Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100761
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100761.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcov: 1/ A.
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. X, XXX XX D., 2/ E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
F. G. H. X, XXX XX D. a 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. H. X, XXX XX D., právne
zastúpení: JUDr. Nadežda Tatarková, advokátka, so sídlom Milana Rastislava Štefánika 45, 017 01

Považská Bystrica, proti žalovanému: Obec Beluša, so sídlom Farská 10415/6, 018 61 Beluša, právne
zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO:
54 286 611, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. C. XXX/
XX, XXX XX D. a 2/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava
– mestská časť Karlova ves, IČO: 36 022 047, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.
7368/2024/HOR-3 zo dňa 17.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.09.2024 doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 16.09.2024 sa
žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. 7368/2024/HOR-3 zo dňa

17.07.2024, ktorým žalovaný v konaní o odstránenie stavby vyzval žalobcov ako žiadateľov o povolenie
odstránenia stavby v súlade s § 19 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“), aby doplnili predloženú žiadosť o právoplatné uznesenie príslušného súdu vo veci zrušenia
podielového spoluvlastníctva v konaní č. PB-10C/15/2023, ku stavbe súp. č. 137, na pozemku „C“ parc.
č. 3179/3 v k. ú. D. a to bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku a súčasne žalovaný

ako stavený úrad správne konanie o odstránení stavby prerušil podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku
a primerane podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“).

2. Žalobcovia v správnej žalobe uviedli, že žalovaný na základe rozhodnutia napadnutého v tomto
správnom súdnom konaní prerušil konanie o odstránenie stavby motela súpisné číslo 137 stojacej

na parcele č. KN C 3179/3 v k. ú. D., pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadosť spolu
s prílohami neposkytuje dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia na odstránenie stavby. Ďalej
žalovaný citoval námietku ďalšej účastníčky konania 1/, ktorá oznámila, že na Okresnom súde Trenčín
prebieha pod sp. zn. PB-10C/15/2023 konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedla, že medzi spoluvlastníkmi sú nedorozumenia a preto nechce
zotrvať v spoluvlastníctve s tým, že navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva pozemok par.

č. KN C 3179/3, na ktorom sa nachádza ruina motela, pričom stavbu odstráni na vlastné náklady.
Z dôvodu prebiehajúceho sporového konania navrhla prerušiť konanie o odstránenie stavby. Žalovanýďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol len citáciu ustanovenia § 137 ods. 2 Stavebného zákona, bez
bližšieho zdôvodnenia a to, že „ide o námietku, ktorá by v prípade oprávnenia žiadateľovi znemožnila
uskutočniť odstránenie stavby, alebo by ho umožnila len v podstatne inej miere alebo forme.“ Žalovaný

podľa žalobcov nevysvetlil, akým spôsobom by bolo žiadateľovi znemožnené uskutočniť odstránenie
stavby, resp. prečo by bolo umožnené len v podstatne inej miere alebo forme. Žalovaný uvádza, že
v prebiehajúcom súdnom konaní sa rieši predbežná otázka a preto konanie prerušil až do právoplatného
rozhodnutia v tomto konaní. Žalobcovia v žalobe poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžr/72/2014 zo dňa 01.04.2015 a rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 138/03,

že ak sa rozhodnutie správneho orgánu týka základných práv a slobôd, nesmie byť takéto rozhodnutie
vylúčené zo súdneho preskúmavania. Rozhodnutie žalovaného neoprávnene zasahuje do základných
práv a slobôd žalobcov práva vlastniť majetok a v súvislosti s tým požívať právo na rovnaký zákonný
obsah a ochranu vlastníckeho práva. Žalovaný svojím rozhodnutím zároveň umožnil ďalšej účastníčke
konania v rade 1/ zneužiť vlastníctvo na ujmu práv iných a v rozpore so všeobecnými záujmami
chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva ďalšej účastníčky konania 1/, ktorej žalovaný poskytol

neoprávnenú výhodu, podľa žalobcov poškodzuje ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom. Žalovaný svojim nezákonným postupom a rozhodnutím zasiahol do základných
práv žalobcov podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 44 ods. 1, 2, 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj čl. 11 ods. 1 a 3, čl. 35 ods. 1 a 3 a čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým
sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Podľa názoru žalobcov bol žalovaný povinný rozhodnúť

o žiadosti žalobcov a nie alibisticky čakať na rozhodnutie súdu v prebiehajúcom v konaní pod sp. zn.
PB-10C/15/2023, čím porušil vyššie uvádzané právo na spravodlivé konanie. Rozhodnutie žalovaného
žalobcovianapádajúpodľa§191ods.1písm.c),d)ae)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalovaný do obsahu rozhodnutia napadnutého správnou
žalobou poňal výzvu na predloženie bližšie nešpecifikovaného uznesenia vo veci PB-10C/15/2023, ktoré

má byť predložené po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Žalobcom nie je zrejmé, aké uznesenie
v prebiehajúcom konaní a o aký právoplatný rozsudok má ísť. V zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku
žalovaný podľa žalobcov v rozhodnutí neuviedol poučenie o následkoch neodstránenia nedostatkov
pre ďalší priebeh konania v zmysle uvedenej výzvy. Výzvu považujú žalobcovia za zmätočnú a preto
nie je možné sa ňou riadiť a podmienky v nej splniť, čím spôsobuje aj zmätočnosť napádaného

rozhodnutia. Súdne konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva môže podľa žalobcov
trvať dlhé roky. Výsledkom však vždy bude nutnosť zhorenú stavbu motela odstrániť. V prípade
rozhodnutia žalovaného, ktorým by vyhovel žiadosti žalobcov, rozhodnutie by sa vzťahovalo aj na ďalšiu
účastníčku konania 1/, ktorá by ako spoluvlastníčka predmetného motela bola rozhodnutím viazaná.
K podanej žiadosti väčšinových spoluvlastníkov žalobcovia v žalobe uviedli, že rozhodnutie o odstránení

stavby motela prijali spoluvlastníci na základe písomného hlasovania, ktoré bolo riadne doručené aj
ďalšej účastníčke konania 1/. Tá sa však písomne ani ústne k odstráneniu v rámci poskytnutej lehoty
nevyjadrila, jediné vyjadrenie uviedol jej právny zástupca na pojednávaní v prebiehajúcom konaní,
že s odstránením ruiny motela nesúhlasila. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného podľa žalobcov
spočíva zároveň aj v tom, že sa (žalovaný) vôbec nezaoberal tvrdeniami a dôkazmi, ktoré mu predložili

žalobcovia, t.j. že motel je nevyhnutné odstrániť, pretože sa tam nachádza nebezpečný odpad – azbest,
o čom predložil žalobca 1/ dôkaz – protokol o skúške č. AR-24-KT-003156-01 zo dňa 07.02.2024,
ktorý je potrebné odborným spôsobom zlikvidovať; že sa v objekte zdržujú narkomani; hrozí tam
nebezpečenstvo úrazu; miestni obyvatelia sa sťažujú na hromadenie odpadu a znečisťovanie okolia.
Do pozornosti správneho súdu žalobcovia dali aj to, že žalovaný má vedomosť o nebezpečnosti

a havarijnom stave nehnuteľnosti zo svojej doterajšej činnosti, pretože žalovaný vyzýval spoluvlastníkov
na vykonanie opatrení na predmetnej nehnuteľnosti motela za účelom predchádzania ohrozenia života
a zdravia listom zo dňa 16.08.2019 – Vykonanie opatrenia nevyhnutných zabezpečovacích prác –
výzva, ako aj v postavení orgánu štátneho stavebného dohľadu listom Výzva na vykonanie nápravy
zo dňa 27.11.2023, kedy spoluvlastníkov vyzval na vykonane opatrení, zabezpečenie nehnuteľnosti

pred vstupom cudzích osôb, uzatvorením, oplotením s označením zákazu vstupu. Vzhľadom na
rozsah poškodení motela, nie je podľa žalobcov dobre možné vykonať jeho uzavretie, aby bol úplne
zamedzený vstup, preto je do dňa podania správnej žaloby zabezpečený len páskou a tabuľou
zákaz vstupu, ktorá bola poveternostnými podmienkami ako aj osobami a zverou, ktoré na pozemok
vstupujú čiastočne zničená. Preto sa účel požadovaných opatrení dá podľa žalobcov dosiahnuť výlučne

odstránenímpredmetnejstavbymotela.Nazákladevyššieuvádzanýchskutočnostíjevzáujmevšetkých
zúčastnených vyriešiť v prvom rade odstránenie ruiny motela, ktorá bezpochyby poškodzuje životné
prostredie a ohrozuje životy a zdravie ľudí. Tieto skutočnosti však žalovaný podľa presvedčenia žalobcov
pri svojom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy, ani sa nimi nezaoberal. Žalobcovia v rámci svojhonávrhu na odstránenie stavby motela predložili technickú správu búracích prác s výkresom situácie
autorizovaným architektom, na základe ktorej by bola predmetná nehnuteľnosť zlikvidovaná v súlade
splatnýmiprávnymipredpismi.Pretožalobcoviamajúzato,žerozhodnutiežalovanéhojeztohtodôvodu

nesprávne, keďže žalobcovia splnili všetky podmienky pre schválenie búracieho povolenia žalovaným.
Na základe vyššie uvedeného žalobcovia majú za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
porušuje základné práva a slobody žalobcov, ktoré im priznáva Listina základných práv a slobôd
a Ústava Slovenskej republiky, na základe čoho boli ukrátení na svojich právach, pretože nezákonnosť
rozhodnutiaapostupužalovanéhoimznemožňujúvýkontýchtozákladných,štátomgarantovanýchpráv.

Rozhodnutím žalovaného bola žalobcom odňatá možnosť hospodáriť a nakladať so svojim vlastníctvom
v súlade s § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) a preto je podľa žalobcov nevyhnutné napádané rozhodnutie zrušiť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2024 uviedol, že má za to, že rozhodnutie napadnuté
správnou žalobou v tomto správnom súdnom konaní je zákonné, vydané v súlade so Stavebným

zákonom ako aj Správnym poriadkom a inými príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Žalobu považuje žalovaný za zmätočnú a neprípustnú. Žalovaný prerušil konanie z dôvodu, že
ďalšia účastníčka konania 1/ v návrhu na prerušenie konania č.j. 7368/2024-HOR zo dňa 09.07.2024
vzniesla občianskoprávnu námietku podľa § 137 Stavebného zákona. Ďalšia účastníčka konania
1/ je účastníčkou konania o povolení odstránenia stavby, pretože je výlučnou spoluvlastníčkou

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k stavbe s názvom motel súp. č. 137 postavený na pozemku
registra „C“, parc. č.: 3179/3 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 815 m2 v kat. území D., ktorú
žalobcovia navrhli odstrániť na základe Žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby žalobcu
2/ a žalobcu 3/ zo dňa 05.04.2024, a na základe Žiadosti o vydanie povolenia na odstránenie stavby
žalobcu 1/ zo dňa 04.04.2024. Ďalšia účastníčka konania 1/ dala žalovanému na vedomie, že vo vzťahu

k pozemku, na ktorom je postavená stavba, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou prebieha na Okresnom
súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica už skôr začaté súdne konanie. Súdne konanie sa začalo
na základe podanej žaloby o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prioritne k pozemku
parcely registra „C“, parc. č.: 3179/3 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 815 m2 v kat. území D.,
na ktorom stojí predmetná stavba. Ďalšia účastníčka konania 1/ uvedené preukazovala predložením

predmetnej žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva zo dňa 06.03.2023 a kópiou uznesenia
Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-10C/15/2023 zo dňa 15.04.2024 a uznesenia Okresného súdu
Trenčín sp. zn. PB-10C/15/2023 zo dňa 02.07.2024. Keďže v návrhu vyplývalo, že ďalšia účastníčka
konania 1/ vzniesla v konaní občianskoprávnu námietku, žalovaný postupoval podľa § 137 ods. 1
Stavebného zákona. Vo veci nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré sa

konalo dňa 16.07.2024. Vzhľadom na to, že žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje
s námietkou ďalšej účastníčky konania 1/, pretože podľa jeho názoru prebiehajúce súdne konanie
nebráni vydaniu búracieho povolenia bolo podľa žalovaného zrejmé, že medzi účastníkmi konania
nie je možné dosiahnuť dohodu o tejto občianskoprávnej námietke. Žalovaný preskúmal návrh ďalšej
účastníčky konania 1/ podľa obsahu a dospel k záveru, že ďalšia účastníčka konania 1/ podala

občianskoprávnu námietku podľa § 137 Stavebného zákona a súčasne, že otázka vlastníckeho práva
je v konaní zásadná. Ide o pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, a preto je podľa žalovaného
potrebné zohľadniť otázku vlastníckeho práva k pozemku priamo v meritórnom správnom akte, ktorým
by sa konanie skončilo. Napokon žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že ďalšia účastníčka
konania 1/ je v súčasnosti len podielovou spoluvlastníčkou s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3,

teda menšinovou spoluvlastníčkou pozemku. Pokiaľ by bola ďalšia účastníčka konania 1/ v konaní
pred súdom úspešná a súd by jej žalobe vyhovel situácia by sa v konaní zmenila podstatným
spôsobom. Ďalšia účastníčka konania 1/ by bola už výlučnou vlastníčkou pozemku, resp. jeho časti
a mohla by o reálnom využití pozemku rozhodovať samostatne. Taktiež by mohla v konaní vzniesť
plnohodnotné námietky vo vzťahu k odstráneniu stavby bez akéhokoľvek súhlasného prejavu vôle

žalobcov a preto by mohla podľa žalovaného ochranu svojho vlastníckeho práva k pozemku realizovať
plnohodnotnejšie. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcov tvrdí, že pokiaľ je v konaní
účastníkom konania vznesená občianskoprávna námietka podľa § 137 Stavebného zákona, tak
žalovaný je povinný preskúmať, či je takáto námietka skutočne občianskoprávnou, a či môže o nej
rozhodnúť sám. Námietky, o ktorých môže žalovaný rozhodnúť sám sú námietky týkajúce sa odstupovej

vzdialenosti, svetlotechniky, hluku a otázky technického riešenia predmetu konania, ako napríklad
vhodný spôsob odstránenia stavby, ukladania podmienok realizácie odstránenia stavby s ohľadom na
ochranu verejného záujmu. Pokiaľ ide o otázku vlastníckeho práva k pozemku a jeho úpravu (ako
napríklad vydržanie, zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva) má žalovaný za to, že tátonámietka má povahu občianskoprávnej námietky a preto postupoval v súlade s § 137 ods. 1, 2 a 3
Stavebného zákona, keď o námietke vznesenej ďalšou účastníčkou konania 1/ nemohol rozhodnúť,
pretože mu takého právo nepriznáva Stavebný zákon. O tejto námietke žalovaný ani rozhodnúť už

nemohol, pretože o nej prebieha súdne konanie a teda o tej istej námietke nemôžu súčasne prebiehať
tak súdne konanie ako aj konanie na orgáne verejnej správy. Keďže nedošlo medzi ďalšou účastníčkou
konania 1/ a žalobcami k dohode o vznesenej občianskoprávnej námietke, žalovaný musel v zmysle
platnej a účinnej právnej úpravy (de lege lata) odkázať ďalšiu účastníčku konania 1/ na podanie
žaloby na všeobecnom súde. Avšak keďže v čase ústneho pojednávania už súdne konanie o tejto

občianskoprávnej námietke prebiehalo nebolo podľa žalovaného potrebné, aby žalovaný postupoval
podľa
§ 137 ods. 3 Stavebného zákona a nebolo potrebné ďalšiu účastníčku konania 1/ už odkázať na podanie
žaloby na súd, preto žalovaný konanie prerušil. Následne sa žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadril k samotnej správnej žalobe žalobcov. Na úvod žalovaný poukázal na to, že žaloba
neobsahuje všetky náležitosti, keď žalobné body nie sú podľa žalovaného vymedzené dostatočne

konkrétne. Žalobcovia v žalobe uviedli len všeobecný odkaz na paragrafové znenie žalobných námietok
podľa § 191 SSP, čo je podľa žalovaného neprípustné. Podľa žalovaného nie je úlohou žalovaného
a ani správneho súdu za žalobcov iniciatívne vyhľadávať žalobné body a dôvody nezákonnosti
rozhodnutia. Žalobcovia sú povinní pre lepšie a objektívnejšie posúdenie správneho súdneho prieskumu
vymedziť právnu otázku, ktorú mal údajne žalovaný porušiť, resp. uviesť právnu normu, ktorú mal

žalovaný v rozhodnutí zle aplikovať. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, tak podľa žalovaného by mali žalobcovia uviesť dôvody
v čom žalovaný údajne nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne aké dokazovanie mal žalovaný
vykonať. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobcovia majú predložiť „uznesenie“, ide o chybu v písaní,
ktorá podľa žalovaného za žiadnych okolností nemôže spôsobiť neplatnosť a nepreskúmateľnosť

procesného rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalovaný má za to, že pokiaľ má dôjsť k zrušeniu
správneho aktu v dôsledku nepreskúmateľnosti, tak úroveň nepreskúmateľnosti musí dosiahnuť určitú
intenzitu porušenia práv žalobcov. Takáto intenzita v tomto prípade však podľa žalovaného absentuje.
Pokiaľ je vo výroku rozhodnutia pojem „uznesenie“, tak výkladom rozhodnutia v súvislosti s návrhom
ďalšej účastníčky konania 1/ je možné podľa žalovaného vyrozumieť, aké súdne rozhodnutia má

žalovaný na mysli. Ide o rozsudok Okresného súdu Trenčín, ktorým sa právoplatne skončí súdne
konanie. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ by aj rozhodnutie bolo nezrozumiteľné a pokiaľ je
možné výkladom odôvodnenia rozhodnutia s prihliadnutím na návrh takýto stav odstrániť, tak takéto
rozhodnutie nie je možné považovať za nepreskúmateľné. Zo žaloby podľa žalovaného nie je zrejmé, že
rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a ani, prečo žalovaný údajne nedostatočne

zistil skutkový stav. Keďže žalobcovia uvedené opomenuli uviesť, žalovaný má za to, že žaloba
neobsahuje dostatočne a zrozumiteľne konkretizované žalobné body, a preto sa žalovaný k nim nemôže
kvalifikovane vyjadriť. Žalovaný namietol, že rozhodnutie by mohlo byť predmetom správneho súdneho
prieskumu, pretože rozhodnutie je len procesným rozhodnutím v konaní. Správne súdy podľa § 7 písm.
e) SSP nepreskúmavajú rozhodnutia procesnej povahy. Na základe vydaného rozhodnutia sa podľa

žalovaného len procesne riadi konanie, keď vydaním rozhodnutia nedošlo k obmedzeniu žiadnych
práv a právom chránených záujmov žalobcov. Z obsahu žaloby sa žalovanému javí, že žalobcovia nie
sú stotožnení len s procesným postupom žalovaného, pretože podľa názoru žalobcov nie je možné
prerušiť konanie pre vznesenú občianskoprávnu námietku ďalšej účastníčky konania 1/. Pokiaľ nie
sú žalobcovia stotožnení s postupom žalovaného, ktorým prerušil konanie, tak túto okolnosť môžu

namietať pri prípadnom preskúmavaní meritórneho rozhodnutia v prípade, že by žalovaný žiadostiam
nevyhovel. Túto námietku ohľadom nesprávneho procesného postupu žalovaného preto nie je možné
v tomto štádiu v rámci správneho súdneho prieskumu preskúmať. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/72/2014 zo dňa 01.04.2015, tak nie je
podľa žalovaného zrejmé, akým spôsobom mohlo dôjsť vydaním rozhodnutia k negatívnemu zásahu

do akejkoľvek sféry žalobcov. Napokon o vlastníckom práve prebieha súdne konanie, a preto vydaním
rozhodnutia nemôže byť negatívne zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov viac, ako vydaním
rozhodnutia v súdnom konaní. Práve naopak v súdnom konaní sa vydá rozhodnutie, ktoré vyrieši
vznesenú občianskoprávnu námietku, o ktorej nemá žalovaný právomoc rozhodovať. Stavebný zákon
totiž nezveruje žalovanému kompetenciu rozhodovať o námietkach, ktoré sa týkajú vecných alebo

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Žalobcovia podľa žalovaného nedokázali formulovať, ako mohlo
rozhodnutie napomôcť ďalšej účastníčke konania 1/ zneužiť jej právo, alebo ako by mala byť vydaním
rozhodnutia poskytnutá neoprávnená výhoda ďalšej účastníčke konania 1/. Pokiaľ ide o argument
žalobcov o ohrození ľudského zdravia a životného prostredia nad mieru ustanovenú zákonom, taktoto ostalo podľa žalovaného len v rovine tvrdení žalobcov. Tento argument nie je spôsobilý prelomiť
povinnosť žalovaného postupovať podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona. Ak žalobcovia poukazujú na
údajný havarijný stav stavby, jej negatívny dopad na zdravie, život a životné prostredie, k uvedenému

žalovaný uvádza, že takýto technický stav stavby je prítomný už niekoľko rokov od augusta 2019.
Preto podľa žalovaného nemôže obstáť argument žalobcov, že situácia stavby je havarijná, alebo že
by malo byť neprimerane ohrozené životné prostredie a príroda nad mieru prípustnú zákonom. Ak
teda od roku 2019 je údajne situácia so stavbou tak zlá, ako to tvrdia žalobcovia, tak žalovanému nie
je zrejmé, prečo žalobcovia podali žiadosť o zbúranie stavby až o viac ako päť rokov neskôr. Toto

konanie žalobcov podľa presvedčenia žalovaného priamo vyvracia ich tvrdenie, že by bolo ohrozené
zdravie, verejné prostredie a príroda nad mieru prípustnú zákonom. Skutočnosť, že daná situácia
nemôže vyplývať tak negatívne na životné prostredie, prírodu a ochranu zdravia, ako to tvrdia žalobcovia
potvrdzuje aj samotné konanie žalobcov, ktorí nenavrhli ani postup podľa § 185 SSP, teda nepodali návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V takom prípade podľa žalovaného by žalobcovia
mohli dosiahnuť stav, že by sa o žalobe muselo rozhodnúť najneskôr do 6 mesiacov. Vzhľadom na

uvedené podľa presvedčenia žalovaného argumentácia žalobcov nemôže obstáť voči nezákonnosti
rozhodnutia, o zlej technickej situácii stavby a o ohrození zdravia, životného prostredia a prírody.
Pokiaľ žalobcovia v žalobe uvádzajú domnienky a rôzne pravdepodobnosti vývoja súdneho konania,
žalovaný poukazuje na to, že je potrebné predovšetkým vychádzať zo skutočného stavu v čase
vydania rozhodnutia a nie z domnienok možného vývoja súdneho konania, ku ktorému nakoniec ani

nemusí dôjsť. Fakt je ten, že prebieha súdne konanie, kde sa rieši otázka vlastníckeho práva žalobcov
a ďalšej účastníčky konania 1/ k parcele a ich podielovému spoluvlastníctvu, o ktorej môže autoritatívne
rozhodnúť len súd a nie žalovaný. Napokon žalovaný považuje argumentáciu žalobcov koľko bude
trvať súdne konanie, ako dlho by trvalo odstránenie stavby, aký spôsob navrhujú žalobcovia vo veci
vysporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku a stavbe a nevyhnutnosti odstránenia stavby za

nadbytočnú a netýkajúcu sa zákonnosti procesného rozhodnutia. Pokiaľ žalobcovia v žalobe namietajú,
že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s tvrdeniami žalobcov, že motel je nevyhnutné odstrániť lebo
sa tam nachádza nebezpečný odpad, žalovaný opätovne uvádza, že rozhodnutie je len procesného
charakteru a nepredstavuje konečné rozhodnutie vo veci. Preto nebolo potrebné sa ešte v rozhodnutí
týmitonámietkamizaoberať.Týmitonámietkamisabudežalovanýzaoberaťažvmeritórnomrozhodnutí.

Rovnako za nadbytočné považuje žalovaný aj tvrdenia žalobcov o tom, že splnili podľa ich názoru
všetky predpoklady na vydanie rozhodnutia o odstránení stavby, pretože žalovaný nemôže v súčasnom
procesnom stave konania potvrdiť ani vyvrátiť, či žalobcovia tieto podmienky skutočne splnili. Otázkou
splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia o povolení odstránenia stavby sa bude žalovaný zaoberať
až v konečnom rozhodnutí. Žalovaný tvrdí, že rozhodnutie je len procesným rozhodnutím, ktorým

sa žiadnym spôsobom ani potencionálne nemôže zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov
účastníkov konania. Preto rozhodnutie nie je možné preskúmať v správnom súdnom konaní, keďže je
naplnená hypotéza § 7 písm. e) SSP. Zo žaloby podľa žalovaného skôr vyplýva, že žalobcovia sa len
nestotožňujú s procesným postupom žalovaného, čo tiež nemôže byť predmetom správneho súdneho
prieskumu nemeritórneho rozhodnutia. Žalobcovia nedostatočne určito v žalobe vymedzili žalobné body,

a preto žaloba podľa žalovaného neobsahuje podstatné náležitosti, keď ani z obsahu nie je možné
vyvodiť, v čom vidia žalobcovia údajne nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistený skutkový
stav a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Napokon žalobcovia podľa žalovaného neuviedli v čom by
mohli byť aspoň potencionálne negatívne dotknutí na ich právach a právom chránených záujmoch
vydaním rozhodnutia. Neobstojí ani odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Sžr/72/2014 zo dňa 01.04.2015, v dôsledku čoho nie sú aktívne žalobne legitimovanými subjektmi
na podanie žaloby. Žalovaný má súčasne za to, že rozhodnutie je výsledkom súladného postupu
žalovaného podľa § 137 ods. 1 a nasl. Stavebného zákona, je výsledkom správnej aplikácie tohto
ustanovenia na daný skutkový stav, žalovaný vykonal všetky návrhy na doplnenie dokazovania, preto
je stav dostatočne skutkovo zistený a výkladom rozhodnutia a konania ďalšej účastníčky konania 1/

je zrejmé, aké rozhodnutie žiadal žalovaný od žalobcov predložiť po právoplatnosti rozsudku súdneho
konania. Žalovaný má za to, že je namieste aplikovať ustanovenie § 28 SSP, podľa ktorého ak sa
rozhoduje o žalobe, ktorou sa sleduje bezúspešné uplatňovanie práva môže ju súd odmietnuť. Na
základe vyššie uvedených skutočností žalovaný má za to, že nie sú splnené podmienky na preskúmanie
rozhodnutia, pretože rozhodnutie je len procesnej povahy, ktorým sa nijakým spôsobom nezasahuje

do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a žalobcovia celkom zrejme nedostatočne
konkrétne uviedli žalobné body preto žalovaný žiada aby súd žalobu odmietol, eventuálne v prípade, ak
by správny súd dospel k názoru, že je možné rozhodnutie preskúmať, prípadne že by boli žalobné body
vymedzené žalobcami dostatočne určito, tak navrhuje, aby súd žalobu zamietol.4. Ďalší účastníci konania sa k žalobe žalobcov nevyjadrili a svoje procesné oprávnenie ďalšieho
účastníka konania nevyužili, hoci im na to bol správnym súdom vytvorený procesný priestor doručením

správnej žaloby na vyjadrenie sa k jej obsahu. Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul,
označený žalobcom ako ďalší účastník konania 3/ podaním zo dňa 09.12.2024, doručeným Správnemu
súduvBanskejBystricidňa23.12.2024,saspôsobomuvedenýmvustanovení§32ods.4SSP(písomné
podanie s osvedčením pravosti podpisu osoby oprávnenej konať v mene ďalšieho účastníka konania 3)
vzdal svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom.

5. Podľa § 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

7. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

8. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky").

9. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy

a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať
za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné
povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník
stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody
odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne
alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia

sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

12. Podľa § 137 Stavebného zákona (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa
pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo

spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.
(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len
v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

(3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže
si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
(4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a
ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode,

a vo veci rozhodne.

13. Správny súd je povinný počas celého konania skúmať či sú splnené procesné podmienky. Medzi
procesné podmienky patria aj právomoc správneho súdu (§ 6 a nasl. SSP), príslušnosť správnehosúdu (§ 9 a nasl. SSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 31 ods.
5 SSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 145 ods. 5 SSP,
procesná subjektivita účastníka konania (§ 35 SSP), spôsobilosť účastníka konania samostatne konať

pred správnym súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 36 SSP, povinné zastúpenie (§ 49 a nasl.
SSP). Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva
z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania pred správnym súdom.
Procesné podmienky predstavujú základný, elementárny predpoklad toho, aby mohol správny súd
o správnej žalobe konať a meritórne o nej rozhodnúť. Procesné podmienky sú zákonom stanovené

požiadavky,ktorýchabsenciaspôsobuje,žesprávnysúdmusíkonanieukončiťbeztoho,abysazaoberal
predmetom konania vo veci samej (teda samotným meritórnym prieskumom žaloby). Predmetom
prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a zákonnosť
postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádza jeho vydaniu, ochrana pred nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

Základnou procesnou podmienkou je právomoc súdu v správnom súdnictve.

14. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP
negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú,
ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo

súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení,
iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 SSP v zásade
týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených
v § 7 SSP zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu
subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy

dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.

15. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc správneho súdu, a preto sa primárne správny
súd zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného podlieha prieskumu v správnom súdnictve
podľa ustanovení § 6 a § 7 SSP a to z toho hľadiska, či by napadnutým rozhodnutím žalovaného nemohli

byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov.

16. Žalobca v žalobe je povinný (procesne) tvrdiť, že rozhodnutím alebo opatrením žalovaného orgánu
verejnej správy bol ukrátený na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že musí dôjsť k ukráteniu
na subjektívnych právach žalobcu, pričom pojem „svojich právach“ je potrebné vykladať reštriktívne.

Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy a toto subjektívne právo sa musí opierať
alebo vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Správne súdnictvo je totiž primárne
prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách.
Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej
správy.Inýmislovamisprávnesúdnictvovsystémeprávnehoštátunemáslúžiťnaprávaniunezákonnosti

vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálnej zistenej nezákonnosti na subjektívno-
právnu pozíciu dotknutého subjektu. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie správneho
súdnehokonania,ktoréhoprerokovaniesícevediekzisteniuformálnehorozporučinnostiverejnejsprávy
so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej právnej sféry žalobcu.
Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana

subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom
prípade vykonávaná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa
06.10.2015, ZNUÚS 69/2015).

17. Vylúčenie právomoci správnych súdov v zmysle § 7 písm. e) SSP preskúmavať rozhodnutia

a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy spočíva v tom, že
takéto predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutia a opatrenia predstavujú samotný procesný
postup orgánu verejnej správy v priebehu administratívneho konania. Prípadné pochybenie alebo
vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia
vydaného v predmetnom administratívnom konaní vo veci samej alebo do rozhodnutia alebo opatrenia,

ktorým sa administratívne konanie končí. Správny súd považuje rozhodnutie o prerušení konania za
procesné rozhodnutie, pretože sa ním upravuje vedenie konania. Uvedené však neplatí, ak takéto
predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutia alebo opatrenia mohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania. Preto pri posudzovaní právomoci správneho súdu preskúmaťtakéto rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy musí správny súd skúmať existenciu
možnej ujmy na subjektívnych právach účastníka konania v rozsahu a medziach, ako žalobca ujmu
na subjektívnych právach vymedzuje v žalobe. Správny súd nie je povinný vyhľadávať za žalobcu akú

ujmu na subjektívnych právach spôsobuje napadnuté rozhodnutie a ani dopĺňať takéto tvrdenie žalobcu.
Oproti nárokom na vymedzenie aktívnej procesnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 1 SSP – žalobca
musí tvrdiť, ako bol rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a
súčasne aby procesné rozhodnutie podliehalo prieskumu, žalobca musí vymedziť príčinnú súvislosť
medzi napadnutým procesným rozhodnutím a ujmou na subjektívnych právach účastníka konania a

aká ujma je následkom rozhodnutia. Ujma na právach na rozdiel od ukrátenia na právach predstavuje
podľa správneho súdu vyšší stupeň intenzity zásahu. Uvedené možno vyvodiť aj z toho, že v prípade
meritórnych rozhodnutí možno rozumne predpokladať, že riešia právne vzťahy a povinnosti v oblasti
verejnejsprávy,uprocesnýchrozhodnutísanejednáoriešeniehmotnoprávnychotázok,apreto„stupeň“
ukrátenia musí predstavovať ujmu na právach, nielen dotknutie na právach.

18. Správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil nasledovné skutočnosti.
Žalobcovia 2/ a 3) dňa 12.04.2024 požiadali žalovaného o vydanie povolenia na odstránenie
stavby označenej ako „ruina motela“ nachádzajúcej sa na parc. č. 3179/3 so súpisným číslom 137
v katastrálnom území D. v obci Beluša. Ako jednoduchý technický popis stavby uviedli, „Zhorená
ruina bývalého motela THERMÁL, s prítomnosťou nebezpečného odpadu“, ide o jednoposchodovú

stavbu z tehiel, betónu, železa, azbestu, dreva a iných kovov. Ako dôvody na odstránenie stavby
žalobcovia 2/ a 3/ v žiadosti uviedli „Veľké nebezpečenstvo predstavuje samotná ruina, keďže je
nezabezpečená, ide o zhorenisko s prítomnosťou azbestu, ktorý vsakuje do spodných minerálnych
vôd!“ Odstránenie stavby sa v zmysle žiadosti malo uskutočniť v mesiaci jún 2024 spoločnosťou
VS Stavby s.r.o., Rožňavská 8, 821 04 Bratislava pod vedením odborného dozoru K. I. a E. L.. Po

odstránení stavby na uvedenom pozemku je v zmysle žiadosti „plánovaná nová investičná výstavba,
pravdepodobného nového rekreačného centra s prvkami wellness a kúpeľníctva.“ Prílohami žiadosti
žalobcov 2/ a 3/ o vydanie povolenia na odstránenie stavby boli: 1/ doklad o vlastníctve pozemku
a odstraňovaného objektu – výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec Beluša, 2/
snímka z mapy katastra nehnuteľností, 3/ doklad o uhradení správneho poplatku 20,- Eur a 4/ vyjadrenie

Okresného úradu Púchov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-PU-OSZP-2024/000035-002
zo dňa 15.01.2024. Následne dňa 04.07.2024 všetci žalobcovia podali žalovanému žiadosť o vydanie
povolenia na odstránenie totožnej stavby. Ako dôvod podania žiadosti žalobcovia uviedli, že „Ide
o zhorenú ruinu Motela Thermal, ktorá ohrozuje životné prostredie a nemá možnosť ďalšieho využitia.“
Žalobcovia v zmysle spoločnej žiadosti o vydanie povolenia o odstránenie stavby zo dňa 04.07.2024

majú v pláne sceliť okolité pozemky a následne vybudovať rekreačné stredisko. Následne žalovaný
dňa 19.06.2024 upovedomil účastníkov konania o začatí konania o odstránení stavby v zmysle § 18
ods. 3 Správneho poriadku a o nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním
na 16. júla 2024 o 9:00 hodine. Ďalšia účastníčka konania 1/ podaním doručeným žalovanému dňa
12.07.2024 navrhla prerušenie konania, v ktorom oznámila, že na Okresnom súde Trenčín pod sp.

zn. PB-10C/15/2023 prebieha sporové konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
na základe žaloby podanej ďalšou účastníčkou konania 1/ dňa 06.03.2023. Ďalšia účastníčka konania
1/ podala žalobu pretože medzi spoluvlastníkmi sú nedorozumenia a nechce zostať v podielovom
spoluvlastníctve a navrhla, aby pozemok registra „C“ parc. č. 3179/3, na ktorom sa nachádzajú zbytky
I. M. po požiari pripadol do výlučného vlastníctva ďalej účastníčky konania 1/, ktorá poškodenú stavbu

odstráni na svoje náklady. Preto ďalšia účastníčka konania 1/ navrhla s poukazom na ustanovenie §
137 Stavebného zákona prerušenie konania o odstránení stavby, a to až do právoplatného rozhodnutia
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín
pod sp. zn. PB-10C/15/2023. Prílohami uvedeného návrhu ďalšej účastníčky konania 1/ boli žaloba
o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálne

územie D. zo dňa 06.03.2023, uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-10S/15/2023 zo dňa
15.04.2024 a uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-10C/15/2023 zo dňa 02.07.2024. Následne
dňa 16.07.2024 sa vykonalo ústne pojednávanie vo veci spojené s miestnym zisťovaním. Nakoniec dňa
17.07.2024 žalovaný vydal rozhodnutie napadnuté touto správnou žalobou.

19. Predmetom tohto správneho súdneho konania je rozhodnutie žalovaného o prerušení konania
o odstránenie stavby „Hotel Thermal súp. č. 137“ nachádzajúcej sa na pozemku parcelné č. 3179/3
registra „C“ v katastrálnom území D. podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku za primeraného použitia
§ 137 ods. 2 Stavebného zákona. Žalovaný súčasne vyzval žalobcov ako žiadateľov o doplneniežiadosti o povolenie odstránenia stavby v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 Správneho poriadku, a to
o predloženie právoplatného uznesenia príslušného súdu vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva
v konaní č. PB-10C/15/2023, ku stavbe súp. č. 137, na pozemku „C“ parc. č. 3179/3 v k. ú. D., a to

bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

20. Stavbu možno odstrániť podľa Stavebného zákona len ak to stavebný úrad nariadi z dôvodov
uvedených v ustanovení § 88 ods. 1 Stavebného zákona a v ostatných prípadoch na základe povolenia
stavebného úradu, ak Stavebný zákon neustanovuje inak. O povolenie odstrániť stavbu môže žiadať

jedine vlastník stavby. Pokiaľ mieni vlastník stavby odstrániť stavbu (alebo jej časť) je povinný požiadať
stavebný úrad o povolenie, ak Stavebný zákon neustanovuje inak. Účastník konania podľa Stavebného
zákona je oprávnený vzniesť občianskoprávnu alebo inú námietku vyplývajúcu z vlastníckych alebo
iných práv k pozemkom a stavbám. Ochranu subjektívnych práv, vrátane vlastníckeho práva, poskytujú
súdy, preto stavebný úrad nemá oprávnenie a kompetenciu rozhodovať o existencii subjektívneho práva
(vrátane vlastníckeho práva). Ak nedôjde medzi účastníkmi konania k dohode o námietke, o ktorej by

sa zistilo, že je oprávnená a ktorá by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo umožnila ho
uskutočniťlenvpodstatneinejmiereaforme(vtomtoprípadeodstráneniestavby)stavebnýúradodkáže
navrhovateľa alebo iného účastníka konania podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán
a súčasne konanie preruší.

21. V prejednávanom prípade žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva už bola ďalšou
účastníčkou konania 1/ podaná, preto stavebný úrad neodkázal účastníkov konania na súd. Žalovaný
z uvedeného dôvodu konanie o odstránenie stavby prerušil a vyzval žalobcov ako žiadateľov
o predloženie právoplatného rozhodnutia vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva vedeného
Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. PB-10C/15/2023 a v súlade s ustanovením § 137 ods. 3

Stavebného zákona určil lehotu na predloženie uvedeného právoplatného rozhodnutia a to bezodkladne
po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný ako stavebný úrad
konanie o odstránenie stavby prerušil a vyzval žalobcov ako žiadateľov aby predložili právoplatné
rozhodnutie, ktorým sa konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva k stavbe súpisné číslo XXX na
pozemku registra „C“ parcelné číslo 3179/3 v katastrálnom území D. vedené Okresným súdom Trenčín

pod sp. zn. PB-10C/15/2023 skončilo, a to bez odkladne po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného
rozhodnutia.

22. Žalobcovia sa domáhajú súdnej ochrany proti rozhodnutiu žalovaného o prerušení konania
o odstránenie stavby, pretože sa domnievajú, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neoprávnene

zasahuje do ich základných práv a slobôd, a to práva vlastniť majetok a požívať právo na rovnaký
zákonnýobsahaochranuvlastníckehopráva.Podľažalobcovžalovanýmalsvojimrozhodnutímumožniť
ďalšej účastníčke konania 1/ zneužiť vlastníctvo na ujmu práv iných a v rozpore so záujmami chránenými
zákonom, pričom výkon vlastníckeho práva ďalšej účastníčky konania 1/, ktorej žalovaný poskytol
neoprávnenú výhodu podľa žalobcov poškodzuje ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom. Žalovaný namieta, že rozhodnutie napadnuté v tomto správnom súdnom konaní
by mohlo byť predmetom správneho súdneho prieskumu, pretože ide o procesné rozhodnutie a jeho
vydaním podľa žalovaného nedošlo k dotyku na žiadnych právach a právom chránených záujmoch
žalobcov. Podľa presvedčenia žalovaného žalobcovia nie sú stotožnení len s procesným postupom
žalovaného, pričom túto námietku môžu žalobcovia v zmysle odbornej právnej literatúry uplatniť až

v správnej žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo rozhodnutiu, ktorým sa
administratívne konanie končí. Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom mal žalovaný poskytnúť
neoprávnenú výhodu ďalšej účastníčke konania 1/, pričom táto skutočnosť podľa žalovaného ostala len
v rovine tvrdení žalobcov.

23. Správny súd po preskúmaní žaloby žalobcov, vyjadrenia žalovaného, predloženého
administratívneho spisu a ostatného spisového materiálu a následnom právnom posúdení konštatuje,
že rozhodnutie napadnuté žalobcami správnou žalobou je procesnej povahy, ktoré nemôže mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania. Ako to správny súd v odôvodnení tohto
uznesenia uviedol vyššie, na to aby procesné rozhodnutie orgánu verejnej správy mohlo byť predmetom

správneho súdneho prieskumu sa vyžaduje aby malo za následok ujmu na subjektívnych právach
a nepostačuje len dotyk na subjektívnych právach, ktorý predstavuje nižšiu mieru resp. stupeň ukrátenia
na subjektívnych právach (právnom postavení) účastníka konania. Prerušenie konania o odstránenie
stavby na žiadosť z dôvodu vznesenia občianskoprávnej námietky ďalšou účastníčkou konania 1/z dôvodu podania žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva k stavbe, o ktorej odstránenie
žalobcovia požiadali, žiadnym spôsobom nespôsobuje ujmu na základnom práve žalobcov vlastniť
majetok, pretože o zrušení (zániku) podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe je vedené

súdne konanie iniciované ďalšou účastníčkou konania 1/, ktorá v podielovom spoluvlastníctve k
predmetnej stavbe nechce zotrvať a v ktorom sa súčasne rozhodne aj o vlastníckom práve, prípadne
aj o iných vecných právach k predmetnej stavbe po zrušení (zániku) podielového spoluvlastníctva.
Ďalšia účastníčka konania 1/ využila svoje subjektívne oprávnenie domáhať sa zrušenia podielového
spoluvlastníctva, ktorého ďalšie trvanie má mimoriadne významný vplyv na ďalšie hospodárenie

s predmetom podielového spoluvlastníctva. Odstránenie stavby v podielovom spoluvlastníctve je
nezvratným zásahom majúcim za následok zánik stavby ako predmetu podielového spoluvlastníctva,
preto žiadosť o odstránenie stavby musí byť podaná všetkými vlastníkmi stavby a súčasne ak jeden
zo spoluvlastníkov vznesie námietku, ktorá znemožní uskutočniť odstránenie stavby, stavebný úrad
v prípade, ak nedôjde k dohode odkáže navrhovateľa (žiadateľa) alebo iného účastníka konania na
súd, pretože stavebný úrad ako orgán verejnej správy nie je povolaný na rozhodovanie o vecných

právach k pozemkom a stavbám v konaní podľa Stavebného zákona. Preto žalovaný ako stavebný
úrad správnou žalobou napadnutým rozhodnutím o prerušení konania o povolenie odstránenia stavby
nemohol žalobcom spôsobiť ujmu na ich základnom práve vlastniť majetok a práve na rovnaký obsah
a ochranu ich vlastníckeho práva. O vlastníckom práve k stavbe v súčasnej dobe rozhoduje Okresný
súd Trenčín v konaní pod sp. zn. PB-10C/15/2023, ktorý ako jediný je oprávnený (povolaný) rozhodovať

spory o vecných (vrátane vlastníckych) právach.

24. Žalobcovia v žalobe ďalej argumentujú, že výkon vlastníckeho práva ďalšej účastníčky konania
1/ poškodzuje ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Správny
súd k uvedenému konštatuje, že ďalšia účastníčka konania 1/ podaním žaloby o zrušenie podielového

spoluvlastníctva uplatnila svoje subjektívne právo žiadať zrušenie podielového spoluvlastníctva podľa
§ 142 Občianskeho zákonníka, pretože v podielovom spoluvlastníctve nechce zotrvať. Ide o vyjadrenie
zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti jeho vôli. Tvrdenia
žalobcov, že ruina stavby motela má poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nie sú
pre vydanie tohto rozhodnutia podstatné, pretože správny súd vo fáze správneho súdneho procesu,

v ktorom preskúmava splnenie procesnej podmienky konania spočívajúce v spôsobilosti predmetu
správneho súdneho prieskumu sa zameriava len na to, či predmet prieskumu pred správnym súdom
(najčastejšie ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy) podlieha resp. nepodlieha prieskumu
v správnom súdnictve. Pre vydanie tohto uznesenia je rozhodujúce, či správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy procesného charakteru mohlo mať za následok ujmu

na subjektívnych právach účastníkov konania, čo v danom prípade splnené nebolo. Obsahom správnej
žaloby navyše neboli žiadne také konkrétne tvrdenia žalobcov z ktorých by vyvstal akýkoľvek možný
následok spôsobený vyššie opísanými vlastnosťami stavby na ich subjektívne práva.

25. Rovnako pre vydanie tohto rozhodnutia sú pre správny súd nerozhodné domnienky žalobcov o dĺžke

trvania a pravdepodobnom vývoji súdneho sporu o zrušenie podielového spoluvlastníctva, pretože tieto
skutočnosti sa týkajú konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pre toto konanie,
ako to uviedol žalovaný, sú nadbytočné.

26. Správny súd pre úplnosť poukazuje na to, že stavebný úrad podľa § 88 ods. 3 Stavebného

zákona povolí odstránenie stavby, pokiaľ odstránenie stavby nebolo nariadené, na žiadosť vlastníka
stavby, pričom žiadosť musí mať zákonom predpísané obsahové náležitosti. Stavebný úrad v konaní
o žiadosti vlastníka stavby o povolenie odstránenia stavby skúma či nejde o prípady, kedy sa povolenie
stavebného úradu na odstránenie stavby nevyžaduje, či žiadosť o povolenie odstránenia stavby podal
vlastník stavby a nakoniec či žiadosť o povolenie na odstránenie stavby má všetky zákonom predpísané

obsahové náležitosti. Pre podanie a následné rozhodnutie o žiadosti o povolenie na odstránenie stavby
je rozhodujúca žiadosť vlastníka o povolenie odstránenia stavby, bez žiadosti môže stavebný úrad
odstráneniestavbylennariadiťpodľa§88ods.1Stavebnéhozákona.Pretopokiaľžiadosťoodstránenie
stavby bola podaná len niektorým vlastníkom stavby a počas konania vyjadrí niektorý z vlastníkov stavby
nesúhlas s odstránením stavby, žiadosti o odstránenie stavby nie je možné vyhovieť, alebo ak niektorý

z vlastníkov stavby uplatní občianskoprávnu alebo inú námietku podľa § 137 Stavebného zákona, je
potrebné postupovať v zmysle ustanovenia
§ 137 Stavebného zákona. Vyjadrením nesúhlasu s odstránením stavby alebo uplatnením námietky
podľa § 137 Stavebného zákona spoluvlastník uplatňuje svoje subjektívne právo vyplývajúcez vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k stavbe, ktorá sa má odstrániť. Preto vyjadrenie
nesúhlasu s odstránením stavby alebo uplatnenie námietky podľa § 137 Stavebného zákona nemožno
bez pristúpenia ďalších skutočností (bez ďalšieho) považovať za zneužitie práva a stavebný úrad je

povinný takéto konanie spoluvlastníka ako účastníka konania o vydanie povolenia na odstránenie stavby
rešpektovať a spôsobom predpísaným Stavebným zákonom naň procesne reagovať.

27. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že žaloba je neprípustná, keďže
smeruje proti rozhodnutiu, ktorého súdny prieskum v rámci správneho súdnictva nie je prípustný, keďže

rozhodnutie o prerušení konania o povolenie odstránenia stavby bezpochyby predstavuje procesné
rozhodnutie, týkajúce sa vedenia konania. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcov
podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP ako neprípustnú odmietol. Až konečným
rozhodnutím, v prípade, ak by bolo možné konštatovať, že je v neprospech žalobcov, by mohlo dôjsť k
porušeniu subjektívnych práv účastníka konania, a teda proti takémuto rozhodnutiu žalovaného orgánu
verejnej správy by mala takáto osoba možnosť využiť súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej

správy na správnom súde na základe podanej správnej žaloby.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

29. O vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu v súlade s § 11 ods. 3 posledná veta a § 11 ods.
4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne správny
súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, §
440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu.
Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu sudu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.