Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116211318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1116211318.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v spore žalobcu: Reštrukturalizačná a konkurzná,
k. s., so sídlom Narcisová 1427/44, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 45 888 396, správca úpadcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, so
sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému 1. A. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX

D. XXX, právne zastúpenému: JUDr. Tomáš Plank, advokát, Námestie slobody 10, 811 06 Bratislava
a proti žalovanému 2. A. D. F. G., H. I. XXX, XXX XX D., právne zastúpenému: SVITOK a spol., s.r.o.,
so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, o určenie neplatnosti právneho úkonu
a o určenie vlastníctva, o odvolaniach žalovaného 1. a žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 2Cbi/12/2016-372 zo dňa 05.04.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/12/2016-372 zo dňa

05.04.2022 v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že žalobca
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k pozemkom parc. č. 708/9, orná pôda o výmere

4 833 m2, parc. č. 740/15, záhrady o výmere 72 m2, parc. č. 812/33, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 49 m2, parc. č. 812/16, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, stavbe súp. č. 332 - druh
stavby rodinný dom postavený na parcele č. 813/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 139 m2,
evidovanéJ.K.L.,katastrálnyodbor,obecD.,prekatastrálneúzemieD.naLVč.XXXX,výrokomII.uložil
povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému 1. sumu 37.804,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol o troch konania tak, že žalovaní

1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 33 %. Súd
prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 2, § 35 ods. 4, § 57 ods. 1, § 58 ods. 1,
ods. 3, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1, § 89, § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2,
§ 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 39, § 116, §
457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 04.05.2015 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvorená medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. je neplatná; aby súd určil vlastníctvo
k podielu 1 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. D.; žalobcovi aby uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému 1. sumu 37.804,- eur a žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne uložil povinnosť

nahradiť trovy konania žalobcu. Z Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam zo dňa 17.10.2013 súd zistil, že žalovaný 1. a úpadca, zastúpený žalovaným 2., sadohodli na vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že ich výlučným vlastníkom
sa stane žalovaný 1. s tým, že vyplatí úpadcovi na účet žalovaného 2. sumu 37.804,- eur na základe
znaleckého posudku Ing. Ladislava Máca a započítania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný 2. priznal

žalovanému 1. hlasovacie práva vo výške 97.526,92 eur napriek skutočnosti, že žalovaný 1. nemal
voči úpadcovi žiadnu peňažnú pohľadávku, čím z neho urobil najväčšieho veriteľa konkurzu úpadcu.
Konaním žalovaných došlo ku škode, nakoľko znalec Ing. Mác ohodnotil predmetné nehnuteľnosti
na sumu 90.011,69 eur a znalecký posudok znalca Ing. Cichovej stanovil hodnotu predmetných
nehnuteľností na sumu viac ako 168.000,- eur. Uzatvorením dohody mal žalobca za to, že došlo k

vzniku škody na podstate úpadcu vo výške 46.200,- eur a k bezdôvodnému obohateniu žalovaného 1. v
rovnakej výške. Žalovaný 2. sa v konaní bránil a uviedol, že funkciu správcu konkurznej podstaty úpadcu
vykonával podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Úpadcu označil za nespolupracujúceho a
konfliktného. Na základe skutočnosti, že žalovaný 1. pred vyhlásením konkurzu nežil s úpadcom, poprel
žalovaný 2. tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1. je spriaznenou osobou úpadcu. Podľa žalovaného 2.
namietaná pohľadávka žalovaného 1. vznikla bezdôvodným obohatením úpadcu po uplatnení práva

žalovaného 1. na vrátenie daru úpadcom, titulom bezdôvodného obohatenia úpadcu bola prihlásená a
nebola žalovaným 2. popretá, a teda bola zistená. Žalovaný 1. vo svojom vyjadrení uviedol, že cena za
nadobudnutie podielu úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam bola stanovená dohodou žalovaných s
prihliadnutím na závery znaleckého posudku Ing. Máca a bola stanovená v rámci širšieho vysporiadania
úpadcu a žalovaného 1. ako spoluvlastníkov. Ďalej uviedol, že nie je spriaznenou osobou úpadcu v

zmysle ZoKR a súčasne mal ako spoluvlastník predkupné právo k podielu úpadcu. Poprel tvrdenie
žalobcu, že žalovaný 2. ako správca úpadcu mal najskôr vyporiadať BSM úpadcu a žalovaného 1.
Namietol tiež naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní spriaznenosti dospel
k záveru, že žalovaný 1. bol ako bývalý manžel úpadcu jeho blízkou osobou najmenej do ich rozvodu
v roku 2011. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 1. a žalovaný 2. porušením ustanovení
ZoKR umožnili žalovanému 1. ako veriteľovi podriadenej pohľadávky hlasovať na schôdzi veriteľov a
byť zvolený za zástupcu veriteľov úpadcu. Na základe tohto konania žalovaných došlo preukázateľne

k situácii, kedy žalovaný 1. nadobudol vlastníctvo k podielu úpadcu na základe skutočnosti, že sám ako
zástupca veriteľov úpadcu dal žalovanému 2. pokyn na speňaženie tohto majetku, čím preukázateľne
nadobudol majetkový prospech v rozpore s citovanými ustanoveniami ZoKR. Žalovaní 1. a 2. týmto
svojim konaním podľa názoru súdu konali vedome v rozpore s § 35 ods. 4, § 89 a § 95 ods. 3
ZoKR, čím spôsobili, že právny úkon - Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam zo dňa 17.10.2013, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
OZ z dôvodu, že odporuje zákonu a obchádza ho tým, že žalovanému 1. umožnila nadobudnúť
vlastníckeprávokpodielunapredmetnýmnehnuteľnostiach.Žalobcavkonanípredloženímsúkromného
znaleckého posudku a následným nariadením znaleckého dokazovania v konaní preukázal, že cena,
za ktorú žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo k podielu úpadcu na predmetných nehnuteľnostiach,

nezodpovedá jeho reálnej hodnote v čase a priestore, nakoľko sa v konaní preukázalo, že (pri dodržaní
podmienky totožnosti znalecky ohodnocovaných nehnuteľností) žalovaný 2. pri určovaní ceny podielu
vychádzal zo znaleckého posudku na sumu 165.000,- eur, zatiaľ čo súkromný znalecký posudok úpadcu
ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 489.000,- eur a súdom nariadené znalecké dokazovanie stanovilo
hodnotu na sumu 281.000,- eur. Žalobca tak preukázal, že podiel úpadcu žalovaný 1. nadobudol za

sumu nezodpovedajúcu objektívne stanovenej hodnote podielu, čím došlo ku kráteniu uspokojenia
prihlásených veriteľov úpadcu, pričom úmysel žalovaného 1. v zmysle § 60 ods. 2 ZoKR sa predpokladá.
Určením absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.10.2013, vznikla úpadcovi a žalovanému 1. povinnosť
vrátiť poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ. Vrátenie plnenia žalovaným 1. je prezentované určením

vlastníctva úpadcu k podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Súčasne úpadcovi vznikla povinnosť
vrátiť žalovanému prijaté plnenie vo výške kúpnej ceny za nadobudnutie vlastníctva žalovaným 1., čím
bol dodržaný princíp synalagmatickosti práv strán neplatného právneho úkonu. Z dôvodu, že výroky
určujúce vlastníctvo úpadcu k podielu na nehnuteľnostiach a určení povinnosti úpadcu vrátiť vyplatenú
kúpnucenupostačujúnavysporiadanieprávstránsporuaskutočnosť,žesúdotázkuneplatnostidohody

vyriešil ako prejudiciálnu, konštatoval súd prvej inštancie, že žalobcom navrhované určenie neplatnosti
dohody je nadbytočné, a preto na ňom žalobca nemá naliehavý právny záujem a žalobu v časti prvého
výroku zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že tieto priznal žalobcovi v rozsahu jeho čistého
úspechu.4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1. v celom rozsahu podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. Žalovaná 1. nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie určil

vlastníctvo žalobcu, ktorým je správca podstaty. Správca nie je vlastníkom konkurznej masy a nemôže
sa domáhať určenia svojho vlastníctva. Správca je zo zákona majetkovým zástupcom úpadcu a koná
v jeho mene. Žalobcom je v žalobe i v rozsudku správca a na základe jeho nesprávneho žalobného
petitu rozhodol nesprávne aj súd, keď určil, že žalobca-správca konkurznej podstaty je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti. Pritom súd si prejudiciálne nesprávne vyhodnotil napadnutú zmluvu ako neplatnú. Ak by

to tak bolo, tak by sa mal na LV obnoviť posledný zápis vlastníkov pred napadnutou zmluvou. Poslední
spoluvlastníci boli úpadca a žalovaná 1. Napadnutý rozsudok je preto nezákonný a nevykonateľný.
Správca nemôže byť zapísaný ako spoluvlastník, ktorým v minulosti nikdy nebol. Z napadnutého
rozsudku nevyplýva možnosť zapísať ako vlastníka úpadcu, keďže ani nefiguruje ako účastník, sporová
strana, intervenient a súd nerozhodol, že úpadca má byť obnoveným spoluvlastníkom. Súd v bode 44.
odôvodnenia rozsudku uvádza označenie „vlastníctvo k podielu úpadcu“. V bode 47. zase uvádza termín

„určenie vlastníctva úpadcu“. To znamená, že súd si uvedomuje rozdiel medzi úpadcom a žalobcom.
Úpadca je iný subjekt práva ako správca - žalobca. Podľa žalovanej sa v tomto prípade malo konať
výlučne o ne/platnosti napadnutého úkonu a nie o určení vlastníctva. Zároveň podľa žalovanej 1. nie
je možná žaloba nového správcu proti predošlému správcovi. Ak by bol úpadca poškodený, iba on
by teoreticky mohol žalovať správcu, a to súčasného. Žaloba zasahuje do právnej istoty občanov,

v tomto prípade žalovanej 1. Žalovaná 1. sa spoľahla na právnu bezvadnosť úkonu, ktorý jej na
uzavretie ponúkol konkurzný súd v osobe správcu konkurznej podstaty, konala dobromyseľne a v
dobrej viere legálnosti uzavrela so správcom zmluvu. Ako dobromyseľná nadobúdateľka musí byť
chránená. Nesúhlasí preto ani s názorom žalobcu, ktorý si súd osvojil, že žalovaná 1. má byť osobou
spriaznenou s úpadcom, a preto nemohla platne uzavrieť napadnutú zmluvu. Žalovaná 1. a úpadca,

ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, boli v čase začatia konkurzného konania už rozvedenými manželmi.
ZoKR inštitút spriaznenej osoby vysvetľuje s poukazom na § 115 a § 116 OZ. Spriaznená osoba sa
neurčuje úsudkom, ale takéto osoby sú taxatívne vymenované v zákone v uvedených ustanoveniach
OZ. Spriaznenými osobami sú osoby taxatívne vymenované v príbuzenskom pomere a medzi nimi
nie je rozvedený manžel alebo osoby, ktorých ujmu by druhá osoba pociťovala ako vlastnú. Ani

do tejto kategórie nepatria rozvedení manželia. Úpadca bol navrhovateľom v rozvodovom konaní,
našiel si inú ženu a manželku - žalovanú 1. opustil. Následne inicioval konkurzné konanie, ktorým
žalovanú 1. poškodzuje. Súd toto aj uvádza v bode 38. odôvodnenia rozsudku, ale napriek tomu
považuje bez bližšieho vysvetlenia žalovanú 1. za spriaznenú osobu k úpadcovi. Aj v tomto je rozsudok
nepreskúmateľný a rozporný. Odvolateľka poukázala tiež na prebiehajúce konanie sp. zn. 9Cbi/23/2015,

v ktorom súd rozsudkom z 08.10.2020 zamietol žalobu o určenie spriaznenej osoby žalovanej vo vzťahu
k úpadcovi na základe žaloby správcu. Konanie nie je právoplatne skončené, správca podal odvolanie
a vec je na odvolacom súde. Preto mal súd konanie sp. zn. 2Cbi/12/2016 buď prerušiť, ak považoval
spriaznenosť osôb v tomto prípade za dôležitú, a to až do skončenia konania sp. zn. 9Cbi/23/2015,
alebo v rámci potrebného súladu rozhodovania na tom istom súde mal odmietnuť spriaznenosť osôb.

Vzhľadom na uvedené mohla byť žalovaná 1. stanovená správcom za zástupcu veriteľov vo veriteľskom
výbore, pretože mala jednoznačne najväčšie spoluvlastnícke nároky voči úpadcovi. Keby aj nastali
formálne nezrovnalosti ohľadne veriteľov v konkurznom konaní, žalovaná 1. i mimo pozície veriteľa
mala ako spoluvlastníčka predkupné právo v zmysle § 140 OZ. Musela tak byť správkyňou oslovená
s ponukou odkúpenia podielov zo spoločných nehnuteľností s úpadcom. Žalovaná 1. nenesie žiadnu

zodpovednosť za prípadné formálne pochybenia správcu a nesúhlasí s názorom súdu vyslovenom
v bode 45. odôvodnenia rozsudku o vedomom porušení predpisov a nezákonnom nadobudnutí podielu
zo strany žalovanej 1. Žalovaná 1. sa riadila pokynmi správcu, dôverovala mu a na kúpu podielu mala
zákonné predkupné právo. Za od počiatku nesprávne považuje poverenie znalca na preverenie hodnoty
nehnuteľnosti spätne k času prevodu v roku 2013. Súd v bode 29. odôvodnenia rozsudku odôvodňuje

ustanovenie kontrolného znalca existenciou dvoch rozdielnych „súkromných“ posudkov, hoci posudok
použitý k napadnutej zmluve je súdom vyžiadaný a iba posudok úpadcu je súkromný. Súd nemal
dôvod prehodnocovať súdom vyžiadaný posudok, a to ani z dôvodu, že iné ohodnotenie spôsobuje
neplatnosť zmluvy. Cena bola stanovená dohodou. Žalovaná 1. je občanom, ktorý nepodlieha žiadnym
úradným stanoveniam ceny kupovanej nehnuteľnosti. V zmysle § 3 zákona o cenách sa cena stanovuje

dohodou. Pokiaľ má správca svoje postupy, tak v danom prípade pre svoje účely ustanovil znalca
(Ing. Mác) a na základe znaleckého ohodnotenia urobil správca ponuku žalovanej ako spoluvlastníkovi.
Žalovaná 1. ponuku vrátane ceny akceptovala dohodou a nebola viazaná posudkom. Zákon nevyžaduje
znalecký posudok na platné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Správkyňa ako súdnykomisár vyžiadala znalecký posudok, tento bol vyžiadaný súdom, v mene ktorého správkyňa konala.
Nebola to žiadna súkromná aktivita. Naopak, úpadca si dal vyhotoviť súkromný posudok (Ing. Cichová).
Tento bol vyhotovený na súkromnú objednávku a bez fyzickej obhliadky. Tento posudok ohodnotil

nehnuteľnosť vyššie a toto stačilo súdu na stanovenie ďalšieho znalca (Ing. Zajková). Znalkyňa Zajková
ohodnotila síce nehnuteľnosti vyššou sumou ako pôvodne znalec Ing. Mác, ale do ohodnotenia zahrnula
aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom sporu. Tieto tvoria cca polovicu ohodnotenia. Túto skutočnosť
žalovaná 1. namietala a súd to v rozsudku nevysvetlil. Preto argument porovnania rôznych ohodnotení
je netransparentný a nepreskúmateľný. Súd pri jednotlivých znalcoch uvádza rôzne sumy ohodnotenia

pri každom jednom znalcovi a tieto rozdiely nevysvetľuje, čo ešte viac zdôrazňuje nepreskúmateľnosť
odôvodnenia rozsudku a myšlienkových právnych úvah súdu. V bode 46. odôvodnenia rozsudku
konštruuje neplatnosť úkonu údajným podhodnotením nehnuteľnosti pri kúpe. Súd uvádza, že znalec
Ing. Mác ohodnotil nehnuteľnosť na sumu 165.000,- eur, znalkyňa Ing. Cíchová na sumu 489.000,-
eur a znalkyňa Ing. Zajková na sumu 281.000,- eur. Posledné tvrdenie je zavádzajúce. Z ohodnotenia
znalkyne Ing. Zajkovej sa predmetu sporu týka cca polovica zo sumy 281.000,- eur a druhá polovica

sa týka iných nehnuteľností. Preto znalec Ing. Mác vyhotovil vyššie ohodnotenie ako znalkyňa Ing.
Zajková a neobstojí podhodnotenie. Hodnotenie znalkyne Ing. Cíchovej neberie odvolateľka do úvahy,
lebo nerobila obhliadku, nehnuteľnosť nevidela a určila cca trojnásobnú hodnotu ako ostatní dvaja
znalci. Odvolateľka doložila do spisu stanovisko Odboru znalcov z Ministerstva spravodlivosti SR, podľa
ktorého obhliadka nehnuteľnosti je nevyhnutná podmienka objektívneho posudku. Napokon žalovanú

1. ako dobromyseľnú nadobúdateľku vôbec nemusí právne zaujímať, ktoré ohodnotenie je správne.
Kúpila to za ponúknutú cenu, a to je platné. Žalovaná nemala žiadnu kontrolu nad správnosťou
ktoréhokoľvek posudku, a preto nemôže niesť zodpovednosť ani za prípadné ukrátenie veriteľov. Ku
žiadnemu ukráteniu veriteľov nedošlo. Nebolo to ani dokazované a ani to súd nekonštatuje. Podľa §
60 ZoKR je vedomosť tretej osoby o úmysle ukrátiť veriteľov podmienkou odporovateľnosti právneho

úkonu. Ak sa cítil úpadca poškodený, mohol žalovať správcu o náhradu škody. Toto neurobil a lehoty
plynú /uplynuli/.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie zároveň žalovaná 2. v celom rozsahu
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Žalovaná 2. má za to, že súd prvej inštancie nesprávne

určil vlastníka nehnuteľnosti, keď rozhodol na základe dôkazov a neucelených informácií poskytnutých
účelovo zo spisu, len na základe tvrdení žalobcu. Súd zároveň nedostatočným a zmätočným
odôvodnením v rozsudku porušil právo strany sporu na spravodlivý proces. Žalobca na určenie
neúčinnosti právneho úkonu použil zo správcovského spisu zmluvy, ktoré neboli použité na prevod
predmetných nehnuteľností. Žalovanej 2. nie je zrejmé, prečo správca konkurznej podstaty napáda

konanie urobené v roku 2013 iným správcom a toto vysvetľuje iným spôsobom. Ďalej nie je žalovanej
2. zrejmé a jasné, prečo žalobca marí konkurz, pritom ide o malý konkurz fyzickej osoby z roku 2013,
kde po uspokojení záložného veriteľa zostal len jediný veriteľ vo výške cca 3.125,- eur, a to pani E.
(žalovaná 1.). Je pravda že žalovaná 2. ako konkurzný správca si dala vyhotoviť znalecký posudok pre
účely predaja majetku v roku 2013, nie však pre účely vyporiadania BSM ako uvádza súd a žalovaný.

Súd sporne zistil hodnotu pozemkov a pohľadávky. Znalec Ing. Ladislav Mác vyhotovil znalecky posudok
na nehnuteľnosti popísane v spore z dôvodu, že majetok bol zaťažený záložným veriteľom a majetok bol
v podiele úpadcu. Majetok sa podľa ZoKR musí predať v konkurze a uspokojiť záložní veritelia. Nikdy
nebol znalecký posudok vyhotovený z dôvodu, ktorý zámerne uvádza žalobca (vyporiadanie BSM).
Nehnuteľnosti boli zaťažené záložným veriteľom, keďže úpadca bol v konkurze, bolo potrebné uspokojiť

pohľadávku záložného veriteľa prednostne. Hlavne z tohto dôvodu bol prizvaný znalec v odbore, ktorý
na základe objednávky stanovil hodnotu nehnuteľnosti, aby mohla byť predaná v konkurze, alebo iným
stanoveným spôsobom. Keďže v tomto prípade bol úpadca 1/2 podielovým vlastníkom, bolo potrebné
podľa OZ osloviť ostatných podielových spoluvlastníkov na predkupné právo. Vzhľadom k tomu, že
predmetne nehnuteľnosti boli v spore „Vrátenie daru“, bolo potrebné sa venovať aj tejto otázke. Vrátenie

daru bolo prihlásené pohľadávkou žalovaného 1. Vrátenie daru, resp. žiadosť o vrátenie daru, sa robí
v skrátenom konaní, ak sa druhá strana neodvolá. Je to rýchly proces. Na strane úpadcu by musel
vystupovať správca. Vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť bola zaťažená záložným veriteľom,
brala žalovaná 2. ohľad v prvom rade na majetok úpadcu. Počas sporov sa totiž správca musí starať o
majetok úpadcu, s čím sú spojené náklady. Keďže úpadca mal záujem svojou prítomnosťou dosiahnuť

ovplyvňovanie vedenia konkurzu, mala žalovaná 2. česť ho spoznať. Úpadca p. C. bol veľmi aktívny
vo veci konkurzu a hlavne aktívne sa zúčastňoval návštev, kde sa snažil správcovi prikázať, ako má
jeho majetok ohodnotiť a ako ho má predať a najlepšie by bolo, aby to spravil tak, aby mu zostal aj
dom, aj peniaze. Vzhľadom k tomu, že veriteľ a zároveň bývalá manželka p. E., si dala tu námahuzozbierať všetky svedectvá voči úpadcovi (psychické týranie, ubližovanie na zdraví, nepomohol darkyni,
keď bola v núdzi, nestaral sa o ňu, nepomáhal jej, ničil úmyselne majetok,...) a vzhľadom k tomu, že
p. C. bol svojou osobou dosť arogantný, neodbytný, vyhrážal sa správcovi všetkými orgánmi, mala

žalovaná 2. možnosť ho spoznať ako osobu konfliktnú, arogantnú a agresívnu. Týmto jeho konaním
verila celému dôkazovému materiálu proti nemu v spore o pozemku, "vrátenie daru", ktoré boli súčasťou
pohľadávky p. E.. Pohľadávku, resp. hodnotu pozemkov, si vypočítala pani E. sama. Vzhľadom k tomu,
že nebol v spise znalecký posudok, správca uznal danú pohľadávku ako takú a pri zmluve o vrátení
daru sa vrátili všetky pozemky, bez nároku finančného dorovnania, čo bolo spravodlivé pre obe strany.

Takže z tohto dôvodu nemohla úpadcovi vzniknúť žiadna škoda ako mylne zavádza súd žalobca. Keďže
pani E. bola veriteľom, zároveň si do pohľadávky prihlásila všetky možné náklady, ktoré súviseli s
údržbou nehnuteľnosti, o ktoré sa úpadca odmietal starať, zostala neuspokojená pohľadávka vo výške
jednotlivých nákladov, uplatnených veriteľom p. E.. Hodnota pohľadávky bola automaticky znížená podľa
hodnoty znaleckého posudku, a preto celá žaloba je postavená na nepravdivých podkladoch. Takže
žalobca uvádza, že pohľadávka žalovanej 1. bola vo výške cca 94.000,- eur, zatiaľ čo už v januári 2014

mala hlasovacie práva vo výške pohľadávky len cca 3.200,- eur. Z čoho je zjavné a zrejmé, že úpadcovi
nevznikla škoda, pretože Dohoda o vrátení bola znížená o hodnotu pozemkov, bez nároku na finančné
dorovnanie, s čím veriteľ p. E., resp. žalovaná 1., súhlasila, nakoľko jej išlo len o vrátenie daru a nie
ako popisuje žalobca. Vzhľadom k tomu, že úpadca mal 95 % majetku v podiele 1/2, nebolo potrebné
vyporadúvať BSM ako mylne vysvetľuje úpadca a správca, teda žalobca. Jediný záujem o podobnú

žalobu a obohatenie sa je na strane správcu, v tomto prípade žalobcu. Ako náhle sa vráti majetok do
konkurznej podstaty, môže ho konkurzný správca predať a z danej hodnoty nehnuteľnosti bude mať
konkurzný správca, teda žalobca, nárok na odmenu, čo pri hodnote nehnuteľnosti cca 200.000,- eur je
dosť vysoká suma, až 12 % z výťažku, ktoré by si mohol konkurzný správca, teda žalobca, nárokovať
v prípade speňaženia. Vzhľadom k tomu, že konkurzný správca sa snaží o krátenie veriteľa p. E., ide o

trestný čin krátenie veriteľa, na čo už žalovaná 2. upozorňovala niekoľkokrát aj v iných prípadoch. Snaha
konkurzného správcu je napadnúť znalecký posudok tak, aby nový znalecký posudok mal aktuálnu
hodnotu podľa cien v roku 2022 a nie hodnotu z roku 2013. Vzhľadom k tomu, že ide o malý konkurz,
kde nie sú už žiadni veritelia (okrem žalovanej 1.), je postup aktuálneho správcu dosť zarážajúci, vôbec
nie v súlade so ZoKR a v danom postupe nie je šetrnosť, rýchlosť a odborná spôsobilosť žalobcu,

ktorý svojím konaním spôsobuje škodu úpadcovi a rovnako veriteľovi p. E. a zároveň poškodzuje aj
žalovanú 2. Jednotlivé postupy boli kontrolované na podnet úpadcu nielen Ministerstvom spravodlivosti
SR, ale aj políciou SR, kedy bolo podané trestné oznámenie vo veci neodborného vedenia konkurzu na
žalovanú 2. Polícia SR v rámci vyšetrovania zistila, že ZoKR a ani iné zákony v tomto prípade neboli
porušené. Aj preto je zarážajúce konanie žalobcu, keď vedie spor, ktorý je zmätočný a predražuje svojím

konaním konkurz fyzickej osoby, pričom ide o malý konkurz fyzickej osoby. Žalovaná 2. má ďalej za
to, že súd žalovanú 2. neinformoval oficiálnou cestou, t. j. nedoručil jej žiadnu informáciu o konaní,
ani o výmene správcu, poštou ani elektronicky, a ani ju za posledné dva roky nevyzval k doplneniu do
spisu, rovnako jej nezaslal rozsudok, preto má za to, že nejde o spravodlivý súdny proces. Žalovaná
2. ďalej upozornila na fakt, že citované ustanovenia § 57 - § 63 ZoKR sa týkajú hlavne dlžníka, t.

j. môže ich uplatniť jedine konkurzný správca voči dlžníkovi. Nie je možná žaloba nového správcu
proti predošlému správcovi. Teoreticky, ak vznikla škoda úpadcovi, môže úpadca žalovať bývalého
správcu, čo aj úpadca v roku 2015 urobil a žiadal náhradu škody až 500.000,- eur. Celá žaloba bola
zastavená. Okrem toho sa úpadca domáhal spravodlivosti aj tým že podal na bývalého správcu sťažnosť
na Ministerstve spravodlivosti SR a tiež trestné oznámenie, kde polícia zistila, že nielen že nedošlo

k porušeniu zákona, ale úpadcovi ani nevznikla škoda. Žalovaná 2. nesúhlasí s tým, že by žalovaná
1. bola spriaznenou osobou úpadcu, p E. ani v jednom bode nespĺňa spriaznenosť ako sa snaží
mylne naznačiť žalobca. Zároveň nesúhlasí so žalobcom vo všetkých bodoch, ktoré uvádza v žalobe,
nakoľko citované ustanovenia ZoKR nesúvisia s týmto prípadom. Zároveň nesúhlasí so žalobcom ani
v dôvodoch, na základe ktorých mal byť prevedený majetok úpadcu na veriteľa p. E., resp. žalovanú

1. a že by mal byť úpadca z uvedených dôvodov ukrátený. Skutok, ktorý žalobca opisuje, sa nikdy
nestal, a preto žalovaná 2. nesúhlasí ani s neúčinnosťou právneho úkonu a navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovaným
náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 1. písomne vyjadril dňa 10.06.2022 a uviedol, že má za to, že
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1 k predmetným nehnuteľnostiam je žalobca označený ako správca konkurznej podstaty úpadcu.
Poukázal pritom na ustanovenie § 44 ods. 1 ZoKR, § 47 ods. 4 a ods. 5 ZoKR a rozhodnutie Najvyššiehosúdu SR sp. zn. 3MCdo/16/2014, podľa ktorých správca vystupuje v súdnych konaniach v mene a na
účet úpadcu, ktorý vyhlásením konkurzu stratil spôsobilosť byť stranou sporu. Nanajvýš môže v spore
vystupovať ako intervenient. Preto je odvolanie žalovanej 1. v tomto smere nedôvodné. Pokiaľ ide

o petit, žalovanej 1. zrejme uniklo, že žalobca sa domáha jednak určenia vlastníckeho práva a tiež
neplatnosti právneho úkonu, ktorú však súd zamietol. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď
určil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. K tvrdeniu, že nie je možné, aby nový správca žaloval
starého správcu, žalobca uviedol, že žalovaná 1. v odvolaní nevysvetlila, prečo by to tak nemohlo byť.
Žalobca nerozporuje možnosť úpadcu domáhať sa náhrady škody, vlastníckeho práva, či iného plnenia,

avšak iba za predpokladu, že došlo k ukončeniu konkurzného konania. K tomuto doposiaľ nedošlo, preto
vkonanívystupujesprávcanamiestoúpadcu.Podľažalobcuniejemožnéargumentovaťprávnouistotou
a dobromyseľnosťou v prípade, ak napadnutým úkonom došlo k porušeniu práva, čo má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rovnako nemožno súhlasiť s dobromyseľnosťou žalovanej 1.,
ktorá mala vedomosť o hodnote spoluvlastníckeho podielu a že tento nadobúda za výrazne nižšiu sumu
ako je jeho trhová hodnota. K otázke spriaznenosti žalovanej 1. s úpadcom žalobca uviedol, že ak člen

veriteľského výboru bol kedykoľvek spriaznenou osobou úpadcu, nemôže vykonávať svoje hlasovacie
práva, resp. jeho pohľadávka musí byť uspokojená ako podriadená. Niet pochýb o snahe žalovanej 1.
nadobudnúť majetok čo najrýchlejšie a za čo najnižšiu cenu, čo je v priamom rozpore so ZoKR, kedy sa
má postupovať tak, aby sa speňažením dosiahol čo najvyšší výťažok. Žalobca nikdy nespochybňoval
predkupné právo žalovanej 1. V tomto prípade však žalovaná 1. udelila záväzný pokyn na speňaženie

majetku úpadcu, odsúhlasila výšku kúpnej ceny a následne sama tieto nehnuteľnosti nadobudla, a to
aj majetok, ktorý bol predmetom oddelenej podstaty. Tohto si boli vedomé obe žalované, preto najskôr
vyplatili zabezpečeného veriteľa, čím zaniklo jeho postavenie v konkurze. Súd prvej inštancie preto
správne vyhodnotil, že v danom prípade sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V neposlednom
rade žalobca poukázal na to, že súdom ustanovený znalec potvrdil žalobcom prezentovaný ukracujúci

úmysel žalovaných v tomto konaní, t. j. že konaním žalovaných došlo k ukráteniu majetku úpadcu.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2. písomne vyjadril dňa 10.06.2022 a uviedol, že vyjadrenie
žalovanej 2. vníma ako pomerne zmätočné. Žalobca nerozumie ako s vecou súvisí tvrdenie žalovanej
2., že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom, a preto bolo potrebné uspokojiť

prednostne tohto veriteľa. Rovnako žalobca nevie, ako táto skutočnosť legalizuje postup pôvodného
správcu.Otázkavráteniadarurovnakonesúvisístýmtokonaním,keďžepredmetomtohtokonanianeboli
žiadne darované nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovanej 2. o prospechu nového správcu, je čistou fabuláciou
žalovanej 2., konanie bolo iniciované ešte predchádzajúcim správcom a odmena 12 % je len v prípade,
ak sa majetok speňaží. K otázke doručovania žalovanej 2. sa žalobca vyjadriť nevie, keďže žalovaná

2. sa nezúčastňuje, ani nevyjadruje ani v iných konaniach. Záverom žalobca uviedol, že v minulosti
Ministerstvo spravodlivosti SR zistilo pochybenia žalovanej 2. ako správcu konkurznej podstaty a za tieto
pochybenia jej uložil peňažný trest. Žalovaná 2. sama požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu správcov.
V čase doručenia rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR už nebola žalovaná 2. správcom, preto ju
nebolo možné potrestať. Trestné konanie bolo ukončené z dôvodu, že policajný vyšetrovateľ mal za to,

že žalovaná 2. už bola potrestaná, preto rozhodol o zastavení trestného konania. Súd prvej inštancie
vyhodnotil skutkový, ako aj právny stav správne, určil vlastnícke právo žalobcu z dôvodu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu – Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou
1. a žalovanou 2., ktoré úmyselne svojím konaním obchádzali zákon, konali v rozpore so zásadami
poctivého hospodárenia s cudzou vecou a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca preto navrhuje

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaná 1. sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrila dňa 18.07.2022, pričom zotrvala na
svojich tvrdeniach prezentovaných počas konania a v podanom odvolaní. Žalovaná 1. nesúhlasí

s tým, že žalobca žaloval nielen neplatnosť právneho úkonu, ale aj určenie vlastníctva. Rovnako má
za to, že správca nemôže žalovať svojho predchodcu. Pokiaľ ide o cenu nehnuteľnosti, táto bola
výsledkom dohody a postup konkurzného správcu by mal zakladať právnu istotu. Otázka spriaznenosti
je predmetom iného konania, žalovaná 1. nebola v postavení podriadeného správcu a navyše mala
zákonné predkupné právo ako spoluvlastník, preto sú veriteľské vzťahy irelevantné. Predkupné právo

žalovanej 1. žalobca nepopiera. Žalobca cituje § 95 ods. 3 ZoKR a vyvodzuje z toho, že pohľadávky
bývalej spriaznenej osoby sa riešia ako podriadené pohľadávky. Žalovaná 1. pritom mala typickú
pohľadávku z titulu, že za úpadcu splácala aj po rozvode spoločný úver. Zároveň žalovaná 1. súhlasí
s odvolaním žalovanej 2. Podaním zo dňa 22.08.2022 žalovaná 1. predložila neprávoplatný rozsudok voveci sp. zn. 9Cbi/23/2015 zo dňa 08.10.2020, ktorým súd zamietol žalobu o určenie spriaznenej osoby
žalovanej s úpadcom.

9. Žalovaná 2. sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrila dňa 18.07.2022, pričom zotrvala na svojich
tvrdeniach prezentovaných počas konania a v podanom odvolaní. Zároveň uviedla, že sa jedná o malý
konkurz fyzickej osoby, kde boli už v roku 2013 všetci veritelia vysporiadaní a konkurz sa mohol ukončiť.
Úpadcu zastupuje JUDr. Jánošík, ktorý si ide svoje a všetko, čo rieši, je len fabulácia a intrigy, pričom
správca v danej veci nerobí nič. V predmetnom konkurze nie sú žiadni veritelia, preto žalovanej 2. nie

je zrejmé, z akého dôvodu sa teda napádajú rozhodnutia. Žalovaná 2. sa cíti poškodená. V roku 2014
bola vec odovzdaná druhému správcovi, ktorý nemal pocit, že by znalec konal nesprávne. Znalec bol
odporučený bankou. Žalovaná 2. v roku 2016 podala trestné oznámenie na JUDr. Jánošíka, úpadcu
a predchádzajúceho správcu za marenie konkurzu a krátenie veriteľov.

10. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaných vyjadril dňa 12.08.2022 a uviedol, že žalovaná 2. žiadnym

spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia. To, či znalca Ing. Máca odporučila nejaká banka, nemá vplyv
na to, že nehnuteľnosti boli prevedené žalovanej 1. v rozpore so zákonom, čím došlo k ukráteniu
veriteľov. Bola to práve druhá správkyňa, ktorá poukázala na chyby pôvodnej správkyne (žalovanej 2.)
a iniciovala podanie žaloby. Na osobné invektívy žalovanej 2. žalobca a jeho právny zástupca nemienia
reagovať. Pokiaľ ide o samotnú žalobu, prijatím novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku

došlo k zmenám ohľadne typu žalôb, čo postihlo aj žalobu v tomto konaní. Preto má žalobca za to,
že postupoval správne, keď žiadal určiť vlastníctvo. Pokiaľ ide o námietku, že správca nemôže žalovať
sám seba, k tomu žalobca uvádza, že v danom prípade musel žalovať všetkých, ktorí uzatvárali zmluvu,
t. j. aj žalovanú 2. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej 1., že konala v dobrej viere, pretože
dobromyseľnosťou nemožno legalizovať protiprávne úkony. O dobromyseľnosti možno hovoriť len v tom

prípade, keď tretia osoba nadobudla majetok riadne, t. j. úkonom, ktorý nie je spochybnený. Samé
žalované navodili stav, ktorý vyústil do tohto konania. Ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu,
nemôže sa dovolávať neplatnosti. V ostatnom sa žalobca pridržuje svojich predchádzajúcich vyjadrení
a prednesov. Zároveň k svojmu vyjadreniu žalobca pripojil zápisnicu z pojednávania pred Okresným
súdom Malacky vo veci sp. zn. 5C/695/2015, kde predmetom prejednania bola žaloba správcu úpadcu

proti žalovaným 1. a 2. o určenie neplatnosti právneho úkonu – dohody o spätnom vrátení daru
uzatvorenej medzi žalovanou 1. a žalovanou 2. V neposlednom rade sa žalobca vyjadril aj podaním zo
dňa 19.08.2022, v ktorom opätovne poukázal na konanie sp. zn. 5C/695/2015 a navyše aj na konanie
rovnako vedené pred Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 5C/143/2012, v ktorom sa malo rozhodnúť,
či sú dôvody pre vrátenie daru, v ktorom však žalovaná 2. ako správkyňa nepokračovala, hoci konala

nad rámec svojich práv a povinností, keď vrátila dar, ktorý nebola povinná vrátiť. Uvedené dáva súdu
obraz o tom, aké úkony žalovaná 2. v priebehu konkurzného konania vykonávala za účasti žalovanej 1.
a akým spôsobom ukracovali úpadcu o jeho majetok.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1. a 2. je
v časti dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom výroku
IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd ďalej uvádza, že výrok III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol

o zamietnutí zvyšnej časti žaloby (v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu), nebol napadnutý
odvolaním a z uvedeného dôvodu nebolo jeho posudzovanie predmetom odvolacieho konania.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa ako správca úpadcu v konaní domáhal: 1.) určenia
neplatnosti Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa17.10.2013 uzatvorenej medzi žalovaným 1. a pôvodným správcom úpadcu, 2.) určenia vlastníctva
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. D., 3.) uloženia
povinnosti žalobcovi uhradiť sumu 37.804,- eur žalovanému 1. z dôvodu plnenia synalagmatického

záväzku a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel pokiaľ ide o určenie vlastníctva,
pričom toto určil v prospech žalobcu, rovnako vyhovel žalobe a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému 1. sumu 37.804,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, t. j. v časti o určenie neplatnosti
právneho úkonu. V prípade nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, túto súd prvej inštancie
priznal žalobcovi v rozsahu 33 %.

15. Odvolací súd v prvom rade ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktorú v podanom odvolaní vzniesla žalovaná 2. Súd prvej inštancie na vec aplikoval
ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 - § 63 ZoKR. V danom prípade je
však nevyhnutné uviesť, že predmetná právna úprava neumožňuje rozhodnúť o určení vlastníctva.
Rovnako nie je možné aplikovať predmetnú právnu úpravu na určenie neplatnosti právneho úkonu,

keďže odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Navyše aplikácia ustanovení ZoKR umožňuje
posudzovať odporovateľnosť/neúčinnosť len takých právnych úkonov, ku ktorým došlo pred vyhlásením
konkurzu a ktoré boli realizované dlžníkom. V prejednávanej veci sa však žalobca prvým petitom žaloby
domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo dňa 17.10.2013, t. j. po vyhlásení
konkurzu, keď je nepochybné, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo dňa 10.06.2013

uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/24/2013. Nesprávny je preto tiež záver súdu prvej
inštancie, že právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov podľa § 60 ZoKR. Ustanovenia právneho
predpisu, ako aj podstatné právne úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie určil vlastníctvo
žalobcu a na ktorých sú založené právne závery výroku II. napadnutého rozsudku, však v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentujú. Vzhľadom na uvedené je odvolacia námietka nesprávneho

právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia jednoznačne dôvodná. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2009, z obsahu
ktorého vyplýva, že: Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju
nesprávne aplikoval. Rovnako odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/7/2010, zo záverov ktorého je zrejmé, že: Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndc/33/2011 zo
dňa 09.11.2011, podľa ktorého, ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená

na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že
správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo
byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie rezignoval na posúdenie procesnej
dôvodnosti podanej žaloby. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či sa jedná o incidenčnú

žalobu, alebo o vlastnícku a aj v nadväznosti na žalobný petit posúdiť, o aký druh žaloby sa jedná,
aké sú jej náležitosti, resp. požiadavky kladené na jej obsah. Takéto posúdenie súdom prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje. Niet sporu o tom, že nie každé konanie, ktorého
stranou sporu je správca konkurznej podstaty, musí mať povahu sporu incidenčného. Súd prvej inštancie
čiastočne vzal do úvahy ustanovenie § 137 CSP, keď neurčoval platnosť právneho úkonu samostatným

výrokom z dôvodu, že už určil vlastníctvo. Je však nepochybné, že posúdenie dôvodnosti žaloby ako
takej z pohľadu jej prípustnosti podľa § 137 CSP riadne nezdôvodnil a zmätočne uvádzal skutočnosti
a právne normy typické pre incidenčné konanie, hoci z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca ňou
sleduje zmenu vo vlastníctve danej nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd ďalej prisvedčil odvolacej námietke žalovaných 1. a 2. ohľadne nesprávneho
posúdenia legitimácie, keď mali za to, že nebolo možné určiť vlastníctvo priamo žalobcovi žalovanej
2. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s posúdením ani aktívnej a ani pasívnej vecnej legitimácie jednotlivých strán sporu, keďv prvom rade nevysvetlil, z akého dôvodu a na základe akej právnej normy konal o žalobe aktuálneho
správcu konkurznej podstaty proti predchádzajúcemu správcovi, t. j. na základe čoho žalovanej 2. ako
pôvodnému správcovi svedčí pasívna vecná legitimácia v spore, a to najmä v časti žaloby o určenie

vlastníctva, alebo či je táto žalovaná iba ako fyzická osoba a z akého titulu je potom daná jej pasívna
vecná legitimita. Ak žalobca v priebehu konania vo svojich vyjadreniach uvádza, že žaloval obe strany
dohody, potom je nutné uviesť, že stranou dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nikdy
nebola F. G. ako fyzická osoba, ktorá predmetnú dohodu uzatvárala z pozície správcu úpadcu. Potom
je zrejmé, že ak jednou zmluvnou stranou bola osoba správcu úpadcu, tak takýto subjekt vystupuje

v konaní už na strane žalobcu. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vo svojich úvahách
ani nezaoberal. Odvolací súd navyše považuje za dôležité uviesť, že aj bez odvolacej námietky je
preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa

16.12.2014 sa v prípade opomenutia vyriešenia vecnej legitimácie jedná o zjavný exces v postupe
konajúceho súdu. Z obsahu predmetného nálezu je zrejmé, že: Na zjavný exces v postupe konajúceho
súdu predstavujúci opomenutie vyriešenia takej kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej
legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný a ktorý ako taký protirečí obsahu
základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj

obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, prihliada Ústavný súd Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ho sťažovateľ
v sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky namietal.

18. Odvolací súd ďalej uvádza, že pre posúdenie spriaznenosti súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že žalovaná 1. bola v minulosti manželkou úpadcu. Pre relevantné posúdenie spriaznenosti však bolo
potrebné vychádzať zo stavu, ktorý bol v čase napadnutého právneho úkonu. K tomuto však súd prvej
inštancie nezaujal žiadne stanovisko, bez ďalšieho prevzal tvrdenie žalobcu o existencii spriaznenosti
a jeho rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné. Obe žalované 1. a 2. preto v odvolaniach správne
poukazovali na nedostatočné zdôvodnenie a posúdenie toho, či medzi žalovanou 1. a úpadcom bola

v rozhodnej dobe spriaznenosť. Záver o spriaznenosti, ktorý by vychádzal zo zisteného skutkového
stavu a z právnej úpravy, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neposkytol. Správne posúdenie
otázky spriaznenosti bolo v prejednávanom spore o to naliehavejšie, že súd prvej inštancie na základe
ním konštatovanej spriaznenosti určil nezákonnosť konania žalovanej 1. ako zástupcu veriteľov, ktorý
dal pokyn na speňažovanie majetku (prevod podielu na majetku úpadcu). Odvolaciemu súdu nie je

zrejmé, podľa akého ustanovenia bola určená spriaznenosť, keď túto skutočnosť súd prvej inštancie
vodôvodnenírozhodnutianijakonevysvetlilalenbezďalšiehocitovalustanovenie§9ods.2ZoKR,resp.
§ 116 OZ, a to za situácie, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1. a úpadca neboli v rozhodnej dobe
manželmi. Bolo pritom povinnosťou súdu prvej inštancie sa riadne vysporiadať s otázkou spriaznenosti
žalovanej 1. a úpadcu, t. j. z akého dôvodu a na základe akého ustanovenia považuje bývalých manželov

za spriaznené osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je záver súdu prvej inštancie o tejto otázke
minimálne predčasný, keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom
nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, spriaznenosti žalovanej 1.
a úpadcu, na ktorej postavil absolútnu neplatnosť právneho úkonu – dohody o vyporiadaní v dôsledku
čoho určil, že žalobca (správca úpadcu) je vlastníkom danej nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1 a že

žalobca je povinný uhradiť žalovanej 1. sumu 37.804,- eur.

19. Obe žalované 1. a 2. tiež vo svojich odvolaniach poukazovali na nesprávnosť záverov
súdu prvej inštancie ohľadne ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadaného podielového
spoluvlastníctva žalovanej 1. a úpadcu a nesprávnosť použitia predložených znaleckých posudkov.

Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prvom rade neuviedol, z akého dôvodu posudzoval
primeranosť ceny nehnuteľnosti, keď je nepochybné, že sa jedná o dohodu o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorej podstatnou náležitosťou nie je cena nehnuteľnosti, a to ani jej primeranosť, či
súladsozákonomocenách,akotomujenapr.vprípadekúpnejzmluvyalebozmluvyodielo.Požiadavky
kladené na dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bolo potrebné posudzovať podľa právnej

normy pre tento typ dohody/zmluvy. Následne, ak sa nejedná o podstatnú náležitosť dohody a zákon pre
jej určenie neustanovuje žiadne kritériá, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z akého dôvodu jej výšku súd
prvej inštancie posudzoval, a to navyše na základe troch rôznych znaleckých posudkov s diametrálne
odlišnou hodnotou. Súd prvej inštancie sa ani len nevysporiadal s námietkami žalovaných 1. a 2., žev prípade znaleckého posudku znalkyne Ing. Zajkovej tento bol vypracovaný aj na nehnuteľnosti, ktoré
neboli predmetom prevodu na základe dohody a v prípade znaleckého posudku znalkyne Ing. Cíchovej
tento bol vypracovaný bez obhliadky. Napriek tomu, že v tomto prípade neboli splnené podmienky

na posudzovanie primeranosti ceny (sumy vyporiadania), záver súdu prvej inštancie o tom, že suma,
za ktorú žalovaná 1. nadobudla podiel na nehnuteľnosti, nezodpovedá objektívne stanovenej cene,
nevyplýva ani len z vykonaného dokazovania, čo však nebránilo súdu prvej inštancie uvedené posúdiť
ako ukrátenie veriteľov úpadcu podľa § 60 ZoKR. Odvolací súd záverom uvádza, že ak súd prvej
inštancie tvrdil absolútnu neplatnosť právneho úkonu a v odôvodnení uvádzal o. i. aj skutočnosti ohľadne

neobjektívnej sumy za prevod podielu na nehnuteľnosti, potom mal uviesť právnu normu, ktorej táto
dohoda odporuje.

20. V prípade ostatných odvolacích námietok týkajúcich sa najmä vzájomných narušených vzťahov
medzi úpadcom a žalovanou 1. ako bývalými manželmi, ako aj konfliktov medzi aktuálnym a pôvodným
správcom úpadcu, či dôvody pre ukončenie malého konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, odvolací

súd uvádza, že tieto námietky sú nedôvodné a pre rozhodnutie irelevantné. A hoci sú dôvody pre
ukončenie malého konkurzu pre rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantné, z hľadiska vedenia
incidenčných sporov nie je možné opomenúť tvrdenia žalovaných 1. a 2., že konkurz trvá napriek tomu,
že nie sú dané predpoklady konkurzu pre absenciu plurality veriteľov.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch I. a II. a v súvisiacom
výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zaoberať sa
opätovne podanou žalobou, a to v intenciách odsekov 15. – 19. odôvodnenia, najmä z pohľadu toho,

o aký druh žaloby sa jedná tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností posúdiť splnenie
zákonných požiadaviek kladených na daný druh žaloby. Iba tak bude možné správne posúdiť tiež
otázku vecnej legitimácie sporových strán. Následne sa súd prvej inštancie vysporiada s otázkou vecnej
dôvodnosti podanej žaloby v jej zostávajúcom predmete o určenie vlastníctva a o uloženie povinnosti
plniť synalagmatický záväzok za súčasného prihliadnutia na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších

súdnych autorít (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/89/2019 zo dňa 30.10.2019).
V neposlednom rade súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní vezme do úvahy skutočnosť, že
aktuálny správca úpadcu doplnil súpis všeobecnej podstaty, čím sa súčasťou konkurznej podstaty stala
aj časť majetku, ktorej určenia vlastníctva sa správca domáha v prejednávanej veci. Doplnenie súpisu
všeobecnej podstaty bude možné vykonať ako dôkaz aj bez návrhu, keďže vyplýva z verejného registra.

V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie tiež uviesť použité právne normy a svoje závery
odôvodniť v súlade s § 220 CSP.

22. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).