Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Csp/180/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923203783
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7923203783.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. XXX/X,XXX XX D., proti žalovanému: Silverside, a.s., sídlo: Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 20.01.2022. Uviedol, že na veci má naliehavý právny záujem. Deklarovaním neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného

zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem
(6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Hrubá nerovnováha je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné
určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých
podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné
iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na
neprimeranosti. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je

jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy,
a preto je podľa názoru žalobcu dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným
právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Žalobca poukázal na skutočnosť, že Dohodu o zrážkach zo
mzdy podpísal so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Podľa jeho názoru, je dojednanie Zmluvy
o úvere ČI. III. bod 2.: „ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade ...." v rozpore s dojednaním
Dohody o zrážkach zo mzdy čl. II. bod 1.: „ Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku .....". Z uvedeného
logicky vyplýva, že uzavretím Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným ešte nemuselo dôjsť aj

k čerpaniu úveru, avšak žalovaný už v uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy mal voči žalobcovi
pohľadávku. Žalobca zastáva názor, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou
zmluvou, by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobca v čase vzniku
úverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody
podmieňovalo poskytnutie úveru, a ako taká, je táto dohoda neplatná. Žalobca uviedol, že žalovaný
požiadal jeho zamestnávateľa vykonať zrážku zo mzdy viac ako dvojnásobne vyššiu (vo výške 288,07

EUR), ako je dohodnutá výška zrážky v ČI. II. bod 3. Dohody o zrážkach zo mzdy (vo výške 142,28
EUR). Z takéhoto konania žalovaného sa podľa názoru žalobcu javí, že by aj v budúcnosti mohol vyzvať
zamestnávateľa k úhrade vyššej zrážky napr., ak by zamestnávateľ nemohol vykonať pravidelnú zrážku
v požadovanej výške z dôvodu práceneschopnosti je pravdepodobné, že by žalovaný následne vyzvalk výkonu vyššej zrážky, ako je dojednaná v Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca je tiež toho názoru,
že platná právna úprava v ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., umožňuje zabezpečiť
pohľadávku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

Predmetná Dohoda však zabezpečuje aj pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať úver, čo považuje za rozporné s vyššie citovaným ustanovením Občianskeho
zákonníka.

2. K žalobe priložil listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise sp.zn. 10Csp/153/2023 v konaní

o neodkladnom opatrení a to Zmluva o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie zo dňa 20.01.2022,
Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.01.2022, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/ iných príjmov
zo dňa 30.06.2022.

3. Uznesením zo dňa 25.10.2023 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Žalovaný vo svojom
vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 187/2022 pod číslom

K056351 zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022,
ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti
Silverside, a. s. v konkurze. Okresný súd Bratislava I výrokom III. uznesenia zároveň rozhodol o tom,
že do funkcie správcu ustanovuje JUDr. Alexandru Molnárovú, so sídlom kancelárie Kominárska 2,
4, 831 04 Bratislava. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 85/2023 pod číslom K024068

zverejnené Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým
Okresný súd Bratislava I rozhodol o tom, že do funkcie správcu úpadcu spoločnosti Silverside, a.
s. v konkurze ustanovuje UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava,
značka správcu: S 2009. Dňa 05.05.2023 bolo zo strany konkurzného správcu UBC 2020, k. s., so
sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, značka správcu: S 2009, ako správcu úpadcu

spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze udelené plnomocenstvo advokátskej kancelárii VIVID LEGAL
na zastupovanie žalovaného vo všetkých civilných sporových konaniach vedených voči dlžníkom, alebo
ručiteľom spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze, a to bez ohľadu na ich procesné postavenie. Žalovaný
zdôraznil, že podľa ustanovenia § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov: „Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú

majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na
návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.“ Keďže toto súdne
konanie: a) sa týka majetku úpadcu Silverside, a.s. v konkurze, b) bolo začaté po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu Silverside, a.s. uznesením, je možné jednoznačne uzavrieť, že žaloba mala byť podaná

voči správcovi a nie voči žalovanému, pričom žalovaný ani nemôže byť účastníkom tohto súdneho
konania. Na základe vyššie citovaného ustanovenia ZKR je možné konštatovať, že žalovaný nie je
pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní. Tvrdí, že podaná žaloba je zmätočným
dokumentom a je zjavne nedôvodná, keďže žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v
tomto súdnom konaní.

4. Súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi a uznesením zo dňa 01.12.2023 vyzval žalobcu, aby
sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Zároveň bol poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí
prihliadnuť. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Pojednávanie dňa 10.04.2024 súd vykonal v neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. § 180 CSP.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe voči žalovanému Silverside a.s. trvá v celom
rozsahu a v celom rozsahu sa pridržiava žaloby, ktorú súdu doručil a na všetkých dôvodoch. Na otázku
sudkyne, prečo sa nevyjadril k doručenému vyjadreniu žalovaného k žalobe, aj keď bol na to súdom

vyzvaný uznesením zo dňa 01.12.2023, pričom v danom vyjadrení bolo uvedené, že na žalovaného
Silverside a.s. bol vyhlásený konkurz, žalobca odpovedal, že trvá na podanej žalobe proti žalovanému
Silverside, a.s..

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania

zistil tento skutkový stav veci:

V posudzovanej právnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na tunajší súd žalobu o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej ako žalovaného označil Silverside a.s. Súd v danejsúvislosti poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 22. septembra
2022 sp. zn. 31K/25/2022 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 187/2022 dňa 29.09.2022 vyhlásil
na majetok dlžníka - Silverside a.s. konkurz. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 85/2023

pod číslom K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2022, sp. zn.
31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I rozhodol o tom, že do funkcie správcu úpadcu spoločnosti
Silverside, a. s. v konkurze ustanovuje UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08
Bratislava. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vyhlásením konkurzu na majetok Silverside a.s., oprávnenie
konať za Silverside a.s. prešlo na správcu.

7. Medzi stranami bola sporná žalovaným namietaná pasívna vecná legitimácia žalovaného.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

9. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3/ CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

10. Podľa § 150 ods. 1 a 2/ CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZoKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s
majetkompodliehajúcimkonkurzuaoprávneniekonaťzaúpadcuvoveciachtýkajúcichsatohtomajetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu.

12. Podľa § 47 ods. 5 ZoKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu

patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

13.Stranouvsporesaniektomôžestaťbeztoho,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,oktorýv

konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,závisíodtoho,čije
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve

užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na
základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

14. Súd sa v úvode zaoberal námietkou žalovaného, ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

v konaní. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia, je stav plynúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej,
resp. pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere
nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie
účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať a ich

dôsledkochaprocesnompostupe).Nemožnovšakznejvyvodiťpovinnosťsúdupoučiťžalobcuotom,že
ním označený účastník nie je v spore legitimovaný, keďže by tak nešlo o poučenie o procesných právach
a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený poskytnúť.15. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní
ide; môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe

mohlo mať priaznivý dopad na jej práve. Keďže predmetné súdne konanie sa týka majetku úpadcu
Silverside, a.s. v konkurze a bolo začaté po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu Silverside, a.s., je
možné jednoznačne uzavrieť, že v zmysle § 47 ods. 5 ZoKR žaloba mala byť podaná voči správcovi
úpadcu a nie voči žalovanému priamo, pričom žalovaný samotný nemôže byť účastníkom tohto súdneho
konania. Ak žalobca v tomto konaní nesprávne označil žalovaného účastníka, ktorý nie je nositeľom

hmotnoprávnych povinností, ktoré sú predmetom namietaného právneho vzťahu, súd prvého stupňa
žalobu proti takto označenému žalovanému z titulu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietne.

16.Súdžalobuzamietolzdôvodunedostatkupasívnejvecnejlegitimácienastranežalovaného.Vsúlade
s ustanoveniami § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku uviedol skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre také meritórne rozhodnutie o žalobe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Aj keď strany uvádzali aj iné skutočnosti procesného útoku a procesnej obrany, na rozhodnutie vo
veci samej tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, už ostatné tvrdenia strán nebolo potrebné
v dôvodoch rozsudku uvádzať. V odôvodnení rozhodnutia sa súd nezaoberal každým tvrdením strán
sporu. Povinnosťou súdu je v dôvodoch rozsudku uviesť a vyhodnotiť iba tie tvrdenia, dôkazy a
návrhy strán, ktorým súd priznáva závažnosť a podmienku nevyhnutnosti pre presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia vo veci. Z uvedeného dôvodu na otázky, ktoré tento charakter nespĺňajú, súd nemusí dať
v odôvodnení rozsudku odpoveď a ani sa o nich zmieňovať.

17. Podľa ust. § 255 ods.1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

18. Podľa ust. § 262 ods.1/ CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 262 ods.2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanému, lebo v konaní mal plný úspech. Po
právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.