Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 30Csp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123351906
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123351906.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, bytom D. XX, E., právne zastúpená: Mgr. Martin Černák, advokát so sídlom Zochova
5, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER
& PARTNERS, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 3.000 €
s príslušenstvom titulom regresného nároku voči poisťovateľovi, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú bude povinná zaplatiť
žalobkyňa žalovanému v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy
3.000 € s úrokom z omeškania 8,75% ročne z 3.000 € od 19.06.2023 do zaplatenia. Tvrdila, že má so
žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Dňa 22.03.2022 zavinila dopravnú nehodu, čím došlo k poškodeniu zdravia účastníčky cestnej
premávky F. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „poškodená“), čo si vyžiadalo jej ústavnú hospitalizáciu

a následnú rehabilitáciu. V rámci trestného konania si poškodená uplatnila voči žalobkyni nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy 3.000 €, ktorú jej žalobkyňa uhradila dňa 03.03.2023 v plnom rozsahu.
Výzvou zo 07.06.2023 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému regres v sume 3.000 €. Žalovaný neplnil.
Žalobkyňa tvrdila, že má právo na to, aby jej žalovaný ako poisťovateľ nahradil uplatnené a preukázané
nároky.

2. Upomínací súd na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, no žalovaný podal odpor (č. l. 42). Tvrdil,

že žalobkyňa nijak výšku žalovaného nároku nepreukázala, ani spojitosť medzi opísaným konaním
žalobkyne k vzťahu vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy. Trestný súd trestným rozkazom odsúdil
žalobkyňu, no tá podala proti nemu odpor a následne došlo k uzatvoreniu zmieru v trestnom konaní
a žalobkyňa uhradila poškodenej sumu 3.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Počas likvidácie
poistnej udalosti žalovaná bola informovaná, že výšku a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy určuje
vždy a jedine príslušný súd. Neexistujú jednotné pravidlá ako výšku tohto nároku stanoviť. Konanie
žalobkyne, ktorá uznala nárok a výšku nemajetkovej ujmy ako nástroj vyhnutia sa trestu považuje

žalovaná za špekulatívne. To nezakladá nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu nemajetkovej
ujmy, ktorý samovoľne uznala. Poukázal na zákonné ustanovenia, ktoré nárok žalobkyne vylučujú.
Odmietol tiež príslušenstvo, lebo sa do omeškania nikdy nedostal.3. V replike žalobkyňa zotrvala na žalobe (č. l. 30). Tvrdila, že v prípade zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je to poškodený, ktorý je subjektom oprávneným na
uplatnenie poistného plnenia voči poisťovateľovi a len poškodený je aktívne vecne legitimovaný na

uplatnenie nároku voči poisťovateľovi v konaní pred súdom. Je na poškodenom, či si nárok uplatní len
voči poisťovateľovi alebo len voči škodcovi. Poškodená si uplatnila nárok len voči žalobkyni a tá jej nárok
plnila.Ouplatnenínárokužalobkyňainformovalažalovanéhoapredložilajejdokumentáciu,nouplatnený
nárok odmietla s tým, že má iniciovať súdne konanie. Požiadavka na iniciovanie konania je nezmyselná.
Žalovaný sa snaží vyhnúť nároku, pretože žalobkyňou poskytnuté plnenie neprekročilo rámec stanovený

predpismi a ani nešlo o plnenie na základe právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody. Žalobkyňa
si neuplatňuje nárok podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), ale ide o regresný nárok
podľa § 822 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Preto je aktívne
vecne legitimovaná a má nárok tiež na príslušenstvo.

4. Žalovaná v stručnej duplike (č. l. 57) na stanovisku v odpore zotrvala a žalobu žiadala zamietnuť.

(i) Dokazovanie

5. Súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi navrhnutými žalobkyňou, ktorými boli: poistná
zmluva (č. l. 5), znalecký posudok č. 07/2022 (č. l. 6-11), obžaloba na žalobkyňu (č. l. 12), uplatnenie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poškodenou (č. l. 13), detail pohybu (č. l. 14), uplatnenie
regresného nároku zo 07.06.2023 a dokladom o doručovaní zásielky (č. l. 15-16), výzva žalobkyne zo
16.02.2023 (č. l. 32), stanovisko žalovaného z 22.02.2023 (č. l. 33).

6. Súd vykonal dokazovanie aj všetkými listinnými dôkazmi navrhnutými žalovaným, ktorými boli:
uplatnenie regresného nároku – list žalobkyne z 07.06.2023 (č. l. 45), e-mail žalovaného z 20.12.2022
s predošlou komunikáciou (č. l. 45-47).

7. Žalobkyňa v rámci dokazovania navrhla pripojiť spis Mestského súdu Bratislava IV so sp. zn.
37C/41/2023, v ktorom sa poškodená proti žalovanému domáha náhrady škody na zdraví; nedomáha
sa v ňom ale náhrady nemajetkovej ujmy. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože ide o spor, v ktorom
sa poškodená voči žalovanej domáha nárokov, ktoré sa týkajú len škody na zdraví, nie zásahov do
nemajetkovej ujmy poškodenej, ku ktorým došlo protiprávnym konaním žalobkyne. Okolnosti týkajúce

sa poškodenia zdravia poškodenej nemajú vplyv na posúdenie danej veci, v ktorej súd posudzuje nárok
v nadväznosti na zásah do osobnostnej sféry poškodenej, nie jej škodu na zdraví. Preto nevykonal súd
ako nadbytočný ani dôkaz vyžiadaním poistného spisu žalovaným, čím mienila žalobkyňa preukázať
lekárskesprávyobsiahnutévtomtospise.Lekárskesprávytiežpreukazujúlenpoškodeniezdravia(napr.
bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia), ale nie nemajetkovú ujmu, ak nejaká poškodenej vznikla.

8. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla aj svoj výsluch k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy
poškodenej. Súd návrhu nevyhovel. S poukazom na § 195 ods. 1 CSP súd môže nariadiť výsluch strany
o tvrdených skutočnostiach, ktoré vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Tento predpoklad nebol
splnený. V žalobe, ani v replike sa neuvádzali žiadne také skutočnosti, ktoré by nebolo možné preukázať

inak a mali by sa týkať preukázania rozsahu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla poškodenej. Napríklad,
takéto skutkové tvrdenia mohli spočívať v tom, ako sa nemajetková ujma prejavila v osobnostnej
sfére poškodenej. Žiadne také skutkové tvrdenia v žalobe obsiahnuté nie sú (sú tam len tvrdenia
ohľadne poškodenia zdravia, ale tie neboli sporné), ani neboli počas konania produkované a preto,
jednoducho povedané, niet čo dokazovať. Významné pre nevykonanie tohto dôkazu bolo tiež, že

výsluchom žalobkyne by sa objektívne nemal ako dať preukázať rozsah nemajetkovej ujmy poškodenej,
pretože došlo k zásahu do osobnostnej sféry poškodenej, nie žalobkyne. V tomto smere nebol dôkaz
ani riadne zdôvodnený. Tento návrh na doplnenie dokazovania nebol tiež ako forma procesnej obrany
predložený včas v zmysle § 149 CSP v spojení s § 153 ods. 1 CSP.

9. Z takto vykonaného dokazovania (ods. 5-8) mal súd preukázaný nasledovný, medzi stranami
nesporný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci10. Dňa 22.03.2022 v čase okolo 17,20 h v Bratislave na Lamačskej ceste žalobkyňa viedla motorové
vozidlo s EČV: E. v smere do centra mesta, pričom z nezistených príčin došlo k zrážke s chodkyňou F. G.,

nar. XX.XX.XXXX, t. j. s poškodenou. Teda žalobkyňa zavinila dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo
k poškodeniu zdravia poškodenej, v dôsledku čoho poškodená utrpela zlomeniny hrudných stavcov 10
a 11 s vykĺbením, zlomeniny priečnych výbežkov bedrovej chrbtice L1-5 s posunom, vykĺbenie hrudných
stavcov 10 a 11 s ochrnutím dolných končatín, nekompletné priečne poranenie hrudníkovej miechy,
zlomeninu 11 rebra vpravo, zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeniny horných a dolných ramienok

pubických kostí vpravo, poúrazový šok ťažkého stupňa a polytraumu, ktoré si vyžiadali operačný zákrok
a hospitalizáciu od 22.03.2022 do 04.04.2022 a následne dvojtýždňový pobyt v rehabilitačnom centre s
tým, že poškodená bola počas hospitalizácie pripojená na ventilmasku so zvýšeným prívodom kyslíka,
počas ktorej bola poškodená úplne odkázaná na opateru a pomoc nemocničného personálu s tým,
že trup mala fixovaný korzetom, po dobu cca. 4 mesiacov sa pohybovala iba na invalidnom vozíku
a následne iba za pomoci oporného vozíka, pričom na pomoc inej osoby pri základných obslužných

a hygienických činnostiach bola odkázaná aj po prepustení do domácej liečby, čo je preukázané zo
skutkového tvrdenia žalobkyne zo žaloby, ktoré žalovaný nepoprel, a rozsah zranení poškodenej je
preukázaný zo znaleckého posudku MUDr. Ladislava Veselého, č. 07/2022 z 25.04.2022.

11. Zodpovednosť za škodu spôsobenú vozidlom žalobkyne bola poistená u žalovaného, čo je

preukázané z poistnej zmluvy z 31.12.2014, a konkrétne to, že žalobkyňa ako poistník a žalovaný ako
poisťovateľ uzatvorili poistnú zmluvu a dohodli sa s účinnosťou od 01.01.2015 na neurčito na poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s EČV: E..

12. V rámci trestného konania si poškodená voči žalobkyni uplatnila nárok na náhradu škody titulom

škody 3.700,82 €, vrátene náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.000 €, čo je preukázané z listu
poškodenej z 26.09.2022.

13. Z e-mailovej komunikácie strán (č. l. 45-47) je preukázané, že strany spolu komunikovali dňa 19.
a 20.12.2022, pričom pracovníčka žalovaného p. G. oznámila žalobkyni, že čo sa týka nemajetkovej

ujmy uhradí žalovaný nárok až na základe rozhodnutia súdu.

14. Z obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo 16.01.2023, sp. zn. 2 Pv 70/22/1104-24 je
preukázané, že na vyššie uvedenom skutkovom základe podala okresná prokurátorka na žalobkyňu
obžalobu.

15. Z listu advokáta žalobkyne zo 16.02.2023 (č. l. 32) je preukázané, že žalobkyňa požiadala
žalovaného, aby za ňu uhradil náhradu škody, ktorú si voči nej uplatnila poškodená. Žalovaný odmietol
plniť, čo je preukázané z listu žalovaného z 22.02.2023 (č. l. 33).

16. Z detailu pohybu na účte žalobkyne v F., a. s. je preukázané, že žalobkyňa poukázala poškodenej
dňa 03.03.2023 na účet uvedený vo výzve poškodenej sumu 3.000 €. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalobkyňa plnila dlh po tom, čo došlo k zmieru v trestnom konaní.

17. Výzvou zo dňa 07.06.2023, doručenou žalovanému dňa 08.06.2023, si žalobkyňa voči žalovanej

uplatnila regresný nárok v celkovej výške 3.000 € a vyzvala ju na zaplatenie tejto sumy v lehote do 10
kalendárnych dní, čo je preukázané z tejto výzvy (č. l. 15-16, 45). Nebolo sporné, že žalovaný na výzvu
žalobkyne dlh neplnil.

18. Z ostatných vykonaných dôkazov nezistil súd iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení (ods. \* MERGEFORMAT 10- \* MERGEFORMAT
17) súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne.

(iii) Relevantná právna úprava

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.20. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

21. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z., ak poistná zmluva neustanovuje inak,
poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil
alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného

rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda
účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.

22. Podľa § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané

primerané zadosťučinenie (ods. 1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ods. 2). Výšku náhrady podľa
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo (ods. 3).

23. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).

24. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

(iv) Aplikácia právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

25. Podstatou veci je regresný nárok žalobkyne ako poistenej proti žalovanému ako poisťovateľovi
v súvislosti s poistením u žalovaného.

26. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobkyňa viedla motorové vozidlo, ktorým zrazila

poškodenú, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalovaného.
Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda na zdraví poškodenej, čím jej vznikol nárok na náhradu
za škodu na zdraví, pričom pod pojem škody podľa judikatúry pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení spadá aj nemajetková

ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (v tomto zmysle
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2017, sp. zn. 6 MCdo 1/2016). Táto škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré vyplývajú z povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách
počas jazdy áut občas dôjde k javu, kedy idúce vozidlá zrazia chodca ako ďalšieho účastníka cestnej

premávky. Prevádzateľ vozidla nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku
zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke (R 3/1984, zhodnotenie
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 23. novembra 1983, sp. zn. Cpj 10/83), čo je prípad
danej veci a zavinenia žalobkyne. Preto za túto škodu (ktorá pre účely nárokov zahŕňa v tomto prípade aj
prípadnú, no napokon nepreukázanú nemajetkovú ujmu) zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla,

ktorým je žalobkyňa ako poistiteľ a to podľa § 427 Občianskeho zákonníka, pričom svojej zodpovednosti
sa zbaviť podľa § 428 Občianskeho zákonníka nemôže, keďže uvedený stret je javom, ktorý má pôvod
v prevádzke motorových vozidiel po cestných komunikáciách a škode sa dalo zabrániť pri vynaložení
úsilia, ktoré možno požadovať od vodiča motorového vozidla, ktorým bola v danom prípade žalobkyňa.

27. Žalobkyňa má preto podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. právo, aby žalovaný ako poisťovateľ
za ňu poskytol poškodenej plnenie v rozsahu podľa 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., keďže
k škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda (pričom tá zahŕňa podľa citovanej judikatúry aj nemajetkovúujmu – sp. zn. 6 MCdo 1/2016) vznikla a za ktorú žalobkyňa zodpovedá došlo v čase trvania poistenia
zodpovednosti, ktorá bola poistená u žalovaného.

28. Podľa súdnej praxe v spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení sú pasívne legitimovaní poistený škodca
aj poistiteľ. Poškodený má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa,
či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2020, sp. zn.

4Cdo/5/2020). Na to poukazovala aj žalobkyňa a voči tejto argumentácii súd výhradu nemá. Treba ale
dodať, že plnenie na náhradu škody poškodenému patrí len jeden krát, teda plnenie jedného z týchto
subjektov (poisťovateľ, poistený/škodca) spôsobuje zánik nároku poškodeného na náhradu škody voči
druhému subjektu.

29. Aj napriek tomu, že zákon č. 381/2001 Z. z., výslovne neupravuje nárok poisteného voči

poisťovateľovi na náhradu toho, čo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla uhradil poškodenému, spravodlivému usporiadaniu vzťahov a naplneniu účelu
tejto právnej úpravy, ktorým je poistná ochrana zodpovednej osoby (poisteného) a jej práva, aby
za neho poisťovateľ náhradu škody zaplatil priamo poškodenému, zodpovedá právo poisteného voči
poisťovateľovi na náhradu toho, čo z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka) ako zodpovedný subjekt na náhradu tejto škody
uhradil poškodenému (regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi, ktorý neplnil poškodenému, hoci
plniť mal). Poisťovateľ nie je zodpovedný poškodenému za škodu spôsobenú škodcom, je však z
titulu poistnej zmluvy zaviazaný voči poistenému plniť za neho (za zodpovedného poisteného) náhradu
škody priamo poškodenému. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voči

poistenému (škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom a ani
právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť. Poistený preto môže následne od poisťovateľa
žiadať náhradu toho, čo z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla poškodenému uhradil, avšak maximálne do výšky, v akej bol poisťovateľ povinný uhradiť
náhraduškodypoškodenému.Tentoosobitnýnárokpoisteného(škodcu)vočipoisťovateľovijenárokom,

ktorý kompenzuje poistenému úhradu nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ktorého uhradenie mal kryté poistením jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Ide teda o regresný nárok poisteného voči poisťovateľovi ako nárok
poisteného (škodcu) z poistenia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla na náhradu plnenia poskytnutého poisteným poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v tomto zmysle uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 29.04.2022, sp. zn. 4Obdo/2/2021). S poukazom na citované závery súdnej praxe teda nejde v danej
veci o nárok podľa § 822 Občianskeho zákonníka.

30. Dokazovaním bolo zistené, že žalobkyňa poškodenej plnila titulom náhrady nemajetkovej ujmy

3.000 €. Na danú vec súd aplikoval § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z. Ten obsahuje tri
skutkové podstaty, ktorých naplnenie zakladá dôvod pre odmietnutie povinnosti poisťovateľa nahradiť za
poisteného škodu. V danom prípade žalobkyňa ako poistená uhradila poškodenej škodu, ktorá zahŕňala
náhradu nemajetkovej ujmy, a to v situácii, kedy táto nebola konštatovaná právoplatným rozhodnutím
súdu o náhrade škody. Aktuálne síce prebieha medzi poškodenou a žalovaným konanie vo veci náhrady

škody na zdraví poškodenej, no v tom konaní sa nerieši otázka náhrady nemajetkovej ujmy. Súd preto
dospel k tomu, že žalobkyňa plnila poškodenej náhradu škody nad rámec právoplatného rozhodnutia
súdu o náhrade škody.

31. S ohľadom na to, že plnila v nadväznosti na zmier v trestnom konaní, ku ktorému došlo medzi ňou

a poškodenou, treba takúto skutočnosť považovať za dohodu účastníkov konania, pričom účastníkom
takejto dohody nebol žalovaný ako poisťovateľ. Žalobkyňa namietala, že poisťovateľ ani nemal ako byť
účastníkom tejto dohody, pretože nebol účastníkom trestného konania, no to nič nemení na tom, že sú
splnené pojmové znaky skutkovej podstaty v ustanovení § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z.,
kedy môže poisťovateľ odmietnuť plnenie za poisteného v situácii, kedy do formovania zmieru nemohol

vstúpiť. V skratke, žalovaný oprávnene odmietol nahradiť plnenie za žalobkyňu podľa citovaného
ustanovenia a preto v takejto situácii žalobkyňa nemá právo požadovať od žalovaného, aby jej plnil
regresom ten nárok, ktorý ona dobrovoľne (sledujúc tým zastavenie stíhania) prevzala v trestnom konanív rámci zmieru a to nad rámec prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by určovalo rozsah náhrady
nemajetkovej ujmy.

32. Súd samotnú skutočnosť, že žalobkyňa pristúpila k zmieru v trestnom konaní hodnotí pozitívne,
nakoľko ide o alternatívny spôsob riešenia trestných vecí, tzv. odklon. Na druhej strane to bez ďalšieho
neznamená, že má obvinený takto právo bez dostatočnej objektivizácie vzniknutej nemajetkovej ujmy
na náhradu plnenia, ktoré dobrovoľne prevzal v dohode s poškodeným a plnil ako k tomu došlo v danej
veci. V skratke, boli splnené podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z., aby žalovaný

dôvodne odmietol plniť nárok žalobkyne. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

33. Už len nad rámec uvedeného súd dodáva, že rozumie argumentom žalobkyne, že je to práve
poškodená, ktorá jediná má právo domáhať sa prípadnou žalobou nároku titulom náhrady nemajetkovej
ujmy. V takom prípade by musela žalobkyňa – ak nechcela, aby na ňu dopadali dôsledky ustanovenia
§ 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z. z. – vyčkať na výsledok prípadného civilného sporového

konania, ktoré by poškodená (možno) iniciovala a ustálil by sa v ňom rozsah náhrady nemajetkovej
ujmy. Namiesto tohto postupu bolo prípustné otázku rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy posúdiť
ako predbežnú otázku aj práve v tomto konaní, t. j. v regresnom konaní, ktoré iniciovala žalobkyňa.
V opačnom prípade by škodca nemal ani v prípade dôvodne plnených nárokov poškodenému regresné
právo na ich náhradu z povinného zmluvného poistenia, čo by išlo proti účelu povinného zmluvného

poistenia. Treba ale dodať, že v tomto prípade žiadne skutkové tvrdenia o prípadnom rozsahu
spôsobenej nemajetkovej ujmy tvrdené v žalobe neboli a navrhované dokazovanie ani nebolo objektívne
spôsobilé rozsah tejto ujmy preukázať (ujmu poškodenej nie je spôsobilý preukázať výsluch žalobkyne).
Rozsah náhrady nemajetkovej ujmy nevyplynul ani z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila,
pretože napríklad v liste, v ktorom si poškodená uplatnila nárok voči žalobkyni sa neuvádza žiadna

špecifikácia ako k výške náhrady nemajetkovej ujmy 3.000 € poškodená dospela. Nič to však nemení
na tom, že dokazovaniu skutočnosti o rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujmy žalobkyne by muselo
predchádzať adekvátne plnenie bremena tvrdenia.

(v) Trovy strán a štátu

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ods. 2).

36. V konaní bol žalovaný úspešný v rozsahu 100%, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
Súd preto žalovanému priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane

uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.