Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Oliver Kolenčík

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419205962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4419205962.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.DenisyŠaligovej,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.
D. E. XXX, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, Nitra, IČO: 42
119 316, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo

dňa 18. septembra 2024, č. k. 9C/72/2019-608, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania (V. výrok)
m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. septembra 2024, č. k. 9C/72/2019-608 zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Nové Zámky,
katastrálnom odbore, evidované na LV č. XXX pre kat. územie C. D., obec: C. D., okres: Nové Zámky,
parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. 358/15 vo výmere: 707 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 358/27 vo výmere: 788 m2, druh pozemku: záhrada, s tým, že
na pozemku parc. č. 358/15 je postavený rodinný dom so súp. č. XXX, každého v podiele 1/2 k celku,

počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).

2. Vyporiadal nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísané
na LV č. XXX, pre kat. územie: C. D., obec: C. D., okres: Nové Zámky, parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape č. 358/15 vo výmere: 707 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
358/27 vo výmere: 788 m2, druh pozemku: záhrada, s tým, že na pozemku parc. č. 358/15 je postavený

rodinnýdomsosúp.č.XXX,tak,ženariadilpredajtejtonehnuteľnostiavýťažoksarozdelípodľapodielov
žalobcovi a žalovanému po 1 (výrok II.).

3. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu znaleckého dokazovania
v sume 177,90 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu znaleckého dokazovania v sume 177,90 eura, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.)

4. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalovanému (výrok V.)

5. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, § 141

ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255, § 262
ods. 1, 2 CSP.6. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou prvoinštančnému
súdu dňa 25. 11. 2019 domáhal prostredníctvom právneho zástupcu zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci C. D., okres Nové Zámky,
kat. územie C. D., ktoré sú vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísané
na LV č. XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. 358/15 vo výmere 707 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej parcele je postavený rodinný dom, stavba so súp. č.
XXX, parc. č. 358/27 vo výmere 788 m2, druh pozemku: záhrada, a titulom vyporiadania navrhol prikázať

tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného (pozn. procesného predchodcu žalovaného)
a povinnosť žalovaného vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu v sume zodpovedajúcej 1/2 všeobecnej
hodnotynehnuteľnostíurčenejznaleckýmposudkom,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Vprípade
úspechu navrhol priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

7. Procesnými uzneseniami pod sp. zn. 9C/72/2019-63 zo dňa 06. 05. 2020 a sp. zn. 9C/72/2019-247

zo dňa 21. 03. 2022 súd pripustil do konania na miesto pôvodného žalovaného J. A. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. L. XX, XXXXX M., B., F. N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX A.,
počnúc od právoplatnosti uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2020 a následne ďalším
uznesením súd pripustil do konania na miesto žalovaného N. B. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H.
XXXX/XX, I., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2022. Súd prvej inštancie teda konal

v ďalšom so žalovaným F. G..

8. Následne po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k skutkovému a právnemu záveru
veci, že s poukazom na znenie ust. § 142 OZ je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, keď dostatočným
spôsobom preukázal svoj nárok listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami a napokon žalovaný

sám súhlasil s tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, lebo v konaní mal súd
preukázané, že ani jedna zo strán sporu nie je solventná, nemá dostatok finančných prostriedkov
podľa predložených znaleckých posudkov, aby vyplatil podiel druhého podielového spoluvlastníka,
nehnuteľnosť reálne nie je deliteľná a strany sporu to ani nechceli a aby súd rozhodol druhým spôsobom
vyporiadania, a to prikázaním veci do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu.

9. V prejednávanom spore bolo jednoznačne preukázané, čo strany sporu nepopreli, že žalobca a
žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadania sa majúcich nehnuteľností, a to parcely C-KN č.
358/15, o výmere: 707 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na ktorej parcele sa nachádza
rodinný dom so súp. č. XXX, parcela C-KN č. 358/27 o výmere: 787 m2, druh pozemku: záhrada,

vedené na LV č. XXX kat. územia C. D., pre obec: C. D., okres: Nové Zámky, Okresným úradom
Nové Zámky, odborom katastrálnym v podiele 1/2 k celku, ktoré nehnuteľnosti nadobudol každý z
podielových spoluvlastníkov titulom kúpnych zmlúv. Strany sporu na poslednom pojednávaní konanom
dňa 18. 09. 2024 zhodne navrhli, aby súd o predmetnej žalobe žalobcu rozhodol tretím spôsobom
zrušeniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,atonariadenímpredajaarozdelenímvýťažku

podľa podielov s poukazom na to, že obaja nemajú záujem o predmetnú nehnuteľnosť a nie sú
finančne solventní na vyplatenie podielu zo spoluvlastníctva s tým, že zásadne navrhovali, aby súd
zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, pretože ani jeden zo spoluvlastníkov nechcel zotrvať v
spoluvlastníckom pomere k predmetným nehnuteľnostiam.

10. Súd pri rozhodovaní, teda pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je viazaný návrhom žalobcu,
ale nie je však viazaný spôsobom, ktorý navrhuje žalobca na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, preto musí postupovať podľa zákona a zistiť všetky spôsoby v poradí, v akom sú
v zákone uvedené, ktorý z týchto spôsobov pripadá, resp. nepripadá do úvahy a následne skúmať
ďalší spôsob. Preto súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z

odvetviaoceňovanienehnuteľností,ktorejúlohoubolozistiťvšeobecnúhodnotunehnuteľností.Znalkyňa
vypracovala a predložila Znalecký posudok č. 30/2022 zo dňa 22. 06. 2022 a určila všeobecnú hodnotu
nehnuteľnostísumou115000eur.Žalobcanamietalhodnotupozemkov,ktorépodľajehonázoruneurčila
znalkyňa správne, keď nedostatočne zohľadnila aktuálnu situáciu na trhu nehnuteľností, ale tiež aj s
poukazom na to, že nehnuteľnosti sa nachádzajú len 8 km od termálnych prameňov a termálneho

kúpaliska v obci Podhájska. Znalkyňa stanovila hodnotu pozemkov, a to parc. č. 358/15 sumou 12,13
eura/m2 a hodnotu parc. č. 358/27 sumou 9,10 eura/m2. Podľa názoru žalobcu, takto stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľností nezodpovedala ich aktuálnej hodnote, stavu na trhu nehnuteľností
a taktiež ustanoveniu § 2 písmeno g/ a h/ Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnejhodnoty majetku. Z tohto dôvodu dal vypracovať ďalší Znalecký posudok, a to č. 2/2023 zo dňa 27.
02. 2023 znalca Ing. Dušana Hrbatého so sídlom Nitra, tiež znalca z odvetvia oceňovania hodnoty
nehnuteľností, ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov parc. č. 358/15 sumou 9 558,64 eura s tým, že

vychádzal z hodnoty 13,52 eura/m2 a pri pozemku parc. č. 358/27 sumou 10 244 eur s tým, že vychádzal
z hodnoty 13 eur/m2. Žalovaný nenamietal ani jeden zo znaleckých posudkov a súhlasil so všeobecnou
hodnotou nehnuteľností v sume 119 080 eur s tým, že polovica vo výške 59 900 eur pripadá ako podiel
každého podielového spoluvlastníka na predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na to, že sú podielovými
spoluvlastníkmi v 1/2 k celku.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že prvý a druhý spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 odsek 1 OZ nepripadá do úvahy, a preto súd
pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadením jej predaja a
rozdelením výťažku podľa podielov, lebo tento spôsob navrhli obe strany sporu vzhľadom na dĺžku
trvania sporu, rozsiahle dokazovanie a vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden zo spoluvlastníkov

nevedel v konaní preukázať, že je solventný, ale ani to, že by niektorý z nich mal záujem o predmetnú
nehnuteľnosť a chcel by ju nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Tento spôsob súd považoval za
odôvodnený a spravodlivý, keď stranám sporu súd poskytol dostatočne dlhú mimosúdnu lehotu, keď súd
dvakrát prerušil konanie na dva procesné návrhy právneho zástupcu žalobcu, aby získali strany sporu
dostatočný časový priestor na mimosúdny predaj nehnuteľnosti a aby nehnuteľnosť predali a rozdelili

si kúpnu cenu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov a týmto pádom by získali za nehnuteľnosť
oveľa priaznivejšiu kúpnu cenu.

12. Strany sporu dlhšie trvajúcu mimosúdnu lehotu nevyužili, nehnuteľnosť sa im nepodarilo predať
pre obštrukcie zo strany žalovaného, ktorý odmietal sprístupniť nehnuteľnosť žalobcovi, odmietal

rešpektovať akékoľvek právoplatné uznesenie Okresného súdu Nové Zámky týkajúce sa neodkladného
opatrenia, ktoré boli v tomto konaní dve. Prvé neodkladné opatrenie bolo nariadené uznesením súdu
zo dňa 25. 10. 2022 pod sp. zn. 9C/72/2019-382, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 01. 2023
v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/125/2022-422 a podľa ktorého súd
žalovanému zakázal vyporiadania sa majúce nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, previesť na inú

osobu, zaťažiť právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným právom, vrátane práva nájmu
a podnájmu, a to až do doby nadobudnutia rozhodnutia vo veci samej a ďalším neodkladným opatrením,
a to uznesením súdu zo dňa 18. 03. 2024 sp. zn. 9C/72/2019-518, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 01. 06. 2024 v spojitosti s nariadením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/22/2024-553 zo dňa
15. 05. 2024, podľa ktorého súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi sprístupnil nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX kat. územia C. D. a aby umožnil žalobcovi vstup do rodinného domu a
odovzdal žalobcovi kľúče od vstupných dverí, vnútorných dverí a garáže rodinného domu a aby umožnil
žalobcovi vstup na pozemky a odovzdal kľúče od vstupných brán a umožnil vstup na pozemky, a
to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní sa nepotvrdili žiadne tie
skutočnosti, ktorými odmietal žalovaný nehnuteľnosť žalobcovi sprístupniť a odovzdať mu kľúče, a to

predovšetkým, že žalobca je agresívny a že by napadol žalovaného pri sprístupnení nehnuteľnosti,
že by zničil a zdevastoval všetok majetok, ktorý sa nachádza vo vnútornej časti rodinného domu
a do ktorého investovala predchádzajúca podielová spoluvlastníčka O. C. B., ani jedno z týchto
tvrdení ani jeden žalovaný v konaní nepreukázal s poukazom na to, že neexistuje žiadne právoplatné
rozhodnutie, či už súdu alebo polície z dôvodu, že by bol žalobca uznaný vinným zo spáchania určitého

trestného činu alebo prečinu, ale ani priestupku a ani jeden žalovaný nepochopil podstatu zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že pokiaľ podieloví spoluvlastníci chcú, aby súd pristúpil
k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, tak je potrebné, aby predovšetkým v konaní
bola preukázaná všeobecná hodnota vyporiadania sa majúcej nehnuteľnosti, ku ktorej súd dospeje
na základe platného a aktuálneho znaleckého posudku o všeobecnej hodnote nehnuteľností alebo sa

strany sporu dohodnú o určitej všeobecnej hodnote nehnuteľností a k tomu, aby došlo k ohodnoteniu
nehnuteľnosti je potrebné, aby prišiel znalec nehnuteľnosť obhliadnuť a zistil tie podstatné veci, ktoré
potrebuje k vypracovaniu znaleckého posudku a k tomu je potrebné znalcovi sprístupniť nehnuteľnosť a
k obhliadke nehnuteľností znalec má povinnosť predvolať všetkých spoluvlastníkov, ktorí majú rovnaké
práva a povinnosti byť prítomní pri obhliadke nehnuteľnosti a žiadny zo spoluvlastníkov nemôže brániť

druhému spoluvlastníkovi, aby sa takejto obhliadky zúčastnil.

13. S poukazom na tie neodôvodnené skutočnosti, na ktoré obaja žalovaní (F. N. B., F. G.) poukazovali
v priebehu celého konania, prečo nedovolia sprístupniť žalobcovi nehnuteľnosť, ale ani za prítomnostiznalca, že sa boja o svoj život, lebo ich žalobca napadne, prípadne iným agresívnym spôsobom im ublíži,
sa vôbec nepotvrdili a najmä nepreukázali a okrem toho, v tomto konaní sa nerieši náhrada škody, ani
bezdôvodné obohatenia a ani sa nerieši trestnoprávna otázka či žalobca je vinný alebo nie je vinný zo

spáchania nejakého trestného činu, priestupku a pod... Správanie sa žalovaných súd v tomto konaní
hodnotí za absurdné, absolútne v rozpore so zákonom, pretože súd postupoval v súlade so zákonom,
lebo súd zákon pozná, ale obaja žalovaní robili neustále obštrukcie a bránili zákonnému spôsobu súdu
rozhodnúť vo veci. Týmto spôsobili v samotnom konaní iba prieťahy v konaní, pretože vôbec nepochopili
inštitút zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vôbec nepochopili že účel podielového

spoluvlastníctva, podľa ktorého vlastníctvo podielu oprávňuje podielového spoluvlastníka podieľať sa
na právach a povinnostiach, ktoré sa týkajú spoločnej veci. Rozsah týchto práv a povinností súvisí s
veľkosťou ich podielu. Žalovaný vôbec nerešpektoval oprávnenia spoluvlastníka. Jednoznačne v konaní
svojím správaním obmedzoval žalobcu ako podielového spoluvlastníka podieľať sa na svojich právach
a povinnostiach, pretože mu obmedzil prístup k nehnuteľnostiam, čím mu obmedzil aj právo užívať vec v
rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu a zároveň zamedzil uskutočnenie obhliadky za účelom predaja

nehnuteľností.

14. Vzhľadom na priebeh celého konania a obštrukčné správanie sa žalovaných v konaní, prieťahy v
konaní spôsobené zo strany žalovaných, napokon strany sporu na poslednom pojednávaní konanom
dňa 18. 09. 2024 súhlasili s tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v

súlade s ustanovením § 142 odsek 1 OZ a súd nariadil predaj tejto nehnuteľnosti s tým, že výťažok
sa rozdelí podľa podielov žalobcu a žalovaného po 1/2. Súd mal za to, že toto je jediný spôsob, ktorý
v danom spore prichádzal do úvahy a jedine takýmto spôsobom je možné ukončiť dlhotrvajúce spory
medzi stranami sporu, ale aj s poukazom na to, že ani jedna zo strán sporu neprejavila záujem o
prikázanie veci do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu, keďže ani jedna zo strán sporu nevedela

v konaní preukázať, že je solventná. Zároveň pri súdom poskytnutej maximálne možnej mimosúdnej
lehoty nevyužili možnosť predať nehnuteľnosť a tým získať výhodnejšiu kúpnu cenu, tak s poukazom
na všetko vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciátoch I. a II. rozsudku.

15. Súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti strán sporu zaplatiť na účet súdu trovy štátu znaleckého

dokazovania v súlade s ustanovením § 253 CSP. V konaní súd nariadil znalecké dokazovanie, za účelom
zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. 30/2022 zo
dňa 22. 06. 2022 a spolu so znaleckým posudkom predložila súdu aj faktúru, ktorou si vyúčtovala
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a súd jej uznesením zo dňa 30. 06. 2022 pod sp.
zn. 9C/72/2019-334 priznal znaleckú odmenu vo výške 355,80 eura, ktorá bola znalkyni vyplatená z

rozpočtových prostriedkov súdu na jej účet, lebo stranám sporu nebolo uložené súdom, aby zaplatili
preddavok znalkyni za znalecké dokazovanie, keďže súd znalkyňu ustanovoval uznesením zo dňa 01.
10. 2021 sp. zn. 9C/72/2019-209, keď rozhodoval o sťažnosti predchádzajúceho žalovaného F. N. B.
zo dňa 27. 09. 2021, v rámci ktorej aj súd zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
9C/72/2019-193 zo dňa 12. 07. 2021 v celom rozsahu, podľa ktorého v konaní súd ustanovil za znalca

F. P. O., bytom B. Q.. Súd zaviazal osobitne každú stranu sporu zaplatiť polovicu znaleckej odmeny,
ktorá bola vyplatená znalkyni (355,80 : 2 = 177,90 eura) vzhľadom k tomu, že každá zo strán sporu je
podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2 k celku, a preto sa polovicou
sumy majú podieľať aj na vyplatení tejto odmeny znalkyni, vzhľadom k tomu, že sa nevedeli dohodnúť na
všeobecnej hodnote nehnuteľností a bolo dôvodné nariadiť znalecké dokazovanie, bez ktorého nebolo

možné zistiť a určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností a strany súhlasili s takýmto procesným postupom.
Žalobca a žalovaný sú povinní zaplatiť priloženými príkazmi k úhrade sumu každý po 177,90 eura, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet súdu.

16.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľaust.§255CSPapriznalichžalobcovivrozsahu

100 % voči žalovanému, lebo bol plne úspešný v konaní vzhľadom aj na správanie sa žalovaného s
poukazom na vyššie uvedené a tiež aj s poukazom na to, že žalobca podal žalobu dôvodne, pretože
nebolo možné, aby podieloví spoluvlastníci zotrvali v spoluvlastníctve vzhľadom na ich rozpory, keď sa
nevedelinaničomdohodnúť,čosatýkaichprávapovinnostíakopodielovýchspoluvlastníkovažalovaný
súhlasil s tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva až na poslednom

pojednávaní, pričom spor napadol na súd prvej inštancie 25. 11. 2019 a súčasný žalovaný sa stal stranou
sporu od 02. 06. 2022, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu zo dňa 21. 03. 2022 pod sp. zn.
9C/72/2019-247. Podľa § 262 odsek 1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.17. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania (výrok V.) podal včas odvolanie žalovaný.
Uviedol, že z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie si nemôže dovoliť zaplatiť trovy žalobcovi. Má

vážne chorú mamu aj dcéru, o ktoré sa musí nepretržite starať. Keďže celé konanie bolo vykonštruované
na osobu žalovaného, aby zaplatil žalobcovi advokáta a na súde sa nič nezmenilo, akurát sa žalovaný
dostane do finančnej krízy. Ďalej uviedol, že kúpil svoju polovičku domu, ktorú riadne zaplatil a doteraz
sa staral o dom, energie a údržbu. Na uvedené žalobca do dnešného dňa nereagoval, v dome 14 rokov
nebýva, a teda 14 rokov ani nič neplatil lebo toto bolo súdom premlčané. Záverom uviedol, že teraz

žiada, aby za 3 roky zaplatil réžiu domu, čo je uvedené podľa zákona, čo je povinné.

18.Kžalovanýmpodanémuodvolaniusapísomnevyjadrilžalobca,prostredníctvomprávnehozástupcu,
uvádzajúc, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalovaný do konania
vstúpil v zmysle § 80 CSP, a preto prijal stav konania ku dňu jeho vstupu. Žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie svojím správaním a konaním neprispel k rýchlemu a zmierlivému skončeniu

sporu, práve naopak. Žalovaný v priebehu konania neustále bránil žalobcovi k prístupe k predmetným
nehnuteľnostiam, neposkytol mu žiadnu súčinnosť a celkom ignoroval a nerešpektoval vykonateľné
neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé.
Keďže mu žalovaný neumožňoval výkon svojho vlastníckeho práva, nemohol tak ani podieľať na
nákladoch za užívane nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovaného považoval za novoty v odvolacom konaní

v zmysle § 366 CSP. Žalovaný navyše, v konaní pred súdom prvej inštancie ani neprodukoval
a vo svojom odvolaní ani neponúkol žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali jeho tvrdeniam. Žalobca
odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o trovách
konania potvrdil ako vecne správny.

19. Žalovaný v rámci odvolacej repliky uviedol, že žiada, aby súd zohľadnil všetky súdne trovy a aby
poplatky boli spoločne spoplatnené 50 na 50.

20. Žalobca v odvolacej duplike navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,
a pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie, rozsudok v napadnutom V.

výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

23. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď

strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je
teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov
konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho.

24. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 ako esenciálne kritérium priznania náhrady
trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku.Zásadaúspechuvoveci(zásadazodpovednostizavýsledoksporu)charakteristickápresporovékonania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy
konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ako už je uvedené vyššie, nejde však o náhradu všetkých trov,
ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251. To znamená

všetkýchtrov,ktorésúpreukázané,odôvodnené,účelnevynaloženéaktorévzniklivkonanívsúvislostis
uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom
(t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol

naposledyurobenývovecisamej(vprípadežalobynaplnenieidenielenoistinu,aleajopríslušenstvo),t.
j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom
pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania.
Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán
sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len
čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú

náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti
oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán
sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej
zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer
úspechukonkrétnejsporovejstranyvočiprotistrane.Priznanienáhradytrovkonaniavšakmôžuovplyvniť

aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej,
zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov
rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností a to ich prikázaním
do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu v sume
zodpovedajúcej 1 všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie
rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 25. 10. 2022, č. k. 9C/72/2019-382

tak, že nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami,
ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, najmä zakázal žalovanému,
aby tieto predal, daroval, zamenil, previedol na inú osobu, zaťažil právami tretích osôb, najmä vecným
bremenom, záložným právom, vrátane práva nájmu a podnájmu, a to až do nadobudnutia právoplatnosti
vo veci samej s tým, že voči tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie a odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením zo dňa 10. 01. 2023, č. k. 25Co/125/2022-422, a
teda uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 01. 2023. Následne súd prvej
inštancieopakovaneprerušilkonanie(03.04.2023a06.12.2023)astranámposkytollehotu6mesiacov
na to, aby sa pokúsili nehnuteľnosť predať a z takto získanej kúpnej ceny aby si strany vyplatili svoj
spoluvlastnícky podiel.

26. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18. 03. 2024, č. k. 9C/72/2019-518 nariadil neodkladné
opatrenie, podľa ktorého žalovanému uložil povinnosť, aby žalobcovi sprístupnil nehnuteľnosti a aby
umožnil žalobcovi vstup do rodinného domu a odovzdal žalobcovi kľúče od vstupných dverí, vnútorných
dverí a garáže rodinného domu a aby umožnil žalobcovi vstup na pozemky a odovzdal žalobcovi kľúče

od vstupných brán na pozemky, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, s
tým, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 06. 2024 a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2024
v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 15. 05. 2024, č. k. 7Co/22/2024-553, ktorý potvrdil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa 05. 06. 2024 žalobca doručil súdu Návrh na
pokračovanie v konaní v zmysle § 163 ods. 2 CSP. Následne prvoinštančný súd nariadil pojednávanie

a rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

27. Odvolací súd sa po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a podaného odvolania
nemohol stotožniť s výrokom súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ani s jeho zdôvodnením,
konštatujúcim úspech žalobcu v spore v spojení so správaním žalovaného počas konania. Pri

rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada
procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t. j. vzhľadom na to, že išlo o iudicium duplex)
teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnakotak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže
byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva.

28. Inými slovami, odvolací súd je toho názoru, že v danej veci nemožno pričítať trvanie
sporu len jednej zo strán konania, pretože obe strany mali záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, na ktorom sa nakoniec aj dohodli. V danom prípade nemôže byť len
na ťarchu žalovaného, že ku konsenzu strán na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti prišlo až na poslednom pojednávaní. Strany sporu môžu súdu uviesť svoj návrh,

ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý
rozhoduje na základe vlastnej úvahy, resp. tak ako sa strany sporu dohodli.

29. Judikatúra k náhrade nákladov konania taktiež nebola vždy jednotná, nakoľko spočiatku akceptovala
rozhodovanie súdov na základe aplikácie procesného úspechu vo veci. Podľa novšej judikatúry
ústavného súdu však procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku

k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž
nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto konania
nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje
rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy. Výnimkou sú prípady, v ktorých sa
jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie, alebo ide o šikanózny

výkon práva (Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 5. apríla 2022, sp. zn.: IV. ÚS 404/22).
Vzhľadom na priebeh konania ako aj všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je možné prijať záver, že
by niektorá zo strán nemala záujem na vyriešení veci, žalovaný so žalobcom navrhovaným spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil. Nariadené (v poradí druhé) neodkladné
opatrenie smerujúce k sprístupneniu nehnuteľnosti mohlo vypovedať o dôsledkoch stavu a kvality

vzťahu medzi podielovými spoluvlastníkmi (s možnými dôsledkami obohacovania sa), avšak na účel
vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva je treba poukázať, že sám žalobca z úvodu
sporu trval na prikázaní vyporiadavanej nehnuteľnosti žalovanému a až následne (tak ako aj žalovaný)
v závere sporu súhlasili s nariadením predaja (po neúspešnom mimosúdnom pokuse o predaj). Súd
uvádza, že žalobca ako pán sporu mohol spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

navrhnúťužvosvojichskoršíchpodaniachavyjadreniach,najmäzapredpokladu,keďstranysporusana
ostatných spôsoboch nevedeli dohodnúť, resp. iný spôsob zrušenia a vyporiadania práv v prejednávanej
veci nebol možný. Navyše, zistením súdu prvej inštancie bolo, že žiadna zo strán nie je solventná, preto
ani neprichádzal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním s náhradou. Odvolací
súd považoval za spravodlivé, aby si každá strana znášala trovy ňou vynaložené sama (§ 255 ods.

2 CSP), keď podľa jeho názoru ani nebolo možné s poukazom na predmet konania mať za to, že
žalobca bol v konaní plne úspešný.

30. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmenil (§ 388 CSP) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov prvoinštančného konania (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP).

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 255 ods.
2 CSP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, z dôvodov uvedených vyššie vzťahujúcich sa tiež na odvolacie konanie.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.