Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200457
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200457.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: DATA BUSINESS s.r.o., so sídlom Eötvösova 3195/21, Komárno, IČO: 47 763 132,
zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom Kvačalova 1227/55, Žilina, IČO:
46974245,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101312649/2020 zo dňa 13. augusta
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100778221/2020
zo dňa 16. apríla 2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)

žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2 555 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2019.

2. Daňovou kontrolou na daň z pridanej hodnoty vykonanou u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj
2019 zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) aj od spoločnosti
Gentleman agreement s.r.o., Cintorínsky rad 1184/14, Komárno, IČO: 51465612, IČ DPH: A. na základe

nasledovných faktúr za služby: faktúra č. 2019506 zo dňa 10. mája 2019, faktúra č. 2019507 zo dňa 10.
mája 2019, faktúra č. 2019508 zo dňa 10. mája 2019, faktúra č. 2019515 zo dňa 17. mája 2019, faktúra
č. 2019516 zo dňa 17. mája 2019, faktúra č. 2019517 zo dňa 17. mája 2019, faktúra č. 2019523 zo dňa
24. mája 2019, faktúra č. 2019524 zo dňa 24. mája 2019, faktúra č. 2019525 zo dňa 24. mája 2019,
faktúra č. 2019534 zo dňa 31. mája 2019 a faktúra č. 2019535 zo dňa 31. mája 2019.

3. Konštatoval, že predmetom faktúry č. 2019506 zo dňa 10. mája 2019 (základ DPH 150 eur, DPH

30 eur, spolu 180 eur), faktúry č. 2019515 zo dňa 17. mája 2019 (základ DPH 150 eur, DPH 30 eur,
spolu 180 eur) a faktúry č. 2019523 zo dňa 24. mája 2019 (základ DPH 150 eur, DPH 30 eur, spolu
180 eur) boli „administratívne služby podľa zadaných kritérií odberateľa - kopírovanie a rozmnožovanie
vypracovaných materiálov pre všetky pobočky“. Výzvou zo dňa 16. októbra 2019 požiadal žalobcu,aby špecifikoval, čo konkrétne tvorilo predmetné administratívne služby, uviedol ním zadané kritériá na
predmetné služby a o akú formu dodania sa jednalo. Zároveň ho vyzval na predloženie objednávok
na vykonanie predmetných služieb a kvantifikáciu rozsahu poskytnutých služieb. Uviedol, že v zmysle

vyjadrenia žalobcu zo dňa 30. októbra 2019 administratívne služby uvedené v predmetných faktúrach,
poskytované spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o., predstavujú nasledovné plnenia:
- manuálne fyzické agregovanie a triedenie podkladov pre telefonické kontaktovanie potenciálnych
záujemcov o služby internetovej reklamy/prezentácie. Podklady sú vyhotovované na papieri formátu A4
(každý potenciálne oslovený záujemca na jednom papieri),

- rozmnožovanie uvedených podkladov (aby sa s podkladmi dalo pracovať na viacerých miestach
prípadne viacerými zamestnancami naraz),
- triedenie a kategorizovanie podkladov podľa profesií (napr. lekári, remeselníci atď.). Objednávka aj
špecifikácia služieb mala prebiehať ústne - osobne alebo telefonicky, pričom ju zadával priamo konateľ
žalobcu konateľovi spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. Overením dvoch žalobcom predložených
ukážkových podkladov, ktoré mu mali byť poskytnuté spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o.

(kontaktné údaje na chatu Homôlka a ŠAFRAN-Dušan Zámečník-údržba a realizácia záhrad) zistil,
že v prvom prípade sa jedná o verejne dostupné údaje získané z internetovej stránky predmetného
rekreačného zariadenia a v druhom prípade ide o údaje identické s údajmi zverejnenými v ZLATÝCH
STRÁNKACH.

4. Zistil, že predmetom faktúry č. 2019507 zo dňa 10. mája 2019 (základ DPH 250 eur, DPH 50 eur,
spolu 300 eur), faktúry č. 2019516 zo dňa 17. mája 2019 (základ DPH 250 eur, DPH 50 eur, spolu 300
eur), faktúry č. 2019524 zo dňa 24. mája 2019 (základ DPH 250 eur, DPH 50 eur, spolu 300 eur) a
faktúry č. 2019534 zo dňa 31. mája 2019 (základ DPH 1575 eur, DPH 315 eur, spolu 1890 eur) bolo
„počítačové spracovanie údajov, ktoré boli vytvorené na základe vypracovaných zoznamov pre všetky

pobočky“. Výzvou zo dňa 16. októbra 2019 požiadal žalobcu o predloženie spracovávaných údajov a
ich výslednú formu po spracovaní, kvantifikáciu rozsahu poskytnutých služieb a predloženie objednávky
na ich vykonanie. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 30. októbra 2019 počítačové spracovanie údajov
v zmysle predmetných faktúr zahŕňalo vypracovanie zoznamu respondentov (klientov), ktorí môžu byť
potenciálne oslovení. Zo žalobcom predloženého ukážkového zoznamu vedel vyčítať jedine predmet

činnosti, ktorou sa jednotlivé subjekty na predmetnom zozname zaoberajú (auto moto služby, pohrebné
služby, materské a základné školy), ostatné údaje boli neidentifikovateľné (názov, zástupca, telefonické
spojenia), nakoľko boli čiastočne vyhviezdičkované. Z týchto dôvodov nemal možnosť overiť poskytnutie
predmetných služieb a ich rozsah.

5. Uviedol, že predmetom faktúry č. 2019508 zo dňa 10. mája 2019 (základ DPH 2500 eur, DPH 500 eur,
spolu 3000 eur), faktúry č. 2019517 zo dňa 17. mája 2019 (základ DPH 2500 eur, DPH 500 eur, spolu
3000 eur), faktúry č. 2019525 zo dňa 24. mája 2019 (základ DPH 2500 eur, DPH 500 eur, spolu 3000
eur) a faktúry č. 2019535 zo dňa 31. mája 2019 (základ DPH 2500 eur, DPH 500 eur, spolu 3000 eur)
bolo „sprostredkovanie reklamných služieb - všetky pobočky“. Výzvou zo dňa 16. októbra 2019 požiadal

žalobcu, aby konkretizoval, o aké reklamné služby sa jednalo, kde a akou formou boli uskutočnené,
čo bolo ich predmetom a kto bol ich konečným prijímateľom, aby predložil objednávky na vykonanie
sprostredkovania predmetných služieb a v prípade, že predmetné služby sprostredkoval pre iného
zákazníka, mal predložiť objednávky od konečného prijímateľa reklamných služieb a doklady o prijatí
zdaniteľných plnení za predmetné služby. Zároveň bol vyzvaný na kvantifikáciu rozsahu poskytnutých

služieb a objasnenie výrazu „pobočky“ v predmetných faktúrach, nakoľko podľa ním poskytnutých
informácií na ústnom pojednávaní konateľ žalobcu svoju činnosť vykonáva na adrese svojho sídla,
vysvetlenie, o aké iné pobočky sa jedná a súvis s pobočkami uvedenými na predmetných faktúrach.
V zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 30. októbra 2019 sprostredkovanie predmetných reklamných
služiebzahŕňalotelefonickékontaktovaniepotenciálnychklientovpredtým,akobudúpodkladypreďalšie

oslovenie fyzicky odovzdané žalobcovi, vďaka čomu dosahuje oveľa vyššiu efektívnosť pri oslovovaní
potenciálnych klientov. Z daného vyjadrenia tiež vyplynulo, že žalobca má pobočku na adrese B.
X, C.. Konštatoval, že predmetným vyjadrením žalobcu nebola splnená požiadavka na preukázanie
poskytnutia predmetných služieb. V súvislosti s tvrdením žalobcu o existencii jeho pobočky nahliadol
do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24. júla 2019 spísanej v súvislosti s vykonávaním daňovej

kontroly na daň z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2018. Zistil, že v danej
zápisnici sa píše, že podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07. marca 2019 žalobca vykonával
svoju činnosť len na adrese D. XXXX/XX, E. a iné priestory nevyužíva. Mal za to, že žalobca ničím
nepreukázal svoje tvrdenie, že má pobočku na adrese B. X, C..6.Konštatoval,žežalobcanepredložilzáznamypreukazujúcedodanieslužiebodspoločnostiGentleman
agreement s.r.o. ani po výzve. Uviedol, že žalobcom predložené doklady tvoria voľne prístupné

údaje z internetovej stránky spoločnosti, zlatých stránok, resp. predložený zoznam spoločností a
škôl s vyhviezdičkovanými údajmi nepreukazuje žiadne hodnoverné skutočnosti, ktoré ustanovuje
znenie § 70 zákona o DPH. Vyjadril sa, že žalobca v reakcii na výzvu poskytol iba svoje tvrdenia,
ktoré nepreukázali rozsah prijatých služieb, nepredložil žiadne dôkazy, o aké reklamné služby sa
jedná, akou formou boli poskytnuté ani kto bol ich konečným príjemcom. Napriek tomu za účelom

získania objektívnych informácií vyzval dňa 26. novembra 2019 na poskytnutie predmetných dôkazov
aj deklarovaného dodávateľa služieb spoločnosť Gentleman agreement s.r.o., ktorá však po prevzatí
výzvy dňa 12. decembra 2019 na túto vôbec nereagovala. Z dostupných databáz (DWH Web)
zistil, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. v kontrolovanom období nezamestnávala žiadnych
zamestnancov a jej konateľom bol občan Maďarska, čím vznikla pochybnosť o poskytnutí predmetných
služieb touto spoločnosťou.

7. Vzhľadom na to, že žalobca si odpočet dane z pridanej hodnoty z prijatých služieb uplatnil na základe
vyššie uvedených faktúr a nepredložil požadované záznamy hodnoverne preukazujúce rozsah, formu a
spôsob poskytnutia predmetných služieb, dospel k záveru o nesplnení ustanovenia § 70 ods. 1 zákona
o DPH. Predmetné nadobudnutie služieb považoval za nepreukázateľné a uplatnenie odpočtu dane

z pridanej hodnoty z nich v celkovej sume 2 555 eur za neoprávnené. Uviedol, že žalobcovi bola v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku zaslaná výzva na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam v
priebehu kontroly zo dňa 12. februára 2020, v ktorej ho podrobne informoval o zistených skutočnostiach
vpriebehukontrolyanedostatočnompreukázanínadobudnutiapredmetnýchslužieb,pričomdanávýzva
bola žalobcovi doručená dňa 14. februára 2020, avšak žalobca sa v určenej lehote nevyjadril.

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07. mája 2020, doplnené dňa
28. mája 2020. Uviedol, že z jeho strany boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie
odpočtu dane z prijatých plnení, pričom konštatoval vyčerpanie vlastného dôkazného bremena a
nedostatočné preukázanie opaku správcom dane v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a

jeho subdodávateľov. Bol toho názoru, že správca dane nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní čo najúplnejšie, ako to ukladá daňový poriadok. Správca dane podľa jeho názoru nemá právo len
na základe pochybností, bez dostatočných dôkazov a argumentov, zamietnuť odpočet dane. Namietal,
že správcovi dane predložil požadované faktúry, súčasťou ktorých bola špecifikácia a kvantifikácia
dodaných služieb, čím považoval za splnené podmienky § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 71 zákona o DPH, z

ktorých vyplýva, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
je existencia faktúry, pričom poukázal na čl. 168 písm. a) a č. 178 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES
zo dňa 28. novembra 2006 a ustálenú prax Súdneho dvora Európskej únie.

9. Žalovaný rozhodnutím č. 101312649/2020 zo dňa 13. augusta 2020 prvostupňové rozhodnutie

správcu dane potvrdil. Mal za to, že v priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal dokazovanie
(ústne pojednávanie, využil informácie získané z iných konaní) a naplnil ustanovenie § 24 ods. 2
daňového poriadku, keď dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, v tomto prípade
preverenie reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov, boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom
viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Uviedol, že správca dane nemal za preukázané, že zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval v zmysle predložených dokladov.
Konštatoval, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nereagovala na výzvu správcu dane a
nepredložila dôkazy preukazujúce dodanie deklarovaných služieb spornými faktúrami, a žalobca vo
vyjadrení k sporným faktúram presne nešpecifikoval nadobudnuté služby, ich rozsah a akým spôsobom
ich využil na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, a predložil ďalšie doklady, ktoré však boli všeobecného

charakteru, resp. dokumenty boli upravené tak, že sa nedali prečítať názov, zástupca, telefonické
spojenie (čiastočne vyhviezdičkované údaje) a nebolo z nich zrejmé, kto ich vypracoval alebo vyhotovil
a k poskytnutým reklamným službám nepredložil žiadne dôkazy. Bol toho názoru, že skutočné dodanie
služby v súlade s § 9 ods. 1 zákona o DPH v definovanom obchodnom reťazci sa nepotvrdilo. Podotkol,
že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že správca dane vyčítal daňovému subjektu nepredloženie

objednávok za dodané služby.

10.Knámietkamtýkajúcimsauneseniadôkaznéhobremenažalobcomuviedol,žežalobcasícepredložil
sporné faktúry, na základe ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona oDPH, avšak existencia sporných faktúr, ktorými deklaruje dodanie služieb sama o sebe nepreukazuje,
že boli vystavené na základe reálneho obchodu. Zdôraznil, že daňový subjekt je zaťažený dôkazným
bremenom v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, pričom správca dane postupoval v

súlade so zákonom a umožnil žalobcovi predkladať doklady, dôkazy a vyjadrenia pri daňovej kontrole.
Správca dane podľa jeho názoru na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k relevantnému
rozhodnutiu, že dodania služieb od dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach sa neuskutočnili.

11. K námietke žalobcu, že nemá možnosť ovplyvniť konanie svojho dodávateľa, upozornil, že je

výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, avšak v
prípade,žeobchodnýpartnerneviepreukázaťuskutočneniezdaniteľnéhoplneniapredloženímdôkazov,
dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Podotkol, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je
ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty
nenastáva v zmysle ustanovení zákona o DPH ex lege, ale je iba právom daňového subjektu, ktoré
je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,

že si pred deklarovanými obchodmi overoval, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. disponuje
podmienkami na poskytnutie služieb deklarovaných spornými faktúrami. Tomu, že žalobca bol vedome
súčasťou vytvoreného obchodného vzťahu a deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako
bolo tvrdené na predložených dokladoch, podľa jeho mienky nasvedčujú aj fakty, že podklady k práci
zamestnancom žalobcu poskytuje osoba (F. G.), ktorá so žalobcom nemá žiadny zmluvný vzťah, a ako

dôkaz bol predložený dokument s nečitateľnými a neúplnými údajmi, resp. k poskytnutým reklamným
službám žalobca nepredložil žiadne dôkazy.

12. K námietkam, rozporujúcim zákonnosť napadnutého rozhodnutia, uviedol, že správca dane vykonal
dokazovanie v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania a všetky zistené skutočnosti, spôsob

ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti
vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Preskúmaním rozhodnutia správcu dane aj vzhľadom
na zákonné náležitosti ustanovené v § 63 daňového poriadku zistil, že preskúmavané rozhodnutie
bolo vydané v súlade s týmito zákonnými požiadavkami. Po posúdení postupu správcu dane pri
hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení žalobcu potvrdil skutočnosť, že správca dane

sa vysporiadal so svojím tvrdením a daňový subjekt uplatnením práva na odpočítanie dane v celkovej
sume 2 555 eur zo sporných faktúr od spoločnosti Gentleman agreement s.r.o. porušil zákon o DPH, a
konštatoval, že záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Mal za to, že práva
daňového subjektu boli zachované. Správca dane podľa jeho názoru postupoval v súlade so základnými
zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 daňového poriadku. Dospel k záveru, že daňový

subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v daných veciach relevantný
dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr, a v
odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.
Správna žaloba

13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101312649/2020 zo dňa 13. augusta 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane

č. 100778221/2020 zo dňa 16. apríla 2020, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov
konania v rozsahu 100 %. Správnu žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu a skutočnosťou, zistenie skutkového stavu orgánom je
nedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako i pre

nedostatok dôvodov.

14. Zastával názor, že z jeho strany došlo k správnemu zaúčtovaniu došlých faktúr od spoločnosti
Gentleman agreement s.r.o., pričom v rámci daňovej kontroly predložil požadované faktúry, súčasťou
ktorých bola špecifikácia a kvantifikácia dodaných služieb. Podľa jeho názoru boli splnené podmienky

§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 71 zákona o DPH, z ktorých vyplýva, že jediným predpokladom pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je existencia faktúry, čo potvrdzuje i znenie
čl. 168 písm. a) a čl. 178 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006, ako aj
ustálená prax Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Lennartz - C97/90, Ghent Coal Terminal - C37/95). Požiadavku žalovaného na predloženie objednávok na dodané služby považoval za nadbytočnú
s poukazom na ustanovenia § 34 a § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že objednávka nemusí byť urobená výlučne v písomnej forme,

ale tento právny úkon môže byť vykonaný aj ústne, čo v danom prípade potvrdil.

15. Konštatoval, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. v rámci svojej podnikateľskej činnosti
vyhľadáva na internete resp. v iných verejne dostupných zoznamoch potenciálnych záujemcov o
služby objednávateľa, na čoho preukázanie predkladá objednávateľovi printscreen internetovej stránky

potenciálneho záujemcu, ktorými dokladmi preukazuje dodanie služby. V súvislosti s dodaním služby
„počítačové spracovanie údajov“ poukázal na to, že kontaktné údaje potencionálneho záujemcu sú
vyhviezdičkované z dôvodu, aby objednávateľ služby nemohol sám oslovovať záujemcov. Podotkol, že
žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že na základe uvedených skutočností nebolo možné
preveriť reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, avšak na druhej strane žalovaný svojim šetrením
nespochybnil samotnú existenciu dodaných služieb. Mal za to, že žalovaným zistená skutočnosť, že

spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, žiadnym spôsobom
neoslabila dôvodnosť odpočtu dane z pridanej hodnoty, pričom táto spoločnosť mohla na dodávku
služieb využiť napríklad iného subdodávateľa.

16. Vyjadril sa, že v uvedenom prípade predložil všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval, uniesol

dôkazné bremeno a toto prešlo na žalovaného. Vzhľadom na to, že predložil perfektné daňové doklady,
žalovaný podľa jeho mienky nebol oprávnený požadovať ďalšie dôkazy k preukázaniu skutočností
uvedených v predložených dokladoch. Vo vzťahu k žalovaným zistenej nekontaktnosti a nepreberaniu
zásielok dodávateľom Gentleman agreement s.r.o. namietal, že žalovaný tejto spoločnosti zaslal iba
jednu výzvu a vôbec sa nepokúšal o jej opätovné doručenie, resp. nevyužil inú formu doručenia (napr.

prostredníctvom elektronickej schránky alebo zaslanie výzvy na adresu konateľa spoločnosti).

17. Žalovanému ďalej vytkol, že nedal odpoveď na otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi
bol vedený pri posudzovaní dotknutých zdaniteľných plnení, a z obsahu odôvodnenia nie je možné
spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný konštatoval, že nedošlo medzi dotknutými daňovými subjektami k

dodaniudeklarovanýchzdaniteľnýchplnení,čímporušiljehoprávonariadneapresvedčivéodôvodnenie
rozhodnutia. Poukázal tiež na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa daňového
podvodu č. (C-18/13, C-80/11 a C-142/11) s tým, že žalovaný v predmetom prípade nepredložil žiadne
objektívne dôkazy preukazujúce, že vedel alebo mohol vedieť, že sa nadobudnutím preverovaného
tovaru a/alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod. Na podporu uvedených

právnych názorov uviedol výňatky z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a
Ústavného súdu Českej republiky (II. ÚS 232/2002, 5 Afs 58/2006-41, 5 Afs 37/2008).

18. Mal za to, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pričom žalovaný dostatočne nepreukázal opak v
dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, hoci v takomto prípade znáša

dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu žalovaný. Upozornil, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že má pochybnosti o
dodávkach zo strany jeho dodávateľov, počas daňovej kontroly nezískal žiadne dôkazy, ktorými by svoje
tvrdenia podporil. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že žalovaný nezistil skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní čo najúplnejšie, ako to ukladá daňový poriadok, a teda nemá právo len na základe
pochybností, bez dostatočných dôkazov a argumentov zamietnuť odpočet dane.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 15. februára 2022, v ktorom

zotrval na napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, ako aj dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Na základe skutočností zistených
správcom dane sa mu javilo poukazovanie žalobcu, že služby deklarované spornými faktúrami boli
poskytnuté tak, ako sú tam deklarované, ako dosť nepravdepodobné. K námietke žalobcu týkajúcej sa
dôkazného bremena uviedol, že zákon o DPH nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení

a formálna existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie
dane, ak nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo
tak, ako je deklarované v dokladoch, vo všetkých jej znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte
avsubjekte.Zdôraznil,ževzmysle§24ods.1písm.a)ažc)daňovéhoporiadkujedôkaznýmbremenomzaťažený žalobca. Vo vzťahu k námietke ohľadom predloženia objednávok sa vyjadril, že správca
dane ani on samotný nevyčítali žalobcovi nepredloženie objednávok na dodané služby. Upozornil, že
samotná skutočnosť, že správca dane v rámci dožiadaní preveroval doklady preukazujúce realizáciu

deklarovaného plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu
v daňovom konaní vo veci preverenia jeho práva na odpočítanie dane takéto doklady týkajúce sa iného
subjektu predkladať.

20. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení sa mu javilo dôkazné

bremeno zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne
vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Akcentoval, že aj v zmysle judikatúry Súdneho
dvora pre uznanie práva na odpočítanie dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje prijatie tovaru,
resp. služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom, pretože tieto
doklady musia na jednej strane preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné
preukázať, že k prijatiu deklarovaných služieb reálne došlo, a to deklarovaným dodávateľom. Uviedol,

že pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nemožno konštatovať, že žalobca preukázal
rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako to deklaroval
v daňovom priznaní. Konštatoval, že žalobca nepredložil, resp. neoznačil dôkazy na podporu svojich
tvrdení, že predmetné služby boli dodané tak, ako to deklarujú sporné faktúry. Mal za to, že napadnuté
rozhodnutie netrpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov jednak preto, že z jeho obsahu je

zrejmé, na čom založil svoje právne závery a z akých skutkových zistení a podkladov vychádzal, a tiež
preto, že so všetkými podstatnými námietkami žalobcu sa dostatočne vysporiadal. Podotkol, že ani v
rozhodnutí správcu dane, ani v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že v danom prípade ide o daňový
podvod. Vyjadril sa, že na vydanie rozhodnutia mal dostatočne zistený skutkový stav a zo získaných
dôkazov prijal právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí.

21. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je

prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/59/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne

bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

V.
Pojednávanie

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 20. februára 2025 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania, pričom títo sa z pojednávania ospravedlnili, súhlasili konať

a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov
uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VI.

Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

27. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

28. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

34. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38. Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých
zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie
záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského
štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje

rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení
na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou
pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal
odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred
dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je
povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty
žalobcovi v sume 2 555 eur za zdaňovacie obdobie máj 2019. Žalovaný aj správca dane konštatovali,
že žalobca nepreukázal skutočné dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom, keď
nepredložil požadované záznamy hodnoverne preukazujúce rozsah, formu a spôsob poskytnutia
predmetných služieb, pričom ani samotný dodávateľ žalobcu – spoločnosť Gentleman agreement s.r.o.

nereagoval na výzvu správcu dane na predloženie relevantných dokladov vo vzťahu k deklarovanému
dodaniu služieb.

40. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho rozpor
s obsahom spisu, nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia je pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovanému, resp. správcovi dane predovšetkým vytkol,
že nezistili skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Vyjadril sa, že predložil
všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval, uniesol dôkazné bremeno a toto prešlo na žalovaného.
Za nadbytočnú považoval požiadavku na predloženie objednávok na dodané služby, keďže tieto
boli vykonané ústne. Žalovaným zistenú skutočnosť, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o.

nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nepovažoval za relevantnú, pretože táto spoločnosť mohla
využiť iného subdodávateľa. Vo vzťahu k zistenej nekontaktnosti a nepreberaniu zásielok dodávateľom
Gentleman agreement s.r.o. namietal, že žalovaný tejto spoločnosti zaslal iba jednu výzvu a vôbec sa
nepokúšal o jej opätovné doručenie, resp. nevyužil inú formu doručenia. Žalovanému ďalej vytkol, že
neuviedol, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní dotknutých zdaniteľných

plnení, a prečo konštatuje, že nedošlo medzi dotknutými daňovými subjektami k dodaniu deklarovaných
zdaniteľných plnení. Poukázal tiež na rozhodnutia týkajúce sa daňového podvodu. Úlohou správneho
súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej
hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

41. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo

rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

42. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu

na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu, resp. zneužitia práva na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazcasa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú
splnené.

43. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka,
(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex

GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo
dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam
faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C- 610/19 zo dňa 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod

24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

44. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň

z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

45. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje

daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

46. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné

bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

47. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný

vydali svoje rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pričom ani deklarovaný dodávateľ
žalobcu – spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nepotvrdil žalobcom deklarované dodanie služieb.
Správca dane ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Pokiaľ teda žalobca v podanej správnej žalobe
poukazoval na judikatúru týkajúcu sa daňového podvodu, túto správny súd nepovažoval v predmetnej

veci za relevantnú.

48. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa vzťahuje tak na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj na splnenie
formálnych podmienok v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, sa správny súd nemohol stotožniť s

argumentáciou žalobcu, že svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní splnil predložením perfektných
faktúr vo vzťahu k predmetným zdaniteľným plneniam. Platí pritom, že prípadné nedostatky na strane
formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom konaní riadne preukázané splnenie
hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového oprávnenia. Z hľadiska dôkazného bremena
daňového subjektu nestačí splnenie hmotnoprávnych podmienok len formálne deklarovať predložením

vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane je tieto potrebné zo
strany daňového subjektu aj preukázať.

49. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia správcu dane
a napadnutého rozhodnutia žalovaného možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili,

riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Správca dane a žalovaný v predmetnej veci
vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane zo sporných
faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom pre žalobcu. Pochybnosti správcu dane spočívali v tom,
že žalobca nevedel vysvetliť podstatu dodávaných služieb a preukázať ich rozsah, formu a spôsob
poskytnutia. Správny súd sa stotožňuje s názorom správcu dane a žalovaného, že uvedené skutočnosti

a zistenia predstavujú dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na
odpočítanie dane. Vznesené pochybnosti nasvedčujú tomu, že služby nedodala spoločnosť Gentleman
agreement s.r.o. a z administratívneho spisu nevyplýva, či mal skutočný dodávateľ deklarovaných
služieb postavenie zdaniteľnej osoby - platiteľa dane. Zistenia správcu dane a žalovaného navyše
spochybňujú aj existenciu deklarovaných služieb, keďže žalobca nebol schopný bližšie popísať podstatu

dodávaných služieb, účel ich poskytnutia a kto ich fakticky vykonal. Rovnako neboli predložené žiadne
dôkazy o vykonaní deklarovaných služieb, resp. predložené dôkazy ho nepreukázali hodnoverne a
nebolo možné zistiť, kto ich skutočne vyhotovil, keďže išlo o vyhviezdičkované a polovyhviezdičkované
podklady, podklady verejne dostupné a pod. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/79/2020 zo dňa 29. februára 2022 týkajúci sa vyrubenia rozdielu dane

žalobcovi za zdaňovanie obdobie november 2018).

50. Skutočné dodanie tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr následne nepotvrdil ani
deklarovaný dodávateľ žalobcu - spoločnosť Gentleman agreement s.r.o., keď na výzvu správcu dane
vo vzťahu k deklarovanému dodaniu služieb v určenej lehote nereagoval. Pokiaľ žalobca v správnej

žalobe poukazoval na nepreberanie zásielok spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o. a namietal, že
tejto spoločnosti nebola výzva na vyjadrenie doručovaná opakovane, resp. iným spôsobom, správny súd
upozorňuje, že daná spoločnosť si výzvu správcu dane na vyjadrenie k predmetným dodaniam služieb
preukázateľneprevzaladňa12.decembra2019,očomsvedčídoručenkaobsiahnutávadministratívnom
spise, a teda v danom prípade nemožno hovoriť o nepreberaní zásielok danou spoločnosťou, t. j.

správcadanenemaldôvodnaopätovnédoručovaniepredmetnejvýzvy.Vsúvislostisnámietkoužalobcu
týkajúcou sa zohľadnenia skutočnosti, že spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. nezamestnáva
žiadnych zamestnancov, žalovaným, správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade primárne žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď správcovi dane relevantným spôsobom nepreukázal skutočnédodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom, pričom absencia zamestnancov dodávateľa
Gentleman agreement s.r.o. iba zdôraznila už existujúce pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní
príslušných zdaniteľných plnení žalobcovi práve týmto dodávateľom. Správny súd nevylučuje, že

spoločnosť Gentleman agreement s.r.o. hypoteticky mohla na dodanie predmetných služieb využiť
subdodávateľa, avšak z dokazovania vykonaného správcom dane takéto zistenie nevyplynulo.

51. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že žalovaný
nezistil skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Správca dane naopak vykonal

potrebné dokazovanie, ktoré smerovalo práve k zisteniu, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane. Napriek tomu, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce, že skutočne došlo
k deklarovanému dodaniu služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, správca dane vyzval na
vyjadrenie a predloženie dôkazov vo vzťahu k deklarovanému dodaniu služieb aj dodávateľa žalobcu –
spoločnosť Gentleman agreement s.r.o., čím sa správca dane v podstate pokúsil po vlastnej línii zlepšiť
dôkaznú situáciu na strane žalobcu, avšak neúspešne, keďže spoločnosť Gentleman agreement s.r.o.

na danú výzvu napriek jej riadnemu doručeniu nereagovala. Pokiaľ žalobca zároveň vyčítal správcovi
dane požiadavku na predloženie objednávok k fakturovaným službám, správny súd upozorňuje, že
správca dane pri svojom závere o nesplnení podmienok na oslobodenie od dane zo strany žalobcu
vôbec nevychádzal z tej skutočnosti, že žalobca dané objednávky nepredložil, čo zdôraznil aj žalovaný
v napadnutom rozhodnutí. Správca dane zároveň v prvostupňovom rozhodnutí výslovne uviedol, že

objednávka aj špecifikácia predmetných služieb mala prebiehať ústne - osobne alebo telefonicky, pričom
ju zadával priamo konateľ žalobcu konateľovi spoločnosti Gentleman agreement s.r.o.

52.Žalobcavdanomprípaderelevantnýmspôsobomnepreukázalsplneniehmotnoprávnychpodmienok
odpočítania dane z pridanej hodnoty. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si

uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym
spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyšli najavo.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na vyjadrenie sa
k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly, na ktorú výzvu v určenej lehote nijakým

spôsobom nereagoval, pričom sa rovnako nevyjadril ani k protokolu z predmetnej daňovej kontroly zo
dňa 05. marca 2020. V rámci daňovej kontroly preto podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná
existencia zdaniteľného plnenia a (ii) nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom. Neboli
tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

53. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné orgány finančnej správy pri svojom rozhodovaní
odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Podľa názoru správneho súdu správca dane, ako
aj žalovaný napádané rozhodnutia založili na riadne zistenom skutkovom stave, ktorý je v súlade
s administratívnymi spismi, vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné

ustanovenia a dané rozhodnutia dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa tiež dostačujúco vysporiadal s
jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

54. S odkazom na uvedené, ako aj na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať,
že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých

skutočností, na ktoré by nemal dosah. V danom prípade je aj správny súd toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované
dodanie služieb dodávateľom – spoločnosťou Gentleman agreement s.r.o., v čoho dôsledku sa
dostal do dôkaznej núdze. Pochybnosti správcu dane o splnení podmienok na odpočítanie dane na
strane žalobcu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, sa preto žalobcovi nepodarilo odstrániť.

Podstata pochybností správcu dane sa pritom týkala výlučne obchodného vzťahu medzi deklarovaným
dodávateľom a žalobcom, išlo teda o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.

55. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju
rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.