Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33Cb/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220512
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1117220512.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: ELIT - Travel, s.r.o.,

so sídlom Macharova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 35 705 507, právne zastúpený: Mgr. Jozef Krkošek,
advokát, Pečnianska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 093 711, proti žalovanému: Atte s.r.o., so sídlom
Coburgova ulica 9206/82C, 917 02 Trnava, IČO: 46 677 933, právne zastúpený: Šoltýs & Korniet, s.
r. o., so sídlom Brnianska 3725/43, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 869 694, o
zaplatenie 2.000,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 1.778,40 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 08.08.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.560,- eur, ktorá suma
predstavovala žalobcom uhradenú zálohu na dohodnutú cenu diela podľa zmluvy o dielo, od ktorej

žalobca odstúpil, a zaplatenia sumy vo výške 440,- eur titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla
oneskoreným dodaním jeho webstránky a absenciou prisľúbenej responzivity jeho stránky. Žalovaný
sa vzájomnou žalobou v konaní domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 1.526,40 eur,
predstavujúcej doplatok dohodnutej ceny diela, a súčasne sumy vo výške 252,- eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia za neoprávnený zásah do autorského práva žalovaného, a to užívaním loga
žalobcom. Žalobca tvrdil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal zhotoviť
dielo vymedzené nie v súlade s podmienkami zmluvy o dielo v jej prílohách č. 1 a č. 2, ale špecifikované v

obsahu vzájomnej ústnej komunikácie žalobcu a žalovaného, ktorá bola potvrdená emailom žalovaného
zo dňa 26.09.2016, adresovaným žalobcovi (p. N.). S poukazom na takéto vymedzenie predmetu
diela žalobca tvrdil, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zhotoviť dielo riadne, keď toto nespĺňalo
dohodnuté a výslovne žalobcom vymienené a žalovaným prisľúbené atribúty, a to vytvárať, editovať a
mazať zájazdy v štvorstupňovej štruktúre, vytvárať URL adresy v zmysle šablóny a nakoniec evidovať
a spravovať elektronické objednávky, teda žalovaný vytvoril pre žalobcu webstránku de facto podľa
vlastných predstáv. Žalobca tvrdil, že dielo nebolo žalovaným odovzdané včas, hoci žalobca splnil

povinnosť a poskytol žalovanému súčinnosť v poskytnutí kompletných administrátorských oprávnení
k prevádzkovaniu existujúcej webstránky žalobcu a zaplatení zálohy na cenu diela, pretože žalovaný
zaslal po viac ako troch mesiacoch (17.01.2017) link na novú webstránku, hoci podľa zmluvy o dielo sa
malo tak stať v lehote 20 dní (čl. III ods. 1 zmluvy o dielo). Žalobca listom z 20.03.2017, po poskytnutídodatočnej primeranej lehoty žalovanému na plnenie, od zmluvy o dielo odstúpil. Žalovaný namietal
neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo, keď tvrdil, že pracovnú verziu diela vytvoril v súlade s jeho
vymedzením obsiahnutým v zmluve o dielo a jej prílohách a prezentoval ju žalobcovi včas. Následne

žalovaný nad rámec zmluvy dopĺňal žalobcom deklarované nové požiadavky na dielo. Žalobca schválil
pracovnú verziu diela emailom zo dňa 16.11.2016. Žalovaný namietal neplatnosť odstúpenia zmluvy o
dielo pre nesplnenie podmienok v zmysle čl. IX ods. 4 písm. a) zmluvy o dielo, podľa ktorého je možné
od zmluvy odstúpiť len v prípade omeškania sa s odovzdaním finálnej verzie diela, ktorú bolo potrebné
dodať v lehote 15 dní od schválenia pracovnej verzie a uhradenia ceny za dielo. Žalobca síce schválil

pracovnú verziu diela dňa 16.11.2016, ale nikdy cenu diela neuhradil.

3. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č. k. 33Cb/124/2017 -
196 zo dňa 30.9.2019 tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi
vo veci žaloby žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; výrokom III. zamietol vzájomnú
žalobu žalovaného voči žalobcovi a výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovanému vo veci vzájomnej

žaloby žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ustanovenia
§ 570 ods. 1 a 2, § 52 ods. ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 263 ods. 1 a 2, § 351
ods. 1 a 2, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 58 ods. 1 Autorského
zákona a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v rozsahu
výrokov III. a IV.

5. Krajský súd v Bratislave následne rozhodol uznesením sp. zn. 2Cob/23/2021 z 19.10.2023 tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu zistil
nasledovné:

6. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.560,- eur, ktorá predstavovala žalobcom
uhradenú zálohu na dohodnutú cenu diela podľa zmluvy o dielo, od ktorej žalobca odstúpil a zaplatenie

sumy vo výške 440,- eur titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla oneskoreným dodaním jeho
webstránky a absenciou prisľúbenej responzivity jeho stránky. Predmetom vzájomnej žaloby bol nárok
žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 1.526,40 eur, predstavujúcej doplatok dohodnutej ceny
diela a súčasne sumy vo výške 252,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnený
zásah do autorského práva žalovaného užívaním loga žalobcom. Súd prvej inštancie skúmal ako

prejudiciálnu otázku platnosť odstúpenia od zmluvy a dospel k záveru, že v prípade platného odstúpenia
žalobcu od zmluvy o dielo nevznikol žalobcovi voči žalovanému, s poukazom na článok IX. ods. 5
zmluvy o dielo, nárok na vrátenie žalobcom zaplatenej zálohy na cenu diela vo výške 1.560,- eur. V
prípade, ak by odstúpenie od zmluvy nebolo platným právnym úkonom tak, ako to namieta žalovaný,
rovnako neexistuje právny základ žalobcom uplatneného nároku na vrátenie zálohy na cenu diela

zaplatenej žalovanému, naopak žalovanému uzavretím zmluvy o dielo vznikol a jej trvaním stále
existuje zmluvný nárok voči žalobcovi na zálohu na cenu diela. Sumarizujúc uvedené dospel súd k
záveru, že v prípade posúdenia odstúpenia zmluvy o dielo či už ako platný alebo neplatný právny
úkon, nevznikol by žalobcovi nárok na vrátenie zálohy na cenu diela zaplatenej žalovanému, a teda
tento nárok žalobcu je uplatnený nedôvodne a bolo ho potrebné zamietnuť. Nárok žalovaného na

zaplatenie sumy 1.526,40 eur zamietol z dôvodu, že zmluva o dielo je synalagmatickým právnym
úkonom, teda ak žiadal žalovaný, aby súd zaviazal žalobcu na doplatenie zvyšku ceny diela, bolo
potrebné, aby petit vzájomnej žaloby žalovaného bol formulovaný tak, že žalobca je povinný plniť
požadovanú peňažnú sumu oproti povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi zhotovené dielo, teda aby
v rámci petitu vzájomnej žaloby bola vyjadrená podmienenosť vzájomných plnení žalobcu a žalovaného.

Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 252,- eur zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Toto
rozhodnutie napadol odvolaním vo výrokoch III. a IV. žalovaný (výroky I. a II. odvolaním nie sú dotknuté).

7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
odvolací súd poukázal na ust. § 185 ods. 1 a § 220 ods. 2 CSP ako aj na ustálenú judikatúru.

Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. O tom, či súd vykoná
alebo nevykoná navrhovaný dôkaz, nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal (Najvyšší súd SR sp.
zn. 2Cdo/242/2013). Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento mápreukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie
žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená

to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019).

8. V prejednávanej veci žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 30.09.2019 vykonať dokazovanie
výsluchom konateľa žalovaného T. W., prítomného na pojednávaní, na okolnosti tvorby diela,

pripravenosti odovzdať finálnu verziu ako aj na okolnosti tvorby a používania nového loga. Súd
prvej inštancie rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, pričom v odôvodnení rozhodnutia svoj postup
nevysvetlil. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo postupovať v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona a v prípade, že sa rozhodol navrhnutý dôkaz nevykonať, bol povinný to zdôvodniť v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Z citovaného ust. § 185 ods. 1 CSP totiž vyplýva, že súd
nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy; výber dôkazov je výlučne na súde. Súd však musí dbať na

to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok a nevykonanie
dôkazu navrhnutého stranou sporu je povinný zdôvodniť. Súd prvej inštancie však týmto spôsobom
nepostupoval.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaabsentuje,zakéhodôvodutentodôkazsúdprvej
inštancie odmietol vykonať. Podľa odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho vylúčiť, že žalovaným
navrhovaný dôkaz by mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, a keďže jeho nevykonanie súd

neodôvodnil, je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolací súd si môže len domýšľať, že tento
dôkazzrejmepokladalsúdprvejinštanciezanadbytočnývzhľadomnasvojzáveronesprávnejformulácii
petitu (odsek 16 napadnutého rozsudku), pokiaľ však ide o druhú časť nároku - vydania bezdôvodného
obohatenia, ide o dôkaz, ktorý má potenciál preukázať tvrdenia žalovaného, pričom platí, že súd nemôže
na jednej strane zamietnuť vykonanie dôkazu a na strane druhej tvrdiť, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno.

9. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil navrhovaný petit ako synalagmatický (podmienenosť vzájomných plnení) v zmysle, že žalobca
je povinný plniť požadovanú sumu oproti povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi zhotovené dielo.

Súd prvej inštancie bez toho, aby zaujal jednoznačný záver, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy,
posúdil nárok žalovaného na doplatenie časti diela ako nárok z platne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá
je synalagmatickým vzťahom, a preto je potrebné oproti povinnosti žalobcu formulovať aj povinnosť
samotného žalovaného odovzdať dielo žalobcovi. Pre nesprávnu formuláciu petitu sa vecnou stránkou
nezaoberal. Skutkovým základom uplatneného práva v prípade synalagmatických záväzkov je však

odstúpenie od zmluvy s tým, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je
kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené; rovnako
tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola
zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného

obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tento synalagmatický vzťah
vyplýva priamo zo zákona.

10. V prejednávanej veci sa nejedná o reštitučnú povinnosť strán zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy,
kde si strany už vzájomne plnili, ale ide o nárok titulom zmluvy o dielo, v ktorej si strany vymedzili svoje

práva a povinnosti. Je pravdou, že tzv. synallagmu upravuje aj Obchodný zákonník v ust. § 325 a zrejme
aplikáciou tohto ustanovenia dospel súd prvej inštancie o nesprávnosti formulácie petitu bez vyjadrenia
vzájomnosti záväzkov.

11. Podľa § 325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku

druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho
plniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva
niečo iné.

12. Vcitovanom§325jeupravenámožnosť,žeprivzájomnejpodmienenostiplnenísasplneniazáväzku

môže domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, a teda už nemôže ohroziť protiplnenie,
alebo aspoň je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. Ak teda strana vzájomného
záväzkového vzťahu svoj záväzok nesplnila alebo nie je pripravená a schopná ho splniť, druhá strana
môže vzniesť námietku nesplnenej zmluvy, čo v prípade oprávnenosti námietky dlžníkovi umožňujedočasne neplniť svoj splatný (zročný) záväzok voči protistrane, resp. presnejšie, pozastaviť svoje
plnenie. Pripravenosť plniť záväzok musí byť reálna a schopnosť ho splniť musí byť objektívne možná.
Pripravenosť a schopnosť na splnenie treba v každom jednotlivom prípade posudzovať osobitne s

ohľadom na všetky okolnosti (napr. na obsah zmluvy, povahu plnenia, osobu dlžníka a pod.). Ide o
skutkovú otázku. Osvedčiť pripravenosť a schopnosť splniť záväzok je veriteľ povinný na požiadanie. Ak
túto povinnosť nesplní, dostane sa do omeškania. Pokiaľ jeho omeškanie trvá, dlžník sa nemôže dostať
do omeškania. Ustanovenie § 325 je dispozitívne, a preto sa strany môžu od neho odchýliť, prípadne ho
vylúčiť. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru českých súdov, ktorá je vzhľadom na totožnú právnu

úpravu a totožný skutkový stav aplikovateľná na prejednávanú vec. Z uznesenia Najvyššieho súdu
ČR z 29. augusta 2013, sp. zn. 23 Cdo 2389/2012 vyplýva, že „Za synalagmatické záväzky v zmysle
ustanovenia § 325 Obch. zák. sú označované tie dvojstranné záväzky, v ktorých plnenie oboch strán je
na seba viazané (povinnosť plniť je podmienená súčasným protiplnením). Ide teda nielen o reciprocitu
práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnenia (napr. z kúpnej zmluvy je kupujúci zaviazaný
zaplatiť cenu kúpeného tovaru oproti jeho prevzatiu a predávajúci je zaviazaný odovzdať mu predmet

kúpy oproti zaplateniu kúpnej ceny). Vzájomná podmienenosť záväzkov môže pritom vyplývať buď zo
zákona (porovnaj napr. § 457 OZ) alebo zo zmluvy. V citovanom ustanovení tak ide o výnimku zo zásady,
že každý je povinný splniť svoj záväzok v dohodnutej dobe, prípadne v dobe vyplývajúcej zo zákona,
t. j. včas a ďalej riadne, z ktorej úprava Obchodného zákonníka (rovnako ako úprava OZ) vychádza.
Ustanovenie § 325 OBZ sa pritom vzťahuje na vzájomné záväzky, ktoré majú podľa zmluvy alebo podľa

zákona rovnakú splatnosť.“

13. Podľa odvolacieho súdu je petit vzájomnej žaloby formulovaný správne, keďže pripravenosť
žalovaného plniť záväzok nemožno stotožňovať s formuláciou petitu vzájomnej žaloby, v ktorom by mal
žalovaný navrhovať uloženie povinnosti sám sebe. Zdôraznil, že zo zmluvy nevyplýva rovnaká splatnosť

vzájomných záväzkov a bude predmetom dokazovania, či sa môže žalovaný domáhať splnenia záväzku
druhou stranou (dôvodnosť jeho nároku). Súd prvej inštancie preto pochybil, ak vzájomnú žalobu v
tejto časti zamietol pre nesprávnu formuláciu petitu. Keďže vecnou stránkou sa súd prvej inštancie
nezaoberal, odvolací súd sa nezaoberal vecnými námietkami, týkajúcimi sa zmluvných dojednaní a
skutkového stavu. V tejto časti chýba argumentačný základ prvoinštančného rozhodnutia, ktorý by

odvolací súd preskúmaval.

14. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal aj s nárokom žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 252,- eur za využívanie loga vyhotoveného žalovaným,
keď napriek tomu, že nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, dospel k záveru o

neunesení dôkazného bremena.

15. Napokon odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní v intenciách vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu posúdiť nárok žalovaného na doplatenie zvyšnej časti diela v
sume 1.526,40 eur s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o správnosti formulácie

petitu vzájomnej žaloby a bude sa zaoberať vecnou stránkou tohto nároku. Úlohou súdu prvej inštancie
bude vykonať dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného Jozefa W., keďže ide o dôkaz spôsobilý
odstrániť sporné skutkové tvrdenia a prejudiciálne sa opätovne vysporiadať s odstúpením od zmluvy o
dielo, keďže tento záver má vplyv na uplatnený nárok žalovaného. Povinnosťou súdu prvej inštancie
bude odôvodniť rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

16. Na pojednávaní konanom 14.11.2024 súd pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby žalovaného v
zmysle podania žalovaného, doručeného súdu na tomto pojednávaní, v nasledovnom znení: „I. Žalobca
je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 1.526,40 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.526,40 eur odo dňa 10.06.2016 do zaplatenia

a sumu 252,- eur s príslušenstvom. II. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.“ Na pojednávaní 17.02.2025 žalovaný uviedol, že na príslušenstve k sume
252,- eur netrvá (príslušenstvo k uvedenej sume nebolo žalovaným špecifikované; táto časť petitu bola
neurčitá).

17. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vykonal vo veci dokazovanie
výsluchom konateľa žalovaného p. T. W. a oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými
dôkazmi, a to výpisom z Obchodného registra žalobcu, vzájomnou emailovou komunikáciou strán,
listinou žalovaného zo 07.07.2016 ELIT - Travel Bussiness web, zmluvou o dielo č. XXXXXXXX z28.09.2016 vrátane jej príloh č. 1, č. 2 a č. 3, faktúrou - záloha č. U a k nej výpisom z účtu o jej
úhrade, fotodokumentáciou, návrhom žalobcu na mimosúdne riešenie sporu 20.03.2017, odpoveďou
žalovaného zo 04.04.2017, listom žalovaného z 09.05.2017, faktúrami spoločnosti Google Ireland

Limited (č. l. 57 až 60 spisu), faktúrou žalovaného z 26.05.2017, printscreenom webstránky žalobcu v
rôznychčasovýchobdobiach,faktúroudodávateľaJurajS.-Grafikaz03.03.2017,pôvodným,súčasným
logom žalobcu i návrhom žalovaného ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny
stav.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa
28.09.2016 písomne Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať
pre objednávateľa dielo v zmluve špecifikované, a to v súlade s podmienkami zmluvy a záväzok udeliť
objednávateľovi súhlas na používanie diela, ako aj záväzok objednávateľa dielo vytvorené zhotoviteľom
prevziať a zaplatiť mu dohodnutú cenu za jeho vykonanie (ďalej aj len „zmluva“).
18.1. V zmysle čl. I ods. 2 zmluvy sa pre účely zmluvy dielom rozumelo zhotovenie produktu, ktorého

obsahová a funkčná špecifikácia je vymedzená v objednávke prác tvoriacej prílohu č. 1 zmluvy a nad
rámec objednávky je dielo špecifikované v podkladoch pre jeho vykonanie tvoriacich prílohu č. 2 zmluvy.
18.2. Zhotoviteľ sa v zmysle čl. III ods. 1 zmluvy zaviazal vyhotoviť pracovnú verziu diela v lehote
do 20 pracovných dní odo dňa prevzatia podkladov, riadneho poskytnutia doplňujúcich informácií
objednávateľom a zaplatenia zálohy objednávateľom. Pracovnú verziu zhotoviteľ odprezentuje a

odovzdá objednávateľovi. V prípade, že Zhotoviteľ vyhotoví viacero Pracovných verzií Diela,
Objednávateľ je povinný vybrať si jednu Pracovnú verziu, pokiaľ neodstúpi od Zmluvy podľa bodu 2
článku III nižšie.
18.3. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy po prezentácii pracovnej verzie resp. viacerých pracovných verzií
zhotoviteľom, môže objednávateľ namietať vady pracovnej verzie (i), uplatniť právo na vykonanie

korektúry pracovnej verzie (ii), pracovnú verziu v prezentovanom vyhotovení schváliť (iii), alebo
odstúpiť od zmluvy v prípade, že pracovná verzia, resp. žiadna z viacerých pracovných verzií
nespĺňa predpoklady očakávané podkladmi (iv), a to všetko v lehote do 5 pracovných dní odo dňa
odprezentovania/odovzdania pracovnej verzie.
18.4. Podľa čl. III ods. 3 zmluvy v prípade, že objednávateľ v lehote podľa bodu 2 článok III

zmluvy nebude namietať vady pracovnej verzie, neuplatní si právo na vykonanie korektúry, neschváli
pracovnú verziu, ani neodstúpi od zmluvy podľa bodu 2 článok III , má sa za to, že prezentovanú a
odovzdanú pracovnú verziu objednávateľ schválil. Podľa čl. III ods. 8 zmluvy pracovná verzia schválená
objednávateľom sa považuje za finálnu verziu diela. Podľa čl. X ods. 2 zmluvy je možné zmluvu meniť
dohodou strán vo forme písomných dodatkov k zmluve.

18.5. Podľačl.IXods.4zmluvyjeobjednávateľ(žalobca)oprávnenýodstúpiťodzmluvyak:a)zhotoviteľ
riadne neodovzdal Dielo v lehote podľa bodu 8 článku III Zmluvy;
b) zhotoviteľ aj napriek predchádzajúcej písomnej výzve Objednávateľa porušuje ustanovenia Zmluvy;
c) žiadna z Pracovných verzií, prezentovaných Zhotoviteľom, nespĺňa predpoklady očakávané
Podkladmi.

19. Strany neurobili spornou skutočnosť, že žalobca uhradil žalovanému zálohu vo výške 1560,- eur
podľa faktúry - zálohy U vystavenej 21.09.2016.

20. Návrhom na mimosúdne riešenie sporu - predžalobnou výzvou z 20.03.2017 žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu upozornil žalovaného, že mu nebola prezentovaná ani len
pracovná verzia objednanej webstránky, a pretože z dôvodu viacnásobného porušenia zmluvy nemal
žalobca záujem na plnenízmluvy, odstúpil od zmluvy v súlade s článkom IX bod 4 písm. a/, b/ a c/ zmluvy.

21. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
21.1. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

21.2. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.21.3. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
21.4. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
21.5. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu
v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

21.6. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
21.7. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
21.8. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) autor, do ktorého práva sa
neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä a)

určenia svojho autorstva,
b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené,
c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti
poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté,

d) poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, o spôsobe a rozsahu
jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane údajov o
1. vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi, prijímateľovi, odosielateľovi,
vývozcovi alebo predajcovi rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela alebo o poskytovateľovi
služieb,

2. vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom, odoslanom, vyvezenom alebo objednanom
množstve alebo cene rozmnoženiny diela, napodobeniny diela alebo služby,
e) poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora vrátane
údajovo1.užívateľochaposkytovateľochelektronickýchkomunikačnýchslužiebaslužiebposkytujúcich
obsah, 2. rozsahu použitia diela, 3. priamom alebo nepriamom majetkovom prospechu súvisiacom s

takýmto porušením,
f) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo
hrozila neoprávneným zásahom, a to 1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo
napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia alebo 2. zničením materiálov, nástrojov
a pomôcok podľa § 60 a 61 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného zásahu,

ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
g) náhrady nemajetkovej ujmy,
h) náhrady škody,
i) vydania bezdôvodného obohatenia.

22. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.560,- eur, ktorá suma
predstavovala žalobcom uhradenú zálohu na dohodnutú cenu diela podľa zmluvy o dielo, od ktorej
žalobca odstúpil, a zaplatenia sumy vo výške 440,- eur titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla
oneskoreným dodaním jeho webstránky a absenciou prisľúbenej responzivity jeho stránky.

23. Žalovanýsavzájomnoužalobouvkonanídomáhalvočižalobcovizaplateniasumyvovýške1.526,40
eur predstavujúcej doplatok dohodnutej ceny diela a súčasne sumy vo výške 252,- eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia za neoprávnený zásah do autorského práva žalovaného užívaním loga
žalobcom.

24. Keďže odvolaním žalovaného bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 33Cb/124/2017 -
196 zo dňa 30.9.2019 len v rozsahu výrokov III. a IV., predmetom konania je už len konanie o vzájomnej
žalobe žalovaného (konanie o žalobe žalobcu je právoplatne skončené, pozn.), t. j. doplatok ceny za
dokončenie diela a odplata za (žalovaným tvrdené) neoprávnené užívanie loga vytvoreného žalovaným.25. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov

jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne spravdepodobnené, že žalovanému vznikol
nárok na doplatenie zvyšnej časti diela v sume 1.526,40 eur a na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 252,- eur za využívanie loga vyhotoveného žalovaným tak, ako bol v konaní uplatnený vzájomnou
žalobou.Žalovanýtedaneuniesoldôkaznébremenoohľadompreukázaniazákladuanivýškyvzájomnou

žalobou uplatneného nároku.

26. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno
tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie

povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v
meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo
základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná
tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného

práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.
Beck, 2016, s. 568-569).

27. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa
následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti

na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).

28. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej

sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného preukázať,
žemuvznikolnároknazaplateniesumyuplatnenejvzájomnoužalobouajemuzodpovedajúcapovinnosť
žalobcu. Nestačí, že žalovaný v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné
bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k vzniku nároku žalovaného na vyplatenie žalovanej
sumy od žalobcu skutočne došlo.

29. V konaní nebolo sporným, že Zmluvu o dielo č. XXXXXXXXX vrátane príloh, na základe ktorej
sa dielo malo vytvoriť, vypracoval a predložil na podpis žalovaný. Na tomto mieste súd zhodne so
žalobcom poukazuje na výkladový princíp „contra proferentem” ustálený v slovenskej judikatúre; viď
napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07: „Ústavný súd v tomto

smere odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a
pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto
ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie
pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia
na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.“

30. Zmluva o dielo neobsahuje presnú definíciu pojmu „Pracovná verzia diela“ a ani prezentácia
Pracovnej verzie diela - k tomu iba v čl. III bod 1 zmluvy o dielo uvádza: „Zhotoviteľ vyhotoví pracovnú
verziu Diela (ďalej len „Pracovná verzia") v lehote do 20 pracovných dní odo dňa prevzatia Podkladov,riadneho poskytnutia prípadných doplňujúcich informácií Objednávateľom a zaplatenia Zálohy podľa
bodu 2 článku IV tejto Zmluvy Objednávateľom. Pracovnú verziu Zhotoviteľ odprezentuje a odovzdá
Objednávateľovi. V prípade, že Zhotoviteľ vyhotoví viacero Pracovných verzií Diela, Objednávateľ je

povinný vybrať si jednu Pracovnú verziu, pokiaľ neodstúpi od Zmluvy podľa bodu 2 článku III. nižšie.“
30.1. Podľa bodu 2 článku III potom platí: „Po prezentácii Pracovnej verzie resp. viacerých Pracovných
verzií Zhotoviteľom, môže Objednávateľ: namietať vady pracovnej verzie (i), uplatniť právo na vykonanie
korektúry Pracovnej verzie (ii), Pracovnú verziu v prezentovanom vyhotovení schváliť (iii) alebo odstúpiť
od Zmluvy v prípade, že Pracovná verzia, resp. žiadna z pracovných verzií nespĺňa predpoklady

očakávané Podkladmi (iv), a to všetko v lehote do 5 pracovných dní odo dňa odprezentovania /
odovzdania Pracovnej verzie. Uvedené úkony je Objednávateľ oprávnený vykonať výlučne vo vzťahu k
jednej, ním vybranej Pracovnej verzii (za predpokladu, že existuje viac Pracovných verzií).“

31. Pracovná verzia mala byť teda vypracovaná v lehote 20 dní odo dňa odovzdania podkladov
a zaplatenia zálohy. Žalobca poskytol podklady (osobným rokovaním so štatutárnym zástupcom

žalovaného a poskytnutím plného prístupu na svoju súčasnú webstránku) ešte pred podpisom zmluvy;
zálohu zaplatil v deň podpisu zmluvy 26.9.2016. Podľa vyššie uvedených ustanovení Zmluvy o dielo
mu preto mala byť prezentovaná tzv. „Pracovná verzia“ diela do dňa 17.10.2016. Žalobca mal možnosť
podľa Zmluvy od tejto odstúpiť po prezentovaní Pracovnej verzie s tým, že záloha (polovica ceny diela)
sa mu v takom prípade nemala vrátiť, pretože sú v nej v zmysle článku IX bod 5 zmluvy „Pokryté náklady

Zhotoviteľa vzniknuté s prípravou a vykonaním Diela.“ Pre uplatnenie práva odstúpiť od Zmluvy o dielo
je tak kľúčový práve okamih prezentácie Pracovnej verzie diela. Kedy presne tento významný okamih
nastáva však nevedel žalovaný na pojednávaní 14.11.2024 vo svojej výpovedi uviesť. Žalovaný vo
výpovedi uviedol, že k schváleniu pracovnej verzie došlo: „buď telefonicky, alebo emailom; vzhľadom na
odstupčasusinepamätámpresnýdátum;ideodôležitýmíľnikvprocesevyhotoveniadiela.“Skutočnosť,

že prezentácia pracovnej verzie diela bola dôležitým míľnikom, nie je teda medzi stranami sporná.
Žalovaný ale nijako neuniesol svoje dôkazné bremeno v otázke, že táto prezentácia skutočne nastala.
Rovnako nebol schopný preukázať, že túto verziu žalobca schválil (hoci ide o dôležitý míľnik pre vznik
práv a povinností oboch strán). Žalovaný tiež nebol schopný určiť, čo to vlastne Pracovná verzia diela je
a definoval ju ako: „Projekt v tom rozložení, že s klientom riešim jemné korektúry v súlade s objednávkou

a zadaním, ktoré vedú k cieľu; nie aby sa vykonávali bezvýznamné úkony, navyšujúce prácnosť diela.“
Rovnako žalovaný potvrdil, že ani objednávateľ vlastne nemá odkiaľ vedieť, že sa mu prezentuje práve
tento dôležitý míľnik v procese vyhotovenia diela a v tomto smere uviedol len: „Klientovi prezentujeme
projekt v určitom míľniku. Klient nie je prítomný pri výrobe, je mu vždy prezentovaná verzia diela, ktorá
ide v súlade s daným postupom v danom čase. Veci si schvaľujeme v čase a robia sa drobné korektúry,

napríklad ide o zmenu farby.“ Na konfrontáciu s časovým harmonogramom realizácie diela (č. l. 24
spisu) uviedol: „Jednotlivé body z tohto dokumentu sú komunikované s klientom, riešené telefonicky,
e-mailom priebežne. K schváleniu pracovnej verzie dochádza po implementácii CMS (č. l. 25 spisu),
vtedy je stránka funkčná.“ Táto skutočnosť však zo Zmluvy nevyplýva. Navyše v tejto fáze žalobca podľa
svojej vlastnej výpovede ani nebol. Rovnako žalobca nebol schopný konkretizovať, čo je to vlastne

prezentácia a odovzdanie pracovnej verzie. Na tieto otázky odpovedal tak, že ide: „Ukáže webstránku a
odovzdá ju klientovi, toto môže urobiť rôznymi spôsobmi.“ Tiež potvrdil, že o tomto „dôležitom míľniku“ sa
vôbec nespisuje žiaden záznam: „Nie, je to iba o komunikácii, ktorá prebieha e-mailom.“ Žalobca pritom
opakovane namietal, že mu nikdy nebol umožnený prístup do administrátorskej časti webu, pričom
mu nebolo nič prezentované ani odovzdané. Zaslanie náhľadu na webstránku nemôže byť vnímané

ako prezentácia diela. Žalobca si objednával webstránku s mnohými funkciami, ktoré nie sú na prvý
(návštevnícky) pohľad zrejmé. Tieto je možné preveriť iba prístupom do administrátorskej časti stránky,
k čomu však žalobca nemal prístup - opak nebol v konaní preukázaný.

32. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že by žalobcovi bola

vôbec nejakým spôsobom niekedy pracovná verzia diela prezentovaná v zmysle Zmluvy o dielo č.
XXXXXXXXX.

33. Za prezentáciu pracovnej verzie diela nemožno považovať ani e-mail žalovaného zo dňa
17.01.2017, pretože:

a) vôbec neobsahuje informáciu o tom, že ide o prezentáciu pracovnej verzie diela v zmysle čl. III bod
2 zmluvy a mal by mať v zmluve o dielo prezentované účinky;b) toto potvrdzuje aj odpoveď žalobcu, ktorá nazýva túto verziu iba ako „náhľad na stránku“. Žalovaný
žalobcu ani neinformoval o skutočnosti, že toto by mala byť „finálna“ pracovná verzia diela v zmysle čl.
III bod 2 zmluvy a ani ju tak nikdy neprezentoval;

c) žalobca nasledujúci deň požiadal o exportný súbor xml dát, ktorý používa pri komunikácii s
obchodnými partnermi (ostatnými cestovnými kanceláriami), ako aj o sprístupnenie redakčného
systému, teda možnosti skontrolovať, ako sa dá dielo ovládať a používať, nie iba to, ako navonok vyzerá.

34. Keďže k prezentácii diela podľa zmluvy nikdy neprišlo, žalobca od zmluvy odstúpil pre

niekoľkomesačné omeškanie žalovaného s plnením, ktoré napriek viacerým urgenciám žalovaný
nerealizoval; na prezentovanie žalobcu nikdy nevyzval. Celkový prístup žalovaného k plneniu vlastnej
zmluvy ilustruje záver jeho výpovede, v ktorom uviedol, že: „(Pôvodná) Webstránka žalobcu stále
fungovala, nikde nebol dohodnutý žiadny deadline, dokedy musí byť dielo odovzdané“.

35. Žalobca mal, podľa názoru súdu, bez ohľadu na naplnenie jeho zákonného práva na odstúpenie od

zmluvy, aj v zmysle ustanovení zmluvy právo po prezentácii Pracovnej verzie diela od zmluvy odstúpiť
s tým, že náklady na vypracovanie tejto verzie sú už obsiahnuté v zálohe, ktorá sa ani v takom prípade
nevracia. Ak mal toto právo žalobca po prezentácii Pracovnej verzie, nepochybne mu toto právo vzniká
aj pred jej prezentáciou; navyše v situácii, že žalovaný bol s jej prezentáciou niekoľko mesiacov v
omeškaní. Napokon aj správanie žalovaného potvrdzuje, že právo žalobcu na odstúpenie od Zmluvy

chápal identicky ako žalobca, kedy v e-maili zo dňa 30.01.2017 sám žalovaný uviedol, že: „Akceptuje
odstúpenie od zmluvy“. Žalovaný po tomto e-maili so žalobcom nijako nekomunikoval, nič ďalšie mu
nepredkladal (predovšetkým mu nepredložil Finálnu verziu Diela), nezaslal žalobcovi faktúru na doplatok
kúpnej ceny a ani žalobcu inak nevyzýval na doplatenie zostatku kúpnej ceny v zmysle Zmluvy. Žalovaný
bol po tom, čo uviedol, že akceptuje odstúpenie od zmluvy, absolútne pasívny; tento nárok si pritom

uplatnil až v reakcii na doručenie žaloby. Žalovaný zaslal žalobcovi faktúru na doplatok kúpnej ceny až
dva mesiace potom (26.5.2017), čo ho po mesiacoch nečinnosti kontaktoval právny zástupca žalobcu s
odstúpením od zmluvy z titulu nedodržania podmienok Zmluvy (list zo dňa 20.3.2017).

36. S poukazom na uvedené zastáva súd názor, že žalobca listom z 20.03.2017 od Zmluvy o dielo č.

201609220 odstúpil platne v súlade s jej článkom IX bod 4 písm. b/.

37. Nárok žalovaného na odmenu za používanie ním vytvoreného loga žalobcu rovnako nemôže obstáť,
a to hneď z viacerých dôvodov:
1. žalobca si u žalovaného logo nikdy neobjednal a nikdy sa so žalovaným nedohodol na cene za tieto

práce;
2. žalobca logo vypracované žalovaným nikdy nepoužil a nepoužíva ho ani dnes;
3. logo sa skladá z mnohých zložiek (text, typografia, grafika, farba, kontext, veľkosť, umiestnenie...),
pričom použitý font písma je iba jednou z nich. Žalovaný vzal staré logo žalobcu, zmenil jeho font na typ
„Arial“ resp. prípadne jeho mutáciu a z nejakého dôvodu si na celé logo žalobcu nárokuje autorské práva.

Žalovanému však font Arial nepatrí; rovnako mu nepatria žiadne prvky pôvodného loga žalobcu. Font
písma Arial resp. Helvetica, s ktorou má podobné prvky, je tretí najpoužívanejší font na svete (do vydania
Office 2007 bol v kancelárskom balíku Office prednastavený ako východzí typ písma). Najpoužívanejším
fontom je potom Helvetica z rovnakej „rodiny“ písma. Použitie tohto bezpätkového typu písma nie je v
ničom inovatívne ani prevratné. V konaní nebolo sporným, že sa žalobca opýtal žalovaného na typ fontu,

ktorý pri príprave stránky resp. loga použil, nakoľko tento typ písma sa mu páčil a bol už v minulosti
v rámci komunikácie žalobcu a žalovaného schválený. Nové logo však vytvoril žalobca v spolupráci s
jeho vlastným grafikom, čo napokon potvrdil vo výpovedi aj žalovaný: „(žalobca) sedí pri grafikovi a oni
si to spravia do nového katalógu“. Uvedené v žiadnom prípade neznamená, že žalovaný nadobudol
k súčasnému logu žalobcu akékoľvek autorské práva. Font písma napokon žalovaný žalobcovi ani

„neprezradil“; tento si vybral žalobca z katalógu pri konzultácii so svojím grafikom.

38. Medzi pôvodným a novým logom žalobcu je zrejmá kontinuita, predovšetkým:
- v starom aj novom logu žalobcu je použité slovné spojenie ELIT Travel cestovná kancelária; (žalovaný
použil v návrhu iba skrátené spojenie ELIT Travel);

- v starom aj novom logu žalobcu je slovo ELIT napísané verzálkami (veľké písmená), slovo Travel je
napísané s veľkým začiatočným písmenom a zvyšok tvoria minusky (malé písmená); (toto odkopíroval
aj žalovaný);- slovné spojenie ELIT Travel je napísané pod sebou a nie v jednom riadku s miernym odsadením slova
Travel doprava; (toto odkopíroval aj žalovaný a odsadenie vpravo zvýraznil);
- v starom aj novom logu žalobcu sú použité kľúčové farby: modrá, biela a žlto- oranžová; (žalovaný

použil iba modrú farbu);
- v starom aj novom logu žalobcu je ústredným motívom loga grafika bielej čajky v lete - spoločníci
žalobcu sú manželia I. N. a C. N. a čajka je tiež symbolom mora a cestovania; (žalovaný vo svojom
logu žiadnu čajku nepoužil);
- v starom aj novom logu žalobcu je súčasťou loga zapadajúce slnko v pozadí čajky (znova symbol

dovolenky pri mori). V starom logu naznačený ako dva polkruhy, v novom ako plný kruh. V oboch logách
jevyobrazenývžlto-oranžovomfarebnomprechode;(žalovanýžiadenkruhanifarebnýprechodvnávrhu
loga nepoužil);
- žalobca skutočne zmenil font nového loga; (tento font sa ale líši od toho, ktorý použil vo svojom
spracovaní žalovaný, t. j. nejde o identický font. Žalovaný navyše použil všeobecne dostupný font arial,
alebo jeho derivát, ku ktorému nemá žiadne autorské práva).

39. Z porovnania všetkých troch „verzií loga“ vyplýva, že nové logo žalobcu predstavuje prirodzenú
evolúciu jeho pôvodného loga, pri zachovaní množstva grafických a ideových prvkov z pôvodného
loga. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa o možnej modernizácii pôvodného loga pred žalobcom
zmienil a vypracoval si pre účely návrhu novej webstránky vlastnú predstavu jeho loga (ktorá nikdy

nebola žalobcom použitá), mu nezakladá žiadne autorské ani iné práva na logo, ktoré si žalobca so
svojím grafikom sám navrhol a ktoré vychádza z jeho pôvodného konceptu, pričom čas strávený s
grafikom na jeho úpravách tomuto riadne zaplatil, čo v konaní aj preukázal. Rovnako týmto konaním
žalovanému nevznikol žiaden nárok na odplatu, ktorej jednostranne stanovená výška nebola žalovaným
nijako preukázaná a ktorej sa žalovaný domáha v tomto súdnom konaní.

40. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu nároku na
doplatenie zvyšnej časti diela v sume 1.526,40 eur a na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
252,- eur za využívanie loga vyhotoveného žalovaným. Žalovaný, hoci zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom, tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky

vzájomnou žalobou uplatneného nároku, čo má za následok jeho neúspech v spore. Preto súd jeho
vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

41. Súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(m. m. IV. ÚS 115/03 , III. ÚS 60/04 ), t.
j. všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04 , IV. ÚS 112/05 ).

42. Záverom súd dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej

právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov.
I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu (výrok II).
43.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.