Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/216/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200652
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DarinyŠtoffovejačlenov

senátu JUDr. Andrey Soukupovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
SHP, a. s., so sídlom Červenej armády č. 1191, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31 585 370, zast.: Mgr.
Erika Sojková – advokát, so sídlom Rybničná č. 40, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 42
356 725, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom
Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 3494/2022-3 zo dňa 24. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 12. novembra 2020 v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. vykonali inšpektori Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Martin (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v
prevádzkarni žalobcu „Potravinárska výroba (výroba piškót)“ na adrese Červenej armády 1191, 039 01
Turčianske Teplice úradnú kontrolu potravín. Počas kontroly bolo zistené, že v použitých surovinách na

výrobu výrobku „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, a to u
čerstvých vajec, boli zistené nezrovnalosti počas smeny, ktorá prebiehala dňa 4. septembra 2020. Na
výrobu bolo použitých 11 340 ks vajec od dodávateľa SHP a. s., Pod Stanicou 511, 038 46 Horná Štubňa.
Vo výrobnom denníku pri dátume 4. septembra 2020 (poobedňajšia smena), kde boli použité vajcia z
príjemky č. 47/2020/78, bol v príslušnej kolónke „DMT/DZ“ prepísaný dátum (pôvodne uvedený dátum
10. septembra 2020 bol prepísaný na 30. júla 2020). Vo výrobnom denníku boli dátumy prepísané aj v
iných dňoch, a to tam, kde boli použité vajcia z príjemky č. 47/2020/78. Na objasnenie dátumu znášky,

prípadne dátumu minimálnej trvanlivosti spracovaných vajec, vedúca výroby po skontaktovaní sa s
dodávateľompredložilaDodacílistč.372zodňa11.augusta2020,ktorýbolidentickýspredchádzajúcim
(47/2020/78), avšak naviac boli uvedené informácie o dátume znášky a dátume minimálnej trvanlivosti.
Inšpektori konštatovali, že na výrobu výrobku „Detské piškóty Česká cenu 120 g“, dátum minimálnej
trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, boli použité vajcia po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,
pričom na výrobu boli použité vajcia triedy B. Na základe zistených nedostatkov pri vysledovateľnosti
vajec bola prekontrolovaná vedená evidencia, ktorá je zapisovaná do „knihy vajec“, kde boli zistené

ďalšie nezrovnalosti. Inšpektori konštatovali, že dňa 29. októbra 2020 a dňa 30. októbra 2020 boli na
výrobu piškót použité vajcia po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Zároveň bolo zistené, že došlo
aj k dopisovaniu údajov do vedenej evidencie. Z vajec, ktoré boli vytlčené dňa 29. októbra 2020, boli
vyrobené „Piškóty TESCO 240 g“ v množstve 1 836 kg (t. j. 10 paliet), z vajec, ktoré boli vytlčené dňa 30.októbra 2020, boli vyrobené „Piškóty TESCO 240 g“ v množstve 1 652,4 kg (t. j. 9 paliet) a v množstve
367,20 kg (t. j. 2 palety) a „Piškóty AH BASIC 240 g“ v množstve 1 468, 80 kg (t. j. 8 paliet). Inšpektori na
základe predložených dodacích listov zistili distribúciu daných výrobkov odberateľom TESCO STORES

SR, a. s. Beckov 550, 916 38 Beckov a Albert Česká republika, s. r. o., Dolní Novosadská 103, 779
00 Olomouc.

2. Na základe preukázaných kontrolných zistení boli inšpektormi podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995
Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o potravinách“) uložené opatrenia

na mieste, a to (1.) na základe expedičného zoznamu zabezpečiť stiahnutie už expedovaných výrobkov
„Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, ktoré
boli distribuované k odberateľom v množstve 6 060 kusov, (2.) zákaz expedície výrobku „Detské
piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, ktoré sú ešte
umiestnené v sklade hotových výrobkov v množstve 690 kusov výrobku (23 kartónov po 30 kusov),
(3.) na základe expedičného zoznamu zabezpečiť stiahnutie výrobkov „Piškóty TESCO 240 g“, dátum

minimálnej trvanlivosti 29. júla 2021 a 30. júla 2021 (Dodací list č. 42/2020/184); „Piškóty TESCO 240
g“, dátum minimálnej trvanlivosti 30. júla 2021 (Dodací list č. 40/2020/183) a „Piškóty AH BASIC 240
g“, dátum minimálnej trvanlivosti 30. apríla 2021 (Dodací list č. 42/2020/184), (4.) predložiť doklad
o naložení s výrobkami, ktoré boli stiahnuté z trhu. Zistené skutočnosti sú uvedené v Zázname o
úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ, LM/20 zo dňa 12. novembra 2020 (ďalej ako „Záznam

o úradnej kontrole potravín“), ktorý bol prerokovaný so zamestnancom žalobcu. Zamestnanec žalobcu
bol oboznámený so zistenými skutočnosťami a uloženými opatreniami, voči ktorým v čase kontroly
nepodal námietky a záznam podpísal s vyjadrením: „Beriem na vedomie“.

3. Dňa 22. decembra 2020 v čase od 8.05 hod. do 10.05 hod. inšpektor orgánu verejnej správy prvého

stupňa vykonal v predmetnej prevádzkarni žalobcu dodatočnú úradnú kontrolu potravín zameranú na
overenie splnenia opatrení, ktoré boli uložené na mieste pri úradnej kontrole potravín v kontrolovanej
prevádzkarni dňa 12. novembra 2020. Inšpektor uviedol, že opatrenia č. 1 a č. 2 boli splnené. Opatrenie
č. 3 nebolo splnené. Inšpektor uviedol, že bola predložená e-mailová komunikácia s odberateľom
výrobkov AH BASIC, z ktorej nie je jednoznačné, či boli predmetné výrobky stiahnuté. Bol predložený

Protokol o skúške č. 6434/2020 zo dňa 16. novembra 2020 z akreditovaného laboratória Skúšobňa
VETLAB,Púchov,predmetskúšky„TESCOpiškóty240g“svýsledkom,ževsledovanýchukazovateľoch
je vyšetrená vzorka vyhovujúca. V e-mailovej komunikácii zo dňa 16. novembra 2020 odberateľ uvádza,
že výrobky sťahovať nebude, pričom žiadal o zaslanie laboratórnych výsledkov a vyjadrenia orgánu
verejnejsprávyprvéhostupňa.Bolapredloženáe-mailovákomunikáciasodberateľomTESCOSTORES

SR, a. s., kde žalobca uvádza, že nie je dôvod sťahovať výrobky z trhu. Odberateľ výrobky nestiahol.
Inšpektori vyhodnotili opatrenie ako nesplnené. Opatrenie č. 4 nebolo splnené. Boli predložené Dodacie
listy od odberateľa FARMAVET s. r. o., Sklabinská 20, Martin 036 01, farma NOLČOVO č. 27/2020 zo
dňa 18. novembra 2020 na množstvo 82,8 kg a č. 29/2020 zo dňa 20. novembra 2020 na množstvo
398,4 kg, jednalo sa o piškótový odpad. Podľa vyjadrenia žalobcu sa uvedené dodacie listy vzťahujú

na stiahnuté výrobky „Detské piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021,
šarža: 7 2. Iné druhy výrobkov uvedené v opatrení č. 4 neboli stiahnuté a inšpektori vyhodnotili opatrenie
ako nesplnené. Vyššie uvedené skutočnosti sú popísané v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole
potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22. decembra 2020 (ďalej ako „Záznam
o dodatočnej úradnej kontrole potravín“), s ktorým bol oboznámený zamestnanec žalobcu, ktorý záznam

podpísal a predložil vyjadrenie na 11 stranách, ktoré žiadal verifikovať inšpektorom orgánu verejnej
správyprvéhostupňa.Inšpektornavrholpripojiťvyjadreniekúradnémuzáznamuakoprílohu,čožalobca
odmietol a záznam neprevzal. Záznam bol žalobcovi doručený poštou dňa 30. decembra 2020.

4. Dňa 23. decembra 2020 bol orgánu verejnej správy prvého stupňa poštou doručený list zo dňa 22.

decembra 2020 „K Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/
DÚKP/JM/25“, v ktorom žalobca uviedol námietky k nesplneniu opatrenia v bode č. 3. Riaditeľ
orgánu verejnej správy prvého stupňa vo veci danej námietky vydal Rozhodnutie o námietke č.
707/2020-100-1961/2020zodňa28.decembra2020,ktorýmrozhodol,ženámietkežalobcunevyhovuje.

5. Na základe popísaných kontrolných zistení začal orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 18
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Správny poriadok“) voči žalobcovi správne konanie. Orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal
žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania č. 1478/2021-410/1867/2021/LM vo veci zistenýchporušení Zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov. Žalobca
sa v určenej lehote sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril. Dňa 1. decembra 2021
vydal orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutie č. 1478/2021-410/2399/2021/LM, v ktorom

žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p) v spojení s §
28 ods. 6, § 28 ods. 4 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 7 Zákona o potravinách
v znení účinnom do 30. júna 2022 a uložil mu úhrnnú pokutu vo výške 4 000,00 eur podľa § 28
ods. 4 písm. b) predmetného zákona, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Žalovaný po preskúmaní
celého predloženého administratívneho spisu zistil pochybenie v procese oznamovania prvostupňového

rozhodnutia, nakoľko nebolo doručené zástupcovi žalobcu s plnomocenstvom na celé konanie, a preto
vrátil spisový materiál orgánu verejnej správy prvého stupňa s tým, aby v súlade s § 24 a § 25 ods.
5 Správneho poriadku doručil rozhodnutie do vlastných rúk zástupcovi žalobcu. Dňa 28. februára
2022 orgán verejnej správy prvého stupňa zaslal predmetné rozhodnutie zástupcovi žalobcu do jeho
elektronickej schránky. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16. marca 2022. Žalovaný po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a odvolania žalobcu v Rozhodnutí č.

3494/2022-2 zo dňa 17. mája 2022 dospel k záveru, že orgán verejnej správy prvého stupňa pochybil pri
začatí správneho konania, nakoľko upovedomenie o začatí konania nebolo formulované tak, aby bolo
nepochybne zrejmé, v akej veci orgán verejnej správy koná. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež vo
výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že žalobcovi ukladá pokutu podľa § 28
ods. 4 písm. b) Zákona o potravinách napriek tomu, že vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia

správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. g) posúdil ako opakované protiprávne konanie v spojení s § 28
ods. 7 Zákona o potravinách účinného v rozhodnom čase, a ďalej zmätočne posúdil závažnosť skutku.
Žalovaný preto dané rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci zaslal orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi list č.
1478/2021-410/2399/2021-2/2022/LM a umožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia v lehote 7 dní od

doručenia predmetného listu zo dňa 14. júna 2022 vyjadril k zmene v skutkovom a právnom posúdení
veci, prípadne navrhol doplnenie dokazovania. Žalobca sa v určenej lehote k zmene v skutkovom a
právnom posúdení veci vyjadril listom zo dňa 6. júla 2022.

6.Dňa20.júla2022vydalorgánverejnejsprávyprvéhostupňaRozhodnutieč.503/1022-410-1631/2022

(ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým žalobcu uznal zodpovedným za
spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) v
spojení s § 28 ods. 8 Zákona o potravinách a uložil mu úhrnnú pokutu vo výške 4 000,00 eur podľa § 28
ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona. V odôvodnení rozhodnutia na str. 14 až 31
sa orgán verejnej správy prvého stupňa podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu.

7. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. 3494/2022-3 zo dňa 24. októbra 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania a uviedol relevantné právne predpisy.

Žalovaný skonštatoval, že z dôkazov, ktoré boli získané počas úradnej kontroly dňa 12. novembra 2020,
bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s § 4 ods. 1 Zákona o potravinách a v nadväznosti na
Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a
požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy
v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej „Nariadenie č. 178/2002“) v prevádzkarni „Potravinárska

výroba (výroba piškót)“ vo vedenej evidencii použitých surovín účelovo menil údaje na dodacích listoch
a vo výrobnom denníku (knihe vajec) menil údaje týkajúce sa dátumu znášky, resp. dátumu minimálnej
trvanlivosti vajec používaných na výrobu detských piškót, čo bolo zistené na základe preskúmania
predloženej dokumentácie pri kontrole vysledovateľnosti náhodne vybratého výrobku „Detské piškóty
Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, výroba ktorého prebiehala dňa

4. septembra 2020 v poobednej smene. Podľa výrobného denníka vajcia z Dodacieho listu č. 47/2020/78
boli spracované dňa 4. septembra 2020, pričom nebolo možné jednoznačne určiť ich dátum minimálnej
trvanlivosti/dátum znášky, nakoľko v príslušnej kolónke bol prepísaný dátum. Rovnaké prepisovanie
dátumu bolo zaznamenané aj v iných dňoch, a to vtedy, keď boli na výrobu použité vajcia z Príjemky
č. 47/2020/78. Vedúca výroby nevedela objasniť, prečo došlo k prepisovaniu dátumov v „knihe vajec“.

Na Dodacom liste č. 372 zo dňa 11. augusta 2020 boli údaje o dátume znášky a dátume minimálnej
trvanlivosti dopísané dodatočne, na pôvodnom dodacom liste uvedené neboli. Ďalej bolo zistené, že
dňa 30. septembra 2020 bolo do prevádzky prijatých 127 440 ks vajec od dodávateľa Triediareň vajec
Horná Štubňa, Dodací list č. 47/2020/100, uvedený dátum znášky: 18. septembra 2020 - 30. septembra2020. Výroba detských piškót z týchto vajec prebiehala v dňoch 16. októbra 2020, 17. októbra 2020, 18.
októbra 2020, 29. októbra 2020 a 30. októbra 2020. V „knihe vajec“ boli v deň výroby uvedené dátumy
znášky „18.-30.9/21.-24.9“, pričom dňa 29. októbra 2020 a dňa 30. októbra 2020 boli do príslušnej

kolónky dopísané dátumy „2.-4.10“. Vedúca výroby nevedela objasniť tieto dopísané dátumy, hoci sa
jedná stále o tú istú príjemku, pričom na Príjemke č. 47/2020/100 zo dňa 30. septembra 2020 nemôže
byť uvedený dátum znášky 2. až 4. októbra 2020, keďže bola vystavená dňa 30. septembra 2020,
teda pred dopísaným dátumom. Z uvedeného bolo preukázané účelové dopísanie dátumu znášky, čím
žalobca podľa žalovaného naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods.

2 písm. p) Zákona o potravinách.

8. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom tvrdenia o prepise dátumov v „knihe vajec“ žalovaný uviedol,
že je účelová s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistené protiprávne konanie. Z vyhotovenej
fotodokumentácie je jednoznačne zrejmé, že dátumy boli prepisované a účelovo dopisované, pričom nie
je úlohou orgánu verejnej správy šetriť dôvody takéhoto konania. Výrobca potravín má mať vypracované

a udržiavané dokumentované postupy, aby zabezpečil dodržiavanie požiadaviek potravinového práva
a výrobu potravín podľa plánu systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín vo všetkých etapách
výroby, spracúvania a distribúcie. Žalobca má zavedený systém vysledovateľnosti, čo preukázal
predložením dodacích listov ohľadom príjmu potravín (surovín) do výrobnej prevádzky, vedenej „knihy
vajec“ na účely vnútornej vysledovateľnosti používaných vajec pri výrobe piškót, ako aj dodacích listov

smerom k odberateľom. Nedostatkom bolo to, že v dodacích listoch a vo vedenej evidencii prepisoval
a dopisoval údaje týkajúce sa dátumu znášky, resp. dátumu minimálnej trvanlivosti vajec. Žalobca sám
poskytol všetky dokumenty, z ktorých inšpektori došli k záveru, že vajcia použité na výrobu detských
piškót boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

9. Žalovaný ďalej skonštatoval, že z dôkazov, ktoré boli zaistené počas úradnej kontroly potravín dňa
12. novembra 2020 v predmetnej prevádzkarni, bolo preukázané, že na výrobu piškót „Detské piškóty
Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2, „Piškóty TESCO 240 g“,
dátum minimálnej trvanlivosti 29. júla 2021 a 30. júla 2021, „Piškóty AH BASIC 240 g“, dátum minimálnej
trvanlivosti 30. apríla 2021, dňa 4. septembra 2020, 29. októbra 2020 a 30. októbra 2020 boli použité

vajcia po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, čím žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. b) Zákona o potravinách. V konaní bolo tiež dostatočne
preukázané, že žalobca nevykonal v určenej lehote opatrenia uložené inšpektormi orgánu verenej
správy prvého stupňa na mieste podľa § 20 ods. 9 Zákona o potravinách, ktoré sú uvedené v Zázname
o úradnej kontrole potravín. Splnenie uložených opatrení bolo kontrolované pri dodatočnej úradnej

kontrole potravín dňa 22. decembra 2020 v prevádzkarni žalobcu v čase od 8.05 hod. do 10.05 hod.,
pričom bolo zistené, že neboli splnené opatrenia č. 3 a č. 4. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách. Žalovaný
zároveň uviedol, že u žalobcu došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré mu už bola uložená
pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie

zvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 Zákona o potravinách. Žalovaný v rozhodnutí následne
uviedol skutkové okolnosti pri úradnej kontrole potravín dňa 12. novembra 2020 a dodatočnej úradne
kontrole dňa 22. decembra 2020 spolu s obsahom námietok žalobcu proti nej. Žalovaný skonštatoval,
že žalobca sám poskytol všetky dokumenty, z ktorých inšpektori došli k záveru, že vajcia použité na
výrobu detských piškót boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

Žalobca nepredložil dôkazy a vysvetlenie, prečo došlo k dopisovaniu a prepisovaniu údajov, ktoré môžu
mať vplyv na bezpečnosť potravín, pričom svojim odberateľom predložil iné údaje, ako boli uvedené v
dokumentácii, ktorá bola predmetom úradnej kontroly potravín. Žalovaný skonštatoval, že žalobca sa
žiadnym spôsobom nevyjadril k samotným zisteniam orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca
nepredložil žiadne dôkazy alebo vysvetlenia, ktorými by zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa

spochybnil a vyvrátil.

10. K odvolacej námietke žalobcu, že nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia podľa §
49 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný uviedol podrobnú chronológiu administratívneho konania
a skonštatoval, že zo strany orgánov verejnej správy boli pri všetkých procesných úkonoch v správnom

konaní dodržané lehoty, ktoré ani v jednom prípade nemuseli byť predĺžené.

11. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o správnom
delikte vychádzal zo Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, s ktorým žalobca nebol nikdyoboznámený, žalovaný uviedol, že danú skutočnosť považuje za zrejmú nesprávnosť v písaní, keď
správne mal byť uvedený dátum vyhotovenia predmetného úradného záznamu 22. decembra 2020.
Zrejmá nesprávnosť však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže táto nesprávnosť je z obsahu

celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná. Je zrejmé, že kontrola nemohla byť
vykonaná 22. decembra 2022, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňabolovydanédňa20.júla2022.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňapodľa§47ods.6Správneho
poriadku túto chybu v písaní ako zrejmú nesprávnosť vo svojom rozhodnutí opravil a zaslal žalobcovi
List č. 503/2022-410/1886/2022/LM zo dňa 2. augusta 2022 „Upovedomenie o oprave chyby v písaní v

Rozhodnutí č. k. : 503/2022-410/1631/2022 zo dňa 20. 07. 2022“.

12. K námietke žalobcu, v ktorej namietal rozsiahlosť a neprehľadnosť rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa, žalovaný uviedol, že rozhodnutie je rozsiahle aj z toho dôvodu, že orgán verejnej
správy prvého stupňa na stranách 10 až 31 (teda na 22 stranách) citoval celé vyjadrenie žalobcu
a uviedol podrobné stanovisko k jeho jednotlivým vyjadreniam. Žalobca bol riadne oboznámený s

predmetom danej veci, ako aj s jej predbežným skutkovým a právnym posúdením, pričom mu boli
poskytnutékópievšetkýchdôkazov,nazákladektorýchorgánverejnejsprávyprvéhostupňarozhodoval.
Orgán verejnej správy prvého stupňa sa v rozhodnutí neodklonil od skutočností vymedzených v
upovedomení o začatí konania. Žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach podľa
§ 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

13. K poukazu žalobcu na iné rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa č. 1371/2018/SH zo
dňa 7. júna 2018, ktorým bola nariadená likvidácia ohniska salmonelózy hydiny v prevádzke žalobcu v
Hornej Štubni, žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nie sú veterinárne opatrenia, ktoré orgán
verejnej správy prvého stupňa nariadil v súvislosti s laboratórne preukázaným výskytom Salmonella

enterica serovar Enteritidis a Typhymurium v roku 2018 v odobratom truse nosníc nachádzajúcich sa na
farme žalobcu Pod stanicou 511, Horná Štubňa, číslo schválenia 3 SK MT 6-2. Daný poukaz žalobca
uvádza v každom správnom konaní vedenom voči nemu bez ohľadu na to, čo je predmetom konkrétneho
konania a akej prevádzky sa týka, pričom sa tým snaží vyvolať dojem o nezákonnom postupe orgánov
verejnej správy.

14. V súvislosti s námietkou žalobcu, že „opakovane žiadal druhostupňový orgán Štátnu veterinárnu
a potravinovú správu Slovenskej republiky, aby v rámci kompetencie vykonávala kontroly v jeho
prevádzkach iná regionálna a potravinová správa, o ktorej žiadosti nebolo nikdy rozhodnuté“, žalovaný
uviedol, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti je jasne určená

zákonom. Žalovaný nemôže postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť
miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov veterinárnej správy podľa požiadaviek prevádzkovateľov.

15. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri úradnej kontrole potravín dňa 12.
novembra 2020 a dňa 22. decembra 2020 „nezadokumentoval dôkaz“, ktorý by odôvodňoval postup

podľa ustanovenia § 28 ods. 2 písm. b), písm. p) a ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách, žalovaný
uviedol, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je
Nariadenie (EÚ) 2017/625 (ďalej ako „Nariadenie 2017/625“), pričom popísal obsah Záznamu o úradnej
kontrole potravín a Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín. Žalovaný skonštatoval, že žalobca
sa nevyjadril k samotným zisteniam orgánu verejnej správy prvého stupňa, nepredložil žiadne dôkazy

alebo vysvetlenia, ktorými by tieto zistenia spochybnil alebo vyvrátil, neozrejmil prečo a za akých
okolností došlo k prepisovaniu údajov vedených v rámci vysledovateľnosti použitých surovín, aké vajcia
bolipoužiténavýrobudotknutýchpiškót,resp.navýrobuktorýchpiškótbolipoužitévajciazpredložených
príjmových dokladov. V rozhodnutí orgánu verenej správy prvého stupňa nie je uvedené žiadne zistenie,
ktoré by nebolo písomne zdokumentované v záznamoch z úradnej kontroly potravín za prítomnosti

zodpovedného zamestnanca žalobcu.

16. K námietke žalobcu, v ktorej poukázal na Rozhodnutie o námietke riaditeľa orgánu verenej správy
prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020, ktorým riaditeľ orgánu verenej
správy prvého stupňa podľa § 20 ods. 11 Zákona o potravinách nevyhovel námietke žalobcu podanej

proti Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, a ktoré žalobca napadol správnou žalobou,
žalovaný uviedol, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za nedostatky zistené úradnou kontrolou
potravín nie je podmienené rozhodnutím správneho súdu o správnej žalobe proti rozhodnutiu o námietke
proti opatreniam uloženým inšpektorom počas úradnej kontroly a nemá ani charakter predbežnejotázky, ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania. Takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho
právneho predpisu. Orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval správne, keď na základe zistených
nedostatkovzačalsprávnekonanieažalobcoviuložilpokutuzaporušeniepovinnostíurčenýchZákonom

o potravinách a osobitnými predpismi.

17. K poukazu žalobcu na iné rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa žalovaný uviedol,
že sa týkajú rôznych prevádzkarní žalobcu zameraných na rôzny druh činnosti, ktoré sú predmetom
osobitných kontrol. Orgány úradnej kontroly potravín, ktoré sú zároveň aj orgánmi veterinárnej správy,

sú povinné konať v medziach zákona a len na základe zákona, pričom majú povinnosť pri rozhodovaní
o správnych deliktoch na úseku úradnej kontroly potravín postupovať podľa Zákona o potravinách
a na úseku veterinárnej správy podľa zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o veterinárnej starostlivosti“). Prevádzky žalobcu nemožno
stotožňovať, keďže sú svojím charakterom odlišné, aj keď patria všetky žalobcovi. Tvrdenie žalobcu,
že Rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa č. 1519/2021-420-2126/2021/AE zo dňa 25.

októbra 2021 konzumovalo všetky dovtedy vydané rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa
protižalobcovivtejistejveci,nemážiadnylogickýzákladaanižiadnuzákonnúoporu.Kpoukazužalobcu
na ďalšie správne žaloby, ktoré boli v danom čase predmetom konaní vedených na Krajskom súde
v Žiline, žalovaný uviedol, že rozhodnutie orgánu verenej správy je po vyčerpaní opravných prostriedkov
preskúmateľné súdom. Tiež je mu známe, že na Krajskom súde v Žiline prebiehali v danom čase viaceré

konania, avšak sa netýkajú predmetného správneho konania a o podaných žalobách nebolo v danom
čase rozhodnuté.

18.Žalovanývrozhodnutíďalejskonštatoval,žehlavnýmcieľompotravinovejlegislatívyjezabezpečenie
vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Orgán verenej

správy prvého stupňa postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie
vo veci uloženia pokuty. V prípade spáchania správneho deliktu kontrolovaným subjektom Zákon o
potravinách neumožňuje príslušnému orgánu verejnej správy uvážiť, či osobe zodpovednej za správny
delikt pokutu uloží alebo nie. V prípade porušenia povinností kontrolovaného subjektu orgán verejnej
správy musí uložiť sankciu. Ak by orgán verenej správy prvého stupňa žalobcovi pokutu neuložil,

porušil by tým zákon. Žalovaný na str. 32 až 35 rozhodnutia uviedol svoju správnu úvahu k výške
pokuty, ktorá bola žalobcovi uložená rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom zároveň
skonštatoval, že nezistil pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto pokutu ponechal
v určenej výške.

Správna žaloba

19. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca
v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah napadnutých rozhodnutí.

20. Žalobca namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa mu bolo doručené dňa 11.
augusta 2022 po viac ako deviatich mesiacoch od začatia správneho konania o udelení pokuty, resp.
po 22 mesiacoch od úradnej kontroly vykonanej kontrolným orgánom v predmetnej veci. Podľa žalobcu
„správny orgán“ v predmetnej veci nedodržal tridsaťdňovú, resp. šesťdesiatdňovú poriadkovú lehotu v

§ 49 ods. 2 Správneho poriadku, pričom ani raz neupozornil žalobcu „o nemožnosti rozhodovania v
predmetnej veci“, resp. o predĺžení lehoty podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku.

21. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že orgán verenej správy prvého stupňa pri rozhodovaní o
správnom delikte vychádzal z dôkazného materiálu pod č. 5 - Záznam o dodatočnej úradnej kontrole

potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22. decembra 2022, s ktorým žalobca nebol
nikdy oboznámený.

22. Žalobca tvrdil, že orgán verejnej správy prvého stupňa v čase od začatia správneho konania v
predmetnej veci vydal dve rozhodnutia, a to č. 1519/2021-420-2126/2021/AE zo dňa 25. októbra 2021

o uložení pokuty vo výške 10 000,00 eur podľa § 50 ods. 3 písm. y) v spojení s § 51 ods. 2 Zákona
o veterinárnej starostlivosti, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím žalovaného č. 6676/2021-2 zo dňa
24. marca 2022, a ktoré bolo predmetom správnej žaloby vedenej v čase podania správnej žaloby
v predmetnej veci na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/126/2022, a pod č. 34/2021-500-2181/2021zo dňa 29. októbra 2021 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 20 000,00 eur podľa § 50 ods. 4 písm. b)
Zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím žalovaného č. 2751/2021-4-2
zo dňa 24. marca 2022, a ktoré bolo predmetom správnej žaloby vedenej v čase podania správnej

žaloby v predmetnej veci na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/86/2022. Žalobca mal za to, že sa
stále jedná o rozhodovanie proti tomu istému účastníkovi konania a pre obdobné protiprávne konanie,
čo je z dôvodu právnej istoty žalobcu a jeho „práva na spravodlivý súd“ neprípustné. Žalobca tvrdil,
že opakovane namietal tvrdenie „správneho orgánu“ „Vyššie uvedené konanie nie je predmetom tohto
konania. Konanie prebiehalo v inej prevádzke a podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. Uvedené

rozhodnutianesúvisiastýmtosprávnymkonaním“,pričomzdôvoduprávnejistotyžiadal„správnyorgán“
o „posúdenie nadriadeného orgánu vzťahu rozhodovacej právomoci správneho orgánu voči tomu istému
účastníkovi konania“ pre údajné protiprávne konanie súvisiace s bezpečnosťou potravín vzhľadom ku
vysledovateľnosti pôvodu jednotlivých zložiek potravín použitých k ich výrobe.

23.Žalobcanamietal,žežalovanývnapadnutom rozhodnutíopomenulskutočnosť,žeprotiRozhodnutiu

riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020
je podaná správna žaloba vedená (v čase podania tejto správnej žaloby, pozn. správneho súdu)
Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 30S/41/2021. Žalobca v bodoch 3. a 3.1. až 3.4. správnej žaloby
popísal okolnosti podania jeho námietky proti Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, ďalej
spôsob, akým riaditeľ orgánu verejnej správy prvého stupňa o danej námietke rozhodol Rozhodnutím č.

707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020, a dôvody, pre ktoré považuje dané rozhodnutie
za nezákonné.

24.Žalobcanamietal,žerozhodnutiežalovanéhoarovnakoajrozhodnutieorgánuverenejsprávyprvého
stupňa sú v rozpore so zásadami správneho konania, pričom odkázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

Žalobca tvrdil, že viackrát žiadal žalovaného „z dôvodu právnej istoty o posúdenie nadriadeného
orgánu vzťahu rozhodovacej právomoci správneho orgánu voči tomu istému účastníkovi konania pre
údajné protiprávne konanie súvisiace s bezpečnosťou potravín, vzhľadom ku vysledovateľnosti pôvodu
jednotlivých zložiek potravín použitých ku ich výrobe“, avšak doposiaľ napriek viacerým urgenciám
nedostal žiadnu odpoveď. Žalobca uviedol, že „z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane

aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota“, a poukázal na viaceré nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30. apríla 2008, sp. zn. PL.
ÚS 12/05 zo dňa 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24. júna 2009, sp. zn. PL. ÚS
10/04 zo dňa 6. februára 2008). Dodal, že „s legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých
rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti

žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Základnou
podmienkou materiálneho právneho štátu je všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že
orgány štátnej správy, orgány samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok“.

25. Žalobca v správnej žalobe poukázal na Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) č. 931/2011 o
požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej ako „Vykonávacie nariadenie“)
a citoval body 1. až 6. jeho preambuly. Žalobca tvrdil, že „Po materiálnej stránke je rozhodnutie ŠVPS
SR zo dňa 24.10.2022 pod č. 3494/2022-3 ako odvolacieho orgánu a predchádzajúce rozhodnutie

RVPS MT č. j.: 503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty vo výške 4 000
eur na tvrdení žalovaného o porušení povinnosti žalobcu dodržiavať požiadavky upravené týmto
zákonom a osobitnými predpismi, povinnosti určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy
založené na zásadách HACCP, schopnosti identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny,
krmivo, zviera určené na produkciu potravín alebo akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do

potravín alebo krmív, alebo o ktorej sa predpokladá, že sa bude pridávať do potravín alebo krmív.
S týmto cieľom musia mať takí prevádzkovatelia zavedené systémy a postupy, ktoré umožnia, aby
tieto informácie boli na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom“ a to tým, že počas výkonu
úradnej kontroly potravín, resp. zabezpečiť vysledovateľnosť potravín, krmív, zvierat určených na
produkciu potravín a akýchkoľvek látok, ktoré sú určené na pridávanie do potravín alebo krmív

alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na to určené, musí sa zaviesť vo všetkých stupňoch výroby,
spracúvania a distribúcie“. Ďalej tvrdil, že „správny orgán ako orgán úradnej kontroly potravín v úradnom
zázname/úradných záznamoch opisuje pri vysledovateľnosti stav, ktorý zistil vo forme vlastnej úpravy
a modifikácie právneho predpisu. Pri vysledovateľnosti vajec je elementárnou požiadavkou právnychpredpisov označovanie prepravných obalov ako predpoklad trvalej vysledovateľnosti. Príslušný orgán
má informácie zo zákona prístupné v ktorejkoľvek fáze kontroly“. Podľa žalobcu je „nezrozumiteľné“, ak
príslušný orgán neskúma zákonné požiadavky, ale neformálnu výrobnú dokumentáciu kontrolovaného

subjektu. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu „orgán úradnej kontroly potravín zákonite nemohol
z uvedeného rozsahu kontroly zistiť plnenie povinností účastníka konania. Úradný záznam/úradné
záznamy o kontrole nezvádza stav, ktorým prevádzkovateľ plní požiadavky právnych predpisov v plnom
rozsahu.“ Žaloba namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa nevykonal u žalobcu kontrolu
dodržiavaniapovinnostívyplývajúcichzVykonávaciehonariadenia,apretoniejemožnépoužiťkontrolné

zistenie v správnom konaní o pokute za porušenie povinností vyplývajúcich „z týchto predpisov“. Orgán
verejnej správy prvého stupňa, ako to vyplýva z „úradného záznamu o kontrole“ a následne „úradného
záznamu o kontrole dodatočnej“, nepreveroval zákonom stanovené povinnosti (identifikácia osoby, ktorá
potraviny dodala), ale hodnotil dokument „Kniha dodávaných vajec“, ktorý nie je súčasťou systému
vysledovateľnosti,aleneformálnymvnútropodnikovýmzáznamom.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňa
nezisťoval a nepreveril systém HACCP „INTERNÝ TECHNOLOGICKÝ PREDPIS ITP- 03, VÝROBA

POTRAVINÁRSKYCH VÝROBKOV Správna výrobná prax HACCP“ v prevádzke potravinovej výroby
SHP a.s., Červenej armády 1191 039 01 Turčianske Teplice“ platnosť REGIONÁLNA VETERINÁRNA
A POTRAVINOVÁ SPRÁVA MARTIN Záturčianska č.1, 036 01 Martin 7Strana | 7 Záturčianska 1,
036 01 Martin, č.t.: 043/4221481, fax: 043/4277648, e-mail: [email protected]; IČO: 36144878
dokumentu od 1.11.2020“ ku vysledovateľnosti, ktorý je zabezpečený etiketami na prepravných obaloch

vajec určených na potravinárske účely a určeným spôsobom archivovaný. Orgán verejnej správy prvého
stupňa nikdy nespochybnil „HACCP účastníka konania“, nikde ho nepripomienkoval v súvislosti s
údajným nedostatkom vysledovateľnosti vajec, či iných zložiek výroby. Žalobca mal za to, že orgán
verejnej správy prvého stupňa nesprávne vyhodnotil požiadavky na rozsah údajov v sprievodnej
dokumentácii, keď požadoval dátum znášky alebo dátum minimálnej trvanlivosti, pričom „zákonná

požiadavka“ určuje možnosť označovania obdobím znášky, čo žalobca „zabezpečuje“. Tvrdil, že
ako prevádzkovateľ certifikovaný v systéme manažérstva bezpečnosti potravín na úrovni štandardu
IFS je plne auditovaný v oblasti dodržiavania procesu vysledovateľnosti. Orgán verejnej správy
prvého stupňa podľa žalobcu postupoval nesprávne a z dôvodu nepreverenia zákonných požiadaviek
vysledovateľnosti vajec dospel k „nesprávnemu, a právne nepoužiteľnému a nereprodukovateľnému

kontrolnému zisteniu“. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri úradnej kontrole potravín dňa 12.
novembra 2020 a dodatočnej kontrole potravín dňa 22. decembra 2020 „nezadokumentoval“ dôkaz,
ktorý by ho oprávňoval na postup podľa § 28 ods. 2 písm. b) a p) a ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách.
Žalobca považoval závery orgánu verejnej správy prvého stupňa v jeho rozhodnutí zo dňa 20. júla 2022
a žalovaného v napadnutom rozhodnutí za neobjektívne a vyhotovené s odstupom času tak, aby žalobcu

poškodzovali. Žalobca tvrdil, že „na predmetný skutkový stav“ upozorňoval nadriadený orgán už od
roku 2020, pričom tento nikdy nereagoval na jeho námietky, čoho dôsledkom je osem správnych žalôb
podaných Krajskému súdu v Žiline, ktorými sa žalobca domáha svojich práv na spravodlivý proces.

26. Žalobca v správnej žalobe poukázal na konania vedené v čase jej podania na Krajskom súde

vŽilinepodsp.zn.30S/41/2021,31S/45/2021,31S/47/2021,31S/70/2021,31S/89/2021,31S/125/2021,
31S/86/2022 a 30S/126/2022 a dodal, že niekoľkokrát namietal zaujatosť riaditeľa orgánu verenej
správy prvého stupňa a žiadal žalovaného ako nadriadený orgán verejnej správy, aby rozhodol,
že kontrolnú činnosť u žalobcu má vykonávať iná regionálna a potravinová správa, pričom dosiaľ
nebolo o jeho žiadosti rozhodnuté. Žalobca tvrdil, že „V súvislosti s rozhodnutím ŠVPS SR zo dňa

24.10.2022 pod č. 3494/2022-3 ako odvolacieho orgánu a predchádzajúcim rozhodnutím RVPS MT č. j.:
503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty vo výške 4 000 eur v rozpore so zásadami
správneho konania sa javí predchádzajúca námietka žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa RVPS MT č. j.
707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020 a žiadosti účastníka konania ako opodstatnená“.

27. Žalobca ďalej uviedol, že orgánu verenej správy prvého stupňa zaslal list zo dňa 22. decembra
2020 s prílohami k dodatočnej úradnej kontrole potravín, v ktorom sa vyjadril k záverom orgánu verejnej
správy prvého stupňa, pričom bol toho názoru, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa ním mal
zaoberať „v rámci vyhodnotenia konkrétnej dodatočnej kontroly“. Podľa žalobcu sa ďalej na priebeh
a zistenia dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 22. decembra 2020 nevzťahuje § 31 Zákona

o potravinách, keďže bola vykonaná podľa § 20 ods. 5 daného zákona ako kontrola nad rámec kontrolnej
činnosti opísanej vo viacročnom národnom pláne kontroly, a teda Rozhodnutie riaditeľa orgánu verenej
správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 o námietke žalobcu (proti
dodatočnej úradnej kontrole potravín, pozn. správneho súdu) je nezákonné, v dôsledku čoho je podľažalobcu nezákonné aj rozhodnutie orgánu verenej správy a rozhodnutie žalovaného, keďže „materiálne
vychádzajú“ z úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 a z dodatočnej úradnej kontroly potravín
dňa 22. decembra 2020.

28. Žalobca v bode III. 19. správnej žaloby namietal, že orgány verenej správy sa opakovane odmietajú
zaoberať podstatnou skutočnosťou o uvádzaní čerstvých vajec triedy B na trh žalobcom, čo nie je
pravdivé. Skladovanie takýchto vajec v potravinárskom podniku žalobca nepovažoval za uchovávanie
za účelom predaja, nakoľko nie je dovolený ich následný priamy predaj, ale len spracovanie do

výrobku. Podľa žalobcu „správny orgán“ nepreukázal, že žalobca používal nevhodné vajcia k výrobe
detských piškót. Žalobca odmieta napádanie vajec skupiny „B“ ako suroviny, keď všeobecné ohrozenie
spotrebiteľa je možné predpokladať len cez produkt vyrábaný žalobcom, ktorým sú piškóty. Kvalita
výroby je zabezpečená dlhoročne, dôkazom čoho je neprítomnosť reklamácií na kvalitu produktu.
Žalobca tiež namietal odvodzovanie závadnosti produktu na základe údajnej závadnosti suroviny
použitej na jeho výrobu, „s ktorou skutočnosťou sú kontroly vykonávané RVPS MT na vajciach v sklade

na paletách, kde nie je nikde potvrdená skutočnosť, že tieto vajcia sú automaticky používané na ďalšiu
výrobu“. Systém kontroly kvality u žalobcu vylučuje použitie závadných vajec pre ďalšiu výrobu. Za
zavádzajúce považoval žalobca tvrdenie orgánu verenej správy prvého stupňa o vplyve priestoru nad
odpadovým dopravným pásom na kvalitu vyrábaného produktu. Orgán verenej správy prvého stupňa
podľa žalobcu vykonáva účelové kontroly za účelom poškodzovania žalobcu, čo má negatívny vplyv na

jeho podnikanie.

29.VbodeIII.23.správnejžalobyžalobcatvrdil,žeorgányverejnejsprávyrozhodovalivpredmetnejveci
v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 18 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä tým, že k predmetnej
veci nepristupovali svedomite a zodpovedne, nevybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov a nepoužili

najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Konanie podľa žalobcu neprebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

30. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

31. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 8. marca 2023 popísal priebeh administratívneho

konania a obsah napadnutých rozhodnutí. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa
nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia určenú Správnym poriadkom, ďalej že nebol oboznámený s
dôkazom – Záznamom o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/
JM/25 zo dňa 22. decembra 2022, a k námietke, že neboli dodržané procesné pravidlá, keď v čase od
začatia správneho konania do vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vydal ďalšie

rozhodnutia vo vzťahu k tomu istému účastníkovi konania pre obdobné protiprávne konanie, žalovaný
uviedol, že dané námietky riadne posúdil už v napadnutom rozhodnutí na str. 21-24 a 30.

32. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca použil na výrobu piškót vajcia po dátume minimálnej
trvanlivosti tak, ako je to popísané v napadnutom rozhodnutí. Orgány verenej správy nikdy

nekonštatovali, že žalobca vyrábal a umiestňoval na trh nebezpečné potraviny. Pokuta mu nebola
ukladaná za správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, a preto žalobcom
predkladaný Protokol o skúškach č. 6434/2020 je pre posúdenie veci irelevantný. Žalobca nevykonal
v určenej lehote uložené opatrenia a nestiahol z trhu piškóty, na výrobu ktorých boli použité vajcia po
dátumeminimálnejtrvanlivosti.Opatreniaboliuloženéoprávnene,keďžekontrolnézisteniajednoznačne

preukazovali porušenie povinností pri výrobe potravín. Proti uloženým opatreniam zodpovedný
zamestnanec žalobcu nepodal námietky a ani samotný žalobca v určenej lehote 5 pracovných dní. K
nesplneniu opatrení v čase dodatočnej úradnej kontroly žalobca podal písomnú námietku, o ktorej v
zákonom stanovenej lehote rozhodol riaditeľ orgánu verejnej správy prvého stupňa. Nejednalo sa o
námietku voči uloženým opatreniam, ale o nesúhlas s tým, ako boli uložené opatrenia počas dodatočnej

úradnej kontroly potravín vyhodnotené z hľadiska ich plnenia. Počas dodatočnej úradnej kontroly žiadne
opatrenia uložené neboli, preto žalobca nemal voči čomu námietky uplatňovať. Žalobca sám poskytol
všetky dokumenty, z ktorých inšpektori došli k záveru, že použité vajcia boli v uvedených dňoch výroby
po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Žalobca nepredložil dôkazy a vysvetlenie, prečo došlo kdopisovaniu a prepisovaniu údajov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť potravín. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za nedostatky
zistené úradnou kontrolou potravín nie je podmienené rozhodnutím správneho súdu o správnej žalobe

vo veci rozhodnutia o námietke voči opatreniam uloženým inšpektorom počas úradnej kontroly a dané
konanie nemá ani charakter predbežnej otázky, ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania o uložení
pokuty. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 22. decembra 2020 jednoznačne vyplýva, že žalobca podal
námietky proti opatreniu č. 3. Postup orgánu verenej správy prvého stupňa, ktorý dané podanie žalobcu
vyhodnotil ako námietku proti uloženému opatreniu, považoval žalovaný za správny.

33. K námietke žalobcu o porušení zásady „legitímneho očakávania“ žalovaný uviedol, že ide o
všeobecné tvrdenie žalobcu, ku ktorému nevie zaujať žiadne stanovisko. Žalovaný posudzoval postup
orgánu verenej správy prvého stupňa v rámci viacerých odvolacích konaní, ktorých účastníkom bol
žalobca, a ani v jednom prípade nezistil odklon od vlastnej rozhodovacej praxe a ani od rozhodovacej
a kontrolnej praxe iných orgánov úradnej kontroly potravín.

34. Žalovaný ďalej uviedol, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej správy vo veterinárnej
oblasti je jasne určená zákonom. Podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti je na výkon veterinárnej
kontroly príslušná miestne príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa podľa obvodu okresu
uvedeného v Prílohe II. Žalovaný nemôže postupovať v rozpore so zákonom a nad rámec svojich

kompetencií meniť miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov veterinárnej správy podľa požiadaviek
prevádzkovateľov.

35. Žalovaný ďalej uviedol, že úradná kontrola potravín dňa 12. novembra 2020 bola vykonaná z
dôvodu, že počas auditu s miestom výkonu „Prevádzka potravinárska výroba, SHP a. s., Červenej

armády 1191, 039 01 Turčianske Teplice – Výroba piškót“, ktorého cieľom bolo overenie zhody
zavedeného systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín a správnej výrobnej praxe s platnou
legislatívou v oblasti výroby piškót a vymedzeným predmetom „kontrola vypracovaných dokumentov
zásad správnej výrobnej praxe vrátane systému HACCP pri výrobe piškót ako aj kontrola uplatňovania
týchto postupov priamo na mieste v podmienkach prevádzkarne“, boli v dňoch 9. až 12. novembra

2020 zistené nezhody, z ktorých niektoré mohli viesť k ohrozeniu zdravia ľudí. V rámci preverenia
účinnosti výrobcom zavedeného systému vysledovateľnosti náhodne vybraného výrobku „Detské
piškóty Česká cena 120 g“, dátum minimálnej trvanlivosti 4. júna 2021, šarža: 7 2 bolo zistené, že
na jeho výrobu boli použité vajcia preukázateľne po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Práve z
uvedeného dôvodu bol audit ukončený a inšpektori vykonali úradnú kontrolu potravín. Zo správy z auditu

priamo vyplýva, že predmetom auditu bol „INTERNÝ TECHNOLOGICKÝ PREDPIS ITP-03, VÝROBA
POTRAVINÁRSKYCH VÝROBKOV Správna výrobná prax HACCP v prevádzke potravinovej výroby
SHP a. s., Červenej armády 1191 039 01 Turčianske Teplice“. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe preto
žalovaný považoval za klamlivé. Výrobca potravín má mať vypracované a udržiavané dokumentované
postupy, aby zabezpečil dodržiavanie požiadaviek potravinového práva a výrobu potravín podľa plánu

systému zabezpečenia kontroly hygieny potravín vo všetkých etapách výroby, spracúvania a distribúcie.
Jednotná forma tohto systému nie je zákonom určená a je na samotnom prevádzkovateľovi, akým
spôsobom (s ohľadom na špecifiká konkrétnej prevádzky) pristúpi k splneniu tejto požiadavky. Žalobca
má zavedený systém vysledovateľnosti, čo preukázal predložením dodacích listov ohľadom príjmu
potravín (surovín) do výrobnej prevádzky, vedenej knihy vajec na účely vnútornej vysledovateľnosti

používaných vajec pri výrobe piškót, ako aj dodacích listov smerom k odberateľom. Tento systém zahŕňa
všetky informácie, ktoré je prevádzkovateľ povinný evidovať a ktoré sú potrebné na zabezpečenie
vysledovateľnosti v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 178/2002 aj Vykonávacieho nariadenia. V
konaní však bolo preukázané, že žalobca tento systém v niektorých prípadoch nedodržiava. Inšpektori
vykonávali kontrolu vysledovateľnosti surovín (vajec) ako zložky na výrobu piškót, pričom vzali do

úvahy dokument, ktorý si vypracoval sám žalobca na zabezpečenie vysledovateľnosti na stupni
výroby potravín. Tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa nepreveroval zákonom
stanovené povinnosti, ale hodnotil dokument „Kniha dodávaných vajec“, ktorá nie je súčasťou systému
vysledovateľnosti, ale neformálnym vnútropodnikovým záznamom, je účelové a klamlivé. Inšpektori
vykonávali vysledovateľnosť surovín vstupujúcich do výrobného procesu, ich evidenciu, ako aj ich

následné spracovanie na základe dokumentácie predloženej samotným žalobcom. Je jednoznačné,
že predložená Kniha evidencie vajec nie je len neformálnym vnútropodnikovým záznamom, ale je
súčasťou systému vysledovateľnosti, je zavedenou a schválenou dokumentáciou a uvádzajú sa v
nej všetky údaje potrebné na vysledovateľnosť zložiek v procese výroby potravín. Kniha evidencievajec slúži u prevádzkovateľa v prípade potreby ako rýchly spôsob vysledovateľnosti vstupnej suroviny
- vajec do výroby. Kniha vajec je zodpovedným pracovníkom účastníka konania predkladaná vždy
pracovníkom úradnej kontroly ako evidencia preukázania vysledovateľnosti. Inú evidenciu, ktorá by

zabezpečovala preukázanie vysledovateľnosti vstupov do výroby a výstupov, výrobca nepredložil.
Žalobca v prevádzke pri kontrole inšpektorom orgánu verejnej správy prvého stupňa nepredložil inú
evidenciu okrem Knihy evidencie vajec, ktorá by preukázala zabezpečenie procesov vysledovateľnosti
v zmysle povinnosti podľa čl. 18 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia č. 178/2002. Ak je uvedený dátum
znášky, ktorý identifikuje konkrétnu zásielku, dátum minimálnej trvanlivosti sa dá veľmi rýchlo určiť.

Pokiaľ však dodacie listy tento údaj neobsahujú, nedisponuje ním ani výrobca potraviny a teda ho
nemôže ani zaznamenať do vnútornej evidencie. Orgány verejnej správy nemajú k dispozícii správu
z IFS auditu žalobcu, preto nemôžu posúdiť, čo bolo hodnotené a ako bola zo strany auditovanej
spoločnosti posúdená vysledovateľnosť u žalobcu. Skutočnosť, že prevádzkovateľ potravinárskeho
podniku disponuje takýmto certifikátom, automaticky neznamená, že nemôže z jeho strany dochádzať k
porušovaniu určených povinností. Orgány verejnej správy nespochybňovali zavedené vnútorné postupy

žalobcu, ale konštatovali skutočnosť, že tieto neboli dodržiavané.

36. K námietke žalobcu ohľadom uvádzania čerstvých vajec triedy B na trh žalovaný uviedol, že
daná námietka s predmetom prejednávanej veci nesúvisí, pretože v tomto konaní žalobca nebol
sankcionovaný za umiestňovanie vajec nespĺňajúcich požiadavky určené právnymi predpismi na trh, ale

za to, že použil na výrobu piškót vajcia po dátume minimálnej trvanlivosti.

37. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so Zákonom
o potravinách a Správnym poriadkom, napadnuté rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza
z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti, a preto žiadal

správny súd, aby správnu žalobu žalobcu zamietol.

Replika žalobcu

38. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 2. mája 2023 uviedol, že rozhodnutie orgánu

verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného sú odôvodnené zisteniami úradnej kontroly
potravín dňa 12. novembra 2020 a následnej dodatočnej úradnej kontroly potravín dňa 22. decembra
2020, najmä však údajným nesplnením uložených opatrení 3. a 4 v Zázname o dodatočnej úradnej
kontrole potravín. Žalobca podal námietku proti záveru o nesplnení opatrenia č. 3 v Zázname
o dodatočnej úradnej kontrole potravín, o ktorej rozhodol riaditeľ orgánu verenej správy prvého stupňa

Rozhodnutím č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 tak, že jej nevyhovuje. Žalovaný
sa stotožnil s postupom riaditeľa orgánu verejnej správy prvého stupňa, avšak podľa žalobcu opomenul,
že predmetom správnej žaloby proti uvedenému rozhodnutiu, o ktorej konal v danom čase Krajský
súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 30S/41/2021, sú skutočnosti, ktoré žalobca následne popísal. Podľa
žalobcu „postup riaditeľa RVPS MT v rozhodnutí č. j. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020 pre

údajné oneskorené podanie námietky zakladá jeho protiprávnosť a takýto postup nemôže ďalej viesť
ku následnému zákonnému rozhodnutiu správneho orgánu“. Žalobca mal za to, že ak sú rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vydané „na základe správneho aktu
riaditeľa RVPS MT v rozpore so s ustanovením § 76 Správneho poriadku“, sú vydané v rozpore s
§ 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku a je odôvodnené ich zrušenie. Žalobca následne zopakoval

obsah správnej žaloby uvedený v jej bode III. 7. a čiastočne v bode III. 8. a doplnil, že „Pokiaľ
prevádzkovateľ má zavedený systém vysledovateľnosti na základe elektronickej evidencie paletových
štítkov na prepravných obaloch sprevádzajúcich potravinu, potom úradná kontrola potravín neoverila
základnýprvokprevádzkovateľovejvysledovateľnosti.Následnedošlozákonitekrozdielnymvýsledkom,
pretože iba paletové štítky umiestnené na prepravných obaloch sú evidované do elektronického

vnútorného pohybu skladového hospodárstva a súčasne neformálne (potreby kontrolnej evidencie)
porovnávané s knihou vajec, ktorá podlieha revízii a oprave po vykonaní kontroly zo strany vedúcich
pracovníkov. Žalobca preto považuje celý výsledok kontroly za neprekúmateľný z dôvodu nemožnosti
validácie jej výsledkov. Úradná kontrola overovala len tú časť dokumentácie prevádzkovateľa, ktorá
nevychádza zo zákonných povinností, je vnútorným kontrolným systémom a vykazuje priebežne značnú

odchýlku od skutočnosti. Záznamy sú spracovávané po uplynutí výrobného procesu a sú značne
subjektívnym faktorom ako z hľadiska výrobných poracovníkov (čas a presnosť zaznamenávania v
súvislosti s pracovnou činnosťou) tak aj z hľadiska kontroly (možná neaktuálnosť a nepresnosť v
určitom čase kontroly). Kontrolované dokumenty sú súčaťou vnútormého kontrolného systému, ktorýje revidovaný podľa výlsledkov validácie s referenčným ktriériom – archivovanými paletovými štítkami
z prepravných obalov elektronicky eviovanými v skladovom hospodárstve. Preto výsledok kontroly,
postavenej na základe hospodárskych a účtovných dokumentov (dodacích listov), ktoré sú predbežne

ručne doplňované údajmi o znáške a až nálsedne verifikované vedúcimi pracovníkmi v elektronickom
systéme a knihy vajec, ako neformálneho dokumentu pre kontrolu výrobných pracovníkov, nie je
možné považovať za podklad pre zákonné rozhodnutie. Súčasne je protichodné konštatovanie úradnej
kontroly potravín, pretože uvádza nedostatky pri dokumentácii vysledovateľnosti potravín a súčasne
nariaďuje opatrenia na cielené stiahnutie výrobkov z trhu na základe presných údajov dokumentácie

prevádzkovateľa. Opakovane poukazujeme na skutočnosť, že zo strany správneho orgánu dochádza
ku účelovému výkladku pojmov právnych predpisov ku škode účastníka konania. V prípade uvádzaného
vážneho ohrozenia zdravia ľudí, produkcie nebezpečnej potraviny a nariadenia stiahnutia s z trhu, bol
príslušný správny orgán (RVPS MT) povinný vykonať opatrenia na neodkladné oznámenie informovanie
systémom rýchleho varovania v súlade s Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 ako
elementárnym právnym predpisom potravinového práva (ukrajinské obilie). Zo strany správneho orgánu

došlo ku sérii nesprávnych právnych a procesných postupov v rozpore s právnymi predpismi, ktoré
postupy viedli ku následnému nepreskúmateľnému a nezákonnému výsledku úradnej kontroly potravín.
Žalobca nebezpečné potraviny neuviedol na trh, preukázal schopnosť prevádzkovateľa vysledovať
potraviny a okamžite reagovať na požiadavky kontrolného orgánu“. Záverom žalobca zopakoval bod III.
23. správnej žaloby.

39. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

40. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa

konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/216/2022 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/216/2022.

41. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa

§ 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verenej
správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci dospel k
záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez
nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a
jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 10. januára 2025. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 27. februára 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

42. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

44. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.46.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

47. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

48. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky, ktoré nespĺňajú
kvalitatívne požiadavky, alebo ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.

49. Podľa § 28 ods. 2 písm. p) Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky
na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

50. Podľa § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým,
že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v
určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej

kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.

51. Podľa § 28 ods. 8 Zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola

uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby
pokuty podľa odseku 4.

52. Podľa § 31 ods. 1 a 2 Zákona o potravinách (1) Na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa
nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,27aa) ak sa vykonáva podľa tohto zákona. (2) Na konanie

podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a.

53. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 4 000,00 eur
podľa § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8 Zákona o potravinách za spáchanie správnych

deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s § 28 ods. 8
Zákona o potravinách. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa
jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou

zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134
ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v
žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší
žalobnýnávrhalebooďalšiežalobnébodylenvlehoteustanovenejnapodaniežaloby(t.j.vlehotedvochmesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca
musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych
skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body),

a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach
správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených v písm. a) až e) daného ustanovenia.
Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané

orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

54. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa nad rozsah žalobcom uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe
podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.

55. Námietka nedodržania lehoty pre rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle
ktorého „V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný
rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr
do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane

predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť
do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť“,
nie je dôvodná. Správne konanie vo veci uloženia pokuty za zistené porušenia povinností žalobcu
podľa Zákona o potravinách bolo začaté doručením upovedomenia o začatí správneho konania
žalobcovi dňa 5. novembra 2021, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa vydal Rozhodnutie č.

1478/2021-410/2399/2021/LM dňa 1. decembra 2021 v zákonnej lehote podľa § 49 ods. 2 Správneho
poriadku. Následný priebeh administratívneho konania popísal jednak žalovaný v napadnutom
rozhodnutíajepopísanýajvbodoch5.a6.tohtorozsudku.Rovnakožalovanýakoorgánverejnejsprávy
druhého stupňa vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v lehote podľa § 49 ods. 2 Správneho
poriadku dňa 24. októbra 2022, a to 28 dní po predložení odvolania žalobcu proti rozhodnutiu orgánu

verenej správy prvého stupňa spolu so spisovým materiálom dňa 26. septembra 2022 podľa údaja na
poštovej doručenke, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Správny súd nezistil v tomto ohľade
pochybenie orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovalo zrušenie správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí. Pre úplnosť je potrebné podotknúť, že lehoty stanovené v § 49 ods. 2 Správneho poriadku
majú poriadkový charakter, čo znamená, že ani ich prípadné nedodržanie bez ďalšieho nespôsobuje

nezákonnosť rozhodnutia orgánu verenej správy. V prípade, ak by v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej
správy dochádzalo k nedôvodným prieťahom v konaní, právny poriadok poskytuje účastníkovi konania
právne nástroje, ktorými sa môže nečinnosti orgánu verejnej správy brániť (podanie sťažnosti podľa
zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, podnet prokurátorovi podľa zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podanie žaloby proti nečinnosti orgánu

verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby orgány verejnej správy dodržiavali zákonom
stanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka
konania. Nedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie
prieťahov v konaní (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II.

ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov nezakladá nezákonnosť rozhodnutia
ako takého (Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.
mája 2018). Správny súd nemôže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy len z dôvodu,
že nebola dodržaná procesná lehota na jeho vydanie podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, keďže
v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP môže správny súd zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy len

v prípade, ak došlo k podstatnému (teda nie akémukoľvek) porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

56. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgán verenej správy prvého stupňa pri rozhodovaní
o správnom delikte vychádzal z dôkazného materiálu pod č. 5 - Záznam o dodatočnej úradnej

kontrole potravín č. MT/2020/JM,MS,MĎ,LM/20/DÚKP/JM/25 zo dňa 22. decembra 2022, s ktorým
žalobca nebol nikdy oboznámený, nemožno považovať za žalobnú námietku spôsobilú spochybniť
zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalovaný sa s daným tvrdením
žalobcu riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na str. 23 a 24, keď uviedol, že sa jednáo zrejmú nesprávnosť v uvedení dátumu Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín, pričom
správne mal byť uvedený dátum „22. decembra 2020“. Uvedená zjavná nesprávnosť v písaní bola
opravená podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku a žalobca bol o oprave upovedomený Listom č.

503/2022-410/1886/2022/LM zo dňa 2. augusta 2022 „Upovedomenie o oprave chyby v písaní v
Rozhodnutí č. k. : 503/2022-410/1631/2022 zo dňa 20. 07. 2022“, ktorý je súčasťou administratívneho
spisu. So Záznamom o dodatočnej úradnej kontrole potravín bol žalobca oboznámený, čo v konaní ani
nerozporoval. Navyše, žalobca proti obsahu daného záznamu podal námietky, o ktorých aj rozhodol
riaditeľ orgánu verenej správy prvého stupňa právoplatným Rozhodnutím č. 707/2020-100-1961/2020

zo dňa 28. decembra 2020.

57. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že bolo zasiahnuté do jeho právnej istoty a práva na
„spravodlivý súd“, keďže orgán verejnej správy v čase od začatia správneho konania v predmetnej veci
vydal dve rozhodnutia (č. 1519/2021-420-2126/2021/AE zo dňa 25. októbra 2021 o uložení pokuty vo
výške 10 000,00 eur podľa § 50 ods. 3 písm. y) v spojení s § 51 ods. 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti

a č. 34/2021-500-2181/2021 zo dňa 29. októbra 2021 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 20 000,00
eur podľa § 50 ods. 4 písm. b) Zákona o veterinárnej starostlivosti), ktoré boli následne potvrdené
žalovaným, pričom sa jedná o rozhodovanie proti tomu istému účastníkovi konania a pre obdobné
protiprávne konanie, správny súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná. Konania vo veciach
správneho trestania, na ktoré žalobca poukázal, boli vedené orgánmi verejnej správy ako samostatné

konania pre porušenie iných povinností žalobcu podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti a nie Zákona
o potravinách. Zákon o potravinách (a ani Správny poriadok) neukladá povinnosť orgánom verejnej
správy prejednať správne delikty spočívajúce v porušení povinností žalobcu podľa Zákona o veterinárnej
starostlivosti v spoločnom konaní s predmetným konaním o uložení pokuty za porušenie povinností
podľa Zákona o potravinách, a to ani v prípade, že sa jedná o toho istého páchateľa viacerých správnych

deliktov. Povinnosť prejednať žalobcom poukazované správne delikty v spoločnom konaní nevyplýva
orgánom verejnej správy ani zo základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a zásad
ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré sa primerane použijú aj v prípadoch vyvodzovania
administratívnoprávnej zodpovednosti. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, ktoré ustanovenie zákona
orgány verejnej správy vytýkaným postupom porušili. Správny súd podotýka, že podľa § 6 ods. 1 SSP

správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy. V spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého musí žalobca v správnej žalobe
uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné, to znamená, že žalobca
musí v správnej žalobe uviesť, ktoré ustanovenie zákona orgány verejnej správy porušili a aký vplyv na

zákonnosť ich rozhodnutí má vytýkaný nedostatok, čo žalobca neurobil. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že
orgány verejnej správy zasiahli do právnej istoty žalobcu a jeho „práva na spravodlivý súd“. Predmetnú
žalobnú námietku žalobca formuloval všeobecne a nekonkrétne. Je povinnosťou žalobcu vymedziť
dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov

má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude,
keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, s výnimkou
dôvodov podľa § 195 SSP v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (tu však správny
súd, ako je uvedené vyššie, nezistil žiadne porušenie zákona konajúcimi orgánmi verejnej správy).

Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty
žalobca uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny
súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené
v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu,
resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy

sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by
tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu
advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho
konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je

jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov administratívneho konania“, ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v
konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní
preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom“, najmä však čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky“. V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené

žalobné dôvody, resp. ich sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu administratívneho spisu
dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a
chrániťpredovšetkýmsúdnamoc.Taktiežjepotrebnépodotknúť,žepodľa§178ods.1SSPjeosobitnou
náležitosťou správnej žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach alebo

právom chránených záujmoch nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o
subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bolo zasiahnuté
do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu (v danom prípade do nekonkretizovanej právnej
istoty žalobcu a práva na „spravodlivý súd“), resp. že žalobca sa so záverom alebo postupom orgánu
verejnej správy nestotožňuje.

58. Za relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nemožno považovať ani námietku
žalobcu, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú v rozpore so zásadami správneho
konania, pričom poukázal na § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého „Správne orgány dbajú
o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené

rozdiely“. Žalobca uviedol len všeobecné (a nie celkom zrozumiteľné) tvrdenie, že viackrát žiadal
žalovaného z dôvodu právnej istoty o „posúdenie nadriadeného orgánu vzťahu rozhodovacej právomoci
správneho orgánu voči tomu istému účastníkovi konania pre údajné protiprávne konanie súvisiace s
bezpečnosťou potravín, vzhľadom ku vysledovateľnosti pôvodu jednotlivých zložiek potravín použitých
ku ich výrobe“, avšak nedostal žiadnu odpoveď. Žalobca tiež uviedol v správnej žalobe všeobecné

konštatovanie o legitímnom očakávaní a zákaze prekvapivých rozhodnutí. Žalobca ani v tomto prípade
neuviedol dostatočne určito a zrozumiteľne formulovanú konkrétnu námietku podľa § 182 ods. 1 písm.
e) SSP, z ktorej by bolo zrejmé, v čom je rozhodnutie alebo postup konajúcich orgánov verejnej správy
v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu bez toho,
aby správny súd musel žalobné dôvody namiesto žalobcu sám dopĺňať a sám vyhľadávať nezákonnosť

rozhodovania alebo postupu orgánov verejnej správy, čo urobiť nemôže (bod 57. tohto rozsudku).
Správny súd nemôže skonštatovať nezákonnosť v rozhodovaní alebo postupe konajúcich orgánov
verenej správy len na základe všeobecných tvrdení žalobcu o domnelom porušení právnej istoty, resp.
„legitímnych očakávaní“ žalobcu. Rovnako je bezvýznamný aj prostý poukaz žalobcu na § 3 ods. 5
Správneho poriadku bez toho, aby žalobca ozrejmil, v čom konkrétne a na základe akých okolností došlo

práve konaním alebo rozhodnutím orgánov verejnej správy k jeho porušeniu. Taktiež je bez právneho
významu, ak žalobca len poukázal na vybrané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bez
toho, aby konkretizoval ako sú závery uvedené v daných rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový
a právny stav prejednávanej veci. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s
nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by musel ozrejmiť ich právny

a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona,
relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Za
žalobné body podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP preto nemožno považovať prostý výpočet ustanovení
zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť, a rovnako ani poukaz na rozhodnutia súdov bez
toho, aby závery vyplývajúce z odkazovaných rozhodnutí súdov boli konkretizované na daný prípad

s jasnou a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu daných rozhodnutí.
Z rovnakých dôvodov nemožno považovať za dôvodnú ani námietku žalobcu v bode III. 23. správnej
žaloby, že orgány verejnej správy rozhodovali v predmetnej veci v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 18
ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, a to najmä tým, že k predmetnej veci nepristupovali svedomite
a zodpovedne, nevybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov a nepoužili najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci, pričom konanie podľa žalobcu neprebiehalo hospodárne a bez
zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Samotný poukaz na ustanovenia Správneho
poriadku a všeobecné tvrdenia žalobcu o domnelých vadách konania bez toho, aby vytýkané vady boli
konkretizované s uvedením dopadu na práva a právom chránené záujmy žalobcu, nemožno považovať
za relevantnú žalobnú námietku umožňujúcu správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutých

rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

59. Námietka žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri úradnej kontrole potravín dňa 12.
novembra 2020 a dodatočnej kontrole potravín dňa 22. decembra 2020 „nezadokumentoval“ dôkaz,ktorý by ho oprávňoval na postup podľa § 28 ods. 2 písm. b) a p) a ods. 4 písm. g) Zákona
o potravinách, je nedôvodná. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri oboch úradných
kontrolách potravín dňa 12. novembra 2020 a 22. decembra 2020 z dokladov, ktoré mu predložil

sám žalobca, pričom počas nich zistil nezrovnalosti, ktoré riadne opísal a zadokumentoval v Zázname
o úradnej kontrole potravín, v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín a následne ich aj
uviedol vo svojom rozhodnutí o uložení pokuty zo dňa 20. júla 2022. Inšpektori orgánu verejnej správy
prvého stupňa na základe žalobcom predložených dokladov došli k záveru, že vajcia použité na
výrobu detských piškót boli v uvedených dňoch výroby po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti,

v dôsledku čoho žalobcovi uložili povinnosť stiahnuť predmetné výrobky z trhu a predložiť o tom orgánu
verenej správy prvého stupňa doklad o naložení so stiahnutými výrobkami, ktorú však žalobca nesplnil.
Súčasťou administratívneho spisu je aj sprievodný materiál (fotodokumentácia). Uvedené záznamy
o úradných kontrolách potravín obsahujú všetky relevantné skutočnosti, na základe ktorých možno
dospieť k skutkovým záverom vysloveným orgánom verejnej správy prvého stupňa, že žalobca sa
dopustil porušenia jeho povinností podľa Zákona o potravinách a naplnil skutkové podstaty jednotlivých

správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p), § 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) Zákona
o potravinách. Žalobca počas úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nepredložil dôkazy
a vysvetlenie, prečo došlo k prepisovaniu a dopisovaniu údajov v dokumentácii. Rovnako inšpektorovi
orgánu verejnej správy prvého stupňa pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. decembra
2022 nepredložil doklady, že splnil všetky opatrenia, ktoré mu boli uložené v Zázname o úradnej

kontrole potravín. Ostatné tvrdenia žalobcu v správnej žalobe v súvislosti s úradnou kontrolou potravín
dňa 12. novembra 2020, predovšetkým tvrdenie, že orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil požiadavky na rozsah údajov v sprievodnej dokumentácii, ďalej, že orgán verejnej správy
prvého stupňa nepreveroval zákonom stanovené povinnosti (identifikácia osoby, ktorá potraviny dodala),
ale hodnotil dokument „Kniha dodávaných vajec“, ktorý nie je súčasťou systému vysledovateľnosti,

ale neformálnym vnútropodnikovým záznamom, nezisťoval a nepreveril systém HACCP, nesprávne
vyhodnotil požiadavky na rozsah údajov v sprievodnej dokumentácii, keď požadoval dátum znášky alebo
dátum minimálnej trvanlivosti, pričom „zákonná požiadavka“ určuje možnosť označovania obdobím
znášky, čo žalobca „zabezpečuje“, sú zavádzajúce a predstavujú skôr polemiku na odvedenie pozornosti
od dôvodov, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa viedli k vyvodeniu administratívnoprávnej

zodpovednosti žalobcu za spáchanie predmetných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p),
§ 28 ods. 2 písm. b) a § 28 ods. 4 písm. g) Zákona o potravinách. Orgán verejnej správy počas
úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nepreveroval systém vnútornej vysledovateľnosti
podľa požiadaviek Nariadenia č. 178/2002 a Vykonávacieho naradenia, resp. systém HACCP. Ako
uviedol žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, orgány verejnej správy nespochybnili skutočnosť,

že žalobca má zavedený systém vysledovateľnosti, čo žalobca aj preukázal predložením dodacích
listov ohľadom príjmu potravín (surovín) do výrobnej prevádzky, vedenej knihy vajec na účely vnútornej
vysledovateľnosti používaných vajec pri výrobe piškót, ako aj dodacích listov smerom k odberateľom,
pričom tento systém zahŕňa všetky informácie, ktoré je žalobca povinný evidovať a ktoré sú potrebné
na zabezpečenie vysledovateľnosti v súlade s požiadavkami Nariadenia č. 178/2002 aj Vykonávacieho

nariadenia. V konaní však bolo preukázané, že žalobca tento systém síce má vypracovaný, avšak
ho nie vždy nedodržiava, dôsledkom čoho sú aj zistené nedostatky, ktoré viedli orgán verejnej správy
prvého stupňa k vyvodeniu administratívnoprávnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca počas úradnej
kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nepredložil inú evidenciu okrem Knihy evidencie vajec
a príslušných dodacích listov, ktorá by preukázala zabezpečenie procesov vysledovateľnosti v zmysle

povinnosti podľa čl. 18 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia č. 178/2002. Tvrdenie žalobcu, že je certifikovaný
v systéme manažérstva bezpečnosti potravín na úrovni štandardu IFS je plne auditovaný v oblasti
dodržiavania procesu vysledovateľnosti, nemá žiadny vplyv na zistenia orgánu verejnej správy prvého
stupňa ohľadom porušenia povinností žalobcu v zmysle Zákona o potravinách, keďže, ako bolo uvedené
vyššie, predmetom úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 nebolo to, či žalobca má zavedený

systém vysledovateľnosti, ale dodržiavanie povinností žalobcu pri výrobe potravín, ktoré mu vyplývajú
z požiadaviek potravinového práva. Tvrdenia a konštatácie žalobcu popísané v bode 25. tohto rozsudku
nepredstavujú relevantné žalobné námietky, ktorými by žalobca tvrdil, že rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa a žalovaného sú nezákonné pre rozpor s konkrétnym ustanovením všeobecno-
záväzného právneho predpisu, ale sú len vlastnými hodnotiacimi úsudkami žalobcu.

60. Tvrdenia žalobu v bode III. 19. správnej žaloby vo vzťahu k uvádzaniu vajec triedy „B“ na trh, sú
bez právneho významu k predmetnej veci, keďže sa netýkajú dôvodov rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa a žalovaného. Orgány verejnej správy tiež v napadnutých rozhodnutiach žalobcovinevytýkali použitie vajec skupiny „B“ ako suroviny na výrobu piškót, ale použitie vajec po dátumu
minimálnej trvanlivosti.

61. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný opomenul skutočnosť, že proti Rozhodnutiu
riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020
je podaná správna žaloba, nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť
zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Tvrdenie žalobcu má len konštatačný charakter bez toho, aby
žalobca uviedol, ktoré ustanovenie zákona žalovaný v danej súvislosti porušil a aký to má vplyv na

práva a právom chránené záujmy žalobcu. Navyše, žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 29 a 30
uviedol, že správne konanie vo veci uloženia sankcie za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín
nie je podmienené rozhodnutím (správneho) súdu o (správnej) žalobe vo veci rozhodnutia o námietke
voči opatreniam uloženým inšpektorom počas úradnej kontroly a nemá ani charakter predbežnej otázky,
ktorá by bola dôvodom na prerušenie konania, pričom takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho
právneho predpisu. Správny súd sa stotožňuje s uvedeným konštatovaním žalovaného a považuje ho

za vecne správne. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný túto skutočnosť
opomenul, keďže v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí uviedol riadne a zrozumiteľné zdôvodnenie.
Pre úplnosť správny súd podotýka, že z vlastnej činnosti po prechode správneho súdnictva z krajských
súdov na správne súdy zistil, že Krajský súd v Žiline Rozsudkom sp. zn. 30S/41/2021 zo dňa 26.
apríla 2023 správnu žalobu žalobcu proti Rozhodnutiu riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa č.

707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 ako nedôvodnú zamietol.

62. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa sú nezákonné v dôsledku ním tvrdenej nezákonnosti Rozhodnutia riaditeľa orgánu
verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 o námietke

žalobcu proti dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. novembra 2020 žalobca, keďže „materiálne
vychádzajú“ z úradnej kontroly potravín dňa 12. novembra 2020 a z dodatočnej úradnej kontroly potravín
dňa 22. decembra 2020, rovnako nie je podľa správneho súdu dôvodná. Zo žalobcom formulovanej
žalobnej námietky nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje nezákonnosť správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom, ako bolo uvedené vyššie,

bez toho, aby žalobca v správnej žalobe uviedol, z akých konkrétnych dôvodov a pre porušenie
ktorého zákona považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, nemožno vykonať súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zákonnosť Rozhodnutia riaditeľa orgánu
verenej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28. decembra 2020 o námietke
žalobcu proti dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 22. novembra 2020 sa posudzuje samostatne

na základe osobitnej správnej žaloby, čo vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 11 poslednej vety Zákona
o potravinách v spojení s § 180 ods. 1 SSP. Správny súd tak v tomto konaní na podklade správnej žaloby
žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného
o uložení pokuty za porušenie povinností žalobcu podľa Zákona o potravinách, neposudzuje zákonnosť
Rozhodnutia riaditeľa orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.

decembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu správnym
súdom v inom konaní. Žalobca tak nemôže svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy založiť len na ním tvrdenej nezákonnosti iného rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktorá sa posudzuje samostatne, bez toho, aby súčasne uviedol, z čoho vyvodzuje ním tvrdenú
podmienenosť rozhodnutia orgánu verejnej správy v predmetnej veci zákonnosťou takého rozhodnutia.

Žalobca také tvrdenie v predmetnej správnej žalobe neuviedol. Rovnako tvrdenie žalobcu, že orgán
verejnej správy prvého stupňa sa mal jeho listom zo dňa 22. decembra 2022 zaoberať v rámci
vyhodnotenia „konkrétnej dodatočnej kontroly“ je len prezentáciou vlastného názoru žalobcu, pričom
bez toho, aby žalobca uviedol, ktoré ustanovenie zákona bolo postupom a rozhodnutím orgánu verejnej
správy porušené, nemožno tvrdenie považovať za spôsobilú žalobnú námietku. Rovnaký záver platí

aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že „V súvislosti s rozhodnutím ŠVPS SR zo dňa
24.10.2022 pod č. 3494/2022-3 ako odvolacieho orgánu a predchádzajúcim rozhodnutím RVPS MT
č. j.: 503/1022-410-1631/2022 zo dňa 20.07.2022 o uložení pokuty vo výške 4 000 eur v rozpore so
zásadami správneho konania sa javí predchádzajúca námietka žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa RVPS
MT č. j. 707/2020-100-1961/2020 zo dňa 28.12.2020 a žiadosti účastníka konania ako opodstatnená“,

ktoré je len vlastným hodnotiacim úsudkom žalobcu a nie relevantnou žalobnou námietkou spôsobilou
spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutí orgánu verejnej správy
prvého stupňa.63. Poukaz žalobcu na konania vedené v čase podania predmetnej správnej žaloby na Krajskom
súde v Žiline (konania vedené pod sp. zn. 30S/41/2021, 31S/45/2021, 31S/47/2021, 31S/70/2021,
31S/89/2021, 31S/125/2021, 31S/86/2022 a 30S/126/2022) je z hľadiska súdneho prieskumu

napadnutého rozhodnutia žalovaného a orgánu verenej správy prvého stupňa bezpredmetný, keďže
len zo samotnej skutočnosti, že sú vedené aj iné správne súdne konania na podklade iných správnych
žalôb žalobcu, nevyplýva žiadny záver relevantný pre právne posúdenie predmetnej veci. Ďalej tvrdenie
žalobcu, že niekoľkokrát namietal zaujatosť riaditeľa orgánu verenej správy prvého stupňa a žiadal
žalovaného ako nadriadený orgán verejnej správy, aby rozhodol, že kontrolnú činnosť u žalobcu má

vykonávať iná regionálna a potravinová správa, pričom dosiaľ nebolo o jeho žiadosti rozhodnuté, je
len konštatovaním žalobcu, ktoré nemá charakter relevantnej žalobnej námietky (viď bod 57. tohto
rozsudku). Pre úplnosť ale správny súd uvádza, že odpoveď na dané tvrdenie žalobcu uviedol žalovaný
už v napadnutom rozhodnutí na str. 26 a 27, keď uviedol, že vecná a miestna príslušnosť orgánov štátnej
správy vo veterinárnej oblasti je jasne určená zákonom a žalovaný nemôže postupovať v rozpore so
zákonom a nad rámec svojich kompetencií meniť miestnu príslušnosť jednotlivých orgánov veterinárnej

správy podľa požiadaviek prevádzkovateľov.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia orgánu verenej správy prvého stupňa, vrátane konania, ktoré im
predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej

správy prvého stupňa nie sú zaťažené vadou nezákonnosti, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd právo
na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.

66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísali predsedníčka senátu JUDr. Darina Štoffová a členka senátu JUDr.
Andrea Soukupová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.