Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207912
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424207912.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu
JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: 4av.sk, s. r. o., so sídlom
Bilíkova26,84101Bratislava,IČO:45926859,zastúpenýadvokátomJUDr.BaltazárMucska,sosídlom
Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, zapísaný v registri SAK pod číslom 5181, adresa pre doručovanie
Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: X. V.. P.. M. K., N. XX.XX.XXXX, A. V. XX, XXX

XX A., X. W.. T. K., N. XX.XX.XXXX, A. T. XX, XXX XX A., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou
DUDÁŠ & partners, s.r.o., so sídlom Kováčska 6, 831 04 Bratislava, IČO: 36 867 080, o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 56C/33/2024 - 30 zo dňa 15.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 56C/33/2024 -
30 zo dňa 15.08.2024 v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 56C/33/2024 -
30 zo dňa 15.08.2024 v napadnutom výroku IV. z r u š u j e .

III. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva voči žalovanému 2. nárok na

náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

IV. Krajský súd v Bratislave žalovanému 1. priznáva voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Bratislava IV svojím uznesením sp. zn. 56C/33/2024 - 30 zo dňa 15.08.2024, návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.), zakázal žalovanému v 2. rade akýmkoľvek
spôsobom nakladať s bytom č. XX nachádzajúcim sa na X. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXX, nachádzajúceho sa v A., vchod (číslo): T. XX, popis stavby: Bytový dom, postaveného na
pozemku parcely registra „E.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere

402 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava J., obec: Bratislava-N. V., katastrálne územie: M. a
príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve
bytového domu vo veľkosti X/XX, a to najmä uzavrieť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu
alebo iným spôsobom scudziť uvedené nehnuteľnosti, vložiť ich ako nepeňažný vklad do obchodnej
spoločnosti, uzavrieť záložnú zmluvu, predmetom zálohu ktorej by boli uvedené nehnuteľnosti, zriadiť k

nim vecné bremeno, vykonať zabezpečovací prevod práva resp. uzavrieť nájomnú zmluvu k uvedeným
nehnuteľnostiam (výrok II.), uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohtouznesenia na príslušnom súde proti žalovanému v 2. rade žalobu o určenie, že darovacia zmluva,
na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností vykonaný zápis vlastníckej práva žalovaného v 2. rade
pod č. M.-XXXXX/XXXX zo dňa 10.08.2023, a ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2.

rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia, je voči nemu právne
neúčinná. Žalobca túto povinnosť nemá, ak v rovnakej lehote podá uvedenú žalobu správca žalovaného
v 1. rade (výrok III.) a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(výrok IV.).

2.Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 09.08.2024 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie, ktorým by v prospech žalobcu zriadil záložné právo zabezpečujúce jeho pohľadávku voči
žalovanému v 1. rade v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného
v X. rade, a to na byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX, nachádzajúci sa v A., vchod (číslo): T. XX, popis stavby: Bytový dom, postavený na pozemku

parcely registra „E.“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2,
zapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, okres: Bratislava J., obec: Bratislava-N. V., katastrálne územie: M. a príslušného
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového
domuvoveľkostiX/XX(ďalejlen„dotknutánehnuteľnosť“),dookamihuúplnéhouspokojeniapohľadávky

žalobcu voči žalovanému v 1. rade v zmysle vyššie uvedeného právoplatného platobného rozkazu.
Alternatívne sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 2.
rade zakázal s dotknutou nehnuteľnosťou nakladať.

3.Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že má v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu

OS Banská Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 voči žalovanému v 1. rade judikovanú
pohľadávku vo výške 47.190,- EUR s príslušenstvom. Nakoľko žalovaný v 1. rade neplnil ani po
rozhodnutí súdu, inicioval žalobca exekučné konanie. Vykonaním exekúcie vedenej pod sp. zn. 104EX
153/23 bol poverený súdny exekútor V.. J.. Š. V.. Doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa
13.04.2023, ktoré si žalovaný v 1. rade riadne prevzal dňa 17.04.2023, bolo žalovanému v 1. rade v

súlade s § 61d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku zakázané nakladať so svojim
majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora. Žalovaný v 1.
rade sa napriek tomu začal zbavovať svojho nehnuteľného majetku, keď dotknutú nehnuteľnosť, ktorú
vlastnilspolusmanželkou,previedolnasvojhosyna,ktorýježalovanýmv2.rade.Týmtosvojímkonaním
maril výkon exekúcie. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v 1. rade previedol v rozpore so zákazom

exekútora aj iný nehnuteľný majetok na tretiu osobu, z čoho možno vyvodiť úmysel žalovaného v 1. rade
zmariť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca poukázal na § 61d ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa ods. 1 nemá vplyv na platnosť
právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže
byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto úkonu odporovať, ak

ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré
o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť. Uznesením
Mestského súdu Bratislava III sp.zn. 81OdK/150/2024 zo dňa 27.06.2024, zverejneným v obchodnom
vestníku dňa 10.07.2024, bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho
vznikla súdnemu exekútorovi povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného

konania, a zároveň tým v zmysle § 167f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej aj „zákon o konkurze“) zaniklo exekučné záložné právo. Žalobca má zato, že konanie žalovaného
v 1. rade napĺňa znaky nepoctivého zámeru (vrátane § 166g ods. 2 písm. e) a h) zákona o konkurze)
ide o zneužitie inštitútu oddlženia formou konkurzu. Takéto skúmanie nepoctivého zámeru je však podľa
právnej úpravy možné len ex post, v dôsledku čoho je vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu ohrozená.

4.Žalobca uviedol, že za takejto situácie je dočasnou a provizórnou úpravou spočívajúcou v nariadení
zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia možné zabrániť ďalším nepriaznivým následkom na strane
žalobcu, ktoré by mohli nastať pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na popísaný skutkový
stav považuje žalobca za spravodlivé, zabezpečenie majetku nariadením zabezpečovacieho opatrenia,

aby prípadným ďalším konaním nedošlo k ohrozeniu alebo sťaženiu uspokojenia pohľadávky žalobcu,
do času úspešného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany v konkurznom konaní (najmä, nie však
výlučne návrhom na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer). Uviedol, že pri aplikácii analógie iuris,
je možné návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (príp. neodkladného opatrenia) smerovaťproti tomu, v koho prospech žalovaný v 1. rade právny úkon urobil, t.j. voči žalovanému v 2. rade,
nakoľko právny úkon, ktorým došlo k prevodu dotknutej nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, je
vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný. Ak by súd nevzhliadol dôvody na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia, navrhol žalobca alternatívne nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému
v 2. rade zakázané s nehnuteľnosťami ďalej nakladať. V danom prípade je obava žalobcu z ohrozenia
exekúcie legitímna z rovnakých dôvodov, ako v prípade zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zdôraznil,
že pri posudzovaní predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je primárne potrebné skúmať
okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade a mať na zreteli tú skutočnosť, že žalovaný

v 2. rade je blízkou osobou žalovaného v 1. rade. V danom prípade by nebolo efektívne a účelné
čakať, kým sa prípadný úmysel žalovaného v 2. rade scudziť predmetnú nehnuteľnosť prejaví a zhmotní
navonok, ale je potrebná bezodkladná preventívna úprava pomerov. Žalobca v tomto smere poukázal
na rozhodovaciu prax súdov.

5.Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 329 ods. 1,
§ 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), § 61d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, § 166h ods. 1, § 167f ods. 2, ods. 4 zákona

o konkurze a vecne tým, že v odseku 9. napadnutého rozhodnutia odôvodnil zamietnutie návrhu na
nariadeniezabezpečovaciehoopatreniasdôrazomnaust.§343ods.1CSP,keďževlastníkomdotknutej
nehnuteľnosti nie je žalovaný v 1. rade, ale žalovaný v 2. rade. Hoci žalovaný v 1. rade pri prevode
majetku na žalovaného v 2. rade postupoval v rozpore so zákazom exekútora (§ 61d ods. 2 Exekučného
poriadku), takéto nakladanie s majetkom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu.

6.V odseku 11. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa zaoberal právnou teóriu inštitútu
neodkladného opatrenia a v odseku 14. uviedol skutkový stav veci na ktorý aplikoval ust. § 325 ods.
1 CSP v spojení s § 167f ods. 2, ods. 4 zákona o konkurze a následne v odsekoch 18. až 20.
uviedol dôvody na základe ktorých návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd prvej

inštancie mal listinnými dôkazmi za osvedčené, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade exekučný titul,
pričom po začatí exekúcie žalovaný v 1. rade previedol dotknutú nehnuteľnosť ako majetok podliehajúci
exekúcii v rozpore so zákazom exekútora na svoju blízku osobu, na žalovaného v 2. rade. V čase
exekúcie boli práva žalobcu chránené v zmysle § 61d ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý stanovuje
neúčinnosť takýchto prevodov a možnosť oprávneného uspokojiť sa z takto prevedeného majetku

bez toho, aby musel takémuto prevodu odporovať v zmysle Občianskeho zákonníka. Exekútorom na
dotknutú nehnuteľnosť bolo zriadené záložné právo, čím boli chránené práva žalobcu. Táto situácia
sa však zmenila vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho v súlade s
§ 167f ods. 4 zákona o konkurze, zo zákona zaniklo exekučné záložné právo a exekútorovi, podľa §
167f ods. 2 zákona o konkurze, vznikla povinnosť zastaviť exekučné konanie. Žalobca tak vyhlásením

konkurzu stratil ochranu, ktorú mu poskytovalo exekučné záložné právo, keď sa mohol vzhľadom na
prevod vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami priamo v exekučnom konaní domáhať uspokojenia
svojej pohľadávky aj z dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade bez povinnosti
odporovať prevodu tejto nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Súd prvej
inštancie tak mal dostatočne osvedčené, že žalovaný v 1. rade v súčinnosti so žalovaným v 2. rade

vykonali kroky smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade. Súd
prvej inštancie zdôraznil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu aj skutočnosťou, že krátko
pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zhoršeniu právneho postavenia
žalobcu v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade a k zániku exekučného
záložného práva. Prípadným ďalším prevodom nehnuteľnosti na tretiu osobu by sa podstatne zhoršila

vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, pričom vzhľadom na konanie žalovaného v 1. rade v súčinnosti so
žalovaným v 2. rade po začatí exekúcie, nie je možné vylúčiť ďalšie nakladanie žalovaným v 2. rade s
dotknutou nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie sa tak stotožnil so žalobcom v tom, že nie je potrebné
preukazovať priame kroky žalovaného v 2. rade vedúce k scudzeniu dotknutej nehnuteľnosti alebo
osobitné indície svedčiace o zámere žalovaného v 2. rade ďalej ju scudziť, nakoľko na preukázanie

reálnosti tejto hrozby postačuje predchádzajúci prevod dotknutej nehnuteľnosti medzi žalovanými ako
blízkymi osobami v rozpore so zákazom exekútora.
V odseku 20. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil ako proporčné, obmedzenie práv
žalovaného v 2. rade vo vzťahu k potrebe ochrany práv žalobcu, keďže nariadením neodkladnéhoopatrenia sa nevytvára stav trvalý a ani nie sú neprimeraným spôsobom obmedzované práva
žalovaného v 2. rade, keď dochádza výlučne k dočasnému obmedzeniu vlastníckych práv za účelom
legitímnej ochrany práv žalobcu a to za situácie, že žalovaný v 2. rade sa podstatným spôsobom podieľal

na vytvorení tohto právneho stavu, keď prijal dar v čase, keď jeho otec (žalovaný v 1. rade) mal zakázané
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii.
V odseku 26. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 336 ods.
1, ods. 2, ods. 3 CSP v spojení s § 166h ods. 1 zákona o konkurze, keďže nariadil neodkladné
opatrenie pred začatím konania, resp. bez toho, aby prebiehalo konanie vo veci samej a zároveň

nejde o neodkladné opatrenie, ktoré je vecou samou, uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci
samej o určenie, že darovacia zmluva, na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností zapísaný vklad
vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade pod č. V-17903/2023 zo dňa 10.08.2023, a ktorou žalovaný v
1. rade previedol na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, je voči žalobcovi
právne neúčinná. Uspokojenie pohľadávky žalobcu či už v konkurznom konaní alebo po jeho prípadnom
ukončení, bude možné len v prípade úspešného odporovania darovacej zmluvy, ktorou bolo prevedené

vlastnícke právo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a tak súd uložil žalobcovi povinnosť v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 2. rade na príslušnom súde
žalobu o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou bolo vlastnícke právo na žalovaného v 2. rade
prevedené.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 27. a 28. napadnutého

rozhodnutia podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7.Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní 1. a 2. proti výrokom II., III., IV., ktorým navrhli,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil, nakoľko návrh na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť súdom
prvej inštancie zamietnutý v celom rozsahu. Žalovaní svoje odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm.
f), písm. h) písm. d) CSP.

8.Žalovaní v prvom rade poukázali na skutočnosť, že žalobca podal obdobný návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, týkajúci sa žalovaného 1. spolu s iným
žalovaným 2. J.. T. H., N.. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX A., na Mestský súd Bratislava III vedený pod
sp. zn. 79 Cb/67/2023, týkajúci sa bytu na V. XX, M. A.. Návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením
Mestského súdu Bratislava III zo dňa 19.12.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 19.12.2023 (poznámka odvolacieho súdu: bez uvedenia spisovej značky, s dátumom označeným

19.12.2023 bez reálneho súvisu s konaním pred súdom prvej inštancie 19.12.2024 a bez predloženia
uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu). Krajský súd v Bratislave konštatoval rovnako ako súd prvej
inštancie, že sa neosvedčili dôvody nevyhnutné pre vydanie neodkladného opatrenia a že neexistovali
zákonné dôvody pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené považujú žalovaní za aplikovateľné
aj pre predmetnú vec.

9.Žalovaní namietajú výrok IV., ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1., 2., hoci nebol vo veci 100 % úspešný a zároveň nebol
voči žalovanému 1. vôbec úspešný a preto by žalovaný 1. nemal hradiť trovy konania. Uvedený názor
žalovaní zdieľajú aj pre prípad, že by odvolací súd potvrdil zvyšné výroky uznesenia súdu prvej inštancie.

Žalovaní majú za to, že nech odvolací súd rozhodne akokoľvek o zvyšku odvolania, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku IV. je nesprávne a rozhodnutie o trovách konania je potrebné zmeniť.
Napriek uvedenému, žalovaní majú za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť
zamietnutý a žalovaným 1., 2. mal byť priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

10.Žalovaní namietajú rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., keďže neexistovali zákonné
dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému 2. zakazuje akýmkoľvek spôsobom
nakladať s predmetným bytom ktorý je v jeho vlastníctve. Žalovaní poukazujú najmä na skutočnosť,
že predmetný byt je dlhodobým miestom domácnosti ako aj miestom trvalého pobytu žalovaného 2.,

ešte predtým ako existoval exekučný titul. Žalovanému 2. nemožno zakázať akokoľvek nakladať s
predmetnýmbytomvktorommásvojudomácnosť,trvalevňombývaafaktickyvyužívapresvojeosobné
potreby. Žalovaní poukazujú na absolútny zákaz nakladania s predmetným bytom s demonštratívnym
výpočtom (najmä ...), čo znamená absolútny zákaz akéhokoľvek nakladania s bytom žalovaným 2., či užprávny alebo faktický. Uvedené by znamenalo nemožnosť žalovanému 2. v predmetnom byte zotrvať,
resp. ho fakticky využívať, čo považujú žalobcovia za totálny, nedôvodný, protizákonný a protiústavný
zásah do práv žalovaného 2.. Výrok súdu nemôže byť absolútny na všetko nakladanie s predmetným

bytom, kedy by bolo možné aj samotné jeho užívanie žalovaným 2. zakázať. Žalovaní, najmä žalovaný
2. navrhujú odvolaciemu súdu výrok II. a s tým súvisiaci výrok III. napadnutého rozhodnutia zrušiť, celý
návrh žalobcu zamietnuť a žalovaným priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

11.Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť na
majetok nachádzajúci sa v konkurze (iným ako konkurzným súdom) v súlade s príslušnou judikatúrou a
logikou príslušných zákonných ustanovení týkajúcich sa konkurzu. V poznámke uviedli, že ak je už na
majetok dlžníka vyhlásený konkurz, všetky úkony týkajúce sa majetku podliehajú správcom konkurznej
podstaty a sú súčasťou konkurzného konania. To znamená, že po vyhlásení konkurzu sa majetok
dlžníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a o jeho správe rozhoduje správca konkurznej podstaty.

Z tohto dôvodu nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by zasahovalo do tohto majetku,
pretože všetky úkony voči majetku v konkurze musia byť vykonané v súlade s konkurznými predpismi
a pod dohľadom konkurzného súdu. Všeobecne platí, že konkurzné konanie má prednosť pred inými
exekučnými alebo zabezpečovacími, resp. neodkladnými opatreniami. (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obo 36/2007 zo dňa 27.02.2008, v ktorom súd konštatoval, že: „... Po vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka, správca konkurznej podstaty spravuje tento majetok výlučne podľa zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Všetky exekučné konania, vrátane výkonu zabezpečovacích opatrení,
sú týmto okamihom prerušené a na majetok v konkurze nemožno nariadiť žiadne ďalšie exekučné
alebo zabezpečovacie opatrenia. ...“). Uvedené rozhodnutie potvrdzuje, že po vyhlásení konkurzu nie
je možné na majetok dlžníka nariadiť neodkladné opatrenie, pretože všetky právne úkony týkajúce

sa majetku sú v správe správcu konkurznej podstaty a podliehajú konkurznému konaniu. Ďalším
relevantným rozhodnutím je uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/64/2005 v ktorom sa uvádza,
že „... po vyhlásení konkurzu sa práva veriteľov musia uspokojovať výlučne v rámci konkurzného
konania a súd nesmie povoliť neodkladné opatrenia, ktoré by zasahovali do majetku zahrnutého v
konkurznej podstate. ...“. Tieto rozhodnutia potvrdzujú zásadu, že konkurzné konanie má prednosť

pred individuálnymi zabezpečovacími alebo exekučnými opatreniami a že ochrana majetku dlžníka je
zabezpečená v rámci konkurzného konania pod dohľadom súdu a správcu konkurznej podstaty. Tým
nie je obmedzené právo žalobcu podať určovaciu žalobu v súlade so zákonom, pričom nemôže vykonať
iné úkony postihujúce majetok podliehajúci konkurzu, ktoré sú v plnej právomoci a kompetencii správcu
konkurznej podstaty, resp. vo výlučnej príslušnosti konkurzného súdu.

12. Žalovaní namietajú, že neboli osvedčené dôvody pre vydanie neodkladného
opatrenia. Žalovaný 2. poukázal na skutočnosť, že za celej doby vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti
neuskutočnil žiaden úkon, ktorým by sa snažil zmeniť vlastníctvo resp. uskutočniť akýkoľvek iný
obdobný úkon k predmetnému bytu. Tým neexistovala a ani neexistuje dôvodná obava, ani skutočnosti

nasvedčujúce tomu, že by existovala akákoľvek hrozba zo strany žalovaného 2., ktorý nakladá s
predmetným bytom ako jeho vlastník a dlhodobý člen domácnosti. Existencia akejkoľvek hrozby nebola
žalobcom doložená a ani neexistoval dôvod, že taká hrozba existuje a to aj napriek tomu, že došlo
k vyhláseniu konkurzu a oddlženiu žalovaného 1. zo zákonných dôvodov. Aj predmetný byt mohol a
môže byť zaradený správcom konkurznej podstaty do súpisu majetku, a to bez ohľadu na evidované

vlastníctvo treťou osobou. Ak správca považuje predmetný byt právne za majetok žalovaného 1., t.zn.
pohľadávka žalobcu a jej uspokojenie v rámci konkurzu nie je ničím ohrozené. Je teda vecou žalobcu,
ako osoby prihlásenej do konkurzného konania, presvedčiť správcu, aby predmetný byt zaradil do
konkurznej podstaty, uviesť k tomu relevantné argumenty podložené dôkazmi, a nie predčasne podávať
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie tak zasahuje

bez dostatočného zákonného a rozumného dôvodu do príslušnosti a kompetencie konkurzného súdu
a správcu konkurznej podstaty. Vyhlásením konkurzu, resp. ODK, správa majetku a rozhodovanie o
evidencii, existencii a nakladaním majetku, prechádza právne do rúk správcu konkurznej podstaty,
preto neexistuje akákoľvek hrozba ani dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti
žalovaní tiež poukázali, že žalobca predčasne vykonáva svoje práva, ešte predtým ako by o tom

rozhodoval a mal zákonne postupovať správca konkurznej podstaty, zjavne z dôvodu, že je znalý
skutočnosti, že námietka žalovaného 2. a jeho matky J.. P. K. proti exekúcii k predmetnému bytu bola
opodstatnená, čo súdu účelovo zamlčal.13. Žalovaní k darovacej zmluve uviedli, že pred zavkladovaním darovacej zmluvy,
existovala predchádzajúca darovacia zmluva, ktorej návrh na vklad bol katastrálnym úradom prerušený
a následne zamietnutý len pre formálne nedostatky (pri novej darovacej zmluve došlo len ku korekcii

pôvodného znenia). Právny titul žalovaného 2. k bytu vyplýva aj z predošlej darovacej zmluvy, ktorú
nemožno považovať v jej účinkoch voči žalobcovi za neplatnú (obsahovala len formálne nedostatky).
Preto nedošlo k nijakému nekalému úkonu ale sa len napravil formálny nedostatok pôvodnej darovacej
zmluvy a žalovaný 2. nadobúdal podielové spoluvlastníctvo 1/2 od svojej matky J.. P. K. a 1/2 od svojho
otca žalovaného 1.. Žalovaný 2. spolu s matkou J.. P. K. podali exekútorovi námietky po oznámení o

začatí exekúcie k predmetnému bytu, avšak o námietkach do zastavenia exekúcie nebolo rozhodnuté.

14.V závere žalovaní vzhľadom na vyššie uvedené konštatovali, že nemožno rozhodnutie súdu prvej
inštancie považovať za zákonné a správne, lebo neexistuje dôvod, že by žalovaný 2. nebol platným a
zákonným vlastníkom 1 podielu predmetného bytu, ktorý mu platne darovala jeho matka a súd nemá
žiaden právny dôvod zakázať žalovanému 2. disponovať s predmetným bytom resp. akokoľvek nakladať

s jeho 1/2 spoluvlastníckym podielom, ktorý je nepochybný a na podporu svojho stanoviska pripojili
stanovisko Slovenskej komory exekútorov zo dňa 10.05.2024, ktoré konštatovalo, že 1 predmetného
bytu bola a je nepostihnuteľná exekúciou.

15.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaných

1., 2. bolo podané vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie k výrokom II., III., IV. včas (§ 362
ods. 1 CSP) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), dôvodmi odvolania (§ 380

CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v zásadných námietkach pre posúdenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je dôvodné.

16.Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia. K uvedenému inštitútu je potrebné uviesť, že má výnimočný charakter,

ktoré možno nariadiť len ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Neodkladné opatrenie je
namieste nariadiť len vtedy, ak za účelom zabránenia reálne hroziacej konkrétnej ujmy je potrebné
bezodkladne, t.j. rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Pri nariadení neodkladného
opatrenia súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho právneho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je
súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd tiež zvážiť, či v dôsledku
neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho

práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu) a napokon posúdiť, či neodkladným
opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa
čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere). Zákaz disponovať s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať,
niečoho sa zdržať je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto

má svoje ústavné a zákonné limity.

18. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia oprel o svoj judikovaný nárok voči
žalovanému 1. (právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 k pohľadávke vo výške 47.190,-EUR s príslušenstvom), a uviedol

potrebu zamedziť ďalšiemu scudzeniu nehnuteľnosti/bytu žalovaným 2. ako vlastníka, keďže sa žalobca
obáva nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a to s poukazom na opísanie skutkového deja,
keďže v minulosti už došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti/bytu žalovaným 1., keď ako darca
previedol tento byt darovacou zmluvou na žalovaného 2. ako obdarovaného napriek zákazu uloženýmrozhodnutím o upovedomení o začatí exekúcie sp.zn. 104Ex 153/23-13 zo dňa 13.04.2023, ktoré si
žalovaný 1. riadne prevzal dňa 17.04.2023.

19. Podľa § 61d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného
súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

20. Podľa § 61d ods. 2 EP, nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá
vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok
oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto
právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti
museli vedieť.

21. Námietku žalovaných uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, že neexistujú zákonné dôvody pre
vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému 2. zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s
predmetným bytom ktorý je v jeho vlastníctve, byt dlhodobo užíva, je miestom jeho trvalého pobytu ešte
pred existenciou exekučného titulu a absolútny zákaz nakladania s predmetným bytom by bolo možné

spájať so zákazom jeho užívania, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Výrok II. súdu prvej inštancie síce zakazuje žalovanému 2. akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom,
keď nakladanie špecifikuje „... a to najmä uzavrieť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu
alebo iným spôsobom scudziť uvedené nehnuteľnosti, vložiť ich ako nepeňažný vklad do obchodnej
spoločnosti, uzavrieť záložnú zmluvu, predmetom zálohu ktorej by boli uvedené nehnuteľnosti, zriadiť k

nim vecné bremeno, vykonať zabezpečovací prevod práva resp. uzavrieť nájomnú zmluvu k uvedeným
nehnuteľnostiam. ...“, čo podľa názoru odvolacieho súdu nemá charakter obmedzenia v samotnom
užívaní predmetného bytu žalovaným 2.. V zmysle rozhodovacej praxe slovenských súdov, bez
formulácie zákazu s nehnuteľnosťou nakladať s relevantnou špecifikáciou, by žalovaný 2. mohol túto
kedykoľvek previesť na tretiu osobu, čím by sa zmarila možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu.

Právnou podstatou nariadeného neodkladného opatrenia je povinnosť žalovaného niečo znášať, t. j.
musístrpieťurčitéobmedzenia,ktoréspočívajúvobmedzívýkonujehovlastníckychpráv,prípadneiných
vecných práv s cieľom použiť vec na súdom určený účel. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd
musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav
v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný k osvedčenému

porušeniu práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu) a napokon posúdiť, či
neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú
mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere). Uvedené v praxi znamená, že žalovanému môže byť uložená povinnosť len vo
vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, keď aj

z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí
existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo
proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). Vzhľadom na vyššie uvedené s dôrazom na formuláciu
petitu je odvolací súd názoru, že v štandardnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti/bytu, nie je žalovaný
2. nijak obmedzený a ostatná formulácia petitu spočíva v relevantnom obmedzení nejakým spôsobom

nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou formou prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, alebo ju
zaťažiť záložným alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby.

22. Námietku žalovaných uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že neboli splnené zákonné
podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia keďže neodkladné opatrenie nemožno nariadiť na

majetok v konkurze, odvolací súd vo vzťahu k osvedčeným skutkovým okolnostiam vyhodnotil ako
nedôvodnú.
Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh je nepochybné, že upovedomením
o začatí exekúcie pod sp. zn. 104EX 153/23 zo dňa 13.04.2023 začala exekúcia v prospech žalobcu voči
povinným medzi ktorými bol žalovaný 1. vo vzťahu k vyššie špecifikovanej pohľadávke. Predmetným

upovedomením bolo žalovanému 1. zakázané podľa § 61d ods. 1 EP zakázané nakladať so svojim
majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora. Žalovaný 1.
upovedomenie o začatí exekúcie riadne prevzal dňa 17.04.2023, no napriek vyslovenému zákazu,
začal sa zbavovať svojho nehnuteľného majetku, keď predmetnú nehnuteľnosť/byt, ktorú vlastnil spolu smanželkou,previedolnasvojhosynadarovacouzmluvouvzmysleM.-XXXXX/XXXXzodňa10.08.2023,
t.j. žalovaný 2..
Ustanovenie § 61d ods. 1 EP ustanovuje povinnosť povinnému, obmedziť svoju činnosť len na

uskutočňovanie bežných právnych úkonov (v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo
požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku) a to doručením mu upovedomenia o
začatí exekúcie. Z predloženého výpisu listu vlastníctva žalobcom, mal súd osvedčené, čo nebolo ani
rozporované, že žalovaný 1., ktorý upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 17.04.2023, následne
previedol predmetnú nehnuteľnosť/byt darovacou zmluvou na žalovaného 2., ktorý je jeho synom; vklad

vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím príslušného orgánu správy katastra dňa 10.08.2023 v
prospech žalovaného 2..
Podľa § 61c ods. 4 písm. c) EP, sa za bežný právny úkon na účely tohto zákona nepovažuje najmä
prevod nehnuteľnosti. Odvolací súd je názoru, že darovacou zmluvou v zmysle M.-XXXXX/XXXX zo dňa
10.08.2023, na základe ktorej žalovaný 1. previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti/bytu
v prospech žalovaného 2., nešlo o bežný právny úkon povinného v exekúcii (žalovaný 1.) po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie. Z uvedeného konania žalovaného 1. je tak nepochybné, že žalovaný
1. ako povinný v exekúcii uloženú povinnosť porušil.
Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že úkon porušujúci zákaz (darovacia zmluva) je neúčinný
voči oprávnenému (žalobca) a nárok oprávneného môže byť uspokojený z toho, čo takýmto úkonom
ušlo (odporovateľnosť nastáva zo zákona). Efektívnosť exekúcie je zabezpečená tým, že oprávnený

nemusí úkonu odporovať v osobitnom konaní podľa civilného sporového poriadku za situácie, ak ide o
nakladanie s majetkom v prospech takej osoby, u ktorej sa podľa všeobecných predpisov predpokladá,
že o úmysle ukrátiť oprávneného musela vedieť a pri vynaložení náležitej starostlivosti musela vedieť
aj o prebiehajúcej exekúcii a to napr. preverením v registri exekúcií (dôvodová správa k zákonu č.
2/2017, ktorým bol novelizovaný EP s účinnosťou od 1.4.2017; § 61d EP). K uvedenému je tiež potrebné

konštatovať, že žalovaný 2. je vo vzťahu k žalovanému 1. synom, takže ide o osobu jemu blízkou (§ 116
a § 117 Občianskeho zákonníka) a tak musel mať vedomosť o prebiehajúcej exekúcii.
Vzhľadom na uvedené, námietka žalovaných, že nemožno nariadiť neodkladné opatrenie na majetok
v konkurze, keďže na majetok žalovaného 1. bol uznesením Mestského súdu Bratislava III sp.zn.
81OdK/150/2024 zo dňa 27.06.2024, zverejneným v obchodnom vestníku dňa 10.07.2024, vyhlásený

konkurz, je tak podľa názoru odvolacieho súdu bezvýznamná, keďže z časovej chronológie vyššie
uvedených právnych úkonov vyplýva, že žalovaný 1. v čase vyhlásenia konkurzu už nebol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti/bytu, a tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje vo
vzťahu k žalovanému 2., ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol právnym úkonom (darovacou
zmluvou), ktorým bol porušený zákaz uložený upovedomením o začatí exekúcie pod sp. zn. 104EX

153/23 zo dňa 13.04.2023 žalovanému 1. ako povinnému.

23. Námietku žalovaných uvedenú v odseku 12. tohto rozhodnutia, že neboli splnené zákonné
podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia keďže žalovaný 2., počas celej doby vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti, neuskutočnil žiaden úkon, ktorým by sa snažil zmeniť vlastníctvo resp.

uskutočniť akýkoľvek iný obdobný úkon k predmetnému bytu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená existencia nároku, ako aj skutočnosti
odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, následne je nutné, aby boli splnené aj
zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia: 1. že neodkladným opatrením možno
objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti); 2. že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality); 3. že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Z pohľadu princípu efektívnosti je nutné,
abyuloženímkonkrétnejpovinnostinazákladeuloženéhoneodkladnéhoopatreniasúdomboloskutočne
možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha. Dôležité je tiež, že strana, voči ktorej neodkladné

opatrenie smeruje, môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za
následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.
Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k názoru, že v danej veci žalobca osvedčil
potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán, nakoľko nenariadením neodkladného opatrenia
by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, alebo priestor pre také konanie, ktoré

by viedlo k neodstrániteľným následkom. Podľa autorov komentára k CSP, potreba bezodkladnej úpravy
pomerov neznamená, že musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže
pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie, čo v praxi znamená, že strana sa nemusí domáhať ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Vrámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v
takej situácii, kedy strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí
zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu

(v danej veci ide o situáciu vymedzenú § 61d ods. 2 EP).

24. Odvolací súd uzatvára, ako súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že účel sledovaný
predmetným návrhom nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko v čase podania
návrhu, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti/bytu už nebol dlžník/žalovaný 1. ale osoba, na ktorú

svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti previedol, t.j. žalovaný 2. a preto návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Tento výrok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním.
Žalobca však osvedčil bezodkladnú potrebu ochrany ohrozených práv, konkrétne práva na úspešnú
exekúciu (poznámka súdu: vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie prerušuje), a zároveň bol
dodržaný princíp efektívnosti, princíp proporcionality a vydaným neodkladným opatrením nebude
vytvorený nenávratný stav. Odvolací súd je názoru, že nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo

dôjsť k neodstrániteľným dôsledkom pre žalobcu v tom zmysle, že by nehnuteľnosť/byt, s ktorou
súd žalovanému 2. zakázal nakladať, nemohla byť postihnutá začatou exekúciou proti povinnému/
žalovanému 1..

25. Odvolací súd napadnutý výrok III. súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť podať proti

žalovanému 2. žalobu o určenie, že darovacia zmluva (zápis pod č. V-17903/2023 zo dňa 10.08.2023),
ktorou žalovaný 1. previedol na žalovaného 2. vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti/bytu, je
právne neúčinná; a že žalobca túto povinnosť nemá, ak v rovnakej lehote podá uvedenú žalobu správca
žalovaného 1., potvrdil a v celom rozsahu sa pridržiava odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v odseku 26. a naň odkazuje. I v tejto súvislosti odvolací súd akcentuje dôvod naliehavosti

nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko v prípade ďalšieho prevodu predmetnej nehnuteľnosti
žalovaným 2., by sa žalobca nemohol úspešne domáhať určenia neplatnosti/neúčinnosti darovacej
zmluvy.

26. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto
odôvodnenierozhodnutia,ktoréstručneajasneobjasnískutkovýaprávnyzákladrozhodnutia,postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(I. ÚS 218/2019, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). S poukazom na posúdenie veci, sa odvolací súd ďalšími

odvolacími námietkami nezaoberal, pretože boli pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia právne
bezvýznamné.

27. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných
1., 2. vzťahujúce sa k meritu veci ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu

prvej inštancie. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o osvedčení zákonných
predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasledujúce CSP
a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd bez ďalšieho zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. o nároku na náhradu trov
konania, keďže námietku žalovaných uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, vo vzťahu k žalovanému 1.

vyhodnotil ako dôvodnú. O trovách konania rozhodol odvolací súd vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Odvolací súd už len konštatuje, že výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nebol
napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť.

28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP (per analogiam) a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému 2. nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Plne procesne úspešnému žalovanému 1. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % s tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovanému 1. žiadne dôvodne
vynaložené trovy konania nevznikli.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 CSP )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)