Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Štefčeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 11Sa/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:9623200484.2

Uznesenie

7 11Sa/3/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. XX, XXX XX C., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., proti žalovanému:

Obec Muráň, so sídlom Muráň 329, 049 01 Muráň, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, takto

r o z h o d o l :

8 11Sa/3/2024

Súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

6 11Sa/3/2024

1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spolu ako „žalobcovia“) doručili dňa 27.11.2023 Najvyššiemu správnemu
súdu Slovenskej republiky bližšie neoznačené podanie zo dňa 06.11.2023, v ktorom okrem iného uviedli,
že „podávajú na obec Muráň ako stavebný úrad podozrenie na nečinnosť obce pre vykonanie novej
kontroly štátnym stavebným dohľadom na budovu, ktorá má súp. č. 109 a to z dôvodu, že od 13.03.2023

je v tejto veci nečinný“.
2. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1SžNSS/2/2023-8 zo dňa 31.01.2024 vec
postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému súdu podľa § 10, § 11
a § 13 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“).
3. Správny súd v Banskej Bystrici po preskúmaní obsahu podania žalobcov zistil také vady podania,

ktorých odstránenie bolo nevyhnutné pre pokračovanie v konaní pred správnym súdom a preto žalobcov
vyzvaluznesenímč.k.11Sa/3/2024-20zodňa18.11.2024naichodstránenie,pričomžalobcovpoučil,že
ak svoje podanie nedoplnia a neopravia, správny súd ich podanie uznesením odmietne podľa § 59 ods.
3 SSP, to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať, respektíve konanie zastaví.
4.Žalobcovianavýzvusúduooznačeniekonaniaresp.veci,vktorejsadomáhajúodstránenianečinnosti
uviedli v doplnení podania doručenom správnemu súdu dňa 12.12.2024, že sa „domáhajú odstránenia

nečinnosti obce Muráň ako stavebného úradu, ktorú sa domáhajú preveriť pri zisťovaní, či sa jedná
o čierne stavby dvoch drobných stavieb, ktoré realizoval stavebník obec Muránska Huta a pri nečinnostiznovu vykonať štátny stavebný dohľad vo veci vydania stavebného povolenia na realizáciu stavebných
prác na zakúpenej budove F.. G. XXX.“ Na základe uvedeného žalobcovia predniesli žalobný návrh, aby
správny súd rozhodol o nečinnosti obce Muráň ako stavebného úradu v oboch prípadoch. Žalobcovia

ďalej uviedli, že žiadajú správny súd, aby posúdil nečinnosť obce Muráň ako stavebného úradu vo veci
nevykonania kontroly na dvoch drobných stavbách, či sa jedná o tzv. čierne stavby, na ktoré stavebník
obec Muránska Huta požiadala o vydanie povolenia stavebný úrad až po realizácii týchto stavieb. Ďalej
žalobcovia uviedli, že stavebník realizuje stavebné práce od roku 2019 bez stavebného povolenia na
budove F.. G. XXX, H. I. C. D. zakúpila v roku 2019, kde taktiež požiadali stavebný úrad o vykonanie

štátneho stavebného dohľadu.
5. Na výzvu správneho súdu uvedenú v uznesení č. k. 11Sa/3/2024-20 zo dňa 18.11.2024 o predloženie
oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu
prokurátorom v súlade s § 246 ods. 2 SSP predložili žalobcovia správnemu súdu oznámenie
o spôsobe vybavenia podnetu Okresnou prokuratúrou Revúca zo dňa 15.12.2023, ktorým žalobca 2/
žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu obce Muráň ako stavebného úradu, vo veci stavebného

konania stavebníka Obce Muránska Huta na stavbe „Rekonštrukcia miestnych komunikácií v obci
Muránska Huta, tzv. časť Lúčka“ na parcelách KN-C 646/6, 649/12 a 657/15 (ďalej ako „Rekonštrukcia
miestnych komunikácií v obci Muránska Huta“), ktorý bol vybavený odložením. Oznámením Okresnej
prokuratúry Revúca o vybavení podnetu žalobcu 2/ zo dňa 17.10.2024 reagovala prokuratúra na podnet
žalobcu 2/ vo veci stavby Rekonštrukcie miestnych komunikácií v obci Muránska Huta a taktiež stavby

„Rekonštrukcia krytu miestnych komunikácií v obci Muránska Huta, časť predná Hora“, nachádzajúcich
sa na pozemkoch parciel registra J. K. G. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX, XXX L. XXX B. H.
M. C. D. (ďalej ako „Rekonštrukcia krytu miestnych komunikácií v I. C. D., G. K. D.“), ktorý bol vybavený
taktiež odložením. Žalobcovia taktiež predložili odpoveď Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa
10.10.2024 na podanie žalobcu 2/ vo veci týkajúcej sa týchto stavieb, ktorá bola ukončená záznamom

o kontrole, ako aj oznámenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky zo
dňa 08.03.2023, o spôsobe vybavenia sťažnosti na postup štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol
vybavenývčastitýkajúcejsastavebnýchabúracíchprácnaN.F..G.XXX,(ďalejako„stavebnéabúracie
práce na budove F.. G. XXX“) postúpením podania na vybavenie Obci Muráň. Žalobcovia predložili aj
podanie adresované Slovenskej stavebnej inšpekcii, Inšpektorát Banská Bystrica na vykonanie štátneho

stavebného dohľadu zo dňa 23.09.2024.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.03.2025 zhrnul v časovom slede podnety žalobcov, ako
aj závery, ktoré prijal nadriadený orgán štátnej správy na úseku stavebníctva, Slovenská stavebná
inšpekcia, ako aj okresná prokuratúra. Z týchto podnetov vyplynulo, že v žiadnom z nich nebol prijatý
záver smerujúci k vydaniu opatrenia ukladajúcemu povinnosti dotknutým subjektom (podľa § 100

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení účinnom
v čase podávania podnetov žalobcov (ďalej „Stavebný zákon“), ako výsledku štátneho stavebného
dohľadu. Žalovaný poukázal okrem iného na žiadosť žalobcov zo dňa 03.02.2022 o vykonanie štátneho
stavebného dohľadu podanej na Mestskom úrade (spoločnom stavebnom úrade) v Revúcej, Obec
Muráň vydala dňa 27.09.2022 oznámenie, v ktorom uviedla, že 11.10.2022 o 10:00 hodine sa uskutoční

štátny stavebný dohľad na v žiadosti uvedených stavbách. Dňa 11.10.2022 bol uskutočnený štátny
stavebný dohľad a jeho záverom bolo, že stavby zaasfaltovanie cesty v Muránskej Hute smerom
na Lúčku a rekonštrukcia asfaltových povrchov na Prednej Hore boli povolené oznámením k ohláseniu
drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác v súlade s § 57 Stavebného zákona. Ďalej
orgán štátneho stavebného dohľadu skonštatoval, že stavebné a búracie práce na budove súp. č. 109

v Muránskej Hute sa považujú podľa § 139b ods. 16 Stavebného zákona za bežné udržiavacie práce,
a teda nie je potrebné podľa § 56 písm. h) Stavebného zákona ani ohlásenie ani stavebné povolenie.
7. Žalovaný taktiež poukázal na to, že dňa 25.09.2024 O. A. E. zaslal na Slovenskú stavebnú
inšpekciu, Inšpektorát Banská Bystrica podanie vo veci vykonania štátneho stavebného dohľadu
na budove F.. G. XXX. Na základe tohto podania dňa 04.12.2024 adresovala Slovenská stavebná

inšpekcia, Inšpektorát Banská Bystrica, Obci Muráň list, v ktorom žiadala o zaslanie informácií,
či boli vykonané na stavbe F.. G. XXX štátne stavebné dohľady, ako aj informáciu o zisteniach
orgánu štátneho stavebného dohľadu, respektíve kópie záznamov z výkonov štátnych stavebných
dohľadov. Dňa 16.01.2025 bol zamestnancami Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorát Banská
Bystrica vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe budova súp. č. XXX, na pozemku K.. H. G.

XXX, katastrálne územie C. D.. Záverom štátneho stavebného dohľadu pozostávajúceho z obhliadky
predmetnej stavby, kontroly súvisiacich dokladov a po zhodnotení vyjadrenia stavebníka, poverený
zamestnanec Slovenskej stavebnej inšpekcie ako orgán štátneho stavebného dohľadu konštatoval,
že vykonaným štátnym stavebným dohľadom nebolo zistené porušenie Stavebného zákona.8. Žalovaný ďalej uviedol, že na žiadnu zo žalobcami označených stavieb nebolo potrebné vydanie
stavebného povolenia, pričom každá z dotknutých stavieb bola realizovaná na základe ohlásenia v
súlade so Stavebným zákonom. Pri realizácii týchto stavieb nebolo zistené porušenie Stavebného

zákona. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia neboli účastníkmi konania podľa § 86 až 96 Stavebného
zákona, ktorými sú podľa § 97 Stavebného zákona právnické osoby a fyzické osoby, ktoré
majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon platný a účinný
v čase realizácie administratívnych konaní, štátneho stavebného a prokurátorského prieskumu postupu

stavebného úradu, neukladal obci povinnosť vykonať žalobcami navrhovaný štátny stavebný dohľad
podľa § 98 Stavebného zákona. Žalovaný skonštatoval, že napriek tomu vykonal štátny stavebný
dohľad nad všetkými troma stavbami, pričom nebolo zistené žiadne pochybenie zo strany stavebníka.
Žalovaný taktiež zdôraznil, že žiaden právny predpis neukladá orgánu realizujúcemu štátny stavebný
dohľad informovať podávateľa podnetu na jeho vykonanie o výsledku štátneho stavebného dohľadu
a jeho zisteniach. Poukázal na to, že žalobcovia nedisponujú žalobnou legitimáciou podľa § 244

ods. 1 SSP, nakoľko žalobcovia neboli účastníkmi administratívneho konania. Taktiež skonštatoval,
že žalovaný nebol povinný štátny stavebný dohľad uskutočniť a napriek tomu ho uskutočnil, pričom
nebolo zistené žiadne pochybenie v postupe žalovaného. Preto žalovaný navrhol, aby správny súd
po vykonanom dokazovaní v súlade s ustanovením § 249 SSP žalobu zamietol z dôvodu nezistenia
nečinnosti žalovaného.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy

protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy
nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva,
prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 98 ods. 1 Stavebného zákona štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných
záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú

z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
13. Podľa § 100 písm. a) a písm. b) Stavebného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba
uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní umožniť orgánom štátneho
stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do jej

dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu, b) bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu
závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné
národohospodárske škody.
14. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej

správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení
povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
16. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník

administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
17. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.20. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
21. V predmetnom prípade žaloba smeruje proti nečinnosti žalovaného ako špeciálneho stavebného

úradu vo veci opakovaných podnetov žalobcov na posúdenie čiernych stavieb a na vykonanie štátneho
stavebného dohľadu na stavbách: Rekonštrukcia miestnych komunikácií v obci Muránska Huta a
Rekonštrukcia krytu miestnych komunikácií v obci Muránska Huta, časť predná Hora, ktorou sa
žalobcovia podanou žalobou domáhajú preverenia nečinnosti pri zisťovaní, či sa jedná o „čierne stavby“
a vykonania štátneho stavebného dohľadu pri realizácii stavebných a búracích prác P. N. F.. G. XXX.

22. Správny súd na základe obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu dospel k záveru, že nie
sú splnené procesné podmienky pre vedenie konania, a to s ohľadom na charakter samotného inštitútu
štátneho stavebného dohľadu ako osobitnej inšpekčnej činnosti zameranej na ochranu verejných
záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú
z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa Stavebného zákona a s tým súvisiacou aktívnou legitimáciou

žalobcov ako podávateľov podnetov na jeho vykonanie.
23. Žalobcami označená nečinnosť žalovaného spočívajúca v nevykonaní (opakovaného) štátneho
stavebného dohľadu nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve, pokiaľ jeho výsledkom nie je uloženie
opatrenia, ktoré by zasahovalo do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcov.
Podanie podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu nie je možné stotožniť s účastníctvom

v administratívnom konaní ako predpokladom pre splnenie zákonnej podmienky v zmysle § 244 ods.
1 SSP. Žalobcovia ako osoby podávajúce podnet k štátnemu stavebnému dohľadu nemajú štatút
účastníka konania, nemôžu si uplatňovať požiadavky týkajúce sa predmetu štátneho stavebného
dohľadu. Až pri vydávaní rozhodnutia o uložení nápravných opatrení stavebný úrad postupuje podľa
ustanovení Stavebného zákona a v súlade so zákonom o správnom konaní. Stavebný zákon v §

100 označuje subjekty, ktoré sú v súvislosti s výkonom štátneho stavebného dohľadu povinné strpieť
výkon štátneho stavebného dohľadu (§ 100 písm. a) Stavebného zákona), resp. poskytnúť súčinnosť
(§ 100 písm. b) Stavebného zákona), a to taxatívne stavebníka, oprávnenú osobu, právnickú osobu
uskutočňujúcu alebo odstraňujúcu stavbu a vlastníka stavby. Z obsahu súdneho spisu, ako ani z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobcovia boli niektorým z takto označených subjektov.

Správny súd preskúmaním administratívneho spisu žalovaného s ohľadom na predmet súdneho
prieskumu dospel k záveru, že výsledkom štátnych stavebných dohľadov nebolo prijatie nápravného
opatreniazasahujúcehodopráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinnostížalobcov,atedanedošlo
k vydaniu individuálneho správneho aktu.
24. Preskúmaním výsledkov o prešetrení podaní žalobcov správny súd dospel k záveru, že

konštatovanie pochybenia Obce Muráň spočívajúce v neinformovaní žalobcu 2/ ako podávateľa podnetu
na vykonanie štátneho stavebného dohľadu Okresným úradom Banská Bystrica, odbor výstavby
a bytovej politiky v oznámení č. spisu OU-BB-OVBP2-2023/009272-004 SZ, zo dňa 24.01.2023, na
základe sťažnosti žalobcu 2/, nezakladá jeho účastníctvo v administratívnom konaní a nedefinuje štátny
stavebný dohľad ako administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP.

25. Administratívnym konaním na účely správneho súdneho konania je v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Pôjde teda o taký postup, ktorý má
vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám
v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých

osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických a právnických osôb, alebo ich rozsah normatívne určuje. Za individuálny správny akt možno
pritom považovať také právne akty orgánu verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétne jeho
adresáta alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov. Administratívne
konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych

aktov. Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní
možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne účastníkov. Z tohto pohľadu
preto administratívne konanie nemá povahu faktického výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy
na mieste samom. Z obsahu súdneho spisu ani administratívneho spisu nevyplýva, že by vykonané
štátne stavebné dohľady viedli k uloženiu opatrení, ktoré by sa potenciálne mohli dotýkať práv či právom

chránených záujmov žalobcov. Stavebný zákon neupravuje formalizovaný postup, akým spôsobom
má byť podávateľ podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu informovaný o jeho výsledku.
Stavebnýzákontakýtopojemaninepozná. Vzhľadomnauvedenéjepotrebnékonštatovať,ževykonané
štátne stavebné dohľady neboli administratívnym konaním v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, nakoľkoišlo o faktický výkon pôsobnosti orgánu verejnej správy na mieste samom bez prijatia nápravných
opatrení zasahujúcich do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcov. Na tejto premise
následne správny súd pristúpil tiež k posudzovaniu ostatných procesných podmienok konania v zmysle

§ 244 ods. 1 SSP, a to k posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby proti nečinnosti
orgánu verejnej správy v tejto veci.
26. Žalobná legitimácia pre podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je upravená
v ustanovení § 244 ods. 1 SSP, pričom z predmetného ustanovenia možno vyvodiť tri kumulatívne
podmienky pre naplnenie aktívnej legitimácie: 1/žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, 2/

žalobca bol účastníkom administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, 3/
žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
27. Žalobná legitimácia, resp. právo na prístup k súdu, musí byť založené už samotným tvrdením o
porušení práv či právom chránených záujmov. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady,
kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa úkon orgánu verejnej správy, vzťahujúci sa ku
konkrétnej veci a konkrétnemu adresátovi, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Správny

súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku, či úkon správneho orgánu
založil, zmenil, zrušil či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým, či sa podľa tvrdenia
žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére.
28. Vo vzťahu k samotným realizovaným stavbám, ktorých zákonnosť realizácie žalobcovia podanou
žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy spochybňujú, a to na podklade využitia inštitútu podnetu

o vykonanie štátneho stavebného dohľadu, je potrebné uviesť, že z obsahu súdneho spisu, ani
z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobcovia boli účastníkmi týchto samostatných
konaní, prípadne sa tohto účastníctva domáhali. Naopak, tak ako žalovaný správne uviedol vo svojom
vyjadrení k žalobe, žalobcovia neboli účastníkmi konania podľa § 86 až 96 Stavebného zákona,
ktorými sú podľa § 97 Stavebného zákona právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke

alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a žalobcovia nedisponujú žalobnou legitimáciou podľa § 244
ods. 1 SSP, pretože neboli účastníkmi administratívneho konania. Správny súd po preskúmaní
obsahu administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobcovia neboli účastníkmi týchto
administratívnych konaní, ani sa takéhoto účastníctva nedomáhali.

29. Ako už bolo spomenuté, pri výkone štátneho stavebného dohľadu ide o osobitný inšpekčný postup
orgánu verejnej správy, ktorý je upravený v ustanoveniach § 98 až 104 Stavebného zákona. Z právnej
úpravy štátneho stavebného dohľadu nemožno vyvodiť, že podávateľ podnetu má právny nárok na
jeho vykonanie a orgán výkonu stavebného dohľadu je povinný s podávateľom podnetu konať ako s
účastníkom a rozhodnúť o jeho podnete rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (Správny poriadok), v znení neskorších predpisov.
30. Správny súd považuje taktiež za potrebné uviesť, že žalobcovia ako podávatelia podnetu
na vykonanie štátneho stavebného dohľadu nedisponujú takým rozsahom práv ako účastníci
administratívneho konania, aj keď sa môžu subjektívne cítiť dotknutí na svojich právach nevykonaním
štátneho stavebného dohľadu na základe ich podnetu, resp. vykonaním štátneho stavebného dohľadu,

avšak s iným výsledkom, ako predpokladali. Keďže orgán verejnej správy nekoná o podnete fyzickej
alebo právnickej osoby na vykonanie štátneho stavebného dohľadu v administratívnom konaní, v ktorom
by mal zadávateľ podnetu postavenie účastníka, nemožno uvažovať ani o porušení domnelých práv
žalobcov ako zadávateľov tohto podnetu.
31. Žalobcami tvrdená nečinnosť žalovaného spočívajúca v nevykonaní (opakovaného) štátneho

stavebného dohľadu nie je tým druhom konania podľa Stavebného zákona, ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté. Z charakteristiky štátneho
stavebného dohľadu ako osobitného inšpekčného postupu, ktorým sa vo verejnom záujme overuje
dodržiavanie zákonnosti a disciplíny pri uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri
jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa Stavebného zákona a

ktorého výsledkom v tomto prípade nebol akt spôsobilý zasiahnuť do práv alebo právom chránených
záujmov žalobcov v oblasti verejnej správy vyplýva, že nešlo o rozhodovací proces orgánu verejnej
správy, predmetom ktorého by boli práva alebo právom chránené záujmy žalobcov ako fyzických osôb.
Vzhľadom na uvedené, žalobcovia podľa správneho súdu nedisponujú aktívnou legitimáciou na podanie
žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veci (ne)vykonania štátneho stavebného dohľadu.

32. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k tretej podmienke upravenej v § 244 ods. 1 SSP, podľa ktorej
žalobca musí pred podaním žaloby vyčerpať sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na
prokuratúre, správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že na základe ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e)
zákonač.9/2010Z.z.osťažnostiach,podľaktoréhosťažnosťoupodľatohtozákonaniejepodanie,ktorésmeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu,
nie je možné podanie sťažnosti proti záverom dohľadu a žiadosťou o opakované vykonanie štátneho
stavebného dohľadu žalobcami považovať za splnenie podmienky podľa § 244 ods. 1 SSP. Preto

bolo potrebné posúdiť, či si žalobcovia splnili alternatívu k preukázaniu vyčerpania sťažnosti podľa
osobitného predpisu, a to podanie podnetu na prokuratúre. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať,
že žalobca 2/ doručil podnet na Okresnú prokuratúru Revúca dňa 16.10.2023, teda pred podaním
žaloby, pričom o jeho výsledku bolo rozhodnuté oznámením o odložení podnetu podľa § 36a ods.
3 zákona o prokuratúre zo dňa 15.12.2023. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z

obsahu žaloby a s prihliadnutím na citované ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca
2/ splnil podmienku preukázania podania podnetu na prokuratúre, avšak žalobca 1/ túto podmienku
nesplnil. Správny súdny poriadok predpokladá pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu
verejnej správy kumulatívne naplnenie všetkých troch podmienok vymienených v § 244 ods.1 SSP,
preto nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu
v absencii aktívnej legitimácie na podanie žaloby. S ohľadom na to ani u osoby žalobcu 2/ splnenie

tejto podmienky nepostačuje, na konštatovanie jeho aktívnej legitimácie, nakoľko ani podanie podnetu
na prokuratúru nezhojí ostatné nedostatky podanej žaloby a to predovšetkým dôvody uvedené v bode
23., 28. a 31. tohto rozhodnutia, teda že žalobca 1/ ani žalobca 2/ neboli účastníkmi administratívneho
konania.
33.Správnysúddospelvzhľadomnauvedenékzáveru,ženiesúsplnenéprocesnépodmienkykonania,

a to v dôsledku nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu a nedostatku aktívnej legitimácie na strane
žalobcov. V danej veci sa nejedná o administratívne konanie ktorého výsledkom by bol akt spôsobilý
zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcov v oblasti verejnej správy, a teda nemôže
ani hypoteticky prísť k nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní, pri ktorom
by došlo k zásahu do práv, či právom chránených záujmov žalobcov a žalobcovia neboli účastníkmi

administratívneho konania, na základe čoho neboli oprávnení na podanie správnej žaloby z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok uvedených v § 244 ods. 1 SSP.
34. Správny súd tiež konštatuje, že odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v
porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len
prokurátor. Nakoľko správny súd ustálil, že v tomto prípade nejde o administratívne konanie podľa §

3 ods. 1 písm. a) SSP, pokiaľ žalobcovia mienili podanou žalobou napadnúť nečinnosť žalovaného
spočívajúcu v nezačatí štátneho stavebného dohľadu, nie je možné ani len teoreticky uvažovať o splnení
podmienok pre takéto konanie, nakoľko v tomto prípade je vylúčený súdny prieskum tohto podania
žalobcovnielensohľadomnasamotnýinštitútštátnehostavebnéhodohľadu,aleajsohľadomnapresne
vymedzený subjekt, ktorý jediný je oprávnený takúto žalobu podať, ktorým je prokurátor.

35. Z vyššie uvedených dôvodov nezostalo správnemu súdu iné, než správnu žalobu žalobcov v
zmysle § 98 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP odmietnuť.
36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil
podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

2 11Sa/3/2024

P o u č e n i e : Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3, 4 SSP a

contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.