Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200154
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3022200154.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci
žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom XXX XX D. XXX, 2/ A. E. C., nar. X. XXXXXXXXX
XXXX, bytom XXX XX D. XXX, obaja zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so
sídlom Nám. Sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO:
54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom D. XXX,
XXX XX D., 2/ B. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 3/ C. F., nar. XX. XXXX XXXX,

bytom D. XXX, XXX XX D., 4/ G. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 5/ A. B. C.,
nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 6/ A. H. I., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom J. K.
XXX, XXX XX K., 7/ A. C. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom B. XX, XXX XX L., 8/ A. G. D., nar. XX.
XXXXX XXXX, bytom B. XX, XXX XX L., 9/ E. M., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom F. XX, XXX XX L.,
10/ A. G. L., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/XXX-XX, XXX XX B. J., 11/ A. N. B., nar. X. XXXX
XXXX, bytom D. XXX, XXX XX L. D., 12/ A. O. M., nar. X. XXXX XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., 13/
Obec Soblahov, so sídlom Soblahov 470, 913 38 Soblahov, IČO: 00 311 987, o preskúmanie zákonnosti

Rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2022/006800-002 zo dňa 21. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Ďalším účastníkom konania voči žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Stavebníci D. B. a B. B. (ďalej spolu aj ako „stavebníci“) podaním zo dňa 26.02.2020 požiadali
o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Prestavba a prístavba RD č. 578 v Soblahove“ v rozsahu
SO 01 – Rodinný dom, SO 02 – Prípojka NN, SO 03 – STL pripojovací plynovod (ďalej aj ako
„prestavba“ alebo „prestavba RD“) s umiestnením stavby na pozemku parc. č. 425/91, 429/1 a 429/2
v k.ú. D.. Obec Soblahov ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj ako „stavebný úrad“) oznámila

začatie stavebného konania spojeného s územným konaním známym účastníkom konania, dotknutým
orgánom a organizáciám a súčasne nariadila ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na
deň 24.03.2020. V nadväznosti na predmetné oznámenie žalobcovia 04.03.2020 nahliadli so spisu
apredložilipripomienkykukonaniu.Žalobcoviasúúčastníkmikonaniaakovlastnícisusednéhopozemkua rodinného domu č. 579. Pripomienky žalobcov boli prečítané na miestnom zisťovaní, na čo stavebníci
do zápisnice z konania uviedli, že upravia projekt v časti prístavby na odstup 2 metrov od spoločnej
hranice pozemkov, okná z technických miestností od suseda budú z nepriehľadného skla a zároveň

prisľúbili prerobiť projektovú dokumentáciu ohľadom umiestnenia kotla a komína z dôvodu ústretovosti
voči susedom.

2. Stavebný úrad vydal dňa 15.06.2020 stavebné povolenie na „Prestavbu a prístavbu RD č. 578
v Soblahove“ na pozemkoch parc. č. 429/1, parc. č. 429/2, parc. č. 425/91 nachádzajúcich sa v k.ú.

D., proti ktorému podali odvolanie žalobcovia. Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky,
oddelenie štátnej stavebnej správy rozhodnutím zo dňa 17.09.2020 zrušil predmetné rozhodnutie
stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad po doplnení podkladov
vydal nové rozhodnutie o povolení stavby dňa 04.02.2021, proti ktorému žalobcovia znovu podali
odvolanie. Aj toto rozhodnutie odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 20.05.2021 zrušil a vec vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad Rozhodnutím č. 17/749/2021/OcÚSo/8-Km zo dňa

26.10.2021 povolil stavbu: „Prestavba a prístavba RD č. 578 v Soblahove“ na pozemkoch parc. č. XXX/
X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. D., určil podmienky
uskutočnenia stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania - žalobcov (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie“).

3. Žalovaný Rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2022/006800-002 zo dňa 21.03.2022 odvolanie žalobcov
proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „druhostupňové
rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“). Stotožnil sa so skutkovým stavom ustáleným stavebným
úradom, ako aj právnym posúdením veci, vrátane spôsobu, akým bolo rozhodnuté o námietkach
žalobcov. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho konania a vyhodnotil

jednotlivé odvolacie námietky. K námietke porušenia zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Autorský zákon“) stavebníkmi uviedol, že predmetom stavebného a
územného konania nie sú súkromnoprávne vzťahy vyplývajúce z porušenia Autorského zákona, preto
takátonámietkaniejevstavebnomaúzemnomkonanídôvodnáaorgánverejnejsprávysaňounemohol
zaoberať. Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj námietku tvrdenej chybnej klasifikácie stavebného

konania, teda, že nejde o zmenu dokončenej stavby, ale ide o novú stavbu. Poukázal na to, čo sa
rozumie pod zmenou stavby (nadstavba, prístavba a stavebné úpravy), pričom v danom prípade ide
o stavbu, ktorá je kombináciou stavebných úprav a prístavby tak, ako je to definované v ust. § 139b ods.
5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení platnom
a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ku dňu 21.03.2022) (ďalej ako „Stavebný

zákon“). K námietke odvolateľov týkajúcej sa nedodržania odstupových vzdialeností nehnuteľností
žalovaný uviedol, že z dôvodu zachovania obvodovej nosnej steny 1. podzemného podlažia z východnej
strany sa navrhovanou zmenou stavby nemenia odstupové vzdialenosti oproti existujúcemu stavu, t.j.
vzájomné odstupy so susednou stavbou odvolateľov (žalobcov), ako aj od ich spoločnej hranice sú
už dané (na tomto mieste žalovaný poukázal na to, že odstupová vzdialenosť medzi stavbami je 7,2

m, čo je viac ako je vyhláškou predpísaná minimálna vzdialenosť 7 m medzi rodinnými domami, ak
tieto vytvárajú medzi sebou priestor). Žalovaný ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa
zatieneniaobytnýchmiestnostírodinnéhodomužalobcovprestavbouRD.Poukázalnaodbornýposudok
vypracovaný A. C. C., podľa ktorého insolácia všetkých obytných miestností rodinného domu žalobcov
má hodnotu 7,30 hodiny, čo je nad požadovanou hodnotou 1,5 hodiny na 1/3 plochy obytných miestností

dňa 1. marca. Všetky obytné miestnosti sú plne insolované. Pokiaľ odvolatelia (žalobcovia) namietali,
že prvostupňový orgán neprihliadol na nimi predložené dôkazy, medzi ktoré patrila aj žalobcami
vypracovaná analýza prenikania slnečných lúčov do trvale obývaného obývacieho priestoru rodinného
domu č. XXX s odôvodnením, že nie sú relevantným dôkazom, žalovaný uviedol, že vykonávanie
dôkazov patrí stavebnému úradu, pričom stavebný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový orgán spoľahlivo zistil skutkový stav
veci, keďže namietané odborné stanovisko vypracované autorizovanou osobou možno považovať za
hodnoverný a dostatočný podklad pre rozhodnutie. V kompetencii stavebného úradu ani odvolacieho
úradu nie je spochybňovať odborné stanovisko, za ktorého správne vyhotovenie a dodržiavanie
platných slovenských technických noriem zodpovedá odborne spôsobilá osoba. Odvolatelia k svojej

námietke nepredložili relevantné dôkazy vypracované oprávnenými osobami. Námietku odvolateľov
(žalobcov), že prvostupňový orgán zamietol ich požiadavku na uskutočnenie miestneho zisťovania
považoval odvolací orgán za nedôvodnú, keď z ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona vyplýva, že
posúdenie skutočnosti, či sú pomery staveniska dobre známe a či žiadosť poskytuje dostatočný podkladpre posúdenie stavby, prináleží výlučne stavebnému úradu, pričom odvolatelia v odvolaní konkrétne
neuvádzajú, čím bol postup prvostupňového orgánu neobjektívny, ani to, ktoré ich práva boli porušené
v súvislosti s upustením od miestneho zisťovania. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej veci

bolo prvostupňovým orgánom vykonané ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním dňa
24.03.2020, na základe čoho možno konštatovať, že prvostupňovému orgánu boli dobre známe pomery
stanoviska. V súvislosti s námietkou, že umiestnenie stavby nie je v súlade s územným plánom Obce D.
z dôvodu nedodržania záväznej stavebnej a uličnej čiary v predmetnej lokalite žalovaný uviedol, že touto
námietkou sa prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nezaoberal dostatočne.

Preto žalovaný doplnil odôvodnenie prvostupňového orgánu k zamietnutiu tejto námietky. Konštatoval,
že v záväznej časti platného územného plánu obce je uvedená podmienka pri výstavbe rodinného
domu: zachovať existujúcu líniu jestvujúcej zástavby, v záväzných regulatívoch pre blok B3 (ktorého
funkčné využitie je charakterizované ako „obytné územie so zástavbou s rodinnými domami“) však nie
je stanovený limit stavebnej a uličnej čiary, ani maximálna hĺbka zástavby od stavebnej čiary. Žalovaný
konštatoval, že stavebná čiara predstavuje smernú líniu, ktorú musí dodržať budúca zástavba, pričom

ju stavebník nesmie prekročiť smerom k ulici. Pretože zmenou stavby nedochádza k pôdorysnému
rozšíreniu pôvodnej stavby smerom k ulici, v danom prípade zmenou stavby zostane zachovaná
existujúca línia jestvujúcej stavby, a preto navrhovaná zmena stavby nie je v rozpore s územným
plánom Obce D.. Urbanistická štúdia ako územnoplánovací podklad má len smerný charakter, teda nie
je záväzným dokumentom pre stavebný úrad. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj námietku

týkajúcu sa veľkosti a počtu okien na navrhovanej stavbe. Okná z navrhovanej stavby orientované
k susednej stavbe odvolateľov nie sú oknami z obytných miestností a nemožno ich považovať za
obmedzujúci prvok z hľadiska užívania susednej nehnuteľnosti. V konaní bolo zohľadnené požiarne
hľadisko, keď súčasťou projektovej dokumentácie je aj projekt požiarnej ochrany, v ktorom sa uvádza, že
v stanovených odstupových vzdialenostiach sa nenachádza iná stavba a požiarne nebezpečný priestor

nezasahuje na susediace pozemky. V súčasnosti sú protiľahlé stavby rodinných domov vo vzdialenosti
7 metrov a viac, pričom vplyvom prestavby a prístavby sa stavba nepribližuje k stavbe susediaceho
rodinného domu. Námietka, že starosta Obce D. zneužil právomoc verejného činiteľa je podľa
žalovaného neopodstatnená, pretože sa netýka predmetu spojeného územného a stavebného konania
v zmysle Stavebného zákona a súvisiacich predpisov. Túto námietku nie je možné riešiť v stavebnom

konaní. Pri podozrení z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci
verejného činiteľa je potrebné obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní. Pokiaľ ide o námietku
zaujatosti zamestnanca obce A. P. M., žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán opätovne vyhodnotil,
že neexistuje žiadny dôvod objektívnej povahy so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti
o nepredpojatosti zamestnanca A. P. M.. Za predpojatého nemožno považovať zamestnanca len z toho

dôvodu, že v konaní rozhodol spôsobom, s ktorým účastník konania nesúhlasí. V danom prípade
neboli splnené podmienky pre vylúčenie zamestnanca, preto bola námietka zaujatosti opodstatnene
zamietnutá. Pokiaľ odvolatelia navrhli, aby boli všetci zamestnanci Obce D., ako aj samotná obec
vylúčená z celého prejednania a rozhodovania v predmetnej veci, žalovaný uviedol, že vylúčenie pre
predpojatosť sa môže týkať len konkrétneho zamestnanca, nie všetkých zamestnancov orgánu verejnej

správy ako celku. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami. Vzhľadom na uvedené túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Taktiež žalovaný poznamenal, že starosta obce je správnym orgánom v administratívnych vzťahoch,
preto ho nemožno z rozhodovania vylúčiť.

Zhrnutie argumentov žalobcov – žalobné body

4. Žalobcovia v zákonnej lehote podali správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a žiadali, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„SSP“).Žalobcoviavidelinesprávnosť(nezákonnosť)rozhodnutí
orgánov verejnej správy v nasledujúcich skutočnostiach: 1/ V porušení Autorského zákona tým, že
stavebníci v rozpore s právnymi predpismi použili projektovú dokumentáciu rodinného domu žalobcov
č. 579 bez ich súhlasu. 2/ V nesprávnej klasifikácii stavebného konania ako prestavba a prístavba,
keď Stavebný zákon pojem prestavba nepozná. Ďalej z dôvodu, že pri rozsahu demolačných prác

stavebníkov, kedy bez akýchkoľvek pochybností prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého
nadzemného podlažia (ďalej aj ako „NP“) pôvodného rodinného domu, ide v tomto prípade o novostavbu
a nie prístavbu, nadstavbu alebo stavebné úpravy. 3/ V nedostatkoch svetlotechnického posudku
predloženého v konaní A. C., ktoré neboli odstránené. Žalobcovia namietali, že orgány verejnej správysa riadne nevysporiadali s námietkami súvisiacimi s tienením prestavby do obytných priestorov ich
rodinného domu, v tejto časti nebol podľa žalobcov dostatočne zistený skutkový stav. 4/ V plánovanom
umiestnení stavby, ktoré nie je podľa žalobcov v súlade s územným plánom obce a súvisiacou

dokumentáciou, najmä pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať uličnú čiaru 6 metrov, keď navrhovaná stavba
má byť umiestnená až vo vzdialenosti 9,5 metra od hranice pozemku s miestnou komunikáciou.
5/ V nadmernom počte okien a ich veľkosti, v dôsledku ktorej dôjde k strate súkromia žalobcov
a hrozí tiež vyššie riziko prenosu prípadného požiaru. 6/ V zneužití právomoci verejného činiteľa
starostom Obce Soblahov, s ktorým mali žalobcovia v minulosti niekoľko sporov. Žalobcovia uviedli, že

disponujú dôkazmi, že starosta obce poskytol projektovú dokumentáciu k stavbe ich rodinného domu
č. XXX z archívu obce stavebníkom. 7/ V nevyhovení námietke zaujatosti, ktorú podali žalobcovia proti
zamestnancovi obce A. P. M., pretože mali dôvodné podozrenie, že zamestnanec stavebného úradu
sa o postupe a priebehu stavebného konania radil so starostom obce, ktorý je majetkovo a personálne
zainteresovaný v konaní. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovia navrhli, aby všetci zamestnanci obce
boli vylúčení, resp. aby z konania a rozhodovania bola vylúčená aj samotná Obec D..

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti skutkových zistení
a na ne nadväzujúcich právnych záverov prvostupňového rozhodnutia, ako aj záverov napadnutého
rozhodnutia, ktorého argumenty obsahovo preniesol do vyjadrenia k správnej žalobe (k jednotlivým

žalobným námietkam).

Replika žalobcov

6. Žalobcovia zotrvali na opodstatnenosti svojich tvrdení. Uviedli, že žalovaný ani na základe výzvy súdu

nezdôvodnil napadnuté rozhodnutie a postup v konaní. Žalovaný si vo svojich odpovediach odporuje,
zavádza, popiera existenciu žalobcami predložených dôkazov a neuvádza pravdivé údaje. Žalobcovia
predložili k žalobným dôvodom priame dôkazy o pochybení žalovaného ako aj prvostupňového orgánu.
Z predložených dôkazov vyplynulo, že orgány verejnej správy nezákonne a nespravodlivo pristupujú
nielen k žalobcom, ale aj k iným obyvateľom Obce D., keď nerozhodujú v rovnakej veci rovnako.

Žalobcovia sa obrátili na súd s vierou v spravodlivý proces nielen pre seba, ale aby sa predišlo
podobným nezákonným a nespravodlivým konaniam zo strany stavebného úradu a žalovaného voči
ďalším občanom. V opačnom prípade nie je vylúčené, že by konali rovnako nezákonne aj v budúcnosti
nielen voči žalobcom, ale aj voči iným osobám, a to z pozície moci, ktorá im bola daná.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

7. Ďalší účastníci konania sa k správnej žalobe (ani k ostatným podaniam v správnom súdnom konaní)
nevyjadrili.

Konanie pred správnym súdom

8. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd pôvodne rozhodujúci o správnej žalobe Uznesením č. k.
11S/42/2022-79 zo dňa 19.07.2022 zamietol podľa § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Následne krajský súd Rozsudkom č.k. 11S/41/2022-143 zo dňa 03.05.2023

zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c)
a d) SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú
žalobnú námietku žalobcov týkajúcu sa zaujatosti starostu obce a jeho nevylúčenia zo stavebného
konania. Poukázal na to, že starosta obce je v pozícii nadriadeného konajúcemu zamestnancovi a v
súdenej veci je starosta obce tiež vlastníkom pozemkov a stavby, v rámci ktorých sa má realizovať

povoľovaná stavba. Navyše je v blízkom rodinnom pomere k stavebníkom, keď stavebníčka je jeho
dcéra a stavebník jej manžel. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že vo veci existuje
dôvodná pochybnosť o (ne)zaujatosti starostu Obce D. v konaní, a to tak pre jeho pomer k veci, ako
aj pre jeho pomer k stavebníkom. Podľa správneho súdu bola ďalej dôvodná aj tá námietka žalobcov,
podľa ktorej sa žalovaný, ani stavebný úrad, dostatočne nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa

presvetlenia ich rodinného domu, a to v súvislosti s predloženou svetlotechnickou správou. Žalobcovia
v rámci konania namietali nedostatočné preslnenie ich obytných miestností. Mali za to, že stavebníkmi
predložený svetlotechnický posudok nezohľadnil hĺbku posudzovaných trvalo obývaných obytných
miestností v rámci ich nehnuteľnosti, priame prekážky (balkón, strecha terasy) a ignoroval potrebubočného presvetlenia miestností. Podľa správneho súdu sa s týmito námietkami žalobcov orgány
verejnej správy nevysporiadali spôsobom, ktorý by v ich argumentácii nevykazoval prvky arbitrárnosti.
Správny súd vyslovil tiež pokyn, podľa ktorého orgány verejnej správy „pristúpia v prejednávanej veci k

aplikácii ustanovenia § 119 ods. 3 Stavebného zákona“.

Rozhodnutie kasačného súdu

9. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako

„kasačný súd“) Rozsudkom sp. zn. 4Svk/35/2023 zo dňa 20.06.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 11S/41/2022-143 zo dňa 03.05.2023 a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu
vBanskejBystrici.Kasačnýsúduviedol,žeprávneposúdenievecikrajskýmsúdomvykazujenedostatky,
keď z neho najmä nie je možné zistiť, ako pri právnom posudzovaní veci prihliadal na čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (a či vôbec), keď analógiou zaviedol pravidlo, ktorým sa fakticky umožňuje zmena
príslušnosti orgánu verejnej správy v rozpore s vlastnou pozitívnoprávnou úpravou, resp. rozhodovacou

praxou kasačného súdu. Obdobne, z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako krajský súd vo veci dospel
k potrebe analogickej aplikácie ustanovenia § 119 ods. 3 Stavebného zákona, keď z právnych názorov
krajského súdu nie je možné zistiť, či a ak áno, ako prihliadal na právne režimy zastupovania starostu,
a teda, či pri výbere inštitútu, ktorého aplikáciu analógiou zaviedol, skúmal prevalenciu obdobnosti
vzniknutej situácie a inštitútu, ktorý má byť analogicky uplatnený. Z napadnutého rozsudku nevyplýva

ani len to, či krajský súd pri zavedení analógie skúmal, či sa jedná o „chcenú“ alebo „nechcenú“ medzeru
v zákone, a teda či je vôbec dôvodné identifikovanú situáciu riešiť analógiou. Právne názory krajského
súdu vyplývajúce z napadnutého rozsudku sa javia ako predčasné, resp. neúplné, keďže minimálne
z formálneho hľadiska sa tieto odkláňajú od viacerých ustálených právnych aspektov spojených s
možnosťou uplatnenia a nadväzujúcimi limitmi analógie. Kasačný súd mal za to, že aj právny záver

krajského súdu o tom, že sa orgány verejnej správy nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcov
ohľadom svetlotechnického posudku A. C. sa javí ako nesprávny, resp. predčasný, a to osobitne v tej
časti, kde krajský súd rozhodnutiam orgánov verejnej správy v predmetnej časti vytkol arbitrárnosť,
resp. kde naznačuje, že orgány verejnej správy sa so súvisiacimi námietkami žalobcov nevysporiadali
zákonne.

10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v

Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa konanie
vedie po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne na Správnom súde v Banskej Bystrici pod novou
sp. zn. 1S/32/2024.

11. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne

príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobcovia
po rozhodnutí kasačného súdu súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (vec bola
prejednaná na pojednávaní Krajským súdom v Trenčíne), žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania

a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 20.03.2025
v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez
odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 04.02.2025 do 21.03.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

12. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 1. apríla 2024 došlo k zmene kompetencií na úseku
územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktoré prešli na nový ústredný orgán štátnej správy -
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa ust. § 180 ods. 3 SSP namiesto

orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla
rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.file_0.jpg

file_1.wmfV zmysle uvedených skutočností je teda v tomto konaní na strane žalovaného namiesto príslušného
okresného úradu Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

13. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

14. Podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania správneho súdu (t.j. ku dňu 20.03.2025) úrad
na základe návrhu obce určí, ktorá iná obec bude stavebným úradom, ak pôjde o konania podľa tohto
zákona, v ktorých táto obec bude navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby, budúcim vlastníkom
stavby podľa zmluvy o budúcej zmluve alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav alebo prác.
Určenie iného príslušného stavebného úradu sa vydáva najdlhšie na obdobie 24 kalendárnych mesiacov
a platí na vedenie celého konania podľa tohto zákona a vydanie rozhodnutia vo veci, ak konanie začalo

v tomto období. Ustanovenia § 77 týmto nie sú dotknuté.

15. Podľa § 139b ods. 5 Stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré
sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva

vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

16. Podľa § 43 ods. 1 prvá veta Stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

18. Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

19. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby. Obec D. ako príslušný stavebný úrad vydala stavebné

povolenie na stavbu „Prestavba a prístavba RD č. XXX v D.“ na pozemkoch parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/
X, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, nachádzajúcich sa v k.ú. D.. Vlastníkmi uvedených nehnuteľností
sú C. F. a G. F., s ktorými majú stavebníci uzatvorenú „Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy“. C. F.
je starostom Obce D., stavebníčka D. B. je jeho dcéra.

21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov
fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súd rozhoduje
na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu
(správny súd je zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené
inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých

konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné
body).22. Dôvody správnej žaloby uvádzajú žalobcovia od bodu IV. správnej žaloby. Žalobcovia namietali,
že napadnuté rozhodnutie poškodzuje ich práva okrem iného aj tým, že nerešpektuje základné právne
zásady ako napr. zásadu právnej istoty, zásadu legitímnych očakávaní, či precedenčnú zásadu.

Žalobcovia vo všeobecnosti uvádzali, že v priebehu stavebného konania prišlo k mnohým procesným
pochybeniam, ktoré však nešpecifikovali. Takto nešpecifikovaná (nekonkrétna) žalobná námietka
neumožňuje súdny prieskum napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď
správny súd je pri prieskume zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy viazaný žalobnými
dôvodmi,ktorézažalobcu(žalobcov)nevyhľadávaaninedopĺňa.Akonedôvodnúsprávnysúdvyhodnotil

námietku, že orgány verejnej správy v tomto prípade porušili tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka (Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí). Ide o inštitút civilného práva, ktorý sa neuplatní
pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb orgánmi verejnej správy.
Pokiaľ žalobcovia v replike uviedli, že správnou žalobou sa snažia domôcť spravodlivého konania nielen
vo vzťahu k nim, ale aby sa predišlo podobným nezákonným konaniam aj voči ďalším občanom, je

potrebné konštatovať, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv inej osoby/
iných osôb. Možno sa domáhať len ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli
porušené alebo priamo dotknuté konkrétnym rozhodnutím, resp. opatrením orgánu verejnej správy (§ 2
ods. 2 SSP), pričom ochrany sa nemožno domáhať hypoteticky (do budúcna).

23. Ak žalobcovia pri jednotlivých žalobných námietkach uvádzali, že bližšie odôvodnenie toho, prečo
orgán verejnej správy pochybil, uviedli vo svojom odvolaní, takúto odvolávku na iný dokument (odvolanie
žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu) nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku, keď
celú žalobnú argumentáciu (konkretizované žalobné dôvody) je potrebné uviesť v správnej žalobe, tak
ako to vyplýva z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP.

24. Žalobcovia v podstate ako prvú žalobnú námietku uvádzajú porušenie Autorského zákona tým,
že stavebníci použili projektovú dokumentáciu ich rodinného domu bez ich súhlasu (súhlasu autora
projektovej dokumentácie). Namietali, že žalovaný sa porušením Autorského zákona v priebehu
stavebného konania nezaoberal, hoci jeho povinnosťou je dohliadať nad dodržiavaním právnych

predpisov. K predmetnej námietke sa vyjadril žalovaný v napadnutom rozhodnutí tak, že predmetom
stavebného a územného konania nie sú súkromnoprávne vzťahy vyplývajúce z porušenia Autorského
zákona, preto takáto námietka nie je v stavebnom a územnom konaní dôvodná a orgán verejnej správy
sa ňou nemohol zaoberať. Správny súd, stotožniac sa so záverom orgánu verejnej správy ohľadom
námietky porušenia Autorského zákona, vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ

žalobcovia dospeli k presvedčeniu, že stavebníci porušili autorské práva tretej osoby, ochranu týchto
práv je potrebné uplatniť si v občianskoprávnom konaní. Túto ochranu neposkytujú stavebné úrady,
ale všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní. Porušenie Autorského zákona ako súkromnoprávneho
predpisu nemôže byť predmetnom územného a stavebného konania, t. j. stavebný úrad nemá zákonnú
povinnosť (a ani možnosť) sa otázkou porušenia tohto zákona zaoberať. Pre úplnosť správny súd

uvádza, že stavebníci v administratívnom konaní predložili projektovú dokumentáciu vypracovanú
oprávnenou osobou (A. C. C.). Architekt v priebehu konania predložil samostatné vyhlásenie (v reakcii
na námietky žalobcov), v ktorom uviedol, že projektovú dokumentáciu rodinného domu žalobcov pred
ani počas spracovania projektu, nevidel, ani v predmetnom dome nikdy nebol.

25. Druhá žalobná námietka sa týka klasifikácie stavebného konania, keď žalobcovia namietali, že
v danom prípade nejde o zmenu dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 Stavebného zákona, ale žiadosť
o vydanie stavebného povolenia mala byť posúdená ako žiadosť o vydanie stavebného povolenia na
novostavbu. Správny súd ani túto námietku nevyhodnotil ako dôvodnú. Hoci Stavebný zákon nepoužíva
pojem prestavba (vo vzťahu k individuálnej stavbe) ako to namietali žalobcovia, logický a jazykový

výklad pojmov nadstavba, prístavba a stavebné úpravy (pojmy ust. § 139b ods. 5 Stavebného zákona)
subsumuje pojem prestavby v zmysle zmeny (zmien) dokončenej (postavenej) stavby. Správny súd
uvádza, že pojmu novostavby zodpovedá stav, kedy výsledná podoba stavby zabezpečená stavebnými
úpravami z hľadiska rozsahu stavebných prác by zodpovedala výmene (zbúraniu a znovupostaveniu)
všetkých stavebných konštrukcií a technických zariadení, o prípad ktorý sa v tejto veci nejedná, pretože,

ako to vyplýva z projektovej dokumentácie a správne to konštatoval aj žalovaný, v tomto prípade zostane
zachovaná časť základových pásov ako aj časť zvislých nosných konštrukcií na 1. NP pôvodného
rodinného domu (približne 50 %). Stavebný zákon nestanovuje rozsah, ktorý musí byť pri pôvodnej
stavbe zachovaný tak, aby išlo o zmenu dokončenej stavby v zmysle ust. § 139b ods. 5 Stavebnéhozákona. Príslušný stavebný úrad pri rozhodovaní o žiadosti stavebníkov zohľadňuje návrh projektanta,
ktorý jednoznačne vychádzal z prestavby jestvujúcej stavby. Rozhodnutie, či ponechať určitú stavebnú
konštrukciu ako súčasť novej stavby je na zodpovednom projektantovi. Stavebný úrad nebol oprávnený

určovať stavebníkom alebo projektantovi stavebné postupy. Aj keď z projektovej dokumentácie vyplýva,
že rozsah odstránených častí pôvodnej stavby bude značný, nebude odstránená stavba celá (budú
zachované základy a časť zvislých nosných konštrukcií). Správny súd dopĺňa, že aj samotné základy by
po odstránení stavby spĺňali definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Charakter stavby
bude (bol) teda zachovaný aj v čase vyvrcholenia odstránenia pôvodných častí stavby. Z toho vyplýva,

že prestavba sporného rodinného domu si zachovala povahu (pôvodnej) stavby ako je definovaná
Stavebným zákonom, preto bola správne stavebná činnosť stavebníkov klasifikovaná ako zmena
dokončenej stavby (nešlo o budovanie novostavby). Súčasne išlo nepochybne o prístavbu, keď podľa
projektovej dokumentácie má byť pôvodná stavba pôdorysne rozšírená. K pôdorysnému rozšíreniu
stavby má dôjsť navrhovanou prístavbou, ktorá sa prevádzkovo pripojí k ponechanej časti jestvujúceho
rodinného domu vnútornými dverami.

26. Pokiaľ žalobcovia namietali, že klasifikácia realizácie stavby ako novostavby má významný vplyv
minimálne na zákonom ustanovené rozostupy novostavby od okolitých budov a hraníc susedných
pozemkov, žalovaný dôvodne uviedol, že ani keby sa jednalo o novostavbu, neboli porušené predpisy
upravujúce rozostupy novostavby od okolitých budov, a to vzhľadom na skutočnosť, že vzdialenosť

stavby stavebníkov a stavby žalobcov je 7,2 metrov, čo je viac ako ustanovených 7 metrov podľa
Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej ako
„Vyhláškač.532/2002Z.z.“)(§6ods.2a3citovanejvyhlášky).Zároveňje(zpohľadunáslednejnámietky

tienenia) dôležité poukázať na skutočnosť, že navrhovanou zmenou stavby nedochádza k výškovému
navýšeniu stavby, keď pôvodná výška stavby bola 6,8 metra od terénu a nová výška stavby je 4,2 metra.

27. Žalobcovia v správnej žalobe opakovane poukazovali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 188/96, v ktorom sa uvádza, že za demoláciu stavby v zmysle § 14 zákona č.

403/1990 Zb., kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takú deštrukciu pôvodnej
stavby,poktorejprestalobyťpoznateľnédispozičnériešenieprvéhonadzemnéhopodlažia.Aknamieste
takto zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba, i keď druhovo zhodná, v takomto prípade nejde
o zhodnotenie stavby zmysle § 10 ods. 1 a 3 zákona č. 403/1990 Zb., ale o zriadenie novej stavby na
pozemku na mieste pôvodnej zaniknutej stavby. Uvedené rozhodnutie sa dotýka otázky zániku veci v

právnom slova zmysle, a to z hľadiska zhodnotenia stavby podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení
následkov niektorých majetkových krívd (v súvislosti s reštitúciami), teda vzťahuje sa na iný predmet
konania ako je povoľovanie stavieb podľa Stavebného zákona. Pokiaľ žalobcovia v správnej žalobe
odkázali na tri rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, avšak len uvedením ich spisovej značky,
takátoargumentácianiejevovzťahuknapadnutémurozhodnutiuspôsobiláukotviťdôvodypreprieskum

zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez toho, aby žalobcovia konkretizovali, ako sú závery uvedené
v odkazovaných súdnych rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci,
je takéto poukázanie bezpredmetné. Aby bolo poukázanie na iné rozhodnutia relevantné, žalobcovia
by museli ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,
sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

28. Tretia žalobná námietka (žalobný dôvod) sa týkala tienenia prestavby rodinného domu do obytných
miestností rodinného domu žalobcov. Stavebný úrad v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 Vyhlášky č.
532/2002 Z.z. zisťoval, či navrhované riešenie prestavby rodinného domu spĺňa jednotlivé požiadavky

v tomto ustanovení vymenované, pričom vzhľadom na opakujúce sa námietky žalobcov sa zameral na
splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie ich rodinného domu, a to napriek skutočnosti,
že vzdialenosť medzi rodinným domom žalobcov a navrhovanou prestavbou je 7,2 metra, t.j. v konaní
nebolo nevyhnutne potrebné aplikovať § 6 ods. 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Stavebníci predložili
svetlotechnické posúdenie (odborné stanovisko), teda dokument, ktorý možno podradiť pod „výpočty

a merania“ predvídané ustanovením § 6 ods. 5 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., pomocou ktorých sa
preukazuje splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti medzi rodinnými domami v prípadoch, keď
nie je možná aplikácia ustanovení § 6 ods. 3 a ods. 4 (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/37/2022 z 21.11.2023, bod 33.). Odborné stanovisko zo dňa20.04.2020 k preslneniu (insolácii) a dennému osvetleniu rodinného domu žalobcov vypracoval A. C. C.
na základe odbornej konzultácie so špecialistom stavebnej fyziky, oblasť svetlotechnického posúdenia
obytných budov (ďalej aj ako „svetlotechnický posudok“). Hoci záverom svetlotechnického posudku

je konštatovanie, že rodinný dom žalobcov č. XXX aj po prestavbe RD stavebníkmi vyhovuje norme
STN 734301 z hľadiska insolácie (preslnenia), žalobcovia v konaní opakovane žiadali o predloženie
nového svetlotechnického posudku s odôvodnením, že svetlotechnický posudok predložený v konaní
nespĺňa základné náležitosti posudku a je vypracovaný účelovo. Ďalej žalobcovia namietali, že autor
svetlotechnického posudku posudok nevypracoval pre trvale obývanú obývaciu miestnosť na prízemí

rodinného domu o rozmeroch hĺbka do 11 metrov a šírka cca 11 metrov, kde mal tienenie primárne
posudzovať, ale na maličkú miestnosť spálňu o poschodie vyššie, kde je vplyv tieniacich prekážok nie
taký výrazný a svetelné pomery sú diametrálne odlišné. Z toho žalobcovia usudzovali, že išlo o účelové
meranie a že autor posudku pomery v obývacej miestnosti neriešil zámerne, pretože negatívny vplyv
tienenia novostavbou je veľmi výrazný a nespĺňa normami a zákonom stanovené hodnoty. Žalobcovia
namietali, že v posudku absentujú aj elementárne merania ako ekvivalentný uhol tienenia, činiteľ dennej

osvetlenosti posudzovaný v dvoch kontrolných bodoch a nebolo uskutočnené ani meranie efektivity
osvetlenia miestnosti pri pomere hĺbky miestnosti k výške 2:1.

29. Základné požiadavky na preslnenie obsahuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o

minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Predmetná vyhláška
odkazuje na použitie príslušnej slovenskej technickej normy. A. C. v úvode posudku konštatoval, že
podľa normy STN 73 4301 Budovy na bývanie časť 4.2.1.1. byt je preslnený vtedy, ak súčet podlahových
plôch jeho preslnených obytných miestností sa rovná najmenej jednej tretine obytnej plochy bytu (a
v tomto prípade rodinného domu, keďže užívateľom je jeden vlastník). Ďalej konštatoval, že podľa normy

STN 734301 časť 4.2.1.2 obytná miestnosť je preslnená, (i) ak pôdorysný uhol slnečných lúčov s rovinou
vnútornéhozaskleniazvisléhoosvetľovaciehootvorujenajmenej25stupňov,(ii)priameslnečnéžiarenie
vniká do miestnosti otvorom alebo otvormi, ktorých celková plocha vypočítaná zo skladobných rozmerov
je najmenej desatina podlahovej plochy (najmenší skladobný rozmer okna musí byť aspoň 0,9 m, čiže
okno šírky 0,5 m sa do preslnenia nezapočítava), (iii) priame slnečné žiarenie dopadá na bod v rovine

vnútorného zasklenia vo výške najmenej 1,2 m nad podlahou, (iv) čas preslnenia je od 1. marca do 13.
októbra najmenej 1,5 hodiny denne. Z predloženého svetlotechnického posudku vyplýva, že insolácia
všetkýchobytnýchmiestnostírodinnéhodomužalobcovmáhodnotu7.30hodiny,čojenadpožadovanou
hodnotou1,5hodinynajednejtretineplochyobytnýchmiestnostídňa1.marca.Všetkyobytnémiestnosti
sú plne insolované, t. j. 100 % sú nad požadovaným podielom 30 %. Denné osvetlenie obytných

miestností vyhovuje norme STN 73058-2 Denné osvetlenie budov. Rovnomernosť osvetlenia po ploche
je 0,31 a je vyššia ako požadovaná hodnota 0,15.

30. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že v konaní bol predložený svetlotechnický posudok
vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorý orgán verejnej správy bez preukázania odôvodnených

pochybností nemôže spochybňovať a vychádza z neho. Správny súd uvádza, že žalobcovia v
administratívnom konaní doložili vlastné podklady, ktoré označili ako svetlotechnická analýza, ide
však o podklady nimi vypracované, ktoré možno hodnotiť len ako súčasť ich vyjadrenia (námietok),
nie ako dôkaz na úrovni odborného vyjadrenia spochybňujúceho predložený svetlotechnický posudok
vypracovaný treťou (v konaní nezainteresovanou) osobou. Žalobcovia v konaní predložili nákres

označený ako Analýza pohybu a prenikania slnečných lúčov do trvale obývaného obývacieho priestoru
RD XXX manželov C., kde však uviedli vlastné subjektívne nazeranie na rozprestretie slnečných lúčov.
Nejaví sa ako dôvodné, že za hlavné presvetlenie obývacej izby považujú svetlo prenikajúce z malého
pozdĺžneho okna na západnej strane domu (na strane ktorej navyše vysadili sami žalobcovia porasty
tují, ktoré podľa predložených fotografií už dosahujú značnú výšku) a za zdroj svetla nepovažujú

francúzske okná umiestnené na južnej strane tejto miestnosti (časti domu), v súvislosti s ktorými
uvádzajú, že slnečné lúče tadiaľ neprejdú, lebo tomu bráni balkón na 2. NP ich vlastného domu
a strecha balkóna. Takýto argument však nemôže ísť na ťarchu stavebníkov. Nie je ani pravda, ako
to namietajú žalobcovia, že svetlotechnické posúdenie nezohľadnilo priestor obývacej izby na 1. NP,
keď v posudku sa výslovne uvádza, že insolácia vysoko nad požadovanou hodnotou bude aj v oknách

rovnakej orientácie 1. NP zhodná a jeho súčasťou je aj výpočet insolácie tejto miestnosti. Žalobcovia
namietali, že vypracovaný svetlotechnický posudok neprihliadal napr. na hĺbku jednotlivých miestností,
na prekážky v preslnení, že sa nezaoberal kritériom tzv. ekvivalentného uhla tienenia a nebol v ňom
posudzovaný činiteľ dennej osvetlenosti, resp. absentuje jeho výpočet. Správny súd v tejto súvislostizdôrazňuje, že A. C. vychádzal pri vypracovaní svetlotechnického posúdenia z odborných výpočtov
podľa príslušnej STN. Vysvetlil, prečo nezapočítaval do preslnenia okno nachádzajúce sa na bočnej
strane rodinného domu žalobcov (okno v obývacej izbe) šírky 0,5 metra, a to tým, že podľa príslušnej

normy najmenší skladobný rozmer okna musí byť aspoň 0,9 metra. Konštatoval, že z konštrukcie
pôdorysného priemetu slnečných lúčov je zrejmé, že preslnenie (insolácia) je vysoké - až 7,30 hodiny,
a prekračuje teda požadovanú hodnotu 1,5 hodiny. Letné insolácie sú vyššie a nepožaduje sa ich podľa
normy preukazovať. Z obsahu svetlotechnického posúdenia je zrejmé, že preslnenie bolo posudzované
nielen vo vzťahu k „maličkej spálni“ ako to uvádzali žalobcovia, ale aj k priestorom na 1. NP aj 2. NP.

Táto skutočnosť (vyhodnocovanie preslnenia ako 2. NP tak aj 1. NP) je zrejmá aj zo samotných príloh
svetlotechnického posudku, konkrétne grafu označeného ako „denné osvetl. obýv. i. okno 3,2 m a 2,7
x 0,5 metra na 1 np“. Súčasne je z príloh predmetného svetlotechnického posudku zrejmé, že bolo
pracované s činiteľom dennej osvetlenosti, ktorý je uvádzaný pri výpočtoch, s činiteľmi ako je hĺbka
miestnosti, šírka miestnosti, výška miestnosti a pod.

31. Nesúhlas žalobcov s obsahom svetlotechnického posudku vychádzajúceho z príslušných meraní,
spochybňovanie ktorého sa týkalo viac použitých postupov ako jeho samotného záveru, nepredstavuje
poskytnutie relevantných vecných protiargumentov. Úlohou subjektov domáhajúcich sa súdneho
prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty,
ktorými relevantne spochybnia či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce

právne posúdenie, ako vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/60/2014 z 22.10.2015 publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. R/39/2016) (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/37/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 33.
odôvodnenia). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžk/49/2019 zo dňa 23.02.2021
konštatoval, že zachovanie pohody bývania, na ktoré má stavebný úrad pri povoľovaní stavieb dbať,

neznamená, že v susedstve existujúcich stavieb nemôžu byť povolené ďalšie stavby, ktoré trvanie
preslnenia existujúcich stavieb a priľahlých pozemkov skrátia, samozrejme pri zachovaní minimálnych
požiadaviek na insoláciu stanovených technickými normami (bod 27. odôvodnenia rozsudku).

32. Vychádzajúc z uvedeného orgány verejnej správy dôvodne pri posudzovaní otázok denného

osvetlenia a preslnenia vychádzali z predloženého odborného vyjadrenia (svetlotechnického posudku)
vo vzťahu ku ktorému vyhodnotili námietky žalobcov ako nie relevantné pre spochybnenie jeho záverov.
Ako konštatoval aj kasačný súd (bod 72. zrušujúceho rozsudku), tomuto záveru správnych orgánov
nie je možné - vo všeobecnej rovine - nič vytknúť. Je totiž pravdou, že vlastné tvrdenia účastníka
konania, ak sú aj „podporené“ napr. jeho vlastnými grafickými schémami, vlastnými výpočtami a pod.,

nie sú ešte bez ďalšieho dôkazom, resp. preukázaním toho, čo je v nich obsiahnuté. Za týchto okolností
potom správnym orgánom nie je možné prima facie vytknúť, že sa v odôvodnení svojich rozhodnutí
priklonili k odbornému vyjadreniu vyhotovenému vo veci kvalifikovanou osobou. Orgány verejnej správy
sa námietkami žalobcov vo vzťahu k preslneniu ich rodinného domu dôsledne zaoberali. Skutočnosť, že
citovali závery odborného posudku, nemožno interpretovať tak, že tieto závery len nekriticky prevzali.

33.Žalobcoviasaopakovanedomáhali,abyvovecibolonariadenémiestnezisťovanieajnaichpozemku
a za ich účasti, takáto povinnosť (vykonať miestne zisťovanie na susednom pozemku) stavebnému
úradu však nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že termín
miestnehozisťovaniabolstanovenýnadeň24.03.2020,ktoréhosazdôvoduzahraničnejslužobnejcesty

nemohli zúčastniť, a preto žiadali stavebný úrad o posun termínu, z administratívneho spisu vyplýva,
že v danom prípade bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 24.03.2020, t.j. v oznámenom termíne,
zúčastnili sa ho D. B. (stavebníčka) a C. F. a G. F. ako vlastníci nehnuteľností, ktorých sa prestavba
týkala.Vadministratívnomspisesanenachádzažiadnazmienkaotom,žebyžalobcoviažiadaliozmenu
termínu ústneho pojednávania. Žalobcovia namietali, že sa tohto miestneho zisťovania osobne nemohli

zúčastniť, avšak súčasne neuviedli, ako táto namietaná skutočnosť zasiahla do ich subjektívnych práv,
keďže v administratívnom konaní bolo nesporné, že všetky písomnosti im v konaní boli doručované,
žalobcovia mali zachované právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre rozhodnutie vo veci, čo aj
opakovane využili.

34. Pokiaľ žalobcovia namietali, že svetlotechnický posudok nebol vypracovaný nezávislou odborne
spôsobilou osobou, ale priamo autorom architektonickej štúdie stavby, správny súd konštatuje, že
žalobcovia neuviedli ustanovenie právneho predpisu, ktorý by vylučoval, aby svetlotechnický posudokvypracovala osoba, ktorá vypracovala aj architektonickú štúdiu stavby. Preto ani táto námietka nemá
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. V súvislosti s Dohodou o urovnaní sporných a pochybných nárokov uzatvorenou podľa Občianskeho
zákonníka 15.11.2018 medzi žalobcami a C. F. a G. F. žalovaný dôvodne poukázal na to, že z obsahu
predmetnej dohody vyplýva, že táto dohoda v časti A rieši skrátenie nosných kmeňov orechov a výrub
orechu ako aj pestovanie porastov a výšku porastov v dospelosti a v časti B vybudovanie oporného
múrika. Predmetná dohoda sa teda netýka stavieb. Navyše správny súd dopĺňa, že táto dohoda

bola uzavretá medzi inými subjektami ako sú účastníci stavebného konania -stavebníci a žalobcovia.
Prípadné porušovanie ustanovení tejto dohody, ktoré žalobcovia uviedli v správnej žalobe, nie sú
predmetom konania orgánov verejnej správy a je potrebné riešiť ich v inom konaní.

36. Štvrtá žalobná námietka (žalobný dôvod) sa týkal umiestnenia stavby. Konkrétne žalobcovia
namietali, že stavba nie je v súlade s platným územným plánom a súvisiacou dokumentáciou, a to

konkrétne umiestnenie prvého nadzemného podlažia stavby je vo vzdialenosti až cca 9,5 metra od
hranice pozemku s miestnou komunikáciou. Námietka nesúladu stavby s platným územným plánom nie
je dôvodná. Stavebný úrad skúmal súlad stavby s platným územným plánom Obce D.. Z rozhodnutí
orgánov verejnej správy vyplýva, že v záväznej časti platného územného plánu obce je uvedená
podmienka pri výstavbe rodinného domu: zachovať existujúcu líniu jestvujúcej zástavby (uličnú a

stavebnú čiaru hlavne v stabilizovaných územiach v rámci ulicovej zástavby), v záväzných regulatívoch
pre blok B3 (do ktorého patrí aj prestavba RD), ktorého funkčné využitie je charakterizované ako „obytné
územie so zástavbou s rodinnými domami“, však nie je stanovený limit stavebnej a uličnej čiary, ani
maximálna hĺbka zástavby od stavebnej čiary. Stavebná čiara predstavuje smernú líniu, ktorú musí
dodržať budúca zástavba, pričom ju stavebník nesmie prekročiť smerom k ulici. Pretože zmenou stavby

nedochádza k pôdorysnému rozšíreniu pôvodnej stavby smerom k ulici, žalovaný dôvodne konštatoval,
že v danom prípade zostane zachovaná existujúca línia jestvujúcej zástavby, a preto navrhovaná
zmena stavby nie je v rozpore s územným plánom obce. Pokiaľ žalobcovia namietali, že v rovnakom
období stavebný úrad inému žiadateľovi z Obce Soblahov neumožnil realizovať výstavbu rodinného
domu s odstupom od hlavnej cesty 9,3 metra, je potrebné uviesť, že žalobcovia nešpecifikovali bližšie

skutkové okolnosti prípadu, teda, či išlo o stavbu v rovnakom území (funkčnej ploche), ďalšie konkrétne
skutkové okolnosti, obsah odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu, ktoré by umožňovali porovnať
tieto dva prípady pre posúdenie, či bola alebo nebola pri rozhodovaní rešpektovaná precedenčná
zásada. Pokiaľ chce účastník konania poukázať na odlišný postup orgánu verejnej správy, je potrebné
konkretizovať konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu a právne posúdenie vykonané orgánom

verejnej správy tak, aby bolo možné prísť k záveru, že v skutkovo obdobnom prípade prišlo pri
rozhodovaní k neodôvodneným rozdielom.

37. Piaty žalobný dôvod sa týkal počtu a veľkosti okien navrhovanej stavby. Žalobcovia namietali, že
na novostavbe má byť umiestnený veľký počet nadrozmerných okien smerujúcich k ich rodinnému

domu, na čo ani jeden z orgánov verejnej správy neprihliadol. V tejto súvislosti žalovaný dôvodne
konštatoval, že veľkosť (a počet okien) nie je v tomto prípade regulovaná právnou úpravou. Vyhláška
č. 532/2002 Z.z. upravuje len situáciu, v ktorej ak je vzdialenosť medzi stavbami znížená až na 4
metre, je vylúčené umiestnenie okien obytných miestností v častiach týchto stien, čo však nie je tento
prípad – vzdialenosť medzi rodinnými domami je 7,2 metra. Subjektívne tvrdenie žalobcov o tom,

že stavebníci egoistickým spôsobom negatívne zasiahli do pohody bývania žalobcov, nezakladá bez
ďalšieho nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je pochopiteľné, že výstavbou rodinného domu na
susediacom pozemku dôjde k zmene pomerov na susediacich pozemkoch, takúto zmenu však nemožno
hodnotiť len z pohľadu vlastníkov susediaceho pozemku, keď je potrebné rešpektovať právne predpisy
na úseku výstavby, a to vrátane možnosti oprávnenej realizácie stavby na vedľajšom pozemku. Súčasne

je potrebné uviesť, ako to konštatoval aj žalovaný, že okná z navrhovanej zmeny stavby orientované
k susednej stavbe žalobcov nie sú oknami z obytných miestností. Dôvodnou nebola ani námietka, že z
„veľkorozmerných okien“ hrozí riziko prenosu požiaru, keď bol v konaní (na základe námietok žalobcov)
predložený projekt požiarnej ochrany (Požiarnobezpečnostné riešenie stavby vypracované A. L. v máji
2020), v ktorom sa uvádza, že v stanovených odstupových vzdialenostiach sa nenachádza iná stavba

a požiarne nebezpečný priestor nezasahuje na susediace pozemky. Vplyvom prestavby a prístavby sa
stavba nepribližuje k stavbe susediaceho rodinného domu a vzhľadom na vzdialenosť stavieb je možné
prenos požiaru vplyvom sálania tepla na stavbu považovať za nepravdepodobný.38. Ďalšou žalobnou námietkou bol nesúhlas žalobcov s tým, ako orgán verejnej správy posúdil ich
námietku zaujatosti zamestnanca stavebného úradu – A. P. M.. Žalobcovia namietali, že podali námietku
zaujatosti, o ktorej rozhodol starosta Obce Soblahov, ktorý je majetkovo a personálne zainteresovaný

na konaní. Žalobcovia v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu navrhli, aby všetci zamestnanci
obce boli vylúčení, resp. aby bola z konania a rozhodovania vylúčená aj samotná Obec D.. Žalovaný
dôvodne argumentoval, že vylúčenie pre zaujatosť sa v zmysle Správneho poriadku môže týkať
len konkrétneho zamestnanca orgánu verejnej správy, nie všetkých zamestnancov, starosta obce je
správnym orgánom v administratívnych vzťahoch, preto ho nemožno z rozhodovania vylúčiť. Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci konštatoval, že nemožnosť
vylúčeniastarostuakoosobykonajúcejzaobec(akostavebnéhoúradu)jemožnépovažovaťzaustálenú
rozhodovaciu prax kasačného súdu..., ktorá je kasačným súdom dlhodobo prijímaná, resp. naopak – nie
je akceptovaná ako dôvodná žalobná, príp. kasačná námietka (bod 64. a 66. zrušujúceho rozsudku).
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18.03.2009, na
ktorý poukázal kasačný súd, keďže Správny poriadok neumožňuje, aby bol vylúčený z konania vecne

príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce, a preto žiadosť o vylúčenie
starostu nemôže spôsobiť začatie konania o jeho zaujatosti. Neexistencia rozhodnutia o vybavení tejto
„námietky“ teda nemôže mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

39. Ustanovenia Správneho poriadku (§ 9 až § 13 Vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho

orgánu) neumožňujú vylúčenie starostu obce z konania a rozhodovania, pretože na neho ako
štatutárneho zástupcu obce nie je možné vztiahnuť kritérium zamestnanca orgánu verejnej správy.
V konaní bolo teda správne rozhodované len o námietke zaujatosti zamestnanca obce A. P. M.
- Rozhodnutím Obce Soblahov č. 188-002/2020/OcUSo zo dňa 10.06.2020 bola táto námietka
zamietnutá. Proti rozhodnutiu nebolo možné podať samostatné odvolanie, bolo možné ho napadnúť

odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, čo žalobcovia urobili. Žalovaný sa touto námietkou
opakovane zaoberal a preskúmal dôvody, pre ktoré žalobcovia namietali zaujatosť zamestnanca obce.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že opätovne vyhodnotil, že neexistuje žiadny dôvod
objektívnej povahy, so zreteľom na ktorý by mohli vznikať pochybnosti o zaujatosti zamestnanca
obce A. P. M.. Medzi zamestnancom a stavebníkmi nie je žiadny príbuzenský vzťah, nie sú blízkymi

osobami, neudržiavajú žiadne bližšie vzťahy. Zamestnanec, ktorý vec vybavoval, nie je v predmetnej
veci účastníkom konania, svedkom alebo znalcom a ani nemá na vybavení veci priamy alebo iný
osobný záujem. Postupu orgánu verejnej správy pri vyhodnotení námietky zaujatosti zamestnanca
obce nemožno nič vytknúť, vylúčenie starostu obce neprichádza podľa zákona do úvahy, preto ani
túto žalobnú námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú. Pre úplnosť správny súd uvádza, že

o žiadosti o vydanie stavebného povolenia rozhoduje v prvom stupni obec ako prvostupňový orgán,
o odvolaní však rozhodoval iný orgán verejnej správy - príslušný okresný úrad, pričom správny súd
zdôrazňuje, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvorí jeden celok, odvolací orgán nie je
viazaný odvolacími dôvodmi, čo umožňuje úplnú reparáciu, resp. revíziu prvostupňového konania a
samotného prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania. V danom prípade obec ako

stavebný úrad nebola navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o
povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania (§ 119 ods. 3 Stavebného
zákona v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), preto neprichádzal
do úvahy postup podľa cit. zákonného ustanovenia (určenie iného stavebného úradu, ktorý vykoná
dokazovanie a vydá rozhodnutie). Správny súd nevidel v tomto prípade žiadny zákonný priestor na

uplatnenie analógie ust. § 119 ods. 3 Stavebného zákona (ktorého znenie sa navyše v priebehu času
zmenilo), a to aj s poukazom na záver kasačného súdu, že analógiou vo všeobecnosti nie je možné
riešiť otázky právomoci, pôsobnosti, resp. príslušnosti. Preto námietka žalobcov, aby vo veci rozhodoval
iný stavebný úrad, nemá oporu v zákone.

40. S námietkou zaujatosti starostu obce úzko súvisí aj námietka zneužitia právomoci verejného
činiteľa – starostu Obce D., v súvislosti s vedeným stavebným a územným konaním. Pretože zneužitie
právomoci verejného činiteľa predstavuje skutkovú podstatu trestného činu, právomoc preskúmavať
takúto námietku (podnet) majú len orgány činné v trestnom konaní, nie stavebný úrad ani žalovaný ako
orgány verejnej správy rozhodujúce v administratívnom konaní o stavebnom povolení. Z tohto dôvodu

nemožno preskúmavať napadnuté rozhodnutie z pohľadu tejto žalobnej námietky.41. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia (a prvostupňového rozhodnutia) ako nezákonného, preto správny súd žalobu
ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

42. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto im správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa §
167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve
len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný (krajský súd pôvodne žalobe vyhovel,
ale po rozhodnutí kasačného súdu bola žaloba zamietnutá, teda ide celkovo o neúspech žalobcov

v konaní). Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného (vrátane trov kasačného
konania, v ktorom bol žalovaný úspešný), pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil
a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom možno konštatovať, že ani v prípade, ak by si ich
uplatnil, by nebolo spravodlivé požadovať, aby ich hradili žalobcovia (správny súd nezistil podmienky pre
priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania
voči žalobcom správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania

v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložil správny súd (§ 169 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa
podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.