Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-2Cbi/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116211318
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1116211318.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci

žalobcu: Reštrukturalizačná a konkurzná, k.s., Narcisová 1427/44, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 45
888 396, správca konkurznej podstaty úpadcu R.. F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, zast. JUDr.
Július Jánošík, advokát, Klincová 37, Bratislava, SAK 2493 proti žalovanému v rade 1: R.. E. E., nar.
X.X.XXXX, bytom Z. č.XXX, zast. JUDr. Tomáš Plank, advokát, Nám. slobody 10, Bratislava, SAK 9 a
žalovanému v rade 2: Bc. R.. N. B., M. O. XXX, Z., zast. SVITOK a spol., s.r.o., Tomášikova 23/C, 821
01 Bratislava, IČO: 36 863 980 o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 4.5.2015 žiadal žalobca, aby súd určil:
· že Dohoda o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uzatvorená dňa
17.10.2013 medzi žalovaným v rade 1 a žalovaným v rade 2 je neplatná.

· že žalobca je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k pozemkom parc. č. XXX/X, orná
pôda o výmere X.XXX m2, parc. č. XXX/XX, záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2,
stavbe súp. č. XXX - druh stavby rodinný dom postavený na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, evidované Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, obec Borinka,
pre katastrálne územie Borinka na LV č. XXXX.

· žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v rade 1 sumu 37.804 EUR do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.
· žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť náhradu trov konania žalobcu

2. Súd zistil, že na základe Rozhodnutia Okresného úradu v Malackách ŽP-B/2002/08276/KO zo dňa
16.12.2002 bolo povolené užívanie rodinného domu súp. č. XXX. katastrálne územie Borinka, ktorý
úpadca a žalovaný v rade 1 nadobudli do podielového spoluvlastníctva.

3. Uznesením OS BA I zo dňa 10.6.2013 sp. zn. 2K/24/2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
a za správcu bol ustanovený žalovaný v rade 2.4. Dňa 31.8.2013 si žalovaný v rade 2 dal vyhotoviť znalecký posudok pre účely vysporiadania BSM
úpadcu a žalovaného v rade 1.

5. Zo zápisnice zo zasadnutia veriteľov konkurzu úpadcu zo dňa 17.9.2013 súd zistil, že žalovaný v rade
1 sa zasadnutia zúčastnil ako jediný veriteľ, žalovaný v rade 2 ho navrhol za zástupcu veriteľov, za jeho
zvolenie ako jediný hlasoval.

6. Zo znaleckého posudku č. 129/2013 zo dňa 31.8.2013 znalca R.súd zistil, že znalec stanovil

všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov na sumu 165.000 EUR.

7. Zo žiadosti o pokyn na speňažovanie majetku zo dňa 9.10.2013 súd zistil, že žalovaný v rade 2 vyzval
žalovaného v rade 1 na uloženie pokynu na speňaženie majetku ohodnoteného znaleckým posudkom
znalca Y. ( vrátane predmetných nehnuteľností ).

8. Z Udelenia pokynu na speňaženie majetku zo dňa 9.10.2013 súd zistil, že žalovaný v rade 1 ako
zástupca veriteľov udelil žalovanému v rade 2 pokyn na speňaženie majetku úpadcu.

9. Z Dohody o zrušení vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.10.2013
súd zistil, že žalovaný v rade 1 a úpadca zastúpený žalovaným v rade 2 sa dohodli na vysporiadaní

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že ich výlučným vlastníkom sa stane žalovaný v
rade 1 s tým, že vyplatí úpadcovi na účet žalovaného v rade 2 sumu 37.804 EUR na základe znaleckého
posudku R.. Y. W. a započítania.

10. Po oboznámení sa so závermi znalca si úpadca nechal vyhotoviť kontrolný znalecký posudok.

11. Zo znaleckého posudku č. 37/2013 zo dňa 15.12.2013 znalca R.. R. H. súd zistil, že znalec stanovil
všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov ( totožných so znaleckým posudkom č. 129/2013 ) na sumu
489.000 EUR.

12. Uznesením zo dňa 24.3.2014 bola za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovená Ing. W.. V. B..

13. Uznesením zo dňa 20.12.2019 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalobca.

14. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v rade 2 priznal žalovanému v rade 1 hlasovacie práva

vo výške 97.526,92 EUR napriek skutočnosti, že žalovaný v rade 1 nemal voči úpadcovi žiadnu
peňažnú pohľadávku, čím z neho urobil najväčšieho veriteľa konkurzu úpadcu. Ďalej žalovaný v
rade 2 navrhol žalovaného v rade 1 za predsedu veriteľského výboru napriek skutočnosti, že je
spriaznenou osobou s úpadcom a teda nemá právo hlasovať ani udeľovať žalovanému v rade 2 záväzné
pokyny k speňažovaniu majetku. Súčasne žalovaného v rade 1 označil ako osobu, ktorá má priamy

prospech so speňaženia majetku úpadcu. Ďalej uviedol, že konaním žalovaných došlo ku škode nakoľko
znalecXX.XXX,XX. W. ohodnotil predmetné nehnuteľnosti na sumu 90.011,69 EUR a znalecký posudok
znalca R.. H. stanovil hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu viac ako 168.000 EUR. V čase
vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku úpadcu žalobca nemal vedomosť o medzi žalovanými
došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uzatvorením dohody mal

žalobca za to, že došlo k vzniku škody na podstate úpadcu vo výške 46.200 EUR a k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného v rade 1 v rovnakej výške.

15. Žalovaný v rade 2 sa vo veci vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 31.3.2016. Uviedol,
že funkciu správcu konkurznej podstaty úpadcu vykonával podľa svojho najlepšieho vedomia a

svedomia. Úpadcu označil za nespolupracujúceho a konfliktného. Na základe skutočnosti, že žalovaný
v rade 1 pred vyhlásením konkurzu nežil s úpadcom poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rade
1 je spriaznenou osobou úpadcu. Uviedol, že namietaná pohľadávka žalovaného v rade 1 vznikla
bezdôvodným obohatením úpadcu po uplatnení práva žalovaného v rade 1 na vrátenie daru úpadcom,
titulom bezdôvodného obohatenia úpadcu bola prihlásená a nebola žalovaným v rade 2 popretá a teda

bola zistená.

16. Žalovaný v rade 1 sa vo veci písomne vyjadril podaním zo dňa 7.4.2016, kde uviedol, že cena za
nadobudnutie podielu úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam bola stanovená dohodou žalovaných sprihliadnutím na závery znaleckého posudku R.. W. a bola stanovená v rámci širšieho vyporiadania
úpadcu a žalovanej v rade 1 ako spoluvlastníkov. Ďalej uviedol, že žalovaný v rade 1 nie je spriaznenou
osobou úpadcu v zmysle ZKR a súčasne mal ako spoluvlastník predkupné právo k podielu úpadcu.

Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rade 2 ako správca úpadcu mal najskôr vysporiadať BSM úpadcu
a žalovaného v rade 1. Namietol naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby. Z uvedených
dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

17. Podľa ust. § 57, ods. 1, ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom

dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

18. Podľa ust. § 58, ods. 1 ZKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

19. Podľa ust. § 58, ods. 3 ZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny

úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať
tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného
konania.

20. Podľa ust. § 59, ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny

úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

21. Podľa ust. § 60, ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil

svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

22. Podľa ust. § 60, ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,

ak sa nepreukáže opak.

23. Podľa ust. § 62, ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

24. Podľa ust. § 63, ods. 1 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková

hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

25. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

26. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

27. Súd ako sporné v konaní vyhodnotil na základe výslovného vyjadrenia strán sporu:

- platnosť pokynu na speňaženie majetku zo dňa 9.10.2013- platnosť dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v zmysle
žaloby
- spriaznenosť úpadcu a žalovaného v rade 1 po rozvode v roku 2011

- ukracujúci charakter dohody

28. Podľa ust. § 60 ZKR je možné úspešne odporovať ukracujúcim právnym úkonom úpadcu, ktorými
ukrátil svojich veriteľov v lehote piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Pri osobách, ktoré
nie sú spriaznenou osobou úpadcu je nevyhnutných predpokladom preukázať ukracujúci charakter

právneho úkonu a súčasne vedomosť tretej osoby o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov.

29. Súd akceptoval návrh žalobcu a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu existencie dvoch
rozdielnych súkromných znaleckých posudkov.

30. Súdom ustanovený znalec F. stanovil všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností ku dňu

5.8.2013 na sumu 281.000 EUR.

31. Žalovaný v rade 1 sa k doručenému znaleckému posudku vyjadril podaním zo dňa 3.11.2021.
Uviedol, že namietal nariadenie znaleckého dokazovania a zotrváva na stanovisku, že neplatnosť úkonu
nemôže byť založená na posudku vypracovanom mnoho rokov po úkone. Uviedol tiež, že dohoda o

vyporiadaní bola urobená na základe akceptácie ponuky žalovaného v rade 2 akceptovanej žalovaným
v rade 1 s tým, že obe strany dohody konali dobromyseľne. V rámci procesnej obrany uviedol, že nový
správca sa nemôže dištancovať od úkonov predošlého správcu a musí byť zachovaná kontinuita.

32. Žalobca sa k vykonanému dokazovaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 11.2.2022.

Uviedol, že kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu úpadcu v zmysle dohody bola žalovanou
v rade 2 a žalovanou v rade 1 stanovená v rozpore s trhovou hodnotou podielu s vedomím oboch strán
dohody. Žalovaná previedla podiel úpadcu za cenu 86.750 EUR ( po nekorektnom započítaní znížená
na sumu 37.804 EUR ). Súdom nariadené znalecké dokazovanie preukázalo hodnotu prevádzaných
nehnuteľností vo výške 281.000 EUR a teda ukrátenie úpadcu a jeho veriteľov vo výške 60.000

EUR ( s poznámkou, že znalec ohodnocoval totožné nehnuteľnosti ako R.. W. ). Namietol tiež
speňaženie predmetných nehnuteľností pred vyporiadaním BSM, dôvodnosť priznania žalovanej v rade
1 hlasovacích práv vo výške 97.526,92 EUR, návrh na zvolenie žalovanej v rade 1 za predsedu
veriteľského výboru napriek spriaznenosti ( a teda neplatnosť súhlasu so speňažením ), neplatnosť
dohody z dôvodu rozporu s ust. § 89 ZKR.

33. Podľa ust. § 9, ods. 2 ZKR spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
blízkaosobafyzickejosoby,akoajprávnickáosoba,vktorejmáfyzickáosobaaleboblízkaosobafyzickej
osoby kvalifikovanú účasť.

34. Podľa ust. § 35, ods, 4 ZKR ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má
veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a
vymáhateľnosti;nakaždéjednoeurozistenejsumypohľadávkymáveriteľjedenhlas.Veriteľpohľadávky
spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona 1a) (ďalej len "podriadený veriteľ"),
ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na

schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi
veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od
splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku
od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie
právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási.

Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky
stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti
dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených
veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu
vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia

spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní
plniť za úpadcu.35. Podľa ust. § 89 ZKR pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku
podliehajúceho konkurzu správca nesmie uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo
úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.

36. Podľa ust. § 95, ods. 3 ZKR tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky
bol spriaznený s úpadcom (ďalej len "spriaznené pohľadávky"); na prípadné zabezpečenie týchto
pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na

pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté
dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.21a).

37. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa ust. § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

39. Súd rozhodol rozsudkom tak, že určil vlastníctvo úpadcu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2k

pozemkom parc. č. X.XXX, orná pôda o výmere XXX/XX, m2, parc. č. XX, záhrady o výmere XXX/XX,,
parc. č. XXX/XX,, zastavané plochy a nádvoria o výmere X, parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX stavbe súp. č.T.- druh stavby rodinný dom postavený na parcele č. W., zastavané plochy
a nádvoria o výmere Z., evidované Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, obec Borinka, pre
katastrálne územie Borinka na LV č. XXXX, určil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v rade 1

sumu 37.804 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti zamietol a priznal
žalovaným 33%-nú náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.

40. Proti rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie.

41. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3CoKR/73/2022 zo dňa 30.9.2024 rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výrokov určujúcich vlastníctvo úpadcu, určenia povinnosti zaplatiť a súvisiacom výroku
o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.

42. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení zrušujúceho uznesenie uviedol:

15. Odvolací súd v prvom rade ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktorú v podanom odvolaní vzniesla žalovaná 2. Súd prvej inštancie na vec aplikoval
ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 - § 63 ZoKR. V danom prípade je
však nevyhnutné uviesť, že predmetná právna úprava neumožňuje rozhodnúť o určení vlastníctva.

Rovnako nie je možné aplikovať predmetnú právnu úpravu na určenie neplatnosti právneho úkonu,
keďže odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Navyše aplikácia ustanovení ZoKR umožňuje
posudzovať odporovateľnosť/neúčinnosť len takých právnych úkonov, ku ktorým došlo pred vyhlásením
konkurzu a ktoré boli realizované dlžníkom. V prejednávanej veci sa však žalobca prvým petitom žaloby
domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo dňa 17.10.2013, t. j. po vyhlásení

konkurzu, keď je nepochybné, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu došlo dňa 10.06.2013
uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/24/2013. Nesprávny je preto tiež záver súdu prvej
inštancie, že právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov podľa § 60 ZoKR. Ustanovenia právneho
predpisu, ako aj podstatné právne úvahy, na základe ktorých súd prvej inštancie určil vlastníctvo
žalobcu a na ktorých sú založené právne závery výroku II. napadnutého rozsudku, však v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia absentujú. Vzhľadom na uvedené je odvolacia námietka nesprávneho
právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia jednoznačne dôvodná. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/4/2009, z obsahu
ktorého vyplýva, že: Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju
nesprávne aplikoval. Rovnako odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo/7/2010, zo záverov ktorého je zrejmé, že: Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ndc/33/2011 zo
dňa 09.11.2011, podľa ktorého, ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená
na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že

správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo
byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z
obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie rezignoval na posúdenie procesnej
dôvodnosti podanej žaloby. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či sa jedná o incidenčnú
žalobu, alebo o vlastnícku a aj v nadväznosti na žalobný petit posúdiť, o aký druh žaloby sa jedná,
aké sú jej náležitosti, resp. požiadavky kladené na jej obsah. Takéto posúdenie súdom prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje. Niet sporu o tom, že nie každé konanie, ktorého
stranou sporu je správca konkurznej podstaty, musí mať povahu sporu incidenčného. Súd prvej inštancie
čiastočne vzal do úvahy ustanovenie § 137 CSP, keď neurčoval platnosť právneho úkonu samostatným
výrokom z dôvodu, že už určil vlastníctvo. Je však nepochybné, že posúdenie dôvodnosti žaloby ako
takej z pohľadu jej prípustnosti podľa § 137 CSP riadne nezdôvodnil a zmätočne uvádzal skutočnosti a

právne normy typické pre incidenčné konanie, hoci z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca ňou
sleduje zmenu vo vlastníctve danej nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd ďalej prisvedčil odvolacej námietke žalovaných 1. a 2. ohľadne nesprávneho
posúdenia legitimácie, keď mali za to, že nebolo možné určiť vlastníctvo priamo žalobcovi žalovanej 2. Z

obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepochybné, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s posúdením ani aktívnej a ani pasívnej vecnej legitimácie jednotlivých strán sporu, keď v prvom
rade nevysvetlil, z akého dôvodu a na základe akej právnej normy konal o žalobe aktuálneho
správcu konkurznej podstaty proti predchádzajúcemu správcovi, t. j. na základe čoho žalovanej 2.
ako pôvodnému správcovi svedčí pasívna vecná legitimácia v spore, a to najmä v časti žaloby o

určenie vlastníctva, alebo či je táto žalovaná iba ako fyzická osoba a z akého titulu je potom daná jej
pasívna vecná legitimita. Ak žalobca v priebehu konania vo svojich vyjadreniach uvádza, že žaloval obe
strany dohody, potom je nutné uviesť, že stranou dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nikdy nebolaB. ako fyzická osoba, ktorá predmetnú dohodu uzatvárala z pozície správcu úpadcu.
Potom je zrejmé, že ak jednou zmluvnou stranou bola osoba správcu úpadcu, tak takýto subjekt

vystupuje v konaní už na strane žalobcu. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vo svojich
úvahách ani nezaoberal. Odvolací súd navyše považuje za dôležité uviesť, že aj bez odvolacej námietky
je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z

účastníkov konania nenamieta. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa
16.12.2014 sa v prípade opomenutia vyriešenia vecnej legitimácie jedná o zjavný exces v postupe
konajúceho súdu. Z obsahu predmetného nálezu je zrejmé, že: Na zjavný exces v postupe konajúceho
súdu predstavujúci opomenutie vyriešenia takej kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej
legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný a ktorý ako taký protirečí obsahu

základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, prihliada Ústavný súd Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ho sťažovateľ
v sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky namietal.

18. Odvolací súd ďalej uvádza, že pre posúdenie spriaznenosti súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že žalovaná 1. bola v minulosti manželkou úpadcu. Pre relevantné posúdenie spriaznenosti však bolo
potrebné vychádzať zo stavu, ktorý bol v čase napadnutého právneho úkonu. K tomuto však súd prvej
inštancie nezaujal žiadne stanovisko, bez ďalšieho prevzal tvrdenie žalobcu o existencii spriaznenosti a
jeho rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné. Obe žalované 1. a 2. preto v odvolaniach správne

poukazovali na nedostatočné zdôvodnenie a posúdenie toho, či medzi žalovanou 1. a úpadcom bola
v rozhodnej dobe spriaznenosť. Záver o spriaznenosti, ktorý by vychádzal zo zisteného skutkového
stavu a z právnej úpravy, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neposkytol. Správne posúdenie
otázky spriaznenosti bolo v prejednávanom spore o to naliehavejšie, že súd prvej inštancie na základením konštatovanej spriaznenosti určil nezákonnosť konania žalovanej 1. ako zástupcu veriteľov, ktorý
dal pokyn na speňažovanie majetku (prevod podielu na majetku úpadcu). Odvolaciemu súdu nie je
zrejmé, podľa akého ustanovenia bola určená spriaznenosť, keď túto skutočnosť súd prvej inštancie v

odôvodnení rozhodnutia nijako nevysvetlil a len bez ďalšieho citoval ustanovenie § 9 ods. 2 ZoKR, resp.
§ 116 OZ, a to za situácie, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1. a úpadca neboli v rozhodnej dobe
manželmi. Bolo pritom povinnosťou súdu prvej inštancie sa riadne vysporiadať s otázkou spriaznenosti
žalovanej 1. a úpadcu, t. j. z akého dôvodu a na základe akého ustanovenia považuje bývalých manželov
za spriaznené osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je záver súdu prvej inštancie o tejto otázke

minimálne predčasný, keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom
nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, spriaznenosti žalovanej 1.
a úpadcu, na ktorej postavil absolútnu neplatnosť právneho úkonu - dohody o vyporiadaní v dôsledku
čoho určil, že žalobca (správca úpadcu) je vlastníkom danej nehnuteľnosti vo veľkosti podielu ? a že
žalobca je povinný uhradiť žalovanej 1. sumu 37.804,- eur.

19. Obe žalované 1. a 2. tiež vo svojich odvolaniach poukazovali na nesprávnosť záverov
súdu prvej inštancie ohľadne ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyporiadaného podielového
spoluvlastníctva žalovanej 1. a úpadcu a nesprávnosť použitia predložených znaleckých posudkov.
Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prvom rade neuviedol, z akého dôvodu posudzoval
primeranosť ceny nehnuteľnosti, keď je nepochybné, že sa jedná o dohodu o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, ktorej podstatnou náležitosťou nie je cena nehnuteľnosti, a to ani jej primeranosť,
či súlad so zákonom o cenách, ako tomu je napr. v prípade kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo.
Požiadavky kladené na dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bolo potrebné posudzovať
podľa právnej normy pre tento typ dohody/zmluvy. Následne, ak sa nejedná o podstatnú náležitosť
dohody a zákon pre jej určenie neustanovuje žiadne kritériá, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z akého

dôvodu jej výšku súd prvej inštancie posudzoval, a to navyše na základe troch rôznych znaleckých
posudkov s diametrálne odlišnou hodnotou. Súd prvej inštancie sa ani len nevysporiadal s námietkami
žalovaných 1. a 2., že v prípade znaleckého posudku znalkyne R.. E. tento bol vypracovaný aj na
nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom prevodu na základe dohody a v prípade znaleckého posudku
znalkyne Ing. H. tento bol vypracovaný bez obhliadky. Napriek tomu, že v tomto prípade neboli splnené

podmienky na posudzovanie primeranosti ceny (sumy vyporiadania), záver súdu prvej inštancie o tom,
že suma, za ktorú žalovaná 1. nadobudla podiel na nehnuteľnosti, nezodpovedá objektívne stanovenej
cene, nevyplýva ani len z vykonaného dokazovania, čo však nebránilo súdu prvej inštancie uvedené
posúdiť ako ukrátenie veriteľov úpadcu podľa § 60 ZoKR. Odvolací súd záverom uvádza, že ak súd
prvej inštancie tvrdil absolútnu neplatnosť právneho úkonu a v odôvodnení uvádzal o. i. aj skutočnosti

ohľadne neobjektívnej sumy za prevod podielu na nehnuteľnosti, potom mal uviesť právnu normu, ktorej
táto dohoda odporuje.

20. V prípade ostatných odvolacích námietok týkajúcich sa najmä vzájomných narušených vzťahov
medzi úpadcom a žalovanou 1. ako bývalými manželmi, ako aj konfliktov medzi aktuálnym a pôvodným

správcom úpadcu, či dôvody pre ukončenie malého konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, odvolací
súd uvádza, že tieto námietky sú nedôvodné a pre rozhodnutie irelevantné. A hoci sú dôvody pre
ukončenie malého konkurzu pre rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantné, z hľadiska vedenia
incidenčných sporov nie je možné opomenúť tvrdenia žalovaných 1. a 2., že konkurz trvá napriek tomu,
že nie sú dané predpoklady konkurzu pre absenciu plurality veriteľov.

43. V kontexte citovaných častí zrušujúceho uznesenia KS BA určil súdu prvej inštancie povinnosť v
ďalšom konaní zaoberať sa opätovne podanou žalobou, a to v intenciách odsekov 15. - 19. odôvodnenia,
najmä z pohľadu toho, o aký druh žaloby sa jedná tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností
posúdiť splnenie zákonných požiadaviek kladených na daný druh žaloby. Iba tak bude možné správne

posúdiť tiež otázku vecnej legitimácie sporových strán. Následne sa súd prvej inštancie vysporiada
s otázkou vecnej dôvodnosti podanej žaloby v jej zostávajúcom predmete o určenie vlastníctva a o
uloženie povinnosti plniť synalagmatický záväzok za súčasného prihliadnutia na ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/89/2019 zo
dňa 30.10.2019). V neposlednom rade súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní vezme do úvahy

skutočnosť, že aktuálny správca úpadcu doplnil súpis všeobecnej podstaty, čím sa súčasťou konkurznej
podstaty stala aj časť majetku, ktorej určenia vlastníctva sa správca domáha v prejednávanej veci.
Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty bude možné vykonať ako dôkaz aj bez návrhu, keďže vyplývaz verejného registra. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvej inštancie tiež uviesť použité právne
normy a svoje závery odôvodniť v súlade s § 220 CSP.

44. Na základe právoplatnej zamietajúcej časti pôvodného rozhodnutia predmetom konania ostal len
nárok žalobcu na určenie vlastníctva k spornému spoluvlastníckemu podielu, nárok na zaplatenie a
súvisiaci výrok o trovách konania.

45. Súd zamietol žalobu voči žalovanému v rade 2 v celom rozsahu nakoľko je nesporné, že žalobou si

žalobca uplatnil nárok voči žalovanému v rade 2 ako predchádzajúcemu správcovi konkurznej podstaty
úpadcu ( žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že žalovaného v rade 2 žaluje ako fyzickú osobu )
a z toho dôvodu žalovanému v rade 2 nesvedčí pasívna vecná legitimácia ( žalobca v podstate žaluje
„sám seba ).

46. Žalobcom v zmysle ust. § 47, ods. 5 CSP podaním doručeným súdu 17.12.2015 bol a je žalobca,

ktorý opravil pôvodne podanú žalobu jeho právnym predchodcom v mene úpadcu, v ktorom označil
úpadcu ako žalobcu. Zo žaloby súd zistil, že žalobu podal a podpísal žalobca ( jeho právny predchodca )
napriek tomu, že ako žalobcu označil úpadcu. Následne na základe výzvy súdu na odstránenie vád
žaloby výslovne ako žalobcu označil správcu.

47. Po uvedenej konštatácii súd posudzoval dôvodnosť žaloby na určenie vlastníctva a súvisiaceho
synalagmatického výroku na zaplatenie.

48.Žalobavčastiurčeniavlastníctvaúpadcukspornémuspoluvlastníckemupodieluježalobouvzmysle
ust.§137,písm.cCSP.Zdôvodu,ženaliehavýprávnyzáujemžalobcunevyplývazosobitnéhoprávneho

predpisu súd pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti určenia práva skúmal existenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určení práva.

49. Na pojednávaní dňa 18.2.2025 žalobca predložil súdu výpis z OV 244/2024 zo dňa 17.12.2024
preukazujúci zápis spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k predmetným nehnuteľnostiam žalobcom do

podstaty úpadcu. Žalovaný v rade 1 potvrdil súdu podanie vylučovacej žaloby v súvislosti s uvedeným
zápisom.

50. V tejto súvislosti žalobca na pojednávaní dňa 18.2.2025 navrhol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia konania o vylúčenie sporného majetku z podstaty úpadcu.

51. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol nakoľko v rámci rozhodnutia vo veci vylúčenia
spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam bude súd musieť vo vylučovacom konaní
prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu prevodu vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu
a bez ohľadu na výsledok vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky súd nebude oprávnený opätovne

prejudiciálnu otázku posudzovať. Naviac jej prípadné posúdenie iným spôsobom ako v konaní o
vylúčenie by bolo porušením právnej istoty účastníkov konania a porušením práva strán sporu na
predvídateľnosť rozhodnutí súdov.

52. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo/89/2019

19. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu existencie naliehavého právneho
záujmu správcu konkurznej podstaty úpadcu na žalobe o neplatnosti Zmluvy a určenie vlastníckeho
práva dovolací súd konštatuje, že nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.,
nakoľko vo veci rozhodujúci senát predmetnú právnu otázku už vyriešil vo svojom skoršom rozhodnutí,
konkrétne v rozsudku, sp. zn. 4Obdo/21/2017 z 25. apríla 2018, publikovanom v Zbierke ako R 91/2018,

ktorého právna veta znie: „Správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na žalobe o
určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do
katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu.“ Uvedený právny záver
zdôvodnil nasledujúco: „Pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu na určení
vlastníckeho práva je treba vziať do úvahy, že žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty,

ktorej majetok sa týmto spôsobom snaží zabezpečiť. Samotné postavenie správcu konkurznej podstaty
a jeho postup pri zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty, ktoré je vymedzené zákonom o konkurze
a reštrukturalizácii, je dané priamo zo zákona, pričom tento špecifický právny režim mu umožňuje
realizovať ochranu a nakladanie s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. Akovyplýva z ustanovení § 73 ods. 1 a § 76 ZKR, správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje
majetok úpadcu, a po zistení rozsahu majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej
podstaty. Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý uskutočňuje správca

podstaty (§ 76, § 77 ZKR). Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je
presvedčený, že do podstaty patria. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu
podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch,
ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená
dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia (§ 78

ods.1ZKR).Dosúpisusazapisujeajmajetoktretíchosôbnadobudnutýnazákladeneplatnýchprávnych
úkonov (§ 80 ods. 2 prvá veta ZKR). Pri systematickom výklade § 80 nie je správca obmedzený tým, že
majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu môže do súpisu majetku podstát zapísať
až potom, čo súd rozhodnutím vysloví neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právnych
úkonov nastáva ex lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho vzťahu nenadobudne
vlastnícke alebo iné právo k veci, k právu alebo inej majetkovej hodnote.

Takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi a správca ho môže a musí zapísať do súpisu
majetku podstát. Pokiaľ je do podstaty zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd
tejto tretej osobe uloží, aby v stanovenej lehote podala proti správcovi vylučovaciu (excindačnú)
žalobu (v týchto súvislostiach podporne pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 1Obo/101/2010
zo 6. októbra 2010 a uznesenie ústavného súdu II. ÚS 202/2011 z 12. mája 2011). Na absolútnu

neplatnosť musí následne súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť otázku neplatnosti ako prejudiciálnu otázku.
Ak nie je vylučovacia žaloba podaná včas, má sa za to, že vec patrí do konkurznej podstaty (§
78 ods. 4 ZKR). Samotný súpis majetku, o ktorom je správca presvedčený, že patrí do konkurznej
podstaty, nie je obmedzený žiadnym ustanovením konkurzného zákona, pričom takémuto postupu
nebráni ani tá skutočnosť, že v súčasnej dobe sú ako vlastníci žalovaných nehnuteľností zapísané

tretie osoby (žalovaní). Na základe uvedeného žalobca nemôže pociťovať neistotu svojho postavenia
alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu (pozri napr. rozsudok
najvyššieho súdu, sp. zn. 2Obo/13/2012 z 30. apríla 2012). Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej
inštancie, ako i odvolací súd dospeli k záveru, že správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko samotný konkurzný zákon umožňuje

správcovikonkurznejpodstatyaukladámusúčasnepovinnosťmajetokúpadcuzistiťazapísaťdosúpisu
konkurznej podstaty, je ich názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu správny (pozri tiež napr.
rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obdo/13/2008 zo 7. mája 2009).“

53. V kontexte citovaného rozhodnutia súd ustálil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu

na určení vlastníckeho práva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu úpadcovi tvrdenou absolútnou
neplatnosťou zmluvy o prevode vlastníctva. Nepreukázaním naliehavého právneho záujmu na žalobe
na určenie vlastníctva žalobca nesplnil predpoklady uvedené v ust. § 137, písm. c CSP.

54. Naviac v čase rozhodovania mal súd za preukázaný postup žalobcu v zmysle príslušných ustanovení

ZKR tým, že zapísal predmetný spoluvlastnícky podiel do podstaty úpadcu s poznámkou práva
žalovaného v rade 1, ktorý využil svoje právo a podal vylučovaciu žalobu.

55. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti výroku určujúceho vlastníctvo úpadcu k predmetnému
spoluvlastníckemu podielu zamietol.

56. Z dôvodu zamietnutia žaloby v časti určenia vlastníctva súd zamietol žalobu aj v časti
synalagmatického výroku určujúceho žalobcovi povinnosť vrátiť kúpnu cenu.

57. Nad rámec uvedených dôvodov zamietnutia žaloby súd uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody

neplatnosti nie sú vo veci posudzovania platnosti relevantné vo vzťahu k žalobcovi v rade 1 a mali a
mohli byť posudzované výhradne k rámci konkurzného konania ako porušenie povinnosti žalovaného v
rade 2 ako predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty úpadcu. V prípade ak žalobca resp. úpadca
majú za to, že žalovaný v rade 2 porušil povinnosti pri posudzovaní prihlášky žalovaného v rade 1 do
konkurzného konania úpadcu ( spriaznenosť - poradie ) resp. pri speňažovaní majetku ( speňaženie

predmetného spoluvlastníckeho podielu ) mohol im vzniknúť len prípadný nárok na náhradu škody voči
žalovanému v rade 2.58. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníctva úpadcu k predmetnému spoluvlastníckemu
podielu, čím súčasne nepreukázal vznik vlastnej povinnosti vrátiť žalovanému v rade 1 príslušnú cenu

vyporiadania vlastníctva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu. Žalobca súčasne nepreukázal
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 2 a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

59. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

60. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

62. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

63. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

64. Žalovaní si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania a súd konštatoval ich 100%-ný úspech

v spore.

65. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.