vymedzuje formu akou je potrebné navrhnúť vykonanie dôkazu v súdnom konaní. Ani
čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení tiež s § 124 ods. 1 CSP neobstoja. Prvoinštančný
aj odvolací súd prehliadli čl. 11 ods. 2 a 3, ako i čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 6 a čl. 10 Základných princípov
CSP, ktoré v spojení s § 132, § 149 CSP a § 185 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP nepripúšťajú záver,
ku ktorému dospel najmä odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Po poukaze na znenie predmetných

článkov Základných princípov CSP ako i na ust. § 132 ods. 1, § 149 a § 204 CSP odvolateľ pokračoval,
že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v ust. § 149 CSP je jasne a nepochybne uvedené,
že prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany je návrh na vykonanie dôkazov a rovnako
námietka k návrhu strany na vykonanie dôkazov, pričom túto procesnú povinnosť, o to viac ak je stranazastúpená advokátom, nemožno zamieňať a stotožňovať s inou procesnou povinnosťou žalobcu podľa
§ 132 ods. 1 CSP, teda označenie dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, pretože ide
o skutkové tvrdenia, ktoré nemusia byť ani výslovne popreté, resp. ich popretie môže byť neúčinné

a nie je potrebné nič dokazovať. V prípade, ak žalovaný, ako v tomto prípade, účinne poprie nielen
listiny a ich obsah, ale najmä skutkové tvrdenia žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu na preukázanie
správnosti jeho tvrdení navrhnúť ním v žalobe označené dôkazy o to viac ak listiny alebo ich obsah
boli žalovaným spochybnené, teda tieto musia byť žalobcom ako dôkazy navrhnuté, na ich vykonanie
inak nemôžu byť vykonané a už vôbec nie postupom podľa § 204 CSP. Skutočnosť, že dôkazy musia

byť navrhnuté na ich vykonanie nemožno stotožňovať s ich označenie v žalobe (§ 132 ods. 1 CSP)
s návrhom na vykonanie dôkazov (§ 149 CSP) je zrejmé aj z ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré rozlišuje
medzi označeným dôkazom a prostriedkom procesného útoku, teda návrhom na vykonanie dôkazu.
Civilný sporový poriadok teda predpokladá a vyžaduje navrhovať vykonanie dôkazov, teda podať riadny,
jasný a zrozumiteľný návrh, pričom vôbec nepostačuje dôkazy v podaní len označiť, pretože označenie
dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností je prvou, avšak nie jedinou a konečnou povinnosťou

žalobcu v spore. Žalovaný od počiatku (už v odpore) upozorňoval, že žalobca dôkazy len označil,
pričom nenavrhol žiaden dôkaz vykonať. Žalovaný tak nemohol dávať ani žiadne námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov, pretože žiadne zo strany žalobcu neexistovali. Prvoinštančný súd
tak rozhodol na základe dôkazov, ktoré ani neboli navrhnuté na ich vykonanie, s čím sa stotožnil
i odvolací súd, čo je prejavom arbitrárnosti. Prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu postupoval tak, že dôkazy nenavrhnuté na vykonanie sú zákonne vykonané a ďalšie len označené
a nenavrhnuté dôkazy na vykonanie považoval za navrhnuté a tieto vykonané v rozpore s CSP, čo je
neprípustné.

28. Vo vzťahu k znaleckej doložke odvolateľ poukázal na znenie ust. § 209 ods. 2 CSP s tým, že znalecký

posudok musí mať všetky zákonom predpísané náležitosti a musí obsahovať doložku o tom, že „Znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku“. Predložený znalecký posudok
neobsahoval doložku v súlade so znením § 209 ods. 2 CSP, ale ani so záväzným znením prílohy č.
6 Vyhlášky MS SR č. 228/2018, ktorou sa vykonáva zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, resp. s ust. § 17 ods. 6 toho zákona.

29. Odvolateľ tiež namietal, že znalecký posudok predložený so žalobou nespĺňal ani náležitosti § 17
ods. 2 cit. zák. č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého jednotlivé strany znaleckého posudku podaného v listinnej
podobe musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou, voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou,
ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky s tým, že povinnosť očíslovať jednotlivé strany

sa nedotýka príloh znaleckého posudku. Znalecký posudok súladný s citovaným ustanovením predložil
právny zástupca žalobcu až na pojednávaní, pričom ho vôbec nenavrhol vykonať ako dôkaz. Žalobcovi
nič nebránilo, aby už k žalobe pripojil scan celého znaleckého posudku obsahujúci citované náležitosti.

30. Odvolateľ pokračoval, že mal len jedinú možnosť ako preukázať opak uvedený v údajnej verejnej

listine – v znaleckom posudku, a to podrobiť predmetný plynomer kontrolnému znaleckému posudku, čo
však pre konanie a postup žalobcu (účelová likvidácia plynomeru) nie je a už nebude možné. Žalovaný
popiera, že by porušil akúkoľvek právnu povinnosť a že by došlo vôbec k poškodeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii pred kontrolou. Žalovaný odmieta účelovú argumentáciu o absencii
zákonnej povinnosti a nedostatku kapacity odkladať všetky poškodené meradlá, pretože predmetný

plynomer nebol a nie je poškodený. Žalovaný tvrdí, že tým, že žalobca nezachoval plynomer, ktorý je
predmetom sporu, o to viac, ak bol predmetom znaleckého skúmania, je zo strany žalobcu účelovým
a s dobrými mravmi rozporným konaním, eventuálne, ak plynomer existuje, žalobca úmyselne a zjavne
bráni žalovanému v získaní dôkazu z tohto dôkazného prostriedku, ktorým by žalovaný preukázal, že
k žiadnemu poškodeniu plynomeru a ani k neoprávnenému odberu z jeho strany nedošlo, pričom opak

nebol žalobcom v konaní preukázaný.

31. S poukazom na uvedené dôvody odvolateľ navrhol, aby odvolací súd, ktorý nie je viazaný svojim
predchádzajúcim právnym názorom vysloveným v označenom zrušujúcom uznesení, vychádzajúc
a) z nevyhnutnosti rešpektovania zásad a princípov CSP,

b) z obsahu skutkových tvrdení žalobcu,
c) z účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným,
d) z neúčinného popretia skutkových tvrdení žalovaného žalobcom,e) z nepreukázania vlastných skutkových tvrdení žalobcom v dôsledku nepodania návrhov na vykonanie
dôkazov,
f) z preukázania vlastných skutkových tvrdení žalovaným,

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

32. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho
advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

33. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní ho nezbavujú objektívnej zodpovednosti za
neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Žalovaný je striktne objektívne
zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu podľa citovaného ustanovenia.

34. Žalobca predovšetkým popiera, že by žalovaný výslovne a účinne poprel akékoľvek tvrdenia žalobcu
alebo žalobcom označený dôkaz. Žalovaný v konaní neustále uvádzal len svoje teórie a úvahy, pri
ktorých sa odvolával vo všeobecnosti na zákon, lenže ani raz neuviedol konkrétnu skutočnosť alebo
ustanovenie zákona, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Žalovaný nepredložil ani žiaden dôkaz, ktorým
by výslovne a účinne poprel žalobcom označené dôkazy. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje

žalovaného, aby riadne preukázal a poprel dôkazy označené žalobcom. Žalovaný však nič z toho
neurobil. Všeobecné tvrdenia a teórie žalovaného neznamenajú, že žalovaný účinne poprel dôkazy
žalobcu.

35. S ťažiskovou argumentáciou žalovaného v odvolacom konaní sa riadne vysporiadal aj Krajský súd

v Trnave v uznesení č.k. 24Co/80/2023-387, pričom žalobca citoval bod 33 jeho odôvodnenia, z ktorého
zdôraznil, že ak žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, prípadne neskôr, jasne
označuje konkrétne dôkazy, a to aj bez toho, aby zároveň výslovne uviedol, že podáva návrh na ich
vykonanie, bolo potrebné mať za to, že označené dôkazy boli žalobcom v súlade s ust. § 149 CSP
navrhnuté na vykonanie. Žalobca v žalobe a v ďalších svojich podaniach riadne označil konkrétne

dôkazy, čo správne posúdil aj súd prvej inštancie ako dôkazy označené na vykonanie a tieto aj vykonal.

36. Pokiaľ žalovaný opätovne namieta znalecký posudok pre nedostatok znaleckej doložky, žalobca
poukázal na to, že s touto námietkou sa relevantne vysporiadal Krajský súd v Trnave v citovanom
uznesení,pričomodcitovalbod34jehoodôvodnenia,zktoréhozdôraznil,žeskutočnosť,ževzáverečnej

vete vyhlásenia je oproti vzoru znaleckej doložky v prílohe 6 citovaného zákona pridané slovo
vypracovania, nič nemení na obsahu podaného vyhlásenia. Podľa žalobcu ním predložený znalecký
posudok spĺňa všetky zákonné náležitosti. Má teda váhu znaleckého posudku ako by išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca, s čím sa stotožnil súd prvej inštancie ako aj odvolací. Žalobca
pokračoval, že znalec môže podávať znalecké posudky v súlade so zákonom v listinnej alebo

v elektronickej podobe v predpísanom formáte. V prípade, že je znalecký posudok vyhotovený v listinnej
forme a k návrhu pripojený ako listinná príloha, komentár k zákonu vyslovil, že listinné prílohy podávané
k návrhom nie je potrebné autorizovať.

37. K námietke odvolateľa, že žalobcom nebolo uchované predmetné meradlo, žalobca uviedol, že

nemôže predložiť plynomer, ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu ešte začiatkom roku 2021, toto
meradlo bolo pravdepodobne opravené a umiestnené na iné odberné miesto. Žalobca nemá zákonnú
povinnosť ani kapacity uchovávať všetky poškodené meradlá, ktorých sú tisíce. V prípade, že by
žalovaný mal naozaj záujem podrobiť meradlo opakovanému znaleckému skúmaniu, požiadal by o to
bezprostredne po vyhotovení znaleckého posudku, prípadne už po demontáži meradla, nakoľko mal

vedomosť, že meradlo bude zaslané na znalecké skúmanie. Uvedené začal žalovaný účelovo namietať
až v súdnom konaní takmer dva roky po vyhotovení znaleckého posudku. Nadväzne žalobca poukázal
na bod 29 odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu, z ktorého zdôraznil, že všetky
uvedené dôkazy nasvedčujú tomu, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez
poškodenia plomby už v čase jeho ohliadky na odbernom mieste žalovaného, teda, že k poškodeniu

nemohlo dôjsť neskôr, ani až pri vykonávaní znaleckej činnosti. Z vykonaného dokazovania bolo podľa
žalobcu jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v dobe, keď
bolo meradlo umiestnené na odbernom mieste žalovaného, pričom žalovaný je objektívne zodpovedný
za neoprávnený odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by za poškodením stála iná osoba, ani že by k poškodeniu
meradla došlo mimo sféry odberného miesta žalovaného.

38. Podľa žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo
k neoprávnenému odberu zemného plynu, neuviedol žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by
žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu, alebo by vyvracali tvrdenia
a dôkazy predložené žalobcom. Žalobca pritom svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, poukazuje na
judikatúru a ustálenú súdnu prax. Žalobca preukázal, že žalovaný je objektívne zodpovedný za

vzniknutúškodu,preukázalnespornéporušenieprávnejpovinnostiapríčinnúsúvislosťmedziporušením
právnej povinnosti a vznikom škody, preukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
V konaní nebolo spochybnené, že na odbernom mieste v rozhodnom období dochádzalo k odberu
zemného plynu. Vzhľadom na to má za to, že žalobca preukázal v konaní oprávnenosť svojho nároku
v plnej miere. Žalovaným napadnuté súdne rozhodnutie považuje žalobca za správne, zákonné a riadne
odôvodnené. Žalobca má za to, že preukázal, že na odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému

odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a dostačujúco preukázal aj objektívnu zodpovednosť
žalovaného, vznik škody, ako aj správnosť výpočtu škody a príčinnú súvislosť. Žalobca predložil súdu
dôkazy a príslušnú ustálenú judikatúru NS SR, na ktorú odkazuje pri riešení sporu a ktorou tiež
argumentuje proti námietkam žalovaného.

39. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu, v odvolacej replike v podstate zopakoval
svoje tvrdenia obsiahnuté v odvolaní, keď uviedol, že od začiatku tvrdil, že k žiadnemu poškodeniu
plynomeru z jeho strany nedošlo, pričom opak nebol žalobcom preukázaný. Tvrdenia a označené
dôkazy žalobcu zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení a nenavrhnutých dôkazov, keď žalobca

počas celého konania nenavrhol vykonať ani jeden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o to
viac, keď všetky jeho tvrdenia boli účinne popreté a listinné dôkazy spochybnené. Prvoinštančný
súd vykonal dokazovanie v rozpore s § 204 CSP napriek tomu, že neboli žalobcom na vykonanie
navrhnuté. Rozsudok ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, je nezákonný, arbitrárny a porušujúci
práva žalovaného, pretože je neprípustné, aby akýkoľvek súd vyhľadával v podaniach strany sporu

prostriedky procesného útoku a procesnú pasivitu tejto strany vykladal v jej prospech. Súd absolútne
poprel kogentné ustanovenia vzťahujúce sa k prostriedkom procesného útoku a obrany a k dokazovaniu
samotnému. Nestačí, aby žalobca len označil dôkazy, ale ak boli spochybnené, musí navrhnúť výslovne,
jasne a zrozumiteľne ako dôkazy ich vykonať. V ďalšom žalovaný odkázal na obsah svojho odvolania.

40. Vo vzťahu k znaleckému posudku žalovaný tvrdí, že žalobca nerozlišuje znalecký posudok podaný
v písomnej podobe a v elektronickej podobe a to najmä elektronickou podobou a jeho scanom. Znalecký
posudok predložený so žalobou nie je posudkom v elektronickej podobe, pretože nespĺňa náležitosti §
17 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z.z., ide len o scan, avšak tento nespĺňa náležitosti § 17 ods. 2 citovaného
zákona. Inými slovami spolu so žalobou nebol predložený znalecký posudok podľa § 209 ods. 2

CSP. Oneskorene predloženému údajne znaleckému posudku na pojednávaní absentujú náležitosti
znaleckého posudku podľa zákona a najmä zákonnej doložky v súlade s § 209 ods. 2 CSP, resp. s § 17
ods. 6 citovaného zákona, dokonca tento znalecký posudok bol predložený bez toho, aby bolo navrhnuté
ho ako dôkaz vykonať.

41. Žalobca vo svojej odvolacej duplike uviedol, že žalovaný zjavne účelovo nechce rozumieť inštitútu
objektívnej zodpovednosti, keď tvrdí, že k žiadnemu poškodeniu plynomeru z jeho strany nedošlo
a žalobca nepreukázal opak. Žalovaný je objektívne zodpovedný za odber zemného plynu meradlom,
na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Účelové tvrdenie žalovaného
o nezasahovaní do plynomeru ho žiadnym spôsobom objektívnej zodpovednosti nezbavuje. Naviac

plynomer sa nachádzal v skrinke v objekte za bránou – verejne neprístupný. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/106/2020, z ktorého zdôraznil, že pri neoprávnenom
odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná
objektívna zodpovednosť odberateľa plynu.

42. K opakovanej námietke žalovaného, že žalobca nenavrhol vykonanie dôkazov, opätovne poukázal
na bod 33 uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/80/2023.43. Podľa žalobcu ním predložený znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti súkromného znaleckého
posudku podľa CSP. V prípade, že je znalecký posudok vyhotovený v listinnej forme a k návrhu pripojený
ako listinná príloha, komentár k zákonu vyslovil, že listinné prílohy podávané k návrhom nie je potrebné

autorizovať.Odvolacísúdjednoznačneuviedol,žežiadennedostatokznaleckejdoložkynezistilatiež,že
prvoinštančnýsúdsprávnevykonallistinnédôkazy,vrátenepredloženéhoorigináluznaleckéhoposudku.
Odkázal tiež na bod 35 predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že ďalšie
odvolacie argumenty považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné bez potreby sa s nimi
osobitne vysporiadavať. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44. Žalovaný predložil aj svoje písomné stanovisko k odvolacej duplike žalobcu, v ktorom zopakoval,
že od začiatku tvrdí, že k žiadnemu poškodeniu plynomeru nedošlo, keďže plynomer nebol poškodený,
čo žalobca nepreukázal, nenastupuje objektívna zodpovednosť. Znalecký posudok predložený spolu so
žalobou nie je znaleckým posudkom v elektronickej podobe, pretože nespĺňa náležitosti § 17 ods. 3

zák. č. 382/2004 Z.z. Inými slovami so žalobou nebol predložený znalecký posudok podľa § 209 ods. 2
CSP. Žalobca tak nemohol preukázať poškodenie plynomeru. Súčasne súd nemohol postupovať podľa
§ 204 CSP. Žalobca účinne spochybnil tento dôkaz a preto nemohol byť ako dôkaz postupom súdu
podľa § 204 CSP vôbec vykonaný. Ak žalobca oneskorene predložil znalecký posudok na pojednávaní,
ktorému tiež absentujú náležitosti podľa zák. č. 382/2004 Z.z., najmä zákonnej doložky v súlade s §

209 ods. 2, resp. § 17 ods. 6 citovaného zákona. Tento predložil bez toho, aby navrhol jeho vykonanie,
z čoho vyplýva, že žalobca vôbec nepreukázal porušenie, resp. poškodenie plynomeru tak, ako to
žalovaný od začiatku tvrdí. Ak žalobca uvádza, že komentár vyslovil, že listinné prílohy k návrhom nie
je potrebné autorizovať, nie je zrejmé o aký komentár ide (komentáre nie sú záväzné), ani k akému
zákonu. Žalovaný ani nenamietal absenciu autorizácie listinného dôkazu, ale absenciu náležitosti

znaleckého posudku. Žalobca nerozlišuje znalecký posudok podaný v písomnej podobe a v elektronickej
podobe a najmä medzi jeho elektronickou podobou a jeho scanom. Žalovaný opakovane tvrdí, že
v kontradiktórnom konaní je neprípustné popierať jasnosť a nepochybnosť ustanovení CSP a zák. č.
382/2004 Z.z., a procesnú pasivitu strany v kontradiktórnom spore, jej neopatrnosť k kontradiktórnom
spore a nesplnenie si základných procesných povinností opäť v kontradiktórnom spore, vykladať v jej

prospech.

45. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doručené neboli.

46. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

47. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody (vyčíslenej podľa vyhl.
č. 449/2012 Z.z.) vo výške 9.487,90 eur s príslušenstvom, z titulu neoprávneného odberu zemného
plynu v odbernom mieste žalovaného za obdobie od 13.2.2020 do 12.2.2021, meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike (v texte aj len ZoE).

48. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k.
25C/62/2022-324 zo dňa 26.4.2023 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Zamietnutie žaloby
prvoinštančný súd odôvodnil v podstate tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal,že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a tým k neoprávnenému
odberu zemného plynu, keď žalobcom predložený súkromný znalecký posudok ako dôkazný prostriedok
zo súdom uvedených dôvodov neobstojí. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací

uznesením č.k. 24Co/80/2023-387 zo dňa 14.11.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
avecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutievpodstatezdôvodu,žeprvoinštančnýsúdvrozpore
s ust. § 220 ods. 2 CSP svoje závery riadne a preskúmateľne neodôvodnil. Následným preskúmavaným
rozsudkom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

49. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v danom prípade viazaný ako rozsahom,
tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či došlo k naplneniu odvolateľom uplatnených
odvolacích dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b) CSP), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365

ods. 1 písm. h) CSP) tak, boli konkretizované vo vyššie popísanom odvolaní žalovaného.

50. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho
právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom

na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
náležité odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
nezistil ani namietaný nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, a preto nemôže dať za
pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej

argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

51. Ako prvé odvolateľ namietal, že žalobca v konaní nenavrhol v zmysle § 149 CSP vykonať ani jeden
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a súd nezákonne postupoval podľa § 204 CSP, keď vykonával
dôkazy, ktoré žalobcom neboli navrhnuté.

52. V zmysle § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh.

53. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že v súlade s cit. § 132 ods. 1 CSP žalobca v žalobe označil

dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností (zápis zo dňa 15.2.2021, montážny list zo dňa
15.2.2021, Znalecký posudok č. 161/PL-2021, faktúra za znalecký posudok, vyúčtovanie, výpočet škody,
cenník externých služieb SPP-distribúcia, a.s., fotodokumentácia meradla a plynových spotrebičov
na odbernom mieste, predžalobná výzva). Predmetné listinné dôkazy prvoinštančný súd v priebehu
konania v súlade s ust. § 204 CSP aj vykonal (č.l. 315 spisu). Právny zástupca žalovaného prítomný

na predmetnom pojednávaní prvoinštačného súdu dňa 27.3.2023 sa po takto vykonanom dokazovaní
vyjadril, že k oboznámeným listinným dôkazom nemá žiadne pripomienky, iba predložený originál
znaleckého posudku nepovažuje za súkromný znalecký posudok, keďže znalecká doložka nespĺňa
náležitostivzmyslezákona.Zobsahuspisutiežvyplýva,žežalobcapriamočiužpísomnealeboústnena
pojednávaní nevyslovil, že navrhuje súdu vykonať ním označené dôkazy na preukázanie ním tvrdených

skutočností.

55. Nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/58/2017)
vystríha pred prílišným formalizmom pri posudzovaní úkonov účastníkov súdneho konania, rovnako
tak judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky. Z Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04 z 24. septembra 2004 vyplýva: „Prílišný
formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na
dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú
nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnýmiprincípmi spravodlivého procesu.“ Pri posudzovaní náležitostí procesných úkonov účastníkov konania
satrebavyvarovaťprepiatehoformalizmu(pozriktomunapr.uznesenierozšírenéhosenátuNajvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 16/2003). „Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných

úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré
nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého
procesu.“ÚstavnýsúdČeskejrepublikyvrozhodnutísp.zn.IV.ÚS1735/07uvádza:Prílišnýformalizmus
pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie
základných práv ()[1] Prof. Pavel Holländer bývalý podpredseda Ústavného súdu Českej republiky:

„Interpretácia právnej normy bez akceptácie jej zmyslu a účelu vedie k absurdným dôsledkom, ktoré
robia z právneho poriadku nie systém, ale obyčajný, viac-menej náhodný zhluk noriem." Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 155/2017 uvádza : „Ústavný súd ďalej konštatuje,
že orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácií
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to

vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu.“

56. S odkazom na (nielen poukázanú) ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací
súd je toho názoru, že výklad cit. ust. § 149 CSP v spojení s cit. ust. § 132 ods. 1 CSP v tom zmysle,
že nepostačuje, ak žalobca v žalobe označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ale musí k tomu
pristúpiť ešte jeho osobitný procesný úkon, ktorým súdu priamo a osobitne navrhne už označené dôkazy
vykonať, by bol prílišným formalizmom pri výklade označených právnych noriem, bez akceptácie ich

zmyslu a účelu, vedúci k zjavnej nespravodlivosti.

57. Citované procesné ustanovenia, ani žiadne iné v Civilnom sporovom poriadku bližšie nevymedzujú
formuakoujepotrebnénavrhnúťvykonaniedôkazuvsúdnomkonaní.Čl.11ods.1Základnýchprincípov
CSP, podľa ktorého úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, v spojení tiež s § 124

ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, obsahujú určité materiálne
korektívy prílišnej formalizácie procesného postupu súdu. Rozhodujúcim pri posudzovaní procesných
úkonov strany je obsah daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter
jej procesnej aktivity. Preto ak žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, príp. neskôr
v ďalších písomných podaniach jasne označuje konkrétne dôkazy a to aj bez toho, aby zároveň výslovne

uviedol, že podáva návrh na ich vykonanie, bolo potrebné mať za to, že označené dôkazy boli žalobcom
v súlade s ust. § 149 CSP navrhnuté na vykonanie, ako to správne akceptoval aj prvoinštančný súd,
ktorýpredmetnélistinnédôkazyajvykonal(napr.č.l.315)atovčítaneoriginálupredmetnéhoznaleckého
posudku (založeného v prílohovej obálke na č.l. 311).

58. Žalovaným v tejto súvislosti poukazované ust. § 204 CSP hovorí iba o tom, že dôkaz listinou sa
vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; čo ale neplatí a nie je nutné, ak
ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina alebo jej obsah neboli
protistranou spochybnené, kedy v prípade splnenia týchto dvoch podmienok postačí na takú listinu len
odkázať. Bez bližšej argumentácie nie je preto zrejmé, v akej súvislosti sa odvolateľ na toto ustanovenie

odvoláva. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že ani jeden odvolateľom poukázaných ustanovení (čl.
3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 2 a 3) základných princípov CSP nie je v rozpore s vyššie
uvedenými závermi odvolacieho súdu.

59. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedopustil

nesprávneho procesného postupu tým, že vykonal listinné dôkazy označené žalobcom v žalobe na
preukázanie jeho tvrdení v súlade s ust. § 204 CSP a teda tým nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a nebol daný uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

60. Odvolateľ tiež namietal, že nebolo preukázané, že k poškodeniu krytu meradla došlo pred vykonaním

ohliadky.

61. Neoprávnený odber plynu, teda odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii a to pred vykonaním ohliadky, bol v konaní preukázaný najmä zápisomo vykonanej kontrole odberného miesta (č.l. 17), v ktorom sa uvádza: „Poškodenie zabezpečenia
číselníka ľavá strana ide odklopiť“, pri ktorej bol prítomný brat žalovaného, ktorý v zápise výslovne
uviedol: „Nemám vedomosť kto mohol poškodiť plynomer...“ a zápis bez výhrad podpísal, fotografiami

vyhotovenými pri demontáži plynomeru (č.l. 36 a nasl.) ale tiež pripojeným znaleckým posudkom. Zo
žiadneho dôkazu nevyplýva, a uvedené dôkazy to vylučujú, že by k poškodeniu krytu číselníka malo
dôjsť až pri danej ohliadke, či u znalca. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak toho, čo vyplýva z predmetných
dôkazov, na ňom ležalo dôkazné bremeno preukázať ním tvrdenú skutočnosť, že k poškodeniu krytu
číselníka a teda k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii došlo až počas kontroly resp.

u znalca, ktoré dôkazné bremeno ale neuniesol, keďže na svoje tvrdenia neposkytol žiaden dôkaz.

62. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že žalobcom predložený znalecký posudok neobsahuje zákonom
predpísanú znaleckú doložku.

63. Z pripojeného Znaleckého posudku č. 161/PL-2021 znalca Ing. Petra Leška vyplýva, že na str.

12 v čl. V. Znalecká doložka je v závere uvedené: „Zároveň vyhlasujem, že som si vedomý následkov
vypracovania vedome nepravdivého znaleckého posudku“.

64. V zmysle § 209 ods. 2 CSP ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok,
ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý

následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu ako
by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

65. Podľa § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v účinnom
znení, znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné

údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky,
poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku
a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

66. Príloha 6 vyhl. MS SR č. 228/2018 Z.z. na vykonanie Zákona o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch v rámci osnovy znaleckého posudku obsahuje pod bodom V. Znalecká doložka
záverečnú vetu v znení: „Zároveň vyhlasujem, že som si vedomý/á následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku/znaleckého úkonu“.

67. Citované normatívne ustanovenia zakotvujú povinnú náležitosť znaleckého posudku všeobecne,

teda aj súkromného znaleckého posudku, v podobe znaleckej doložky, ktorá musí okrem iného
obsahovať aj osobitnú náležitosť, ktorou je vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Z porovnania vyhlásenia znalca v pripojenom znaleckom posudku
s textom vyhlásenia podľa citovaných noriem je zrejmé, že vyhlásenie znalca v znaleckom posudku
založenom v spise obsahuje oproti predpísanému textu naviac slovo „vypracovania“. Skutočnosť, že

vyhlásenie znalca v poslednej vete predmetnej znaleckej doložky sa líši od vzoru znaleckej doložky
v citovaných ustanoveniach daným slovom „vypracovania“, ale nič nemení na obsahu podaného
vyhlásenia. Záverečná doložka i tak obsahuje vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, podstata vyhlásenia je tak plne zachovaná. Opačný názor podľa
odvolacieho súdu aj v tomto prípade predstavuje prílišný formalizmus, nemajúci miesto pri posudzovaní

úkonu subjektu ani pri interpretácii právnych noriem.

68. Ako ďalšie žalovaný odvolateľ namietal, že znalecký posudok, predložený žalobcom ku žalobe,
nespĺňal náležitosti § 17 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého jednotlivé strany znaleckého
posudku, podaného v listinnej podobe, musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce

šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky.

69. Z obsahu spisu vyplýva, že ako príloha ku žalobe bola pripojená iba kópia predmetného znaleckého
posudku(č.l.24an.),avšakvspisesanachádzazaloženýajoriginálznaleckéhoposudku(č.l.311),ktorý
bol súdu predložený ešte pred prvým rozhodnutím prvoinštančného súdu a ktorý má všetky náležitosti

predpísané citovaným ustanovením.

70. Napokon odvolateľ argumentoval aj tým, že to, že žalobca nezachoval plynomer, ktorý je predmetom
sporu, je účelovým a s dobrými mravmi rozporným konaním, eventuálne ak plynomer existuje, žalobcaúmyselne a zjavne bráni žalovanému v získaní dôkazu z tohto dôkazného prostriedku, ktorým by
žalovaný preukázal svoje tvrdenie, že k žiadnemu poškodeniu plynomeru ani k neoprávnenému odberu
z jeho strany nedošlo.

71. Žalobca pritom uviedol, že nemôže predložiť dotknutý plynomer, nakoľko od začiatku roku
2021 meradlo bolo pravdepodobne opravené a umiestnené na iné odberné miesto, pričom žalobca
nemá zákonnú povinnosť a ani kapacity uchovávať všetky poškodené meradlá, ktorých sú tisíce.
V konaní nebolo ničím preukázané, že by žalobca úmyselne zlikvidoval predmetné meradlo, resp. zmaril

vykonanie dôkazu. Absencia dôkazu, resp. dôkazná núdza strany zároveň nie je odvolacím dôvodom
v zmysle § 365 ods. 1 CSP.

72. Odvolací súd sa zhoduje so závermi prvoinštančného súdu, na ktorého závery v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku v podrobnostiach odkazuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané
naplnenie všetkých znakov zodpovednosti žalovaného za danú škodu, teda existencia protiprávneho

úkonu (neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. v účinnom znení),
ktorá zodpovednosť je objektívna bez ohľadu na zavinenie žalovaného, vznik škody, teda zmenšenie
majetku žalobcu o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným, ako aj príčinná súvislosť
medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Samotný výpočet a výška náhrady škody včítane

príslušenstva, žalovaným, ani v odvolaní ,spochybňované neboli.

73. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú

ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

74. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, odvolací

súd potom vo výrokoch vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, včítane, vzhľadom na spôsob
prvoinštannčného rozhodnutia správneho výroku II. o náhrade trov konania, ako vo výrokoch vecne
správny, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

75. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania

(v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného

zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už
úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto
priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému.

76. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).