Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201042
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201042.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpeného:
JUDr.Ing.DamiánOnufer,advokát,sosídlomMartinaGranca3618/44,Bratislava,IČO:55498728,proti
žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného

práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec E., katastrálnom území E., evidovanými
ako:

? parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX a

? stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra
„C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX,

a to na obdobie 30 dní, počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/9/2023 -

143 zo dňa 29.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/45/2024 – 232 zo
dňa 20.03.2025.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2025 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia
záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu
nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obci E., katastrálnom území E.: a.
parcela registra „C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie , ktorá je zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX, a b. stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“

číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Zároveň
si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Podaný návrh odôvodnil tým, že medzi stranami je na Okresnom súde Bardejov vedené konanie
o určenie neúčinnosti právnych úkonov pod sp. zn. 2C/9/2023. Platobným rozkazom Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 8. 2021, vydanom v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn.
9Up/543/2021, právoplatnom a vykonateľnom dňa 21. 9. 2021, bola E. F., narodenému dňa XX.X.XXXX,trvale bytom E. XX, XXX XX E., G. H. („dlžník“), uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako jeho veriteľovi
pohľadávku vo výške istiny 11 500,- Eur, a to spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11 000,-
Eur od 24. 2. 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 500,- Eur od 2. 4. 2020 do

zaplatenia,úrokomzomeškania9,00%ročnezosumy2000,-Eurod2.4.2020do23.8.2020,nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 675,38 Eur,
a náhradou trov tohto upomínacieho konania vo výške 1 020,38 Eur. Nakoľko dlžník žalobcovi neuhradil
túto judikovanú pohľadávku, a to ani v jej časti, tak žalobca dňa 1.10.2021 podal na Okresný súd Banská
Bystrica návrh na vykonanie exekúcie celej tejto pohľadávky. Dňa 18. 10. 2021 Okresný súd Banská

Bystrica vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi B. I. D. („poverený súdny
exekútor“). Predmetné exekučné konanie sa u tohto povereného súdneho exekútora do dnešného dňa
vedie pod sp. zn. 290EX 1244/21. Poverený súdny exekútor po vykonaní lustrácie majetku dlžníka ako
povinného zistil, že dlžník má vo vlastníctve nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E., zapísané na LV
číslo XXX, vedenom Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, ako (I.) rodinný dom, súpisné číslo
XX, postavený na parcele CKN číslo 111/2, (II.) parcela CKN číslo 111/2 o výmere 374 m2, zastavaná

plocha a nádvorie („Nehnuteľnosti“); pričom dlžník je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných
Nehnuteľností. V priebehu exekučného konania, predtým ako bolo zriadené exekučné záložné právo k
Nehnuteľnostiam, došlo k bezodplatnému scudzeniu Nehnuteľností dlžníka v prospech žalovanej, ktorá
jedcéroudlžníka.Exekučnoučinnosťoupoverenýsúdnyexekútorzistil,žedlžníknemáinýpostihnuteľný
majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaná v predmetnom konaní

o neúčinnosť bezodplatného prevodu Nehnuteľností nepreukázala, že z jej strany bola vynaložená
náležitá starostlivosť na spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a v nadväznosti
na uvedené podanej žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 29.02.2024. Voči rozsudku podala žalovaná dňa
9.4.2024 odvolanie, v ktorom iba recyklovala svoje doterajšie skutkové tvrdenia a súdu namietala, že
dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca sa dňa 10.12.2024 obrátil na tunajší súd s návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024-50,
právoplatným dňa 31.3.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.3.2025, sp. zn.
6Co/7/2025-86, vykonateľným dňa 14.1.2025, v plnom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým žalovanej uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťami. Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil rozsudkom zo dňa 20.3.2025, sp. zn. 5Co/45/2024 – 229. Predmetné rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove potvrdzuje oprávnenosť podanej žaloby žalobcu voči žalovanej a s konečnou
platnosťou rieši otázku odporovateľnosti sporných právnych úkonov. Žalobca má v tejto súvislosti za to,
že toho času pretrváva obava, že exekúcia bude ohrozená, a to z viacerých dôvodov. Považuje preto za
nevyhnutné,abysažalovanejuložilapovinnosťzdržaťsanakladaniasNehnuteľnosťamiajnaprimeraný
čas po skončení konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/9/2023. V prvom rade je

potrebné poznamenať, že právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej sa skončí trvanie neodkladného
opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024, a teda
žalovanábudeopäťoprávnenáplnedisponovaťsNehnuteľnosťami.Predmetnésúdnekonaniesaviedlo
práve z dôvodu, že medzi Dlžníkom a žalovanou bola uzavretá darovacia zmluva, ktorej skutočným
účelom bolo zmariť uspokojenie žalobcu ako veriteľa Pohľadávky. Z tohto konania žalovanej dôvodne

vyplýva, že by v záujme ochrániť majetok svoj ako i majetok svojho otca (Dlžníka), mohla opätovne
pristúpiť k obdobnému úkonu a Nehnuteľnosti zo svojej dispozície po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej previesť na inú osobu. Zo skutočností zistených počas konania na tunajšom súde, sp.
zn. 2C/9/2023, výsluchmi žalovanej a svedkov, vyplýva dôvodná obava, že by takouto osobou mohla
byť sestra žalovanej, keďže medzi ňou, žalovanou a ich rodičmi má existovať dohoda, že žalovaná

na ňu prevedie polovicu Nehnuteľností. Ak by k uvedenému došlo, tak by uspokojenie Pohľadávky
exekúciou Nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné.
Exekúciu by v tom prípade síce bolo možné viesť na iný majetok žalovanej, a to do výšky hodnoty
majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, to ale predpokladá
existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na

náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda žalobca by bol nútený podať ďalšiu
žalobu, aby sa tak domáhal uspokojenia svojej Pohľadávky, čo by viedlo k ďalšiemu neefektívnemu
množeniu súdnych sporov. Žalobca nemá vedomosť o žiadnom ďalšom majetku žalovanej, ktorý by
toho času postačoval na úhradu Pohľadávky. V tejto súvislosti je preto neisté, či by sa jej úhrady
domohol aj v prípade, ak by bol úspešný v prípadnom spore so žalovanou v zmysle § 42b ods. 4

Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobca sa dozvedel, že dňa 31.3.2024
bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúci sa nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovanej, ktorá je predmetom konania sp. zn. 2C/9/2023, ako aj nariadeného neodkladného
opatrenia zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024.21. Jedná sa o parcelu registra „C“, parc. číslo 111/2,o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v okrese
Bardejov, obec E., k. ú. E. („F. XXX/X“). Na dotknutej Parcele 111/2 je postavená stavba - rodinný
dom, súpisné číslo 36.22. Predmetné konanie sa na Okresnom úrade Bardejov, katastrálny odbor,

vedie pod č. k. V-634/2025, na základe právneho titulu - zámennej zmluvy. Je zrejmé, že zmenou
vlastníctva pozemku pod rodinným domom bude značne sťažené aj prípadné speňaženie tejto stavby
v rámci prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Žalobca má za to, že práve to žalovaná sleduje
zámenou dotknutej Parcely 111/2. Podľa žalobcu je z načasovania podania návrhu na vklad taktiež
zrejmé, že sa snaží dosiahnuť, aby príslušný okresný úrad návrhu mohol vyhovieť bezodkladne po tom,

ako sa skončí trvanie neodkladného opatrenia súdu nariadeného uznesením zo dňa 2.1.2025, sp. zn.
3C/70/2024, ktoré žalovanú v prevode obmedzuje. Toto konanie žalovanej jednoznačne preukazuje, že
je ochotná urobiť akýkoľvek právny úkon, aby zmarila vymoženie Pohľadávky žalobcu a tak „ochránila“
majetok vlastný ako aj Dlžníka pred jeho postihnutím. Je preto tiež dôvodné predpokladať, že pristúpi
k obdobným krokom aj u ďalšieho majetku, ktoré môže žalobca výkonom rozhodnutia postihnúť. Z
vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že exekúcia Pohľadávky je bezprostredne ohrozená. Ak sa

žalovanej neuloží povinnosť zdržať sa nakladania s Nehnuteľnosťami aj po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (2C/9/2023) aspoň do času, kým bude príslušný súdny exekútor schopný vykonať
úkony, ktoré tento majetok zabezpečia pre výkon exekúcie, je pravdepodobné, že exekútor už nebude
mať čo exekvovať. Žalobca z procesnej opatrnosti vo vyššie uvedenej súvislosti uvádza, že možnosť
dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením je v tomto prípade vylúčená, keďže by

nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
podľa § 343 ods. 1 CSP, keďže Nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve Dlžníka ale vo vlastníctve žalovanej.
Z toho dôvodu sa vo veci domáha nariadenia neodkladného opatrenia.

3. Žalobca k návrhu priložil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/9/2023 – 143 zo dňa 29.02.2024,

uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/70/2027 – 50 zo dňa 02.01.2025, zápisnice o pojednávaní
Okresného súdu Bardejov vo veci sp.zn. 2C/9/2023 zo dňa 11.01.2024 a 29.02.2024, výpis z LV č. XXX
pre k.ú. E., správu B. I. D., súdnej exekútorky o stave exekučného konania a platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 9Up/543/20201 zo dňa 18.08.2021.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

10. Podľa § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo
ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o
neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné

alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.

11. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jehovymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

13. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

14. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

15. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

16.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

17. V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o
návrhu podanom po vydaní rozhodnutia vo veci samej (o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov)
pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, ktorá vec je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 2C/9/2023.

18. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby bola žalovanej

uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia
vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladať s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obci E., katastrálnom území E.: a. parcela registra „C“ číslo 111/3
o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie , ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, a
b. stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela

registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste
vlastníctva č. XXX, a to na obdobie 30 dní počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej za účelom
poskytnutia časového priestoru príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie úkonov smerujúcich
k zabezpečeniu exekvovateľného majetku dlžníka žalobcu vrátane majetku žalovanej prevedeného
právnym úkonom, ktorý je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinným.

19. Z predloženého platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021 sp.zn.
9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2021 vyplýva, že súd žalobcovi priznal voči
otcovi žalovanej – E. F. nárok na zaplatenie sumy 11 500 eur s príslušenstvom a trov konania.

20. Dňa 04.11.2021 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcami: E. F., nar. XX.XX.XXXX a PaeDr. B.
F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., ktorej predmetom bol bezodplatný prevod nehnuteľností: 1/
rodinný dom, súpisné č. XX, postavený na parcele CKN č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie a 2/ parcela CKN č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidované na
LV č. XXX, k.ú. E..

21. Dňa 04.11.2021 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcom E. F., nar. XX.XX.XXXX
a obdarovanou E. F., ktorej predmetom bol bezodplatný prevod nehnuteľností, a to parcely CKN č. 111/3
o výmere 272 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. E..

22. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to
parcely registra „C“ č. 111/3 o výmere 272 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Titulom nadobudnutia je
darovacia zmluva zo dňa 04.11.2021 – V 3352/2021 zo dňa 08.11.2021.23. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely
registra „C“ č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavby – rodinného domu súpisné
číslo XX postaveného na parcele č. 111/2. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 04.11.2021

– V 3351/2021 zo dňa 08.11.2021. Na predmetnom LV č. XXX pre k.ú. E. je ohľadom parcely CKN
č. 111/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2 vyznačená plomba na základe V-634/2025
(Zámenná zmluva).

24. Podľa predloženej správy poverenej súdnej exekútorky zo dňa 11.01.2023 vydanej v exekučnej

veci vedenej pod 290EX 1244/21, povinný E. F. nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Zistené boli
dva účty v banke, pričom na prvom predstavuje účtovný zostatok sumu 0 eur, na druhom účte je
evidovanýzostatok159eur.Naobidvochúčtochpovinnéhojevedenárezervácianasumu30944,81eur.
Povinný je vlastníkom traktora, nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti,
nemocenskej dávky a je zamestnaný v Daniel Trans s.r.o. Povinný má centrálnom registri exekúcií
vedený ďalší záznam, podľa ktorého je pod sp.zn. EX 290 487/22 poverenou súdnou exekútorkou

vymáhaná pohľadávka VÚB, a.s. proti povinnému vo výške 31 157,70 eur s príslušenstvom.

25. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 2C/9/2023 – 143 zo dňa 29.02.2024 vo veci samej rozhodol
nasledovne:

I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa 04.11.2021 uzavretá medzi darcom E. F.,
rodeným F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., H. F., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol
Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom V 3352/2021 dňa 08.11.2021 povolený
vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej k nehnuteľnosti - parcele registra
„C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, ktorá je zapísaná na liste

vlastníctva č. XXXX, okres J., obec E., katastrálne územie E., je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á.

II. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa 04.11.2021 uzavretá medzi darcami E. F.,
rodeným F., nar. XX.XX.XXXX a PaeDr. B. F., rodenou F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., H. F.,
nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom

V 3351/2021 dňa 08.11.2021 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej
k nehnuteľnostiam - stavbe - rodinnému domu, súpisné číslo XX, postavenému na parcele registra „C“
číslo 111/2 a k parcele registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres J., obec E., katastrálne územie E., je voči žalobcovi
p r á v n e n e ú č i n n á .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolania žalovanej, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Co/45/2024 – 232 zo dňa 20.03.2025, ktorý doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť, a to tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

27. Tunajší súd uznesením č.k. 3C/70/2025 – 50 zo dňa 02.01.2025 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove č.k. 6Co/7/2025 – 86 zo dňa 06.03.2025 právoplatným dňa 31.03.2025 rozhodol

nasledovne:

I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného
práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec E., katastrálnom území E., evidovanými

ako:

· parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX a
· stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra

„C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX,a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou
značkou 2C/9/2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov

sporových strán alebo obava z ohrozenia z exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že
pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa
obmedzílennaosvedčenienajzákladnejšíchskutočností,zktorýchmožnovyvodiťnutnosťbezodkladnej
úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by
k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý

by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

29. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a

za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo
§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

30. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka

odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

31. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To

predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

32. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:

a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav,
e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

33. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadeníneodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

34. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, či hrozby ohrozenia exekúcie je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú

súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o
ochranu vlastníckeho práva a pod.).

35. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana.

36. Medzi žalobcom a žalovanou je vo veci samej vedený na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn.
2C/9/2023 spor o neúčinnosť darovacích zmlúv, ktorými otec žalovanej E. F. (sčasti spoločne s matkou
žalovanej) previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie. V konaní

vo veci samej nebolo sporné, že medzi zmluvnými stranami existuje príbuzenská väzba, kedy žalovaná
je dcérou obidvoch darcov. Konanie vo veci samej doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom súd
prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.02.2024, ktorý napadla odvolaním žalovaná, vyhovel podanej
žalobe o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
odvolacieho súdu, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

37. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca žiada o
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej z dôvodu, že je daná dôvodná obava, že výkon
súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže žalovaná ako výlučný vlastník, môže po blížiacom sa
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čím dôjde k zániku neodkladného opatrenia

nariadeného uznesením tunajšieho súdu uznesením č.k. 3C/70/2024 – 50 zo dňa 02.01.2025, s
nehnuteľnosťami vlastnícky disponovať, čím zmarí uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii vedenej
voči jeho dlžníkovi – Jánovi Prokopovičovi. V prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia k odvráteniu hrozby zmarenia exekúcie vedenej na exekútorskom úrade
Mgr. Viery Lesňákovej pod sp.zn. 290EX 1244/21, a to uložením zákazu nakladania s označenými

nehnuteľnosťami s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, a to na obdobie
pokýmsúdnyexekútornevykonápríslušnéúkonyexekučnéhokonaniazaúčelomzabezpečeniamajetku
žalovanej, u ktorého je daný dôvodný predpoklad, že bol dlžníkom žalobcu prevedený žalovanej
odporovateľným právnym úkonom.

38. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo
veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba,

ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a
právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení
ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

39. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán v prípadoch,
kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu
existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných

opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu,
resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.40. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou

je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.).

41. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

42. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. J., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

43. V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia je potrebné
pre úplnosť uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia
exekúcie v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov,
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/31/2019, v zmysle ktorého: „Prípadná

exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania
o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by
uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok
žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne

odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by
len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k
predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo

stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo
by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii
pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k
obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu,

nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.“.

44. Súd zároveň poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
5Co/278/2014 zo dňa 30.04.2014, s ktorým sa v predmetnej veci plne stotožňuje: „Odvolací súd
sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že zásadne nie je podmienkou na nariadenie predbežného

opatrenia, aby preukázal a osvedčil odporkynin úmysel nehnuteľnosť ďalej scudziť resp. zaťažiť.
Navrhovateľ v tomto smere správne argumentoval tým, že jeho možnosť osvedčiť vnútorný vzťah
osoby k budúcej právnej skutočnosti je vzhľadom na plynutie lehôt stanovených zákonom na nariadenie
predbežného opatrenia absolútne nereálna. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ak by savyčkávalonaprejavenieúmysluodporkynenehnuteľnosťscudziť,mohlobydôjsťkjejďalšiemuprevodu,
po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne,
či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Pokiaľ teda okresný

súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že navrhovateľ nepreukázal úmysel odporkyne nehnuteľnosť
scudziť či zaťažiť, tento jeho záver nepovažuje odvolací súd za správny.“.

45. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie právnej neúčinnosti právneho
úkonu, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania a na zabezpečenie riadneho vedenia

exekúcie na odporovateľným právnym úkonom prevedený majetok na istý čas obmedziť právo žalovanej
nakladať s nehnuteľnosťami za účelom dočasného vyriešenia vzťahu medzi stranami tak, aby mohla
byť trvalo vyriešená otázka neúčinnosti predmetného právneho úkonu a s tým súvisiaca otázka
výkonu exekúcie na odporovateľným právnym úkonom prevedenom majetku, s poukazom na čo
možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovanej za primeraný uvedenému účelu. Nepochybne
vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu žalovanej,

avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej,
dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by žalovaná nakladala s uvedenou
nehnuteľnosťou (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 11Co/208/2012 zo dňa 12.06.2012).

46. Zámer dispozície s nehnuteľnosťou zapísanou do katastra nehnuteľností sa dá osobe nezúčastnenej

natakejtodispozíciizistiťspravidlaažkeďtakátodispozícianastane(plomba),aleboažpojejrealizovaní
(zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá
formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, kedy sa takáto dispozícia stane pre
nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno spravidla zabrániť
(uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/255/2016 zo dňa 24.05.2016).

47. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní. Citované ust. § 42a ods. 1 OZ a v ňom uvedené prídavné
meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa
spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o

vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

48. V zmysle vyššie citovaných hmotnoprávnych ustanovení súd konštatuje, že v predmetnej veci je
daná aktívna a pasívna legitimácia strán.

49. Po oboznámení sa so žalobou o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ,
podanou na tunajší súd dňa 03.03.2023, s ďalším obsahom súdneho spisu vedeného na tunajšom súde
pod sp.zn. 2C/9/2023, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinami súd
dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

50. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobcom odôvodňujúce potrebu odvrátenia hrozby zmarenia
exekúcie formou neodkladného opatrenia, má súd za dostatočne osvedčené na základe pripojených
listín ako aj na základe listín predložených v konaní vo veci samej, ktorými žalobca hodnoverne
osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda je splnený aj predpoklad

pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením a je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

51. Je zrejmé že po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021
sp.zn. 9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2021, ktorým bol otec žalovanej

– E. F. zaviazaný na plnenie voči žalobcovi, došlo k prevodu predmetných nehnuteľností z otca
žalovanej na žalovanú dňa 04.11.2021 uzavretím darovacích zmlúv a k zavkladovaniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej. Tunajší súd vo veci vedenej pod sp.zn. 2C/9/2023
judikovalodporovateľnosťprávnychúkonov,ktorýmidlžníkžalobcupreviedolnažalovanúnehnuteľnosti,
s ktorých nakladaním navrhuje žalobca žalobkyňu obmedziť podaným návrhom. Aj keď rozhodnutie

súdu prvej inštancie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, jeho právoplatnosť možno v súčasnosti
s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať, nakoľko k tejto dôjde doručením písomného
vyhotovenia potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je súčasťou spisového materiálu.52. Za veľmi významné súd v predmetnej veci považuje to, že žalovaná je v súčasnosti obmedzená
v nakladaní s vyššie označenými nehnuteľnosťami neodkladným opatrením nariadeným uznesením
tunajšieho súdu č.k. 3C/70/2024 – 50 zo dňa 02.01.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Prešove č.k. 6Co/7/2025 – 86 zo dňa 06.03.2025, vykonateľným dňa 14.01.2025 a právoplatným dňa
31.03.2025. Trvanie tohto neodkladného opatrenia súd limitoval dátumom právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, ktorú je možné predpokladať v krátkom časovom horizonte, čím dôjde k zániku
obmedzenia žalovanej v nakladaní s nehnuteľnosťami, teda k voľnej dispozícii žalovanej s predmetnými
nehnuteľnosťami.

53. Súd mal v predmetnej veci za osvedčené, že ohľadom jednej z nehnuteľností, ktoré boli
žalovanej prevedené (neprávoplatne) judikovaným odporovateľným právnym úkonom (parc. CKN č.
111/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2), došlo zo strany žalovanej k nakladaniu
s nehnuteľnosťou (zámenná zmluva), a to napriek výslovnému zákazu nakladania (aj) s touto
nehnuteľnosťou, súdom nariadeným neodkladným opatrením (!). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa

nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o obmedzení nakladania s nehnuteľnosťami,
čím má súd zhodne s názorom žalobcu za osvedčené to, že v prejednávanej veci je daná dôvodná
obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi (E. F.) bude ohrozená tým, že žalovaná
môže nakladaním s nehnuteľným majetkom prevedeným odporovateľnými právnymi úkonmi, zmariť
uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii vedenej voči povinnému E. F., a to predajom nehnuteľností,

ktoré boli žalovanej prevedené odporovateľnými právnymi úkonmi.

54.Prevodomnehnuteľností,ktorýchsatýkajudikovanáodporovateľnosťzmluvyoprevodevlastníckeho
práva by došlo k stavu, kedy by sa žalobca musel voči žalovanej domáhať novou žalobou vydania
plnenia, ktoré žalovaná následným prevodom získala, čo súd považuje za neefektívne a nehospodárne,

spôsobujúce ohrozenie a oddialenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a v neposlednom rade vznik
ďalších trov v nemalej výške.

55. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nateraz v tomto štádiu konania, vychádzajúc aj
z dokazovania vykonaného vo veci samej, by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobcom vo

veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobca
domáha určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov voči nemu, a to darovacích zmlúv, uzavretých
medzi darcom - otcom žalovanej a obdarovanou žalovanou, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým,
že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči otcovi žalovanej. Súd prvej inštancie v konaní vo veci
samej dospel rovnako ako odvolací súd k záveru o právnej neúčinnosti predmetných právnych úkonov

voči žalobcovi, pričom v súčasnosti prebieha doručovanie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu vo veci samej. Súd je toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná
exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu,
čo znamená, že v prípade (pravdepodobného) úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny

úkon (darovacie zmluvy) voči veriteľovi (žalobcovi) relatívne neúčinné, čo znamená, že žalobca ako
veriteľ by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z
predmetu sporných právnych úkonov. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje
na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej (§ 42b ods. 2 OZ), ktorá sa nestáva
povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle,

že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na
predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť
proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo
iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného právneho
úkonu prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná).

56. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením
konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu alebo aj po jeho právoplatnom skončení previedla sporné
nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných
nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu

by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty
majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá
existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť nanáhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ, v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol podľa názoru
súdu značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov.

57. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam
nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčilo v prospech iného.
Preto je podľa názoru súdu daná hrozba zmarenia exekúcie a nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušený priebeh exekúcie voči E. F.,

a to vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu
práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude
žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní.

58. Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve
v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/255/2016.

59. Súd skúmal, či sú v predmetnej veci dané predpoklady na vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil, že voči otcovi žalovanej ako zmluvnej strane
odporovateľného právneho úkonu, má vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 11 500 eur
s príslušenstvom, v súlade s § 42a OZ. Je osvedčené, že otec žalovanej darovacími zmluvami
previedol uvedené nehnuteľnosti na žalovanú, čo sa javí ako konanie, ktorým sa zbavuje majetku,

čím dochádza k zmareniu uspokojenia judikovanej pohľadávky žalobcu, čo vyplýva z predloženej
správy súdneho exekútora. Pre úspech predmetnej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné
splnenie predpokladov (ukrátenie veriteľa úkonom, včasnosť žaloby, blízky vzťah medzi dlžníkom a
stranou ukracujúceho právneho úkonu). Žalobca osvedčil konanie otca žalovanej, ktoré by podstatnou
mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. Žalobca tiež osvedčil konanie žalovanej, ktorá napriek

nariadenému obmedzujúcemu neodkladnému opatreniu pristúpila k uzavretiu zámennej zmluvy, ktorá
sa týka nehnuteľnosti, ktorá jej bola prevedená (neprávoplatne) judikovaným právnym úkonom. Zároveň
súd z predložených listov vlastníctva zistil, že uvedená zámenná zmluva sa týka pozemku, na ktorom
je postavený rodinný dom č. XX, ktorý bol žalovanej prevedený odporovateľným právnym úkonom,
čo zvýrazňuje potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko platné a účinné

uzavretie tejto zmluvy môže mať podstatný vplyv na realizovateľnosť exekúcie predajom nehnuteľností
prevedených odporovateľným právnym úkonom a v neposlednom rade aj na ich hodnotu.

60. Z uvedeného je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej
ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania,
predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok

hrozbu alebo vznik škody na strane žalobkyni.

61. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny
úkon (v danom prípade žalovaná), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade

prevodu tohto majetku žalovanou na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy,
ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (por.
§ 42b ods. 3 a 4 OZ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženie má potenciál
poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný právny úkon urobil. Po právoplatnom skončení konania o
určenie neúčinnosti právnych úkonov by bez nariadenia neodkladného opatrenia žalovanej nič nebránilo

vykonaniu ďalšieho prevodu týchto nehnuteľností na tretie osoby, prípadne ich zaťaženiu alebo inému
úkonu, ktorým by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie pohľadávky žalobcu.62. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho
prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel odporovacieho konania (docieliť neúčinnosť
právneho úkonu, na základe ktorého dlžník, t. j. otec žalovanej realizoval prevod nehnuteľností).

Neodkladné opatrenie má v predmetnej veci zabezpečiť to, aby sa nezmaril účel rozhodnutia vydaného
vovecisamej.Vydanímneodkladnéhoopatrenianedôjdekpodstatnejšiemuzásahu,prípadneohrozeniu
práv vlastníka nehnuteľnosti, avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo, v prípade (dôvodne
predpokladaného) pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu do
práv žalobcu, pokiaľ by sa s nehnuteľnosťou nakladalo. Totiž nezabezpečená nehnuteľnosť môže byť

kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania nielen špekulatívne prevedená na inú osobu,
ale aj zaťažená iným právom tretej osoby (zriadenie záložného práva alebo vecného bremena). Dolózne
zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka prakticky znemožňuje veriteľovi speňaženie
nehnuteľnosti v exekučnom konaní, keďže exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je
záložnýveriteľaleboakzáložnýveriteľsexekúciousúhlasí.Udeleniesúhlasuodzáložnéhoveriteľavšak
oprávnený objektívne nemôže očakávať, keďže záložný veriteľ je v mnohých prípadoch blízkou osobou

dlžníka fyzickej osoby (uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/45/2024 zo dňa 26.09.2024).

63. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil pravdepodobnosť uplatneného nároku, pričom
stupeň osvedčenia (nie vyčerpávajúceho preukázania) je pre nariadenie neodkladného opatrenia
postačujúci. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti, ktoré v

podstatnej miere osvedčil (t. j. javia sa ako pravdepodobné), zakladajú dôvodnosť obavy, že prípadná
exekúcia jeho pohľadávky by bez jeho nariadenia mohla byť ohrozená. Účelom takéhoto neodkladného
opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej
a nadväzujúceho exekučného konania, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na
príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.

64. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a citované súdne
rozhodnutia má súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno
dosiahnuť potrebnú dočasnú súdnu ochranu, ktorej sa žalobca domáha, preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a v danom prípade má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za hodnoverne
osvedčené (spravdepodobnené) skutočnosti, odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu v
zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

65. Súd konštatuje, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť prípadným
nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podmienok stanovených v § 343 ods. 1 CSP, nakoľko
prípadný návrh na zriadenie záložného práva by sa netýkal vecí vo vlastníctve dlžníka veriteľa (žalobcu).
Nebolo totiž ani sporným, že žalobcom označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
ktorá nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii dlžníka.

66. Súd vyhradil počiatok trvania nariadeného neodkladného opatrenia na dátum, kedy nadobudne
právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej (o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov). Do tohto
okamihu je žalovaná obmedzená v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami uznesením tunajšieho
súdu Bardejov č.k. 3C/70/2024 – 50 zo dňa 02.01.2025. Potrebu kontinuity neodkladných opatrení

obmedzujúcich žalovanú v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami zvýrazňuje aktuálne evidovaná
plomba na LV č. XXX (V-634/2025). V prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia,
resp. jeho nariadenia po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (kedy by žalovaná už nebola
obmedzená v nakladaní s nehnuteľnosťami neodkladným opatrením) odôvodnene hrozí, že príslušný
katastrálny odbor zrealizuje na základe zámennej zmluvy vklad vlastníckeho práva k spornej

nehnuteľnosti (parcela CKN č. 111/2) v prospech tretieho subjektu, čím by v zmysle vyššie uvedených
skutočností mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie pohľadávky žalobcu. Súd sa stotožnil s návrhom žalobcu
aj vo vzťahu k času, kedy má dôjsť k zániku navrhovaného neodkladného opatrenia, a to uplynutím
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov),
pričom toto časové vymedzenie súd považuje za primerané vo vzťahu k príslušným úkonom povereného

súdneho exekútora, ktorými dôjde k zabezpečeniu odporovateľnými právnymi úkonmi prevedenými
nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej.67. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je s nehnuteľnosťami nakladať spôsobom nezlučiteľným s obsahom
nariadeného neodkladného opatrenia (s výnimkou parcely CKN č. 111/2), tak potom nariadenie
neodkladného opatrenia nemá pre ňu zásadný právny význam, no ak takýto úmysel má, potom je

nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

71. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že CSP neobsahuje

samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými
opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v
spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie
vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež
konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej

bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu
rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení.

72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255ods.1CSP,keďžalobcabolplneprocesneúspešný,zčohosúdvyvodilnárokžalobcuvočižalovanej
na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o čom súd rozhodol vo výroku II. tohto
uznesenia. Aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd v predmetnej veci považoval za vylúčenú, nakoľko

je to práve žalovaná, ktorá nerešpektovaním nariadeného neodkladného opatrenia zavinila potrebu
nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v
zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauznesenianatunajšomsúde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.