Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-64C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204328
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1322204328.7

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D., zastúpený:
PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17, Bratislava proti žalovanému: 1.) A. E., nar. XX.XX.XXXX, D. F.
XXXX/XX, C., 2.) G. E., nar. XX.XX.XXXX, H. G. X/X, E., obaja zastúpení: JUDr. Stanislav Michal, Ulica
Bedřicha Smetanu 8A, Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaní doručili súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali aby súd
žalobkyni nariadil povinnosť mesačne hradiť všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti, a to až
do právoplatného skončenia konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že „od začiatku súdneho pojednávania

žalobkyňa pravidelne a v plnom rozsahu neuhrádza všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti.
V dôsledku toho vznikajú pravidelne nedoplatky za správu a údržbu nehnuteľnosti a za energie.
Žalovaní jednak nemajú fyzický prístup do predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v nej býva žalobkyňa so
svojou rodinou a jednak na základe súdom nariadených neodkladných opatrení im je znemožňované
akékoľvek právne disponovanie s nehnuteľnosťou, a je preto nesporné, že energie ktoré je potrebné v
súvislosti s nehnuteľnosťou platiť spotrebováva ona a jej rodinný príslušníci. Je v rozpore v morálkou

aj platnou právnou úpravou, aby žalovaní ako osoby v právnom postavení vlastníkov nehnuteľnosti,
ktorí ale zároveň majú právne znemožnené svoju nehnuteľnosť akýmkoľvek spôsobom užívať, platili
za energie, ktoré spotrebováva výlučne žalobkyňa a jej rodinný príslušníci. Zároveň jej doručili podania
označené ako ,,Výzva na vypratanie a vrátenie predmetu výpožičky“ a preto nemá právny titul na
užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Takýto stav vytvára ich nedobrovoľnú povinnosť platiť predmetné
energie a následne im vzniká nutnosť žiadať od žalobcu ich nahradenie. Žalovaní museli aktuálne

pristúpiť k právnemu vymáhaniu uvedených poplatkov, a to súdnou cestou. V súčasnosti tento stav
pretrvávaazasavzniklinovénedoplatkyvspojitostisužívanímpredmetnejnehnuteľnosti.Bezupravenia
pomerov, ktoré aktuálne existujú, bude vznikať každý mesiac bezdôvodné obohatenie vznikajúce z
dôvodu neplatenia poplatkov priamo súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti zo strany žalobkyne (ona
a jej rodina užívaním nehnuteľnosti podmieňuje existenciu a výšku spotrebovaných energií) a potom
následne súdne spory, v rámci ktorých sa budú žalovaní domáhať nápravy. Žalobkyňa neprejavuje

záujem ani ochotu platiť jednak poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti a ani náklady spojené s
hypotekárnym úverom viazaným na predmetnú nehnuteľnosť.“

3. Žalobkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že „žalovaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založili
na zavádzaní súdu. Predovšetkým to bola ona, resp. jej manžel, ktorý uhrádzal náklady spojené s
užívaním nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade, naopak, niekoľkokrát kontaktoval zamestnankyňu správcu

bytového domu a vyslovene sa domáhal toho, aby správca neprijímal peniaze od žalobkyne ani jej
manžela a explicitne žiadal, aby tieto prostriedky správca vrátil žalobkyni (e - mail žalovaného v 1.rade zo dňa 06.12.2023 adresovaný správcovi bytového domu). Čiže to bol žalovaný v 1. rade, ktorý
sa domáhal toho, aby správca platby od žalobkyne, resp. jej manžela neprijímal. Bez ohľadu na toto
protichodné a nelogické správanie sa žalovaného 1. rade, žalobkyňa, resp. jej manžel pokračovali v

úhradách plnení správcovi bytového domu spojených s užívaním nehnuteľnosti. Vzhľadom na ataky
žalovaných voči správcovi bytového domu vypracoval správca pre žalobkyňu a jej manžela vyhlásenie,
v ktorom títo výslovne vyhlasujú, že uhrádzajú platby týkajúce sa správy a tieto platby je potrebné
považovať, akoby ich vykonávali vlastníci. Z toho vyplýva, že tvrdenie žalovaných v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa preukázateľne nezakladá na pravde. Úplne absurdne vyznieva ich rovnaký

„argument“, týkajúci sa platieb energií. Bol to práve žalovaný v 1. rade, ktorý svojvoľne, bez toho aby
akokoľvek informoval žalobkyňu alebo jej manžela, žiadal dodávateľa elektrickej energie, ZSE Energia,
a.s., o zmenu odberateľa s nepravdivým argumentom, ktorým bolo „neplatenie nájomného“. Dodávateľ
následne dňa 17.10.2023 neplatne odstúpil od zmluvy, čo je dosiaľ predmetom sporov medzi bývalým
odberateľom, ktorým bol A. B., manžel žalobkyne a dodávateľom, ZSE Energia, a. s. Preto ak žalovaní
uvádzajú, že žalobkyňa neplatí za energie, je to tak preto, že túto možnosť jej žalovaný v 1. rade

protiprávne odňal. Žalovaní rovnako ako pri platbách spojených so správou domu, zavádzajú súd aj
tvrdením, že neprejavuje záujem platiť „ani náklady spojené s hypotekárnym úverom viazaným na
predmetnú nehnuteľnosť.“ Žalovaní jej avizovali, že nebudú splácať bankový úver č. 5119045891, ktorý
poskytla Tatra banka, a.s. na financovanie kúpy nehnuteľnosti (záložné právo Tatra banka, a.s. na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G., okres E. I., v časti C: Ťarchy, pod V-24624/2019, poradové číslo

vlastníka 21). Z dôvodu, aby banka nepristúpila k výkonu záložného práva, sa žalovaných dopytovala
listami zo dňa 18.06.2024 na výšku úveru, aby takémuto jednostrannému konaniu banky v dôsledku
neplatenia úveru predišla. Žalovaní jej neposkytli žiadnu informáciu. Túto jej však poskytla Tatra banka,
a.s., nakoľko prejavila záujem o splácanie úveru, čo je zmluvný dôvod, pre ktorý môže banka pristúpiť
k poskytnutiu informácií aj tretej osobe. Na stretnutí v centrále C. E. na Hodžovom námestí č. 3

v Bratislave dňa 20.08.2024 pracovníci oddelenia vymáhania pohľadávok a právneho oddelenia ju
informovali, za prítomnosti jej manžela A. B. a právneho zástupcu, že žalovaní úver neplatia a výslovne
nesúhlasia, aby tento úver splácal niekto iný. Z ich konania je preto zrejmé, že sa pokúšajú vyvolať
nútený výkon záložného práva zo strany záložného veriteľa, t. j. banky a týmto spôsobom obísť zákaz
nakladania s nehnuteľnosťou uložený nariadeným predbežným opatrením. Žalobkyňa naopak, ponúkla

banke možnosť ručenia za úver ako garanciu jeho riadneho splácania, na základe čoho jej banka zaslala
návrh zmluvy o ručení, o obsahu ktorého prebiehajú s bankou rokovania.“

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

14. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by
výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení
svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak

musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi nenahraditeľnú
ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Neodkladné
opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť
podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu
aspoň osvedčenia nároku. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom aplikovateľným až v čase,
keď sa niečo deje.

15. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením
neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami,

navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby
bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Procesnú
zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Neodkladné
opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok navrhovateľa, môže mať dočasný charakter, ktorého

hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. Civilného sporového poriadku ale i trvalý charakter, kedy
návrh konzumuje vec samu.

16. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného (zásada proporcionality).

17. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po

dôkladnomzváženívšetkýchokolnostídanejvecidospelkzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladného
opatrenia nie je dôvodný.

18. Žalovaní nepreukázali a neosvedčili konkrétne skutočnosti nasvedčujúce obsiahnuté v návrhu.
Taktiež neosvedčili ani potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov so žalobkyňou; v tejto časti je návrh bez

akejkoľvek podpory listín, či iných skutočností, ktoré by aspoň náznakom osvedčili potrebu zásahu
súdu. Ide iba o nepodložené tvrdenia. Žalovaní spolu s návrhom predložili iba „potvrdenia o platbách
realizovaných v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti“. Z týchto potvrdení však nevyplývajú žiadne, pre
nariadenie neodkladného opatrenia, relevantné skutočnosti. Konkrétne ide o potvrdenie o pohyboch nabežnom účte v rozsahu 24,35 Eur až 52,- Eur (č. l. 567), potvrdenie o zahraničnej platbe (č. l. 568)
a potvrdenia o realizácii platieb (č. l. 569 – 583). Z týchto listín však nie je možné žiadnym spôsobom
vyčítať nosnú argumentáciu žalovaných, a síce, že „platia za energie, ktoré spotrebováva výlučne

žalobkyňa a jej rodinný príslušníci“, resp. že žalobkyňa „pravidelne a v plnom rozsahu neuhrádza všetky
náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti“. Tieto listiny totiž neobsahujú žiadnu poznámku či odkaz, že
sa jedná o platby za predmetnú nehnuteľnosť – uvedenie variabilného symbolu (ktorý na jednotlivých
listinách ani nie je totožný) nemá v tomto smere žiadnu výpovednú hodnotu. Je síce pravdou, že na
niektorých potvrdeniach o platbách (č. l. 570 – 582) je v poznámke „správa byt Betak“, resp. „sprava

garaz Betak“, avšak jednak ide o platby v rokoch 06/2022 – 11/2022 a 08/2023 – 11/2023 a jednak stále
nie je možné ani len osvedčiť, o ktorý „byt“ či „garáž“ sa má jednať. Je výlučne na ťarche žalovaných,
ako navrhovateľov neodkladného opatrenia, aby náležitým spôsobom opísali rozhodný skutkový stav
a osvedčili rozhodné skutočnosti. O to viac, ak sú zastúpení právnym zástupcom, čo podľa čl. 11
ods. 3 Civilného sporového poriadku predpokladá konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaní mali
jasne a zrozumiteľne opísať a osvedčiť ich platobnú disciplínu a tiež jasne a zrozumiteľne vysvetliť,

že tieto platby sa týkajú sporných nehnuteľností. To však neučinili. Nosným argumentom na nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia malo byť to, že žalobkyňa „pravidelne a v plnom rozsahu
neuhrádza všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. V dôsledku toho vznikajú pravidelne
nedoplatky za správu a údržbu nehnuteľnosti a za energie“. Nakoľko v tejto súvislosti žalovaní žiadne
listiny v návrhu nespomenuli a ani nepredložili, ide iba o všeobecné a nepodložené tvrdenie. Toto ich

tvrdenie preto nie je možné nijakým spôsobom verifikovať a osvedčiť. Ak na nehnuteľnostiach majú
vznikať nedoplatky, pričom žalovaní sú ich vlastníkom, tak toto tvrdenie možno jednoducho podložiť
výpisom nedoplatkov od správcu. To však neučinili.

19. V tomto smere tak možno záverom uviesť, že okrem nepodložených a neosvedčených tvrdení,

žalovaní žiadne ďalšie relevantné listiny nedoložili. Nie je úlohou súdu tieto pochybenia za iniciátorov
nariadenia neodkladného opatrenia naprávať. Ide o dôkazné bremeno ťažiace výlučne ich. Nie sú
osvedčené ani základné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebu bezodkladne upraviť pomery tak,
ako to žalovaní navrhovali. Absencia relevantných listín sama o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nárok žalovaných bol navyše neosvedčený.

20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je
možné konštatovať, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

21. Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samu, súd o

trovách konania nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).