Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200415
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3021200415.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana,
v právnej veci žalobcu: Tradičná Pekáreň, s.r.o., so sídlom Horná Súča 232, 913 33 Horná Súča,
IČO: 43 871 763, právne zastúpený: JUDr. Ján Súkeník, advokát, so sídlom Stred 60/55, 017 01
Považská Bystrica, IČO: 34 056 777, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101901917/2021 zo dňa 08.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1) Daňový úrad Trenčín (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia november a december 2018, o výsledkoch ktorej
vyhotovil protokol č. 100567971/2020 zo dňa 02.03.2020 (ďalej aj len „protokol“).

2) Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca
dane rozhodnutie č. 101069607/2021 zo dňa 18.06.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej aj len „daňový poriadok“) žalobcovi
vyrubil rozdiel dane v sume 2.391,40,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2018. Neuznal
pritom žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane v súvislosti so 4 faktúrami od spoločnosti HEND,
s.r.o. za dodania medených rúr.

3) Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101901917/2021 zo dňa 08.10.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Postup a závery správcu dane vyhodnotil
žalovaný ako zákonné a vecne správne.

4) K sporným obchodom žalovaný dal do pozornosti, že prílohou faktúr boli dodacie listy a potvrdenia o
prijatí tovaru odberateľom. Na dodacích listoch bolo prevzatie tovaru potvrdené nečitateľným podpisom

bez uvedenia dátumu dodania. Potvrdenia o prijatí mali slúžiť, podľa poznámky na nich uvedenej, aj
ako prepravné listy. Na potvrdeniach bolo vyznačené meno a priezvisko vodiča (A. B.) a evidenčné číslo
vozidla (C. XXX D.). Prevzatie tovaru bolo potvrdené nečitateľným podpisom, faktúry mali byť uhradené
v hotovosti.5) Podľa výpisu z obchodného registra bol pán A. B. jediný konateľ dodávateľskej spoločnosti HEND,
s.r.o. Predmetná spoločnosť nereagovala na výzvu správcu dane a nepredložila požadované účtovné

dokumenty k sporným obchodom. Správca dane predvolal pána B. na výsluch dňa 10.09.2019 (ďalej
aj len „prvý výsluch pána B.“), o ktorom neupovedomil žalobcu. Na uvedenom výsluchu pán B. uviedol,
že spoločnosť HEND, s.r.o. sa v spornom období zaoberala nákupom a predajom tovaru a technického
materiálu, v roku 2018 nemala žiadnych zamestnancov, podnikateľské a ani skladové priestory. Pán B.
potvrdil spoluprácu so žalobcom ako aj vystavenie faktúr. Tovar bol zabezpečovaný subdodávateľsky,

svojich dodávateľov si však pán B. nepamätal. Nepamätal si ani kde tovar nakladal, kto a akým vozidlom
mu tovar priviezol. Nevedel sa vyjadriť ani k nadviazaniu spolupráce so žalobcom. Obchodné rokovania
mal viesť s pánom A. E., s ktorým sa poznal 3 – 4 roky. Prepravu zabezpečoval pán B., a to motorovým
vozidlom s EČV: C. XXX D., ktoré si prenajímal, ale nepamätal si od koho. Nevedel ani uviesť, či vlastník
vozidla spoločnosti HEND, s.r.o. vystavil faktúru za prenájom vozidla. Uviedol, že si ho pár krát požičal
zadarmo od známeho, ktorého meno si nepamätal. Doklady spoločnosti HEND, s.r.o. mali byť zadržané

políciou.

6) Z dôvodu procesného pochybenia správca dane na prvý výsluch pána Černého neprihliadal. Pokiaľ
na tento výsluch odkazoval žalobca, doplnil, že ide o nehodnovernú a nejasnú výpoveď.

7) V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa správca dane pokúsil opakovane vypočuť pána
B..Dňa22.01.2020odmietolpánB.vypovedať,keďžebolvovyšetrovaní.Následneupresnil,žeodmietol
vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkym osobám. Rovnako aj v rámci tretieho výsluchu dňa 15.03.2021 odmietol vypovedať. Vyjadril
sa, že ak trestné konanie skončí, nemá problém vypovedať. Nevedel uviesť, v akej veci bolo vedené

trestné stíhanie.

8) Dožiadaním Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne správca dane zistil, že pán A. B.
nevydal vyšetrovateľom žiadne dokumenty, pri prehliadke vozidla, ktorého bol užívateľom, bolo však
zaistených 5 ks faktúr, na ktorých bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť HEND, s.r.o. a ďalších 14

listov. Dokumenty sa v danom čase nachádzali u znalca.

9) Správca dane vykonal zisťovanie k bankovému účtu spoločnosti HEND s.r.o. a zistil, že bol zrušený,
disponentom bol len pán B., pričom v novembri 2018 na ňom prebehli len dve transakcie – bankové
poplatky.

10) Z analytického systému kontrolných výkazov DPH správca dane zistil, že v sporných zdaňovacích
obdobiach spoločnosť HEND, s.r.o. deklarovala len jedného dodávateľa –spoločnosť Bussines Bay
s.r.o.. Táto spoločnosť za zdaňovacie obdobia november a december 2018 daň nepriznala, nepodala
kontrolné výkazy a ani daňové priznania k DPH, nebola ani registrovaná na DPH (registrácia jej bola

zrušená dňa 30.09.2018). Správca dane dňa 26.01.2021 vypočul konateľa predmetnej spoločnosti –
pána E. F.. Ten uviedol, že účtovníctvo predmetnej spoločnosti odovzdal pánovi G. H., neskôr v mesiaci
apríl 2018 pánovi H. F., ktorému udelil plnú moc (túto aj predložil). Uviedol, že v mesiacoch september až
december 2018 neviedol účtovníctvo spoločnosti nikto, obchodnú činnosť od apríla 2018 asi vykonával
pán F.. Svedok od apríla 2018 nemal žiadne informácie o spoločnosti. Spoločnosť nemala žiadnych

zamestnancov, svedok nevedel uviesť jej dodávateľov a odberateľov. Spoločnosť HEND, s.r.o. a ani
pána B. nepoznal. Podľa zistení správcu dane pán F. dňa XX.XX.XXXX zomrel.

11) K deklarovanej preprave správca dane zistil, že vozidlo s EČV: C. XXX D. vlastní pán H. I.. Ten na
základevýzvysprávcudanetomutodoručilúčtovnédoklady,zktorýchvyplynulo,ževmesiacochoktóber

až december 2018 nedeklaroval žiadne transakcie so spoločnosťou HEND, s.r.o. a ani so žalobcom.

12) Dňa 28.10.2019 správca dane vypočul pána I. (ďalej aj len „prvý výsluch pána I.“), o čom
neupovedomil žalobcu. Pán I. uviedol, že v roku 2018 sa v rámci svojich podnikateľských aktivít zaoberal
prenájmom vozidiel a robil zámkovú dlažbu. Uviedol tiež, že ak bol niekto jeho zákazníkom prvý krát,

spísal s ním zmluvu a zobral zálohu, až potom mu auto odovzdal. Pán I. konštatoval, že pozná pána
B., ktorý si aj chodil prenajímať vozidlá pre spoločnosť HEND, s.r.o. Spoločnosti HEND, s.r.o. prenajal
vozidlo s EČV: C. XXX J. v mesiacoch apríl 2019, máj 2018 a júl 2018, o čom vystavil faktúry. Okrem
uvedených období s predmetnou spoločnosťou neobchodoval.13) Dňa 22.01.2020 vypočul správca dane pána I. druhý krát. Ten zopakoval svoje predchádzajúce
tvrdenia. V podrobnostiach k spolupráci so spoločnosťou HEND, s.r.o. uviedol, že ho telefonicky

kontaktovali tak raz za dva – tri mesiace, auto mávali do 6 hodín, do 200 km za dohodnutú cenu 30,-
Eur. Svedok uviedol, že spoločnosti HEND, s. r. o. a ani pánovi Černému neprenajal vozidlo EČV:
C. XXX D. v dňoch 30.09.2018, 31.10.2018, 30.11.2018 a 31.12.2018. Ani bezodplatne predmetnej
spoločnosti auto nepožičiaval. On ani jeho otec toto auto neodovzdali pánovi Černému, ani spoločnosti
HEND, s.r.o. Svedok tiež poukázal na to, že dňa 31.12.2018, podľa účtu na sociálnej sieti K., bol pán

B. na lyžovačke. Podľa dokladov predložených svedkom mala vozidlo EČV: C. XXX D. v období od
29.09.2018 do 01.10.2018 prenajaté spoločnosť VISION S s.r.o.

14) Dňa 03.02.2020 bol vypočutý konateľ žalobcu pán A. E., ďalšia konateľka pani L. E. sa zo
zdravotných dôvodov ospravedlnila. Pán E. uviedol, že obchodovanie s medenými rúrami zabezpečoval
on. Obchodných partnerov si preveroval podľa dostupných možností a na základe predchádzajúcej

skúsenosti. Odberateľom v rokoch 2017 a 2018 bola spoločnosť Kornfeil spol. s.r.o., ktorej predkladal
aj príslušné certifikáty a doklady o súlade tovaru s požadovanými normami Európskej únie. Kontakt so
spoločnosťou HEND, s.r.o. nadviazal cez pána B., ktorého pán E. pozná niekoľko rokov. Za žalobcu
v obchodoch jednal pán E., ale pri vzájomných stretnutiach mala byť aj pani E.. V mene spoločnosti
HEND, s.r.o. konal pán B.. Príslušné certifikáty neboli súčasťou faktúr, spoločnosť HEND, s.r.o. im ich

odovzdávala osobne pri dodaní tovaru. Medené rúry boli skladované v priestoroch žalobcu, osobou
zodpovednou za príjem tovaru bol pán E.. Kto v mene žalobcu odovzdával hotovosť pán E. nevedel
uviesť, avšak v mene spoločnosti HEND, s.r.o. mal finančné prostriedky prijímať pán B..

15) Dňa 10.02.2020 doručil žalobca správcovi dane kópiu certifikátu odovzdaného odberateľskej

spoločnosti (na spodnej časti bola uvedená internetová stránka) a pokladničné bloky vystavené z
elektronickej registračnej pokladnice spoločnosti HEND, s.r.o. Žalobca upresnil, že hotovosť mal
odovzdávať pán E.. Žalobca tiež navrhol vypočuť pána H. D. a A. F. vo veci dodania a prevzatia tovaru
a zaplatenia faktúr, pani L. E. (konateľku žalobcu) a pani M. N. (účtovníčku). K certifikátu správca dane
uviedol, že tento je voľne dostupný na stránke spoločnosti Ptáček – veľkoobchod, a.s. Túto skutočnosť

potvrdila aj dotknutá spoločnosť a uviedla, že žalobca je u nej registrovaný ako zákazník, ale nikdy mu
nebol vystavený daňový doklad.

16) Správcovi dane sa ani po siedmych predvolaniach nepodarilo pani L. E. vypočuť. Vyjadrila sa ako
konateľka žalobcu písomne, uviedla, že sa s pánom E. o všetkom informujú, obchod s medenými

rúrami mal na starosti pán E.. Pani E. sa nezúčastňovala každého rokovania žalobcu. Spoluprácu so
spoločnosťou HEND, s.r.o. nadviazal žalobca na základe pozitívnych skúseností s pánom Černým.
Osobou zodpovednou za príjem tovaru bol pán E.. Hotovosť v mene spoločnosti HEND, s.r.o. prijímal
pán B..

17) Správca dane vypočul aj pána H. D., ten uviedol, že nevie v akej veci a k čomu bol navrhnutý ako
svedok. Je konateľom inej spoločnosti – Lease Homes s.r.o. Žalobcu pozná, s jej konateľom sa videl asi
tri – štyri krát, keď tento chcel riešiť pozemky, ktoré neboli vyriešené v dedičskom konaní a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Pán D. nie je a nebol zamestnancom žalobcu, nebol s ním ani v inom
právnom vzťahu. Na otázku či pozná spoločnosť HEND, s.r.o. uviedol: „Matne mi to čosi hovorí, ako sme

riešili tie pozemky u neho, neviem či tam niekto u neho nebol. Nejaký pán tam bol, myslím, že sa volá
Čierny, Čiernik alebo nejak tak.“ G. D. sa podľa jeho vyjadrenia nezúčastnil rokovania medzi žalobcom
a spoločnosťou HEND, s.r.o., avšak keď bol u žalobcu, prišiel nejaký pán zo spoločnosti HEND, s.r.o. a
doviezol materiál. Svedok mal dojem, že to boli medené rúry, pričom dodávka sa uskutočnila niekedy v
zimnom období v roku 2018. To, že dodávateľom bola spoločnosť HEND, s.r.o. svedok zistil tak, že keď

vykladalitovar,takmudalidorukypapiere,abyichpodržalaodkontrolovaltiekusy,čitosedí.Podľapána
D. tovar preberal pán E., k dispozícii mal buď faktúru alebo dodací list. Aj keď sa preberania zúčastňoval,
nepodpísal žiadne dokumenty, nevedel kto podpísal dokumenty o prevzatí tovaru. Svedok mal dojem,
že faktúry vyplácal žalobca v hotovosti, keďže jej konateľ tam mal peniaze. Nevedel sa vyjadriť, či pri
preberanítovarubolaajpaniE..Pokonfrontáciísfaktúramisvedokuviedol,žesinepamätá,ktorúfaktúru

mal v ruke. Nevedel sa s odstupom času dvoch rokov vyjadriť ku konkrétnym dodávkam. Pri preberaní
tovaru bol jeden – maximálne dva krát. Tovar mal byť dovezený na bielej dodávke, tovar skladali z vozidla
pán E. so šoférom.18) Žalovaný sa stotožnil so správcom dane v závere, že vykonaným dokazovaním bol spochybnený
skutočný dodávateľ plnenia deklarovaného na predložených faktúrach. Žalobca preto nepreukázal
splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Doplnil, že dôkazné bremeno v daňovom

konaní ťaží primárne daňový subjekt. Dal do pozornosti, že spoločnosť HEND, s.r.o. nemala splnené
materiálne a personálne podmienky pre uskutočnenie deklarovaného obchodu, jej konateľ potvrdzoval
spoluprácu len slovne, nepamätal si žiadne bližšie údaje o uskutočnenom obchode, o svojich
dodávateľoch. K prevzatiu tovaru sa vyjadroval neurčito. Jeho výpoveď považoval žalovaný za
nedôveryhodnú. Podľa žalovaného sa nepreukázala ani reálnosť prepravy, keď vlastník motorového

vozidla, ktorým mala byť uskutočnená, poprel jeho zapožičanie spoločnosti HEND, s.r.o. či pánovi
Černému. Deklarovaný subdodávateľ pritom nie je ekonomicky aktívny a jeho konateľ nemal žiadne
informácie o spoločnosti, či o uskutočňovaní obchodov. Tieto skutočnosti podľa názoru žalovaného
predstavujúdôvodnépochybnostioreálnomdodanítovarudeklarovanýmdodávateľom.Žalobcazistené
pochybnosti neodstránil. Ním predložený certifikát bol voľne dostupný na internete, výpoveď pána D.
bola príliš neurčitá, nejasná a všeobecná.

19) K námietke, že žalobca nebol upovedomený o prvom výsluchu pána B. a pána I. žalovaný dal
do pozornosti, že žalobca nahliadal do spisu, mal možnosť sa k týmto výpovediam vyjadriť a napriek
tomu, že namietal ich procesnú použiteľnosť, opakovane sa na nich odvoláva. Správca dane mimo toho
opakovane vypočul pána B. aj pána I. aj za prítomnosti žalobcu, pričom pán I. svoje výpovede nemenil.

20) Navrhované dôkazy – výpoveď pána A. F. a pani M. N. nepovažoval žalovaný za účelné. A.
F. by správcovi dane nemohol poskytnúť iné informácie ako pán E., ktorý bol priamo zodpovedný
za preberanie tovaru a odovzdávanie hotovosti. Pani N. sa na druhej strane mohla vyjadriť len
k účtovným dokumentom, nie k reálnosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Rovnako za

neúčelné považoval žalovaný aj navrhované vykonanie obhliadky na mieste samom.

Správca žaloba, žalobné body

21) Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného a navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
spolu s prvostupňovým administratívnym rozhodnutím zrušil a aby žalobcovi priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§191ods.1písm.c)SSP),jenepreskúmateľnéprenedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich
nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej (§191 ods. 1 písm. g) SSP).

22) V správnej žalobe žalobca namietal, že preukázal slnenie podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane zo sporných obchodov, osobitne podmienku dodania tovaru deklarovaným
dodávateľom. Tento fakt preukázal najmä (i) riadne vystavenými a zaúčtovanými faktúrami, (ii)
podpísanými dodacími listami s dátumom dodania, (iii) dokladmi o hotovostných platbách, (iv) výkazmi
preukazujúcimi zaúčtovanie dodania spoločnosťou HEND, s.r.o., (v) výsluchom konateľa žalobcu pána

E., (vi) konateľa spoločnosti HEND, s.r.o. (pána B.), (vii) písomnou výpoveďou konateľky žalobkyne pani
E., (viii) výsluchom pána D., (ix) certifikátom kvality, (x) nespornou existenciou materiálneho plnenia
a jeho dodaním do Českej republiky – spoločnosti Kornfeil, s.r.o. Podľa názoru žalobcu je to práve
žalovaný, kto neuniesol svoje dôkazné bremeno a nevyvrátil dôkazy predložené žalobcom.

23) Podľa presvedčenia žalobcu nebol deklarovaný dodávateľ nedôveryhodnou osobou v čase
uskutočnenia sporných obchodov. Žalobca si spoločnosť HEND, s.r.o. náležite preveril z verejne
dostupných zdrojov, pričom z týchto vyplývalo, že (i) táto spoločnosť nebola v čase dojednania obchodov
evidovaná v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, (ii)
nebola v zozname dlžníkov na daniach a na iných štátnych odvodoch, (iii) bola ekonomicky aktívnou

spoločnosťou (dosiahla tržby v roku 2018 vo výške 1.216.814,- Eur), (iv) žalobca jednal priamo s
konateľom predmetnej spoločnosti, (v) voči spoločnosti HEND, s.r.o. nebolo vedené konkurzné konanie,
(vi) išlo o spoločnosť, ktorá fungovala takmer 3 roky pred uskutočnením zdaniteľných plnení, (vii) a to s
tým istým konateľom, (viii) v predmete obchodnej činnosti mala zapísanú kúpu tovarov pre spotrebiteľova iných prevádzkovateľov živnosti. Žalovaný sa pri hodnotení dôveryhodnosti deklarovaného dodávateľa
predmetnými skutočnosťami nezaoberal.

24) Žalobca s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2010
argumentoval, že nemal možnosť a ani povinnosť sledovať výrobné a obstarávacie procesy u svojich
dodávateľov.Nemožnopretožalobcovivyčítať,žespoločnosťHEND,s.r.o.nemalatechnické,materiálne
či personálne zabezpečenie. Rovnako žalobca nemôže niesť zodpovednosť za subdodávateľov, teda
ďalších obchodných partnerov spoločnosti HEND, s.r.o.

25) Procesne žalobca namietal, že správca dane ho neupovedomil o prvom vypočutí pána I. a pána B.,
čím mu znemožnil klásť predmetným svedkom otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.
Podľa názoru žalobcu takáto vada nemohla byť konvalidovaná ďalším výsluchom uvedených svedkov.

26) Vo vzťahu k vykonaným svedeckým výpovediam a ich hodnoteniu žalobca namietal, že pán I., aj s

ohľadom na predchádzajúci procesne vadný výsluch, prišiel pripravený, snažil sa nepriznať vzájomný
obchodný vzťah so spoločnosťou HEND, s.r.o., a preto na jeho výpoveď nemožno prihliadať. Žalobca
okrem toho nezodpovedá za to, od koho si jeho dodávateľ prenajme vozidlo.

27) Za zmätočnú žalobca považoval aj výpoveď pána F., ktorý sa od veci snažil dištancovať. Tento na

jednej strane tvrdil, že udelil plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti pánovi F., na druhej strane
nevedel, či pán F. vykonával v mene subdodávateľa nejaké obchodné aktivity. Smrť pána F. a ani
pochybnostinastranedodávateľovspoločnostiHEND,s.r.o.pritomžalobcanemoholovplyvniťanemôžu
mu byť kladené na ťarchu.

28) Naopak vo vzťahu k výpovedi pána D. žalobca uviedol, že tento potvrdil dodanie, resp. dovezenie
tovaru pánom Černým pánovi E., bol svedkom dodania tovaru a ich obchodného rokovania. Vo výpovedi
identifikoval dodávaný materiál (medené rúry), to že v k obchodu došlo v zimnom období roku 2018, ako
aj to, že mal v rukách dokumenty podľa ktorých kontroloval preberaný tovar. Potvrdil tiež prijatie hotovosti
pánom Černým. Vedel opísať tiež priebeh vykladania a nakladania tovaru, popísal farbu motorového

vozidla ako aj približný opis osoby, ktorá tovar doviezla. Pán D. je pritom dôveryhodnou osobou, ktorá
nemá k žalobcovi žiadny vzťah.

29) Rovnako svedok pán A. B. vo svojom prvom výsluchu potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, osobné
dodanie tovaru, vystavenie faktúr, ako aj úhradu za tovar. Jeho ďalšie vyjadrenia, že nebude k

predmetnej veci vypovedať (v rámci ďalších svojich výsluchov), sú preto v zásade bezpredmetné.
Odmietnutie výpovede pánom B. nemôže byť kladené žalobcovi na ťarchu.

30) K predloženému certifikátu žalobca doplnil, že tento nie je totožný s certifikátom voľne dostupným
na internete.

31) Ostatne žalobca namietal nevykonanie dôkazov – (i) výsluchu pána A. F., ktorý mal mať vedomosť
ohľadne dodania a prevzatia sporného tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., (ii) výsluch pani M. N., ktorá
sa mohla vyjadriť k účtovným dokladom a zaúčtovaniu nadobudnutia tovaru, (iii) miestnej obhliadky
na mieste samom, kde žalobca mohol správcovi dane prezentovať priestory, kde bol tovar dovezený,

uskladnený a následne dodaný odberateľovi, (iv) výsluchu konateľa odberateľa žalobcu – spoločnosti
Kornfeil, s.r.o., ktorý mohol svojou výpoveďou stotožniť od žalobcu dodaný tovar, (v) opakovaného
výsluchu pána A. E., keďže jeho prvotná výpoveď bola správcom dane spochybnená, (vi) konfrontácie
medzi pánom B. a pánom I..

32) Žalobca tiež namietal, že mu nebolo zaslané oboznámenie so skutočnosťami zistenými počas
daňovej kontroly pred vydaním protokolu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

33) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.01.2022 žiadal žalobu zamietnuť a v plnom
rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný
uviedol, že správca dane vykonal v období od 27.03.2019 do 18.03.2020 u žalobcu daňovú kontrolu
DPH za zdaňovacie obdobia november 2018 a december 2018. Daňová kontrola bola zameranána preverenie dodržiavania ustanovení zákona o DPH a v nadväznosti na to, zistenie skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane. V priebehu daňovej kontroly správca dane preveroval
pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie

december 2018, pričom sa zameral na preverenie uplatnenia práva na odpočítanie dane z faktúr,
na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť HEND s. r. o. Prostredníctvom predložených
faktúr žalobca deklaroval, že označený dodávateľ mu dodal tovar špecifikovaný ako medené rúry.
Správca dane viedol dokazovanie s cieľom overiť formálne deklarované zdaniteľné obchody. Následne
všetky predložené a získané dôkazy vyhodnotil a prijal záver, že právo na odpočítanie dane v úhrnnej

sume 2.391,40 Eur, ktoré si žalobca uplatnil na základe predložených faktúr je neopodstatnené,
nakoľko dodanie tovaru od spoločnosti HEND s. r. o. nebolo preukázané. Všetky zistenia, ktoré
spochybňujú právo na odpočítanie dane uplatnené žalobcom z faktúr od dodávateľa označeného ako
HEND s. r. o. sú podrobne, konzistentne a v logickom slede uvedené v odôvodneniach rozhodnutí
správcu dane i žalovaného. Podľa žalovaného zo získaných dôkazov vyplynulo, že spoločnosť HEND
s. r. o. v rozhodnom čase nemala potrebné materiálne, technické ani personálne vybavenie na

vykonávanieobchodnejčinnosti,správcovidanenepredložilažiadnedokladypreukazujúcevykonávanie
ekonomických aktivít. Jediný konateľ deklarovaného dodávateľa, pán A. B., síce potvrdil spoluprácu so
žalobcom, avšak iba slovne, bez predloženia preukazných dokladov, ktoré by potvrdzovali pravdivosť
jeho tvrdení. A. B. si nepamätal žiadne bližšie a konkrétne okolnosti týkajúce sa pôvodu tovaru,
neidentifikoval žiadneho dodávateľa od ktorého nadobudol tovar, nepreukázal obchodnoprávny vzťah

k tomuto tovaru, nadobudnutie tovaru nezdokladoval príslušnými relevantnými dokladmi. K prevzatiu
tovaru od dodávateľa sa vyjadroval neurčito, obchodné meno tohto dodávateľa si nepamätal, pričom
tvrdil, že nedisponuje žiadnymi dokladmi, naproti tomu na obchodné meno žalobcu v pozícii odberateľa
a aj na okolnosti odovzdania tovaru žalobcovi si napriek absencii dokladov spomenul. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti správca dane a ani žalovaný nepovažovali výpoveď A. B. za hodnoverný dôkaz

preukazujúci oprávnenosť uplatneného odpočítania dane žalobcom zo sporných faktúr. V deklarovanom
obchodnom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou HEND s. r. o. sa nepreukázala ani reálnosť
uskutočnenia dopravy k žalobcovi, keď H. I. ako vlastník motorového vozidla, ktorým mal byť tovar
prepravovaný jednoznačne poprel, že by v preverovanom období vozidlo požičal spoločnosti HEND
s. r. o. alebo pánovi B.. Podstatným bolo aj zistenie, že spoločnosť Bussines Bay s. r. o., ktorú

deklarovaný dodávateľ HEND s. r. o. uvádzal v kontrolných výkazoch ako svojho jediného dodávateľa,
nie je ekonomicky aktívnym subjektom. Pán F. – jediný konateľ tejto spoločnosti nemal žiadne informácie
o činnosti spoločnosti, o jej obchodných partneroch, reálne v mene spoločnosti nevykonával žiadnu
činnosť. Označený splnomocnený zástupca zomrel. Všetky tieto skutočnosti navodili u správcu dane a
žalovaného pochybnosti o reálnom dodaní tovaru žalobcovi spoločnosťou HEND s.r.o.. Certifikát, ktorým

preukazoval kvalitu tovaru, pričom tvrdil, že mu ho pri dodaní tovaru poskytla spoločnosť HEND s. r. o.,
bol v období od septembra 2016 do februára 2021 voľne prístupný na internete, a teda nepreukazuje
dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Žalobcom navrhnutý svedok H. D. sa k vykladaniu tovaru
vyjadroval neurčito, nejasne, dodávateľa tovaru identifikoval len na základe papierov, ktoré mu „dali do
ruky“, pričom ani nevedel, či to bola faktúra alebo dodací list.

34) Žalovaný zdôraznil, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr
deklarujúcich dodávky tovaru a služieb od spoločnosti HEND s. r. o. V danom prípade ide o priamy
obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktorého si žalobca sám vybral ako svojho
obchodného partnera s vedomím, že práva priznané mu zákonom o DPH priamo závisia na tom, či

si jeho dodávateľ plní svoje povinnosti platiteľa DPH. Dodanie tovaru označeným dodávateľom tak,
ako to tvrdil žalobca nebolo preukázané. Nebolo teda preukázané splnenie podmienok pre odpočítanie
dane. Žalovaný mal za to, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal aj
so žalobcom navrhovanými úkonmi na doplnenie dokazovania – vykonanie miestneho zisťovania v
skladových priestoroch žalobcu, vypočutie zamestnanca žalobcu pána A. F. a účtovníčky pani M. N.,

vypočutie konateľa odberateľskej spoločnosti Kornfil spol. s r.o. ako svedka. Vykonanie navrhovaných
úkonov by nebolo podľa žalovaného účelné a nedokázalo by vyvrátiť správnosť záverov žalovaného,
nakoľko vzniknuté pochybnosti sa netýkali skladovania tovaru, ale osoby deklarovaného dodávateľa,
pán F. by neposkytol nové informácie nad rámec toho, čo uviedol konateľ žalobcu pán A. E. a aj pani M.
N. by sa relevantne mohla vyjadriť iba k účtovaniu faktúr, a nie k reálnosti dodania tovaru dodávateľom

uvedeným na faktúrach. K namietanému procesnému pochybeniu pri prvotnom vypočutí svedkov bez
účasti žalobcu uviedol, že toto pochybenie bolo odstránené opätovným výsluchom. Uvedený postup
podľa žalovaného je v súlade s ustálenou súdnou praxou. Tvrdenie žalobcu, že pred vydaním protokolu
nebol oboznámený so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly označil za nepravdivé.Replika žalobcu

35) K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 24.02.2022 vyjadril žalobca. Žalobca v replike k
vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby, nesúhlasil so skutočnosťami, ktoré uviedol
žalovaný vo svojom stanovisku k žalobe. Žalobca uviedol, že pričítať na jeho ťarchu skutočnosť,
že spoločnosť HEND s.r.o. nemala potrebné materiálne, technické ani personálne vybavenie je
nezákonné, nespravodlivé a nepravdivé. Dodávateľ HEND s.r.o. disponoval materiálno technickým

zabezpečením, motorovými vozidlami, keď dodávky tovarov prepravoval týmito vozidlami a taktiež
disponoval kancelárskymi priestormi, ktoré mali potrebné vybavenie. Čo sa týka personálneho
vybavenia, tak výkon podnikateľskej činnosti v oblasti nákupu a predaja dodávateľ HEND s. r. o. mohol
vykonávať prostredníctvom konateľa A. B., čo aj vykonával. V danom prípade žalovaný dáva nezákonne
na ťarchu žalobcu v oblasti preukázania dodania tovaru skutočnosti, ktoré nemali vplyv na dodanie
tovaru. Ďalej však už nepoukazuje na to, že žalobca zo svojej pozície súkromnoprávneho subjektu

vykonal všetko čo možno od neho spravodlivo požadovať, aby sa uistil, že obchoduje s dôveryhodným
subjektom, čo preukázal dôkazmi, ktoré predložil v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
a na ktoré poukázal v článku III. bode 2, písm. A) - H), svojej správnej žaloby. Žalobca mal za to, že
preukázal týmito dôkazmi, že pred začatím spolupráce a aj počas obchodnej spolupráce bol HEND,
s. r. o. dôveryhodným subjektom v objektívnom zmysle minimálne voči všetkým súkromnoprávnym

subjektom a aj voči správcovi dane, keďže nebol zverejnený v zozname rizikových subjektov z čoho
vyplýva, že žalobca konal v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a takisto prijal všetky
opatrenia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, aby si dodávateľa preveril.

36) Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, že svedok A. B. jednoznačne nepotvrdil dodanie tovaru

žalobcovi. Mal za to, že bola preukázaná doprava tovaru, nakoľko túto potvrdil svedok A. B., konateľ
žalobcu pán E. a svedok pán D., ktorý jednoznačne potvrdil, že spoločnosť HEND s.r.o. dodávala
medené rúry žalobcovi, nakoľko sa zúčastnil pri vykladaní tovaru, čo preukázal svojimi vedomosťami
ohľadne typu materiálu z vizuálneho hľadiska, popisom osôb pri vykladaní tovaru, popisom osoby A.
B., taktiež popisom typu vozidla, na ktorom mali byť tieto medené rúry dovezené (malo sa jednať o

bielu dodávku – smotanovej farby). Skutočnosť, či H. I. potvrdil alebo nepotvrdil prenájom vozidla pre
spoločnosť HEND s.r.o. podľa názoru žalobcu nie je podstatná, nakoľko táto mohla byť vykonaná aj
iným vozidlom a nie nevyhnutne tým, na ktoré poukázal žalovaný, a to od pána H. I.. Žalobca namietal,
že žalovaný napriek pochybnostiam o priebehu dopravy odmietol vykonať navrhovanú konfrontáciu
medzi A. B. a H. I.. Žalobca opätovne poukázal na to, že zákon mu nedáva právne prostriedky na

sledovanie obstarávacích procesov akýchkoľvek iných spoločností, medzi ktoré patrí aj dodávateľ
HEND s.r.o., pričom mal za to, že bol dostatočne obozretný, keď si náležite preveril svojho dodávateľa
HEND s.r.o. a takisto počas obchodnej spolupráce vykonal všetky úkony, aby sa ubezpečil, že koná
s náležitou starostlivosťou, obozretnosťou a dobromyseľne. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správnych
orgánov, že dlhodobo spolupracuje s nedôveryhodnými subjektmi. K zdaňovacím obdobiam január

až december 2015 uviedol, že tieto sú stále predmetom konania na kasačnom súde. Ďalej žalobca
nesúhlasil s argumentáciou žalovaného k návrhu na vypočutie svedka pána F., ktorý mohol potvrdiť
prípadne vyvrátiť dodanie sporného tovaru od dodávateľa HEND s. r. o., keďže mal mať vedomosti
ohľadne dodania a prevzatia predmetného tovaru, ako vyplýva aj z výpovede L. E..

Duplika žalovaného

37) V duplike zo dňa 15.03.2022 žalovaný poukázal na to, že dodávateľ žalobcu nemal zamestnancov,
žiadne podnikateľské a ani skladové priestory, nedisponoval žiadnym hmotným a nehmotným majetkom.
Uvedené informácie poskytol správcovi dane pán A. B., jediný konateľ deklarovaného dodávateľa, a

preto tvrdenie žalobcu uvedené v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného o tom, že dodávateľ
HEND s.r.o. disponoval materiálno technickým zabezpečením, motorovými vozidlami a kancelárskymi
priestormi je v rozpore s tvrdeniami konateľa deklarovanej dodávateľskej spoločnosti HEND s. r. o., a
tiež je v rozpore s predloženým administratívnym spisom. Podľa ďalších tvrdení žalobcu sporné dodávky
mal priamo zabezpečovať konateľ deklarovaného dodávateľa pán B., avšak ten si nevedel spomenúť

na žiadneho konkrétneho dodávateľa, od ktorého tovar nakupoval a ani na meno osoby, od ktorej si
prenajímal vozidlo na prepravu tovaru. Pritom od jediného konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať,
že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu tovar predáva,
ale i od koho tovar nakupuje a od koho si prenajíma vozidlo na prepravu tovaru. A. B. však o spornýchobchodoch takéto podstatné skutočnosti uviesť nevedel. Rovnako ani žalobca nepredložil taký doklad,
ktorý by bezpochyby preukazoval reálne vykonanie dodávok spoločnosťou HEND s.r.o.

38) V danej veci bolo podstatným aj zistenie, že H. I., vlastník motorového vozidla s evidenčným číslom
C. XXX D. (evidenčné číslo vozidla bolo uvedené na dokladoch, pričom vozidlo s týmto evidenčným
číslom uviedol vo svojej výpovedi aj pán B.) jednoznačne poprel, že by vozidlo požičal spoločnosti
HEND s. r. o. alebo pánovi Černému. Toto svoje tvrdenie podložil nielen dokladmi, ale aj poukázaním na
facebookový profil pána B., podľa ktorého v deň 31.12.2018 (deň uvedený na sporných faktúrach ako

deň dodania tovaru) bol pán B. na lyžovačke v Jasnej, a teda v tento deň si nemohol požičať predmetné
vozidlo. Aj táto informácia narúša dôveryhodnosť výpovede pána B. o dodaní tovaru žalobcovi, ako aj
tvrdenie žalobcu o tom, že tovar doviezol do jeho skladových priestorov priamo konateľ deklarovaného
dodávateľa. Pochybnosti o reálnom dodaní tovaru práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach
neodstránili ani zistenia ohľadom spoločnosti Bussines Bay s. r. o., ktorú deklarovaný dodávateľ HEND
s. r. o. uvádzal v kontrolných výkazoch ako svojho jediného dodávateľa, pričom táto spoločnosť nie

je ekonomicky aktívnym subjektom. Žalovaný tiež uviedol, že on, ani správca dane neodôvodňovali
odmietnutie práva na odpočítanie dane tým, že žalobca mal mať dosah na konanie deklarovanej
dodávateľskej spoločnosti HEND s.r.o., prípadne spoločnosti Bussines Bay s. r. o., a ani tým, že mal
kontrolovať výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov. Avšak žalobcovi je kladené za vinu, že
nebol dostatočne obozretný a starostlivý v oblasti obchodovania s medenými rúrami, a teda nemohol

byť v dobrej viere, že ním prijaté zdaniteľné plnenie nie je súčasťou podvodu na DPH. Žalobca tým,
že vstupoval do obchodných vzťahov so subjektom, pričom sa reálne nezaujímal o jeho materiálno-
technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopný požadované dodania realizovať,
neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú
povinnosť. Pritom dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého

podnikateľa pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera
preberá daňový subjekt (v danom prípade žalobca) plnú zodpovednosť za ekonomické a právne
dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom prípade daňový subjekt svojich
obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.

Rozhodnutie správneho súdu – Krajského súdu v Trenčíne

39) Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj len „krajský súd“) v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) v spojitosti s
§ 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) vo veci rozhodol rozsudkom
č. k. 11S/114/2021-102 zo dňa 29.03.2022 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové

rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

40) Podľa názoru krajského súdu dôkazné bremeno na preukázaní podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. A to v prípade, ak daňové orgány na základe
vykonaného dokazovania riadne a dôvodne spochybnia právo daňového subjektu na odpočítanie dane.

Spochybnenie realizácie dodávok zo strany daňových orgánov pritom musí vychádzať z riadneho
zistenia skutkového stavu.

41) Krajský súd uviedol, že zistenia správcu dane a žalovaného o dodávateľskom reťazci pred
spoločnosťou HEND, s.r.o. navodzujú pochybnosti o schopnostiach spoločnosti HEND, s.r.o. dodať

tovar deklarovaný na faktúrach žalobcovi. Podľa názoru krajského súdu však v predmetnej veci boli
rozhodujúce vykonané svedecké výpovede. Dodávke tovaru podľa krajského súdu svedčia vyjadrenia
konateľov žalobcu ako aj svedecká výpoveď konateľa spoločnosti HEND, s.r.o. (pána A. B.). Skutočnosť,
že výpoveď pána B. nie je detailná a pri druhom a treťom výsluchu odmietol vypovedať, nemožno
vyhodnotiť v neprospech žalobcu. To, že pán B. môže byť (je) trestne stíhaný samo o sebe neodôvodňuje

záver, že jeho spoločnosť nedodala deklarovaný tovar.

42) Dôveryhodnosť vyjadrení žalobcu podľa krajského súdu potvrdzuje aj výpoveď pána H. D.. Hoci
táto výpoveď bola nepresná, bolo potrebné zohľadniť, že išlo o výpoveď s odstupom dvoch rokov,
ktorá sa netýkala skutočností, ktoré by boli predmetom jeho primárnej činnosti. Nie je zamestnancom

žalobcu, preto nemá dôvod, aby si pamätal podrobné detaily spornej udalosti. Je tiež potrebné uviesť,
že išlo o pre svedka nevýznamnú udalosť, je preto pochopiteľné, že jeho pamäťová stopa bola slabšia.
Podľa názoru krajského súdu po zohľadnení vyššie uvedených skutočností možno predmetnú výpoveď
v daňovom konaní nateraz posudzovať ako dôveryhodnú a mali by k nej pristúpiť ďalšie dôkazy, ktoré jubuď potvrdia alebo vyvrátia. Záver správcu dane o prepojenosti pána D. s pani M. N. (keďže táto mala
byť predchádzajúcou konateľkou spoločnosti, v ktorej je aktuálne konateľ pán D. s pánom H. N.) je podľa
názoru krajského súdu predčasný a nedôveryhodný. Okrem toho bol pán D. poučený o následkoch krivej

výpovede.

43) Podľa názoru krajského súdu bola na druhej strane v neprospech žalobcu subjektívne hodnotená
výpoveď pána I.. Výpovede pána I. pritom neboli zo strany správcu dane podrobené verifikácii (komu
a prečo prenajímal motorové vozidlá v decembri 2018) a pod. Daňové orgány sa nevenovali riadne

okolnosti, kedy a či presne 31.12.2018 alebo v iné dni. Podľa krajského súdu mohla byť dôvodom
nekorektnej výpovede pána I. aj snaha o zakrytie vlastnej nezdanenej činnosti.

44) Aj navrhované dôkazy, výpoveď pána A. F. a navrhovaná konfrontácia medzi pánom B., F. a D.,
mohli byť podľa krajského súdu v danej veci relevantné a nemali byť odmietnuté.

45) Námietku žalobcu o nemožnosti konvalidácie nesprávne vykonaných výsluchov svedkov ich
opätovným vypočutím nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Rovnako tak aj námietku nevykonania
miestnej obhliadky a nevypočutia pani N. považoval krajský súd za nedôvodnú.

Rozhodnutie kasačného súdu

46) Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej
aj ako „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 3Sfk/71/2022 zo dňa 27.02.2024 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 11S/114/2021-102 zo dňa 29.03.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.

47) V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd v prvom rade konštatoval, že jeho úlohou v predmetnej
veci bolo posúdiť právne názory správneho súdu v rozsahu, či závery žalovaného a správcu dane o
tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu materiálnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov, sú náležite odôvodnené, vychádzajú

z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno považovať
za svojvoľné. A to osobitne v časti týkajúcej sa prístupu žalovaného a správcu dane k svedeckým
výpovediam pána A. B., pána H. D. a pána H. I..

48) V súvislosti s nastolenou otázkou dal kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je

potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového
podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia
práva.

49) Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných

plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet

zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,

resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).50) Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH .

51) Kasačný súd dodal, že podmienka uplatneného práva na odpočítanie dane – status odberateľa a
dodávateľa ako platiteľov dane predstavuje jednu z kľúčových podmienok, ktoré umožňujú zabezpečiť
princíp neutrality DPH. Predstavujú totiž garanciu prenosu daňovej povinnosti v rámci obchodného
reťazca na ďalší subjekt s daňovom povinnosťou, s čím je spojená refundácia splnenej daňovej
povinnosti na strane daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane.

52) Taktiež kasačný súd zdôraznil, že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre
nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu so spoločnosťami HEND,
s.r.o. bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity dodávateľov
deklarovaného tovaru.

53) Kasačný súd konštatoval, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že jeho tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom (resp. dodanie od deklarovaného
dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva
na odpočítanie dane – dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v
spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.

54) Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dal kasačný súd do pozornosti,
že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné
povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie
daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie

určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky
spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
55) Kasačný súd ďalej poukázal na to, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla
aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo
uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
ležídôkaznébremenosvojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdaneuznaný

(rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod
40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

56) Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladovpreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,

nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

57) Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

58) Kasačný súd považoval za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na
odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom
– daňovým subjektom – odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti

týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi
daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/
materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane,
že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych

zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu
daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného
plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa
30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky ako ZNSS 23/2022).

59) V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa kasačný súd stotožnil so žalovaným v tom, že správca
dane a žalovaný vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane z obchodov žalobcu so spoločnosťou HEND, s.r.o. Kasačný súd dal do pozornosti,
že spoločnosť HEND, s.r.o. bola nekontaktnou spoločnosťou, ktorej účtovníctvo sa nepodarilo zaistiť.

Na základe účtovníctva spoločnosti HEND, s.r.o. sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie
obchodov so žalobcom. Nedostupnosť kompletného účtovníctva sa pritom nepodarilo v rámci daňového
konania ani racionálne objasniť, keď aj tvrdenie ohľadom jeho odovzdania orgánom činným v trestnom
konaní sa preukázalo ako nepravdivé.

60) Konateľ spoločnosti HEND, s.r.o., pán B. v rámci svojho druhého a tretieho výsluchu odmietol
vypovedať, teda k deklarovanému obchodu neuviedol žiadne informácie, ktoré by dokazovali
uskutočnenie sporného obchodu. Kasačný súd zdôraznil, že odmietnutie vypovedania zo strany pána
B. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jeho dodávateľ neposkytol
správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že spoločnosť HEND,

s.r.o. skutočne dodala žalobcovi deklarovaný tovar. Táto skutočnosť preto bola spôsobilá založiť
relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane
žalobcom z obchodov so spoločnosťou HEND, s.r.o.

61) Čo sa týka prvého výsluchu pána B. kasačný súd konštatoval, že tento bol získaný procesne

nesprávne (žalobca nebol upovedomený o výsluchu predmetného svedka, nemohol sa tohto úkonu
zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho vychádzať.62) Pokiaľ sa však žalobca domáhal jeho zohľadnenia, kasačný súd dodal, že aj pri prvom výsluchu
pán B. poskytol len veľmi všeobecné a nejasné informácie o uskutočnených zdaniteľných obchodoch.
Hoci formálne deklaroval uskutočnenie obchodov a vystavenie faktúr, nemal konkrétne informácie o

pôvode tovaru, o preprave tovaru (kde a od koho si požičal motorové vozidlo), jeho vykládke a nakládke
a pod. Kasačný súd sa nezhodol s krajským súdom v tom, že by išlo len o drobné a ospravedlniteľné
nepresnosti v jeho výpovedi. Ide o absenciu akýchkoľvek relevantných (konkrétnych) informácií o
uskutočnení a priebehu obchodného vzťahu spoločnosti HEND, s.r.o. so žalobcom. Je to pritom práve
svedok pán B., kto mal túto spoluprácu priamo zabezpečovať. Predmetnú výpoveď pána B., konateľa

spoločnosti HEND, s.r.o., preto ani podľa názoru kasačného súdu nemožno považovať za relevantný
dôkaz uskutočnenia sporných obchodov. Po obsahovej stránke by mala táto výpoveď (v prípade jej
zákonnéhovykonania)skôrpotenciálzakladať/podporiťsprávcomdanekomunikovanépochybnosti,než
ich vyvracať.

63) Relevantné pochybnosti správcu dane a žalovaného podľa kasačného súdu podporila tiež

skutočnosť, že pán H. I. (vlastník vozidla, ktoré malo podľa faktúr a vyjadrení žalobcu vykonať prepravu),
v rámci svojho druhého výsluchu poprel jeho prenájom alebo bezodplatné zapožičanie v decembri 2018
pánovi B., či spoločnosti HEND, s.r.o. Z výpovedi pána I. je zrejmé, že pána B. a spoločnosť HEND,
s.r.o. poznal, ich vzájomné obchodné vzťahy sa týkali iných mesiacov a vozidiel, v decembri 2018 im
vozidlo s EČV: C. XXX D. neposkytol. Výpoveď pána I. bola vnútorne nerozporná a konzistentná, pričom

túto potvrdil faktúrami a dodacím listom. Kasačný súd sa nezhodol s krajským súdom v názore, že
žalovaný, resp. správca dane mali hodnotiť výsluch pána I. tendenčne. Dal do pozornosti, že pán I. na
výzvusprávcudanepredložilúčtovnúdokumentáciupreukazujúcujehoobchodnúčinnosťvrelevantnom
období, ktorá jeho tvrdenia potvrdzovala a nevyvracala. Žalobca pritom v daňovom konaní neprodukoval
žiadnerelevantnédôkazy,ktorébyvyjadreniasvedka–pánaI.,spochybňovali.Správcadaneažalovaný

tak nevychádzali len z vyjadrení pána I., ale aj z dokumentov ním preložených.

64) Aj vo vzťahu k pánovi I. a jeho prvému výsluchu kasačný súd konštatoval, že tento bol získaný
procesne nesprávne (žalobca nebol upovedomený o výsluchu predmetného svedka, nemohol sa tohto
úkonu zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho vychádzať.

65) Pre úplnosť k námietke žalobcu o nezákonnosti opakovaných výsluchov, dal kasačný súd do
pozornosti, že zo žiadneho z ustanovení daňového poriadku nevyplýva, že by správca dane (ak zistí
procesné pochybenie pri výsluchu svedka) nemohol procesne vadný dôkaz – výsluch svedka vykonať
opakovane, a tým konvalidovať nezákonnosť predchádzajúceho výsluchu svedka. A to všetko za

predpokladu, že z procesne vadného výsluchu nebude pri hodnotení dôkazov vychádzať. Kasačný súd
sa preto zhodol s názorom krajského súdu v tom, že tak prvý výsluch pána B. ako aj prvý výsluch pána
I. boli konvalidované ich ďalšími výsluchmi (o ktorých bol žalobca upovedomený a zúčastnil sa ich).
Súčasne dodal, že žalobca sa mýli, pokiaľ argumentuje, že samotná skutočnosť, že bol svedok vypočutý
opakovane, by mala spochybňovať hodnovernosť jeho výpovede. K výpovedi pána I. navyše kasačný

súd dodal, že táto sa nemenila. Prvá aj druhá výpoveď mali rovnaký obsah, kasačný súd ich nevyhodnotil
ako účelové a nebolo mu ani zrejmé, z čoho v tomto smere vychádzali úvahy krajského súdu.

66) Správca dane v rámci svojho zisťovania toto rozšíril aj na deklarovaného subdodávateľa spoločnosti
HEND, s.r.o. – spoločnosť Bussines Bay, s.r.o. Predmetná spoločnosť v spornom období nebola

registrovaná na DPH, jej účtovníctvo bolo nedostupné, jej konateľ nemal o obchodoch so spoločnosťou
HEND, s.r.o. žiadnu vedomosť, plnomocenstvo (ktoré však správcovi dane nepredložil) mal udeliť pánovi
H. F., ktorý v medziobdobí zomrel. Kasačný súd zdôraznil, že vyššie uvedené pochybnosti týkajúce
sa subdodávateľskej spoločnosti nie sú kladené žalobcovi za ujmu. Ich výsledkom však je, že ani z
iných zdrojov (ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by boli

spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom.

67) V súvislosti s vyjadreniami konateľov žalobcu dal kasačný súd do pozornosti, že pán E., hoci mal
byť zodpovedný za obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. a aj za preberanie tovaru, sa
k tejto spolupráci vyjadroval veľmi všeobecne. Napriek otázkam správcu dane, aby popísal obchodnú

spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. až po dodanie tovaru, nepopísal priebeh dodávania tovaru,
jeho nakládku a vykládku. Osoby, ktoré sa mali podieľať na faktickom dodávaní tovaru pri výsluchu
neuviedol, ale doplnil ich až vo svojom nadväzujúcom písomnom podaní. Až pri výsluchu správcu dane a
po nahliadnutí do faktúry zistil, že mal pánovi B. odovzdávať finančné prostriedky – úhradu za dodávkutovaru v hotovosti. Nevedel uviesť pri ústnom výsluchu, či vystavil príjemky tovaru, až pri písomnom
vyjadrení doplnil, že tieto nevystavil.

68) Dodanie tovaru síce potvrdila aj pani E., ktorá však mala na starosti najmä personálnu agendu a
nebola zodpovedná za obchod so spoločnosťou HEND, s.r.o., ako to vyplýva z výsluchu pána E., ako aj z
písomného vyjadrenia pani E.. Pokiaľ táto tvrdila vo svojom písomnom vyjadrení, že bola aj pri preberaní
tovaru so spoločnosťou HEND, s.r.o., kasačný súd súhlasil s vyhodnotením tohto tvrdenia ako účelovým.
Ani z výsluchov pána B. (konateľa spoločnosti HEND, s.r.o.), ani z vyjadrení pána A. E. nevyplýva, že

by mala byť prítomná pri faktickom dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o. Ani v písomnom vyjadrení
zo dňa 05.02.2020, či 07.02.2020 ju žalobca neuviedol ako osobu prítomnú pri dodaniach tovaru od
spoločnosti HEND, s.r.o. Jej výsluch žalobca odôvodňoval tým, že pani E. „sa môže vyjadriť k vedomosti
o obchodnej činnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.“

69) Kasačný súd sa preto zhodol so žalovaným v tom, že ani vyjadrenia konateľov žalobcu nemali

takú výpovednú hodnotu, aby vyvrátili pochybnosti zistené žalovaným a správcom dane. Nepopisovali
konkrétne dodávky tovaru a ich priebeh (nakládku/vykládku), nevysvetľovali nezrovnalosti ohľadom
použitého vozidla (ktorého EČV bolo uvedené aj na vystavených dokladoch) či absenciu informácií o
uskutočnenom zdaniteľnom plnení na strane ich priameho obchodného partnera, konateľa spoločnosti
HEND, s.r.o.

70) Pokiaľ krajský súd a žalobca akcentujú výpoveď pána H. D., kasačný súd sa s ich názorom
nestotožnil. Kasačný súd na jednej strane nespochybnil skutočnosť, že pán D. bol v zásade treťou
osobou, ktorá mala byť prítomná pri uskutočnených obchodoch a ani skutočnosť, že uskutočnenie
jeho výsluchu s odstupom dvoch rokov mohlo mať vplyv na kvalitu jeho pamäťovej stopy. Avšak aj pri

hodnotení tejto výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. Je to
teda správca dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného dokazovania majú vznášať dôvodné
pochybnosti a na druhej strane je to žalobca, ktorý je ich povinný v daňovom konaní vyvracať. Z tejto
perspektívny bolo potom potrebné hodnotiť aj výpoveď pána H. D.. Inými slovami, bolo potrebné posúdiť,

či pán D. poskytol také penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať, že pochybnosti
vznesené a pomenované správcom dane (žalovaný,) boli vyvrátené.

71) Kasačný súd dal v tomto smere do pozornosti, že vyjadrenia pána D. boli všeobecné, neurčité a v
podstatnej časti rozporné s inými údajmi obsiahnutými v administratívnom spise. Pán D. síce deklaroval,

že bol prítomný pri reálnej dodávke tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o., avšak neuviedol presnejšie
kedy (všeobecný údaj niekedy v zime 2018 je nepostačujúci, keďže deklarované dodávky tovaru mali
prebiehať viackrát v rozpätí mesiacov september až december 2018), deklaroval svoju prítomnosť len pri
jednom maximálne dvoch dodaniach (čo nepokrýva celkovú deklarovanú obchodnú spoluprácu žalobcu
a spoločnosti HEND, s.r.o. v sporných obdobiach), nevedel uviesť na základe akého dokumentu (ktorý

mal mať v ruke) identifikoval, že ide o dodávku tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., nevedel uviesť bližšie
EČV vozidla, ktoré malo tovar priviezť (len všeobecne uviedol, že išlo o biele motorové vozidlo) a pod.

72) Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že pán D. vo svojej výpovedi tvrdil, že pán E. mal pri preberaní
tovaru odovzdať hotovosť (cenu za tovary) pánovi B.. Súčasne pán E. pri svojom vyjadrení uviedol, že

pri dodaní tovaru a zaplatení ceny mu jeho dodávateľ (pán B.) odovzdal faktúru, dodací list a súvisiaci
doklad o zaplatení. Zo žalobcom predložených a v správnej žalobe akcentovaných dokladov o zaplatení,
vystavených z elektronickej registračnej pokladne spoločnosti HEND, s.r.o., vyplýva, že tieto boli v
súvislosti s dodaniami uskutočnenými dňa 31.12.2018 vystavené až v dňoch 10.01.2019 o 12:24:09,
12:23:27 hod. a 17.01.2019 o 16:13:21, 16:14:19 hod.

73) S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvoril, že výpoveď pána D. pre svoju všeobecnosť,
absenciu podrobností a rozpory so skutočnosťami obsiahnutými v administratívnom spise nemá
takú kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol v predmetnej veci svoje dôkazné
bremeno. Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede bola teda tak nízka, že

neprestavovala relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach, ani nevysvetľovala
nezrovnalosti zistené správcom dane a žalovaným (spochybnenie údajov o preprave tovaru, absenciu
relevantných údajov, informácií a účtovných dokladov na strane deklarovaného dodávateľa, resp. jeho
konateľa – pána B.).74) Kasačný súd sa tiež stotožnil so žalovaným v tom, že žiadny z ďalších dôkazov navrhovaných
žalobcom (v intenciách jeho odôvodnenia) nemal potenciál vyvrátiť pochybnosti zistené správcom dane

a žalovaným.

75) Čo sa týka navrhovaného výsluchu pána A. F. aj kasačný súd dal do pozornosti, že vychádzajúc
z vyjadrení pána E. tento nemal byť osobou prítomnou pri dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o.,
nebol osobou zodpovednou za prevzatie tohto tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., a preto jeho výsluch

nebol v nadväznosti na deklarovaný dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane účelný.
Rovnako tak nebolo možné považovať za účelný ani navrhovaný výsluch pani M. N., účtovníčky žalobcu,
keďže vedenie účtovníctva žalobcom nebolo sporné a ani vady pri vedení účtovníctva (po technickej
stránke) neboli žalobcovi vyčítané. Nebolo potrebné vypočúvať ani konateľa odberateľa žalobcu –
spoločnosti Kornfeil, s.r.o. a ani vykonať miestnu obhliadku skladovacích priestorov žalobcu, keďže
samotná existencia tovaru, jeho skladovanie a dodanie odberateľom žalobcu neboli sporné. Sporná bola

otázka statusu skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

76) Po zohľadnení postoja pána B. (ktorý opakovane odmietol vypovedať) a skutočnosti, že žalobca
neprodukoval dôkazy, ktorými by spochybnil výpoveď pána H. I. podporenú predloženým účtovníctvom,
kasačný súd nepovažoval za dôvodný a účelný ani krajským súdom a žalobcom akcentovaný návrh na

vykonanie konfrontácie medzi pánom B. a pánom I.. Nakoniec za účelný nebolo možné považovať ani
navrhovaný opakovaný výsluch pána E., keďže jednak ako konateľ žalobcu mal priestor sa vyjadrovať v
daňovom konaní a zároveň ani z podaní žalobcu nebolo zrejmé, aké relevantné skutočnosti by mali byť
predmetom jeho opakovaného vypočutia, pričom neboli predmetom jeho prvého vypočutia. Uvedené
výsluchy by tak podľa kasačného súdu už nemohli priniesť iné/nové relevantné skutočnosti, ktoré by

vyvrátili pochybnosti správcu dane.

77) Pre úplnosť kasačný súd konštatoval, že dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, nepovažoval za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len
vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov

ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Kasačný súd
zastával názor, že od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už
predloženímalebooznačenímdôkazov)podstatunímrealizovanéhoobchodnéhovzťahu,mechanizmus
dodania tovaru, či spôsobu jeho prepravy do skladov žalobcu.

78) S ohľadom na už uvedené kasačný súd uzatvoril, že sa stotožnil s názorom žalovaného a zastával
názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Kasačný súd považoval rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za preskúmateľné čo
do dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, hodnotenia dôkazov a vysporiadania sa
so žalobcom navrhovanými dôkazmi. Aj podľa názoru správcu dane sa žalovanému podarilo vykonaným

dokazovaním pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky uplatneného práva
na odpočítanie dane zo sporných obchodov – postavenia skutočného dodávateľa deklarovaných
tovarov ako platiteľa dane. Dôkazy predkladané žalobcom tieto pochybnosti nevyvrátili, išlo o príliš
všeobecné vyjadrenia, či už konateľov žalobcu alebo pána D.. Kasačný súd nezistil ani excesívny prístup
žalovaného či správcu dane k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania považoval za

postačujúci.

79) Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, pričom mu uložil
povinnosťopätovnesazaoberaťžalobnýminámietkamižalobcusozameranímsanajmänanámietku,že

žalobcaneboloboznámenýsoskutočnosťamizistenýmipočasdaňovejkontrolypredvydanímprotokolu.
Vo vzťahu k posúdeniu otázok primeranosti dôkazného bremena, ktorým bol žalobca zaťažený, rozsahu
dokazovania v daňovom konaní bol správny súd viazaný vyjadrenými názormi kasačného súdu.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym

súdom

80) Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajskýchsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych
súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline
na Správny súd v Banskej Bystrici.

81) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) teda ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa
§ 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom danú vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žalobe žalobcu
nemožno vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.02.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP, pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené
dňa 18.02.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

82) Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení relevantnom
pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o DPH“), dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8 zákona o DPH.

83) Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

84) Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

85) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

86)Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

87) Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

88) Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

89)Podľa§45ods.2písm.c),d),e)zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)aozmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení relevantnom pre prejednávanú vec

(ďalej len „daňový poriadok“),kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu
daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú
hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto
požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené,

a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.

90)Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

91) Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.92) Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

93) Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

94) Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

95) Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

96) Po vrátení veci z kasačného súdu v zmysle jeho právne záväzného názoru bolo úlohou správneho
súdu sa opätovne zaoberať žalobnými námietkami žalobcu, so zameraním sa najmä na námietku, že

žalobcaneboloboznámenýsoskutočnosťamizistenýmipočasdaňovejkontrolypredvydanímprotokolu.
Vo vzťahu k posúdeniu otázok primeranosti dôkazného bremena, ktorým bol žalobca zaťažený, rozsahu
dokazovania a hodnotenia dôkazov v daňovom konaní sa správny súd riadil vyššie uvedenými názormi
kasačného súdu a preto prijal nižšie uvedené závery.

97) Správny súd má za to, že v prejednávanej veci bolo potrebné primárne ustáliť, či závery žalovaného
a správcu dane o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov sú náležite
odôvodnené, vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré
nemožno považovať za svojvoľné, a to najmä vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí pána A. B.,

pána H. D. a pána H. I. zo strany tak správcu dane, ako i žalovaného.

98) Tak ako aj kasačný súd poukazuje správny súd na to, že ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH
viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo

uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom

ležídôkaznébremenosvojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdaneuznaný
(rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod
40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

99) Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a
správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží

správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, žesprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu

dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS
401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Nie je postačujúce teda predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného

zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového
poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností
správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.
novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

100) Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek

pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len
pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených
skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať
pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS
86/2022 zo dňa 15. februára 2022).

101) Správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že správca dane a žalovaný
vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie

dane z obchodov žalobcu so spoločnosťou HEND, s.r.o. Spoločnosť HEND, s.r.o. bola nekontaktnou
spoločnosťou, ktorej účtovníctvo sa nepodarilo zaistiť. Na základe účtovníctva spoločnosti HEND, s.r.o.
sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie obchodov so žalobcom. Nedostupnosť kompletného
účtovníctva sa pritom nepodarilo v rámci daňového konania ani racionálne objasniť, keď aj tvrdenie
ohľadom jeho odovzdania orgánom činným v trestnom konaní sa preukázalo ako nepravdivé.

102) Konateľ spoločnosti HEND, s.r.o., pán B. v rámci svojho druhého a tretieho výsluchu odmietol
vypovedať, teda k deklarovanému obchodu neuviedol žiadne informácie, ktoré by dokazovali
uskutočnenie sporného obchodu. V kontexte uvedeného správny poukazuje na to, že odmietnutie
vypovedania zo strany pána B. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však na

strane druhej je, že jeho dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné, či iné dôkazy, ktorými
by bolo možné preukázať, že spoločnosť HEND, s.r.o. skutočne dodala žalobcovi deklarovaný tovar.
Táto skutočnosť preto bola spôsobilá založiť relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane žalobcom z obchodov so spoločnosťou HEND, s.r.o.

103) Čo sa týka prvého výsluchu pána B. správny súd obdobne ako kasačný súd je toho názoru, že
tento bol získaný procesne nesprávne (žalobca nebol upovedomený o výsluchu predmetného svedka,
nemohol sa tohto úkonu zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno
z neho vychádzať. Pokiaľ sa však žalobca domáhal jeho zohľadnenia, správny súd poukazuje na to, že
pán B. pri svojom prvom výsluchu poskytol len veľmi všeobecné a nejasné informácie o uskutočnených

zdaniteľných obchodoch. Hoci formálne deklaroval uskutočnenie obchodov a vystavenie faktúr, nemal
konkrétne informácie o pôvode tovaru, o preprave tovaru (kde a od koho si požičal motorové vozidlo),
jehovykládkeanakládkeapod.Jednásaoabsenciuakýchkoľvekrelevantnýchinformáciíouskutočnení
a priebehu obchodného vzťahu spoločnosti HEND, s.r.o. so žalobcom. Je to pritom práve svedok, pán
B., kto mal túto spoluprácu priamo zabezpečovať. Predmetnú výpoveď pána B., konateľa spoločnosti

HEND, s.r.o., preto nemožno považovať za relevantný dôkaz uskutočnenia sporných obchodov.

104) Relevantné pochybnosti správcu dane ako i žalovaného podľa presvedčenia správneho súdu
podporila tiež skutočnosť, že pán H. I. (vlastník vozidla, ktoré malo podľa faktúr a vyjadrení žalobcu
vykonať prepravu), v rámci svojho druhého výsluchu poprel jeho prenájom alebo bezodplatné

zapožičanie v rozhodnom období pánovi B., či spoločnosti HEND, s.r.o. Z výpovede pána I. vyplýva, že
pána B. a spoločnosť HEND, s.r.o. poznal, ich vzájomné obchodné vzťahy sa však týkali iných mesiacov
a vozidiel. Výpoveď pána I. bola vnútorne konzistentná, pričom túto potvrdil faktúrami a dodacím listom.
Pán I. na výzvu správcu dane predložil účtovnú dokumentáciu preukazujúcu jeho obchodnú činnosťv relevantnom období, ktorá jeho tvrdenia potvrdzovala. Žalobca na strane druhej v daňovom konaní
neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyjadrenia pána I. spochybňovali. Správca dane a
žalovaný tak nevychádzali iba z vyjadrení pána I., ale aj z dokumentov ním preložených.

105) Ohľadom prvého výsluchu pána I. správny súd konštatuje, že i tento bol získaný procesne
nesprávne (žalobca nebol upovedomený o výsluchu predmetného svedka, nemohol sa tohto úkonu
zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho vychádzať.

106) K námietke žalobcu o nezákonnosti opakovaných výsluchov správny súd obdobne ako i kasačný
súd zdôrazňuje, že zo žiadneho z ustanovení daňového poriadku nevyplýva, že by správca dane (ak
zistí procesné pochybenie pri výsluchu svedka) nemohol procesne vadný dôkaz, v danom prípade
výsluch svedka vykonať opakovane, a tým konvalidovať nezákonnosť predchádzajúceho výsluchu
svedka, a to všetko za predpokladu, že z procesne vadného výsluchu nebude pri hodnotení dôkazov
vychádzať. Preto podľa názoru správneho súdu prvý výsluch pána B., ako aj prvý výsluch pána I.

boli konvalidované ich ďalšími výsluchmi (o ktorých bol žalobca už upovedomený a zúčastnil sa ich).
Nemožno tak teda súhlasiť s argumentáciou, že ak bol svedok vypočutý opakovane, by mala byť
spochybnená hodnovernosť jeho výpovede. K výpovedi pána I. správny súd zdôrazňuje, že táto sa
nemenila. Prvá aj druhá výpoveď uvedeného svedka mala rovnaký obsah.

107) Správny súd ďalej poukazuje na to, že správca dane v rámci svojho zisťovania toto rozšíril aj na
deklarovaného subdodávateľa spoločnosti HEND, s.r.o., a to spoločnosť Bussines Bay, s.r.o. Predmetná
spoločnosť v spornom období nebola registrovaná na DPH, jej účtovníctvo bolo nedostupné, jej konateľ
nemal o obchodoch so spoločnosťou HEND, s.r.o. žiadnu vedomosť, plnomocenstvo (ktoré správcovi
dane nepredložil) mal udeliť pánovi H. F., ktorý v medziobdobí zomrel. Tieto pochybnosti týkajúce

sa subdodávateľskej spoločnosti nie sú kladené žalobkyni na ujmu. Ich výsledkom však je, že ani z
iných zdrojov (ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobcom.

108) Ohľadom vyjadrenia konateľov žalobcu správny súd taktiež konštatuje, že pán E., hoci mal byť

zodpovedný za obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. a aj za preberanie tovaru, sa k tejto
spolupráci vyjadroval iba všeobecne. Napriek otázkam správcu dane, aby popísal obchodnú spoluprácu
so spoločnosťou HEND, s.r.o. až po dodanie tovaru, nepopísal priebeh dodávania tovaru, jeho nakládku,
či vykládku. Osoby, ktoré sa mali podieľať na faktickom dodávaní tovaru pri výsluchu neuviedol, ale
doplnil ich až vo svojom nadväzujúcom písomnom podaní. Až pri výsluchu správcu dane a po nahliadnutí

do faktúry zistil, že mal pánovi B. odovzdávať finančné prostriedky, a to úhradu za dodávku tovaru v
hotovosti. Pri ústnom výsluchu nevedel uviesť, či vystavil príjemky tovaru, až pri písomnom vyjadrení
doplnil, že tieto nevystavil.

109) Je pravdou, že dodanie tovaru potvrdila aj pani E., ktorá však mala na starosti najmä personálnu

agendu a nebola zodpovedná za obchod so spoločnosťou HEND, s.r.o., ako to vyplýva z výsluchu pána
E., ako aj z písomného vyjadrenia pani E.. Pokiaľ vo svojom písomnom vyjadrení tvrdila, že bola aj pri
preberaní tovaru so spoločnosťou HEND, s.r.o., správny súd považuje toto tvrdenie ako účelové. Ani z
výsluchov pána B. (konateľa spoločnosti HEND, s.r.o.), ani z vyjadrení pána A. E. totiž nevyplýva, že
by mala byť prítomná pri faktickom dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o. Taktiež ani v písomnom

vyjadrení zo dňa 05.02.2020, či 07.02.020 ju žalobca neuviedol ako osobu prítomnú pri dodaniach
tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o. Jej výsluch žalobca odôvodňoval tým, že pani E. „sa môže vyjadriť
k vedomosti o obchodnej činnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.“
110) Možno konštatovať, že ani vyjadrenia konateľov žalobcu nemajú takú výpovednú hodnotu, aby
vyvrátili pochybnosti zistené žalovaným a správcom dane. Nepopisujú konkrétne dodávky tovaru a ich

priebeh (nakládku/vykládku), nevysvetľujú nezrovnalosti ohľadom použitého vozidla (ktorého EČV bolo
uvedené aj na vystavených dokladoch), či absenciu informácií o uskutočnenom zdaniteľnom plnení na
strane ich priameho obchodného partnera – konateľa spoločnosti HEND, s.r.o.

111) Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď pána H. D., správny súd poukazuje na to, že na jednej strane

nespochybňuje skutočnosť, že pán D. bol v zásade treťou osobou, ktorá mala byť prítomná pri
uskutočnených obchodoch a ani skutočnosť, že uskutočnenie jeho výsluchu s odstupom dvoch rokov
mohlo mať vplyv na kvalitu jeho pamäťovej stopy, avšak na strane druhej, aj pri hodnotení tejto
výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní materiálnychpodmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt, t.j. žalobcu. Je to
teda správca dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného dokazovania majú vznášať dôvodné
pochybnosti a na strane druhej je to žalobca, ktorý je povinný ich v daňovom konaní vyvracať. Z tejto

perspektívny je potom potrebné hodnotiť aj výpoveď pána H. D.. Je teda potrebné posúdiť, či pán D.
poskytoltakémnožstvokonkrétnychinformácií,abybolomožnékonštatovať,žepochybnostivznesenéa
pomenované správcom dane boli vyvrátené. Správny súd v tomto smere poukazuje na to, že vyjadrenia
pána D. boli skutočne všeobecné, neurčité a v podstatnej časti rozporné s inými údajmi obsiahnutými
v administratívnom spise. Pán D. na jednej strane síce deklaroval, že bol prítomný pri reálnej dodávke

tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o., avšak na strane druhej neuviedol presnejšie kedy (všeobecný údaj
niekedy v zime 2018 je nepostačujúci, keďže deklarované dodávky tovaru mali prebiehať viackrát v
rozpätí mesiacov september až december 2018), deklaroval svoju prítomnosť len pri jednom maximálne
dvoch dodaniach (čo nepokrýva celkovú deklarovanú obchodnú spoluprácu žalobkyne a spoločnosti
HEND, s.r.o. v sporných obdobiach), nevedel uviesť na základe akého dokumentu (ktorý mal mať v ruke)
identifikoval, že ide o dodávku tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., nevedel uviesť bližšie EČV vozidla,

ktoré malo tovar priviezť (len všeobecne uviedol, že išlo o biele motorové vozidlo) atď. Pán D. vo svojej
výpovedi taktiež tvrdil, že pán E. mal pri preberaní tovaru odovzdať hotovosť (cenu za tovary) pánovi
B.. Súčasne však pán E. pri svojom vyjadrení uviedol, že pri dodaní tovaru a zaplatení ceny mu jeho
dodávateľ (pán B.) odovzdal faktúru, dodací list a súvisiaci doklad o zaplatení.

112) S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že výpoveď pána D. pre svoju všeobecnosť,
absenciu podrobností a rozpory so skutočnosťami obsiahnutými v administratívnom spise nemá takú
kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno.
Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede je tak nízka, že neprestavuje
relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach, ani nevysvetľuje nezrovnalosti zistené

správcom dane a žalovaným (spochybnenie údajov o preprave tovaru, absenciu relevantných údajov,
informácií a účtovných dokladov na strane deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa - pána B.).

113) Správny súd ďalej zdôrazňuje, že žiadny z ďalších dôkazov navrhovaných žalobcom však nemal
potenciál vyvrátiť pochybnosti zistené správcom dane a žalovaným.

114) Čo sa týka navrhovaného výsluchu pána A. F., je potrebné konštatovať, že vychádzajúc z vyjadrení
pána E. tento nemal byť osobou prítomnou pri dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o., nebol osobou
zodpovednou za prevzatie tohto tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., a preto jeho výsluch nebol v
nadväznosti na deklarovaný dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane účelný. Rovnako

tak nemožno považovať za účelný ani navrhovaný výsluch pani M. N., účtovníčky žalobcu, keďže
vedenie účtovníctva žalobcom nebolo sporné a ani vady pri vedení účtovníctva (po technickej stránke)
neboli žalobcovi vyčítané. Nebolo potrebné vypočúvať ani konateľa odberateľa žalobcu – spoločnosti
Kornfeil, s.r.o. a ani vykonať miestnu obhliadku skladovacích priestorov žalobcu, a to z dôvodu, že
samotná existencia tovaru, jeho skladovanie a dodanie odberateľom žalobcu neboli sporné. Sporná bola

iba otázka statusu skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

115) Po zohľadnení postoja pána B. (ktorý opakovane odmietol vypovedať) a skutočnosti, že žalobca
neprodukoval dôkazy, ktorými by spochybnil výpoveď pána H. I. podporenú predloženým účtovníctvom,
správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že nepovažoval za dôvodný a

účelnýanižalobcomakcentovanýnávrhnavykonaniekonfrontáciemedzipánomB.apánomI..Rovnako
za účelný nemožno považovať ani navrhovaný opakovaný výsluch pána E., keďže jednak ako konateľ
žalobcu mal priestor sa vyjadrovať v daňovom konaní a zároveň ani z podaní žalobcu nie je zrejmé, aké
relevantné skutočnosti by mali byť predmetom jeho opakovaného vypočutia, pričom neboli predmetom
jeho prvého vypočutia. Uvedené výsluchy by tak už nemohli priniesť iné relevantné skutočnosti, ktoré

by vyvrátili pochybnosti správcu dane.

116) Správny súd taktiež zdôrazňuje, že má za to, že dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v daňovom
konaní zaťažený nemožno považovať za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa totiž týkajú
len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných

dokladov ním vystavených. Jednalo sa teda iba o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. Aj
podľa presvedčenia správneho súdu od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť,
resp. preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného
vzťahu, mechanizmus dodania tovaru, či spôsobu jeho prepravy do skladov žalobcu.117) Ohľadnom námietky žalobcu, že pred vydaním protokolu nebol oboznámený so skutočnosťami
zistenými v priebehu daňovej kontroly správny súd uvádza, že so všetkými zistenými skutočnosťami

správca dane žalobcu oboznámil, a to pred vydaním protokolu (Výzva na predloženie dôkazov č.
100330160/2020 zo dňa 03.02.2020). V tejto výzve správca dane oboznámil žalobcu so svojimi
dovtedajšími kontrolnými zisteniami, podľa ktorých: „mal správca dane dôvodné pochybnosti, že
k zdaniteľným obchodom od deklarovaného dodávateľa – spoločnosti HEND s.r.o. došlo tak, ako je to
deklarované na faktúrach, z ktorých si daňový subjekt Tradičná Pekáreň s.r.o. v zdaňovacích obdobiach

november a december 2018 uplatnil odpočítanie dane“. Podanie ďalej obsahuje aj poučenie o tom,
že podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku má daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli
uvedené jeho vyjadrenia, ako aj výzvu správcu dane žalobcovi, aby „predložil dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia“. Žalobca na zaslanú výzvu reagoval podaním zo dňa 12.02.2020. Taktiež na ústnom
pojednávaní dňa 03.02.2020 bol žalobca vyzvaný, aby podal vysvetlenia k obchodným prípadom, okrem

iného aj so spoločnosťou HEND s.r.o. Žalobca správcovi dane uviedol svoje vyjadrenia nielen počas
ústneho pojednávania, ale tieto následne doplnil aj prostredníctvom elektronického podania zo dňa
10.02.2020.SprávcadanevšetkysvojekontrolnézistenianáslednezosumarizovalvProtokolezdaňovej
kontroly č. 100567971/2020 zo dňa 02.03.2020, ktorý doručil žalobcovi dňa 18.03.2020 a písomne ho
vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a poučil ho o možnosti dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia označiť, resp. prípadné listinné dôkazy aj predložiť. Z uvedených dôvodov vyhodnotil
správny súd i túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

118) Vychádzajúc z vyššie opísaných skutočností správny súd konštatuje, že považuje tak rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (správcu dane) za preskúmateľné.

V prejednávanej veci sa tak správcovi dane, ako i žalovanému podarilo vykonaným dokazovaním
pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie
dane zo sporných obchodov – postavenia skutočného dodávateľa deklarovaných tovarov ako platiteľa
dane. Dôkazy predkladané žalobcom tieto pochybnosti nevyvrátili, išlo o príliš všeobecné vyjadrenia,
či už konateľov žalobcu alebo pána D.. V prejednávnej veci nebol zistený prístup žalovaného, či

správcu dane presahujúci bežnú prax k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania možno
považovať za postačujúci.

119) S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti dospel správny súd k záveru, že tak rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane je zákonné a preto žalobu v súlade s § 190 SSP ako

nedôvodnú zamietol.

120) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca

v konaní po vrátení veci kasačným súdom úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania
nepriznal, a to vrátane trov aj pôvodného konania pred správnym súdom a trov kasačného konania.
Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania, a to vrátane trov aj pôvodného konania pred
správnym súdom a trov kasačného konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené
podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

121) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.