Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25Pc/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625200991
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625200991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C., D. E. XXXX/XXX, právne zastúpený: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom Senica,
J. Kráľa 738/12, proti oprávnenému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., G. XXX/XX, o návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť A. B., nar. XX.X.XXXX voči oprávnenému F.
B., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Senica č. k.
9P/57/2019-100 zo dňa 15.3.2021, s účinnosťou od 20.1.2025.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ tunajšiemu súdu doručil dňa 20.1.2025 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
k plnoletému dieťaťu F. B., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že oprávnený je schopný
samostatne sa živiť, z ktorého dôvodu mu voči nemu zanikla vyživovacia povinnosť.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného, potvrdením o ukončení štúdia, vysvedčením
o maturitnej skúške (v slovenskom a v anglickom jazyku), pamätným listom, oznámením o zaradení

občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím o vyradení z evidencie uchádzačov
o zamestnanie, pracovnou zmluvou, mzdovým výmerom, štandardnou profesionálnou zmluvou (v
českom jazyku), oznámeniami o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin,
upovedomením a potvrdením o podaní trestného oznámenia, oznámením o zrušení trvalého pobytu,
výzvou na platenie výživného, podacím lístkom, potvrdeniami o platbách, návrhom na vykonanie
exekúcie, upovedomením o začatí exekúcie, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/57/2019 a zistil
tento skutkový stav veci:

3. Súd mal zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/57/2019 preukázané, že naposledy bola
vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 9P/57/2019-100 zo dňa
15.3.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2021, na základe ktorého bola schválená dohoda,
ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého F. B., nar. XX.X.XXXX zvýšenou sumou 170,- eur
mesačne, zo sumy 65,- eur mesačne, splatných k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou
od 1.1.2020. Nedoplatok na výživnom za čas od 1.1.2020 do 30.9.2020 v sume 945,- eur súd povolil

otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne splatných k rukám matky spolu s bežným výživným,
počnúc od právoplatnosti rozhodnutia súdu, pod následkom straty výhody splátok. Zároveň bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 11P/4/2009-25 v časti vyživovacej povinnosti. O trovách konania
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.4. Z potvrdenia o ukončení štúdia zo dňa 25.5.2023 (č.l. 32) súd zistil, že oprávnený ukončil štúdium
na Obchodnej akadémii v Senici vykonaním štátnej maturitnej skúšky dňa 23.5.2023. Z pracovnej

zmluvy zo dňa 25.3.2024 (č.l. 35) súd zistil, že oprávnený uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú do
30.9.2024 so zamestnávateľom H., C. C. C. I. J.. Zo mzdového výmeru zo dňa 25.3.2024 vyplýva, že
s účinnosťou od 25.3.2024 bude oprávnený pracovať s pracovným zaradením na pozícii Telefonický
špecialista s dojednanou mesačnou mzdou 653,- eur. Oprávnený dňa 1.1.2025 uzatvoril s F. K. C. D.
L. Standardní profesionální smlouvu (č.l. 38), na základe ktorej mu je poskytovaná mesačná odmena

vo výške 10.000,- Kč.

5. Z písomných vyjadrení oprávneného výživným ako aj z jeho výsluchu pred súdom vyplýva, že
s návrhom na zrušenie výživného nesúhlasí. Uviedol, že otec o neho neprejavoval dlhodobo záujem,
osobne ho nenavštevoval, nejavil záujem o jeho osobu, život, záujmy alebo štúdium. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho bolo na neho podané

trestné oznámenie. Uviedol, že jeho súčasné pomery sú v porovnaní so životnou úrovňou navrhovateľa
nedostatočné, podľa neho pracuje v zahraničí, kde dosahuje niekoľkonásobne vyšší príjem ako sú
možnosti oprávneného. Zotrval na stanovisku, že jeho príjmy vzhľadom k životným nákladom sú
nedostatočné a nie je schopný sa úplne a trvale samostatne živiť. Pred súdom uviedol svoje príjmy,
výdavky a celkové majetkové pomery.

6. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej
len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh je

dôvodný. V danom konaní sa jedná o návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, z ktorého dôvodu súd
v prvom rade skúmal, či vyživovacia povinnosť povinného otca voči plnoletému dieťaťu trvá alebo či
zanikla. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť trvá do momentu,
kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Zákon o rodine bližšie nedefinuje, kedy dieťa nadobúda
schopnosť samé sa živiť, obsah tohto pojmu závisí vždy od individuálnych okolností konkrétneho

prípadu. Všeobecne je možno konštatovať, že dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť, ak je schopné
samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto
schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať
za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je viazané na
dosiahnutie určitej vekovej hranice ani na dosiahnutie plnoletosti. Dosiahnutie plnoletosti má význam

z hľadiska aplikovania určitých osobitostí v oblasti procesného ako aj hmotného práva, avšak táto
skutočnosť je irelevantná pre určenie trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zákon o rodine
neurčuje žiadny konkrétny vekový cenzus pre zánik vyživovacej povinnosti. Dosiahnutím plnoletosti
vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosťsamostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť dieťaťa samostatne sa trvalo
živiť a uspokojovať všetky nevyhnutné svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Do doby trvania
vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu sa považuje aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie

na strednej a vysokej škole, nadstavbové štúdium. Pritom štúdium musí mať znaky „sústavnosti a
cieľavedomosti.“

10. Oprávnený plnoletý v konaní zotrval na argumentácii, že vyživovacia povinnosť povinného otca
voči nemu nezanikla. Poukázal najmä na skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa

jeho životné náklady mnohonásobne zvýšili a nie je schopný samostatne sa živiť. Zároveň má za to,
že vyživovacia povinnosť trvá aj z dôvodu, že povinný otec si v predchádzajúcich rokoch vyživovaciu
povinnosť dlhodobo neplnil. Navyše poukázal na veľmi dobré majetkové pomery povinného otca,
ktorý pracuje v zahraničí, kde podľa neho dosahuje mnohonásobne vyšší zárobok ako sú možnosti
oprávneného, za ktorým účelom navrhol vykonať dokazovanie potvrdením o príjme povinného otca.
V konaní bolo preukázané, že oprávnený dňa 23.5.2023 ukončil štúdium na Obchodnej akadémii v C.

zložením maturitnej skúšky (viď č.l. 29 a č.l. 30). Zároveň bolo zistené, že oprávnený dňa 25.3.2024
uzatvoril pracovný pomer so zamestnávateľom H., C. C. C. I. J., u ktorého doteraz vykonáva pracovnú
činnosť, a to na základe pracovnej zmluvy na neurčitú dobu (viď jeho výpoveď na pojednávaní dňa
17.3.2025, č.l. 57). Okrem toho má uzatvorenú Standardní profesionální smlouvu so zamestnávateľom
F. K. C. D. L., a to v zmysle predpisov M. N. O. P. (viď č.l. 38). Povinný otec platil výživné v sume 170,-

eur mesačne (t.j. v zmysle rozhodnutia súdu) do mesiaca august 2024, neskôr doplatil výživné v sume
850,- eur (t.j. za obdobie od 09/2024 do 01/2025), nad rámec výživného neprispieva.

11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že oprávnený (plnoleté dieťa) je schopný samostatne sa
živiť, nakoľko nebolo preukázané, že by študoval a pripravoval sa na svoje budúce povolanie, prípadne

že by nebol schopný sa samostatne živiť, a teda podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine už navrhovateľ ako
rodič nemá voči nemu vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrhu v celom
rozsahu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa ako rodiča voči oprávnenému plnoletému
dieťaťu, a to počnúc dňom 20.1.2025, t.j. v zmysle petitu návrhu, ktorým je súd viazaný, nakoľko sa
jedná o návrhové konanie, hoci vyživovacia povinnosť povinného otca zanikla pred týmto dátumom,

a to najneskôr dňom, kedy oprávnený začal vykonávať pracovnú činnosť (t.j. dňom 25.3.2024). Súd
dodáva, že nemožno uložiť rodičovi povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v prípade, ak je
dieťa schopné sa samostatne živiť. V tomto smere je rozhodujúce objektívne zistenie, či túto schopnosť
dieťa nadobudlo. Pokiaľ oprávnený poukazoval na skutočnosť, že jeho majetkové pomery (príjmy
a finančné možnosti) sú v porovnaní so životnou úrovňou povinného otca nedostatočné, súd uvádza, že

od zániku vyživovacej povinnosti nemá dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. V konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by oprávnenému bránili vo vykonávaní práce, kde by dosahoval
príjem dostatočný na pokrytie všetkých svojich nákladov.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nevykonal dôkaz výsluchom povinného, a to z dôvodu

nadbytočnosti. Súd nevykonal dokazovanie ani zisťovaním majetkových pomerov povinného otca
v zmysle návrhu oprávneného, nakoľko pre posúdenie prejednávanej veci by boli zistené skutočnosti
irelevantné. V prípade preukázania zániku vyživovacej povinnosti povinnej osoby je totiž bez právneho
významu zisťovanie zmeny pomerov na strane účastníkov konania (viď bod 11. odôvodnenia). Zároveň
je bez významu aj oprávneným namietaná skutočnosť, že povinný otec neprejavoval o neho skutočný

záujem,resp.žehoosobnenenavštevoval.Pojemdobrémravyupravujeustanovenie§75ods.2zákona
o rodine, v zmysle ktorého však nemožno výživné priznať, ak by to bolo v rozpore dobrými mravmi.
Z uvedeného vyplýva, že posúdenie vyživovacej povinnosti z pohľadu dobrých mravov prichádza do
úvahy len v prípade, ak sú naplnené zákonné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti. Súd dodáva,
že nerozhodoval o zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie dokazovania doložením aktuálnych

príjmov povinného otca z dôvodu, že s uvedeným návrhom (t.j. návrhom na vykonanie dokazovania
majetkovými pomermi povinného otca, teda okrem iného zárobkovými a celkovými príjmovými pomermi)
sa vysporiadal v predbežnom právnom posúdení v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP (t.j. že ho
nevykoná).

13. Súd sa takisto nezaoberal trestným konaním, na ktoré poukázal oprávnený (konkrétne vedeným
Okresnou prokuratúrou Senica pod sp. zn. 1 Pn 432/24/2205-3, viď č.l. 44), nakoľko jeho výsledok nie
je pre dané konanie relevantný, resp. inak povedané, prípadný dlh na výživnom (resp. prebiehajúca
exekúcia)nemávplyvnatrvanievyživovacejpovinnosti.Súdvtejtosúvislostivšakdávadopozornosti,žepovinnýotecdoplatildlžnévýživné(okremjednejsplátky),akotovyplývazozhodnýchtvrdeníúčastníkov
konania, a to v sume 850,- eur (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 17.3.2025, č.l. 56-57).

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).