Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 24, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207164
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123207164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté deti: X/ E.ar. XX.XX.XXXX, X/ I..XX.XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti
rodičov: K. zastúpená advokátkou JUDr. Martina Kočíková Šišková, so sídlom Kapitulská 26, Trnava, a
otec I. zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Alakšovou, so sídlom Piaristická 276/46, Trenčín, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný s účinnosťou od 14.09.2023 prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným
tak, že otec bude prispievať na výživu maloletej E. sumou 120 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je

povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 14.09.2023 do 24.01.2024 u maloletej E. v
sume 182,67 eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach u maloletej
E. po 15,30 eur mesačne na každé dieťa popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v
prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13P/5/2019 - 40 zo dňa 01.03.2019 v časti
určeného výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 14.09.2023 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti,
u maloletej E.h so sumy 80 eur na sumu 160 eur, u maloletého I.a zo sumy 70 eur na sumu 150 eur
a u maloletého K.a zo sumy 70 eur na sumu 150 eur, od podania návrhu. Návrh matka odôvodnila
tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 13P/5/2019 zo dňa 01.03.2019 súd schválil dohodu

rodičov aj v časti výživného. Matka sa domáha zmeny rozhodnutia so zvýšením výživného na všetky tri
maloleté deti, nakoľko sa zmenili pomery na strane detí aj rodičov. V čase podania tohto návrhu má E.h
10 rokov a dvojičky I. a K. majú 9 rokov a celkovo ich potreby odôvodňujú aj zásadné zvýšenie nákladov
na výchovu maloletých detí, a preto sa matka rozhodla podať tento návrh. Toho času otec maloletých
detí prispieva na výživu všetkých troch detí dokopy sumou 240 eur, čo nepokryje ani 30% pravidelných
výdavkov na deti, nehovoriac o ich krúžkoch, záľubách a výdavkov nad rámec bežných potrieb, pričom
som presvedčená, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné. Je pravdou, že pri

rozvode bola uzatvorená rodičovská dohoda, podľa ktorej mal otec platiť celkové výživné vo výške 220
eur, čo potom na jej výzvy zvýšil dobrovoľne na sumu 240 eur. Pred podaním tohto návrhu som vyzvala
otca, prostredníctvom právnej zástupkyne k mimosúdnemu vyriešeniu veci a navrhla otcovi, uzatvorenie
rodičovskej dohody bez toho, aby musel o celej veci rozhodovať súd, pričom som žiadala zvýšiť výživnéna E.h zo sumy 80 eur na sumu 150 eur a na dvojičky z pôvodných 70 eur na sumu 130 eur na každého.
Takto zvýšené výživné by predstavovalo celkové výživné zvýšené na sumu 410 eur na všetky tri maloleté
deti, čo mi príde ako adekvátne výživné na tri dospievajúce deti. Otec nepristúpil na zmenu výživného

na sumu, ktorú ona považuje za minimálnu výšku, o ktorú je nevyhnutné zvýšiť výživné. Matka platí viac
ako 85 % všetkých nákladov na deti. V čase, keď sa schvaľovala rodičovská dohoda v rámci rozvodu,
si neuvedomovala dôsledky toho, že keď bude súhlasiť s tak nízkym výživným, tak vystaví seba aj deti
tomu, že bude v hmotnej núdzi a bola odkázaná na to, aby mala dve práce a robila doslova od rána do
večera a nemala poriadne čas na deti, čo musela ukončiť, pretože deti ju potrebujú viac.

V čase rozvodu žila u rodičov a jej náklady na život neboli také vysoké ako sú teraz. Po rozvode musela
deťom zabezpečiť bývanie, čo znamená, že musela kúpiť nehnuteľnosť prostredníctvom hypotekárneho
úveru, čo predstavuje pravidelný mesačný výdavok vo výške 593,92 eur. Jej celkové mesačné výdavky,
ktoré súvisia s bývaním, stravou, poistkami, úvermi, elektrikou, plynom, mobilom, internetom a hygienou
sú 1.928,96 eur. Do júla 2023 pracovala v obchodnej spoločnosti FAST PLUS, a.s ., kde bola jej
priemerná mesačná mzda vo výške 1.183,05 eura. Ešte v roku 2022 popri zamestnaní robila poradkyňu

pre spoločnosť GENERALI a mesačný príjem bol cca 680 eur. Túto činnosť však musela ukončiť, pretože
pracovať 16 hodín denne aj počas víkendov bolo neúnosné a nemohla sa venovať deťom a začalo sa
to odrážať aj na jej zdraví, ktoré sa výrazne zhoršilo a musela ukončiť spoluprácu s Generali. Viac ako
pol roka bola odkázaná len na mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške cca. 1.200 eur, pričom
náklady mala stále rovnaké. Ak by nebolo jej rodičov a čiastočne aj jej priateľa, tak by s deťmi nemala

ani len šancu prežiť a nevedela by pokryť ani len mesačné pravidelné výdavky. Od mesiaca august
2023 sa zamestnala v obchodnej spoločnosti REMARCO s. r. o., Trnava, pričom jej mesačný príjem
je dohodnutý vo výške 1.300 eur brutto, čo predstavuje sumu cca 1.000 eur netto. Má dohodnuté aj
odmeny, avšak toho času ich ešte neviem presne určiť. Otec mal v roku 2018 príjem cca 1.087 eur
netto, pričom býva u jeho priateľky v Bratislave, nemusí do práce dochádzať a jeho jediný pravidelný

mesačný výdavok je výživné vo výške 240 eur. Predpokladá, že jeho príjem sa za päť rokov zvýšil,
keďže sa zvyšovali mzdy takmer všetkým štátnym zamestnancom. Otcovi, podľa názoru matky, na jeho
život ostáva minimálne 1.000 eur po tom, ako uhradí výživné, a to je obrovský nepomer medzi ňou a
otcom a myslí si, že rodičia by sa mali podieľať na nákladoch rovnako a nie že ona hradí všetko a otec
naozaj po prepočítaní prispieva len sumou rovnajúcou sa ani nie 15 %. Výživné, ktoré platí otec, súd

priznáva rodičom, ktorí nepracujú, nemajú príjem, sú vo výkone trestu, alebo nemajú ani len minimálnu
mzdu, prípadne sú na invalidnom alebo starobnom dôchodku. V tomto prípade je otec však pracujúci,
zdravý človek, ktorý buď nechce vedieť alebo nevie, že život detí nie je len o tom, že sa zaplatia obedy
v škole, prípadne sa kúpi nový mobil raz za tri roky. Deti majú s otcom dobrý vzťah a ona vzťah detí s
otcom podporuje a vždy aj bude, ale nemôže seba vystavovať hmotnej núdzi a tomu, aby každý mesiac

nemala peniaze na to, aby zaplatila všetky výdavky bez pomoci rodiny a priateľov, a pritom otec tieto
prostriedky finančné má. Verí a dúfa, že otec na tento návrh nebude reagovať tak, že keď deti nezvláda,
tak bude chcieť zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, aby sa vyhol plateniu výživného, pretože
to už mala možnosť počuť, ale verí, že pochopí, že deti rastú a rastú s tým aj primerane náklady na deti.
Synovia sú dvojičky a všetky náklady sú tak dvakrát. Nebudú nosiť veci po dcére, keďže sú chlapci. Čo

sa týka stravy a drogérie, tak to vždy nakupuje veci len v akcii. Pre deti kupuje oblečenie na bazároch a
tiež len keď sú v akcii a skutočne sa snaží šetriť na každom jednom mieste a na každej veci, na ktorej
to ide. Je nesporné a ide o celospoločenskú realitu, že ceny potravín, drogérie, cestovania, oblečenia
sa zvýšili minimálne o 30 %, pričom taktiež teraz mi stúpne výška hypotéky, pretože v čase keď brala
hypotéku, tak mala úrok cca 1 % a všetci vedia, že teraz je úrok vo výške 4 % a viac, čo predstavuje

minimálne sumu 200 eur o ktorú sa zvýšia náklady na hypotekárny úver. Otec samozrejme bude tvrdiť,
že on nemá nič s jej hypotékou a bývaním, ale je predsa normálne, že s deťmi niekde žiť musí a nemala
inú možnosť ako zabezpečiť bývanie pre ňu a tri deti ako kúpiť nehnuteľnosť a bolo by úplne jedno,
či by kupovala byt alebo rodinný dom na dedine. Má rodičov a partnera, ktorí jej značne pomáhajú v
domácnosti a pomáhajú jej s údržbou a aj opravami v dome, lebo ak by nebolo ich, tak by to boli ďalšie

náklady. Deťom sa museli dokončiť detské izby, kúpiť postele, skrine, stolíky písacie, potreby do školy,
potreby na šport, bicykle, pomôcky a podobné veci, ktoré má každé dieťa. Otec bude argumentovať, že
štát zvýšil rodinné prídavky a aj daňový bonus. Toho času nevie povedať, aká výška daňového bonusu
jej bude priznaná, ale predpokladá, že to bude okolo 100 eur na každé dieťa, čo predstavuje sumu 300
eur.Štátvšaknemôžesuplovaťanahrádzaťzákonnépovinnostiotcapodieľaťsanavýživedetípomerne

podľa jeho príjmu, jeho majetkových pomerov a schopností a možností. Svoje deti miluje a dám im prvé
aj posledné, ale skutočne je potrebné, aby aj otec sa začal adekvátne podieľať na výžive svojich detí a
na pokrytí ich nákladov, ktoré majú pravidelne.2. Otec sa k podanému návrhu matky vyjadril dňa 20.12.2023 tak, že s návrhom matky súhlasí, ale nie
s výškou výživného požadovanou matkou. Výživné má podľa názoru otca pokrývať polovicu výdavkov
na starostlivosť o maloleté dieťa, pričom matka nepreukázala ani netvrdila také výdavky, ktoré by bolo

potrebné kryť výživným v matkou požadovanej výške. Matka žiada viac ako dvojnásobné zvýšenie
výživného oproti jeho súčasnej výške (z celkových 220,- Eur na 460,- Eur na všetky tri deti spolu), pričom
máme za to, že výdavky matky na maloleté deti od poslednej úpravy výživného dvojnásobne nestúpli.
otec maloletým deťom zakupuje všetko potrebné v čase, kedy sú v jeho starostlivosti, pričom takto
zakúpené veci si následne odnesú do domácnosti matky, kde ich celoročne používajú, čím je matka

od množstva výdavkov na maloleté deti (od oblečenia a topánok až po školské potreby) oslobodená
a znáša ich otec. Okrem uvedeného otec matke na požiadanie prispieva aj na mimoriadne výdavky
maloletých detí, prípadne niektoré mimoriadne výdavky hradí sám. Otec sa takisto snaží maloletým
deťom zabezpečiť rôzne zážitky, aktívne trávenie voľného času a spoznávanie okolitých miest, pričom
s maloletými navštevuje rôzne atrakcie, parky, podniká s nimi výlety a dovolenky. V zmysle vyššie
uvedeného je potrebné uviesť, že otec maloletým deťom pravidelne zakupuje oblečenie a topánky,

zakúpil im napr. zimné bundy a topánky na zimu, prechodné bundy a topánky na prechodné obdobie,
tričká, tepláky, mikiny, spodnú bielizeň. Maloletým deťom E.h, I.ovi aj K.ovi zakúpil telefóny, ktoré každý
dostal ako darček k 9. narodeninám. Na požiadanie matke napr. v marci 2023 prispel na prvé sväté
prijímanie mal. I.a a K.a, maloletým deťom zakúpil školské tašky, prispel na zubára. Otec tak vo veľkej
miere financuje potreby maloletých detí nad rámec hradeného výživného a teda výdavky matky na

starostlivosť o maloleté deti nemôžu dosahovať matkou prezentovanú výšku (ak matka žiada výživné na
maloleté deti celkovo vo výške 460,- Eur, jej výdavky na starostlivosť o maloletých by mali predstavovať
cca 920,- Eur), pričom maloleté deti nemajú žiadne nadštandardné výdavky či zvýšené potreby oproti
bežným výdavkom detí v ich veku. Pokiaľ matka vo svojom podaní uvádza, že platí viac ako 85 %
všetkých nákladov na maloleté deti, nie je mu zrejmé, o aké náklady sa má jednať. Ako už bolo uvedené

vyššie, značnú časť vecí potrebných pre maloleté deti zabezpečuje otec, prípadne rodičia otca, ktorí sa
s maloletými deťmi pravidelne stýkajú. Pokiaľ ide o náklady matky, tak ako aj tvrdila vo svojom návrhu
(resp. v jej špecifikácii výdavkov), za najväčšie výdavky maloletých detí matka považuje najmä náklady
na bývanie (plyn, elektrina, žumpa), hypotekárny a spotrebný úver, náklady súvisiace s vlastníctvom
osobného automobilu, avšak minimálna časť ňou uvádzaných výdavkoch je vynaložená na faktickú

starostlivosť o maloleté deti. Je nepochybné, že maloleté deti sa podieľajú aj na výdavkoch matky na
bývanie, nie je však možné súhlasiť s tým, aby otec v rámci výživného pre maloleté deti „pomáhal“
matke splácať hypotéku či spotrebný úver. Pokiaľ matka uvádza, že otec býva u priateľky a nemá
prakticky žiadne výdavky a jeho jediný mesačný výdavok je výživné, s uvedeným absolútne nie je možné
súhlasiť. Matka vyratúva svoje výdavky na bývanie, stravu, auto, pohonné hmoty, poistky, dane, telefón

a rôzne mimoriadne výdavky, otec však podľa nej žiadne výdavky nemá, čo znie absurdne. Otec počas
pracovného týždňa žije v byte svojej priateľky v Bratislave, pričom samozrejme musí prispievať na
bývanievpredmetnombyte.Pokiaľsamatkasnažínavodiť,žeotcovivšetkofinancujejehopriateľka,toto
nie je pravdivé. Samozrejme ako dospelý zamestnaný človek musí hradiť všetky svoje výdavky. Takisto
musí hradiť výdavky súvisiace s jeho bývaním v byte u rodičov v Trenčíne, kde má vedený trvalý pobyt

a kde sa zdržiava počas víkendov, vrátene víkendov či prázdnin, počas ktorých má v starostlivosti svoje
maloleté deti. Zároveň otec vynakladá výdavky na zabezpečenie stravy pre seba ako aj pre maloleté deti
v čase, kedy sú v jeho starostlivosti, ďalej náklady na pohonné hmoty v rámci Bratislavy pri dochádzaní
dopráceapristarostlivostiomaloletédetizBratislavycezTrstíndoTrenčínaaspäťatakistocezvíkendy
kedy nemá maloleté deti v starostlivosti z Bratislavy do Trenčína a späť, ako aj zákonné poistenie za

motorové vozidlo. Takisto má výdavky spojené s maloletými deťmi, ako bolo popísané vyššie, ktorým
zabezpečujeakupujevšetkopotrebnéatakistosnimiaktívnetrávičas,čojetiežfinančneciteľné.Okrem
toho uhrádza mobilný telefón sebe i maloletým deťom, takisto si potrebuje zakúpiť oblečenie a obuv
nielen na voľný čas ale aj na výkon služobného rozkazu. Zároveň otec uhrádza životné poistenie sebe a
samostatne aj maloletej E.h. Celkové výdavky otca tak predstavujú cca 1.600,- Eur. Tvrdenie matky, že

otcovi po uhradení výživného zostáva 1.000,- Eur, nie je pravdivé. Matka sa vyjadruje, akoby otec žiadne
iné výdavky nemal. Otec rovnako ako matka musí hradiť pravidelné mesačné výdavky, aby zabezpečil
sebe i maloletým deťom v čase, kedy ich má v starostlivosti, riadne bývanie a pokryl všetky potreby. otec
je štátnym zamestnancom Ministerstva obrany SR, pričom pracuje ako Čestná stráž prezidenta SR v
Bratislave. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1.700,- Eur. Ako už bolo uvedené, počas

pracovného týždňa sa otec zdržiava v Bratislave, kde prispieva na náklady spojené s bývaním vo výške
300,- Eur. Počas víkendov, sviatkov a dovoleniek sa otec zdržiava na adrese svojho trvalého bydliska v
Trenčíne a to často aj spolu s maloletými deťmi, pričom prispieva na náklady spojené s bývaním vo výške
150,- EurMatka sa úplne nemiestne snaží z otca spraviť človeka, ktorý na maloleté deti nechce platiťvýživnéaničimnekúpi,pričomúdajneotecradšejpožiadaozvereniedostriedavejosobnejstarostlivosti,
abynemuselvýživnéplatiť.Takétojejnarážkysúúplneabsurdnéanezmyselnéaopakjepravdou.Matka
nemôže poprieť fakt, že otec sa o deti riadne stará, zaujíma, riadne platí výživné, prispieva nad rámec

výživného na mimoriadne výdavky a takisto maloletým nakupuje množstvo potrebných vecí, čím supluje
finančnú starostlivosť matky. Otcovi len zostáva dúfať, že ak súd zvýši výživné na matkou požadovanú
výšku, tak matka skutočne použije priznané výživné pre maloleté deti a na starostlivosť o ne a bude im
z týchto prostriedkov zakupovať všetko to, čo doposiaľ hradil a kupoval otec a takisto maloletým deťom
zabezpečí zážitky, ktoré im doposiaľ zabezpečoval iba otec, nakoľko ak otec bude mať na maloleté deti

prispievať výživným celkovo vo výške 460,- Eur, nebude si môcť dovoliť čokoľvek maloletým deťom
zakupovať, nebude si môcť dovoliť prispievať nad rámec výživného na mimoriadne výdavky, či podnikať
s nimi výlety a dovolenky. Matka vo svojom návrhu poukazuje najmä na jedno kritérium určovania
výživného, a to možnosti, schopnosti otca ako povinného rodiča. Súčasne však je potrebné zamerať sa
pri rozhodovaní aj na odôvodnené potreby maloletých detí. Máme za to, že matka vo svojom návrhu
na zvýšenie výživného dostatočne a prehľadne nešpecifikovala potreby maloletých detí a ich skutočné

výdavky, pričom ňou tvrdené výdavky nie sú v takej výške, aby bolo potrebné určiť výživné vo výške,
ktorú matka navrhuje. Výška výživného má totiž byť primeraná odôvodneným potrebám maloletých detí
a v žiadnom prípade nemá byť náhradou za všetky výdavky a starostlivosť spojenú s maloletými deťmi
zo strany matky. Otec nemá žiadne nadštandardné príjmy ani nadštandardný životný štýl, nevynakladá
žiadne nadštandardné výdavky, takmer nič neminie pre seba, nefinancuje žiadne svoje záľuby či iné

aktivity a všetky prostriedky, ktoré mu zostanú po uhradení jeho výdavkov na svoje základné životné
potreby, vynakladá na starostlivosť o maloleté deti, ktoré sú jeho prioritou. otec navrhuje, aby súd určil
výživné na maloleté deti v nižšie výške, než matka žiada vo svojom návrhu, s ohľadom na skutočné a
odôvodnené výdavky a potreby maloletých detí.

3. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 04.12.2023 sa rodičia nedohodli na výšky zvýšeného
výživného, keď matka mala za to, že pod 400 eur nepôjde a otec za to, že nad 360 eur nepôjde.

4. Súd nariadil na prejednanie vec pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom oboch
rodičov, k aktuálnym osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov, obsahom spisového

materiálu sp. zn. 13P/5/2019, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Matka na pojednávaní vypovedala, že otec v súčasnosti prispieva úhrne sumou 240 eur mesačne,
teda 80 eur na každé dieťa, dobrovoľne.

6. Otec na pojednávaní vypovedal, že jeho príjem za mesiac november 2023 bol v sume 2.452 eur v
čistom a za mesiac december 2023 v sume 1.679 eur v čistom.

7. Zo mzdového listu zamestnanca, povinného otca vyplýva, že za obdobie od januára 2023 do
októbra 2023 mal otec priemerný čistý mesačný príjem 1.701 eur. Otec na pojednávaní nahliadol do

mobilbankingu a uviedol jeho príjem v mesiaci november 2023 v sume 2.452 eur v čistom, a v decembri
2023 v sume 1.679 eur v čistom, z čoho súdu ustálil priemerný čistý mesačný príjem za rok 2023 v
sume 1.762 eur.

8. Z lustrácie matky v databáze v Sociálnej poisťovne od posledného rozhodnutia súdu dňa 01.03.2019

vyplýva, že matka bola od 01.04.2019 do 31.12.2020 zamestnaná vo Všeobecná úverová banka, a.
s., kde dosahovala príjem od 837,94 eur do 982 eur v hrubom, v mesiaci december 2020 v sume
3.486,16 eur. Opätovne bola zamestnaná od 14.02.2022 do 31.07.2023 v spoločnosti FAST PLUS,
a. s. s priemerným mesačným príjmom v roku 2023 v sume 1.171 eur v hrubom. Od 01.08.2023 je
matka zamestnaná v REMARCO s. r. o. s vymeriavacím základom 1.300 eur v hrubom. Matka bola

popri tom evidovaná na dohodu v GENERALI dôchodcovskej správcovskej spoločnosti ako podriadený
finančný agent, z ktorého však mala zanedbateľný príjem (občasne 5 až 10 eur mesačne v hrubom), v
období od 01.07.2022 do 24.04.2023 bola tiež samostatne zárobkov činnou osobou popri zamestnaní s
vymeriavacím základom od 566,50 eur do 605,50 eur v hrubom. V mesiaci november 2023 mala popri
práci brigádovala pre Kultúrny dom v Smoleniciach s jednorazovým príjmom 250 eur v hrubom.

9. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.10. Podľa § 77 ods. 2 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi
manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo
sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť.

14. Plynutím času od právoplatného rozhodnutia súdu sa v dôsledku rôznych okolností, tak na
strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, reálne podmienky odlišujú od skutkových
podmienok, z ktorých pôvodné rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k podstatnej zmene
osobných, majetkových alebo zárobkových pomerov u účastníkov, či už z dôvodov subjektívnych

alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny pôvodného súdneho rozhodnutia
upravujúceho výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

15. Z vykonaného dokazovania zisteného (skutočného) stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že
podaný návrh matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť,

keď porovnaním pomerov v čase ostatného rozhodovania súdu v roku 2019 s aktuálnymi pomermi v
roku 2023 mal súd za nepochybné, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, tiež
na strane matky maloletých detí, a tiež na strane povinného otca, ktorú podstatnú zmenu bolo potrebné
zohľadniť pri určení zvýšeného výživného.

16. Zo spisového materiálu súdu v konaní sp. zn. 13P/5/2019 vyplýva, že návrh na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom podala matka, ktorá nežila s otcom detí v spoločnej
domácnosti od 01.05.2018. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 matka vypovedala, že žije s deťmi u svojich
rodičov v 5izbovom rodinnom dome, rodičom prispieva na bývanie sumou 300 eur mesačne. Hradí si
telefón 15 eur, s výživou detí sú spojené bežné výdavky. Matkin čistý mesačný príjem bol 580 eur a

prídavky na deti v sume 73 eur. Otec na pojednávaní vypovedal, že býva s kolegom v 2-izbovom byte,
výdavky s nájmom sú 200 eur mesačne. Deťom prispieval sumou 150 eur mesačne na bývanie, má
cestovné výdavky vo výške 137 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, životné poistenie 24,60 eur,
výživné 220 eur, pôžička na auto 54 eur so splácaním do decembra 2023 a bežné výdavky na stravu a
ošatenie v sume 250 eur. Za takto zistených pomerov rodičia uzavreli dohodu o výživnom na mal. E.h v

sume 80 eur mesačne a na výživu mal. I.a a K.a v sume 70 eur mesačne na každé dieťa. Maloletá E.h
mala takmer 6 rokov, maloletí chlapci dvojičky mali 4 roky.

17. V čase rozhodovania súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného matka žije s maloletými deťmi vo
vlastnomrodinnomdome,ktorýkúpilazahypotéku,ktorúsplácavsume593,92eurspoistenímhypotéky

39,88 eur, má náklady spojené s domácnosťou a energiami (plyn 129,20 eur, elektrika 80 eur, žumpa
37,50 eur, dane 154,30 eur ročne). Na stravu a drogériu v domácnosti matka údajne vynakladá 500 eur
mesačne, na krúžky detí, výlety, záľuby je to 70 eur mesačne, na vitamíny 20 eur, na oblečenie detí 50
eur mesačne. Mimoriadne výdavky s oblečením pre deti predstavujú 300 eur ročne, školské pomôckya potreby pre deti tiež 300 eur ročne, zubár 80 eur ročne. Bez zohľadnenia nákladov na bývanie tak
výdavky týkajúce sa maloletých detí predstavujú min. 515 eur (zo stravy 500 eur na štyri osoby vrátane
matkypredstavujúvýdavkypredeti125eurmesačnekráttrideti,375eur)apomernáčasťmimoriadnych

výdavkov (1/12 z 300+300+80) 56,67 eur, celkovo teda bez nákladov na zabezpečenie uspokojovania
bytovej potreby min. 571 eur mesačne.

18. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletých detí, zhodnotením schopností, možností a
majetkových pomerov otca, s prihliadnutím na pomery matky, po porovnaní s pomermi všetkých

účastníkov z roku 2019, dospel súd k záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom určeného výživného
v prospech oprávnených maloletých detí. Výživné pre maloleté dieťa totiž slúži nielen na uspokojovanie
jeho výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo,
obuv, bývanie a strava) a ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa ako je vzdelávanie,
príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby (z rozsudku Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 7Co/556/2014). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je

odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však
tiež závislé od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké,
sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ak sú prospešné
všestrannému vývoju dieťaťa - zásada úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov (z

rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/17/2015).

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybné, že naposledy súdom schválené výživné
(prevzatím znenia uzavretej dohody rodičov zo dňa 01.03.2019) v úhrne na tri deti v sume 220 eur
mesačne nezodpovedá o takmer päť rokov rokov v dôsledku plynutia času, v dôsledku inflácie cien

tovarov a služieb a vyššieho veku maloletých detí, pokrytiu odôvodnených potrieb maloletých detí. V
zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov SR sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj
zmena v dôsledku samotného uplynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej
úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím
sú spojené zvýšené výdavky. Už samotné uplynutie doby takmer piatich rokov teda treba považovať

za takú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých
výdavkov maloletých detí indikuje potrebu zvýšenia výživného.

20. Matka zo svojich finančných zdrojov nedokáže sama uhrádzať stále sa zvyšujúce potreby maloletých
detí a bolo by v rozpore nielen so zákonom (§ 62 Zákona o rodine), ale aj s princípom spravodlivosti

toto od nej požadovať, popri plnení si jej výlučnej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti. Nie je
spravodlivým vyžadovať po matky, aby na uspokojovanie potrieb maloletých detí mala dve zamestnania,
alebo zamestnanie a podnikanie. Na druhej strane nie je možné požadovať po otcovi, aby sa podieľal
na úhrade hypotéky matky z titulu zabezpečenia bývania, keďže ide o výdavok, ktorým si matka fakticky
zvyšuje svoje majetkové pomery vo forme zadĺženia sa. V konaní tiež nebolo sporné, že otec sa na

výžive maloletých detí okrem plnenia výživného v určenej sume podieľa aj osobnom starostlivosťou v
čase určeného stýkania sa s deťmi, financuje iné odôvodnené potreby maloletých detí.

21. Ako je zrejmé z ustálenej súdnej praxe, náklady na súdom určené výživné povinného rodiča by
v zásade mali predstavovať cca 20 až 30 % z čistého dosahovaného príjmu povinného rodiča, s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, na vek dieťaťa. Pri zohľadnení
priemerného čistého príjmu povinného otca vo výške 1.762 eur mesačne (za rok 2023) tak súd zvýšil
povinnosť otca podieľať sa na výživu maloletých detí nasledovne: u maloletej E.h zo sumy 80 eur
mesačne na sumu 140 eur mesačne, s ktorou sumou aj otec súhlasil, a u maloletého I.a a K.a zo sumy 70
eur mesačne na sumu 120 eur mesačne na každé dieťa. Úhrne tak súdom zvýšené výživné predstavuje

cca 20 % z čistého príjmu otca ( 380 eur z 1.762 eur = 21,57 %).

22. Na základe vyššie uvedeného mal súd za nepochybné, že od posledného rozhodnutia súdu došlo
k podstatnej zmene pomerov u oprávnených maloletých detí; u matky, ktorej boli maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti; ako aj u povinného otca, v dôsledku ktorých zmien súd zhodnotil návrh

matky na zvýšenie výživného na maloleté deti ako dôvodne podaný a po vykonanom dokazovaní
zisteného skutočného stavu veci dospel súd k záveru o potrebe zvýšenia výživného, avšak nie v
rozsahu navrhovanom matkou, ale v sumách uvedených v enunciáte, keď je potrebné vziať na zreteľ aj
oprávnenie matky poberať prídavok na dieťa v sume 60 eur, čo na tri deti predstavuje 180 eur mesačnea nárok na uplatňovanie si daňového bonusu na tri maloleté deti, ktorý matka odhadla v sume 300 eur
mesačne.

23. Nedoplatok povinného otca na takto zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu
matkou (14.09.2023) do rozhodnutia súdu (24.01.2024) vypočítaný ako pomerná časť za mesiac
september 2023 pri zvýšení výživného o 60 eur mesačne u maloletej E.h a o50 eur mesačne u
maloletého I.a a K.a, za uvedené obdobie tak predstavovali nedoplatok otca u E.h v sume (33,40 + štyri
mesiace po 60 eur) 273,40 eur a u maloletého I.a a K.a v sume (22,67 + štyri mesiace po 40 eur, keďže

otec dobrovoľne platil o 20 eur viac, teda 10 eur na každé z dvojičiek) 182,67 eur, ktoré súd povolil otcovi
splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v pravidelných 12tich mesačných
splátkach tak, aby k úhrade nedoplatku došlo do jedného roka. Rozsudky týkajúce sa výživného sú
vykonateľné doručením. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp.
zn. 13P/5/2019 - 40 zo dňa 01.03.2019 v dotknutej časti určeného výživného. Je vhodné tiež podotknúť,
že takto súdom určené výživné zhodou okolností nezodpovedalo ani predstave matky, ktorá trvala na

min. úhrnej sume 400 eur mesačne, ani predstavám otca o max. úhrnej sume 360 eur mesačne, a pre
uvedený rozdiel 20 eur mesačne - úhrne na tri deti - obaja rodičia si ponechali právo podať odvolanie. Je
však určite nepochybné, že súdom určené zvýšené výživné sa nevyhnutne skonzumuje na uspokojovaní
odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú skutočne podstatne vyššie, keďže tie sú nepochybne v
sume 571 eur a nakoniec, aj maloleté deti musia niekde bývať a spotrebúvajú v určitej sume energie.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, od ktorej generálnej klauzuly mimosporového konania súd nevidel žiaden
osobitý dôvod odkloniť sa; účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.