Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120453437
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6120453437.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: A. B.

C., D. XX, E. XXX XX, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: RCD, s.r.o. v likvidácii, Nové záhrady I 11,
Bratislava 821 05, IČO: 44 190 387, proti žalovanému: SYSTÉMOVÉ DEBNENIE - TM, s. r. o., Nové
záhrady I/11, Bratislava 821 05, IČO: 46 566 465, zast.: Mgr. JUDr. PhDr. Ivana Merková, advokátka,
Mierová 183, 821 05 Bratislava, o zaplatenia 68.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 21.12.2020
sa správca konkurznej podstaty úpadcu ako žalobca domáhal zaplatenia sumy 68.000,- EUR s
príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za postúpenie pohľadávok.

2. Návrh (žalobu) odôvodnil tým, že úpadca podnikal na území SR od roku 2008 do doby vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok, v oblasti stavebnej činnosti a realizácie stavieb. Jediným spoločníkom (s

obchodným podielom vo výške 100 %, ktorému zodpovedá vklad do základného imania vo výške
6.638,78 EUR) a zároveň jediným konateľom spoločnosti je F. A.. Spoločnosť žalovaného má dvoch
spoločníkov s obchodnými podielmi po 50 %, ktorým zodpovedá vklad do základného imania vo výške
2.500,- EUR. Jedným zo spoločníkov spoločnosti žalovaného (s obchodným podielom vo výške 50 %,
ktorému zodpovedá vklad do základného imania vo výške 2.500,- EUR) a zároveň jedným z dvoch
konateľov spoločnosti žalovaného je F. A.. S poukazom na ust. § 9 ods.1 až 3 zákona č.7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) je spoločnosť

žalovaného spriaznenou osobou úpadcu. Úpadcu ako postupca uzatvoril dňa 19.10.2018 so žalovanou
akopostupníkomzmluvuopostúpenípohľadávok(ďalejlen„zmluvaopostúpení“),ktorouboliprevedené
nažalovanúpohľadávkyúpadcuvočispoločnostiARSREAL,s.r.o.,spoluvovýške69.250,07EUR,ktoré
vznikli na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.7.2015 titulom doplatku ceny za zrealizované dielo vo výške
44.250,07 EUR a na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.10.2018 v celkovej sume 25.000,-EUR. Odplata
za prevod pohľadávok bola v súlade s čl. II. bod 1. a 2. zmluvy o postúpení pohľadávok dohodnutá
vo výške 68.000,-EUR a táto mala byť uhradená v lehote do 31.12.2018. Žalovaný dohodnutú odplatu

vo výške 68.000,-EUR za postúpenie pohľadávok úpadcovi/žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.
Správca úpadcu zaradil do súpisu majetku - pohľadávku voči žalovanému vo výške 68.000,- EUR s
príslušenstvom, ktorej právnym dôvodom vzniku je neuhradenie vyššie uvedenej odplaty za postúpenie
pohľadávok, a táto tvorí súčasť všeobecnej podstaty úpadcu. Súpis všeobecnej podstaty úpadcu bolzverejnený v Obchodnom vestníku č.245/2020 zo dňa 21.12.2020 pod číslom K090892, v ktorom je pod
poradovým číslom 1 zapísaná pohľadávka voči žalovanému. Medzi úpadcom a žalovaným sa jednalo o
obchodnoprávny vzťah. V súlade s § 369 ods.1 Obch. zák. platí, že ak je dlžník v omeškaní so splnením

peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez
potrebyosobitnéhoupozornenia.Ďalej§369ods.2Obch.zák.upravuje,žeakvýškaúrokovzomeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením. Nariadenie vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadením vlády“) v § 1 ods.1 upravuje sadzbu. Základná sadzba
ECB je počnúc 16.3.2016 určená vo výške 0,00 % p.a. S ohľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou dlžnej sumy celkovo výške 68.000,- EUR, vznikol úpadcovi/žalobcovi v súlade
s vyššie uvedeným § 369 Obch. zák. v spojitosti s nariadením vlády voči žalovanému nárok na úrok z
omeškania, ktorý predstavuje výšku 8,00 % p.a. z dlžnej sumy.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že spoločnosť STANMAR, s.r.o. (terajšie
obchodné meno: RCD, s.r.o. v likvidácii), ako postupca, uzavrela s ním ako postupníkom Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 19.10.2018, na základe ktorej mu postupca postúpil pohľadávky voči
spoločnosti ARS REAL, spol. s r.o., IČO: 35 923 725. Časť odplaty za postúpenie pohľadávok zaplatil
dňa 22.11.2018 vo výške 49.000,- EUR na bankový účet postupcu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX a zostávajúca časť odplaty vo výške 19.000,- EUR bola uhradená formou započítania pohľadávok
jednostranným právnym úkonom postupcu zo dňa 30.11.2018. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že si svoj
záväzok voči žalobcovi, vyplývajúci mu z uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok riadne a včas splnil,
uplatnený nárok žalobcu považuje za neopodstatnený, neuznáva ho v celom a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu k veci uviedol, že žalovaný v podanom odpore uviedol zmätočné
a zavádzajúce až nepravdivé informácie, pričom výslovne popiera tvrdenia žalovaného obsiahnuté v
podanom odpore. Žalovaný nepopiera, že k uzatvoreniu zmluvy o postúpení došlo, pričom nepopiera
ani výšku dohodnutej odplaty za postúpenie, ktorá bola medzi stranami dojednaná vo výške 68.000,-

EUR (ďalej len „odplata za postúpenie“), ktorá mala byť uhradená žalovaným v lehote do 31.12. 2018.
Tvrdenia žalovaného, že odplatu za postúpenie pohľadávok uhradil v dvoch častiach s tým, že časť
odplaty vo výške 49.000,- EUR zaplatil na bankový účet postupcu dňa 22.11.2018 a časť v sume 19.000,
-EUR uhradil formou započítania jednostranným právnym úkonom, sú v rozpore so skutkovým stavom,
nakoľko zo žiadneho zo žalovaným predložených dokladov nevplýva, že by odplata za postúpenie bola

žalovaným reálne zaplatená. Žalovaný do konania predložil potvrdenie z VÚB, a.s. z ktorého vyplýva,
že dňa 22.11.2018 bol G. H. (nie žalovaným), realizovaný vklad hotovosti v celkovom objeme 49.000,-
EUR na účet číslo F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý patril úpadcovi. Z predmetného dokladu
nie je možná identifikácie tejto platby, tj. z predmetného dokladu vôbec nevyplýva, že sa jedná o úhradu
odplaty za postúpenie pohľadávok voči spoločnosti ARS REAL, spol. s r.o., t.j. tvrdenie žalovaného, že

sa jedná o čiastočnú úhradu odplaty je výlučne len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia žalovaného.
Uvedenú platbu nie je možné identifikovať ani v účtovníctve úpadcu, keďže predmetná pohľadávka voči
žalovanému vo výške 68.000,- EUR titulom úhrady odplaty za postúpenie pohľadávok nie je evidovaná
ani v zozname pohľadávok úpadcu za rok 2018, ktorý zoznam predložil štatutár F. A. na základe
predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie súčinnosti správcovi konkurznej podstaty. Predmetný doklad z

banky je bez akéhokoľvek zaúčtovania, t.j. nie je zrejmé, o koho doklad sa jedná, či o doklad žalovaného,
alebo o doklad tretej osoby G. H., resp. či sa vôbec jedná o účtovný doklad. Takýto doklad ako dôkaz
na preukázanie zaplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky je bez akejkoľvek relevancie. Zároveň k
uvedenej platbe uvádza, že bezprostredne po hotovostnom vklade sumy 49.000,- EUR na účet úpadcu
dňa 22.11.2018, bola z účtu úpadcu vybratá opäť v hotovosti suma 53.000,- EUR, a to bez akejkoľvek

špecifikácie, navyše pravdepodobne tou istou osobou, ktorá realizovala vklad, ktorá, nie je zrejmé
ako je možné, že mohla s účtom úpadcu disponovať, pričom uvedené nepochybne nasvedčuje tomu,
že sa jednalo o špekulatívnu a účelovú platbu, keďže táto suma bola ihneď z účtu vybratá. Otázkou
tiež zostáva prečo (na základe akého právneho titulu) fyzická osoba G. H., mala realizovať úhradu v
nie zanedbateľnej sume za iný subjekt, za právnickú osobu žalovaného. Žalovaný ďalej preukazuje

čiastočnú úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 19.000,- EUR jednostranným úkonom
započítania pohľadávok datovaný zo dňa 30.11.2018 (ďalej len „jednostranný zápočet“), ktorý doklad je
vystavený úpadcom a podpísaný štatutárom F. A.. Nie je zrejmé, kedy a ako bol jednostranný zápočet
doručený žalovanému, resp. či vôbec bol tento doklad doručený žalovanému, keďže za úpadcu ažalovaného koná tá istá osoba, F. A.. Navyše, aj tento doklad je bez akéhokoľvek zaúčtovania, t.j. nie je
zrejmé, o koho doklad sa jedná, či o doklad žalovaného, resp. doklad úpadcu, resp. či sa vôbec jedná
o účtovný doklad, t.j. takýto doklad je bez akejkoľvek relevancie. Predložený jednostranný zápočet je

zmätočný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko z neho nie zrejmé, aká pohľadávka žalovaného mala byť
predmetom zápočtu, čo bolo obsahom dokladu čísla 2018011 zo dňa 12.11.2018, splatný 30.11.2018,
či sa jedná o označenie čísla faktúry, alebo o aký druh „účtovného“ dokladu sa jedná. Zo započítanie
tiež nie je zrejmé akú službu/aký tovar mal dodať žalovaný úpadcovi za cenu 20.472,- EUR, ako aj,
či uvedená suma je s DPH alebo bez DPH. Taktiež nie je zrejmé, či takáto pohľadávka žalovaného

v sume 20.472,- EUR, ktorá mala byť predmetom započítania vôbec existuje. Jednostranný zápočet
nesedí s účtovným denníkom, t.j. platbu s uvedenými identifikačnými údajmi nie je možné identifikovať
ani v účtovníctve úpadcu, navyše vychádzajúc z jeho účtovného denníka za rok 2018, je pod uvedeným
číslom označená faktúra (OF, faktúra vystavená úpadcom – za stavebné práce) č. 2018011 zo dňa
23.3.2018 na sumu 35.838,68 EUR odberateľovi I. B. J. – VALENT. Započítací prejav je možné urobiť
až po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou

neskôr, pričom skutočnosti uvedené vyššie, ako aj samotný dátum započítacieho prejavu, ktorý je
zároveň deň splatnosti „dokladu“ číslo 2018011, ako aj skutočnosť, že za úpadcu aj žalovaného koná tá
istá osoba, a to F. A., vzbudzuje pochybnosti o akejkoľvek relevantnosti predloženého jednostranného
zápočtu. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že sa jedná o doklad, ktorý bol na základe žiadosti
SKP účelovo vytvorený do konkurzného konania a ktorý bez ďalšieho nie je dôkazom preukazujúcim

čiastočný zánik záväzku žalovaného titulom úhrady odplaty za prevod v sume 19.000,- EUR, tak ako to
tvrdí žalovaný. K vzájomnému započítaniu pohľadávok úpadcu a žalovaného v zmysle § 580 a § 581
Občianskeho zákonníka nedošlo. S poukazom na vyššie uvedené zo žalovaným predložených dokladov
nevyplýva, že by zaplatil odplatu vo výške 68.000,- EUR za postúpenú pohľadávku voči spoločnosti ARS
REAL, spol. s r.o. a žalovaný sa v konaní len snaží dezinterpretovať predložené doklady, že odplatu

zaplatil, keďže je zrejmé, že inými dokladmi preukazujúcimi úhradu odplaty nedisponuje, resp. ich podľa
potreby dodatočne vytvorí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže úpadca aj žalovaný sú účtovnými
jednotkami, dokumenty, ktorými žalovaný preukazuje zaplatenie odplaty, nie je možné považovať za
účtovné doklady žalovaného, ktoré by boli spôsobilé preukázať zánik pohľadávky úpadcu uplatňovanú
v tomto konaní.

5. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že I. G. H. je konateľom žalovaného,
ktorý koná v jeho mene v pozícii štatutárneho orgánu, takže je úplne logické, že úhradu nemohla
uskutočniť právnická osoba, ako to uvádza žalobca, ale konateľ, ktorý za právnickú osobu koná,
pričom bežná prax bánk je, že v prípade akýchkoľvek hotovostných operácií, teda aj vkladu na účet,

vyžaduje od vkladajúcej osoby identifikáciu prostredníctvom, spravidla občianskeho preukazu, ktorú
banka bez akejkoľvek autorizácie zo strany vkladajúceho, uvedie do údajov príslušnej transakcie. Vo
veci identifikácie platby žalobca sám predložil výpis obratov J. E., z ktorého jednoznačne vyplýva, že
dňa 22.11.2018 bola uskutočnená „ÚHRADA POSTÚPENIE POHĽADÁVKY“ v sume 49.000,- EUR,
čím je platba jednoznačne identifikovaná. V prípade, ak žalobca tvrdí, že predmetná úhrada nebola

určená ako odplata za postúpenie pohľadávky, mal sám žalobca zdokladovať účel predmetnej platby,
no keďže takto neurobil, tvrdenie žalobcu je len bezdôvodným spochybňovaním účelu platby, ktorú
riadne a preukázateľne vedie vo svojej účtovnej evidencii. Arbitrárne tvrdenie, či spochybňovanie účelu
platby zo strany žalobcu evokuje domnienku, že predmetná platba by bola bezdôvodným obohatením,
čo by zakladalo povinnosť žalobcu vrátiť plnenie v celej výške. Dokument žalobcu predložený v

prílohe vyjadrenia označený ako „Kniha pohľadávok zúžená po partneroch“ je kniha vystavených
faktúr. Keďže predmetná pohľadávka žalobcu v sume 68.000,- EUR vznikla na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 19.10.2018, takáto pohľadávka sa neúčtuje ako vystavená faktúra, ale
účtuje sa na účet 315 – Ostatné pohľadávky, prostredníctvom interného dokladu, teda nie je dôvod,
aby vstupovala do knihy vystavených faktúr. Zaúčtovanie tejto pohľadávky by bolo možné zistiť z

Účtovného denníka, pričom vznik pohľadávky sa účtuje na strane MD - Má dať a zánik pohľadávky,
v dôsledku úhrady, sa účtuje na strane D - Dal. V jeho účtovnej evidencii je úhrada pohľadávky v
celkovej výške 68.000,- EUR riadne zaevidovaná, pričom k žiadnej reklamácii úhrady zo strany žalobcu
nikdy nedošlo. Dňa 22.11.2018 zaplatil časť odplaty za postúpenie pohľadávok vo výške 49.000,-
EUR na bankový účet žalobcu a zostávajúca časť odplaty vo výške 19.000,- EUR bola uhradená

formou započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom postupcu zo dňa 30.11.2018. Tvrdenie
žalobcu o následnom výbere hotovosti v sume 53.000,- EUR je založené na ničím nepodložených
domnienkach, keď na jednej strane tvrdí, že táto suma bola pravdepodobne vybratá tou istou osobou,
a ďalej pokračuje jednoznačným tvrdením, že tak vklad, ako aj výber uskutočnil konateľ žalovaného, čosa nezakladá na pravde, ale iba na domnienkach žalobcu, keďže I. G. H. nemal nikdy k bankovému
účtu žalobcu žiadne dispozičné práva. Primárnym účelom bankového účtu je prijímať hotovostné aj
bezhotovostné peňažné plnenia, a na druhej strane slúži na úhrady záväzkov spoločnosti, ako aj na

hotovostné výbery pre potreby spoločnosti. Keďže F. A. bol v čase podpisu započítania pohľadávok
jednostranným právnym úkonom dňa 30.11.2018 konateľom tak žalobcu ako aj žalovaného, doručenie
bolo uskutočnené v momente podpisu uvedeného dokumentu a nebolo potrebné doručovať ho iným
spôsobom a opätovne do rúk konateľa spoločnosti žalovaného, o čom svedčí aj skutočnosť, že
predmetný dokument je aj riadne vedený v účtovnej evidencii žalovaného. Nie zrejmé, z akých dôvodov

žalobca vyhodnotil zápočet ako zmätočný, neurčitý a nezrozumiteľný, má za to, že obsah zápočtu je
určitý a zrozumiteľný, naviac bol riadne zaúčtovaný a vedený v príslušnej účtovnej evidencii. Čo sa týka
vzťahu započítavanej sumy a DPH, považuje za potrebné ozrejmiť, že zápočet je absolútnou sumou,
ktorá nemá žiadny súvis s uplatňovaním DPH, nakoľko DPH bola vysporiadaná pri vzniku príslušnej
pohľadávky, resp. záväzku, ktoré sú predmetom započítania. V prípade evidencie v účtovnom denníku
si žalobca zamieňa číselný rad faktúr vystavovaných žalobcom s číselným radom faktúr vystavovaných

žalovaným, nakoľko číslo faktúry 2018011 bolo zhodne použité tak žalovaným, ako aj žalobcom, pričom
žalobcom uvedené číslo sa týka ním popísaného účtovného prípadu, takže skutočne nemôže súvisieť
so zápočtom, nakoľko so zápočtom má priamy súvis faktúra číslo 2018011, ktorú ale vystavil žalovaný.
Použitie rovnakých číselných radov pri rôznych hospodárskych subjektoch je bežné, každé číslo použité
na identifikáciu faktúry za každý hospodársky subjekt, je ale v jeho účtovnej evidencii jedinečné.

Úhrada predmetného záväzku bola spoľahlivo a preukázateľne zdokladovaná, a to jednak hotovostným
vkladom na bankový účet žalobcu a jednak započítacím prejavom, čo preukazuje zánik predmetného
záväzku v súhrnnej sume 68.000,- EUR. Obsahom vyjadrenia žalobcu sú len domnienky a fabulácie
bez akýchkoľvek dôkazov, žalobca na jednej strane spochybňuje zánik záväzku jeho splnením, a na
druhej strane nepredložil žiadny dôkaz, že by to tak nebolo, resp. nezdokladoval účel platby inak,

ako na splnenie predmetného záväzku. Všetky predložené účtovné doklady sú riadne zaevidované v
účtovníctve a boli aj súčasťou daňových priznaní, takže všetky doklady má k dispozícii aj príslušný
daňový úrad. Taktiež žiadny nevysporiadaný záväzok vo výške 68.000,- EUR zo strany žalobcu nebol
nikdy vykázaný, ani namietaný, čo taktiež dokazuje, že tento záväzok zanikol jeho splnením. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že si svoj záväzok voči žalobcovi, vyplývajúci mu z uvedenej zmluvy o postúpení

pohľadávok, riadne a včas splnil tak, že dňa 22.11.2018 zaplatil časť odplaty za postúpenie pohľadávok
vo výške 49.000,- EUR hotovostným vkladom na bankový účet žalobcu a zostávajúca časť odplaty
vo výške 19.000,- EUR bola vysporiadaná formou započítania pohľadávok jednostranným právnym
úkonom postupcu dňa 30.11.2018, a týmto dňom došlo k zániku záväzku v celej výške 68.000,- EUR,
ktorý je predmetom tohto konania.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, právnu zástupkyňu žalovaného, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci:

6.1. Medzi úpadcom a žalovaným bola dňa 19.10.2018 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou
boli prevedené na žalovaného pohľadávky úpadcu voči spoločnosti ARS REAL, spol. s r.o., Karadžičova
4, Bratislava 811 09, IČO: 35 923 725, a to vo výške 44.250,07 EUR titulom Zmluvy o dielo zo dňa
1.7.2015 a v sume 25.000,- EUR titulom Zmluvy o dielo zo dňa 1.10.2018, t.j. v celkovej sume 69.250,07
EUR. Odplata za postúpené pohľadávky bola dohodnutá v sume 68.000,- EUR a mala byť zaplatená

najneskôr do 31.12.2018. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 22.10.2018 vyplýva, že týmto dňom
uhradil na účet úpadcu sumu 49.000,- EUR s doplňujúcou informáciou: „úhrada postúpenie pohľadávky“.
Žalovaný faktúrou č. 2018011 zo dňa 12.11.2018 vyúčtoval úpadcovi nájomné v sume 20.472,- EUR,
s lehotou splatnosti dňa 30.11.2018. Úpadca dňa 30.11.2018 jednostranným zápočtom započítal svoju
pohľadávku (zostávajúca časť odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 19.000,- EUR) proti časti

pohľadávky žalovaného (z faktúry č. 2018011 v sume 19.000,- EUR)

7. Použité zákonné ustanovenia:

7.1. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.7.2. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

7.3. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

7.4. Podľa § 332 ods. 1 Obch. zák., ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je
veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas

dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje
a dlžník svoj záväzok porušil.

7.5. Podľa § 337 ods. 1 Obch. zák., peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady
v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú
inak.

7.6. Podľa § 339 ods. 1 Obch. zák., peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho
účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.

7.7. Podľa § 339 ods. 2 Obch. zák., peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo

prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa
v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

7.8. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť

na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

7.9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

7.10. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7.11. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého

druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

7.12. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

7.13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

7.14. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

7.15. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

8. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenie sumy 68.000,- EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenej
odplaty za postúpené pohľadávky, keďže podľa jeho názoru, táto pohľadávka nezanikla realizovanou

hotovostnou platbou vkladom na účet úpadcu (49.000,- EUR) a vo zvyšku ani jednostranným zápočtom
realizovaným úpadcom (19.000,- EUR).8.1. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je nedôvodný. Dňa 19.10.2018
úpadca ako postupca uzatvoril so žalovaným ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok voči

spoločnosti ARS REAL, spol. s r.o. spolu vo výške 69.250,07 EUR. Odplata za postúpené pohľadávky
bola dohodnutá na sumu 68.000,- EUR a táto mala byť uhradená najneskôr do 31.12.2018 na účet
úpadcu. Existencia a platnosť uvedenej zmluvy nebola stranami spochybňovaná, spornou skutočnosťou
ostala otázka, či vyššie uvedená pohľadávka úpadcu voči žalovanému bola uhradená, resp. zanikla iným
spôsobom (započítaním).

8.2. Z predložených listinných dôkazov – potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 22.11.2018 (č.l.22)
a výpisu z účtu úpadcu z jeho banky (č.l.30) vyplýva, že dňa 22.11.2018 žalovaný konajúci
prostredníctvom konateľa G. H. vložil na účet žalobcu sumu 49.000,- EUR s doplňujúcou informáciou
„úhrada postúpenie pohľadávky“, čím došlo k čiastočnému zániku pohľadávky úpadcu. Na tomto závere
nemôže nič meniť ani žalobcom namietaná skutočnosť, že bezprostredne po vklade uvedenej sumy

došlo k výberu hotovosti z rovnakého účtu v sume 53.000,- EUR

8.3. Po vyššie realizovanej čiastočnej úhrade odplaty za postúpené pohľadávky úpadca jednostranným
právnym úkonom zo dňa 30.11.2018 započítal zostávajúcu časť pohľadávky odplaty v sume 19.000,-
EUR s časťou pohľadávky žalovaného, pozostávajúcej z odplaty za nájom súboru vecí, pričom nájomné

vyúčtoval faktúrou č. 2018011 v sume 20.427,- EUR.

8.4. Podľa právnej teórie, započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky
(zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady

pre započítanie. Základným predpokladom pre započítanie je : a/ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej
a naopak, b/ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého
druhu, nie veci individuálne určené, c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo
súkromnoprávneho vzťahu, pričom kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené

zákonom alebo dohodou, d/ právny úkon smerujúci k započítaniu. K zániku záväzku započítaním
nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe jednostranného právneho úkonu
(compensatio necessaria) alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody (compensatio voluntaria).
Ku kompenzácii v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil
prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je

predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú
náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to,
ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne
proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli,
teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď

bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex
tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku
pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia,
zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

8.5. Nakoľko nájomné vyúčtované faktúrou č. 2018011 úpadca žalovanému neuhradil, svoj nárok na
doplatenie odplaty za postúpené pohľadávky započítal s časťou pohľadávky žalovaného v sume 19.00,-
EUR, a to písomnou formou zo dňa 30.11.2018. Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
započítanie, súd vyhodnotil uvedený započítací úkon samotného úpadcu ako platný, čím došlo k zániku
aj zostávajúcej časti pohľadávky na doplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok ku dňu ich stretu

(30.11.2018).Spoukazomnazánikpohľadávkyaneuneseniedôkaznéhobremenažalobcomsúdžalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

9. K argumentácii žalobcu:
9.1. Súd nezdieľa argumentáciu žalobcu spochybňujúcu zánik pohľadávky či už čiastočnou úhradou,

resp. započítaním pohľadávok. V prípade čiastočnej úhrady v podobe vkladu hotovosti konateľom
žalovaného na účet úpadcu došlo bezpochyby k zániku pohľadávky v tejto časti. Týmto spôsobom
úhrady nebolo porušené ani ustanovenie čl. II ods. 2 Zmluvy o postúpení pohľadávok („Odplata bude
uhradená postupcovi na jeho bežný účet uvedený v záhlaví tejto zmluvy, a to najneskôr do 31.12.2018.“),keďže uvedené ustanovenie nerieši, či sa má jednať výlučne o bezhotovostnú platbu prevodom z účtu
na účet. Nie je tiež zrejmé, ako sa správca vysporiadal s uvedeným vkladom, pokiaľ sa domnieval, že sa
nejedná o platbu odplaty za postúpené pohľadávky. Pokiaľ úpadca a ani správca po svojom ustanovení

do funkcie, platbu nevrátil ako bezdôvodnú, možno dôvodne predpokladať, že toto plnenie prijal ako
poskytnuté treťou osobou v zmysle § 332 ods. 1 Obch. zák.

9.2. Žalobca argumentoval, že zákon obmedzuje výšku hotovostných platieb nad určitý limit. K tomu
súd uvádza, že zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti (účinný do 30.6.2023) pripúšťal

v prípade podnikateľských subjektov hotovostné platby iba do výšky 5.000,- EUR. Uvedený zákon
však presne vymedzuje výnimky, v ktorých prípadoch sa môže vykonať platba v hotovosti presahujúca
stanovený limit, pričom ide aj o prípady platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté pri poskytovaní
platobných služieb, poštových služieb a poštového platobného styku (§ 8 písm. a) uvedeného zákona).
Z uvedeného vyplýva, že zákaz odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti nad zákonom stanovený limit
sa neaplikuje na prípady, keď jednou zo strán, medzi ktorými k faktickému toku hotovosti dochádza, je

osoba oprávnená poskytovať platobné služby alebo poštové služby. Poskytovanie platobných služieb,
poštových služieb a poštového platobného styku podlieha dohľadu zo strany príslušných orgánov.
Subjekty poskytujúce uvedené služby majú navyše povinnosť viesť evidenciu hotovostných platieb. Na
podporutejtoargumentáciesúdpoukazujenapríkladyuvedenéFinančnousprávouSlovenskejrepubliky
uverejnené a dostupné na jej webovom sídle, napr.: „Príklad č. 2: Podnikateľ dodá svojmu odberateľovi

tovar v hodnote 16 900 eur. V zmluve si dohodli vykonať platbu vkladom hotovosti na bankový účet
dodávateľa. Odberateľ môže túto platbu vykonať v hotovosti, lebo ide o platbu v rámci platobného
styku, na ktorú sa zákon nevzťahuje.“ (https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/platby-v-
hotovosti#PlatbyHotovost). Nakoniec tvrdenie žalobcu, že suma 53.000,- EUR, opätovne v hotovosti
vybratá z účtu úpadcu bezprostredne po vklade, bez akejkoľvek špecifikácie a navyše pravdepodobne

tou istou osobou, zostalo iba v rovine dohadov, nakoľko jednak netvrdil a ani nepreukazoval, aké
konkrétne kroky urobil v súvislosti so stotožnením tejto osoby, zistením účelu výberu a prípadnou
možnosťou vydania tejto sumy do konkurznej podstaty.

9.3. V súvislosti so žalobcom namietaným úkonom započítanie súd opätovne uvádza, že predpoklady

pre zánik pohľadávky takýmto úkonom boli naplnené a v okamihu stretu pohľadávok (30.11.2018)
došlo k zániku. Jedným zo zákonných predpokladov, v podstate završujúci zánik záväzku započítaním
pohľadávok, je uskutočnenie právne relevantného prejavu vôle smerujúceho k zániku záväzku
započítaním a jeho adresovanie inému subjektu v danom právnom vzťahu. K žalobcom vyslovenej
pochybnosti ohľadne doručenia započítacieho prejavu druhej strane súd poznamenáva, že pokiaľ

písomný právny úkon jednostranného započítania podpisuje fyzická osoba ako štatutárny orgán jednej
obchodnej spoločnosti, pričom obsah takéhoto právneho úkonu je určený druhej obchodnej spoločnosti
s totožným štatutárnym zástupcom, je logické dôvodiť, že aj táto spoločnosť bola so započítaním
oboznámená.

10. Žalobca navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch G. H. (konateľ žalovaného) a F. A. (konateľ úpadcu
a žalovaného) k okolnostiam uzatvorenia a plnenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Výsluch strany je
štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených
skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať
inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Žalovaná strana sa v konaní k uvedeným

skutočnostiam už rozsiahlo a podrobne vyjadrila písomnými podaniami ako aj prednesom svojho
právneho zástupcu. Na základe stranami predložených listinných dôkazov je skutkový stav zistený
v dostatočnom rozsahu a zodpovedal všetky podstatné otázky, dôležité pre rozhodnutie vo veci. Na
základe uvedeného bol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietnutý.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.