Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123010834
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123010834.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní
o povolenie obnovy konania, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla 2024, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 2.4.2024, sp. zn. 50Nt/1/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením mestský súd podľa § 399 ods.2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A.
B. o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 6Tk/1/2022, keďže neboli
zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 ods.1 Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú následne odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že s rozhodnutím súdu prvého
stupňa sa odsúdený nestotožňuje. Tak ako uviedol aj vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania,
dôkazný návrh na zaistenie mobilného telefónu C. B. nepodal a neuviedol v priebehu konania na súde
prvého stupňa z dôvodu, že si nevedel spomenúť skôr na tieto konkrétne skutkové okolnosti, ktoré má
vykonanie ním navrhovaného dôkazu preukázať. Odsúdený má za to, že vykonaním navrhovaného

dôkazu možno dôjsť k preukázaniu jeho tvrdenia, že trestný čin nespáchal, ale na jeho spáchaní sa
podieľal práve C. B.. Na uvedených skutočnostiach podľa jeho názoru nemôže zavážiť ani to, že sa
v konaní priznal, keďže nevidel v danej situácii iné východisko. Odmietnutím návrhu na povolenie
obnovy konania bol bez možnosti pokusu o zvrátenie nastoleného stavu právoplatne odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne 13 rokov, pričom vykonanie uvedeného dôkazu
nebolo podľa jeho názoru finančne náročné, avšak jeho nevykonaním sa dostal do situácie, ktorá

zásadne a nepriaznivo ovplyvňuje jeho budúcnosť.

Odsúdený má tiež za to, že prvostupňový súd nedostatočne odôvodnil, ako sa vysporiadal s ním
uvedenými dôvodmi, čo mal ním navrhovaný dôkaz preukázať. Napadnuté rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie obnovy konania preto považuje za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené,
v rozpore s princípom spravodlivosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený navrhol, aby nadriadený súd podľa § 194 ods.1
písm. b) Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie a súdu prvého stupňa prikázal, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo,
a zistil, že sťažnosť odsúdeného A. B. nie je dôvodná.Zobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,žedňa7.6.2023odsúdenýA.B.podalnávrhnapovolenieobnovy
konania na Mestský súd Košice, ktorý odôvodnil tým, že na základe nových dôkazov chce vziať späť

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré učinil na hlavnom pojednávaní, nakoľko má za to, že
súd pochybil, keď sa v ďalšom nezaoberal dôkazmi predloženými prostredníctvom právneho zástupcu.
Súd ich neprijal, pričom ak by súd vykonal ním predkladaný dôkaz, v konaní by vyšlo najavo, že tzv.
svedok C. B. a jeho otec D. B. účelovo zosnovali výpovede voči jeho osobe. On si nedokázal spomenúť
pred vyhlásením, že je vinný, ako preukázať, že návodcom bol C. B. a nachádzal sa na mieste činu, aj

keď vo svojich výpovediach menovaný tvrdil, že všetko spáchal odsúdený sám. On chcel preukázať, že
namiestočinušoférovalC.B.,poblúdilaspúšťalnavigáciunasvojommobilnomtelefóne,atedatýmtoby
sa dala zistiť jeho účasť na spáchaní skutku, z čoho vyplýva, že svedkovia krivo vypovedali. Vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania skutku učinil len preto, že mu hrozil trest 20 až 25 rokov, a preto mu bol trest ,,o
jednu tretinu znížený “. Odsúdený sa cíti byť vinný len z toho, že poškodenej fyzicky ublížil. V súlade
s pokynom odsúdeného obhajca podaním doručeným súdu dňa 22.3.2024 doplnil návrh na povolenie

obnovy konania tak, že v zmysle § 394 ods.1 Tr. poriadku označil dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
zakladajú dôvodný predpoklad možnej zmeny rozhodnutia o vine, a to zaistenie mobilného telefónu C.
B., nar. XX.X.XXXX a preskúmanie polohy (navigácie) tohto mobilného zariadenia v deň 17.1.2022, keď
došlo k spáchaniu trestného činu, čím by sa preukázalo tvrdenie klienta, že osoba C. B. viedla motorové
vozidlo, ktorým bola poškodená E. F. odvezená dňa 17.1.2022 a vyložená za obcou G. v predmetný deň,

keď došlo k spáchaniu trestného činu, a teda je dané dôvodné podozrenie, že menovaný spáchal skutok,
prípadne bol spolupáchateľom trestného činu a jeho výpovede v predmetnom konaní boli nepravdivé
a účelové voči odsúdenému.

Z obsahu spisu krajský súd taktiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16.11.2022,

sp. zn. 6Tk/1/2022 bol A. B. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1,
ods.2 písm. c) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, a to na tom skutkovom základe, že dňa 17.1.2022 v presne
nezistenom čase po 0.33 hod. v chate s popisným číslom XX, H. I. J. G., v obci K. L. M., N. K. - N.,

pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svoju priateľku, poškodenú E.
F., a to takým spôsobom, že ju obidvoma rukami sotil na zem a udrela si hlavu, následne ju na zemi
opakovane udieral päsťami a kopal do hlavy a do rebier, otočil ju na chrbát, obkročmo si na ňu sadol a
oboma rukami ju hrdúsil v oblasti krku dovtedy, kým mu v tom nezabránil C. B. tým, že obžalovaného od
poškodenej odtiahol. V dôsledku tohto fyzického napadnutia utrpela poškodená viaceré zranenia, okrem

iného zlomeninu kostí nosa a otras mozgu s upadnutím do bezvedomia. Obžalovaný bezprostredne po
tomto fyzickom napadnutí bezvládnu poškodenú odtiahol za ramená vonku z chaty, naložil ju do kufra
vozidla I. O., EČV: K., previezol ju za obec G., kde ju v takomto zdravotnom stave, navyše aj v stave
ťažkej opitosti, odetú len v krátkych nohaviciach, tričku, mikine a topánkach, vyložil a v úmysle privodiť
jej smrť odvliekol a nechal na ťažko viditeľnom mieste v lese, v blízkosti kameňolomu, mimo trvalo

obývaného územia, kde teplota vzduchu v ten deň dosahovala úroveň okolo - 4 stupňov Celzia, pričom
k smrti poškodenej v dôsledku podchladenia nedošlo len preto, že bola náhodne nájdená v ten istý deň
o 9.04 hod. náhodným okoloidúcim, ktorý začul nezreteľné volanie poškodenej o pomoc. Obžalovaný
sa následne sám vrátil na uvedenú chatu, kde z peňaženky poškodenej odcudzil 700,-eur a peňaženku
s osobnými dokladmi poškodenej spálil v piecke, čím jej spôsobil škodu vo výške najmenej 700,- eur.

Z obsahu spisu je zároveň zrejmé, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie
odsúdeného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a preto dokazovanie k jeho vine
na hlavnom pojednávaní nevykonal.

Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď po doručení návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania určil vo veci termín verejného zasadnutia, na ktorom vypočul odsúdeného,
prečítal podstatný obsah spisového materiálu Mestského súdu Košice 50Nt/1/2023, ako aj ostatné
listinné dôkazy a rozhodol o podanom návrhu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na svojom návrhu na obnovu konania s tým, že chce

preukázať, že jeho dôkaz bol predložený predsedovi senátu, ktorý ho neprijal, a to napriek tomu, že §
257 ods.8 Tr. poriadku hovorí o tom, že je možnosť vypočutia nejakej inej osoby. Poukazoval tiež na
to, že svedok C. B. neustále uvádzal, že všetko spáchal on a jediný fakt bol ten, že ako šoféroval auto
z miesta činu, tak poblúdil a na svojom telefóne skúšal navigáciu. Výpovede boli vykonštruované a zaakým účelom to do dnešného dňa nie je známe. Návrh podal teraz preto, lebo si potreboval ujasniť
nejaké veci.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť
pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť

postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o
treste, vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či
rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní (primerane R 35/88), či bolo zachované
právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a pod., ale skúma
sa len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe, a či by tieto dôkazy alebo

skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým,
mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste.

Predpokladom povolenia obnovy konania je teda preukázanie splnenia vyššie uvedených podmienok,
pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom. Ani krajský súd však v

prejednávanej veci dôvody pre povolenie obnovy konania nezistil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je ďalším
opravným štádiom trestného konania, v rámci ktorého by súdy boli oprávnené preskúmavať, ako to už
bolo vyššie naznačené, správnosť a zákonnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ako

aj správnosť a zákonnosť pôvodného konania. Právoplatné rozhodnutie je totiž v zásade nezmeniteľné,
keďže nastoľuje stav právnej istoty. Preto v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania súd
len skúma, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo nové dôkazy skôr neznáme, ktoré by samé osebe,
alebo v spojení s už zistenými skutočnosťami, či vykonanými dôkazmi odôvodnili iné rozhodnutie o vine
alebo o treste.

Jedôležitézdôrazniť,žesúdyvoveciodsúdenéhoužprávoplatnerozhodli,jehovinaužbolaprávoplatne
konštatovaná, a taktiež mu bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený trest, pričom vec posudzoval
súd aj v odvolacom konaní. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania preto súdy už
nie sú oprávnené skúmať a posudzovať, či v jeho prípade v pôvodnom konaní nebolo porušené právo

na obhajobu, či bolo zachované právo na spravodlivý proces, či boli dodržané jednotlivé ustanovenia
Trestného zákona a Trestného poriadku, či bol skutkový stav dostatočne zistený, a či súd prihliadol
na poľahčujúce okolnosti. Tieto skutočnosti mohol odsúdený namietať v odvolacom, resp. dovolacom
konaní, a teda súdy v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania takéto otázky nie sú
oprávnené riešiť (riešia len, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy).

Podľa názoru krajského súdu nie je rozhodujúce ani to, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré
sa v návrhu na obnovu konania uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce,
či tieto skutočnosti, alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (primerane R 10/1976). Navyše ak by
aj v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vyšla najavo nová skutočnosť alebo nový dôkaz,

samo osebe by to pre povolenie obnovy konania ešte nestačilo. Táto skutočnosť alebo dôkaz totiž musí
zároveň buď sám osebe alebo so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine, alebo iné rozhodnutie o treste.

Ani podľa názoru krajského súdu v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy

konania. Je potrebné konštatovať, že nebol predložený ani zistený žiadny nový dôkaz, ani žiadna nová
skutočnosť, ktoré by mohli odôvodňovať povolenie obnovy konania. Ako skutočnosť, ktorá by mohla
opodstatňovať povolenie obnovy konania odsúdený navrhol doplniť dokazovanie, a to zaistiť mobilný
telefón C. B. a preskúmať polohu (navigácie) tohto mobilného zariadenia v deň 17.1.2022.Ktomutonadriadenýsúdvzhodesosúdomprvéhostupňauvádza,žeodsúdenýnepredložilsúdužiaden
dôkaz,ktorýnemoholnavrhnúťvykonaťvpôvodnomkonaní,aktorýbymoholsámosebealebovspojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorý
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu u alebo k pomerom páchateľa.
Navyše je zrejmé, že vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutku, ani nemožno reálne
očakávať, že by sa podarilo u svedka B. zaistiť mobilný telefón, ktorým disponoval v čase spáchania
skutku a zistiť z neho odsúdeným požadované údaje.

Prvostupňový súd však pochybil, keď sa na verejnom zasadnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal
s návrhom odsúdeného na vykonanie vyššie uvedeného dôkazu. Správne mal konajúci súd návrh
odsúdeného podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku (s poukazom na § 295 ods. 2 Tr. poriadku) na verejnom
zasadnutí odmietnuť. Ani toto procesné pochybenie však nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť
a zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pre úplnosť krajský súd taktiež uvádza, že odsúdený okrem iného vo svojom návrhu na povolenie
obnovy konania uviedol aj to, že vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní berie späť. Z ustanovenia
§ 257 ods.5 Tr. poriadku však vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné, o čom bol
odsúdenývpriebehuhlavnéhopojednávaniaajriadnepoučený,pretoanispäťvzatievyhlásenieovinezo

strany odsúdeného nemôže mať žiadne právne účinky a nie je možné ho nijakým spôsobom akceptovať.

Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že v prípade odsúdeným navrhovaného dôkazu nejde o žiadny
nový dôkaz resp. novú skutočnosť, ktorá by spĺňala podmienku pre povolenie obnovy konania podľa §
394 ods. 1 Tr. poriadku.

Ani krajský súd preto v prejednávanej veci žiaden z dôvodov pre povolenie obnovy konania nezistil, a
preto sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.