Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200501
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a

členov senátu JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela,
PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14,
851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ Dopravoprojekt, a.s.,
so sídlom: Kominárska 141/2,4, 832 03 Bratislava, IČO: 31 322 000, zastúpený: SODOMA VULGAN,
spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom: Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084 a 2/
občianske združenie Ochrana prírody, krajiny a vôd Slovenskej republiky, so sídlom: Rajská 2350/4, 811

08Bratislava,IČO:52075443,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.sp.4954/2020-1.1,
č. 5206/2020 zo dňa 28.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Na základe predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „A. B. A. C. D. – C. E. (zmena
č. 6)“ (ďalej len „zmena č. 6“ alebo „oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“) zo dňa 25.04.2019
zo strany spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s. upovedomením o začatí konania zo dňa 30.04.2019
oznámilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálneho hodnotenia
aodpadovéhohospodárstva,odborposudzovaniavplyvovnaživotnéprostredie(ďalejlen„prvostupňový

orgán“) začatie konania o zmene č. 6. Predmetná zmena č. 6 spočívala len v zmenách technického
riešenia objektov, a to konkrétne:
- SO 151-01 Vlečka SPAP, a.s. úprava železničného spodku vlečky v žkm 1,561 – 1,637
- SO 151 – 02 Vlečka SPAP, a.s. úprava železničného zvršku vlečky v žkm 1,561 – 1,637
- návrh geometrickej polohy koľaje s kružnicovým oblúkom (r = 310 m) s prechodnicami (lp = 33 m), pred
a za oblúkom smerová a výšková úprava koľaje (priame úseky)
- SO 203 – 00 Estakáda Malé Pálenisko na R7 v km 1,500 R7

- SO 206 – 00 Most na R7 nad miestnou komunikáciou v km 3,325 R7
- SO 209 – 00 Most nad R7 na miestnej komunikácii v km 4,382 R7
- SO 213 – 00 Most na vlečke SPAP, a.s. v žkm 1,585 nad miestnou komunikáciou v km 0,556 MK
- SO 216 – 00 Most na preložke vetvy MÚK Prievoz Prístavná – OK Prístavný most- SO 231 – 00 Oporný múr v km 0,900-1,090 R7 vpravo
- SO 232 – 00 Oporný múr na vetve MÚK Prievoz Prístavná – OK Prístavný most.

2. Prvostupňový orgán zároveň upovedomil podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) všetkých známych
účastníkov konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti začalo podľa § 18
správne konanie vo veci zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o posudzovaní
vplyvov“) prvostupňový orgán zverejnil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na svojom webovom
sídle a zaslal upovedomenie povoľujúcemu, dotknutému a rezortnému orgánu a dotknutej obci a oznámil
známym účastníkom konania, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku majú účastníci konania
a zúčastnené osoby možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a informoval, že do spisu je možné

nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na prvostupňovom orgáne.

3. Žalobca sa na základe e-mailu zo dňa 02.05.2019 obrátil na prvostupňový orgán s tým, že požiadal
o zverejnenie podkladov rozhodnutia a doplňujúcej informácie na webovej stránke F. na podstránke
predmetného zámeru, pričom o tejto skutočnosti oboznámi účastníkov konania a dá im možnosť

vyjadriť sa k nim pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Zároveň požiadal
príslušný orgán, aby zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie v zmysle § 63 Zákona
o posudzovaní vplyvov.

4. Listom zo dňa 26.08.2019 označeným ako A. B. A. C. D. – C. E. (zmena č. 6) – upovedomenie

o podkladoch rozhodnutia prvostupňový orgán oznámil účastníkom konania, ako aj dotknutej verejnosti,
že majú možnosť v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia
k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň uviedol, kde je
možné nahliadnuť do spisu (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) do 7 pracovných dní od doručenia
upovedomenia.

5. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie v zisťovacom konaní č. 7368/2019-1.7/rc-R zo dňa 03.10.2019
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že zmena č. 6 navrhovanej činnosti sa
nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov a súlade s § 29 ods. 13 Zákona
o posudzovaní vplyvov určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej

činnosti na životné prostredie. Prvostupňový orgán charakterizoval navrhovanú zmenu a jej špecifiká
a následne zosumarizoval doručené písomné stanoviská zo strany dotknutých orgánov, obce a
ďalších účastníkov konania. K týmto jednotlivým písomným stanoviskám sa prvostupňový orgán
vyjadril v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí
vysporiadal s jednotlivými požiadavkami žalobcu týkajúcimi sa zmeny č. 6, a zároveň uviedol, že dal

účastníkovi konania možnosť využiť jeho právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s podkladmi,
prípadne požiadať pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Nie je povinný zaslať mu ním požadované
podklady, prípadne zverejniť podklady rozhodnutia na predmetnej webovej stránke. Neposkytnutie
podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zverejnenia ich kópie
nemôže v žiadnom prípade znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže táto povinnosť z §

33 ods. 2 správneho poriadku explicitne pre správne orgány nevyplýva.

6. K požiadavke vykonania konzultácie podľa § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov prvostupňový
orgán uviedol, že tieto konzultácie sú vykonávané v súlade s § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov
ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Podľa § 21 správneho poriadku sa nariadi

ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo
ak to ustanovuje osobitný zákon. Prvostupňový orgán mal za to, že podklady zhromaždené v rámci
dokazovania boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. Prvostupňový orgán preto nepovažoval vykonanie
konzultácie za potrebné s tým, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné
konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 Zákona

o posudzovaní vplyvov. Prvostupňový orgán konštatoval, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti
bolo v súlade s jednotlivými ustanoveniami Zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti
dostupné na webovom sídle, a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou.7. Prvostupňový orgán konštatoval, že na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, zhodnotenia stavu životného prostredia v záujmovom území,
doručených stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy konštatuje, že pri dodržaní všeobecne

platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebude zmena č. 6
navrhovanej činnosti predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol
ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov.

8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca listom zo dňa 01.11.2019 a občianske združenie

Ochrana prírody, krajiny a vôd Slovenskej republiky listom zo dňa 18.11.2019, rozklad. Žalobca namietol
(i) nezabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v zmysle cieľov podľa § 32 Zákona
o posudzovaní vplyvov tým, že došlo k nesprávnej aplikácii § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o posudzovaní
vplyvov, (ii) porušenie práva verejnosti na informácie o životnom prostredí v rozpore s § 24 ods. 1
písm. i) Zákona o posudzovaní vplyvov tým, že neboli informácie sprístupnené verejnosti predpísaným
spôsobom a (iii) porušenie práva žalobcu efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy podľa § 3 ods. 2

správneho poriadku v kombinácii s tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 Zákona o posudzovaní
vplyvov neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie, hoci o to výslovne žiadal. Občianske združenie
Ochrana prírody, krajiny a vôd Slovenskej republiky v podanom rozklade namietalo, že bol nedostatočne
posúdený vplyv posudzovanej zmeny č. 6 na životné prostredie. Zásadným nedostatkom podľa neho
bolo nedostatočné vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov a žiadal vyhodnotiť kumuláciu vplyvov všetkých

zmien.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

9. Rozhodnutím č. sp. 4954/2020-1.1, číslo: 5206/2020 zo dňa 28.01.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný rozklady zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zosumarizoval
konanie pred prvostupňovým orgánom, obsah prvostupňového rozhodnutia, a následne zosumarizoval
a vyjadril sa k námietkam uvedeným v podaných rozkladoch.

10. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nezabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného
prostredia uviedol, že z povahy zmeny č. 6 navrhovanej činnosti je zrejmé, že ide o spresnenie
technického riešenia stavebných objektov rýchlostnej cesty. Konštatoval, že pri posudzovaní predmetnej
zmenyzhľadiskapredpokladanýchvplyvovnaživotnéprostredieazvažovaníďalšiehopostupuvzmysle
Zákona o posudzovaní vplyvov vychádzal z oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre túto konkrétnu

zmenu č. 6. Dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky, nakoľko zmena č. 6 navrhovanej činnosti
z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta jej realizácie a významu očakávaných vplyvov na životné
prostredie a zdravie je v súlade s požiadavkami Zákona o posudzovaní vplyvov, pričom bol zohľadnený
súčasný stav životného prostredia v dotknutom území.

11. K námietke žalobcu, že informácie neboli zverejnené predpísaným spôsobom, žalovaný uviedol, že
predložená dokumentácia bola v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov zverejnená a verejnosti
dostupná na webovom sídle prvostupňového orgánu od 30.04.2019, pričom uviedol konkrétnu webovú
adresu. Ďalej uviedol, že dokumentácia bola dostupná aj prostredníctvom zverejnenia dotknutou
obcou. Žalovaný mal za to, že samotným zaslaním stanoviska žalobcu k zverejnenej dokumentácii

bola preukázaná realizácia práva na informácie o životnom prostredí a skutočnosť oboznámenia sa
so zverejnenou informáciou deklaruje právo verejnosti efektívne presadzovať svoje práva a záujmy.
Žalobca mal možnosť využiť svoje právo nahliadnuť do spisu, oboznámiť sa s podkladmi, prípadne
požiadať pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Žalovaný konštatoval, že v zmysle správneho
poriadku nie je povinnosťou správneho orgánu ani na základe žiadosti účastníka konania zaslať mu

požadované podklady pre rozhodnutie, prípadne zverejniť podklady rozhodnutia na webovej stránke.
Neposkytnutie podkladov vo forme vyhotovenia a zverejnenia ich kópie nemôže v žiadnom prípade
znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže táto povinnosť zo znenia § 33 ods. 2 správneho
poriadku explicitne pre správne orgány nevyplýva. Prvostupňový orgán listom zo dňa 26.08.2019 podľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku oznámil účastníkom konania, že účastníci konania a zúčastnené osoby

majú možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.12. K námietke žalobcu ohľadom nevykonania ústneho pojednávania a konzultácií žalovaný uviedol,
že Zákon o posudzovaní vplyvov umožňuje, aby boli počas celého procesu posudzovania vplyvov
na životné prostredie vykonané konzultácie v súlade s § 63 tohto zákona, pričom však nešpecifikuje

spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo ústnou formou
a v prejednávanom prípade boli vykonané písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom § 24 ods.
3 Zákona o posudzovaní vplyvov a § 33 ods. 2 správneho poriadku, t. j možnosť zaslať písomné
odôvodnené stanovisko, ako aj vyjadrenie k predmetnej zmene navrhovanej činnosti. Vzhľadom na
uvedené žalovaný zastáva názor, že prvostupňový orgán žiadnym spôsobom neporušil § 63 Zákona

o posudzovaní vplyvov. Vo vzťahu k námietke nenariadenia ústneho pojednávania žalovaný uviedol,
že v zmysle § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný
skonštatoval, že zo Zákona o posudzovaní vplyvov nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť
ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci považuje za
potrebné ústne pojednávanie nariadiť, pričom mal za to, že skutočný stav bol dostatočne zistený.

III.
Rozsah a dôvody žaloby
(argumenty žalobcu)

13. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca včas podal správnu žalobu pôvodne doručenú Krajskému
súdu v Bratislave dňa 31.03.2020, v ktorej namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov [(§ 191 ods. 1 písm. d) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)], že zistenie
skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.

e) SSP) a že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm.
g) SSP) a navrhol, aby prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie.

14. Žalobca následne uviedol argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva. Žalobca citoval ním
vybrané články Ústavy Slovenskej republiky, Charty základných práv Európskej únie a konštatoval,
že mu ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu
a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Konštatoval, že žalovaný zvolil
procesnýpostup,ktorýzásadneneviedolanemoholviesťknaplneniuprávverejnosti,atýmpádomkonal

v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.

15. Žalobca poukázal aj na argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva. V tejto časti žalobca
citoval ním vybrané ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov a správneho poriadku a konštatoval,
že žalobca zadefinoval v odvolaní svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich

navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa
na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj
v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Následne žalobca citoval ním vybranú judikatúru a uviedol,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah
odôvodnenia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre

posúdenie zákonnosti rozhodnutia.

16. Žalobca namietol, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona
o posudzovaní vplyvov a návrh pripomienok žalobcu v rozhodnutí neuviedol, pričom boli porušené práva
verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) Zákona o posudzovaní vplyvov

tým, že neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom
rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považoval
žalobca za nezákonný postup.

17. Žalobca považoval prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nestotožnil sa

s tvrdením, že žalovaný prihliadol na písomné stanoviská doručené v priebehu konania, pretože sa
v odôvodnení s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom mu boli
podľa jeho tvrdenia odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov a v oboch
rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.Súčasne v napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými
bol vedený pri hodnotení dôkazov.

18. Žalobca ďalej namietol, že v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku požiadal prvostupňový orgán
o kópiu spisu listom, ktorú však prvostupňový orgán žalobcovi nevyhotovil a nedoručil. Žalobca mal za
to, že došlo k ignorovaniu § 23 ods. 1 správneho poriadku. Ďalej poukázal na to, že existujú len dve
možnosti, ako mohol dostať žalobca kópiu spisu, a to (i) nahliadnutím do spisu s potrebou cestovania
a stratou času a (ii) elektronicky, kedy by pracovník správneho orgánu zabezpečil elektronickú podobu

spisu. Žalobca mal za to, že elektronická forma je hospodárnejšia, a preto nerozumel, prečo správny
orgán trval na tom, že kópiu spisu je možné získať len pri nahliadnutí do spisu.

19. Žalobca mal za to, že mu bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, právo
navrhnúť ďalšie dôkazy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a právo na priaznivé životné prostredie
podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces. Žalovaný sa

s oprávnením žalobcu dostať kópiu nevysporiadal správne.

IV.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

20. Podaním zo dňa 17.06.2020 sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril ďalší
účastník konania v 1. rade, ktorý uviedol, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím žalovaného, pričom
mal za to, že správne orgány sa v rámci administratívneho konania vysporiadali so všetkými námietkami
aj s ich náležitým odôvodnením, správne orgány mali k dispozícii všetky relevantné stanoviská, ktoré

boli potrebné k náležitému rozhodnutiu vo veci samej a nie je mu známe, že by bola niektorému
účastníkovi administratívneho konania spôsobená ujma na jeho právach alebo právom chránených
záujmoch. Uviedol, že každý z účastníkov administratívneho konania mal možnosť sa oboznámiť so
spisovým materiálom, nahliadať do neho, robiť si výpisy, odpisy a iné kópie, pričom bolo umožnené
podávať písomné vyjadrenia alebo si inou formou, prostredníctvom svojich podaní, uplatňovať svoje

práva a právom chránené záujmy.

21. Žalobca sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 1. rade vyjadril podaním zo dňa 01.07.2020,
v ktorom poukázal na niektoré zásady správneho konania a citoval vybrané odseky jednotlivých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Poukázal na

to, že vecné zdôvodnenie a vysporiadanie sa s pripomienkami žalobcu nesvedčia podľa jeho názoru
o tom, že by boli predmetom odbornej diskusie, nie je zákonné a nesie znaky svojvôle žalovaného,
ktorý s cieľom neposkytnúť právnu ochranu procesným právam žalobcu postupoval tak, že v konečnom
dôsledku boli porušené aj jeho hmotné práva.

22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2020, v rámci ktorého uviedol, že žalobu
podpísal a podal G. H. ako predseda žalovaného, ktorý nemá a ani v správnej žalobe nedeklaruje svoje
vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa. Nakoľko zo správnej žaloby nevyplýva, že by bola spísaná
I. J. H., a zároveň je nepochybné, že správnu žalobu podpísal a podal v mene žalobcu jeho štatutárny
orgán bez požadovaného vzdelania, žalovaný namietal nedostatok procesnej podmienky podľa § 49

ods. 1 SSP.

23. K námietke žalobcu, že požiadal o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej
podoby a tým, že mu nebol v tejto forme zaslaný, žalovaný porušil podľa názoru žalobcu § 23 ods.
1 správneho poriadku, žalovaný uviedol, že umožnil žalobcovi využiť svoje právo nahliadnuť do spisu

vrátane možnosti požiadať pri nahliadnutí do spisu o kópiu, odpis alebo výpis spisového materiálu
a vyjadriť sa k podkladu pred vydaním rozhodnutia, vrátane spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie, a to listom zo dňa 26.08.2019. Žalovaný zároveň poukazuje na to, že žalobca požiadal
žalovaného e-mailom zo dňa 02.05.2019 a zo dňa 04.05.2019 o zverejnenie podkladov na webovej
stránke, pričom z oboch zaslaných e-mailových podaní výslovne nevyplýva požiadavka žalobcu na

zaslanie kópie spisového materiálu v elektronickej podobe žalobcovi. Žalobca zároveň v správnej žalobe
tvrdil, že mal požiadať prvostupňový orgán o kópiu spisu listom, ktorú mu nevyhotovil a nedoručil,
k čomu žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o doručení takého listu, list s uvedeným obsahom
nebol žalovanému doručený a nie je súčasťou ani predkladaného administratívneho spisu. Žalobcanešpecifikoval uvedený list, nie je zrejmé, k akému dátumu sa viaže alebo kedy mal byť prvostupňovému
orgánu doručený.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mohol využiť inštitút oboznámenia sa s obsahom spisového
materiálu v súlade s § 23 správneho poriadku, ktorý však počas celého konania nevyužil. Zároveň
konštatoval, že prvostupňový orgán nie je povinný na základe žiadosti účastníka konania zverejniť
podklady k rozhodnutiu na svojej webovej stránke, ako ani prevádzať spisový materiál do elektronickej
podoby za účelom jeho zaslania účastníkom správneho konania. Nakoľko prevod spisového materiálu

do elektronickej podoby a jeho zaslanie účastníkom konania právny predpis neukladá, mal za to, že
neobstojí námietka žalobcu, že došlo k porušeniu § 23 ods. 1 správneho poriadku.

25. V súvislosti s námietkou porušenia práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa
§ 24 ods. 1 písm. i) Zákona o posudzovaní vplyvov žalovaný uviedol, že relevantná dokumentácia
bola v súlade so Zákonom o posudzovaní vplyvov žalovaným zverejnená a verejnosti dostupná na

webovomsídle,asúčasneboladostupnáajzverejnenímdotknutouobcou.Žalovanýzároveňkonštatuje,
že verejnosti bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného
písomného stanoviska v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov, a zároveň dal do pozornosti
aj čl. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ zo dňa 13.12.2011 o posudzovaní
vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v platnom znení, ktoré je

transponované aj do § 63 Zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný poukázal na to, že nariadenie
ústnych konzultácií je opodstatnené vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, a to predovšetkým, ak by ústna
konzultácia prispela k objasneniu veci, resp. ak by ústna konzultácia prispela k objasneniu veci, resp.
ak by tak požadoval osobitný zákon, pričom zo Zákona o posudzovaní vplyvov nevyplýva pre správny
orgán povinnosť vykonať ústne konzultácie.

26. Žalovaný záverom skonštatoval, že v správnom konaní sa dostatočne vysporiadal so všetkými
doručenými stanoviskami, vrátane stanovísk žalobcu, pričom neakceptovanie niektorých pripomienok
v nich uvedených je náležite zdôvodnené v prvostupňovom rozhodnutí a druhostupňovom rozhodnutí.

27. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 24.07.2020, v rámci ktorej zotrval na
svojej predchádzajúcej argumentácii.

28. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

V.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S

správnehosúdu,následnebolavecvsúladesRozvrhompráceSprávnehosúduvBratislavenarok2024
v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S
a je vedená pod sp. zn. BA-2S/88/2020.

30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd

preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu
v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a rozhodol na
pojednávaní dňa 19.02.2025, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.32. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

33. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Podľa § 29 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie
konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

35. Podľa § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,

obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak
ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie.

36. Žalobca v žalobe namietol (i) porušenie jeho práv z dôvodu nesprávnej aplikácie § 29
ods. 3 a 13 Zákona o posudzovaní vplyvov, čo spôsobilo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, (ii)
porušenie práva verejnosti na informácie tým, že neboli podklady sprístupnené predpísaným spôsobom
a boli podmienené nahliadnutím do spisu, (iii) porušenie práva efektívne hájiť záujmy tým, že mu nebolo
umožnené zúčastniť sa konzultácie, (iv) porušenie jeho práv z dôvodu, že mu nebola vyhotovená

a doručená kópia spisu elektronicky, čím nemohol ďalej uplatňovať svoje procesné práva a (v) porušenie
práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku.

37. Správny súd v súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku procesnej podmienky
podľa § 49 ods. 1 SSP konštatuje, že správna žaloba bola síce podpísaná štatutárnym zástupcom

žalobcu G. H., avšak v prípise, ktorým bola správna žaloba správnemu súdu doručená, bolo uvedené,
že správna žaloba bola spracovaná I. J. H., sekretárom združenia, ktorý je aj splnomocnený vo
veci pred súdom konať. Súčasťou správnej žaloby bol aj vysokoškolský diplom preukazujúci získanie
vysokoškolského právnického vzdelania II. stupňa J. H., ako aj poverovací dekrét na riadenie
sekretariátu žalobcu a na právne zastupovanie žalobcu vyplývajúce z tohto poverenia, pričom v bode

c) tohto poverovacieho dekrétu je uvedené, že I. J. H. je oprávnený spisovať a podávať správne žaloby
a zastupovať združenie ako žalobcu pred správnymi súdmi. Na základe uvedeného správny súd nemal
pochybnosti o tom, že predmetná správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, keďže rozhodujúcim
kritériom na posúdenie oprávnenosti je skutočnosť, ktorá osoba správnu žalobu spísala a nie, ktorá ju
podpísala. Poverovací dekrét možno podľa obsahu vyhodnotiť ako poverenie pre zamestnanca/člena

žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý tak bol oprávnený konať alebo
zastupovať žalobcu v konaní v prejednávanej veci podľa § 49 ods. 1 prvá veta SSP.

38. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí. Po preskúmaní tohto žalobného bodu správny súd uvádza, že táto námietka bola

uplatnená všeobecne, výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú judikatúru. Žalobca
konkrétne neuviedol, v čom vidí nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd
preskúmal prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že tieto spĺňajú kritéria
preskúmateľnosti tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Prvostupňový orgán, ako aj
žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali so všetkými námietkami

uplatnenými v konaní, v napadnutých rozhodnutiach sú jasne, zreteľne a vyčerpávajúco konštatované
podmienky, ktoré musí navrhovaná zmena č. 6 spĺňať pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov na
životné prostredie, a zároveň sú konštatované stanoviská príslušných orgánov. Po preskúmaní oboch
rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom, sú obsahovo súladné so správnym
poriadkom a sú logicky odôvodnené.

39. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán
si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov a určil, že navrhovaná
činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa Zákona o posudzovaní vplyvov, pričom vovýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán určil aj podmienky, ktoré eliminujú
alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené je predmetná námietka žalobcu
považovaná za nedôvodnú.

40. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie žalobcu správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Správny súd uvádza, že v preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť
a oznámil účastníkom konania, že začalo podľa § 18 správneho poriadku správne konanie vo veci
zisťovacieho konania o posudzovanie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a že

môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote – jedná sa o oznámenie o zmene navrhovanej činnosti –
upovedomenie o začatí konania zo dňa 30.04.2019, v rámci ktorého prvostupňový orgán uviedol, že do
spisu je možné nahliadnuť (robiť si z neho kópie, odpisy a výpisy) a vyjadriť sa v lehote do 10 pracovných
dní od doručenia. Oznámenie bolo riadne zverejnené a doručené účastníkom konania. Zároveň požiadal
dotknutú obec, aby o tejto skutočnosti informovala verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má
zriadené a na úradnej tabuli obce, a zároveň verejnosti oznámila, kedy a kde možno do oznámenia

nahliadnuť, v akej lehote môže zasielať pripomienky a miesto, kde ich môžu podávať. Zároveň bolo
účastníkom konania, ako aj dotknutej verejnosti listom zo dňa 26.08.2019 doručené upovedomenie
o podkladoch rozhodnutia, ku ktorým mali možnosť sa rovnako v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku
vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie s uvedením, kde je možné nahliadnuť do spisu (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) v lehote

do 7 pracovných dní od doručenia upovedomenia.

41. Správny súd ďalej uvádza, že ani tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán si nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z § 23 ods. 1 správneho poriadku, nemá oporu v administratívnom spise.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do administratívneho spisu

(v administratívnom spise sa nenachádza žiadny úradný záznam o nahliadnutí). Žalobca tak svoje
právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa tohto
ustanovenia patria. Z tohto ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán
má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah správneho spisu. V preskúmavanom
konaní prvostupňový orgán oznámil účastníkom konania začatie konania a že môžu podať svoje

stanoviská v stanovenej lehote. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní
porušené neboli. Správny súd súčasne uvádza, že žalobca sa podaním zo dňa 02.05.2019 vyjadril
kpodkladomrozhodnutia,atedavyužilsvojeprávo,ktorémubolodanéprvostupňovýmorgánomapodľa
§ 33 ods. 2 správnym poriadkom.

42. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa neuskutočnenia ústneho
pojednávania a konzultácie zo strany prvostupňového orgánu. Správny súd sa stotožnil s odôvodnením
tohto postupu zo strany žalovaného, keď s odkazom na Zákon o posudzovaní vplyvov uviedol, že v ňom
nie je vyšpecifikovaný spôsob a forma realizácie konzultácií, teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou

formou, resp. nie je stanovené, že by sa mali uskutočňovať výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán
umožnil účastníkom konania, ako aj verejnosti zúčastniť sa písomných konzultácií prostredníctvom § 24
ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov, ako aj podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny súd sa
stotožnil aj s odôvodnením nenariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci, nakoľko nevzhliadol
túto potrebu.

43. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o e-Governmente) a na § 25a správneho poriadku,
je potrebné uviesť, že § 17 ods. 1 písm. c) Zákona o e-Governmente výslovne upravuje výnimku

z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak
ideoúkonyvkonaníoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiachosôb,ktoréspočívajú
v práve nazerania do spisov.

44. Správny súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade § 23 ods. 1 správneho

poriadku je nutné rozlišovať (i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy
a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo dostať
informáciu zo spisov. Rozdielom je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne
iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinovanénajmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu.
Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu,
resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke

pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „v ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku
sa v súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby
„alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame
názor, že dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa
účastník konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby

do spisu priamo nahliadla“ (E., E. K. D.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222). Za
takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené,
alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie
(k tomu pozri aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/21/2021 zo
dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024).

45. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť
svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj
dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade
nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako
žiadal žalobca. Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov

v elektronickej / digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch,
ak spis, príp. jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej
podobe. Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie
podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady
apriorivspisenenachádzajú“(E.,E.K.D..Správnyporiadok.4.vydání.Praha:C.H.Beck,2022,s.222).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené a keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale
prvostupňový orgán len požiadal o zaslanie kópie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, nie je
možné konštatovať porušenie práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie (žalobca sa k podkladom rozhodnutia vyjadril e-mailovým podaním

zo dňa 04.05.2019). Správny súd tiež uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na povinnosť poskytnúť
mu v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka
je nedôvodná. Prvostupňový orgán ani žalovaný nevyžadovali od žalobcu preukazovanie tohto záujmu
ani nerozhodli o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.

47. V súvislosti s odkazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru (Prístup k informáciám o životnom
prostredí) správny súd poukazuje na to, že tento článok sa netýka účasti verejnosti na rozhodovacích
procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom prostredí na žiadosť verejnosti.
Zákonom, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj o životnom prostredí), je
zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o slobode
informácií“) a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť podal podľa tohto zákona. Správny súd
uvádza, že kasačný súd opakovane judikoval, že vzťah medzi Zákonom o slobode informácií a inými
osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29.09.2022). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil

právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti
od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide
o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas
celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je
spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok

(napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do
úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 29.02.2022 alebo sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022).

48. Aplikujúc tieto východiská na prejednávaný prípad si žalobca sám mohol zvoliť, akým spôsobom

bude prijímať informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa Zákona
o slobode informácií, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám
by bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale žalobca neuplatňoval svoje právo ako verejnosť
v širšom slova zmysle (cez Zákon o slobode informácií), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konaniapodľasprávnehoporiadku,jehožiadosťnespadalapodrozsahčl.4Aarhuskéhodohovoru,apretoodkaz
na čl. 4 Aarhuského dohovoru v žalobe neobstojí.

49. Správny súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom oznámení
o začatí konania okrem iného oznámil, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich
výpisy a majú právo nahliadať do podkladov. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval skutočnosť,
že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods.
1 správneho poriadku, a toto právo mohol využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo

v kontexte § 23 ods. 1 správneho poriadku zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom
konaní prvostupňový orgán oznámil účastníkom konania začatie konania a možnosť v súlade s § 33 ods.
2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, vrátane možnosti nahliadnuť
do spisu. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Keďže
žalobca na základe vlastného rozhodnutia a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu

nevyužil právo na nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku a nerealizoval ani jeho
právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, z toho dôvodu
jeho práva ako účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené. Taktiež správny súd
skonštatoval, že práva žalobcu na realizáciu ústneho pojednávania a konzultácií neboli porušené.

50. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému
aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvod, na

základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. O
trovách konania ďalšieho účastníka konania v 1. rade správny súd rozhodol tak, že mu nepriznal právo
na náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady, keďže
mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania.
Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu správneho súdu, aby sa k podanej žalobe vyjadril s

poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Ďalší účastník konania v 1. rade
podal písomné vyjadrenie k žalobe, ale správny súd aj vzhľadom na obsah predmetného vyjadrenia
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mu bolo možné priznať právo
na náhradu trov konania. Zároveň je potrebné uviesť, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Ďalšiemu účastníkovi konania v 2. rade taktiež nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko

mu žiadne trovy konania nevznikli.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).