Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123266000
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6123266000.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: Ecosam, s.r.o.,

IČO: 52 582 469, so sídlom Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, právne
zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 255 609, so sídlom Kapitulská 20, 917 01
Trnava, proti žalovanému: PE&MA, s.r.o., IČO: 36 270 831, so sídlom Pri Kalvárii 5897/20, 917 01
Trnava, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 669 661, so sídlom Kapitulská
21, 917 01 Trnava, o zaplatenie 8.832,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 984 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 17.03.2023 domáhal uloženia povinnosti
žalovanémuzaplatiťztitulunáhradyškodysumu8.832,96eurspríslušenstvom-12%ročnýmúrokomzo
sumy 8.832,96 eur od 14.03.2023 do zaplatenia (po zmene žaloby sumy 8.540,96 eur s príslušenstvom :
12 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8.832,96 eur od 14.03.2023 do 23.05.2024, 12 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 8.680,96 eur od 24.05.2024 do 18.06.2024, 12 % ročný úrok z omeškania zo

sumy 8.540,96 eur od 19.06.2024 do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 eur a trov konania). V žalobe uviedol, že si dňa 22.03.2023 objednal u
žalovaného prepravu piatich europaliet tovaru, ktoré žiadal vyzdvihnúť na adrese Orin group, Pribinova
25, Zvolen. Plánovaná vykládka tovaru na 5 europaletách bola objednaná na termín 23.03.2022 –
24.03.2022, pričom tovar mal byť vyložený na adrese Trstínska cesta 9, Trnava za odplatu 140 eur bez
DPH, t.j. 168 eur s DPH. Žalovaný sa zaviazal takúto prepravu tovaru na piatich europaletách realizovať
a tovar previesť z miesta nakládky do miesta vyloženia v objednanom termíne. Za predmetnú službu

vystavil žalobca dňa 25.03.2022 faktúru číslo 22030339 na sumu 168 eur s DPH. Pri preprave tovaru
v dňoch 23.03.2022 a 24.03.2022 došlo ku vzniku škody, nakoľko z naložených 5 europaliet tovaru
doručil žalovaný len 4 europalety. Neprepravená paleta obsahovala tovar v hodnote 8.832,96 eur. Túto
sumu musel žalobca zaplatiť spoločnosti ROAL group, s.r.o., pre ktorú žalobca objednal prepravu u
žalovaného. K strate tovaru na nedoručenej europalete došlo pravdepodobne z dôvodu úmyselného
konania zamestnanca žalovaného, ktorého žalovaný na prepravu 5 europaliet použil. V predmetnej
veci sa vedie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave, Odbor kriminálnej polície, ČVS:

ORP-506/4-VYS-TT-2022 trestné stíhanie na šoféra, ktorý prepravu realizoval, pričom podľa poslednej
informácie bolo vyšetrovanie skončené a vec postúpená prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby.
Za takéto protiprávne konanie osoby, ktorá tovar prepravovala, nesie žalovaný zodpovednosť v zmysle
§420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Suma 8.832,96 €, ktorú žalobca žiada týmto návrhom na vydanieplatobného rozkazu priznať, pozostáva z: hodnoty 720 ks kolagénu v sume 7.646,40 eur, hodnoty 720
ks krabičiek Grafobal v hodnote 849,60 eur, prelepov na prednej/zadnej strane na 720 ks krabičiek v
hodnote 243,36 eur, práce za vykonanie prelepov na 720 ks krabičiek v hodnote 93,60 eur. Žalobca

dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 22.09.2022 uhradil spoločnosti ROAL group,
s.r.o., pre ktorú prepravu u žalovaného objednal, sumu 8.832,96 eur. Na plnenie sumy 8.832,96 eur bol
žalovaný vyzývaný nielen žalobcom, ale aj právnym zástupcom žalobcu a to výzvou zo dňa 07.03.2023.
Napriek výzve žalovaný žalobcom tvrdenú povinnosť nesplnil.

2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 27.06.2023 platobný rozkaz sp.zn. 39Up/434/2023, ktorým návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

3.Žalovanývodporeuviedol,žepopieraskutkovétvrdeniežalobcu,žepočaspredmetnejprepravydošlo
k škode na prepravovanom tovare. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody na zásielke
počas prepravy, t.j. po prevzatí zásielky žalovaným ako dopravcom do jej vydania spoločnosti ROAL

group s.r.o. ako príjemcovi. Žalobca nepreukázal ani neuviedol skutkové tvrdenie o tom, aký tovar
žalovaný naložil vo Zvolene (na mieste nakládky) ani o tom, aký tovar žalovaný vyložil v Trnave (na
mieste vykládky). Z predložených listín nevyplýva, aký tovar bol predmetom predmetnej prepravy ani
to, že by počas prepravy došlo k strate akejkoľvek časti prepravovanej zásielky. Naopak, z prepravného
dokladu,ktorýmdisponuježalovanývyplýva,žežalovanývdanomprípaderiadneprepravilcelúzásielku.

Žalovaný si pri vykladaní tovaru v mieste určenia v Trnave nechal u spoločnosti ROAL group s.r.o. ako
príjemcu potvrdiť Záznam o prevádzke vozidla nákladnej prepravy zo dňa 23.03.2022 až 24.03.2022
(ďalej len ako „Záznam o prevádzke“). Spoločnosť ROAL group s.r.o. potvrdila vykonanie prepravy
podpisom a pečiatkou na Zázname o prevádzke, pričom na predmetnom doklade neuviedla žiadnu
výhradu, z ktorej by vyplývalo, že jej žalovaný nedoručil všetok prepravovaný tovar. Ak by žalovaný

doručil spoločnosti ROAL group s.r.o. zásielku, v ktorej by chýbala jedna (1) z piatich (5) europaliet aj s
príslušným tovarom, ťažko si predstaviť, že by bez výhrady potvrdila vykonanie predmetnej prepravy na
Zázname o prevádzke. Zo Záznamu o prevádzke tak vyplýva, že žalovaný vykonal prepravu riadne a
počas prepravy žiadna škoda nevznikla. Žalovaný neuznáva nárok, ktorý si žalobca uplatňuje žalobou
a považuje žalobu v celom jej rozsahu za nedôvodnú.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný sa v podanom odpore bráni tým, že prepravu vykonal
riadne a spoločnosti ROAL group s.r.o. ako príjemcovi tovaru odovzdal všetok prepravovaný tovar,
čo má preukazovať žalovaným predložený záznam o prevádzke vozidla. K tomuto listinnému dôkazu
žalobca uvádza, že z neho nevplýva, že by žalovaný prepravil a príjemcovi odovzdal všetkých 5 paliet

tovaru. Dokonca na ňom nie je ani jednoznačne rozpoznateľná pečiatka a podpis príjemcu. Možno
tak konštatovať, že listina predložená žalovaným nepreukazuje dodanie všetkého naloženého tovaru.
po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca považuje za dôležité uviesť, že po vydaní
platobného rozkazu, dňa 30.03.2023 bola na zamestnanca žalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX,
ktorý v mene žalovaného vykonával predmetnú prepravu, podaná na Okresný súd Trnava obžaloba pre

trestný čin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť tak, že pri vykládke tovaru vyložil len 4 z celkového počtu
5 paliet, pričom jednu paletu obsahujúcu 720 ks krabíc kolagénu ZEEN COLLAGEN Citrón 217g, číslo
šarže 032024/L22080, vedome zatajil a túto odviezol na v trestnom konaní presne neustálené miesto.
Trestné konanie proti A. B. je vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 35T/30/2023. Termín
prvého hlavného pojednávania je vytýčený na 20.10.2023. Žalobca vychádza z toho, že za protiprávne

konanie svojho zamestnanca je vo vzťahu k žalobcovi právne zodpovedný žalovaný ako zamestnávateľ
A. B. podľa obchodnoprávnych predpisov a A. B. môže niesť zodpovednosť voči žalovanému podľa
pracovnoprávnych predpisov.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že kým nie je preukázané, aký tovar žalovaný pri predmetnej preprave

prevzal, nemôže byť daná jeho zodpovednosť za údajnú stratu neurčitého a neidentifikovaného tovaru.
Najskôrjepotrebnéustáliťapreukázať,akýtovaržalobcapripredmetnejprepraveprevážal,ažpotomsa
možnozaoberaťotázkoučisapočasdanejprepravystratilačasťprepravovanéhotovaruaoakýstratený
tovar malo ísť. Z objednávky vôbec nevyplýva, aký tovar mal žalovaný pri predmetnej preprave previezť.
Žalobca nepredložil ani žiadne iné doklady, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný prevzal tovar, ktorý sa

mal počas prepravy údajne stratiť. Pokiaľ nie je ustálená a preukázaná základná skutková otázka - aký
tovar žalovaný pre žalobcu prevážal - nemožno zistiť ani to, aká časť z prevážaného tovaru sa mohla
eventuálne počas predmetnej prepravy stratiť. Žalobca vo svojom vyjadrení síce položkovito menuje
určitý tovar, avšak tieto jeho tvrdenia doposiaľ neboli preukázané žiadnym relevantným dôkazom,napríklad nákladným listom, v ktorom by bolo uvedené, aký tovar žalovaný prevzal na mieste nakládky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca vôbec nepreukázal, aký tovar bol
predmetomprepravy,aniejetakustálenéanito,akýtovarsapridanejprepraveeventuálnemoholstratiť.

Žalobca tak doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k základným skutkovým tvrdeniam, bez
ktorých preukázania nemôže byť v tomto spore úspešný. Žalovaný ďalej trvá na tom, že bezvýhradné
potvrdenie Záznamu o prevádzke pečiatkou a podpisom spoločnosti ROAL group, s.r.o. ako príjemcom
tovaru (t.j. potvrdenie o vykonaní prepravy zo strany prijímateľa zásielky) je možné považovať aj za
potvrdenie o tom, že prepravca tovar previezol riadne a v zmysle prepravnej zmluvy (objednávky). Ak

by preprava nebola žalovaným riadne vykonaná, príjemca tovaru by mal na prepravný doklad uviesť
určitú výhradu, k čomu však nedošlo. Záznam o prevádzke tak preukazuje riadne vykonanie predmetnej
prepravy žalovaným. Uvedený záver nebol doposiaľ spochybnený žiadnym dôkazom. Na Zázname o
prevádzke síce nie je rozoznateľný celý text pečiatky spoločnosti ROAL group, s.r.o., avšak je zrejmé,
že ide o jej pečiatku, keď je zreteľne čitateľný celý názov predmetnej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je zrejmé, že Záznam o prevádzke predložený žalovaným preukazuje, že žalovaný

v rámci predmetnej prepravy priviezol na miesto vykládky všetok prepravovaný tovar, čím si splnil všetky
svoje povinnosti voči žalobcovi. Pokiaľ žalobca uviedol, že že dňa 30.03.2023 bola na zamestnanca
žalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej len ako „zamestnanec"), ktorý v mene žalovaného
vykonával predmetnú prepravu, podaná na Okresný súd Trnava obžaloba pre trestný čin sprenevery,
ktorého sa mal dopustiť tak, že pri vykládke tovaru vyložil len 4 z celkového počtu 5 paliet, pričom

jednu paletu obsahujúcu 720 ks krabíc kolagénu ZEEN COLLAGEN Citrón 217g, číslo šarže 032024/
L22080, vedome zatajil a túto odviezol na v trestnom konaní presne neustálené miesto, pričom žalobca
vychádza z toho, že za protiprávne konanie svojho zamestnanca je vo vzťahu k žalobcovi právne
zodpovedný žalovaný ako zamestnávateľ A. B. podľa obchodnoprávnych predpisov a A. B. môže niesť
zodpovednosť voči žalovanému podľa pracovnoprávnych predpisov, žalovaný uviedol, že , že ak by

strany vychádzali z toho, že sa predmetný skutok stal tak ako je uvedené v Obžalobe, bolo by možné
uzavrieť, že žalovaný priviezol celú zásielku, t.j. všetkých 5 paliet na dohodnuté miesto vykládky, pričom
k strate časti zásielky došlo počas vykládky tovaru na mieste vykládky. Žalobca tvrdí, že za protiprávne
konanie zamestnanca je podľa obchodnoprávnych predpisov zodpovedný žalovaný. Žalobca však vo
svojom vyjadrení nešpecifikoval, počas akého obdobia žalovaný ako dopravca zodpovedal žalobcovi

ako objednávateľovi za konanie svojho zamestnanca. Pre ohraničenie (ukončenie) časového úseku,
počas ktorého trvá zodpovednosť dopravcu za škodu na zásielke, t.j. ohraničenie obdobia počas ktorého
mal žalovaný povinnosť starostlivosti o zásielku, je potrebné identifikovať „okamih vydania zásielky“. V
otázke, kedy nastáva okamih vydania zásielky sa odborná literatúra i judikatúra súdov ustálila na tom, že
rozhoduje,čivykládkapatrímedzipovinnostidopravcuzozmluvyoprepraveveci(čijedopravcapovinný

realizovať vykládku). Pokiaľ realizácia vykládky nie je povinnosťou dopravcu, nespadá doba vykládky
do obdobia dopravcovej zodpovednosti podľa § 622 odsek 1 Obchodného zákonníka. Pod okamihom
vydania zásielky sa v takomto prípade rozumie to, že dopravca vozidlo so zásielkou pristaví príjemcovi
podľa jeho pokynu v určenom mieste a umožní mu prístup do nákladného priestoru vozidla. Obdobie
dopravcovej zodpovednosti tak končí okamihom, kedy je zásielka pristavená k vykládke a príjemcovi

je umožnený prístup k zásielke a jej vyloženie. Zo skutkovej vety obžaloby vyplýva, že žalovaný
pristavil vozidlo s celou zásielkou (s piatimi paletami tovaru) na miesto vykládky. K škodovej udalosti,
t.j. ku strate časti zásielky malo podľa Obžaloby dôjsť v čase vykládky, teda v čase, ktorý nespadá
do obdobia zodpovednosti žalovaného ako dopravcu za škodu na zásielke v zmysle § 622 odsek 1
Obchodnéhozákonníka.Odmomentupristaveniavozidlasozásielkounavykládkuprešlazodpovednosť

za zásielku na príjemcu. Na tom, že dopravca (žalovaný) nezodpovedá za škodu na zásielke, ktorá
vznikla pri vykládke nič nemení ani prípadná účasť zamestnanca žalovaného na vykládke. Realizácia
vykládky tovaru totiž nebola povinnosťou žalovaného. Ak sa vykládky z vlastnej iniciatívy alebo na pokyn
zamestnancov príjemcu zúčastnil vodič žalovaného, zodpovedá za akúkoľvek škodu v časovom úseku
od pristavenia vozidla do odovzdania tovaru len on, prípadne spolu so zamestnancami príjemcu, ktorí

predsa mali povinnosť skontrolovať, či prebrali všetok tovar, tvoriaci prepravovanú zásielku. Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/99/2019-144 zo dňa
28.4.2020. Podľa žalovaného, aj keby došlo k strate časti zásielky tak ako je uvedené v Obžalobe, za
túto stratu by nezodpovedal žalovaný, pretože k strate by došlo až po skončení obdobia zodpovednosti
žalovaného (až po pristavení vozidla so zásielkou na mieste vykládky).

6. Žalobca v ďalšom vyjadrení výslovne poprel tvrdenia žalovaného, že by dňa 24.03.2022 v mieste
vykládky umožnil žalobcovi prístup do nákladného pestrou vozidla, ktoré tovar prepravovalo, umožnil mu
prístup k zásielke a umožnil mu jej vyloženie z nákladného vozidla, ktoré tovar prepravovalo, pretože ide
o tvrdenia nepravdivé. Žalovaný po pristavení vozidla na mieste vykládky neumožnil žalobcovi prístupk tovaru ani mu neumožnil mu ho vyložiť, ale sám žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca časť
tovaru z vozidla vyložil (4 palety) a časť nevyložil (1 paletu), pričom k nevyloženému tovaru žalovaný
neumožnil žalobcovi žiadny prístup. Žalobca tak nemal prístup k všetkému prepravovanému tovaru,

teda vo vzťahu k jednej nedodanej palete nedošlo k vydaniu zásielky. K škode nedošlo pri vykladaní
tovaru, ako sa snaží žalovaný účelovo tvrdiť v snahe napasovať na posudzovaný prípad rozsudok
Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.04.2020, č.k. 31Cob/99/2019-144, ktorý sa vzťahuje na prípad
skutkovo a právne úplne odlišný. Žaloba vychádza z toho, že žalovaný nevydal žalobcovi všetkých 5
prepravovaných paliet, pretože v mieste vykládky umožnil žalobcovi prístup len k 4 z nich.

7. Žalobca podaním z 23.07.2024 vzal žalobu späť v časti 292 Eur a zároveň navrhol zmenu
žaloby. V konkrétnostiach uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2024, sp.zn.
35T/30/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2024 (vo výroku o náhrade škody dňa
20.02.2024) bol A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., odsúdený za prečin
sprenevery, ktorého sa dopustil ako zamestnanec žalovaného pri preprave tovaru pre žalobcu. A. B.
bola trestným rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 8.832,96 eur.

Náhrady vzniknutej škody vo výške 8.832,96 €, na ktorú bol zaviazaný A. B. v trestnom konaní, sa
žalobca domáha i v tomto konaní od žalovaného. Pretože A. B. súdom uloženú povinnosť nahradiť
škodu na základe trestného rozsudku nesplnil, inicioval voči nemu žalobca exekučné konanie, ktoré
bolo následne ukončené po vzájomnej dohode žalobcu a A. B. o postupnom splácaní dlhu. V priebehu
exekúcie vymohol súdny exekútor pre oprávneného dňa 23.05.2024 sumu 152 eur, ktorou došlo k

zaplateniu žalovanej sumy vo výške 152 eur. Dňa 18.06.2024 zaplatil A. B. žalobcovi 200 eur , z
ktorých: a/ 60 eur pripadá na náhradu nákladov súdneho exekútora podľa bodu 3.2 dohody o splátkach
dlhu a ukončení exekúcie zo dňa 21.05.2024, b/ 140 eur pripadá na žalovanú sumu. Podľa žalobcu v
posudzovanom prípade bola žalobcovi spôsobená škoda viacerými škodcami, a to tak žalovaným ako i
A. B., pričom na náhradu škody sú zo zákona zaviazaní solidárne. Nakoľko bol na zaplatenie náhrady

škody A. B. zaviazaný rozsudkom súdu, je potrebné, aby rozhodnutie súdu v tejto veci zohľadňovalo i
existenciu exekučného titulu voči A. B.. Žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok nasledovného znenia:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.540,96 eur spoločne a nerozdielne s A. B., narodeným
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., ktorý bol na zaplatenie zaviazaný rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 23.01.2024, sp.zn. 35T/30/2023. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 12 % ročný

úrok z omeškania zo sumy 8.832,96 eur od 14.03.2023 do 23.05.2024, 12 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 8.680,96 eur od 24.05.2024 do 18.06.2024, 12 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8.540,96
eur od 19.06.2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 eur, pričom žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Žalobca podaní zo dňa 04.09.2024 vzal žalobu späť v časti 492 eur a zároveň upravil žalobu.

9. Žalovaný ďalej v konaní zhrmul, že žalobca sa v tomto konaní domáha voči žalovanému nároku
na náhradu škody. Žalobca svoj nárok vyvodzuje z ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy
tvrdí, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú žalobcovi spôsobil p. A. B. ako zamestnanec žalovaného
pri činnosti žalovaného. Škoda mala podľa žalobcu vzniknúť tým, že po tom, ako žalovaný v pozícii
dopravcu prepravil na základe zmluvy o preprave veci príslušnú zásielku na dohodnutej trase prepravy

a pristavil svoje vozidlo s príslušnou zásielkou na dohodnuté miesto vykládky k príjemcovi, počas
vykládky p. A. B., ktorý bol šoférom príslušného vozidla, za prítomnosti príjemcu zásielky nevyložil z
vozidla všetky palety tvoriace prepravenú zásielku, jednu paletu príjemcovi zatajil a následne z miesta
vykládky odišiel aj s predmetnou nevyloženou paletou, ktorú týmto spôsobom scudzil. Opísaný priebeh
skutkového deja žalobca preukazuje doložením právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp.

zn. 35T/30/2023 a doložením kamerových videozáznamov z miesta nakládky, z logistického skladu
žalovaného a z miesta vykládky. Predmetným trestným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
35T/30/2023 bol p. A. B. právoplatne uznaný za vinného z trestného činu sprenevery, ktorý mal spáchať
práve vyššie opísaným konaním. Predmetným trestným rozsudkom bol p. A. B. zároveň zaviazaný na
náhradu škody žalobcovi, ktorá škoda je totožná so škodou, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní

domáha voči žalovanému. Súd v konaní sp. zn. 35T/30/2023 teda posudzoval aj otázku civilnoprávnej
zodpovednosti p. A. B. za škodu spôsobenú predmetným trestným činom, pričom dospel k záveru, že
p. A. B. nesie aj civilnoprávnu zodpovednosť za predmetnú spôsobenú škodu, a preto je povinný ju
žalobcovi nahradiť. Zo žalobcom doložených kamerových záznamov je zároveň zrejmé, že: žalovanému
bola na mieste nakládky (Zvolen) naložená kompletná zásielka (pozostávajúca z 5 paliet), táto zásielka

bola v celku prepravená do skladu žalovaného na adrese Pri Kalvárii 20 v Trnave, kde došlo k prekládke
zásielky na iné vozidlo žalovaného, pričom v sklade žalovaného bola na vozidlo žalovaného opätovne
naloženákompletnázásielka(pozostávajúcaz5paliet),žalovanýprepravilkompletnúzásielku(všetkých
5 paliet) na dohodnuté miesto vykládky na adrese Trstínska cesta 9 v Trnave, po pristavení vozidlana miesto vykládky vodič vozidla informoval pracovníka príjemcu o pristavení vozidla na vykládku, na
základe čoho sa pracovník príjemcu dostavil k otvorenému vozidlu žalobcu, na ktorom sa nachádzala
kompletná prepravená zásielka, vykládku zásielky realizoval vodič vozidla p. A. B. a pracovník príjemcu

(vodič manipuloval so zásielkou na vozidle, pracovník príjemcu manipuloval so zásielkou od vozidla
do priestorov príjemcu), počas vykládky nedošlo k vyloženiu 1 prepravenej palety. S ohľadom na
uvedené dôkazy je zrejmé, že žalovaný ako dopravca v danom prípade nemôže za predmetnú škodu
niesť zodpovednosť. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že v zmysle príslušnej právnej úpravy i
relevantnej súdnej praxe je zodpovednosť dopravcu pri vykonávaní prepravy podľa zmluvy o preprave

veci časovo ohraničená na obdobie, počas ktorého dopravca vykonáva prepravu, na ktorej vykonanie
sa zaviazal zmluvou o preprave veci. Doprava je ukončená okamihom, kedy dopravca pristaví vozidlo
s prepravovanou zásielkou na dohodnuté miesto vykládky a vozidlo otvorí, a teda kedy príjemca
nadobudne možnosť prevziať si zásielku z vozidla dopravcu. Dopravca nemá povinnosť vykonať
nakládku zásielky na vozidlo ani vykládku zásielky z vozidla dopravcu, ak sa na tom osobitne nedohodol
v zmluve o preprave veci s odosielateľom zásielky. Nakládku vykonáva štandardne odosielateľ zásielky

a vykládku vykonáva štandardne príjemca zásielky. Časové obdobie nakládky a vykládky tak nespadá
pod časový rozsah zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke, ak sa strany osobitne nedohodli v
zmluve o preprave veci inak. Žalovaný v tejto súvislosti odkazuje aj na už citovaný rozsudok Krajského
súdu Trnava sp. zn. 31Cob/99/2019 zo dňa 28.04.2020, ktorý riešil obdobný prípad a kde súd jasne
skonštatoval, že „dopravca vo všeobecnosti nemá povinnosť vyložiť zásielku a teda zabezpečiť jej

premiestnenie mimo dopravného prostriedku“. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť so žalobcom ani
v tom, že ak škoda vznikla v dôsledku nevyloženia jednej palety, ktorá sa vo vozidle pri vykládke
nachádzala, nemá ísť o škodu vzniknutú pri vykládke. Naopak, je evidentné, že škoda v danom prípade
vznikla v dôsledku nesprávneho (neúplného) vykonania vykládky, a teda ide zjavne o škodu vzniknutú
počas vykládky. Či škoda počas vykládky vznikne v dôsledku poškodenia zásielky, alebo v dôsledku

jej čiastočného prisvojenia (scudzenia), je z hľadiska posúdenia zodpovednosti dopravcu irelevantné,
podstatné je to, že vznikla po ukončení prepravy. Ak sa teda aj vodič dopravcu po vykonaní prepravy
(po pristavení vozidla na vykládku) z vlastnej iniciatívy alebo na pokyn príjemcu bez pokynu samotného
dopravcu zúčastní vykládky prepravenej zásielky z vozidla dopravcu, zodpovedá za škodu vzniknutú
na zásielke v časovom úseku po pristavení vozidla na miesto vykládky on sám (ako fyzická osoba

konajúca mimo rámca plnenia záväzku dopravcu), prípadne je zodpovednosť na samotnom príjemcovi,
ak vodič dopravcu konal na priamy pokyn príjemcu (príjemca v takom prípade použil vodiča na splnenie
svojej vlastnej povinnosti vykonať vykládku). Prípad, kedy sa vodič dopravcu po pristavení vozidla
na miesto vykládky bez pokynu dopravcu (ako jeho zamestnávateľa) zúčastňuje realizácie vykládky
prepravenej zásielky je čo do podstaty porovnateľný so situáciou, kedy by vodič dopravcu po pristavení

vozidla na miesto vykládky napr. iniciatívne pomáhal príjemcovi manipulovať s prepravenou zásielkou
v skladových priestoroch príjemcu (napr. by ukladal prepravené palety do skladových regálov príjemcu
a pod). Ide o činnosť vodiča mimo rámca plnenia činnosti pre dopravcu ako svojho zamestnávateľa.
Ak sa vodič sám alebo na výzvu príjemcu zásielky zúčastňuje na činnostiach, na ktoré dopravca v
zmysle zmluvy o preprave veci nie je povinný a na ktoré dopravca (ako zamestnávateľ) vodičovi sám

nedal pokyn, vodič v takom prípade nekoná v mene dopravcu a za takéto konanie zodpovedá sám
vo vlastnom mene (nie dopravca ako jeho zamestnávateľ). Rovnako ako súdna prax, aj odborná
literatúra zastáva názor, že v prípade, ak nakládku alebo vykládku vykonáva vodič dopravcu z vlastnej
vôle, bez toho, aby bol dopravca k vykonaniu nakládky alebo vykládky zaviazaný, zodpovednosť za
škodu spôsobenú na zásielke počas nakládky alebo vykládky v takom prípade znáša osoba vodiča.

JUDr. Krofta konkrétne konštatuje, že ak „Nakládku / vykládku provádí řidič dopravce o své vlastní vůli
„ze své ochoty a píle“, aniž by byl dopravce k nakládce / vykládce zavázán nebo by tuto nakládku /
vykládku odesílatel / příjemce řídil a dozoroval, jde o zvláštní – nicméně nijak výjimečný případ,
kdy však odpovědnost za škodu na zásilce stíhá samotnou osobu řidiče. Osádka vozidla by takový
postup měla vždy zvážit, a pokut je na nakládce či vykládce jakýmkoliv způsobem „tlačena“ do těchto

činností, měla by neprodleně informovat o této situaci svého dispečera“ (KROFTA, J.: Přepravní právo
v mezinárodní kamionové přepravě. Praha: Leges, 2009. s. 67 a 68). V danom prípade sa žalobca a
žalovaný v prepravnej zmluve nedohodli na tom, že by žalovaný ako dopravca mal nad rámec svojich
zákonných povinností zabezpečiť aj vykládku príslušnej zásielky na mieste vykládky, a teda že by
preprava zásielky bola ukončená až po realizácii vykládky. Z predložených dôkazov je zároveň zrejmé,

že žalovaný prepravil príslušnú kompletnú zásielku do dohodnutého miesta vykládky a po pristavení
vozidla vozidlo otvoril a zavolal pracovníka príjemcu za účelom uskutočnenia vykládky zásielky. Zo
žalobcom predloženého kamerového záznamu je tiež zrejmé, že vodič vozidla sa po pristavení vozidla
na miesto vykládky krátko rozpráva s pracovníkom príjemcu a následne začína vykládka, ktorú realizujúvodič vozidla spolu s pracovníkom príjemcu spoločne (vodič vozidla umiestňuje palety na rampu na
vozidle a pracovník príjemcu palety pomocou vlastného paletového vozíka odváža palety do priestorov
príjemcu). Z kamerového záznamu je tiež zrejmé, že pracovník príjemcu pri realizácii vykládky vôbec

neskontroloval,čibolazvozidlavyloženácelázásielka,čomoholskontrolovaťjednoduchýmporovnaním
dokladov a spočítaním vyložených paliet. Z kamerového záznamu nie je zrejmé, či sa vodič vozidla
zúčastňoval na vykládke zásielky na základe požiadavky pracovníka príjemcu (nie je zrejmé o čom sa
vodič a pracovník príjemcu pred začatím vykládky bavili a či sa na vykládke nezúčastňoval na pokyn
príjemcu), alebo z vlastnej iniciatívy. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu na zásielke

v danej veci to však nie je ani podstatné, nakoľko v oboch prípadoch je zodpovednosť žalovaného
ako dopravcu za škodu na zásielke po vykonaní prepravy vylúčená. Vodič vozidla v danom prípade
nekonal v rámci plnenia zmluvného záväzku žalovaného ani na jeho osobitný pokyn, a teda nekonal
pri činnosti žalovaného v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To, že príjemca umožnil, aby
pri vykládke so zásielkou v nákladnom priestore vozidla manipuloval len vodič a aby ten určoval, ktoré
konkrétne palety sa vyložia, nemôže mať za následok vznik zodpovednosti žalovaného ako dopravcu,

ktorý prepravil na miesto vykládky celú dohodnutú zásielku a samotnú vykládku zásielky nebol povinný
realizovať.Aksaajvodičzvlastnejiniciatívyponúkol,žepríjemcovipomôžesvykládkouapríjemcatento
stav akceptoval a nenamietal (nežiadal, aby vykládku zásielky z vozidla realizoval pracovník príjemcu),
za škodu, ktorá v tejto súvislosti na zásielke vznikla, zodpovedá výlučne vodič vozidla (ak konal z
vlastnej iniciatívy), prípadne príjemca (ak vodič konal na pokyn príjemcu). Za takto vzniknutú škodu na

zásielke však nemôže zodpovedať žalovaný ako dopravca, pod ktorého činnosť vykládka nespadala
a ktorý o tom, že vodič iniciatívne „pomáhal“ pri vykládke ani len nevedel. Bolo v prvom rade na
príjemcovi, aby vykládku zabezpečil sám a aby si riadne (podľa príslušných dokladov) skontroloval, či
z vozidla vyložil správnu a kompletnú zásielku. Ak bol v tomto smere príjemca neobozretný a spoľahol
sa na vodiča vozidla, ktorý vykládku vôbec nemal realizovať a ktorý svojím konaním na zásielke

spôsobil škodu (tým že jednu paletu úmyselne nevyložil a tým scudzil), nemôže to mať za následok
vznik zodpovednosti za škodu samotného dopravcu. Aj judikatúra v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
zodpovednosť právnickej osoby za konanie svojho zamestnanca podľa § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, ak konanie zamestnanca spadá do rámca činnosti
právnickej osoby, pre ktorú zamestnanec činnosť vykonával. Pokiaľ konanie zamestnanca predstavuje

exces, t.j. nespadá pod samotnú činnosť zamestnávateľa, ale zamestnanec koná mimo rámca svojich
pracovných povinností a pokynov zamestnávateľa, zodpovedá za svoje konanie sám (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1855/2012). Žalobca vo svojich ostatných písomných vyjadreniach
zo dňa 10.01.2024 a 23.07.2024 tvrdí, že: vodič žalovaného po pristavení vozidla na miesto vykládky
neumožnil príjemcovi prístup do vozidla žalovaného a neumožnil mu vyložiť prepravenú zásielku,

žalovaný naložil v skladových priestoroch žalovaného na ulici Na Kalvárii 20 v Trnave celú zásielku
pozostávajúcu z 5 paliet, avšak žalobcovi prepravil na miesto vykládky na Trstínskej ceste 9 len 4
palety, a teda že už pri pristavení vozidla na miesto vykládky v ložnom priestore vozidla chýbala 1
paleta, ktoré nebola na miesto vykládky vôbec prepravená. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu sú v
celom rozsahu nepravdivé, čo preukazujú dôkazy, ktoré do konania doložil sám žalobca. Pokiaľ ide o

tvrdenie žalobcu, že vodič žalovaného po pristavení vozidla na miesto vykládky neumožnil príjemcovi
prístup do vozidla a neumožnil mu vyložiť prepravenú zásielku, toto tvrdenie je jednak nepravdivé a
zároveň pre rozhodnutie vo veci bezpredmetné. V prvom rade, z doloženého kamerového záznamu
je zrejmé, že vodič vozidla pracovníkovi príjemcu žiadnym spôsobom nebránil v prístupe k vozidlu
alebo k zásielke. Pracovník príjemcu sa prístupu do nákladného priestoru vozidla vôbec nedožadoval,

možnosť manipulácie so zásielkou priamo vo vozidle nevyužil a jednoducho sa uspokojil s tým, že so
zásielkou vo vozidle manipuloval vodič vozidla bez toho, aby pracovník príjemcu voči tomu postupu
akýmkoľvek spôsobom namietal. Napriek tomu, že vykládku mal zabezpečiť príjemca prostredníctvom
vlastných pracovníkov, príjemca do vozidla žalovaného nevstúpil, hoci túto možnosť nepochybne mal
(pristavené vozidlo malo otvorený nákladný priestor s viditeľným obsahom ložnej plochy, pričom z

kamerového záznamu ani iného dôkazu nevyplýva, že by vodič pracovníkovi príjemcu nechcel umožniť
vstup do vozidla). Pracovník príjemcu sa len zachoval mimoriadne neobozretne, keď vykládku zásielky
ponechal čiastočne na vodičovi vozidla (hoci ju mal realizovať sám príjemca), pričom počas vykládky
vôbec nekontroloval zjavný stav zásielky, keď pri zachovaní aj základnej starostlivosti by ihneď zistil,
že z prepravených 5 paliet, ktoré sa nachádzali vo vozidle (a ktoré mali aj mali byť prepravené podľa

príslušných dokladov), boli vyložené len 4. Navyše, ak aj by vodič vozidla v danom prípade skutočne
odmietol umožniť príjemcovi prístup do nákladného priestoru vozidla (čo v konaní nie je preukázané a
žalovaný to rozporuje), takéto konanie by opätovne bolo len svojvoľným konaním vodiča mimo rámca
plnenia činnosti žalovaného v zmysle uzatvorenej prepravnej zmluvy. Nakoľko žalovaný ako dopravcanemal povinnosť vykonať vykládku a svoj záväzok zo zmluvy o preprave splnil pristavením a otvorením
vozidla so zásielkou na mieste vykládky, akékoľvek protiprávne konanie vodiča po tomto okamihu už
nemôže spadať pod rozsah zodpovednosti žalovaného ako dopravcu, a je potrebné ho hodnotiť ako

svojvoľné vlastné konanie vodiča, za ktoré nesie plnú zodpovednosť sám vodič a nie žalovaný. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný neprepravil na miesto vykládky celú zásielku, a že už pri
pristavení vozidla na vykládku vo vozidle chýbala jedna paleta, toto tvrdenie je celkom zjavne nepravdivé
a žalovaný ho popiera. Z kamerového záznamu z vykládky doloženého samotným žalobcom je celkom
evidentné, že vozidlo dorazilo na vykládku s kompletnou zásielkou tak, ako bola na vozidlo naložená

v sklade žalovaného, t.j. so všetkými 5 paletami, vrátane palety v ľavej zadnej časti vozidla. Pod touto
paletou je umiestnený paletový vozík a táto paleta je následne vyložená z vozidla ako prvá. S ohľadom
na existenciu predmetných kamerových záznamov na ktorých je jasne vidno aj paletu v ľavej zadnej
časti vozidla (ktorá je z vozidla vyložená ako prvá) je zarážajúce, ako môže žalobca súdu uvádzať
celkom zjavne nepravdivé tvrdenie (ktoré priamo vyvracajú dôkazy predložené samotným žalobcom).
Predmetné tvrdenie je navyše v priamom rozpore so skorším tvrdením žalobcu o tom, že vodič z vozidla

na mieste vykládky nevyložil jednu paletu ako aj so samotným právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 35T/30/2023 zo dňa 23.01.2024, ktorým bol predmetný vodič právoplatne odsúdený
za trestný čin sprenevery za skutok, ktorý spočíval práve v úmyselnom nevyložení a prisvojení si jednej
palety prepravenej na miesto vykládky.
Z akého dôvodu žalobca v rozpore s vlastnými skoršími tvrdeniami i doloženými dôkazmi po novom

tvrdí, že na miesto vykládky nebola prepravená celá zásielka (hoci je zrejmé, že bola), nie je žalovanému
zrejmé. Faktom však je, že toto žalobcove tvrdenie je nepravdivé. Žalovaný poukazuje na to, že z
právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/30/2023 doloženého žalobcom vyplýva,
že súd uložil vodičovi vozidla – p. A. B. povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 8.832,96 EUR,
ktorá vznikla žalobcovi z rovnakých dôvodov, z akých si uplatňuje nárok na náhradu škody voči

žalovanému v tomto konaní. E. A. B. tak bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi totožnú škodu,
ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha voči žalovanému. Nakoľko súd v predmetnom súdnom konaní
sp. zn. 35T/30/2023 uložil p. B. povinnosť nahradiť žalobcovi predmetnú škodu, musel mať v konaní
riadne preukázané, že p. B. za predmetnú škodu zodpovedá, a teda že sú u neho ako fyzickej osoby
splnené zákonné podmienky pre vznik jeho osobnej zodpovednosti za škodu spôsobenej žalobcovi.

Pre prijatie záveru o vzniku (civilnoprávnej) zodpovednosti p. B. za predmetnú škodu voči žalobcovi
ako poškodenému musel súd v konaní sp. zn. 35T/30/2023 nevyhnutne dospieť k záveru, že p. B. pri
spôsobení predmetnej škody nekonal za žalovaného (ako jeho zamestnávateľa), ale že pri spôsobení
škody konal sám vo vlastnom záujme, a preto u neho vznikla zodpovednosť za spôsobenú škodu voči
žalobcovi, ktorému je povinný túto škodu v plnom rozsahu sám nahradiť. Ak by totiž k tomuto záveru súd

v predmetnom rozsudku nedospel, t.j. ak by mal pochybnosť o tom, kto za predmetnú spôsobenú škodu
zodpovedá, nemohol by p. B. na náhradu škody zaviazať, ale postupom podľa § 288 zákona č. 301/2005
Z.z.Trestnéhoporiadkubyodkázalžalobcuakopoškodenéhonauplatňovanienárokunanáhraduškody
v civilnom súdnom konaní. V danom prípade tak existuje skorší právoplatný rozsudok, v ktorom súd
dospel k záveru, že za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá p. B. ako fyzická osoba, nie žalovaný ako

právnická osoba (vtedajší zamestnávateľ p. B.). E. B. bola z toho dôvodu uložená povinnosť túto škodu
žalobcovi nahradiť, pričom túto škodu má p. B. nahradiť v celom rozsahu sám, keďže z predmetného
právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/30/2023 jasne vyplýva, že škodu vo výške
8.832,96 EUR má nahradiť žalobcovi samotný p. B., bez akejkoľvek spoluúčasti inej osoby. Súd je v
danom prípade povinný vyššie uvedené skutočnosti zohľadniť pri svojom rozhodovaní a vysporiadať sa

s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ak už bolo v inej veci právoplatne rozhodnuté o tom, že za
predmetnúškoduspôsobenúžalobcovizodpovedáináosobaakožalovanýatátotretiaosoba(p.B.)bola
aj právoplatne zaviazaná na náhradu tejto škody voči žalobcovi, súd by mal túto skutočnosť rešpektovať
a v súlade s týmito závermi žalobcovu žalobu voči žalovanému zamietnuť (z dôvodu chýbajúcej pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného). V opačnom prípade by súd musel presvedčivo odôvodniť, z akého

dôvodu považuje závery skoršieho rozsudku Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 35T/30/2023 vo
vzťahu k otázke zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi za nesprávne a považuje za potrebné sa
od nich odkloniť (t.j. určiť ako zodpovedný subjekt na náhradu predmetnej škody inú osobu, ako osobu
v zmysle právoplatného rozsudku sp. zn. 35T/30/2023).
10. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2024 žalobca uviedol, že sa pridržiava žaloby so zreteľom na

jej zmenu a čiastočné späťvzatia. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na všetkých doterajších
vyjadreniach. Žalobca svoj návrh odvodzuje z ustanovenia §420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy
tvrdí, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú mu spôsobil p. A. B. ako zamestnanec žalovaného pri
činnosti žalovaného. Žalovaný trvá na tom, že za predmetnú škodu nemôže zodpovedať, nakoľkop. B. pri konaní , ktorým škodu spôsobil nekonal v rámci činnosti žalovaného. Ako žalovaný poukázal
dopravca nemá povinnosť vykonať ani nakládku, ani vykládku prepravovanej zásielky, ak sa na takúto
činnosť osobitne nezaviazal v rámci uzatvorenej zmluvy o preprave veci. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal ako na relevantnú súdnu prax, tak na odbornú literatúru, ktorá sa v tejto otázke zhoduje.
Žalovaný zdôraznil, že s odosielateľom sa v prepravnej zmluve na vykonaní vykládky nedohodol. Ak
teda p. B. či už z vlastnej iniciatívy alebo na pokyn príjemcu realizoval vykládku alebo jej časť a v tejto
súvislosti spôsobil príjemcovi škodu, zodpovedá za takúto škodu sám ako fyzická osoba konajúca mimo
rámca plnenia záväzku žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že vykonávanie vykládky vodičom v prípade,

ak nato dopravca nebol povinný ani nato nedal vodičovi pokyn ako zamestnávateľ predstavuje na strane
vodiča tzv. exces, teda konanie mimo rámca činnosti pre dopravcu pre zamestnávateľa.
V takom prípade neplní ani záväzok dopravcu ani svoje pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy.
Nakoniec zhrnul, že za škodu, ktorá je predmetom aj tohto konania zodpovedá sám p. B. a nie
nikto iný, k čomu dospel už OS TT v právoplatnom rozsudku sp. zn. 35T/30/2023, v ktorom uložil
povinnosť nahradiť predmetnú škodu p. B. a to v celom rozsahu ako jedinej zodpovednej osobe.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje z ustanovenia §
373 Obchodného zákonníka, z porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu.
Žalovaný by si svoj zmluvný záväzok splnil, ak by priviezol všetkých 5 naložených paliet tovaru na
miesto vykládky a umožnil by žalobcovi prístup do ložného priestoru vozidla. Žalovaný však na miesto
vykládky doviezol len 4 palety tovaru a neumožnil žalobcovi prístup do ložného priestoru vozidla. Toto

jednoznačne vyplýva z priložených kamerových záznamov vozidla. Rozhodnutia súdov ako ak odborná
literatúra na ktorú poukazuje žalovaný, riešia úplne iné skutkové situácie. Právny zástupca žalovaného
ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný mal porušiť nejakú povinnosť zo záväzkového
vzťahu, toto je nepravdivé. Žalovaný ako dopravca preukázateľne vykonal prepravu celej zásielky až
na dohodnuté miesto vykládky, akcentoval, že previezol všetkých 5 paliet, čo je úplne evidentné zo

žalobcom doloženého kamerového záznamu, pričom aj v právoplatnom trestnom rozsudku pri opise
skutku p. B. sa konštatuje, že ku škode malo dôjsť tak, že nedošlo k vyloženiu prepravenej palety,
teda žalovaný ako dopravca svoj záväzok vykonať prepravu riadne splnil, zásielku prepravil, vozidlo
na vykládke otvoril a kontaktoval zamestnanca príjemcu, ktorý bol pri vykládke osobne prítomný. Vodič
zjavne príjemcovi žiadnym spôsobom ani nebránil v prístupe do vozidla. Príjemca sa však uspoľahol

nato, že vodič, ktorý vykládku vôbec nemal realizovať pomáhal pri vykládke a manipuloval s paletami
na ložnej ploche vozidla. Táto skutočnosť však nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného za vznik
škody. Ten si svoje povinnosti zo zmluvy riadne splnil. A to, že príjemca vykládku sám z akéhokoľvek
dôvodu nerealizoval
a uspoľahol sa na iniciatívneho vodiča môže založiť zodpovednosť na samotného vodiča, prípadne

príjemcu, ak by vodič konal na jeho pokyn. V tejto súvislosti je otázne, z akého dôvodu žalobca mení
právne posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu, keď počas konania celý čas tvrdil, že zodpovednosť
žalovaného má vyplývať z ustanovenia § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka a teraz tvrdí niečo iné.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že z predložených fotografií je zrejmé, že na miesto vykládky boli
prepravené len 4 palety, nie 5. Na ustanovenia obchodného zákonníka poukazoval žalobca od začiatku.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že § 373 Obchodného zákonníka spomínal
žalobca skôr, dnes zaznel prvý krát. Zo záznamov (kamerových) je jasne vidieť, že prepravených bolo
všetkých 5 paliet.

11. Na pojednávaní konanom dňa 12.09.2024 súd pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej bude ďalej

rozhodovať o petite nasledovného znenia: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.540,96 eur
spoločne a nerozdielne s A. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., ktorý bol
na zaplatenie zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2024, sp.zn. 35T/30/2023.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi - 12 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8.832,96 eur od
14.03.2023 do 23.05.2024, - 12 % ročný úrok z omeškania zo sumy 8.680,96 eur od 24.05.2024 do

18.06.2024,-12%ročnýúrokzomeškaniazosumy8.540,96eurod19.06.2024dozaplatenia,paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. III. Žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.11.2024 konkretizoval

argumentáciu týkajúcu sa otázky, či na miesto vykládky boli prepravené 4 alebo 5 paliet tovaru. Ďalej
zhrnul, že škodu v danom prípade spôsobil výlučne
p. B., ktorý nad rámec činnosti pre žalovaného iniciatívne vykonával vykládku tovaru, na ktorej vykonanie
nebol žalovaný povinný a na ktorej vykonanie žalovaný nedal p. B. pokyn. Možno sa domnievať, že p. B.sa zrejme iniciatívne podujal na vykladanie zásielky (t.j. na činnosť, ktorá nie je jeho pracovnou náplňou)
z dôvodu, že mal vopred pripravený plán scudziť jednu z prepravených paliet a využil neopatrnosť a
laxný prístup pracovníka žalobcu, ktorý proti vykladaniu zásielky

p. B. nenamietal a zároveň ani neskontroloval, či bol z vozidla vyložený všetok prepravený tovar. Za
takéto konanie p. B. zodpovedá výlučne on sám. Neexistuje dôvod, prečo by mal byť žalovaný zaviazaný
na náhradu škody s p. B., ku ktorej vzniku žiadnym spôsobom neprispel.

13. Na pojednávaní konanom dňa 6.3.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v písomných podaniach, žalobca trvá na
podanej žalobe z rozsahu po vykonaných zmenách a čiastočných späťvzatiach. Pokiaľ ide o navrhovaný
dôkaz prehratie obrazových záznamov na doložených CD, nepovažuje za nevyhnutné aby boli
prehrávané na pojednávaní, keďže boli doručené žalovanému, ktorý mal možnosť sa s nimi oboznámiť,
vyjadril sa k nim a aj v prípade tohto dôkazu, je, že je možné aplikovať ustanovenia CSP týkajúce
listinných dôkazov aj na tento dôkaz. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa tak isto

v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení. Pokiaľ ide o návrh o prehratie kamerových
záznamov na pojednávaní, tento žalovaný navrhol z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným bolo
sporné, či na kamerovom zázname z miesta vykládky je zachytená aj piata prepravená paleta, alebo nie.
Ponecháva na zvážení súdu, či tento návrh s ohľadom na túto skutočnosť vykoná, alebo nie. V ostatnom
odkázal na svoje ostatné vyjadrenia. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že

vykonané dokazovanie preukázalo dôvodnosť žaloby, čo do právneho dôvodu ako aj výšky uplatneného
nároku. Najmä preto, že žalovaný neumožnil žalobcovi disponovať so všetkým prepravovaným tovarom.
Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právny
zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že za predmetnú škodu nezodpovedá, nakoľko p.
A. B. pri konaní, ktorým spôsobil škodu nekonal v rámci činnosti pre žalovaného. Povinnosť žalovaného

vykonaťobjednanúprepravuskončilaokamihompristaveniaaotvoreniavozidlasprepravenouzásielkou
na mieste vykládky. Dopravca nie je povinný realizovať samotnú vykládku a vodič túto preto realizovať
nemal a pokiaľ tak urobil išlo o jeho vlastnú iniciatívu, o tzv. exces. Sám žalobcovi žiadnu škodu
nespôsobil, žiadnu povinnosť neporušil a ku vzniku škody ani žiadnym spôsobom neprispel. Nie je
pravdou, že by žalobcovi bolo akýmkoľvek spôsobom bránené k prístupu do vozidla. Žalobca sa však

uspoľahol na iniciatívu p. B. a k veci sa postavil laxne, napriek tomu, že mal vozidlo celý čas otvorené,
celý čas videl do ložnej plochy vozidla avšak k prístupu do ložnej plochy sa nedožadoval, napriek
tomu, že práve on mal vykládku vykonávať. Žalovaný taktiež trvá na tom, že žalobný návrh tak ako je
formulovaný smeruje aj voči p. B., ktorý už bol na náhradu totožnej škody z totožných dôvodov zaviazaný
sám a to skorším právoplatným rozsudkom OS TT sp. zn. 35T/30/2023, v dôsledku čoho v tomto konaní

voči tejto osobe existuje prekážka res iudicata. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd
konanie voči p. B. zastavil, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky a vo vzťahu k
žalovanému v celom rozsahu zamietol, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

14. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa podstatným obsahom spisového

materiálu (žaloba s prílohami, vyjadrenia strán a ich prílohami, vyjadreniami právnych zástupcov na
pojednávaní) a zistil nasledovné:

15. V konaní nebolo sporné, že žalobca si objednal prepravu u žalovaného, príjemca prevzal časť tovaru,
tovar bol prepravený z miesta nakládky na miesto vykládky. Sporným bolo, aký druh tovaru sa prepravil,

či je daná zodpovednosť žalovaného za stratu časti zásielky, kto vykladal tovar – či vodič alebo príjemca.

16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta
(miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

18. Podľa ustanovenia § 622 odsek 1 Obchodného zákonníka, dopravca zodpovedá za škodu na
zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol
odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.19. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá

sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

23. Podľa §369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia.Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

25. Žalobca sa v konaní po čiastočných späťvzatiach domáha zaplatenia peňažnej čiastky vo výške
8.540,96 eur s príslušenstvom. Žalobca sa uvedenej peňažnej čiastky domáha titulom náhrady škody.

Ku vzniku škody došlo pri preprave tovaru, ktorú pre žalobcu ako objednávateľa realizoval žalovaný
ako dopravca v dňoch 23.03.2022 a 24.03.2022 na trase Zvolen – Trnava. Žalobca najskôr tvrdil, že
pri predmetnej preprave bolo naloženýcch 5 europaliet tovaru a žalovaný doručil len 4 europalety.
Neprepravená paleta mala podľa žalobcu obsahovať tovar v hodnote 8.832,96 eur. Žalobca najskôr
tvrdil, že k strate tovaru na nedoručenej europalete došlo pravdepodobne z dôvodu úmyselného konania

zamestnanca žalovaného – p. A. B., ktorého žalovaný na prepravu 5 europaliet použil. Neskôr žalobca
tvrdil, že prepravených bolo všetkých 5 paliet, avšak nie všetky boli na mieste vykládky vyložené.

26. Z pripojené spisu sp.zn. 35T/30/2023 vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
23.01.2024, sp.zn. 35T/30/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2024 (vo výroku o náhrade

škody dňa 20.02.2024) bol A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., odsúdený za
prečin sprenevery, ktorého sa dopustil ako zamestnanec žalovaného pri preprave tovaru pre žalobcu.
A. B. bola trestným rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 8.832,96
eur. Náhrady vzniknutej škody vo výške 8.832,96 eur, na ktorú bol zaviazaný A. B. v trestnom konaní,
sa žalobca domáha i v tomto konaní od žalovaného. Pretože A. B. súdom uloženú povinnosť nahradiť

škodu na základe trestného rozsudku nesplnil, inicioval voči nemu žalobca exekučné konanie, ktoré bolo
následne ukončené po vzájomnej dohode žalobcu a A. B. o postupnom splácaní dlhu.

27. Počas konania bola medzi stranami odstránená spornosť v otázke, koľko paliet sa nachádzalo
v nákladom vozidle, keď dorazilo na miesto vykládky. Strany sa zhodne vyjadrili, že v nákladnom vozidle

sa nachádzalo 5 kusov paliet tovaru. Čo sa týka spochybnenia obsahu zásielky, ktoré naznačil žalovaný,
súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o tom, čo by mohlo byť obsahom zásielky.
Žalobca v konaní špecifikoval, že predmetom prepravy bolo okrem 720 kusov krabíc kolagénu, ktoré
predstavovali nevyloženú časť tovaru, ďalší tovar, konkrétne tovar na 4 paletách: 2389 balení - vitamínu
C (60 kapsúl), 720ks kolagén čierny, 720ks kolagén zlatý, 50ks Kyselina hyalurónová, 95ks pycnogenol,

pričom všetok tento tovar bol riadne prepravený, vyložený a odovzdaný príjemcovi.

28. Z vykonaného dokazovania - pripojeným trestným spisom sp.zn. 35T/30/2023a listinami označenými žalobcom nepochybne vyplynulo, že žalovaný ako dopravca prepravil príslušnú
kompletnú zásielku pozostávajúcu z 5 paliet na dohodnuté miesto vykládky – na dohodnutú adresu so
skladovými priestormi žalobcu v Trnave. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa B. B. (obchodná riaditeľka

spoločnosti Roal Group, s.r.o. ) vo svojej výpovedi dňa 25.05.2022 (zápisnica o výsluchu svedka zo
dňa 25.05.2022, čl. 25) ako aj svedok F. G. (konateľ žalobcu) vo svojej výpovedi dňa 08.06.2022
(zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 08.06.2022, čl. 51). Ku škode na prepravenej zásielke došlo
tak, že po prepravení kompletnej zásielky na dohodnuté miesto vykládky nedošlo k vyloženiu jednej
palety obsahujúcej 720 ks krabičiek kolagénu. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa B. B. vo svojej

výpovedi dňa 25.05.2022 ako aj svedok F. G., vo svojej výpovedi dňa 08.06.2022. Žalobca ako príjemca
prepravenej zásielky neskontroloval množstvo tovaru tvoriaceho zásielku, ktorá bola pri vykládke
vyložená z dopravcovho vozidla, hoci tak spraviť mal a mohol, pričom sa spoľahol na to, že vodič
vozidla vyložil z vozidla všetok prepravený tovar. Svedok uviedol, že v sklade v Trnave od vodiča prebral
tovar jeho kolega H. I., ktorý ale nevedel (na rozdiel od konateľa žalobcu) presný počet paliet, ktoré
sa mali vyložiť, nakoľko konateľ žalobcu mu to nepovedal. Skutočnosť, že chýba 720 kusov kolagénu,

zistil konateľ žalobcu až po fyzickom prepočítaní prepraveného a vyloženého tovaru – obsah paliet bol
totiž zabalený v čiernej igelitovej fólii a pred rozbalením nebolo možné zistiť zloženie jednotlivých paliet.
Vodič dal príjemcovi H. I. podpísať preberací protokol, na ktorom bol uvedený počet kusov tovaru, nie
počet paliet. Dodal, že kúpnu cenu za tovar uhrádzala spoločnosť Roal Group s.r.o. za objednaný počet
kolagénu, nakoľko žalobca zabezpečoval len prepravu tovaru a skladové priestory. Konateľ žalobcu

uviedol,žezostranyRoalGroups.r.o.dodňavýsluchunedošlokuplatneniunárokukvôlitýmchýbajúcim
kolagénom, hoci podľa ich vzájomnej zmluvy má spoločnosť žalobcu zodpovednosť za náhradu škody.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca potvrdil prevzatie kompletnej zásielky na preberacom protokole, hoci
v skutočnosti nedošlo k vyloženiu časti tovaru. Z predloženého kamerového videozáznamu z miesta
vykládkynevyplýva,žebyvodičakýmkoľvekspôsobombránilpríjemcovivstúpiťdonákladnéhopriestoru

vozidlaapodieľaťsanavykládkeztohomiesta.Najednotlivýchpaletáchsanachádzaliinformačnéštítky
(o formáte A4), na ktorých bol uvedený zoznam tovaru uloženého na každej príslušnej palete, čo mohlo
slúžiť príjemcovi na identifikáciu tovaru uloženého na paletách pred podpísaním preberacieho protokolu.
Skutočnosť, že na jednotlivých paletách sa nachádzali informačné štítky, uviedol svedok F. G. vo svojej
výpovedi dňa 08.06.2022. Z listín ďalej vyplynulo, že žalobca mal v zmysle uzatvorenej rámcovej zmluvy

so spoločnosťou ROAL group, s.r.o., ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti
Ecosam,s.r.o.prezasielateľské,skladovacieasúvisiaceslužby(ďalejlen„VOP“)poskytovaťspoločnosti
ROAL group, s.r.o. služby skladovania, zasielateľské služby ako aj služby vytvárania zásielok, balenia
zásielok a iné súvisiace služby. V rámci týchto služieb mal žalobca zabezpečovať aj nakládku, expedíciu
a odovzdanie jednotlivých prepravovaných zásielok patriacich spoločnosti ROAL group, s.r.o. (čl. VIII.

bod 6 VOP).

29. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že z predložených listín vyplynulo, že žalovaný ako dopravca
si svoju povinnosť prepraviť dohodnutú zásielku na dohodnuté miesto vykládky riadne splnil. Zásielku
prepravil na miesto vykládky kompletnú (prepravil všetkých 5 paliet), pričom ku vzniku škody na zásielke

došlo až počas jej vykládky tým, že nedošlo ku kompletnému vyloženiu prepravenej zásielky (jedna
prepravená paleta nebola vyložená).

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výrokovú časť trestného rozsudku, kde je uvedené, že
obžalovaný „naložil do nákladného motorového vozidla značky Iveco, evidenčné číslo D., spolu celkom

päť kusov paliet obsahujúcich rôzny tovar..., ktoré mal na základe objednávky na prepravu zo dňa
22.02.2022 uzatvorenej medzi spoločnosťami Ecosam, s.r.o. a PE&MA, s.r.o., za povinnosť previesť
do skladových priestorov spoločnosti Ecosam, s.r.o., situovanému na Trstínskej ulici číslo 9 v Trnave, z
uvedeného nákladného vozidla vyložil z piatich naložených paliet iba štyri, pričom piatu paletu ... vedome
pracovníkovi spoločnosti Ecosam, s.r.o. zatajil a túto si ponechal naloženú v nákladnom priestore

uvedeného vozidla, po čom následne ihneď s vozidlom a v ňom naloženou paletou išiel na presne
neustálené miesto...“

31. Zmluva o preprave je konsenzuálny kontrakt, ktorý vzniká dohodou o podstatných náležitostiach
vymedzených v základných ustanoveniach. Ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah. Zmluvnými

stranami zmluvy o preprave sú odosielateľ a dopravca. Zákon nevyžaduje pre platnosť zmluvy písomnú
formu.32. Dopravca zodpovedá za nesplnenie všetkých povinností, na ktoré je povinný podľa zmluvy o
preprave. Osobitne je upravená zodpovednosť dopravcu za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej
zásielke. Zodpovednosť dopravcu za škodu na zásielke je tradične v právnych poriadkoch upravená

odlišne od všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu. Odlišné podmienky zodpovednosti sa týkajú
predpokladov zodpovednosti, rozsahu náhrady škody a spôsobu náhrady škody. Zodpovednosť za
škodu na zásielke je objektívnou zodpovednosťou. Objektívna zodpovednosť dopravcu za škodu
na zásielke je vymedzená časovo tak, že dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikne od prijatia
zásielky až do jej vydania príjemcovi. Za príjemcu je potrebné považovať osobu určenú ako príjemcu

v prepravnej zmluve, alebo osobu oprávnenú podľa náložného listu, ak bol vydaný náložný list, alebo
určenú odosielateľom (§ 618). Zákon nevyžaduje ako predpoklad zodpovednosti porušenie povinnosti
dopravcom, v dôsledku čoho jediným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je vznik škody na
zásielke od jej prevzatia do vydania. Zodpovednosť za škodu na zásielke sa vzťahuje na jej: poškodenie,
úplné zničenie, znehodnotenie, stratu.

33. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán ako aj vykonaného dokazovania a to oboznámením
sa s obsahom spisu ako aj s vyššie špecifikovanými listinami, dospel súd k záveru, že medzi
žalobcom ako odosielateľom a žalovaným ako dopravcom došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci
prostredníctvom e-mailu, na základe ktorých žalovaný ako dopravca vykonal pre žalovaného ako
odosielateľa prepravu tovaru zo Zvolena do Trnavy. Zmluvný vzťah medzi žalovaným ako dopravcom a

žalobcom ako odosielateľom mal súd za preukázaný objednávkou prepravy prostredníctvom e-mailu,
pričom v jeho zmysle malo byť prepravovaných 5 paliet tovaru.

34. Vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom žalobcu ako odosielateľa a žalovaného ako dopravcu v
zmysle ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka (Zmluva o preprave veci).

35. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo podstatné určiť, kde končí zodpovednosť dopravcu za
prepravovaný tovar – či končí momentom doručenia zásielky na miesto vykládky, alebo končí
až momentom kedy je všetok prepravovaný tovar vyložený/odovzdaný príjemcovi prípadne inému
určenému subjektu. V konaní bolo preukázané, že na mieste vykládky vodič dodávky (zamestnanec

žalovaného) určoval aký tovar - ktoré palety budú vyložené a spúšťal ich na plošine. Žalobca ich
následne odvážal na vozíku.

36.Zodpovednosťdopravcuprivykonávaníprepravypodľazmluvyoprepraveveciječasovoohraničená
na obdobie, počas ktorého dopravca vykonáva prepravu, na ktorej vykonanie sa zaviazal zmluvou

o preprave veci. Doprava je ukončená okamihom, kedy dopravca pristaví vozidlo s prepravovanou
zásielkou na dohodnuté miesto vykládky a vozidlo otvorí, a teda kedy príjemca nadobudne možnosť
prevziať si zásielku z vozidla dopravcu. Dopravca nemá povinnosť vykonať nakládku zásielky na vozidlo
ani vykládku zásielky z vozidla dopravcu, ak sa na tom osobitne nedohodol v zmluve o preprave veci s
odosielateľom zásielky. Takáto dohoda nebola súčasťou spisového materiálu, e-mailovej objednávky a

takisto existenciu takejto dohody netvrdila žiadna zo strán. Nakládku vykonáva štandardne odosielateľ
zásielky a vykládku vykonáva štandardne príjemca zásielky. Časové obdobie nakládky a vykládky tak
nespadá pod časový rozsah zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke, ak sa strany osobitne
nedohodli v zmluve o preprave veci inak, pričom k takejto dohode v prejednávanej veci nedošlo.

37. Žalobca sa v tomto konaní domáha voči žalovanému nároku na náhradu škody. Žalobca svoj nárok
vyvodzujezust.§420ods.2Občianskehozákonníka,kedytvrdí,žežalovanýzodpovedázaškodu,ktorú
žalobcovi spôsobil p. A. B. ako zamestnanec žalovaného pri činnosti žalovaného. Škoda mala podľa
žalobcuvzniknúťtým,žepotom,akožalovanývpozíciidopravcuprepravilnazákladezmluvyopreprave
veci príslušnú zásielku na dohodnutej trase prepravy a pristavil svoje vozidlo s príslušnou zásielkou

na dohodnuté miesto vykládky k príjemcovi, počas vykládky p. A. B., ktorý bol šoférom príslušného
vozidla, za prítomnosti príjemcu zásielky nevyložil z vozidla všetky palety tvoriace prepravenú zásielku,
jednu paletu príjemcovi zatajil a následne z miesta vykládky odišiel aj s predmetnou nevyloženou
paletou, ktorú týmto spôsobom scudzil. Svoje tvrdenia žalobca preukázal predložením právoplatného
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/30/2023 a kamerových videozáznamov z miesta nakládky,

zlogistickéhoskladužalovanéhoazmiestavykládky.Akoužbolouvedenévyššie,predmetnýmtrestným
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 35T/30/2023 bol p. A. B. právoplatne uznaný za vinného z
trestného činu sprenevery, ktorý mal spáchať práve vyššie opísaným konaním. Predmetným trestnýmrozsudkombolp.A.B.zároveňzaviazanýnanáhraduškodyžalobcovi,ktoráškodajetotožnásoškodou,
ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha voči žalovanému.

38. Zo žalobcom predložených kamerových záznamov vyplynulo, že: žalovanému bola na mieste
nakládky (Zvolen) naložená kompletná zásielka (pozostávajúca z 5 paliet), táto zásielka bola v celku
prepravená do skladu žalovaného na adrese Pri Kalvárii 20 v Trnave, kde došlo k prekládke zásielky
na ďalšie vozidlo žalovaného, pričom v sklade žalovaného bola na vozidlo žalovaného opätovne
naložená kompletná zásielka (pozostávajúca z 5 paliet), žalovaný následne prepravil kompletnú zásielku

(všetkých 5 paliet) na dohodnuté miesto vykládky na adrese Trstínska cesta 9 v Trnave, po pristavení
vozidla na miesto vykládky vodič vozidla informoval pracovníka príjemcu o pristavení vozidla na
vykládku, na základe čoho sa pracovník príjemcu dostavil k otvorenému vozidlu žalobcu, na ktorom
sa nachádzala kompletná prepravená zásielka, vykládku zásielky realizoval vodič vozidla p. A. B. a
pracovník príjemcu p. D. I., ako vyplynulo z výpovede svedka - konateľa žalobcu, v trestnom konaní
(vodič manipuloval so zásielkou na vozidle, pracovník príjemcu manipuloval so zásielkou od vozidla do

priestorov príjemcu), počas vykládky nedošlo k vyloženiu 1 prepravenej palety, pričom proces vykladania
1 nevydanej palety ani nebol začatý. Zo žalobcom predloženého kamerového záznamu vyplýva, že
vodič vozidla sa po pristavení vozidla na miesto vykládky krátko rozprával s pracovníkom príjemcu a
následne sa začala vykládka, ktorú realizovali vodič vozidla spolu s pracovníkom príjemcu spoločne
(vodič vozidla umiestňoval palety na rampu na vozidle a pracovník príjemcu palety pomocou vlastného

paletového vozíka odvážal do skladových priestorov príjemcu). Z kamerového záznamu nevyplynulo, že
by pracovník príjemcu počas vykládky nejakým spôsobom kontroloval, či bola z vozidla vyložená celá
zásielka, avšak z výpovede svedka – konateľa žalobcu v trestnom konaní vyplynulo, že kontrola počas
vykládky príjemcom vykonaná nebola.

39. Žalovaný v konaní správne poukázal na to, že z doloženého kamerového záznamu je zrejmé, že
vodič vozidla pracovníkovi príjemcu žiadnym spôsobom nebránil v prístupe k vozidlu alebo k zásielke.
Pracovník príjemcu sa prístupu do nákladného priestoru vozidla nedožadoval, možnosť manipulácie so
zásielkou alebo oboznámenia sa s jej obsahom priamo vo vozidle nevyužil a prijal skutočnosť, že so
zásielkouvovozidlemanipuloval.Zkamerovéhozáznamunevyplývaavkonanítoaninebolotvrdené,že

by pracovník príjemcu voči takémuto postupu vodiča akýmkoľvek spôsobom namietal. Žalovaný správne
uviedol, že napriek tomu, že vykládku mal zabezpečiť príjemca prostredníctvom vlastných pracovníkov,
príjemca do vozidla žalovaného nevstúpil, hoci túto možnosť mal (pristavené vozidlo malo otvorený
nákladný priestor s viditeľným obsahom ložnej plochy, pričom z kamerového záznamu ani iného dôkazu
nevyplýva, že by vodič pracovníkovi príjemcu nechcel umožniť vstup do vozidla. Aj v prípade, ak by vodič

vozidla v danom prípade odmietol umožniť príjemcovi prístup do nákladného priestoru vozidla, takéto
konanie vodiča by bolo opäť len jeho svojvoľným konaním mimo rámca plnenia činnosti žalovaného
v zmysle uzatvorenej prepravnej zmluvy. Keďže žalovaný ako dopravca nemal povinnosť vykonať
vykládku a svoj záväzok zo zmluvy o preprave splnil pristavením a otvorením vozidla so zásielkou na
mieste vykládky, akékoľvek protiprávne konanie vodiča po tomto okamihu už nemôže spadať pod rozsah

zodpovednosti žalovaného ako dopravcu, a je potrebné ho hodnotiť ako svojvoľné vlastné konanie
vodiča, za ktoré nesie plnú zodpovednosť sám vodič a nie žalovaný.

40. V danom prípade žalobca do konania doložil Rámcovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom
a spoločnosťou ROAL group s.r.o., ktorej súčasťou sú VOP žalobcu. Z predmetných dokumentov

vyplynulo, že žalobca mal pre spoločnosť ROAL group s.r.o. zabezpečovať kompletnú manipuláciu so
zásielkami patriacimi spoločnosti ROAL group s.r.o., vrátane balenia zásielok, ich označenia, nakládky,
odovzdania a skladovania. V danom prípade je teda preukázané, že vykládku zásielky prepravenej
žalovaným ako dopravcom, mal povinnosť zabezpečiť žalobca ako príjemca a skladovateľ zásielky.

41. Ak sa vodič dopravcu po vykonaní prepravy (po pristavení vozidla na vykládku a otvorení vozidla)
z vlastnej iniciatívy alebo na pokyn príjemcu (bez pokynu samotného dopravcu) zúčastní vykládky
prepravenej zásielky z vozidla dopravcu, zodpovedá za škodu vzniknutú na zásielke v časovom
úseku po pristavení vozidla na miesto vykládky on sám (ako fyzická osoba konajúca mimo rámca
plnenia záväzku dopravcu), prípadne je zodpovednosť na samotnom príjemcovi, ak vodič dopravcu

konal na priamy pokyn príjemcu (príjemca v takom prípade použil vodiča na splnenie svojej vlastnej
povinnosti vykonať vykládku). Za škodu na zásielke vzniknutú pri vykonávaní vykládky, resp. vzniknutú
nesprávnym/neúplným vykonaním vykládky však nemôže zodpovedať dopravca, ktorý nebol povinný
vykládku uskutočniť a ktorý svoj záväzok zo zmluvy o preprave veci splnil už pristavením a otvorenímvozidla na mieste vykládky. Zodpovednosť právnickej osoby za konanie svojho zamestnanca podľa
§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by konanie zamestnanca
spadalo do rámca činnosti právnickej osoby, pre ktorú zamestnanec činnosť vykonával. Pokiaľ konanie

zamestnanca predstavuje exces, teda nespadá pod samotnú činnosť zamestnávateľa, ale zamestnanec
koná mimo rámca svojich pracovných povinností a pokynov zamestnávateľa, zodpovedá za svoje
konanie zamestnanec sám. Súd konštatuje, že samotný žalovaný ako dopravca žiadnu povinnosť zo
zmluvy o preprave veci neporušil. V danom prípade je totiž preukázané, že žalovaný ako dopravca svoj
záväzok prepraviť na miesto vykládky celú zásielku splnil. Ak po ukončení prepravy vodič vozidla konal z

vlastnej iniciatívy tak, že na prepravenej zásielke spôsobil škodu (tým, že nevyložil jednu z prepravených
paliet) a preto za takúto škodu zodpovedá sám.

42. V prejednávanej veci nie je sporné, že p. A. B. spôsobil žalobcovi škodu. Tým, že p. B. scudzil
(spreneveril) vyššie špecifikovaný tovar, nepochybne spôsobil škodu na cudzom majetku, za ktorú
zodpovedá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže týmto konaním naplnil aj znaky skutkovej

podstaty trestného činu, na náhradu tejto spôsobenej škody mohol byť zaviazaný aj v rámci trestného
konania (adhézneho konania), čo sa aj stalo. Okresný súd Trnava v rozsudku sp. zn. 35T/30/2023
zaviazal p. B. na náhradu škody spôsobenej žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaný, naopak, neporušil
žiadnu povinnosť, ku vzniku škody neprispel, na predmetnom trestnom čine sa nijako nepodieľal.

43. Žalovaný v konaní správne uviedol, že pokiaľ realizácia vykládky nie je povinnosťou dopravcu,
nespadá doba vykládky do obdobia dopravcovej zodpovednosti podľa § 622 odsek 1 Obchodného
zákonníka. Pod okamihom vydania zásielky sa v takomto prípade rozumie to, že dopravca vozidlo so
zásielkou pristaví príjemcovi podľa jeho pokynu v určenom mieste a umožní mu prístup do nákladného
priestoru vozidla. Obdobie dopravcovej zodpovednosti tak končí okamihom, kedy je zásielka pristavená

k vykládke a príjemcovi je umožnený prístup k zásielke a jej vyloženie. Zo trestného rozsudku vyplýva,
že žalovaný pristavil vozidlo s celou zásielkou (s piatimi paletami tovaru) na miesto vykládky. K škodovej
udalosti, t.j. ku strate časti zásielky došlo podľa rozsudku v čase vykládky, teda v čase, ktorý nespadá
do obdobia zodpovednosti žalovaného ako dopravcu za škodu na zásielke v zmysle § 622 odsek 1
Obchodnéhozákonníka.Odmomentupristaveniavozidlasozásielkounavykládkuprešlazodpovednosť

za zásielku na príjemcu. Na tom, že dopravca (žalovaný) nezodpovedá za škodu na zásielke, ktorá
vznikla pri vykládke nič nemení ani prípadná účasť zamestnanca žalovaného na vykládke. Realizácia
vykládky tovaru totiž nebola povinnosťou žalovaného. Ak sa vykládky z vlastnej iniciatívy alebo na pokyn
zamestnancov príjemcu zúčastnil vodič žalovaného, zodpovedá za akúkoľvek škodu v časovom úseku
od pristavenia vozidla do odovzdania tovaru len on, prípadne spolu so zamestnancami príjemcu, ktorí

predsa mali povinnosť skontrolovať, či prebrali všetok tovar, tvoriaci prepravovanú zásielku.

44. Súd na tomto mieste ďalej zdôrazňuje, že žalovaný si pri vykladaní tovaru v mieste určenia v Trnave
nechal u spoločnosti ROAL group s.r.o. ako príjemcu potvrdiť Záznam o prevádzke vozidla nákladnej
prepravy zo dňa 23.03.2022 až 24.03.2022 (ďalej len ako „Záznam o prevádzke“). Zo Záznamu o

prevádzke tak vyplýva, že žalovaný vykonal prepravu riadne a počas prepravy žiadna škoda nevznikla.
Na Zázname o prevádzke síce nie je rozoznateľný celý text pečiatky spoločnosti ROAL group, s.r.o.,
avšak je zrejmé, že ide o jej pečiatku, keď je zreteľne čitateľný celý názov predmetnej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že Záznam o prevádzke predložený žalovaným
preukazuje, že žalovaný v rámci predmetnej prepravy priviezol na miesto vykládky všetok prepravovaný

tovar, čím si splnil všetky svoje povinnosti voči žalobcovi

45. So zreteľom na vyššie uvedené, zohľadniac čiastočné späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie
zastavil v časti 984 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. Podľa ustanovenia § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

47. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

48. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne
k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil.
Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však
bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca ztohto pohľadu vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne
tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej
strane sporu.

49. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň

súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

50. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

52. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

53. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).