Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ing. Matúš Škarbala

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100941
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100941.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpení:
CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47
253 894, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2024/004269, č. 30799/2024
zo dňa 18.09.2024, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 14.11.2024, sa žalobcovia 1/ a

2/ (ďalej spolu aj ako „žalobcovia“) spoločne domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-TN-OVBP2-2024/004269, 30799/2024 zo dňa 18.09.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil Rozhodnutie Obce Hrabovka
č. OcÚ 2023/126-06/Ša zo dňa 20.11.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Obec
Hrabovka ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a čl. I. § 5 písm. a) bod 1 zák. č. 608/2003 Z. z. o

štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení stavebného
zákona v spojení s § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov prerokovala žiadosť stavebníkov (ďalší účastník konania 1/ a ďalší účastník konania 2/) podľa
§ 37, § 62 a § 63 stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní, § 6 vyhlášky č.
532/2004 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a povolila stavbu „zmena stavby-
Rekonštrukcia rodinného domu“ (Hrabovka), umiestnenej podľa Listu vlastníctva č. XXXX, parcela

registra „C“ evidované na katastrálnej mape, pozemok parcela č. 70, druh pozemku-zastavaná plocha
a nádvorie v katastrálnom území C., Obec Hrabovka.

2. Obsahom správnej žaloby bola aj návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
na základe § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) a to s poukazom na skutočnosť, že

2 3S/59/2024

prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného pretrváva porušenie
ústavných základných práv žalobcov na zákonné a spravodlivé rozhodnutie stavebného úradu a
žalovaného a dochádza k zhoršeniu pohody bývania žalobcov.3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo
všeobecnosti uviedol, že rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené
len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm.

b) SSP. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018 s tým, že preukázanie „hrozby závažnej ujmy“ dopadá
na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku, hrozba závažnej ujmy musí byť
navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny
nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe
svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej
súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia.
Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“
tak, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia ťaží žalobcov, od ktorých sa

očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná
ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má. Zo strany žalobcov sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá
závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musia žalobcovia aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Podľa názoru žalovaného, žalobcovia svoj

návrh odôvodnili len všeobecným, abstraktným skutkovým tvrdením o porušovaní ústavných základných
práv žalobcov a zhoršení pohody bývania. Žalobcovia v podanej žalobe neuviedli a správnemu súdu
nepreukázali svoje skutkové tvrdenia o tom, v čom spočíva škoda, ktorá by im okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia hrozila a aká je jej výška. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia ako

aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok vymedzených v § 185 písm. a) SSP
je v plnom rozsahu na strane žalobcov. Žalobcovia v tomto konaní uvedené bremeno tvrdenia a ani
dôkazné bremeno podľa žalovaného neuniesli, nakoľko neuviedli žiadne konkrétne skutkové tvrdenia
a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého

výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a teda doposiaľ nepreukázali naplnenie všetkých zákonom
požadovaných podmienok, ktoré musia byť naplnené na to, aby správny súd mohol správnej žalobe
priznať odkladný účinok. Žalovaný má za to, že v tomto smere nepostačuje tvrdenie o pretrvávajúcom
porušovaní ústavných základných práv žalobcov a zhoršení pohody bývania.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
3 3S/59/2024

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatnéhosprávneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len
pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

9. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma
na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku

predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v
zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.

Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci

zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami
preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
jeho správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej
4 3S/59/2024

žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu,
kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho
spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho prieskumu mal za preukázanú
existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy,

značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne
iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom prípadne inými
právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej
správy.Priznanieodkladnéhoúčinkujenavyševiazanénasplnenieďalšejzákonnejpodmienky,ktorouje
neexistencia rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom. Odkladný účinok správnej

žalobypredstavujezabezpečovacíprocesnýprostriedok,ktoréhozákladnýmúčelomjeochranatoho,kto
o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s

vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný, nakoľko žalobcovia v ňom
neosvedčili dôvodnú obavu, že by okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, ktoré je potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania

odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi (resp. žalobcom) musí hroziť okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o
hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z Uznesenia

Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je
tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú
rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. Žalobcovia ako dôvod pre
priznanie odkladného účinku uviedli, že na podklade nezákonných rozhodnutí pretrváva porušenie

ústavných základných práv žalobcov na zákonné a spravodlivé rozhodnutie stavebného úradu a
dochádza k zhoršeniu pohody bývania žalobcov. Správny súd má za to, že v danom prípade nie
je naplnená vyššie špecifikovaná hmotnoprávna podmienka, nakoľko v konaní o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremenonesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu
primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre

vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o pretrvávajúcom porušení
ústavných práv žalobcov a zhoršení pohody bývania žalobcov. Hrozba závažných následkov, na
ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí tak vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcov,
osvedčených nimi predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť
na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené

5 3S/59/2024

rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého
preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré

opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov o nezákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že posúdenie namietanej nezákonnosti

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a z toho plynúce eventuálne do úvahy pripadajúce
porušenie práv žalobcov je predmetom rozhodovania správneho súdu vo veci samej. Správny súd
rozhodnutím o odkladnom účinku správnej žalobe neprejudikuje meritórne rozhodnutie vo veci, a teda
posúdenie žalobcami uvedenej argumentácie, podľa ktorej výkonom žalobou napadnutých rozhodnutí
pretrváva porušenie ústavných základných práv žalobcov na zákonné a spravodlivé rozhodnutie

stavebného úradu, by bolo v tomto štádiu konania predčasné. V štádiu posudzovania dôvodnosti
návrhu na priznanie odkladného účinku častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby,
ale rozhodujúcou skutočnosťou je naplnenie zákonných predpokladov vymienených v § 185 ods. a)
SSP, t.j. osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade
okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili len všeobecným

tvrdením o porušovaní ústavných práv žalobcov a zhoršení pohody bývania, avšak v podanej správnej
žalobe neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce priznanie odkladného účinku správnej
žalobe vo vzťahu k hrozbe závažnej ujmy. V návrhu tak absentuje špecifikácia rozsahu a dôsledkov
hrozby škody spôsobenej výkonom prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím
žalovaného. Hrozba závažnej ujmy, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na

životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, môže byť spojená len s okamžitým
(nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutým rozhodnutím alebo jeho inými
právnymi následkami (podobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2018
zo dňa 07.02.2018). Z návrhu žalobcov nevyplýva ani to, či stavebníci (ďalší účastník konania 1/ a
ďalší účastník konania 2/) napríklad pokračujú v realizácii stavby a ak áno, tak aká konkrétne vyjadrená

škoda, či prípadná ujma im z tohto konania stavebníkov bezprostredne hrozí. Bez osvedčenia týchto
skutočností nie je možné, len na konštatovaní zhoršenia pohody bývania žalobcov, priznať odkladný
účinok správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobcovia,
ako vlastníci susednej nehnuteľnosti, neosvedčili, že nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe
sa zasiahne neprimeraným spôsobom do ich pohody bývania.

12. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny
súd preto ani nepristúpil.

13. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobcovia si svoju povinnosť osvedčiť niektorý z
dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesplnili, preto správny súd ich návrh podľa
§ 188 SSP zamietol.
6 3S/59/2024

14. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.