Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Cpr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204526
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2323204526.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci žalobcu: GEWE – Trade
s.r.o., so sídlom Kolónia 3232/46, Galanta, IČO: 53 348 184, zastúpený: JUDr. Albín Lancz, advokát, so
sídlom Advokátskej kancelárie Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, D., C., o zaplatenie 560,59 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 22.12.2023 a postúpenou tunajšiemu

súdu dňa 02.02.2024, domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 560,59
Eur spolu s úrokom vo výške 5 % zo sumy 560,59 Eur od 19.02.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe cestovného príkazu bol žalovaný ako zamestnanec
vyslaný na pracovnú cestu v termíne od 12.02.2023 do18.02.2023. Žalobca ako zamestnávateľ mu

poskytol preddavok na túto pracovnú cestu vo výške 1.000,- Eur, ktorý mu bol zaslaný na jeho bankový
účet. Žalovaný po návrate z pracovnej cesty vydokladoval náklady v celkovej výške 439,41 Eur, zvyšnú
sumu a teda 560,59 Eur žalovaný žalobcovi nevrátil.

3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

5. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,

ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.8. Podľa článku 4 ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z
12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa
právomoc určí podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6, článok 7 bod 5, a v prípade
konania začatého proti zamestnávateľovi článok 8 ods. 1.

10. Podľa § 22 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch
členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

11. Podľa § 23 nariadenia Brusel I bis, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.
dojednanou po vzniku sporu alebo 2. ktorá umožní zamestnancovi začať konanie na iných súdoch, než

tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele.

12. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom
štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že
nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

13. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd

vyhlásil, že nemá právomoc a konanie z dôvodu nedostatku právomoci vo veci konať zastavil. Súd
kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, pričom ak zistí nedostatok
podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, konanie zastaví.

15. Jednou zo základných podmienok, za ktorých súd môže vo veci konať (podmienok konania), je

právomoc súdu vo veci konať. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má
za následok povinnosť súdu konanie vo veci zastaviť.

16. Súd posúdil svoju právomoc podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach. Predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky v rámci pracovnoprávneho vzťahu, teda ide o
občianskoprávny vzťah (čl. 1 ods. 1 nariadenia Brusel I). Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia
Brusel I bis je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko, čo súd v tejto
veci vyhodnotil na C. C.. Keďže však ide o pracovnoprávny vzťah, uplatní sa na určenie medzinárodnej
právomoci iba ustanovenie čl. 22 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, podľa ktorého je dané, že zamestnávateľ

môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko, v tomto prípade
v C. C., pričom nie je možné použiť alternatívne určenie právomoci podľa bydliska zamestnávateľa.
Ide o ochranné ustanovenie pre slabšiu stranu (zamestnanca), ktorého možno vždy žalovať len v jeho
domovskom štáte, a preto je táto norma lex specialis. Jediným miestom, kde možno žalovaného žalovať
sú preto súdy C. C.. Jedinú výnimku predstavuje dohoda medzi účastníkmi dojednaná po vzniku sporu,

k čomu však v predmetnej veci nedošlo.

17. Súd zároveň nemá preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby bydlisko, a teda by sa
skutočne zdržiaval na území Slovenskej republiky. Súd ani šetrením cez Sociálnu poisťovňu, ZVJS
a kataster nehnuteľností nezistil, že by mal žalovaný povolený pobyt na území Slovenskej republiky,

resp. že by bol vlastníkom nehnuteľností na tomto území. Preto súd konštatuje, že nemá právomoc v
spore, nakoľko bydlisko žalovaného na území Slovenskej republiky nemá preukázané. Právomoc súdu
zároveň nie je možné založiť na žiadnom ustanovení zákona o MPS ani žiadnej medzinárodnej zmluvy.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis vyhlásil, že nemá

právomoc vo veci konať voči žalovanému a s poukazom na § 161 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému
zastavilprenedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,atonedostatokprávomocisúdov
Slovenskej republiky.19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

24.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď vo výroku III. tohto uznesenia žalovanému

nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania (ktorá
zo strán zavinila zastavenie konania). V danom prípade zastavenie procesne zavinil žalobca, nakoľko
podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, preto v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. Zo spisového materiálu však vyplýva,

že žalovanému doposiaľ žiadne trovy nevznikli. Takúto situáciu CSP priamo neupravuje, preto súd za
použitia základných princípov uvedených v čl. 4 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) z dôvodu
hospodárnosti konania priamo uznesením o zastavení konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. a) a m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..