Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207045
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121207045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY,
k.s., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 372 176, správcu úpadcu
EKOTRIM s.r.o. v konkurze, so sídlom Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858
211, zastúpeného: Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: Linde Material Handling Slovenská republika s.r.o., so sídlom
Záblatie 859, 911 06 Trenčín, IČO: 31 444 806, zastúpenému: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova57,94901Nitra,IČO:47237252,ourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,oodvolanížalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 30Cbi/12/2021-178 zo dňa 22. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 30Cbi/12/2021-178 zo dňa 22. marca 2023.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta (výrok I.)
a žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca
(výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon úpadcu EKOTRIM,
s.r.o., a to:
- bezhotovostná úhrada zálohovej faktúry č. PDD910067 vo výške 8.446,60 eur zo dňa 15.7.2019,
- bezhotovostná čiastočná úhrada faktúry č. 1192018 vo výške 1.789,20 eur zo dňa 19.8.2019,
- bezhotovostná čiastočná úhrada faktúry č. 1192018 vo výške 200,- eur zo dňa 10.2.2020 a
- bezhotovostná úhrada faktúry č. 2194151 vo výške 48,- eur zo dňa 19.8.2019 sú voči konkurzným
veriteľom neúčinné a aby žalovanému uložil nahradiť žalobcovi trovy konania.

3.Žalobcavžalobeuviedol,žeOkresnýsúdKošiceIuznesenímzodňa28.8.2020,ktorébolozverejnené
v Obchodnom vestníku č. 171/2020 dňa 5.9.2020 rozhodol, že vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka
EKOTRIM s.r.o., so sídlom Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211. Dňa
3.6.2019 uhradil úpadca zálohovú faktúru vystavenú žalovaným č. PDD910067 vo výške 8.446,80 eur,
dňa 19.8.2019 čiastočne uhradil úpadca faktúry vystavené žalovaným č. 1190218 vo výške 1.789,20 eur
ač.2194151vovýške48,-euradňa10.2.2020čiastočneuhradilúpadcafaktúruvystavenúžalovanýmč.

1190218 vo výške 200,- eur, a to všetko za dodanie tovaru, pričom platby boli vykonané bezhotovostným
prevodom na účet žalovaného. Žalobca poukázal, že v doterajšom priebehu konkurzného konania si
veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky v celkovej výške 230.498,72 eur. Správca zapísal majetok do
súpisu všeobecnej podstaty v celkovej hodnote 92.308,15 eur. S ohľadom na vyššie uvedené považovalžalobca za zrejmé, že konkurzní veritelia nebudú uspokojení v plnom rozsahu. Uviedol, že v čase
uskutočnenia odporovaných právnych úkonov mal žalobca viacero splatných záväzkov voči veriteľom
(i) Marius Pedersen, a.s., so sídlom Opatovská 1735, Trenčín, IČO: 34 115 901; (ii) FINEKOL, s.r.o., so

sídlom Mlynčeky 146, 059 76 Mlynčeky, IČO: 36 508 144 a (iii) ENVI - PAK, a.s., so sídlom Galvaniho
7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010.

4. Žalobca argumentoval, že úhrada označených faktúr je právnym úkonom, ktorým dlžník EKOTRIM
s.r.o. inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok, než

by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov. Prihliadnuc na pomer
zistenéhomajetkuúpadcukvýškezistenýchpohľadávok,bynebolapohľadávkažalovanéhouspokojená
v takej miere, ako mu ju poskytol úpadca. Tým bola podľa žalobcu naplnená skutková podstata
zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Zároveň týmto úkonom došlo k zmenšeniu
majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia úpadcu, čím bola podľa žalobcu

naplnená aj podstata ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Žalobca uzavrel, že pre úspech
v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyžaduje ZKR okrem iných náležitostí aj preukázanie
toho, že odporovaný právny úkon bol urobený počas úpadku alebo úpadok dlžníka spôsobil (§ 59 ods.
3 ZKR). Poukázal, že z priebežnej závierky vyhotovenej ku dňu 30.4.2019 vyplýva, že vlastné imanie
úpadcu je v záporných hodnotách, a to vo výške - 75.533,- eur, čo preukazuje, že úpadca už bol v

čase odporovaných právnych úkonov predlžený podľa § 3 ods. 3 ZKR. Uznesenie o začatí konkurzného
konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2020 dňa 7.5.2020 a uznesenie o vyhlásení
konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020 dňa 4.9.2020. Odporované právne úkony
boli teda vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, pričom lehota na podanie
odporovacej žaloby uplynie dňa 5.9.2020.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že platbou zo dňa 3.6.2019
bola úpadcom uhradená faktúra č. PDD910068 vo výške 8.446,80 eur, predstavujúca zálohovú faktúru
vystavenú na základe kúpnej zmluvy č. ASKEP19BARP002-01A (ďalej len ,,kúpna zmluva“), na základe
ktorej dodal žalovaný úpadcovi vysokozdvižný vozík Linde, typ H25D (ďalej len ,,VZV“). V zmysle tejto

kúpnej zmluvy bola za dodanie VZV dojednaná kúpna cena 28.128,- eur. Kúpnu cenu mal úpadca
uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.789,20 eur. Platba zo dňa 19.8.2019 vo výške
1.789,20 eur predstavovala úhradu prvej splátky kúpnej ceny. Úhrada zo dňa 10.2.2020 vo výške 200,-
eur predstavovala čiastkovú úhradu ďalšej splatnej splátky kúpnej ceny. Platba zo dňa 19.8.2019 vo
výške48,-eurpredstavovalaúhradufaktúryč.2194151,ktoroubolúpadcovinazákladeservisnejzmluvy

fakturovaný servis VZV. Ďalej žalovaný uviedol, že na základe kúpnej zmluvy úpadcovi dodal VZV,
ktorý úpadca používal pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, a teda ním vykonával podnikateľskú
činnosť za účelom dosiahnutia zisku, resp. zveľaďovania svojho majetku, s cieľom uspokojiť svojich
veriteľov v čo najväčšom rozsahu. Nejednalo sa teda o jednostranný alebo akokoľvek žalovaného
zvýhodňujúci obchod, ktorý by viedol k zmenšeniu majetku úpadcu, v dôsledku čoho by bol spôsobilý

byť predmetom odporovania. Samotné platby preto podľa žalovaného nepredstavujú samostatné právne
úkony, ktoré by mohli byť predmetom odporovania, ale každá z platieb predstavuje súčasť dvojstranného
právneho úkonu, ktoré sú svojou povahou synalagmatické, pričom suma platby zodpovedá hodnote
protiplnenia získaného úpadcom od žalovaného. S poukazom na uvedené dôvodil, že nemožno tieto
právne úkony považovať za také, ktoré by poškodzovali alebo ukracovali veriteľov, pretože v dôsledku

ich vykonania nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ale prinajmenšom k zachovaniu jeho rozsahu,
navyše s cieľom dosiahnuť jeho zveľadenie vykonávaním podnikateľskej činnosti.

6. K tvrdeniu žalobcu, že úpadca bol v čase odporovaných právnych úkonov predlžený podľa § 3
ods. 3 ZKR žalovaný dôvodil, že v zmysle zákonnej definície je predlžená tá osoba, ktorá je povinná

viesť účtovníctvo a ktorej hodnota záväzkov presahuje hodnotu jej majetku. Do sumy záväzkov sa
pritom nezapočítavajú záväzky, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani zmluvné pokuty a
ani pohľadávky, ktoré patria veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom. Poukázal, že žalobca
tvrdí, že úpadca bol v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov predlžený, čo preukazuje
priebežnou účtovnou závierkou vyhotovenou ku dňu 30.4.2019 a účtovnou závierkou vyhotovenou

ku dňu 31.12.2019. Uvedená skutočnosť však z predložených účtovných závierok podľa žalovaného
nevyplýva, nakoľko z nich nie je zrejmé, či predlženie existovalo aj v čase uskutočnenia jednotlivých
odporovaných právnych úkonov. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal, že preukázanie existencie
predlženia v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáhaurčeniaichneúčinnosti.Malzato,žežalobcomdoposiaľpredloženédôkazypredĺženievčasevykonania
úkonov nepreukázali, nakoľko sa v nich uvedené údaje viažu k odlišným časovým momentom, než boli
dátumy uskutočnenia rozporovaných platieb.

7. Žalovaný uzavrel, že žalobca v žalobe dostatočne neidentifikoval prihlásené pohľadávky a odkázal
len na pripojené prihlášky veriteľov do konkurzu. Takúto identifikáciu pohľadávok, ktoré mali byť
ukrátené, považoval žalovaný za neurčitú a nedostatočnú, osobitne vzhľadom na to, že táto skutočnosť
predstavuje jednu z podstatných podmienok pre úspešnosť podanej žaloby. Dodal, že z prihlášky

veriteľa ENVI - PAK, a.s. je zrejmé, že ňou bola uplatnená pohľadávka titulom priznania náhrady
trov konania v sume vo výške 593,50 eur, ktorá však vznikla až dňa 7.7.2020 (nadobudnutím
právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn. 13Cb/24/2020). Táto pohľadávka teda v
čase vykonania odporovaných úkonov ešte neexistovala. Argumentoval tiež, že skutočnosť, že úpadca
neuhradil pohľadávky uplatnené veriteľmi podanými prihláškami neznamená, že v rozhodnom období
nevykonal voči týmto veriteľom iné úhrady titulom iných záväzkov. Za účelom preukázania, či prišlo k

zvýhodňovaniu žalovaného alebo či úpadca uhrádzal svoje pohľadávky voči veriteľom v rôznej miere,
žalovaný navrhol, aby žalobca predložil kompletné platby úpadcu v rozhodnom období.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 28.8.2020, sp. zn. 26K/6/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 171/2020 dňa 4.9.2020,

bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOTRIM s.r.o., so sídlom Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211 a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 30.4.2020, sp. zn. 26K/6/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 87/2020 dňa 7.5.2020 začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi EKOTRIM s.r.o. Dňa 3.6.2019 uhradil
úpadca zálohovú faktúru vystavenú žalovaným č. PDD910067 vo výške 8.446,80 eur, dňa 19.8.2019

čiastočne uhradil úpadca faktúry vystavené žalovaným č. 1190218 vo výške 1.789,20 eur a č. 2194151
vovýške48,-euradňa10.2.2020čiastočneuhradilúpadcafaktúruvystavenúžalovanýmpodč.1190218
vovýške200,-eur,atovšetkyfaktúryzadodanietovaru,bezhotovostnýmprevodomnaúčetžalovaného.
Odporované právne úkony boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania.
Lehota na podanie odporovacej žaloby uplynula dňa 5.9.2020.

9. Z účtovnej závierky zo dňa 30.4.2019 súdu prvej inštancie vyplynulo, že úpadca EKOTRIM s.r.o.
mal k tomuto dňu záporné vlastné imanie - 75.533,- eur a viacero splatných záväzkov voči veriteľom (i)
Marius Pedersen, a.s., (ii) FINEKOL, s.r.o., (iii) ENVI - PAK, a.s. Rovnako aj z účtovných závierok zo
dňa 30.6.2019, 31.7.2019, 31.8.2019, 29.2.2019, 19.8.2019, 15.7.2019, 29.2.2020 vyplýva, že úpadca

mal záporné vlastné imanie k týmto dátumom.

10. Svedok A. B. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že regionálny zástupca žalovaného prišiel s
požiadavkou, že hľadá nejaký ojazdený VZV pre úpadcu a žalovaný takýto vozík našiel, repasoval a
pripravil ho na ďalší predaj úpadcovi. Strany sa dohodli, že úpadca si zakúpi vozík a bude ho aj v

splátkach splácať. Prvú splátku úpadca uhradil, ale pri druhej a tretej splátke mal s úhradou problémy.
Žalovaný sa chcel dohodnúť s úpadcom na odklade splátok. Následne úpadca žalovaného informoval,
že má finančné problémy, ale že jedná s investorom, ktorý by mal vstúpiť do firmy. Žalovaný preto
čakal, ako sa to vyrieši a následne sa s úpadcom dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy a vzájomnom
finančnom vysporiadaní. Vozík úpadca vrátil, ale trištvrte roka ho mal u seba v prevádzke a používal

ho. Preto sa s úpadcom dohodli, že tú platbu a čiastku, ktorú úpadca žalovanému zaplatil, žalovaný
započíta na prenájom vozíka za obdobie, keď bol vozík v užívaní úpadcom. Dodal, že tá cena, na ktorej
sa dohodli ako na nájomnom, nebola v zmysle štandardného cenníka, ale bola tam ešte nejaká zľava.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 23 ods. 1; 203a ods. 1, 2, 3; 57 ods. 1; 59 ods.

1, 3, 4 ZKR, ktoré upravujú začatie konkurzu, lehoty, právo odporovať právnemu úkonu a odporovanie
zvýhodňujúcemu právnemu úkonu a tiež podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje pojem
kúpnej zmluvy.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby vyplýva priamo z

ustanovení§57anasl.ZKR,ktorézasplneniapodmienokvnichstanovenýchumožňujúpodaťžalobcovi
ako správcovi odporovaciu žalobu.13. Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že úpadca uhradil
namietané faktúry v celkovej výške 10.483,80 eur v čase jedného roka pred začatím konkurzného
konania, t. j. v období od 7.5.2019, v čase, keď bol dlžník predĺžený.

14. Súd prvej inštancie uviedol, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku, zvýhodnenie veriteľa
a ukrátenie uspokojenia jeho pohľadávok nezakladá. Nie každý úkon, ktorým dochádza k zmenšeniu
majetku dlžníka je odporovateľný. Dlžník je povinný si plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia
konkurzného konania. A jednotlivé platby zo strany dlžníka v tejto jednoročnej lehote pred začatím

konkurzného konania veriteľom nie je možné paušalizovať ako všetky odporovateľné právne úkony,
ale je potrebné preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu, či došlo v danom prípade k
zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Skutočnosť, že sa jedná o neodôvodnené zvýhodnenie, musí
vyplývať z konkrétnych okolností plnenia.

15. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal, že úhrady dotknutých faktúr boli právnymi

úkonmi, ktorými dlžník neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom a ani splnenie
podmienky ukrátenia uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky. Konštatoval, že žalovaný na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 22.2.2019 dodal úpadcovi tovar, ktorý úpadca prevzal, a bez ktorého by nevedel
úpadca zabezpečovať svoju prevádzku tak, aby mal a dosiahol očakávané príjmy v budúcnosti. Úpadca
bezhotovostnú úhradu napádaných faktúr vykonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako

bežný obchodný úkon. Dodal, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku (zaplatenie ceny/čiastočnej
ceny za dodaný tovar), zvýhodnenie veriteľa a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka nezakladá. Dlžník je povinný si plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia
konkurzného konania. A jednotlivé platby zo strany dlžníka v tejto jednoročnej lehote pred začatím
konkurzného konania veriteľom nemožno paušalizovať ako všetky odporovateľné právne úkony, ale je

potrebné preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu, či došlo v danom prípade k zvýhodňujúcemu
právnemu úkonu.

16. Ako podľa súdu prvej inštancie vyplynulo z dokazovania, zmluvné strany sa dohodli na odstúpení od
kúpnej zmluvy dňa 30.4.2020, nakoľko kupujúci (úpadca) bol v omeškaní s platením kúpnej ceny tovaru

(VZV). Dohodli sa na poskytnutí kompenzácie za užívanie VZV s príslušenstvom na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol, a to analogicky za obvyklých podmienok zodpovedajúcich krátkodobému
prenájmu VZV (v zmysle cenníka žalovaného), aj so zaslaním dobropisu vo výške 17.740,- eur s DPH
(táto suma zohľadňuje aj používanie a opotrebenie VZV).

17. Pokiaľ žalobca poukazoval na zásadu pari passu ako na základnú zásadu konkurzného práva, ktorá
spočíva v rovnosti účastníkov konkurzu, resp. veriteľov, ktorých cieľom je dosiahnutie spravodlivého
usporiadania majetkových pomerov medzi dlžníkom a veriteľmi, a to pri rešpektovaní ich pomerného
uspokojenia, súd prvej inštancie uviedol, že podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR platí, že zvýhodňujúcim
právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil

peňažnú pohľadávku, alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Z uvedenej zákonnej definície nie je možné podľa súdu prvej inštancie konštatovať, že všetky právne
úkonyurobenépočasjednéhorokaodzačatiakonkurznéhokonaniabymaldlžníkpomerneuspokojovať.
ZKR ustanovuje, že musí ísť o neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa, čo sa nedá paušalizovať na všetky
právne úkony dlžníka. Rovnosť veriteľov v tomto kontexte je potrebné vnímať ako rovnosť príležitostí a

nie ako rovnosť výsledku. Rovnosť veriteľov spočíva v tom, že každý veriteľ má právo na plnenie počas
jedného roka od začatia konkurzného konania, ktoré je dôvodné, teda podľa zákona je neprípustné len
neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa.

18. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon č. 111/2022 Z. z., ktorý novelizoval ZKR,

doplnil odsek 4 k § 3 s účinnosťou od 17.7.2022 so znením: „Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri
zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú
pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov
v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej
reštrukturalizácie,ab)ideoplneniepohľadávkynevyhnutnepotrebnejnazachovanieprevádzkypodniku

dlžníka voči nespriaznenej osobe.“ Súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplýva aj z dôvodovej správy
k uvedenému zákonu, u dlžníka vzniká hierarchická štruktúra vzájomných vzťahov medzi jednotlivými
veriteľmi vo vzťahu k majetkovej podstate dlžníka v okamihu jeho úpadku. Insolvenčná úprava by
však v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov samotným dlžníkom mala byť precízna a malaby reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari passu ako dvoch pravidiel, ktoré
ovládajú existenciu hierarchickej štruktúry dlžníka. Z pravidla by však mali existovať výnimky dané napr.
aj pre nespriaznené pohľadávky nevyhnutne potrebné na zachovanie prevádzky podniku.

19. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je
nedôvodná, preto ju zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovanému uloží nahradiť žalobcovi trovy
konania, a ak nedôjde k zmene rozsudku, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

22. Žalobca v odvolaní uviedol, že iné zvýhodnenie žalovaného vníma v tom, že úpadca poskytol
žalovanému vyššie percentuálne uspokojenie, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného

uspokojovania veriteľov. Mal za to, že predloženými prihláškami jednoznačne preukázal, že v čase
vykonania odporovaných právnych úkonov mal úpadca ďalšie splatné záväzky, ktoré neuspokojil ani len
čiastočne (z predložených prihlášok je zrejmý čas vzniku jednotlivých pohľadávok). Argumentoval, že
samotné uspokojenie pohľadávok len niektorých veriteľov ich splnením alebo započítaním (zo strany
dlžníka) pred začatím konkurzného konania fakticky znevýhodňuje uspokojenie ostatných veriteľov.

Hlavným účelom konkurzného konania by malo byť zachovanie princípu pari passu pri uspokojovaní
veriteľov a z tohto dôvodu uhradenie pohľadávky jedného alebo niektorých veriteľov v plnej výške
fakticky znevýhodňuje ostatných veriteľov, ktorým nie sú pohľadávky uspokojené vôbec. Poukázal na
závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/31/2020 zo dňa 25.11.2020,
v zmysle ktorých, ak dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, nedisponuje dostatočným

majetkom na ich úplné uspokojenie, je povinný uspokojovať svojich veriteľov pomerne. Je neprípustné,
aby dlžník uprednostnil úplné uspokojenie jedného veriteľa a ostatných veriteľov neuspokojil vôbec.
Pokiaľ tak dlžník postupuje, zvýhodní tým jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov, ktorí ostanú
takýmto konaním dlžníka ukrátení. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že dlžník, ktorý nebol schopný
splniť všetky svoje splatné záväzky, svojim úkonom plnil to, na čo by mal ten - ktorý (zvýhodnený) veriteľ

právny nárok, keďže povinnosťou dlžníka bolo prihliadať na záujem všetkých svojich veriteľov, a to bez
ohľadu na to, či voči nemu bolo alebo nebolo začaté konkurzné konanie.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené sú podľa žalobcu právne úkony špecifikované v petite žaloby takými
právnymi úkonmi, ktorými úpadca jednoznačne inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu

mieru uspokojenia pohľadávok, než by jej prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania
veriteľov. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že samotné bezhotovostné úhrady
záväzkov nezakladajú zvýhodnenie veriteľa a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov. Tvrdil, že odporované právne úkony úpadcu boli uskutočnené v čase, keď bol úpadca v
úpadku, boli uskutočnené so žalovaným a uspokojenie pohľadávky žalovaného bolo vo vyššej miere,

pričom uspokojenie iných veriteľov nedosialo takú výšku alebo neboli uspokojení vôbec. Mal za to,
že ukrátenie veriteľov dostatočne preukázal predloženými listinnými dôkazmi – prihláškami veriteľov
a účtovnými závierkami zostavenými ku dňu uskutočnenia odporovaných právnych úkonov alebo
bezprostredne po dni uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Nad rámec uvedeného žalobca
ešte dodal, že konkurzný veriteľ ENVI – PAK, a.s. si prihlásil do konkurzu pohľadávky, ktoré predstavujú

odplatu za poskytnutý tovar. Od roku 2017 tento veriteľ eviduje voči úpadcovi faktúry na 9.894,13 eur,
ktoré úpadcom neboli uhradené ani len čiastočne. Splatnosť najskôr splatnej faktúry nastala 1.9.2017,
čo podľa žalobcu potvrdzuje, že boli ukrátení iní veritelia úpadcu.24.Kargumentáciisúduprvejinštanciezákonomč.111/2022Z.z.,ktorýmbolnovelizovanýZKRžalobca
dôvodil, že insolvenčná úprava by v ohľade možnosti plnenia niektorých nárokov dlžníkom mala byť
precízna a mala by reflektovať existenciu pravidiel (absolútnej) priority a pravidla pari passu. Pravidlo

pari passu (t. j. pomerného uspokojenia veriteľov; resp. horizontálne pravidlo) je pravidlom, ktoré sa
presadzuje pri uspokojovaní nezabezpečeného dlhu. Pravidlo absolútnej priority (vertikálne pravidlo)
ovláda uspokojenie veriteľov ohľadom zabezpečeného dlhu. Ak je dlžník v úpadku, je opodstatnené
presadzovať, aby dlžník plnil svoj dlh tak, ako by bol úpadok dlžníka už zistený súdom a konkurz na jeho
majetok vyhlásený, a to vrátane pravidiel pre uspokojenie spriazneného dlhu.

25. Žalobca v odvolaní uzavrel, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval jednotlivé
právne predpisy ZKR a základné zásady insolvenčného práva, má žalobca za to, že súd prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaaporušeniaprávanaspravodlivýproces.Porušeniepráva
na spravodlivý proces žalobca vnímal v tom, že súd prvej inštancie rozhodoval v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, čo je v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý

garantuje článok 1 ods. 1 Ústavy SR.

26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že z obsahu odvolania nie je zrejmé zdôvodnenie jednotlivých
odvolacích dôvodov žalobcom, keď obsahom odvolania je aj vytýkanie nesprávneho posúdenia

skutkového stavu v napadnutom rozsudku, avšak z obsahu odvolania nie je zrejmé, aké nesprávne
skutkové závery mal súd vyvodiť a v ktorých otázkach. Z vymenovaných dôvodov žalobca spomenul,
že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva. V
odvolaní nie je konkrétne špecifikované, v čom mu bol znemožnený výkon jeho procesného práva a v
akom rozsahu. Dodal, že v prípade, ak žalobcovi bol znemožnený výkon jeho procesného práva, mal

toto procesné právo v odvolaní konkrétne špecifikovať a uviesť, akým postupom súdu a v akom rozsahu
bol výkon tohto práva ovplyvnený, čo sa v žalobcovom odvolaní nešpecifikovalo. Žalobca uvádza i to,
že podáva odvolanie aj z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. O tejto skutočnosti nemá žalovaný
vedomosť, pretože súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom ako aj žalovaným a pred vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovania vyzval strany na vyjadrenie, či navrhujú vykonanie ďalších dôkazov,

na čo obe strany sporu reagovali, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolanie
žalobcu, ale ani napadnutý rozsudok neuvádzajú, že by súd prvej inštancie ktorýkoľvek z navrhnutých
dôkazov nevykonal. Odvolanie žalobcu neobsahuje podľa žalovaného žiadne opodstatnené argumenty,
ktoré by boli rozhodujúce. Naopak, podstatou odvolania žalobcu je jeho nestotožnenie sa s napadnutým
rozsudkom z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol tak, ako podľa tvrdenia žalobcu rozhodol v iných

(podľa žalobcu) obdobných veciach.

27. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie vyčítal žalobcovi, že neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal, že úhrady
napadnutých faktúr boli právnym úkonom, ktorým dlžník neodôvodnene zvýhodňoval žalovaného oproti

ostatným veriteľom ani splnenie podmienky uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky. Žalovaný
dôvodil, že úpadca by zámerne ukracoval veriteľov vtedy, ak by žalovanému ďalej splácal kúpnu cenu
v dohodnutých splátkach, aj s ohľadom na finančné problémy. Po vzájomnej dohode strán žalovaný ale
odstúpil od zmluvy z dôvodu neschopnosti úpadcu splácať kúpnu cenu a poskytol úpadcovi VZV na
prenájom, aby vedel pokračovať vo svojom podnikaní. Dodal, že úpadca používal VZV na podnikateľský

účel, aby vedel zabezpečiť ďalší chod spoločnosti, a na základe ktorého by mohla pokračovať v
podnikaní a následne uspokojiť všetkých veriteľov.

28. Žalobca v odvolacej replike dôvodil, že v odvolaní uviedol, že naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP vníma v tom, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k dôležitým tvrdeným

argumentom a predloženým listinným dôkazom, ktoré žalobca považuje za dôležité v tomto konaní.
Totožne ide aj o listinné dôkazy – prihlášky veriteľov, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania
ukrátenia veriteľov, keďže súd prvej inštancie k nim nezastal žiaden názor, tak žalobca to vníma ako keby
listinné dôkazy ani súd nevykonal. Z toho dôvodu došlo k pochybeniu súdu a vytvoreniu nesprávneho
skutkového základu pre odpoveď na sporovú otázku.

29. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

33. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či procedúra prejednania
veci pred súdom prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej

miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na osvedčený skutkový stav aplikoval
správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

34. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa
odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom

konaní, odvolací súd udáva:

35. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že
neuniesoldôkaznébremeno,žeodporovanýmiprávnymiúkonmidlžníkzvýhodnilžalovanéhotým,žemu
poskytol vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného

uspokojovania veriteľov.

36. Skutočnosť, že žalobca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu o
nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

37. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd udáva:

38. Žalobca dôvodnosť svojho nároku odôvodňoval tým, že bezhotovostné úhrady faktúr sú právnymi

úkonmi, ktorými dlžník inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia
jeho pohľadávky, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov.
Argumentoval, že prihliadnuc na pomer zisteného majetku dlžníka k výške zistených pohľadávok by
neboli pohľadávky žalovaného uspokojené v takej miere, ako mu ju poskytol dlžník. Tým bola podľa
žalobcu naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR. Zároveň týmto

úkonom došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka, z ktorej budú uspokojovaní veritelia, čím bola
podľa žalobcu naplnená aj podstata ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR.

39. Podľa § 59 ods. 1, 3, 4 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech, alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osobyspriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania.

40. Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania.

41. Z ust. § 59 ZKR je zrejmé, že k odporovateľnosti podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje vedomosť
alebo úmysel druhej strany. Z obsahu žaloby vyplýva, že dotknutým právnym úkonom odporoval žalobca
podľa ust. § 59 ZKR, keď dôvodil, že (i) nimi došlo k zvýhodneniu žalovaného ako jedného z veriteľov

oproti ostatným veriteľom dlžníka; (ii) tieto právne úkony boli vykonané počas existencie úpadku a (iii)
týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok iných veriteľov.

42. Odvolací súd udáva, že podmienkou odporovateľnosti podľa § 59 ZKR je preukázanie ukrátenia
veriteľa. Pri odporovateľných právnych úkonoch je preto potrebné skúmať predovšetkým faktické

protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, ktoré vypovedá o tom, či ostatní veritelia boli týmto
právnym úkonom ukrátení, nakoľko nie každý právny úkon dlžníka spôsobuje ukrátenie veriteľa.
Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že jednotlivé platby
zo strany dlžníka v jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania veriteľom nie je možné
automaticky paušalizovať ako odporovateľné právne úkony, ale je potrebné preukazovať skutkové

okolnosti každého úkonu, či došlo v danom prípade k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Skutočnosť,
že sa jedná o neodôvodnené zvýhodnenie musí vyplývať z konkrétnych okolností plnenia.

43. S poukazom na vyššie uvedené bolo podľa odvolacieho súdu pre úspech žalobcu v spore
nevyhnutné, aby preukázal, že právnymi úkonmi, ktorým žalobca odporuje, sa znížila miera uspokojenia

ostatných pohľadávok veriteľov.

44. Odvolací súd poukazuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami súčasne
nebolo sporné, že:
- žalovaný ako predávajúci a úpadca ako kupujúci uzavreli dňa 22.2.2019 kúpnu zmluvu, na základe

ktorej žalovaný dodal úpadcovi tovar (VZV) a úpadca sa zaviazal kúpnu cenu tohto tovaru vo výške
28.128,- eur zaplatiť žalovanému v mesačných splátkach vo výške 1.789,20 eur;
- úpadca zaplatil žalovanému zálohovú faktúru č. PDD910068 zo dňa 3.6.2019 (8.446,80 eur) a pokiaľ
ide o mesačné splátky kúpnej ceny tovaru, úpadca zaplatil žalovanému iba prvú mesačnú splátku vo
výške 1.789,20 eur (faktúra č. 1190218 zo dňa 19.8.2019) a ďalšou splátkou žalovanému uhradil už len

sumu vo výške 200,- eur;
-žalovanýzaservisVZVfakturovalúpadcovidňa19.8.2019sumuvovýške48,-eur(faktúrač.2194151),
- žalovaný dňa 30.4.2020 odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu omeškania úpadcu s plnením peňažného
záväzku (zaplatenie kúpnej ceny tovaru);
- žalovaný a úpadca sa pri odstúpení od kúpnej zmluvy dohodli, že splátky, ktoré úpadca žalovanému

zaplatil budú započítané voči nároku žalovaného na odplatu za používanie tovaru (VZV) úpadcom za
krátkodobý prenájom VZV;
- úpadca užíval VZV na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti po dobu 286 dní, pričom podľa
cenníka žalovaného za prenájom manipulačnej techniky platného od 1.4.2019 predstavuje výška
nájomného pri VZV sumu 54,- eur s DPH/deň pri trvaní nájmu nad 180 dní a u prídavného zariadenia

k VZV (zvieracích vidlíc) sumu 6,- eur s DPH/deň. Teda v zmysle označeného cenníka by žalovaný
mal voči nájomcovi mať nárok na nájomné vo výške 15.444,- eur s DPH za VZV a 1.716,- eur s DPH
za zvieracie vidlice, t. j. spolu 17.160,- eur. Žalovaný od úpadcu ale požadoval len sumu 10.484,- eur
(8.446,80 eur, 1.789,20 eur, 200,- eur s DPH + 48,- eur servis) z dôvodu, že zohľadnil neschopnosť
úpadcu zaplatiť mu vyššiu sumu.

45. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku podľa odvolacieho súdu
vyplýva, že právne úkony, ktorým žalobca odporuje, nemali za následok zmenšenie majetku dlžníka
EKOTRIM s.r.o. z dôvodu, že za právo VZV užívať po dobu 286 dní na výkon svojej podnikateľskejčinnosti dlžník zaplatil žalobcovi sumu o 6.676,- eur (15.444,- eur + 1.716,- eur – 10.484,- eur) nižšiu,
než na akú by mal žalovaný nárok v zmysle cenníka za prenájom manipulačnej techniky platného od
1.4.2019.

46. Ustanovenie § 59 ZKR demonštratívne vypočítava právne úkony, ktoré je možné považovať za
zvýhodňujúce. Tieto právne úkony sú však odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho
veriteľa a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si
po vyhlásení konkurzu prihláškou prihlásili do konkurzného konania. Zároveň musí byť splnená ďalšia

podmienka, a to, že ide o právny úkon, ktorý spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku
dlžníka.

47. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odporovať možno iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil
niektorého z veriteľov. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku zmenší viac ako v prípade, ak by
sa daný právny úkon neurobil. Odvolací súd dospel k záveru, že ak dlžník poskytol žalovanému plnenie

o 6.676,- eur nižšie než to, ktoré mu mal poskytnúť na základe cenníka za prenájom manipulačnej
techniky platného od 1.4.2019 a žalovaný za uvedeného stavu umožnil dlžníkovi užívať po dobu 286 dní
VZV, ktorý bol potrebný pre udržanie podnikateľskej činnosti dlžníka, tak nedošlo k zmenšeniu majetku
dlžníka a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu ostatných jeho veriteľov. Za dôvodné považuje odvolací súd
prisvedčiť žalovanému, že právne úkony, ktorým odporuje žalobca, nemožno považovať za také, ktoré

by poškodzovali alebo ukracovali ostatných veriteľov dlžníka, pretože v dôsledku ich vykonania nedošlo
k zmenšeniu majetku dlžníka, ale prinajmenšom k zachovaniu jeho rozsahu, navyše s cieľom dosiahnuť
jeho zveľadenie vykonávaním podnikateľskej činnosti.

48. Zároveň odvolací súd poukazuje, že žalovaný sa v konaní bránil i tým, že skutočnosť, že úpadca

neuhradil pohľadávky uplatnené veriteľmi podanými prihláškami neznamená, že v rozhodnom období
nevykonal voči týmto veriteľom iné úhrady titulom iných záväzkov. Za účelom preukázania, či došlo k
zvýhodňovaniu žalovaného alebo či úpadca uhrádzal svoje pohľadávky voči veriteľom v rôznej miere
žalovaný navrhol, aby žalobca predložil kompletné platby úpadcu v rozhodnom období. Žalobca na túto
procesnúobranunereagovalanepreukázaltedaanito,ževrozhodnomobdobínevykonalvočiveriteľom

iné úhrady titulom iných záväzkov.

49. K skutkovej podstate ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR odvolací súd udáva, že má
subjektívnu povahu, t. j. k odporovateľnosti sa vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť
druhejstranyotakomtoúmysledlžníka(svýnimkouosobyspriaznenejsdlžníkompodľa§60ods.2ZKR,

ktorá ale nie je v tomto spore daná). Pokiaľ ide o vedomosť druhej strany, postačuje, ak úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľov musel byť druhej strane známy, t. j. ak z okolností danej veci muselo byť zrejmé, že
dlžník robí právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov. Žalobcom však v konaní neboli produkované
žiadne dôkazy, ktoré by uvedené preukazovali.

50. Sumarizujúc vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, majú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal základné predpoklady odporovateľnosti podľa ust. §§ 59, 60 ZKR, preto odvolací
súd nepovažoval za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Zároveň súd prvej
inštancie posúdil vec podľa právnych noriem, ktoré na daný skutkový stav dopadajú, tieto správne

interpretoval a na daný skutkový stav ich aj správne aplikoval, preto odvolací súd nepovažoval za
naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

51. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd udáva, že považuje za
dôvodné prisvedčiť žalovanému, že odvolanie žalobcu je vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu

obsahovo prázdne, nakoľko žalobca v odvolaní neuvádza, aký z navrhnutých dôkazov súd prvej
inštancie nevykonal. Až v odvolacej replike žalobca doplnil, že mal ma mysli listinné dôkazy – prihlášky
veriteľov, ktoré predložil za účelom preukázania ukrátenia veriteľov. Na tieto prihlášky ale súd prvej
inštancie poukázal v odseku 8. napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd
nepovažoval za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

52. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom rozsahu ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania.53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, priznal

proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).