Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Cpr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204636
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124204636.9

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu 1/: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., a žalobcu 2/: E. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XXX, XXX XX D., obaja v zast.: JUDr. Martin Gubka, advokát so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01
Partizánske, proti žalovanému: NAVIGA, s.r.o., IČO: 43 846 432, so sídlom F. G. XXXX/XX, XXX XX
D., v zast.: JUDr. Jozef Kóšu, advokát so sídlom Mostná 29, Nitra, o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.04.2024, doručené žalovaným
žalobcovi 1/ dňa 19.04.2024 je neplatné.

II. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.04.2024, doručené žalovaným
žalobcovi 2/ dňa 19.04.2024 je neplatné.

III. Súd určuje, že pracovný pomer založený medzi žalobcom 1/ a žalovaným pracovnou zmluvou zo
dňa 17.03.2023, končí dohodou ku dňu 07.04.2025.

IV. Súd určuje, že pracovný pomer založený medzi žalobcom 2/ a žalovaným pracovnou zmluvou zo

dňa 13.04.2023, končí dohodou ku dňu 07.04.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 10.06.2024 domáhali určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá.
Súčasne sa žalobcovia domáhali zaplatenia náhrady mzdy a doplatku mzdy na obdobie, ktoré je bližšie
špecifikované v žalobe žalobcov.

2. Žalobcovia svoju žalobu v časti neplatného skončenia pracovného pomeru odôvodnili tým, že žalobca
1 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 17.03.2023 a žalobca 2 uzatvoril so žalovaným pracovnú
zmluvu dňa 13.04.2023. Žalobcovia vykonávali prácu v zahraničí. Na výzvu žalovaného sa žalobcovia
dostavilidňa19.04.2024kžalovanémuatenimodovzdalokamžitéskončeniepracovnéhopomerupodľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, datované ku dňu 11.04.2024. V okamžitom skončení pracovného
pomeru je uvedené, že tento sa mal skončiť dňom 11.04.2024, avšak dňa 11.04.2024 a aj v nasledujúce

dni ešte obaja žalobcovia vykonávali pre žalovaného prácu. Je potrebné uviesť, že žalovaný nijako
skutkovo nevymedzil dôvod, pre ktorý malo dôjsť z jeho strany k okamžitému skončeniu pracovných
pomerov, už na základe čoho považujú obaja žalobcovia okamžité skončenie ich pracovných pomerov
za neplatné.

3. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení k svojej žalobe priložili pracovné zmluvy a okamžité

skončenie pracovného pomeru.4. K žalobe žalobcov zaslal svoje písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý v rámci svojho vyjadrenia
uviedol, že nesúhlasí s tým, že so žalobcami skončil pracovný pomer neplatne. Žalobcovia prevzali
okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré im doručené v prítomnosti ekonómky žalovaného. Boli

oboznámení s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru s poukazom na konkrétne zákonné
ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný mal za to, že dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru boli dané.

5. K vyjadreniu žalovaného zaslali svoje písomné vyjadrenie žalobcovia (repliku), v rámci ktorej uviedli,

že nijako z právneho hľadiska nemôže obstáť, že žalobcovia boli ústne o dôvodoch okamžitého
skončenia pracovného pomeru oboznámení. Žalobcovia napriek tomu uvádzajú, že o dôvodoch neboli
anilenústneoboznámení.Žalobcoviamajúzato,žesajednáoneplatnéskončeniepracovnéhopomeru,
pretože v ňom absentuje vymedzenie skutku podľa § 70 Zákonníka práce.

6. K vyjadreniu žalobcov zaslali svoje písomné vyjadrenie žalovaní (dupliku), v rámci ktorej uviedol,

že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a považoval okamžité skončenie pracovného pomeru so
žalobcami za platné a súladné so Zákonníkom práce.

7. Podľa § 213 Civilného sporového poriadku: „ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných
nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd

rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.“

8. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,

resp. právo na spravodlivý proces.“

10. Podľa § 70 Zákonníka práce vyplýva, že: „okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,

inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.“

11. Na prvom pojednávaní konanom dňa 17.10.2024 súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie
sporu s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru je podľa jeho právneho názoru neplatné pre
absentujúce skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré dal zamestnávateľ žalobcom okamžité skončenie

pracovného pomeru. Súd v tomto smere zdôraznil, že odkaz na zákonné ustanovenie Zákonníka práce
v tomto smere nepostačuje.

12. Následne medzi stranami sporu prebehli mimosúdne rokovania s negatívnym výsledkom, avšak
na pojednávaní konanom dňa 07.04.2025 sa strany sporu dohodli, že budú rešpektovať predbežný

právny názor súdu a otázka platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa medzi stala
nespornou, pretože žalovaný uznal, že so žalobcami skončil pracovný pomer neplatne pre absentujúce
skutkové vymedzenie dôvodov, ktoré viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

13. Súčasne sa stalo medzi stranami sporu nesporné, že žalobcovia ani žalovaní nemali záujem na

ďalšom trvaní pracovného pomeru. V tomto dôsledku žalobcovia dali návrh na zmenu žaloby v časti
trvania pracovného pomeru, že pracovný pomer končí dohodou strán ku dňu 07.04.2025. Súd najprv
o tejto zmene žaloby rozhodol uznesením, ktorým povolil zmenu žaloby v tejto časti. Následne žalovanývyjadril svoj súhlas, že nemá záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru a pracovný pomer medzi
žalobcami a žalovaným skončil dohodou ku dňu 07.04.2025.

14. Nakoľko sa otázka neplatného skončenia pracovného pomeru medzi stranami sporu stala v priebehu
civilnéhosporovéhokonanianespornoutak,žestranysporudospelikčiastočnémuzhodnémuprávnemu
názoru, že pracovný pomer medzi žalobcami a žalovaným skončil neplatne a súčasne, že pracovný
pomer medzi žalobcami a žalovaným končí dohodou ku dňu 07.04.2025, strany sporu prostredníctvom
svojich právnych zástupcov navrhli súdu vydanie čiastočného rozsudku v zmysle § 213 Civilného

sporového poriadku.

15. Podľa § 213 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť čiastočným rozsudkom o takom
procesnom nároku alebo o jeho časti, ktoré sa v priebehu civilného sporového konania stali medzi
stranami sporu nespornými. Súd tak môže rozhodnúť jedine vtedy, ak v priebehu konania nastala
taká procesná situácia, ktorá umožňuje dovodiť právny záver o tom, že v dôsledku uplatnenia alebo

neuplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany je možné tento nárok
žalobcu, resp. jeho časť považovať za nesporný. K takejto procesnej situácii môže dôjsť na základe
dvoch situácií. Prvou situáciou je (o nespornosti nároku žalobcu), keď predmetom sporu vymedzeného
v žalobe je viacero samotných procesných nárokov (došlo teda k objektívnej kumulácií) a v dôsledku
nepotretia alebo uznania niektorého z nich, prípadne na základe zhodných skutkových tvrdení strán

sporu o nároku považuje jeden z nárokov za nesporný. Druhá situácia (o nespornosti nároku žalobcu)
môže nastať vtedy, keď napríklad žalovaný uzná časť uplatneného nároku a o ostávajúcej časti nároku je
potrebné vykonať dokazovanie. Zákon nevylučuje ani viacero čiastočných rozsudkov, pokiaľ je to účelné
a hospodárne pre vedenie civilného sporového konania. (Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné
právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str.

342, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

16. Súd preskúmal procesné podmienky na vydanie čiastočného rozsudku v zmysle § 213 Civilného
sporového poriadku a dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na vydanie čiastočného
rozsudku v prípade nároku žalobcov požadujúcich určenie neplatného skončenia pracovného pomeru

a určenia, že pracovný žalobcov netrvá a skončil sa dohodou ku dňu 07.04.2025.

17. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

18. V priebehu ďalšieho pokračovania civilného sporového konania po právoplatnosti tohto rozsudku sa
súd bude zaoberať výškou náhrady mzdy žalobcov za rozhodujúce obdobie od momentu oznámenia
žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvajú na ďalšom zamestnávaní až po moment skončenia
pracovného pomeru. Súčasne sa bude pokračovať v dokazovaní ohľadom doplatenia mzdových
nárokov, ktoré žalobcovia požadujú od žalovaného. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).