Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203417
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124203417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., adresa na doručovanie písomností: C. XXX, za účasti intervenienta na strane žalobkyne:
D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., adresa na doručovanie písomností: C. XXX, proti žalovaným: 1.
F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, 2. H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, obaja právne
zastúpení: JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, IČO: 34 041 427, o
určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobkyne a intervenienta na strane
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 23. septembra 2024

č.k. 12C/22/2024-144 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom a v druhom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a zároveň uložil žalobkyni
a intervenientovi na strane žalobkyne povinnosť vydať a vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území C., obec C., okres Nitra a to parcela registra "C", parcelné číslo XXXX/X záhrada

o výmere 506 m2 a parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2 spolu s
domom súpisné číslo 409 na parcele číslo XXXX/X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v prvom a v druhom rade priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnej výške.
1.1. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, z ktorého zistil, že žalovaní
v prvom a v druhom rade sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 na liste
vlastníctva číslo XXX katastrálne územie C.. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných

je osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby N943/2013, NCRIs 24548/2013, Z12490/21. Žalovaní
v prvom a v druhom rade nadobudli predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva
príklepom v dobrovoľnej dražbe, konanej dňa 17. 07. 2013. Pôvodnou vlastníčkou bola žalobkyňa,
ktorá aj v súčasnej dobe užíva nehnuteľnosti spolu s intervenientom na jej strane. Dňa 26. 10. 2023
bol žalobkyni a intervenientovi zrušený trvalý pobyt a miestom nového trvalého pobytu je obec Zbehy.
Žalovaní v prvom a v druhom rade listom zo dňa 11. 12. 2023 vyzvali žalobkyňu a intervenienta
o vysťahovanie z nehnuteľnosti v termíne do 29. 02. 2024.

1.1.1. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že na Okresnom súde Nitra prebiehali viaceré konania,
konkrétne pod sp.zn. 15C/292/2013, kde sa intervenient podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti
záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva, ktorá bola uzavretá dňa 15. 10. 2008 a 06. 10. 2009
s veriteľom VÚB, a.s., ako zabezpečenie úveru intervenienta, ktorý dňa 15. 10. 2008 a dňa 06. 10.2009 uzatvoril úverové zmluvy s VÚB, a.s. Žaloba bola zamietnutá. Pod sp.zn. 12C/75/2016 prebiehalo
konanie, kde sa intervenient domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá žaloba bola zamietnutá.
1.2. Žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou určenia, že je výlučnou vlastníčkou predmetných

nehnuteľností.Argumentovalatým,žezmluvaoúverejeabsolútneneplatnýprávnyúkon,ztohtodôvodu
nemôže byť platná ani zmluva o zriadení záložného práva a následne ani realizácia výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa uskutočnila v roku 2013.
1.3. V priebehu konania žalovaní v prvom a v druhom rade podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali
vypratania predmetných nehnuteľností žalobkyňou a intervenientom. Dôvodili tým, že v súčasnosti

neexituje žiadny dôvod, na základe ktorého by mala žalobkyňa a intervenient právo na užívanie
nehnuteľnosti, napriek tomu nehnuteľnosti užívajú, čím zasahujú bez právneho dôvodu do vlastníckeho
práva žalovaných. Žalovaní v prvom a v druhom rade platne nadobudli vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam príklepom v dobrovoľnej dražbe v roku 2013.
1.4. Po právnej stránke súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 82 ods. .1,
ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 84, § 137, § 147 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Civilného sporového poriadku

(zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala, že nadobudla k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo v zmysle ustanovenia §
132 Občianskeho zákonníka. Zároveň nemohla nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam

ani vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pre nesplnenie podmienok. Argumentáciu
žalobkyne, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon, z ktorého dôvodu nemôže byť platná
ani zmluva o zriadení záložného práva a následne ani realizácia výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňou tvrdené skutočnosti v konaní preukázané
neboli a tieto neboli preukázané ani v predchádzajúcich konaniach, ktoré na súde prvej inštancie už boli

ukončené. Túto argumentáciu žalobkyne vyhodnotil ako právne irelevantnú pre daný spor.
1.5.1. Ďalej dôvodil, že v roku 2013 platne prebehla dobrovoľná dražba, žalobkyňa neosvedčila
žiadny právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, okrem toho, že bola ich vlastníčkou v minulosti,
svoje vlastnícke právo však stratila výkonom záložného práva. Žalovaní v prvom a v druhom
rade nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, ako vydražitelia udelením príklepu

licitátora. Následným doplatením ceny dosiahnutej vydražením nadobudli vlastnícke právo k vydraženej
predmetnej nehnuteľnosti.
1.5.2. Poukázal na legislatívnu úpravu zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktorým sa
upravuje proces dobrovoľnej dražby, ktorý predstavuje jednu z foriem výkonu záložného práva a zároveň
spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva. Len v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona

o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí,
že bola na svojich právach dotknutá, podať žalobu na súd, aby určil neplatnosť tejto dražby. Právo podať
žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu licitátora. Len takéto konanie môže zvrátiť celý následok prevodu vlastníckeho práva titulom
dražby na vydražiteľa, ak súd výrokom svojho rozhodnutia určí dražbu za neplatnú.

1.6. V danom prípade však z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala úspešne určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Žalobkyňa neuniesla v
konaní dôkazné bremeno keď tvrdila, že o dražbe nevedela. Dokonca jej tvrdenie súd prvej inštancie ani
nepovažoval za pravdivé, nakoľko v rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 15C/292/2013 v zistenom
skutkovom stave bolo uvedené, že oznámenie o dražbe, výzva na sprístupnenie nehnuteľností, znalecký

posudok boli žalobkyni a intervenientovi doručené do vlastných rúk, čo vyplývalo z predložených
doručeniek.
1.6.1. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že žalobkyňa po dobu niekoľkých rokov nemá k danej
nehnuteľnosti žiadny právny vzťah, resp. tento ňou nebol v konaní osvedčený. Dobrovoľná dražba
predmetných nehnuteľností prebehla ešte v roku 2013, o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby bola

vyhotovená notárska zápisnica N943/2013, NZ24060/2013, NCRIs24548/2013 zo dňa 17. 07. 2013,
ktorájesúčasťouspisu.Zobsahunotárskejzápisnicevyplýva,ževydražiteľomdotknutýchnehnuteľností
boli žalovaní v prvom a v druhom rade, ktorí vydražili nehnuteľnosti za sumu 26 000 eur. Uvedená
zápisnica bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných v prvom a v druhom rade do katastra
nehnuteľností. Od príklepu licitátora uplynulo už viac ako 10 rokov a žiadne súdne konanie, ktoré by

mohlo určiť dražbu (ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných) za neplatnú, neprebieha,
ani neprebiehalo. Preto súd prvej inštancie žalobu o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, zamietol.1.7. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal vzájomnou žalobou žalovaných, ktorí sa domáhali vypratania
nehnuteľností žalobkyňou a intervenientom. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzájomná
žaloba o vypratanie nehnuteľností bola podaná v celom rozsahu dôvodne, pretože žalovaní v prvom

a v druhom rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa a jej druh
užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, neoprávnene, v konaní žiadnym dôkazom nepreukázali
oprávnený dôvod užívania predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie žalobkyni a intervenientovi
na strane žalobkyne povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať dôvodiac, že žalovaní v prvom
a v druhom rade, ako vlastníci nehnuteľností, majú právo na ochranu proti tomu, kto do ich vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje. V danom prípade je to žalobkyňa a jej druh, ktorí predmetné nehnuteľnosti
neoprávnene užívajú. Neexistuje žiadny právny dôvod - právny titul, ktorý by oprávňoval žalobkyňu a jej
druha užívať predmetné nehnuteľnosti, keďže nie sú ich vlastníkmi, ani neosvedčili žiadny iný právny
vzťah k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa a jej druh do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratali a užívajú
ich tým spôsobom, že v nich bývajú. Toto užívanie však je bez právneho dôvodu, pretože žiadny vzťah
medzi žalobkyňou, intervenientom a žalovanými neexistuje. Je bezpredmetné a právne irelevantné, že

žalobkyňa úver splácala, že má v dome nový nábytok, že tu žije 50 rokov, že tu doopatrovala babku aj
mamu, tým jej žiadnym spôsobom nevzniká právo nehnuteľnosti užívať.
1.7.1. Argumenty žalobkyne, že neboli opakovane vyzývaní na vypratanie nehnuteľností len jedným
listom, že majú nový nábytok, že tu býva 50 rokov neobstoja ani vo vzťahu k vyprataniu. Taktiež tvrdenia
ohľadne trvalého pobytu žalobkyne a jej druha v konaní boli právne irelevantné, pre konanie vôbec

nebolo podstatné, kde má žalobkyňa a jej druh trvalý pobyt, pretože prihlásenie občana na trvalý pobyt
nezakladá žiadne právo k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi, má len evidenčný charakter. Znamená
to, že osoba prihlásená na trvalý pobyt nezískava k nehnuteľnosti, ktorú má uvedenú v občianskom
preukaze žiaden nájomný, nieto ešte vlastnícky vzťah. Vlastník nehnuteľností nemusí mať žiadne obavy
z toho, že prihlásením sa iných osôb na trvalý pobyt príde o svoje vlastníctvo. V zmysle § 3 ods.

3 zákona o hlásení občanov č.253/1998 Z.z. prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké
právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. V zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia je potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt nezakladá žiadne právo prihláseného k
nehnuteľnosti. Bezpredmetné teda boli argumenty žalobkyne, či boli alebo neboli prihlásení, odhlásení
a znovu prihlásení k trvalému pobytu na uvedenej adrese Zbehy 409.

1.8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v prvom
a v druhom rade súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech.
Žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá a vzájomnej žalobe žalovaných v prvom a v druhom
rade bolo vyhovené, teda úspech v konaní mali v plnom rozsahu žalovaní v prvom a v druhom rade a
majú právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, žalobkyni. V konaní neboli zistené žiadne

výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s
poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Dôvodila, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Dôvodila, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie zamerané na
objektívne zistenie skutkového stavu, avšak konajúci súd sa so skutočnosťami, ktoré vyplynuli

z dôkazných prostriedkov nevysporiadal dôsledne, najmä neposúdil nastolenú predbežnú otázku
právneho charakteru, následne právny a skutkový stav veci nevyhodnotil objektívne.
2.2. Namieta argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bode 14. napadnutého rozsudku, že
v konaní neboli preukázané zo strany žalobkyne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zmluva o úvere
je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého dôvodu je neplatná aj zmluva o záložnom práve

a následný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tento záver súdu prvej inštancie považuje
za nesprávny, odporujúci zistenému skutkovému a právnemu stavu. Prístup súdu prvej inštancie
považuje za nesprávny a najmä arbitrárny. Je nesporné, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti ohľadne
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva doposiaľ neboli preukázané,
a to najmä z dôvodu, že ich samotný súd prvej inštancie ako predbežnú otázku odmietol skúmať.

Žalobkyňa v konaní poukazovala na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere č. 2, pričom v žalobe vyjadrila
presvedčenie, že pred rozhodnutím v merite tejto veci je nevyhnutné vysporiadať sa so zásadnými
dôvodmi, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere č. 2. Súd prvej inštancie sa tým vôbec
nezaoberal. Namiesto posúdenia tejto predbežnej otázky si osvojil argumentáciu žalovaných ohľadnejediného právneho nástroja, ktorý bol spôsobilý zvrátiť následok prevodu vlastníckeho práva, a to žaloba
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. S týmto záverom sa žalobkyňa nestotožnila a je presvedčená,
že žaloba o určenie vlastníckeho práva je nástrojom na odstránenie spornosti vlastníckeho práva.

2.3. Žalobkyňa ďalej v podanom odvolaní cituje ustanovenia § 52, § 52a, § 53 ods. 1, ods. 3, ods.
4, ods. 5, ods. 10, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a dôvodí, že daná predbežná otázka
vyriešená nebola. V konaní súd prvej inštancie odignoroval právnu argumentáciu žalobkyne o absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere č. 2 a preto je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal so zásadnými dôvodmi,
spôsobujúcimi absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere č. 2 a až následne rozhodol v merite tejto veci.

2.4. Žalobkyňa je presvedčená, že ak by sa súd ako predbežnou otázkou zaoberal posúdením dôvodov
spôsobujúcich absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere č. 2, nebolo by možné platne uskutočniť výkon
záložného práva. Z daného dôvodu je žalobkyňa toho názoru, že jej prináleží výlučné vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam.
2.5. Žalobkyňa sa nestotožnila ani so záverom súdu prvej inštancie o vyhovení vzájomnej žalobe
žalovaných v prvom a v druhom rade. Za procesne nesprávne konanie súdu prvej inštancie považuje

uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť aj intervenientovi, ktorý vystupoval na strane žalobkyne. Je
toho názoru, že žalobkyňa a intervenient netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Poukázala
na ustanovenie § 147 CSP, podľa ktorého môže žalovaný uplatniť svoje právo na vzájomnú žalobu proti
žalobcovi a nie proti intervenientovi. V prípade tohto konania a charakteru sporu nie je možné hovoriť
o nerozlučnom spoločenstve žalobkyne a intervenienta na jej strane, nakoľko zo žiadneho osobitného

predpisu nevyplýva záväznosť rozsudku o určení vlastníckeho práva žalobkyne pre intervenienta.
2.5.1. Dôvodí, že intervenient na jej strane vstúpil do konania z dôvodu, že žalobkyňa poukazuje na
zásadné dôvody, pre ktoré je potrebné považovať zmluvy o poskytnutí „hypoPôžička“ č. U 23249-9 za
absolútne neplatnú, preto má ako dlžník z predmetnej zmluvy záujem na výsledku konania. Súd prvej
inštanciebymalakopredbežnúotázkuvtomtokonaníposudzovaťplatnosťuvedenéhoprávnehoúkonu.

V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 60/2010.
2.6. Žalobkyňa je presvedčená, že v zmysle citovaných ustanovení CSP, ktoré súd prvej inštancie
aplikoval, nebolo možné prijať meritórne rozhodnutie v znení tak, ako prijal. Vzájomná žaloba proti
žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne nie je procesne prípustná, resp. intervenient na strane
žalobkyne nedisponuje takými procesnými právami a postavením, ktoré by zakladali pasívnu legitimáciu

vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných. Taktiež namieta, že výrok právoplatného rozsudku zaväzuje
iba procesné strany a ich právnych sukcesorov. Žalobkyňa tvrdí, že z koncepcie subjektívnej záväznosti
rozsudkunespornevyplýva,žesamotnýintervenient,ktorýniejestranoukonania,nemôžebyťzaviazaný
na plnenie tak, ako to judikoval konajúci súd v napadnutom rozsudku.
2.7. Opätovne žalobkyňa dala do pozornosti, že na základe ňou podanej žaloby je možný zápis

vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čím by sa odstránila spornosť vlastníckeho práva žalobkyne
k nehnuteľnostiam, avšak pre prijatie kvalifikovaného a odôvodneného meritórneho rozhodnutia je
nepochybne potrebné sa právne vysporiadať a posúdiť predbežnú otázku týkajúcu a absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere č. 2 a s tým spojenou neplatnosťou akcesorických právnych úkonov
vykonaných na jej podklade.

2.8. Žalobkyňa záverom v podanom odvolaní vyslovila presvedčenie, že preukázala odôvodnenosť
podaného odvolania a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe žalobkyne
v celom rozsahu vyhovie, protižalobu žalovaný v prvom a v druhom rade ako nedôvodnú zamietne
a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvoinštančného konania v plnom rozsahu,
alternatívne, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj intervenient na strane žalobkyne. Dôvodí, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
3.1. Dôvodí, že vstúpil do konania z dôvodu, že žalobkyňa poukazuje na zásadné dôvody, pre ktoré je
potrebné považovať zmluvy o poskytnutí „hypoPôžička“ č. U 23249-9 za absolútne neplatnú, preto má
ako dlžník z predmetnej zmluvy záujem na výsledku konania. Súd prvej inštancie by mal ako predbežnú
otázku v tomto konaní posudzovať platnosť uvedeného právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázala na

nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 60/2010.
3.2. Ďalej uvádza, že doposiaľ v žiadnom konaní daná predbežná otázka vyriešená nebola. Ani v jednom
konaní, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje, sa súdy nezaoberali vecou samou po vecnej stránke,
resp.právnymposúdenímzmlúvoúvereaprávnymposúdenímostatnýchprávnych úkonovvykonanýchna jej podklade a to z dôvodu, že žaloby boli zamietnuté pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
Aj v tomto konaní súd prvej inštancie odignoroval právnu argumentáciu o absolútnej neplatnosti zmluvy
o úvere č. 2, preto je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal so zásadnými dôvodmi, spôsobujúcimi

absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere č. 2 a až následne rozhodol v merite tejto veci.
3.3. Odvolateľ ďalej namieta, že v zmysle citovaných ustanovení CSP, ktoré súd prvej inštancie
aplikoval, nebolo možné prijať meritórne rozhodnutie v znení tak, ako prijal. Vzájomná žaloba proti
žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne nie je procesne prípustná, resp. intervenient na strane
žalobkyne nedisponuje takými procesnými právami a postavením, ktoré by zakladali pasívnu legitimáciu

vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných. Taktiež namieta, že výrok právoplatného rozsudku zaväzuje
iba procesné strany a ich právnych sukcesorov. Odvolateľ tvrdí, že z koncepcie subjektívnej záväznosti
rozsudkunespornevyplýva,žesamotnýintervenient,ktorýniejestranoukonania,nemôžebyťzaviazaný
na plnenie tak, ako to judikoval konajúci súd v napadnutom rozsudku. Na základe tohto namieta postup
konajúceho súdu, ktorý okrem iných vád vyústil aj v nesprávne zaviazanie jeho ako intervenienta na
strane žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti.

3.4. V ďalšom odkazuje na dôvody uvedené žalobkyňou v jej odvolaní.
3.5. Odvolateľ záverom v podanom odvolaní vyslovil presvedčenie, že preukázal odôvodnenosť
podaného odvolania a navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe žalobkyne
v celom rozsahu vyhovie, protižalobu žalovaný v prvom a v druhom rade ako nedôvodnú zamietne
a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho, ako aj prvoinštančného konania v plnom rozsahu,

alternatívne, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaní v prvom a v druhom rade v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu tak žalobkyne
ako aj intervenienta na strane žalobkyne uviedol, že odvolatelia v zásade vo svojich odvolaniach
argumentujú dôvodmi, ktoré už použili vo svojich podania, dôvody ich odvolaní sú identické. Skutočnosti

uvádzané v odvolaniach boli už predmetom konania a dokazovania zo strany súdu prvej inštancie,
ktorý svojim rozsudkom riadne a zrozumiteľne zdôvodnil skutočnosť prečo žalobu žalobkyne zamietol
a prečo vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných v prvom a v druhom rade. S týmito dôvodmi aj právnymi
argumentami sa v plnom rozsahu stotožnili.
4.1. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalovaní v prvom

a v druhom rade nadobudli predmetné nehnuteľnosti príklepom na dobrovoľnej dražbe. Iba v prípade,
ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, podať žalobu na súd,
aby určil neplatnosť tejto dražby. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však
zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Žalobkyňa žiadnym spôsobom

nepreukázala, že sa úspešne a v zákonom stanovenej lehote domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby predmetných nehnuteľností, a teda žalovaní sa stali vlastníkom príklepom licitátora.
4.2. Taktiež bolo preukázané, že na Okresnom súde v Nitre prebiehali viaceré konania, v ktorých sa
žalobkyňa, prípadne intervenient na strane žalobkyne, žalobou domáhali určenia neplatnosti záložnej
zmluvy, ako i neplatnosti zmluvy o úvere, žaloby boli zamietnuté.

4.3. Za opodstatnenú považujú žalovaní aj vzájomnú žalobu, ktorej súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom vyhovel. Žalobkyňa a ani intervenient nemajú žiadny právny dôvod, právny titul, ktorý by ich
oprávňoval užívať predmetné nehnuteľnosti, keďže nie sú ich vlastníkmi, neosvedčili žiadny iný právny
vzťah i nehnuteľnostiam, ani na našu výzvu na vypratanie nereagovali. Súd prvej inštancie preto správne
vzájomnej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel.

4.4. K námietkam žalobkyne a intervenienta, že súd nemohol zaviazať oboch účastníkov k vyprataniu,
poukázali na to, že na strane žalobkyne vstúpil do konania ako intervenient D. E., ktorý spolu so
žalobkyňou neoprávnene užívajú predmetné nehnuteľnosti a odmietajú sa z ich vysťahovať. V konaní
v plnom rozsahu podporil žalobu žalobkyne a stotožnil sa so všetkými jej skutkovými a právnymi
tvrdeniami. Charaktertohtosporujesporomourčenievlastníckehopráva,pretonaprocesnépostavenie

intervenienta na strane žalobkyne je potrebné aplikovať ustanovenia § 84 CSP, z ktorého vyplýva,
že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné
spoločenstvo, ktorá skutočnosť vyplýva z ustanovení §§ 77 až 84 CSP.
4.5. Žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil a priznal im nárok
na trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v prvom a v druhom rade zopakovala svoje
dôvody uvedené v podanom odvolaní. Žiadne iné skutočnosti v tomto podaní neuviedla.6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne a intervenienta na strane žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný

dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
a intervenienta na strane žalobkyne nie je dôvodné a opodstatnené, keďže nebol dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku, resp. na jeho zmenu, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

7. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že je ich výlučnou vlastníčkou a ako predbežnú otázku
žiada vyriešiť otázku absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy č. 2. Žalovaní v prvom a v druhom rade
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo nadobudli

udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe konanej v roku 2013. Žalobkyňa, ako bývalá vlastníčka
predmetných nehnuteľností sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nedomáhala.
7.1. V priebehu konania žalovaní v prvom a druhom rade podali vzájomnú žalobu, ktorou žiadali, aby
súd prvej inštancie uložil žalobkyni a intervenientovi na jej strane povinnosť vydať a vypratať predmetné
nehnuteľností, nakoľko ich užívajú v súčasnej dobe bez právneho dôvodu.

7.2. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných v prvom a v druhom
rade vyhovel. Žalobu zamietol dôvodiac, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti o absolútnej neplatnosti
úverovej zmluvy č. 2, následne aj neplatnosti záložnej zmluvy a tiež neplatnosti výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou, sú pre dané konanie a rozhodnutie vo veci právne irelevantné. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu dôvodil, že dobrovoľná dražba prebehla v roku 2013, žalobkyňa

neosvedčila žiadny právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, žalovaní v prvom a v druhom rade platne
nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam udelením príklepu v dobrovoľnej dražbe.
Z obsahu spisu nevyplýva, že sa žalobkyňa domáhala v zákonom stanovenej lehote určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby.
7.3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných v prvom

avdruhomradeauložilžalobkyniaintervenientovipovinnosťvydaťavyprataťpredmetnénehnuteľnosti.
Dôvodil tým, že žalobkyňa a intervenient na jej strane nepreukázali právny dôvod užívania predmetných
nehnuteľností, ktorých vlastníkom sú žalovaní v prvom a v druhom rade.
7.4. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa a ani intervenient na jej strane, ktorí ho
napadli odvolaním, každý samostatne. Dôvody odvolania oboch odvolateľov sú identické, namietajú, že

súd prvej inštancie sa nezaoberal predbežnou otázkou určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy
č. 2, ktoré určenie by malo za následok neplatnosť záložnej zmluvy a neplatnosť dobrovoľnej dražby.
Navyše sa nestotožnili ani s vyhovením vzájomnej žalobe a uložením povinnosti vydať a vypratať
predmetné nehnuteľnosti. Dôvodili tým, že intervenientovi nemohla byť zo zákona uložená takáto
povinnosť, keďže nie je stranou sporu.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania
žalobkyne a intervenienta na strane žalobkyne, súc viazaný dôvodmi podaných odvolaní, dospel
k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy

vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa § 220 CSP rozsudok aj
v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba

poukazuje. Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom
prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnenírozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci;
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie.

10. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj v dostatočnej miere
jeho odôvodnením, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, iba na zdôraznenie správnosti
dodáva, že v danej veci bolo nesporným, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností v minulosti, že žalovaní vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli

príklepom licitátora na dobrovoľnej dražbe týchto nehnuteľností v roku 2013, že žalobkyňa žalobu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nepodala a nebola súdom určená neplatnosť dobrovoľnej
dražby. V prebiehajúcom konaní sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, a to ako výlučná vlastníčka, pričom ako predbežnú otázku žiada určiť absolútnu
neplatnosť zmluvy o úvere č. 2 zo dňa 06. 10. 2009 č. U-23249-09 uzavretá medzi D. E., ako dlžníkom

a VÚB a.s., ako veriteľom, na základe ktorej bola dlžníkovi poskytnutá pôžička vo výške 6 709,86 eura.
Taktiež v danej veci bolo nesporné, že žalobkyňa a intervenient na jej strane D. E., sú partnermi a žijú
v predmetnej nehnuteľnosti.

12. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie teda jednoznačne vyplýva, že žalovaní

v prvom a v druhom rade nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnosti príklepom licitátora
v dobrovoľnej dražbe, ktorá sa uskutočnila 17. 07. 2013. Dražba je neplatná, len ak jej neplatnosť
vyslovil súd v konaní na návrh podaný v zákonnej lehote podľa § 21 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách, ktorý určuje zákonnú prekluzívnu lehotu troch mesiacov odo dňa príklepu
na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Pokiaľ v tejto zákonom stanovenej lehote (okrem

výnimky, ktorá v danom prípade neprichádza do úvahy), nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti
dražby, jej účinky, medzi ktoré patrí aj nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, už nemožno
spochybniť. V takomto prípade neplatnosť dražby už nemožno posudzovať v žiadnom inom konaní a to
ani ako predbežnú otázku, napr. v konanie o určenie vlastníctva a lebo o vydanie veci. Vydražiteľ, ktorý
uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, ktorému bol udelený príklep, môže v dôvere

v ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. legitímne očakávať, že pokiaľ nebude v zákonom stanovenej
lehotepodanážalobaourčenieneplatnostidobrovoľnejdražby,jehovlastníckeprávokpredmetudražby,
ktoré nadobudol príklepom, už nemôže byť spochybnené. Inak sa nenaplní ním očakávaná ochrana
a právna istota poskytnutá mu zákonom určením lehoty, v ktorej možno napadnúť platnosť dražby, resp.
by bola popretá. Podľa teórie práva subjektívneho práva vznikajú ako následok právnych skutočností.

Pokiaľ subjektívne právo, ktorým, je aj vlastnícke právo, vzniklo vydražiteľovi ako účinok, t.j. právny
následok, platnej dražby, ako právnej skutočnosti, potom, bez vyslovenia neplatnosti dražby nemožno
zároveň tvrdiť, že takýto účinok nenastal, t.j. že vydražiteľ vlastnícke právo nenadobudol, pretože zostalo
skutočnému vlastníkovi. Inak povedané, nemožno akceptovať záver, že určitý účinok nastal a zároveň
nenastal, resp., že dražba je platná a zároveň neplatná. Zákon č. 527/2002 Z.z. v ustanovení § 2 písm. a/

charakterizuje dražbu ako verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného
práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na
vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste výzvou na podávanie ponúk a pri
ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo
k predmetu dražby. Pri dobrovoľnej dražbe nejde o prevod veci (nejde o zmluvu), ale o osobitný spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva na základe „iných skutočností ustanovených zákonom“ (§ 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka), ktorými sú príklep na dražbe a zaplatenie vydraženej ceny (uznesenie NS
SR sp.zn. 6Cdo/60/2017).13. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov
od udelenia príklepu. Trojmesačná lehota na podanie žaloby je prekluzívnou lehotou a ak v rámci jej
plynutia oprávnená osoba nepodá žalobu, jej právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká.

Trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby súčasne chráni aj
vydražiteľa proti právnej neistote, pretože po márnom uplynutí tejto lehoty sa aj prípadné porušenia
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách zhoja a vlastníctvo vydražiteľa nemôže byť z tohto dôvodu
účinne spochybňované.
13.1. Z trojmesačnej prekluzívnej lehoty existuje jediná výnimka, keď jej uplynutím nezaniká právo

domáhať sa neplatnosti dražby. Zákon takto osobitne upravuje prípad, ak dôvody neplatnosti dražby
súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom mal
predchádzajúcivlastníkpredmetudražbyvčaseudeleniapríklepuhlásenýtrvalýpobytpodľaosobitného
predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby kedykoľvek.

14. V odvolacím súdom prejednávanej veci však bolo nesporne zistené, že žalobkyňa žalobu o určenie

neplatnosti dražby v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote od udelenia príklepu nepodala, teda
neplatnosť dražby nebola právoplatne súdom určená. Z tohto dôvodu preto už v žiadnom konaní, a to
ani v konaní o určenie vlastníckeho práva, nemôže byť spochybnené vlastnícke právo vydražiteľov
a nemôže byť ani ako predbežná otázka riešená otázka neplatnosti dražby. V konaní pred súdom prvej
inštancie nebolo preukázané, žalobkyňa to ani netvrdila, že neplatnosť dražby by mala súvisieť so

spáchaním trestného činu, teda táto výnimka z prekluzívnej lehoty v danom konaní naplnená nebola.
Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne správne.

15. Žalobkyňa tak v priebehu konania, ako aj v podanom odvolaní vyslovila presvedčenie, že ak by súd
ako predbežnú otázku riešil otázku absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 06. 10. 2009, a vyslovil

jej neplatnosť, nemohla by byť platná ani zmluva o zriadení záložného práva a ani výkon záložného
práva, t.j. dobrovoľná dražba. Odvolací súd iba dodáva, že otázka platnosti záložnej zmluvy zo dňa 06.
10. 2009 bola súdom riešená v konaní na Okresnom súde Nitra sp.zn. 15C/292/2013, v ktorom konaní
sa žalobkyňa a intervenient na strane žalobcov podanou žalobou zo dňa 12. 07. 2013 domáhali určenia
čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žaloba

bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 21. 12. 2015, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa
07. 06. 2017 pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie (v prípade D. E.) a pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keďže právna neistota by vyhovením žalobe odstránená
nebola, nakoľko výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou už prebehol dňa 17. 07. 2013. Žalobkyňa,
ako pôvodná vlastníčka spornej nehnuteľnosti, sa neplatnosti dobrovoľnej dražby nedomáhala.

16. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12C/75/2016 sa D. E. domáhal najskôr
určenia neplatnosti úverovej zmluvy, neskôr v priebehu konania zmenil žalobu na určenie, že nie je
dlžníkom zo zmluvy o úvere č. U-23249-09 uzavretej dňa 06. 10. 2009 medzi ním ako dlžníkom, a VÚB,
a.s. ako veriteľom. Rozsudkom zo dňa 05. 06. 2017 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Nitra zo dňa 25. 04. 2018 sp.zn. 6Co/235/2017 a nadobudol právoplatnosť.

17. Za situácie, že v danom konaní sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam a zároveň žiada ako predbežnú otázku riešiť absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy

č. U-23249-09, uzavretú medzi D. E. a VÚB, a.s., s poukazom na predchádzajúce konania, vedené na
Okresnom súde Nitra sp.zn. 12C/75/2016, súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako žalobu žalobkyne
zamietnuť. Jej presvedčenie, že ide o absolútnu neplatnosť tejto úverovej zmluvy je irelevantné, nakoľko
nebola zmluvnou stranou tejto zmluvy a v konaní o určenie vlastníckeho práva v danej veci a za
danej situácie, keď už bolo príklepom na dobrovoľnej dražbe nadobudnuté vlastnícke právo žalovanými

v prvom a v druhom rade k predmetným nehnuteľnostiam, nie je možné ako predbežnú otázku riešiť
otázku platnosti tejto úverovej zmluvy. Keďže žalobkyňa nesprávnymi žalobami sa snažila domáhať
ochrany svojho práva, v dôsledku čoho jej súd nemohol vyhovieť, nie je možné ani v danom prípade
iba na základe jej presvedčenia poskytnúť jej právnu ochranu a jej žalobe vyhovieť. Iba jej presvedčenie
o jej pravde nemôže byť dôvodom na vyhovenie žaloby a nie je postačujúce ani na určenie vlastníckeho

práva v jej prospech.

18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných v prvom
a v druhom rade, ktorou žiadali, aby súd uložil žalobkyni a intervenientovi povinnosť vydať a vyprataťpredmetné nehnuteľnosti. Dôvodili tým, že od nadobudnutia vlastníckeho práva na dražbe predmetnú
nehnuteľnosť nemôžu užívať, disponovať s ňou, nakoľko žalobkyňa a intervenient odmietajú vypratať
predmetnú nehnuteľnosť a v tejto aj v súčasnej dobe bývajú. Súd prvej inštancie sa stotožnil

s dôvodnosťou tvrdení žalovaných a uložil žalobkyni a intervenientovi povinnosť vydať a vypratať
predmetnú nehnuteľnosť.
18.1. Žalobkyňa ani intervenient sa v podanom odvolaní nestotožnili s týmto výrokom napadnutého
rozsudku. Žalobkyňa je presvedčená, že v zmysle citovaných ustanovení CSP nebolo možné prijať
meritórne rozhodnutie v znení tak, ako ho prijal konajúci súd. Vzájomná žaloba žalovaných v prvom

a v druhom rade proti žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne nie je procesne prípustná,
resp. intervenient na strane žalobkyne nedisponuje takými procesnými právami a postavením, ktoré by
zakladali pasívnu legitimáciu vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaných. Poukázali na ustanovenie § 228
CSP. Dôvodí tiež, že výrok rozsudku zaväzuje iba procesné strany, žalobkyňa a intervenient netvoria
nerozlučné spoločenstvo.
18.2. Podľa § 84 CSP ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria

intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP.
18.3. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu
spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva.
Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať
na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Je nesporné, že výrok rozsudku

je záväzný subjektívne, teda pre strany sporu a pre ich právnych nástupcov (§ 228 ods. 1 CSP), ibaže
zákon výslovne ustanovuje, že rozsudok je podľa predmetu sporu záväzný aj pre ďalšie subjekty, tzv.
rozšírená záväznosť rozsudku. Tretia osoba, pre ktorú je rozsudok záväzný, nemusí byť subjektom,
ktorý v spore vystupoval. Táto tretia osoba sa však môže zúčastniť v spore ako intervenient. Ak tretia
osoba, pre ktorú má byť budúci rozsudok záväzný, vstúpi do konania ako intervenient, tvorí nerozlučné

spoločenstvo so stranou, ktorú v spore podporuje.
18.4. V danej veci D. E. vstúpil do konania hneď v jeho úvode ako intervenient, prehlásil, že v plnom
rozsahu súhlasí so žalobou podanou žalobkyňou a dôvodmi v nej uvedenými. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa a D. E. sú partnermi a spoločne užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu
(vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými v prvom a v druhom rade príklepom na

dobrovoľnej dražbe v roku 2013), žalovaní v prvom a v druhom rade sa správne domáhali vypratania
predmetnej nehnuteľnosti aj zo strany intervenienta na strane žalobkyne. V danom prípade žalobkyňa
aintervenient,vystupujúcinajejstrane,tvorianerozlučnéspoločenstvoavýroknapadnutéhorozsudkuje
preto záväzný tak pre žalobkyňu ako aj pre intervenienta a to v zmysle ustanovenia § 84 CSP. Odvolací
súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobkyne a jej presvedčením, že súd prvej inštancie nemohol

zaviazať intervenienta výrokom na vypratanie a vydanie predmetnej nehnuteľnosti. V zmysle citovaného
ustanovenia § 84 CSP tak mohol nariadiť a odvolací súd sa s týmto výrokom v plnom rozsahu stotožnil.

19. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemal dôvody a splnené podmienky na zmenu
napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie tak, ako to požadovala žalobkyňa, keďže sa s týmto

rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil a podľa § 387 ods. 1 CSP ho v plnom rozsahu potvrdil ako vecne
správny.

20. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať
s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

20.1. Žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).
20.1.1. Tento odvolací dôvod dopadá na pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa procesnú vadu konania, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci vidí v tom, že súd prvej inštancie nemohol zaviazať žalobkyňu a zároveň
ajintervenientanavydanieavypratanienehnuteľností.Dôvodí,ževýrokrozsudkuzaväzujeibaprocesné
strany a ich právnych nástupcov, nemohol teda uložiť povinnosť aj intervenientovi. Je presvedčená,
že na základe ňou podanej žaloby je možný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, čím by
sa odstránila spornosť vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, avšak je potrebné práve sa

vysporiadať a posúdiť predbežnú otázku týkajúcu sa absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 2.
20.1.2. Odvolací súd nevyhodnotil tento odvolací dôvod za dôvodný, preskúmaním tak spisového
materiálu, napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj tohto odvolacieho dôvodu nezistil žiadnu
vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prvom rade opätovnepoukazuje na ustanovenie § 84 CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie mohol zaviazať tak žalobkyňu,
ako aj intervenienta na vydanie a vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko obaja túto nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu užívajú od roku 2013 a zároveň v tomto konaní tvoria nerozlučné spoločenstvo.

K predmetnej nehnuteľnosti nemajú žiadny právny a ani iný vzťah. K presvedčeniu žalobkyne, že na
základe tejto žaloby je možný zápis jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, odvolací súd
iba dodáva, že žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnosti stratila v roku 2013, kedy ho príklepom
v dobrovoľnej dražbe nadobudli žalovaní v prvom a v druhom rade, súdom nebola určená neplatnosť
tejto dobrovoľnej dražby a žalobkyňa sa teda už viac nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam v jej prospech, nakoľko vlastnícke právo žalovaných v prvom a v druhom
rade je po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby,
nespochybniteľné a nenapadnuteľné. Iba samotné presvedčenie a samotný názor žalobkyne, že na
základe jej tvrdení musí súd určiť v jej prospech vlastnícke právo, nie je postačujúce na takéto určenie
a vyhovenie jej žalobe. Z tohto dôvodu tento odvolací dôvod odvolací súd vyhodnotil ako účelový
a nedôvodný.

20.2. Žalobkyňa, ako aj intervenient v podanom odvolaní ďalej dôvodia odvolacím dôvodom, podľa
ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Dôvodia tým, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal a neposúdil ako
predbežnú otázku, otázku absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 2, dôvodia, že na základe žaloby
je možný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne, čím by sa odstránila

spornosť vlastníckeho práva, ďalej, že doposiaľ nebola v žiadnom konaní vyriešená ako predbežná
otázka absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 2. Žalobkyňa je presvedčená, že ak by sa súd pred
posúdením merita veci zaoberal touto predbežnou otázkou, dospel by k záveru, že by nebolo možné
platne uskutočniť výkon záložného práva. Žalobkyňa je toho názoru, že jej prináleží výlučné vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam.

20.2.1. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom konaní, vzhľadom na
platnosť príklepu na dobrovoľnej dražbe v prospech žalovaných v prvom a v druhom rade a na platnosť
ich nadobudnutého vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam týmto spôsobom, nie je možné
už vysloviť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko toto vlastnícke
právo stratila a nie je možné ho obnoviť ani určením absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy. Za situácie,

že žalobkyňa bola presvedčená, že zmluva o úvere č. 2 a následne aj záložná zmluva sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi, mohla v roku 2013 po skončení dražby v lehote troch mesiacov podať
žalobu o určenie neplatnosti dražby, v ktorom konaní by sa súd musel zaoberať platnosťou tak úverovej
zmluvy, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva, ak by boli tieto zmluvy zo strany žalobkyne namietané
ako neplatné. Keďže žalobkyňa sa neplatnosti dražby nedomáhala, v tomto konaní, po viac ako desiatich

rokoch, nie je možné zvrátiť výsledok dobrovoľnej dražby a zvrátiť platné nadobudnutie vlastníckeho
práva žalovanými v prvom a v druhom rade k predmetnej nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu aj tento odvolací
dôvod odvolací vyhodnotil ako účelový a nedôvodný.
20.3. Žalobkyňa a aj intervenient v podanom odvolaní namietajú tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

20.3.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
20.3.2. Odvolatelia tento odvolací dôvod vidia v tom, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď odmietol skúmať ako predbežnú otázku absolútnu neplatnosť úverovej
zmluvy č. 2, neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a tiež že nesprávne právne zaviazal

intervenienta na vydanie a vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko nejde o nerozlučné spoločenstvo
žalobkyne a intervenienta vystupujúceho na jej strane.
20.3.3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s týmto odvolacím dôvodom. Predovšetkým poukazuje na
skutočnosť, že súd prvej inštancie správne aplikoval správne právne predpisy, právne ustanovenia,z ktorých vyvodil správny tak skutkový ako aj právny záver. K otázke neriešenia predbežnej otázky
absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy č. 2 sa tak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ako aj
odvolací súd už v tomto rozhodnutí vyjadril. Taktiež sa vyjadril k námietke nerozlučného spoločenstva

žalobkyne a intervenienta, pričom na tieto dôvody, uvedené v tomto rozhodnutí iba poukazuje. Dodáva
iba, že skutočne zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva záväznosť rozsudku o určenie vlastníckeho
práva pre intervenienta, avšak žalobkyňa opomenula, že vzájomná žaloba bola podaná o uloženie
povinnosti vydať a vypratať predmetnú nehnuteľnosť a nie o určenie vlastníckeho práva (to bola podaná
žaloba žalobkyňou, ktorej nebolo možné vyhovieť pre vyššie uvedené dôvody). Ani tento odvolací dôvod

odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodný, ale iba ako účelový a neopodstatnený.
20.4. Žalobkyňa sa v celom odvolaní odvoláva na svoje presvedčenie, že na základe podanej žaloby
je možné určiť jej výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, že zmluva o úvere č. 2 je absolútne
neplatným právnym úkonom a potom je neplatná aj záložná zmluva a výkon záložného práva.
Odvolací súd iba opätovne dodáva, že samotné presvedčenie žalobkyne nie je postačujúce, zápisu jej
vlastníckeho práva musia nasvedčovať právne skutočnosti, ktoré v danej veci absentujú a práve tieto

právne skutočnosti nasvedčujú vlastníckemu právu žalovaných v prvom a v druhom rade. Žalobkyňa
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu takých právnych skutočností, na základe ktorých
by bolo možné určiť jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, určiť absolútnu neplatnosť úverovej
zmluvy č. 2, či neplatnosť výkonu záložného práva. Bez preukázania týchto právnych skutočností ide
iba o jej subjektívne tvrdenie, ktoré nemôže byť podkladom pre vyhovenie jej žaloby.

20.5. Z týchto dôvodov odvolací súd námietkam a dôvodom odvolania nevyhovel a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262
ods. 1 CSP, úspešným žalovaným v prvom a v druhom rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).