Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010487
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223010487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B.
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 10. 2024 sp. zn. 4T/60/2023 na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 9. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
A. B., nar. X. X. XXXX v C. D., trvale bytom Nové Zámky,
Námestie republiky 2784/1, prechodne Nové Zámky,
Dostojevského 1553/2,

u k l a d á:

podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, za použitia
§ 39 odsek 5 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške
4 000,- (štyritisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, sa mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného A. B.
(ďalej aj ako „obžalovaný“) vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že:

dňa 14. augusta 2022 v čase okolo 19.30 hodine po ceste č. II/509 smerom od obce Pribeta viedol
nákladné motorové vozidlo značky Peugeot Boxer evidenčného čísla C. pričom v dôsledku toho, že
riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedodržal od pred ním v rovnakom smere jazdiacej
cyklistky E. F., nar. XX. X. XXXX bočný odstup najmenej 1,5 metra v dôsledku čoho počasprechádzania vedľa nej, pravým spätným zrkadlom narazil do jej ľavého ramena v dôsledku čoho spadla
na trávnatú plochu vpravo v smere jazdy a utrpela zlomeninu dolnej časti vretennej kosti odlomením
bodcovitého výbežku, pomliaždenie bedrovej oblasti vľavo, odreniny pravého predlaktia s dobou

liečenia najmenej 7 týždňov, obvinený spôsobom svojej jazdy konal v rozpore s § 15 ods. 3 zák. č. 8/2009
Z. z, o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5
Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 7000,-eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu
súd I. stupňa ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.
Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 1 roka.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a. s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, titulom

náhrady škody sumu 2 706,12 eur.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine,
treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ktoré dodatočne písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a rozsudok súdu I. stupňa označil za nezákonný pre podstatné chyby

konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby, pre chyby v napadnutých výrokoch
rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení ako aj preto, že sa súd I. stupňa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Tvrdil, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom mal

zároveň pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ako aj vzhľadom k tomu, že napadnutým rozsudkom boli
porušené ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku.
Namietal, že v rámci prípravného konania došlo k závažnému pochybeniu zo strany vyšetrovateľa, ktorý
napriek tomu, že mu bola doručená sťažnosť voči uzneseniu ČVS: ORP-184/1-VYS-KN-2023 zo dňa

30. 3. 2023 o tejto nerozhodol a ignoroval ju, čo podľa jeho názoru predstavuje závažný zásah do práva
na obhajobu. Súd I. stupňa sa s touto námietkou prednesenou na hlavnom pojednávaní nevysporiadal
zákonne, keď odkázal na jeho vyhlásenie o vine, ktorým tvrdením nemožno túto vadu zhojiť.
Ďalej namietal sumu uloženého peňažného trestu a trest zákazu činnosti, ktoré označil za neprimerané.
V tomto smere odkázal na dobu, ktorá prešla od skutku a tiež skutočnosť, že podniká v oblasti

kúpy a predaja motorových vozidiel a nevyhnutne musí vykonávať činnosť, na ktorú sa vzťahuje zákaz v
zmysle napadnutého rozhodnutia. Dodal, že vychováva maloleté dieťa a vyššie uvedená činnosť je jeho
hlavnou zárobkovou činnosťou, aby vedel uživiť svoju rodinu, čo sa podľa neho vťahuje aj na uložený
peňažný trest. Tiež dal do pozornosti, že bol zaviazaný i na náhradu škody a preto je tak
vysoký peňažný trest nezmyselný. Konštatoval, že súd I. stupňa pri ukladaní peňažného trestu vôbec

neposudzoval jeho schopnosť splatiť peňažný trest, neprihliadol na jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu a takisto nebral do úvahy skutočnosť, že ho zaviazal na náhradu škody skoro
v hodnote 3 000,- eur. Na základe uvedeného peňažný trest označil za nezákonný.
Uzavrel, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu tým, že orgány činné v
trestnom konaní v prípravnom konaní doslova ignorovali jeho sťažnosť voči uzneseniu podľa § 206 ods.

1 Tr. por., čo v rámci zachovania práva na obhajobu, aj napriek vyhláseniu o vine, zakladá v prípade
právoplatnosti rozsudku zákonný dôvod na podanie dovolania vo vzťahu k výroku o vine.
Navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu pre závažné procesné
pochybenia, alternatívne aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
nové konanie, prípadne aby sa celá vec vrátila do prípravného konania, keďže napadnuté rozhodnutie

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vykazujú znaky nezákonnosti a svojvôle.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadril.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred krajským súdom zotrval na dôvodoch

podaného odvolania a zdôraznil, že trest je nezákonný a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
v trvaní 1 roka je neprimeraný a tento trest by nesplnil svoj účel. Zdôraznil, že obžalovaný je jediným
živiteľom rodiny, má maloletú dcéru, ktorá ešte nie je umiestnená ani v predškolskom zariadení. V
prípade uloženia tohto trestu by trpela nielen jeho rodina, ale aj jeho obchodní partneri. Navrhol vyhovieťodvolaniu z dôvodu, že rozsudok je nezákonný pre závažné procesné pochybenie a tiež navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní jedného roka
vzhľadom na osobné pomery obžalovaného a okolnosti spáchania skutku.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a zvýraznil, že sa živí nákupom a
predajom motorových vozidiel, ktoré sám preváža do a zo zahraničia. Mesačne najazdí cca 10 až
12 000 km, má aj spoločnosť v Čechách asi 3 roky a v prípade uloženia trestu zákazu činnosti by
utrpela najmä jeho rodina a dvojročná dcéra, pretože by im nevedel zabezpečiť príjem. K dopravnej

nehode uviedol, že bohužiaľ zachytil cyklistku, rýchlosť však dodržal, oproti zapadlo slnko a cyklistka
bola celá v čiernom. Po dopravnej nehode bol jej, ako aj jej manželovi nápomocný, ospravedlnil sa jej
a v rámci navrhovaného zmieru bol ochotný zaplatiť nejakú nemajetkovú ujmu. Ak by aj odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu I. stupňa, navrhol, aby ho v časti trestu zákazu činnosti nepotvrdil. K svojim
majetkovým pomerom uviedol, že má obchodnú spoločnosť Lucky Group na území Slovenskej republiky
a Elisa Group na území Českej republiky, má jedného spoločníka, ktorý má vodičské oprávnenie, nemá

žiadnych zamestnancov. Príjem z oboch spoločností je cca 50 000,- eur ročne (4 000,- eur mesačne). Za
minulý rok platil daň z príjmu vo výške 11 000,- eur. Nemá žiadne úspory, žije v rodinnom dome, ktorý
má na hypotéku s mesačnou splátkou 1 800,- eur. V dome žije spolu s manželkou a dvojročnou dcérou,
manželka je na materskej dovolenke s príjmom cca 400,- eur. Nemá exekúcie a doposiaľ neuhradil
škoduVšeobecnejzdravotnejpoisťovni,uhradilcca1800,-eurmajiteľovivozidla,ktorériadil,ktorúsumu

nepokryla poisťovňa Kooperatíva. Chcel len ponechať vodičské oprávnenie.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o obžalovaným
konštatované porušenie práva na obhajobu, s touto námietkou sa súd I. stupňa riadne vysporiadal.
Pokiaľideoprimeranosťuloženýchtrestovzvýraznil,žemuboliuloženéalternatívnetrestyatrestzákazu

činnosti na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Nepovažoval ich za neprimerané vzhľadom na okolnosti
spáchania skutku a jeho osobu. Zastal názor, že peňažný trest bude schopný obžalovaný zaplatiť aj
vzhľadom na jeho pomery, ako i vzhľadom na to, že v rámci prípravného konania poškodenej ponúkol
prostredníctvom obhajcu náhradu škody vo výške 7 200,- eur. Navrhol odvolanie obžalovaného podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvNitre,akoodvolacísúd,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanéhopodľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho
výrokoch vrátane konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, teda proti výroku a vine, uloženom treste
a aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je vo vzťahu k výroku o treste čiastočne

dôvodné. Preto zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste postupom podľa §
321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že uložený trest je neprimeraný a súčasne bolo možné,
aby krajský súd rozhodol sám.

Napriek odvolaniu obžalovaného čo do výroku o vine a proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu

predchádzalo, krajský súd konštatuje, že nemohol preskúmať výrok o vine s poukazom na ustanovenie §
257 ods. 5 Tr. por., v zmysle ktorého súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Uvedený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa vzťahuje na porušenie práva na obhajobu

zásadným spôsobom. V danom prípade však takéto porušenie práva na obhajobu krajský súd
nezistil, keďže obžalovaný má v konaní obhajcu, ktorý bol prítomný aj na hlavnom pojednávaní dňa 28.
10. 2025, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, kladne odpovedal na všetky otázky podľa §
333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., následne súd I. stupňa po zistení stanoviska prokurátorky, ktorá
navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného o vine, podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného

o vine a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku nevykoná.
Súd I. stupňa dospel k záveru, že obžalovaný ku skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky
formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., keďže z nedbanlivosti zasiahol do záujmuchráneného Trestným zákonom, spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania
tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, nemajúc pochybnosti o existencii priamej
príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu.

Keďže prijatie vyhlásenia o vine obžalovaného spôsobilo tri zásadné právne následky v podobe
nevykonania dokazovania, neodvolateľnosti súdom prijatého vyhlásenia a straty aktívnej legitimácie na
podanieodvolaniačodovýrokuovineadovolaniavovzťahuknásledneprijatéhorozsudku,nemoholbyť
výrokovinepredmetomprieskumnejpovinnostikrajskéhosúdu.Prípadnánezákonnosťprvostupňového
rozsudku prijatého po súdom akceptovanom vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. môže byť

napravená len prostredníctvom dovolania podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá
ustanovenie§369ods.1Tr.por.,atoibavprípadezisteniadovolaciehodôvodupodľa§371ods.1písm.
c/Tr.por.,ktorýakobolovyššiekonštatované,krajskýsúd(napriekodvolacímnámietkamobžalovaného)
nevzhliadol, keďže bol po celý čas zastúpený advokátom a aj na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením
o vine mal možnosť sa s ním poradiť.

S ohľadom na vyššie uvedené sa súd I. stupňa správne vysporiadal s námietkou obžalovaného, prvýkrát
prednesenou v rámci súdneho konania až po prečítaní obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 11.
3. 2024 a zopakovanou v odvolacích námietkach, ktorý konkrétne namietal, že došlo v prípravnom
konaní k pochybeniam v procesnom postupe vyšetrovateľa, ktorý nerozhodol o jeho sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia a ktorá bola doručená písomne vyšetrovateľovi, resp. OR PZ Komárno

dňa 19. 4. 2023, avšak nebola vybavená.

Rovnako odvolací súd s ohľadom na citovaný právny výklad poukazuje na obsah zápisnice o výsluchu
obžalovaného zo dňa 14. 8. 2023 (strana 7 tejto zápisnice - č. l. 15 vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-184/1-VYS-KN-2023), kde obžalovaný uviedol, že mu bolo doručené uznesenie o vznesení

obvinenia dňa 11. 4. 2023, ktoré osobne prevzal, bolo mu vysvetlené, v plnej miere mu porozumel a
nepodal sťažnosť voči tomuto uzneseniu. Súčasne krajský súd zistil, že obžalovaný ani pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu dňa 21. 8. 2023 v zmysle § 208 Tr. por. nenamietal, že nebolo rozhodnuté o jeho
sťažnosti, ale konštatoval, že uzatvoril s poškodenou dohodu o urovnaní a že súhlasí s tým, aby
bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie. Okrem toho súd I. stupňa dôvodil, že s ohľadom

na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine, za súčasného zachovania jeho práva na obhajobu na
hlavnom pojednávaní, ktorého výsledkom bolo prijatie jeho vyhlásenia, neexistujú pochybnosti o zmysle
a vážnosti obžalovaným urobenom vyhlásení.

Na doplnenie vyššie uvedeného právneho výkladu odvolací súd cituje aj z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 23. 4. 2024 sp. zn. 1Tdo/70/2024, ktorý v tomto rozhodnutí judikoval, že
konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho
obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení (príkladmo viď § 34 Tr.

por. a nasledujúce pokiaľ ide o obvineného, resp. § 44 a nasledujúce Tr. por., čo sa týka obhajcu a
pod.), ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva na obhajobu, charakteristické pre príslušné štádium
trestnéhokonania.Prípadnéporušenielenniektoréhoznich,pokiaľsatozásadnýmspôsobomneprejaví
na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá podľa Najvyššieho súdu dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Napokon aj zo samotného gramatického znenia naposledy

označeného ustanovenia Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu
zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.
Na základe vyššie uvedeného za zásadné porušenie možno považovať najmä porušenie ustanovení o
povinnej obhajobe podľa § 37 Tr. por., ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých
úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy alebo meritórneho

rozhodnutia. Dôležité sú konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako
aj vo vzájomných súvislostiach. Možno zovšeobecniť, že až takéto ,,kvalifikované“ porušenie práva
na obhajobu zásadným spôsobom môže byť dôvodom na konštatáciu porušenia práva na spravodlivý
proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom predmetné
porušenie musí mať vzhľadom na vyššie uvádzané konkrétne okolnosti prípadu aj súčasne podstatný

vplyv na výsledok konania, t. j. na rozhodnutie vo veci samej.

S poukazom na uvedené, napriek tomu, že u obžalovaného nebolo v prípravnom konaní rozhodnuté
o jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia tým, že následne na hlavnom pojednávaní dňa28. 10. 2024 urobil vyhlásenie o vine, a to po riadnom zákonnom poučení podľa § 257 a v prítomnosti
obhajcu, s ktorým mal možnosť sa kedykoľvek poradiť, nemožno konštatovať, že by boli porušené jeho
práva na obhajobu v takom rozsahu, ktorý mohol mať vplyv na jeho procesné postavenie a následne

rozhodnutie v merite veci. Preto aj krajský súd, zhodne ako súd I. stupňa, nevyhodnotil odvolacie dôvody
vo vzťahu k výroku o vine za dôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku obžalovaným, ktorý namietal neprimeranú výšku
peňažného trestu s poukazom na jeho osobné pomery a skutočnosť, že bol zaviazaný k náhrade škody

a najmä k uloženiu trestu zákazu činnosti, krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu
zistil, že odvolanie obžalovaného v časti výroku o treste je čiastočne dôvodné, preto zrušil napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por.
z dôvodu, že trest uložený súdom I. stupňa považoval za neprimeraný a to z nasledovných dôvodov.

Ako bolo zistené z odpisu registra trestov, obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, pričom sa na neho

hľadí, akoby nebol odsúdený.
Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky bolo zistené, že obžalovaný má v evidencii 25 priestupkov, okrem jedného všetky
výlučne v oblasti dopravy za porušenie pravidiel cestnej premávky, t. j. bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky spočívajúce najmä v prekročení najvyššej povolenej rýchlosti (jedenásťkrát), prípadne za

technický stav vozidla a podobne. Uvedené priestupky boli riešené predovšetkým v blokovom konaní
uložením pokuty. Súčasne bolo z výpisu z evidencie zistené, že aj po spáchaní prejednávaného
skutku bol päťkrát priestupkovo postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky, keď nerešpektoval
maximálne povolenú rýchlosť.

Pokiaľ ide výrok o treste, súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že
obžalovanému ukladal trest podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., kde je základná sadzba trestu odňatia slobody
zo zákona stanovená na 1 až 5 rokov.

Súd I. stupňa tiež správne zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 l/ Tr. zák. (že sa

priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n/ Tr.
zák. (že svojim vyhlásením napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Rovnako
správne nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Tr. zák. Tým
pomeramierazávažnostipoľahčujúcichokolnostíapriťažujúcichokolnostíbolvprospechpoľahčujúcich
okolností.

Súd I. stupňa tiež ukladal obžalovanému trest postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., podľa ktorého
ustanovenia pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súd môže uložiť trest odňatia slobody znížený
o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ak sú súčasne splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 môže uložiť trest pod zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu podľa § 39 ods. 3 Tr. zák.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a
závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa ods. 3
citovanéhoustanovenia,tam,kdepostačíuloženiesankciepostihujúcejpáchateľamenejciteľne,nesmie

byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená
sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a
len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, trest má postihovať

iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa
ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného

činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa§56ods.3Tr.zák.,akosamostatnýtrestmôžebyťpeňažnýtrestuložený,akvzhľadomnapovahu
a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosť
jeho nápravy, na ktorého sa hľadí, akoby nebol odsúdený, správne súd I. stupňa rezultoval, že účel trestu
bude u obžalovaného dostatočne zabezpečený peňažným trestom, ktorý mu uložil v zmysle ustanovenia
§ 56 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. zohľadniac povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, subjektívnu

stránku v podobe nedbanlivosti, okolnosti prípadu, následnú pomoc obžalovaného poškodenej, osobu
páchateľa, jeho osobné a majetkové pomery a možnosť nápravy. S uložením peňažného trestu sa
na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd plne stotožnil a taktiež má za to, že nie je
u obžalovaného nevyhnutné s poukazom aj na ustanovenie § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák. ukladať trest
odňatia slobody.

Pokiaľ však ide o výšku uloženého peňažného trestu, krajský súd vzhľadom na zistené majetkové
pomery obžalovaného, ktoré preveroval na verejnom zasadnutí dňa 09. 04. 2025 výsluchom
obžalovaného, dospel k záveru, že peňažný trest vo výške 7 000,- eur uložený obžalovanému je nutné
považovať za neprimerane prísny.

Krajský súd na tomto mieste konštatuje, že súd I. stupňa nedostatočne vyhodnotil osobné a majetkové
pomery obžalovaného, pričom krajský súd na verejnom zasadnutí zistil, že obžalovaný má vyživovaciu
povinnosť k jednému maloletému dvojročnému dieťaťu, živí sa nákupom a predajom motorových
vozidiel, má obchodnú spoločnosť Lucky Group na území Slovenskej republiky a Elisa Group na

území Českej republiky. Má jedného spoločníka, ktorý má vodičské oprávnenie, nemá žiadnych iných
zamestnancov. Príjem z obidvoch spoločností má cca 50 000,- eur ročne (t. j. 4 000,- eur mesačne) a
za rok 2024 zaplatil daň z príjmu vo výške 11 000,- eur. Nemá žiadne úspory a žije v rodinnom dome,
na ktorý má hypotéku s mesačnou splátkou 1 800,- eur. V dome žije s manželkou, ktorá je na materskej
dovolenke a ktorej príjem je 400,- eur mesačne.

V nadväznosti na takto zistený skutkový stav, mal odvolací súd za to, že peňažný trest vo výške
4 000,- eur, ktorý mu uložil, bude vzhľadom na osobu páchateľa a jeho osobné a majetkové pomery
postačovať na jeho prevýchovu a ktorá suma zároveň prevyšuje štandardný priemerný mesačný príjem
obyvateľa Slovenskej republiky, čím je možné konštatovať, že takto uložený trest dostatočne rešpektuje

požiadavku generálnej prevencie. Súčasne pri výmere peňažného trestu krajský súd prihliadol aj na
to, že obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 2 706,12
eur. Odvolací súd len dopĺňa, že na uloženie peňažného trestu boli súčasne splnené všetky zákonné
podmienky a podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadne štátu.

Súd I. stupňa ďalej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, opierajúc
sa o ustanovenie § 57 ods. 3 Tr. zák., uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere
16 mesiacov, ktorej výšku však žiadnym spôsobom neodôvodnil a ktorú považoval odvolací súd za
neprimerane prísnu.

Súd I. stupňa správne postupoval, keď v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody. Odvolací súd
však po preskúmaní obsahu spisu a doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že
súdom I. stupňa určená výmera náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov je neprimeranevysoká a prísna. K tomuto záveru odvolací súd dospel na základe skutočnosti, že obžalovaný spáchal
nedbanlivostný trestný čin, k jeho spáchaniu sa priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, verbalizoval
snahu po náprave, vysvetlil svoje osobné a majetkové pomery /ako je uvedené vyššie/, čo sa prejavilo

aj pri ukladaní peňažného trestu a súčasne mu trest bol ukladaný aj s poukazom na ustanovenie § 39
ods. 5 Tr. zák.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 3 mesiace, ktorá doba je dostatočne dlhá, zodpovedajúca nielen podmienkam generálnej,

ale i individuálnej prevencie a tiež zodpovedá okolnostiam prejednávaného prípadu, ako i pomerom
obžalovaného, na ktorého sa navyše hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti uložený obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., zhodne ako
súd I. stupňa, aj krajský súd je toho názoru, že u obžalovaného bolo nevyhnutné vzhľadom na charakter
spáchaného skutku ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Krajský

súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že u obžalovaného nejde iba o nejaký ojedinelý exces z inak
riadne vedeného života, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Obžalovaný sa bránil tým,
že najazdí mesačne tisícky kilometrov, pretože podniká v oblasti kúpy a predaja motorových vozidiel
a potrebuje živiť rodinu. Minimálne tieto skutočnosti mali byť pre neho normatívom správania sa v cestnej
premávke, keďže vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje na zabezpečenie svojich blízkych. Naopak

z priestupkového registra obžalovaného bolo zistené, že tento sa od roku 2020 dopustil až 24-roch
priestupkov na úseku cestnej premávky, teda možno na jeho osobu hľadieť ako na nedisciplinovaného
vodiča, a to bez ohľadu na skutočnosť, koľko má najazdených kilometrov. Krajský súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na to, že cestnú premávku porušoval závažným spôsobom, keďže minimálne v jedenástich
prípadoch mu bola uložená pokuta za nedodržanie maximálnej povolenej rýchlosti a to aj po spáchaní

skutku. Nemožno ani bagatelizovať spôsobený následok skutku v podobe ťažkej ujmy na zdraví
poškodenej. Preto ani krajský súd nepovažoval za možné neuloženie trestu zákazu činnosti. Navyše
obžalovaný konštatoval, že má spoločníka v uvedených spoločnostiach, prostredníctvom ktorého bude
možné, aby tieto spoločnosti naďalej fungovali a nebol ohrozený ich chod a tým súčasne nie je dôvod,
aby bola ohrozená rodina obžalovaného.

Pokiaľ ide o výmeru trestu zákazu činnosti, práve s ohľadom na zistené pomery obžalovaného krajský
súd (zhodne ako súd I. stupňa) uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na samej dolnej trestnej sadzby, t. j. v trvaní 1 roka, teda v minimálnej možnej
zákonnej výmere, pričom rozhodoval v rámci sadzby jeden až desať rokov. Takto uložený trest zákazu

činnosti považuje krajský súd za dostatočný tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie
slúžiacej na výstrahu pre ostatných občanov pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.

Uvedeným rozhodnutím krajského súdu neboli dotknuté výroky o vine a o náhrade škody napadnutého
rozhodnutia súdu I. stupňa.

Z vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por., po
preskúmaní všetkých napadnutých výrokov, ako i konania, ktoré týmto predchádzalo, zrušil napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste, ktorý pokladal za neprimeraný a rozhodol vo veci sám tak,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 322

ods. 3 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.