Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 14, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-29C/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201421
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1219201421.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v sporovej veci žalobkyne:

D. G., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXXX/XX, I., zastúpená: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát,
Šafárikovo nám. Č. 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: Z. G., E.. X.X.XXXX, J. I. Ľ.É. E.
XXX/XX, I., zast. JUDr. Elena Štefančíková, advokátka so sídlom Veternicová 1, Bratislava, IČO : 42
360 340, o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom
I., katastrálny odbor, pre okres I. U.., obec I.-A..Č.. X., k.ú. J., a to: pozemok parcela registra "C" s
parcelným číslom XXXXX o výmere XXX m2-zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra

"C" s parcelným číslom XXXXX o výmere XXX m2-záhrada a stavba-rodinný dom so súpisným číslom
XXXX, postavený na parcele registra "C" s parcelným číslom XXXXX o výmere XXX m2-zastavaná
plocha a nádvorie, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného.

II. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor, pre okres I. U.., obec I.-A..Č.. X., k.ú. J.,

a to: pozemok parcela registra "C" s parcelným číslom XXXXX o výmere XXX m2-zastavaná plocha a
nádvorie, pozemok parcela registra "C" s parcelným číslom XXXXX o výmere XXX m2-záhrada a stavba-
rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra "C" s parcelným číslom XXXXX
o výmere XXX m2-zastavaná plocha a nádvorie patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovanej a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré v

súčasnosti naďalej trvá. V priebehu trvania manželstva nadobudli sporové strany do BSM nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, číslo vkladu: K.-
XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa kúpnu zmluvu nepodpisovala, nemá ju k dispozícii a nie je
jej ani známy jej obsah. V súčasnej dobe je na LV Č.. XXX ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaný
žalovaný, napriek skutočnosti, že žalovaný nehnuteľnosti nadobudol v čase trvania manželstva medzi
stranami sporu a z toho dôvodu nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovanej. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že stav evidovaný na LV Č.. XXX nie je v súlade

so stavom právnym. Dôvodom, pre ktorý je žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností na
LV Č.. XXX je zrejme existencia Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorá bola spísaná dňa 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice notárkou O.. F. L., E. XXX/XXXX, E.
XXXXX/XXXX (ďalej len "dohoda o zúžení BSM"). Dohoda o zúžení BSM je však absolútne neplatnýprávny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nešlo o prejav slobodnej vôle žalobkyne,
keďže predmetná dohoda bola uzavretá pod nátlakom. Dňa 15.02.2017 bolo voči žalovanému vznesené
obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.l, písm. a), písm. e)

Trestného zákona. Na základe obžaloby z 28.06.2017 bol žalovaný Rozsudkom sp. zn. 5T/104/2017
zo dňa 08.02.2018 uznaný za vinného a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody. Voči
vyššie uvedenému rozsudku žalovaný podal prostredníctvom svojho obhajcu dňa 26.02.2018 odvolanie.
Krajský súd v Bratislave v trestnom konaní pod sp. zn. 2To/39/2018, dňa 29.11.2018 zamietol odvolanie
obžalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 a týmto dňom

nadobudol odsudzujúci rozsudok právoplatnosť. Pre predmetné civilné konanie má význam časť
skutkovej vety právoplatného predmetného trestného rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
5T/104/2017, ktorý potvrdil Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 2To/39/2018, a to, že "Keď si obžalovaný
s poškodenou chceli kúpiť rodinný dom a požiadali o hypotéku, obžalovaný v presne nezistenom čase
na presne nezistenom mieste naliehal bitím a nadávkami na poškodenú, aby zrušila bezpodielové
spoluvlastníctvo k novému domu, nakoľko sa obžalovaný bál, že keď sa s ním poškodená rozvedie, bude

chcieť polovicu domu, pričom poškodená s týmto súhlasila z dôvodu, aby bol pokoj, od leta roku 2015
po kúpe rodinného domu na O. Q.. XX K. I., tvrdil poškodenej, že dom je jeho, a aby sa k nemu správala
slušne, úctivo a zdvorilo, zároveň ju v tom čase fyzicky viackrát napadol, a to tak, že ju bil po hlave, kopal
po tele, ťahal za vlasy a škrtil ju, ponižoval ju, že je nula, všetko zabezpečuje on, vulgárne jej nadával,
pričomsajejvyhrážalzabitím."Zúženímrozsahubezpodielovéhospoluvlastníctvasižalovanývynucoval

poslušnosť žalobkyne a vyhrážal sa jej vyhodením z "Jeho" domu. Vyššie citovaná časť skutkovej vety
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn. 5T/104/2017 jednoznačne preukazuje, že dohoda o
zúžení BSM je absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na viazanosť súdu právoplatným rozhodnutím
v trestnom konaní podľa § 193 CSP. Žalobkyňa v záujme preukázania naliehavého právneho záujmu
na podaní určovacej žaloby poukazuje na skutočnosť, že len prostredníctvom tejto žaloby je možné

domáhať sa zosúladenia právneho stavu so stavom evidovaným na liste vlastníctva. Zároveň poukázala
aj na uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019, v zmysle výroku
ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu
nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX v I. v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Podaním tejto

žaloby si žalobkyňa zároveň plní povinnosť uloženú jej hore uvedeným uznesením. Žalobkyňa nemôže
podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, pretože žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Žalobkyňa
preto podáva žalobu o určenie vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP, v rámci rozhodovania
o ktorej bude súd posudzovať aj otázku neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu

BSM, keďže podaná žaloba pohlcuje zároveň určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.05.2019 uviedol, že žalobkyňa naliehavý
právny záujem odôvodnila tým, že len prostredníctvom tejto žaloby je možné domáhať sa zosúladenia
právneho stavu so stavom evidovaným na liste vlastníctva. Podľa jeho názoru takéto vymedzenie

naliehavého právneho záujmu neobstojí, nakoľko právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti
takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
a predíde sa návrhu na plnenie, čo v danom prípade splnené nie je. Žalobkyňa totiž opomenula
skutočnosť, že otázka spoločného vlastníctva žalobkyne a žalovaného bude riešená v rámci konania

o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva a v tomto smere má povahu (len) predbežnej otázky vo
vzťahu k vyporiadaniu BSM. V prípade zistenia, že nehnuteľnosti patria do BSM (čo žalovaný v žiadnom
smere nepripúšťa), súd ich v konaní o vyporiadanie BSM vyporiada, v súlade so zásadami uvedenými v
ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má možnosť dosiahnuť
zmenu zápisu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností v konaní o vyporiadanie

BSM, v ktorom sa otázka spoločného vlastníctva k určitej veci posudzuje ako otázka predbežná pre
vlastné vyporiadanie (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 460/2013). Z uvedeného dôvodu nie je
daný naliehavý právny záujem, pokiaľ ide o vyriešenie (určenie) tejto predbežnej otázky v inom konaní.
Žalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť súvisiacu s vyššie uvádzaným, že žalobkyňa má možnosť
domôcť sa dočasnej ochrany svojich ohrozených práv a záujmov do rozhodnutia vo veci samej (do

vyporiadania BSM) návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo napokon žalobkyňa aj využila
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.01.2019. Civilný sporový poriadok
na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku nepodmieňuje nariadenie neodkladného opatrenia na
konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku môže teda súd podľaokolností nariadiť aj bez potreby podať prípadnú žalobu. Na uvedené poukazuje aj uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019, č.k.: 6Co/89/2019-151.Zároveň žalovaný dáva do pozornosti,
že žalobkyňa nepreukázala, že nakladal s nehnuteľnosťami takým spôsobom, ktorým by došlo k

zmene práv k nehnuteľnostiam, prípadne k zníženiu hodnoty. Je to práve a výlučne žalobkyňa, ktorá
nehnuteľnosti v súčasnosti v plnom rozsahu užíva, pričom on nemá možnosť do uvedenej nehnuteľnosti
ani vstúpiť, nie je oprávnený túto nehnuteľnosť scudziť, pričom uhrádza všetky náklady súvisiace s
užívaním nehnuteľností, ako i náklady súvisiace s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa
zhruba od 01/2019, o čom pôvodne ani nemal vedomosť, býva na adrese G.Á. XX K. I. a do rodinného

domu chodieva sporadicky za účelom, že rodinný dom poškodzuje, berie z neho veci a opakovane
si do domu v podnapitom stave vodí cudzie tretie osoby spravidla mužského pohlavia. Žalobkyňa
zároveň v súčasnosti bez jeho súhlasu rozpredáva hnuteľný majetok nachádzajúci sa v rodinnom dome,
ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem hnuteľného majetku (zariadenie a vybavenie rodinného
domu) žalobkyňa odpredáva aj oblečenie, športové potreby a iné osobné veci patriace žalovanému a
dokonca veci patriace žalovanému alebo obchodnej spoločnosti M. M. S..X..F.. odmieta vydať. Aj vyššie

uvádzané konanie žalobkyne je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobkyňa v rodinnom
dome vymenila zámky. Napriek skutočnosti, že žalovaný má za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý
právny záujem, ktorý predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže
obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Vo vzťahu ku skutočnostiam
tvrdeným zo strany žalobkyne, uviedol, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde, sú čisto účelové

a to od samého počiatku, pričom žalobkyňa nimi sleduje á priori získanie majetkového prospechu,
čo priamo vyplýva z viacerých výrokov žalobkyne. Dal do pozornosti, že tvrdenia žalobkyne ohľadne
neplatnosti Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola spísaná
dňa 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice notárkou O.. F. L., E. XXX/XXXX, E. XXXXXX/XXXX,
na základe ktorej sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, sú rozporuplné, klamlivé a v

príkrom rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne k trestnému konaniu a rozhodnutiu
uviedol, že v priebehu celého trestného konania nevypovedal s výnimkou krátkeho prednesu na hlavnom
pojednávaní, nakoľko bol zdrvený tvrdeniami žalobkyne ohľadne svojej osoby, nemal záujem sa so
žalobkyňou pred súdom hádať, nakoľko mal za to, že uvedené neprospeje ani jemu, ani jeho maloletému
synovi G., ktorého chcel primárne chrániť. Tvrdenia žalobkyne považoval za absurdné a mal za to, že

uvedeným výmyslom nemôže nikto veriť. S odstupom času však žalovaný hodnotí svoj pasívny prístup
akonesprávny.Pretopodalprotirozhodnutiam vtrestnomkonaní5T/104/2017dovolanie.Nepopiera,že
medzi žalobkyňou a žalovaným konflikty boli, často krát však vyvolané účelovou provokáciou zo strany
žalobkyne, pričom niektoré z konfliktov nie vždy v pokoji zvládol, avšak absolútne odmieta tvrdenia,
že by svoju manželku akokoľvek týral, alebo do niečoho pod nátlakom nútil. Poukazuje aj na výpoveď

žalobkyne zo dňa 15.02.2017 (ešte pred vznesením obvinenia žalobcovi), kde žalobkyňa uviedla: "Ako
vždy sa to medzi mnou a manželom nejako utriaslo, tak som to bezpodielové spoluvlastníctvo podpísala,
tak bol pokoj, povedali sme si s manželom, že to bude o niečom inom, že budeme bývať vo vlastnom,
že sa to zmení." K rozhovorom ohľadom zúženia BSM došlo a aj k výmene názorov, ale ako vidno
aj z výpovede žalobkyne, tak samotné zúženie BSM nebolo podpísané pod žiadnym nátlakom, a to

ani psychickým a ani fyzickým. Je potrebné aj zdôrazniť, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k
dohode o zúžení BSM formou spísania notárskej zápisnice. K jej vyhotoveniu došlo až po niekoľkých
dňoch, či týždňoch od začatia vybavovania kúpy nehnuteľnosti, to znamená, že žalobkyňa mala dostatok
možností uchádzať sa o ochranu zo strany príslušných štátnych orgánov, pokiaľ by sa cítila akokoľvek
ohrozená. Žalobkyňa sa k podpisu notárskej zápisnice dostavila dobrovoľne a na notárskom úrade

notársku zápisnicu podpísala bez akéhokoľvek nátlaku. Nie je pravdou, že by žalobkyňa uzavrela
Dohodu pod nátlakom, pričom Žalobkyňa, na ktorej je dôkazné bremeno, okrem predloženia rozsudku
zo dňa 08.02.2018, v žiadnom smere nepreukázala tento nátlak. Samotné vedomie žalobkyne o tom,
že notár na žiadosť strán sporu uskutočnil záznam o nimi uvádzaných skutočnostiach, logicky vedie k
tomu, že ňou urobené vyhlásenie zodpovedá príslušným právnym predpisom. Uviedol, že so žalobkyňou

mali už niekoľko rokov vzájomné nezhody, často krát sa hádali, pričom už v roku 2015 žalovaný mal
v úmysle podať návrh na rozvod manželstva so žalobkyňou. Žalobkyňa však plakala a prosila ho,
aby návrh na rozvod nepodával, že chce s ním zostať. V tom čase mal v úmysle kúpiť si dom, do
ktorého sa chcel nasťahovať sám so svojim synom G., pričom žalobkyňa by bývala v byte spolu so
svojimi rodičmi. Žalobkyňa mala obavy predovšetkým z veľkej investície týkajúcej sa rodinného domu.

Žalobkyňa totiž 10 rokov nikde nepracovala, finančné uspokojovanie a zabezpečovanie potrieb celej
rodiny stálo v celom rozsahu na ňom a po rozvode manželstva strán sporu by sa žalobkyňa nemohla a
hlavne ani nechcela nijakým spôsobom podieľať na financovaní akýchkoľvek platieb súvisiacich s týmto
rodinným domom. Práve vo vzťahu k uvedenému vznikali medzi žalobkyňou a ním konfliktné situácie,nakoľko žalobkyňa požadovala od žalovaného zrušenie záväzkov, obávala sa totiž, že po rozvode
manželstva bude musieť finančne prispievať na nehnuteľnosť, na ktorú finančné prostriedky nebude
mať. Z uvedeného dôvodu teda po porade s právnikom navrhol žalobkyni zúženie rozsahu BSM vo

vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, ale samozrejme zároveň aj zrušenie záväzkov žalobkyne týkajúcej
sa financovania nehnuteľnosti, s čím žalobkyňa súhlasila. S ohľadom na uvedené došlo k spísaniu
Dohody vo forme Notárskej zápisnice na Notárskom úrade O.. F. L., pričom v deň podpisu bola obom
zmluvným stranám Dohoda poskytnutá k nahliadnutiu na preštudovanie, na základe čoho bola Dohoda
oboma stranami sporu aj podpísaná. Na základe uvedeného došlo následne dňa 19.06.2015 k podpisu

Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi osobami Ľ. J. a A.. W. J. ako predávajúcimi
a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. So
žalobkyňou uzavrel dňa 15.07.2015 Dohodu o zrušení záväzkov zo zmluvy o účelovom splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, na základe ktorej došlo
k zrušeniu záväzku z predchádzajúcej Zmluvy o účelovom splátkovom úvere zo dňa 23.04.2015,
pričom uvedené záväzky boli nahradené jeho záväzkom zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 19.06.2015. Po kúpe nehnuteľnosti sa situácia medzi žalobkyňou a ním upokojila,
upokojeniu situácie prispelo najmä podpísanie dohody o zrušení záväzkov, nakoľko žalobkyňa sa uistila,
že všetky platby súvisiace s rodinným domom bude uhrádzať on. Pokojná situácia vydržala len veľmi
krátko a medzi nimi opätovne začali vznikať konflikty. Uviedol, že ak údajne vyvíjal neprimeraný nátlak
na žalobkyňu vo vzťahu k zúženiu BSM, ktoré by mala byť podľa vyjadrenia žalobkyne neplatné, je

nepochybne na mieste základná otázka, či sa žalobkyňa rovnako cítila pod nátlakom pri spísaní dohody
o zrušení záväzkov, na základe ktorej prevzal na seba v celom rozsahu záväzky súvisiace s uvedenou
nehnuteľnosťou. S ohľadom na uvedené má za to, že je to práve žalobkyňa, ktorá koná v príkrom
rozpore s dobrými mravmi, keď na jednej strane tvrdí, že bola nútená k podpisu dohody o zúžení BSM,
avšak už nespomína dohodu, na základe ktorej až následne (po zúžení BSM a podpise Kúpnej zmluvy,

keď už nebol ničím nútený splniť svoj sľub týkajúci sa zrušenia finančného záväzku) došlo k zrušeniu jej
záväzkov vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 263
000 eur. Ďalej uviedol, že sa nedopustil ani bezprávnej vyhrážky smerom k žalobkyni. Práve naopak,
uzavretím dohody o zrušení záväzkov de facto prevzal na seba v celom rozsahu, záväzok zo Zmluvy o
účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Ďalej poukázal na skutočnosti v trestnom konaní.

4. Žalobkyňa k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedla, že v zmysle ustálenej judikatúry
žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú

intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem vyplýva z osobitného
predpisu). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je
povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie

týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje
dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. Príkladom je žaloba
o určenie vlastníckeho práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri
nehnuteľností zapísaná na žalovaného. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vždy, ak zo
zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Preukazovanie naliehavého

právneho záujmu preto v týchto prípadoch už ďalej nie je nutné. Nerozporuje názor prezentovaný
v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo 460/2013, NS SR sa však v danom konaní zaoberal skutkovo
odlišnou situáciou, pretože manželstvo strán ním posudzovaného sporu bolo právoplatne rozvedené
a viedlo sa zároveň konanie o vyporiadanie BSM. Žalobca mal v danom konaní preto k dispozícii iný
spôsob ochrany tvrdeného práva (konanie o vyporiadanie BSM). V predmetnom prípade sa však medzi

stranami sporu nevedie konanie o vyporiadanie BSM a žalobkyňa takéto konanie ani nemôže iniciovať,
pretože manželstvo so žalovaným naďalej pretrváva a BSM teda zrušené nebolo. V súčasnosti tým
pádom neexistuje iné konanie, v ktorom by sa žalobkyňa mohla domáhať svojho práva a v ktorom by
sporná otázka vlastníctva mohla byť posudzovaná ako otázka predbežná. Súd je povinný vychádzať
zo skutkového stavu v čase svojho rozhodovania, preto možnosť, že v budúcnosti bude prichádzať

do úvahy konanie o vyporiadanie BSM nie je právne relevantná. Navyše na rozvod manželstva nie
je právny nárok a je na úvahe súdu, či manželstvo rozvedie alebo nie. Uviedla, že určitú ochranu v
súčasnej dobe poskytuje žalobkyni neodkladné opatrenie vydané v konaní 52C/3/2019 na Okresnom
súde Bratislava II., v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/89/2019, avšakspomenuté konanie nenahradzuje konanie vo veci samej, iba poskytuje neodkladnú ochranu žalobkyni
pred nakladaním s jej vlastníctvom, ktoré je sporné, a ktorého spornosť sa má odstrániť v konaní vo
veci samej, t.j. v predmetnom konaní. Túto povinnosť uložil žalobkyni aj súd v uznesení o nariadení

neodkladného opatrenia. Prípadná povinnosť žalobkyne čakať s domáhaním sa poskytnutia ochrany
svojho vlastníckeho práva až do doby neistej možnosti iniciovať konanie o vyporiadanie BSM nemá
žiaden právny podklad a bola by v zrejmom rozpore s podstatou inštitútu vlastníckeho práva. Zároveň
podanie predmetnej žaloby smeruje k ochrane jej vlastníckeho práva, keďže bez ochrany poskytnutej
jej v predmetnom konaní v spojení s neodkladným opatrením, ktorého účinky sú podmienené podaním

žaloby vo veci samej v predmetnom konaní, by bolo postavenie žalobkyne neisté a žalovaný by
mohol s nehnuteľnosťami nakladať bez prekážky v podobe "správnej" evidencie na liste vlastníctva.
Žalovaný prezentuje aj ďalšie početné argumenty, o ktoré opiera svoj právny názor o nedôvodnosti
žaloby, pričom tieto označuje ako skutkové okolnosti podanej žaloby. Zdôraznila, že skutkové okolnosti
boli už predmetom zisťovania súdu a súd svoje zistenia pretavil v právoplatnom rozsudku Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 zo dňa 08.02.2018 a v potvrdzujúcom rozsudku Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 2To/39/2018, pričom v zmysle § 193 CSP je súd týmito rozhodnutiami
viazaný. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby sa k okolnostiam týrania zo strany žalovaného
bližšie vyjadrovala opätovne. K okolnostiam v bode IV. vyjadrenia označeným ako "ďalšie relevantné
skutočnosti" sa nepovažuje za potrebné vyjadriť, pretože sú irelevantné vo vzťahu k predmetnému
konaniu.

5. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol k tvrdeniu
žalobkyne, že naliehavý právny záujem na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri
vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému, že v tomto prípade to nie je pravdou, nakoľko zápis
do katastra nehnuteľností bol uskutočnený nielen s vedomím žalobkyne, ale aj na základe jej vôle

vyjadrenej v zákonom predpísanej forme - notárskej zápisnici o zúžení BSM. Z uvedeného vyplýva, že
bez meritórneho rozhodnutia súdu o neplatnosti tejto verejnej listiny, resp. minimálne bez odôvodneného
právneho posúdenia súdu, ktorým túto verejnú listinu bude súd považovať za neplatnú, nie je daný
naliehavý právny záujem na žalobkyňou navrhovanom určení. Násobenie konaní nie je žiaduce a
je potrebné mu predchádzať. Poukázal na to, že so žalobkyňou nikdy nemali úmysel predmetnú

nehnuteľnosť kúpiť do spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na skutočnosť,
že v prípade riešenia BSM súdnou cestou, sa masa BSM ustaľuje v rámci takéhoto súdneho konania,
pričom pre súdne konanie nie je podstatné, či nehnuteľnosti spadajúce do masy BSM sú v katastri
nehnuteľnosti zapísané ako patriace do BSM alebo patriace výlučne jednému z manželov. Masa BSM je
v konaní o vyporiadanie BSM stanovená na základe dôkazov predložených sporovými stranami súdom

bez ohľadu na zápisy v katastri nehnuteľností. Má však za to, že predmetná nehnuteľnosť do masy BSM
nepatrí. V tomto kontexte je preto zrejmé, keďže pri BSM je "žalobou na plnenie" žaloba o vyporiadanie
BSM, že žalobkyňa v tomto prípade nemá naliehavý právny záujem na určení, či nehnuteľnosť patrí do
BSM, keďže táto otázka sa bude riešiť pri vyporiadaní BSM. Je zrejmé, že naliehavý právny záujem
na určení požadovanom žalobkyňou nie je daný , a preto ho ani nie je možné odôvodniť. K tvrdeniam

žalobkyne ohľadom jej údajného týrania zo strany žalovaného poukazuje na neprávoplatný Rozsudok
Okresného súdu zo dňa 18.12.2018, č.k. 6T/46/2018, na základe ktorého bol oslobodený spod obžaloby
prokurátora pre skutok týrania blízkej a zverenej osoby v čase od mesiaca jún 2017 do 03.05.2018,
z ktorého záverov nie je možné čo i len ustáliť údajné týranie žalovaným. Ďalej na margo údajného
týrania žalobkyne uvádza, že v intenciách navrhovaného neodkladného opatrenia (konanie vedené na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 52C/3/2019) zo strany žalobkyne by mu bolo znemožnené
vykonávať akékoľvek práva patriace vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, pričom zároveň je zrejmé, že
žalobkyňa v nehnuteľnosti nebýva, ale býva u svojich rodičov na G. Q. v I. - Z., z čoho s poukazom na
ňounavrhovanévýrokyneodkladnéhoopatreniajednoznačnevyplývašikanóznyvýkonjejpráv.Naopak,
obchodná spoločnosť M. M., S..X..F.., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je on, má v predmetnej

nehnuteľnostinielensvojesídlo,aletotosídloajboloreálnevyužívané(domomentu,kýmtomunezačalo
byťzostranyžalobkynezabraňované)avpredmetnejnehnuteľnostisanachádzaokreminéhoajagenda
spoločnosti.Otomtomážalobkyňanepochybnezrejmúvedomosťanapriektomurozsah,akýmpôvodne
žiadala dočasne upraviť pomery a šikanózny výkon práva žalobkyne znamenali de facto ekonomickú
likvidáciu podnikateľských aktivít žalovaného. Aj v tomto kontexte sa preto akékoľvek tvrdenia žalobkyne

o jej údajnom týraní osobou žalovaného javia ako účelové a zavádzajúce. Uviedol, že od počiatku je mu
zrejmé, že jedinou pohnútkou žalobkyne je získanie neprimeranej ekonomickej výhody voči nemu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:7. Zo sobášneho listu (čl.6) vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č. l. 7) vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku,
parcelné č. XXXXX, záhrady parcelné č. XXXX a rodinného domu so súpisným číslom XXXX
postaveného na parcele XXXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec I. - A.. Č.. X., okres
I. zapísaným v katastri nehnuteľností.

9. Z notárskej zápisnice č. E. XXX/XXXX, E. XXXXXX/XXXX spísanej dňa 13.05.2015 vo forme
notárskej zápisnice notárkou O.. F. L. vyplýva neplatnosti Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ( strán sporu) týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV. XXX.

10. Z rozsudku OS Bratislava II sp. zn. 5T/ 104/2017 v spojení s rozsudkom KS Bratislava 2To/39/2018
vyplýva právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní vo veci obžalovaného Z. G., ktorým bol uznaný

vinným, že v presne nezistenom čase roku 2010 do 14.02.2017 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie
poškodenej D. G. popísaným spôsobom, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby.

11. Z uznesenia tunajšieho súdu 52C/3/2019 v spojení s uznesením KS Bratislava 6Co/89/2019 vyplýva,
že dňa 12.02.2019 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť

nenakladať s nehnuteľnosťou, a to nepreviesť, nescudziť, nezaťažiť, nezriadiť právo v prospech tretej
osoby a neprenajať nehnuteľnosť, rodinným domom nachádzajúci sa na O. Q. č. XX, súp. č. XXXX
postavený na parcele registra "C" evidovaný na katastrálnej mape parc. č. XXXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom I.;
katastrálny odbor pre okres I. U., obec I. - A..Č.. X., k. ú. J.. Zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť

podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX K.
I. v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

12. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti ( čl. 63 a nasl.) vyplýva, že predávajúci a žalovaný dňa

19.06.2015uzatvorilikúpnuzmluvu,predmetomktorejbolonadobudnutievnejuvedenýchnehnuteľností
na LV. XXX do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho.

13. Z Dohody o zrušení záväzkov (čl. 67) vyplýva, že strany sporu túto uzatvorili dňa 19.06.2015 s J. I.
W..S.. a týkala sa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

14. Zo zápisnice z trestného konania (čl. 78 a 82) vyplývajú výpovede žalobkyne a žalovaného v
trestnom konaní.

15. Z rozsudku OS Bratislava II sp. zn. 4T/46/18 vyplýva oslobodenie žalovaného spod obžaloby.

16. Právny zástupca žalobkyne na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že sa nedomáha určenia
vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, ale domáha sa určenia, že nehnuteľnosť patria do BSM,
teda sa plne pridŕža žalobného petitu v znení uvedenom v žalobe. Žiadal žalobe vyhovieť.

17. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nesúhlasia so žalobou tak ako je
formulovaný žalobný petit z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Má to, že rodinný dom
špecifikovaný v žalobe nepatrí do BSM a že notárska zápisnica, ktorej obsahom je dohoda nie je
neplatným právnym úkonom a bola výsledkom využitia možnosti, ktoré umožňuje platná legislatíva.
Žiadala žalobu zamietnuť.

18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dohoda bola medzi ním a manželkou, bola uzavretá v dobrej
viere a nie je pravdou, že to bolo nejakým vyhrážaním. Nie sú pravdivé tieto tvrdenia a spolu aj žiadali
o úver.

19. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 29C/17/2019 - 136 zo dňa 23.10.2019 tak,
že žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa.20. Krajský súd Bratislava, ako súd odvolací predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením
č.k.8Co/40/2020-238 zo dňa 22.02.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení
odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu nevzhliadol

naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení ani z hľadiska ňou tvrdenej skutočnosti,
že si plnila povinnosť uloženú jej iným súdnym rozhodnutím. Uviedol, že v danom prípade bolo
uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019 č. k. 6Co/89/2019-151 nariadené neodkladné opatrenie,
spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťou, a to predmetným rodinným

domom. Zároveň bola žalobkyni uložená povinnosť podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP podať v stanovenej
lehote určovaciu žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí
vyplýva, že súd mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za preukázanú potrebu nevyhnutnej
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a hrozbu bezprostrednej ujmy na strane žalobkyne,
keď konštatoval, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje
znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Preto žalobkyni poskytol dočasnú ochranu jej práv a

právneho postavenia a odkázal ju na podanie žaloby vo veci samej. Vzhľadom na to v prípade určovacej
žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
by žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu mala naliehavý právny záujem na určení, na ktoré bola
súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s nariadeným
neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je len dočasná

a viazaná na podanie žaloby, na ktorú bola súdom odkázaná. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné
vysporiadať sa aj s tvrdením žalobkyne, že podaním predmetnej žaloby si splnila povinnosť uloženú jej
súdom a posúdiť, či nejde o skutočnosť, ktorá by v danom prípade zakladala jej naliehavý právny záujem
napožadovanomurčení.Vzhľadomnaabsenciudostatočnéhovysvetleniamyšlienkovéhopostupusúdu
prvejinštanciezhľadiskaskutkovýchaprávnychzáverov,kuktorýmdospelpriposudzovanínaliehavého

právneho záujmu žalobkyne na predmetnej určovacej žalobe, z dôvodov tvrdených žalobkyňou, je
jeho rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol, nedostatočne odôvodnený. Odvolací súd uviedol, že
bude úlohou súdu prvej inštancie v nadväznosti na vyššie uvedené posúdiť, či žalobkyňa si žalobou
požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná a vzhľadom na to by mala
naliehavý právny záujem na takomto určení. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie bolo vydané za

trvania manželstva strán sporu a vychádzalo z existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a následne došlo k zmene pomerov od vydania neodkladného opatrenia tým, že došlo k rozvodu
manželstva strán a zániku ich BSM, je potrebné v ďalšom konaní zohľadniť aj túto zmenu pomerov a v
prípade existencie naliehavého právneho záujmu posúdiť aj jeho ďalšie trvanie, keďže pre rozhodnutie
vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

21. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie.

22. Z výpovede svedka O. S. vyplýva, že je otec žalobkyne a žalovaný je bývalý zať. Má s dcérou dobré
vzťahy, so žalovaným sa nestretáva cca 5-6 rokov. K manželstvu strán sporu uviedol, že sa mu zdalo

najskôr harmonické, potom to bolo horšie, boli tam nejaké nezrovnalosti, nepamätá si aké. Raz k nim
dcéra došla vystresovaná, uplakaná, že ju žalovaný donútil pod nátlakom, aby sa zbavila majetku v
BSM. To bolo cca 7-8 rokmi táto udalosť. To si presne pamätá, lebo tam bol aj jeho známy W. Z. a
zosnulá manželka. Dcéra povedala, že ju donútil a vyhrážal sa jej zabitím a povedala, že ju aj bil. Dcéra
bola u nich vtedy chvíľu, potom išla pre malého do škôlky. Bola hotová z toho, vystresovaná, nervózna

a uplakaná. Pamätá si, že voči bývalému zaťovi bolo vedené trestné konanie, bol stíhaný a aj sedel,
to je všetko čo si pamätá. Nevie sa vyjadriť bližšie čo ju donútil a pred kým podpísať. Vie, že ju donútil
podpísať, aby sa vzdala majetku v BSM, lebo sa ho bála a pod nátlakom, že sa jej vyhrážal že ju zabije
a spomínala, že ju aj bil kvôli tomu. Nebol osobne prítomný incidentov medzi bývalým zaťom a dcérou,
dcéra spomínala, že sa mala vzdať majetku nevie sa vyjadriť, k akému konkrétnemu majetku, bolo to

vzdanie sa majetku BSM.

23. Z výpovede svedka W. Z. vyplýva, že pozná žalobkyňu cez jej otca s ktorým má priateľský vzťah
a dlho sa poznajú. So žalobkyňou sa stretával, keď bol na návšteve u jej otca. V posledných 5 rokoch
sa s ňou osobne nestretol. Žalovaného nepozná, nikdy sa s ním osobne nestretol. Vie, že predmetom

tohto konania sú nejaké majetkové veci. Ohľadne manželstva žalobkyne a žalovaného uviedol, že podľa
otca žalobkyne to bola katastrofa, nemala sa dobre. Bol svedkom, keď žalobkyňa prišla k rodičom
roztrasená, uplakaná, že musela pod vyhrážkou podpísať papier ohľadom domu, vie, že to bolo v ten
deň, keď bola podpísať ten papier ohľadom domu. Spomína si, že bola vystrašená a rozplakaná.Nepamätá si ,čo vtedy rozprávala len, že to bolo ohľadom domu. Dôvodom malo byť, že sa jej vyhrážal,
že ju zbije, keď to nepodpíše. Odvtedy ju párkrát videl. Jeho návšteva trvala asi 2 a pol hod., možno
hodinutambolispolu sožalobkyňou, odišielskôrakožalobkyňa.Nikdynebolprítomnýosobneincidentu

medzi žalobkyňou a jej manželom, lebo jej manžela nepozná.

24. Právny zástupca žalobkyne v ďalšom priebehu konania uviedol, že je daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, že vec sa nachádza v BSM, nakoľko je uvedená v katastri na žalovaného
a v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa nemusí podať žalobu o vyporiadanie BSM, k tomu ju nič

nemôže nútiť. Žalobkyňa splnia povinnosť pri vydaní neodkladného opatrenia, ktorú jej uložil súd a na
tom nič nemení ani skutočnosť ku ktorej medzičasom došlo, a to zánik BSM právoplatnosťou rozvodu
strán sporu. Pokiaľ vychádza z tohto, že právny úkon v notárskej zápisnici bol absolútne neplatný, tak
táto nehnuteľnosť patrí do BSM, ide o jediný majetok v BSM a potom by bola žalobkyňa v prípade
nepodania žaloby o jeho vyporiadanie podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v ?. Nie je preto
ani dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia v tejto súvislosti, nakoľko hrozba zo strany žalovaného

s poukazom na zápis na LV pretrváva. Pokiaľ ide o vecnú stránku veci, má za to, že s poukazom
na § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka preukázali neplatnosť právneho úkonu, ktorý je obsahom
notárskejzápisnice ozúženírozsahuBSM.Tentoprávnyúkonnebol žalobkyňouvykonanýslobodneani
vážne, bola k nemu donútená v dôsledku psychického a fyzického nátlaku, tak ako to vyplýva z výroku
rozhodnutia OS BA II sp.zn. 5T/104/2017, ktorým bol žalovaný právoplatne odsúdený okrem iného aj

za to, že pod hrozbou násilia donútil podpísať žalobkyňu predmetnú notársku zápisnicu Nakoľko je to
uvedené vo výrokovej vete tohto rozsudku, je ním súd podľa § 193 CSP viazaný. Taktiež poukazuje
na to, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom
uznesení právny názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Už len z týchto skutočností je možno
vyvodiť opodstatnenosť a preukázanie dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsahom notárskej

zápisnice. Ďalším vykonaným dokazovaním, z výsluchov svedkov S. a Z. vyplýva, že títo zhodne
potvrdili, že v deň keď malo prísť k podpísaniu notárskej zápisnice, prišla žalobkyňa uplakaná s tým,
že sa bojí a podpísala pod nátlakom notársku zápisnicu. S týmito výpoveďami korešponduje aj výpoveď
matky žalobkyne v trestnom konaní, ktorá už zomrela. Poukazuje na to, že z rozsudku v trestnom konaní
vyplýva vyvíjanie psychického a fyzického nátlaku žalovaným (manželom), v čase rokov 2010 - 2017, t.

j. 7 rokov žalovaný vyvíjal psychický a fyzický nátlak na žalobkyňu, preto je ťažko uveriteľné, že by mohlo
prísť k slobodnému a dobrovoľnému prejavu vôle žalobkyne. Naopak toto bolo vyvrátené. Nakoľko má
za to, že je preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne a má za to, že je preukázané, že je absolútne
neplatný právny úkon v notárskej zápisnici o zúžení rozsahu BSM, žiadal, aby súd žalobe žalobkyne
vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

25. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa sa touto žalobou
domáha určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe na liste vlastníctva patria do BSM, teda
sa domáha zosúladenia skutkového stavu so stavom na LV týkajúce sa týchto nehnuteľností. Podľa
ich názoru, pokiaľ by aj žalobkyňa bola predtým mala naliehavý právny záujem na takomto určení,

tak došlo k zásadnej zmene pomerov, a to v dôsledku právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o
rozvode manželstva ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 07.07.2021, preto došlo k zániku
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na základe tejto zásadnej skutočnosti. Pokiaľ žalobkyňa
odvodzovala naliehavý právny záujem s odôvodnením, že si plní povinnosť uloženú súdom, tak tento
záver neobstojí, nakoľko žalobný petit nezodpovedná obsahu žaloby a na jeho základe by nemohlo

dôjsť k zmene zápisu na LV. Nakoľko v zmysle § 137 písm. c) CSP nejde o určenie či tu právo je
alebo nie je, ale o určenie, že nehnuteľnosti sú súčasťou BSM. Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu žalobkyne ňou tvrdenej absencie slobody vôle, ktorý bol obsahom notárskej zápisnice z
13.05.2015, poukazuje na to, že notárska zápisnica je verejná listina v ktorej strany prejavili svoju vôľu
určito, zrozumiteľne a dobrovoľne. Na to nadväzuje aj dohoda s bankou o zrušení záväzku žalobkyne z

15.07.2015, kde taktiež prejavila žalobkyňa túto vôľu. Poukazuje na to, že notárska zápisnica je verejná
listina, kde notár skúma spôsobilosť k právnym úkonom pri jej spisovaní, a teda aj vôľu. Pokiaľ by došiel
k tomu, že účastníci nie sú spôsobilí účastníci k tomuto právnemu úkonu, nebol by spísal do notárskej
zápisnice tento úkon. Z dôvodu, že notár spísal notársku zápisnice, je zrejmé, že nemal pochybnosti
o spôsobilosti na právne úkony aj z hľadiska vôle. Notárska zápisnica ako verejná listina potvrdzuje

skutočnosti v nej obsiahnuté, ak sa nepreukáže jej opak. Má za to, že nebol preukázaný opak. Svedkovia
túto skutočnosť nepreukázali, neboli priamo prítomní a účastní spisovania notárskej zápisnice, neboli
priamo prítomní a účastní akéhokoľvek nátlaku zo strany žalovaného na žalobkyňu. Neuviedli ani kedy
a ako malo k nátlaku dôjsť, čoho a akého majetku sa mala žalobkyňa zbaviť pod nátlakom a akýmspôsobom to mala urobiť. Nie je preto preukázaný záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho
úkonu, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Pokiaľ žalobkyňa dôvodnosť vidí v záväznosti rozsudku v
trestnom konaní podľa § 193 CSP, poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu, že sa nemožno obmedziť

len na konštatovanie tejto skutočnosti. Poukazuje aj na rozhodnutie 6Co/89/19 KS Bratislava, týchto
účastníkov v inej veci nesúvisiacej s predmetom tohto konania, kde bola v bode 10. konštatovaná
nedôveryhodnosť tvrdení žalobkyne a na konanie sp.zn. 6T/46/18, kde bol žalovaný oslobodený spod
obžaloby a kde na základe vykonaného dokazovania (aj znaleckého) bola konštatovaná nestálosť a
nedôveryhodnosť tvrdení žalobkyne. S poukazom na vyššie uvedené žiada žalobu žalobkyne zamietnuť

predovšetkým pre nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu zmeny pomerov t. j. z dôvodu
zániku BSM. Taktiež z dôvodu, že je nedôvodné a nepreukázané tvrdenie o neplatnosti notárskej
zápisnice a priznať žalovanému náhradu trov konania.

26. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe

iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

31. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.

32. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

33. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

34. Podľa § 149 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového

spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov manželov spoločné.

35. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľnýpodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

36. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

37. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listiny a

osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"),
ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri
činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

38.Súdsapozrušenírozsudku odvolacímsúdomvprvomradezaoberalposúdenímotázkynaliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria

do BSM strán sporu.

39. Vo všeobecnosti súd uvádza, že určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a má miesto
predovšetkým tam, kde ňou možno eliminovat' stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu
a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovacia žaloba je na mieste tiež tam, kde

najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ňou dosiahnuť odvrátenie
budúcich sporov a predíst' rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokial' nemožno očakávať naplnenie týchto
funkcií určovacej žaloby, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 137 písm.
c) CSP. Účelom žaloby o určenie je poskytnút' ochranu práva žalobcu predovšetkým predtým, než
dôjde k porušeniu právneho vzt'ahu alebo práva. Zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne

domáhat' určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhat' splnenia povinnosti neplatí
vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhat' sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý
právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzt'ahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takéhoto návrhu, musí byt' naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzt'ahu
môže navrhovaným určením dosiahnut' odstránenie spornosti a ochranu svojich práva a oprávnených

záujmov.

40. Pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu žalobkyne v spore súd predovšetkým uvádza,
že ide o podanie žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia a preto už z tohto dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení,

pretože si žalobkyňa žalobou požadovaným určením uplatnila nárok (podanie žaloby), na ktorý bola
súdom odkázaná.

41. Ďalej je pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení dôležitý aj právny
záujem žalobkyne. V danom prípade je zrejmé, že žalobkyni ide o to, aby súd určil, že nehnuteľnosti

špecifikované v podanej žalobe, patria do BSM strán sporu. V prejednávanej veci má súd preukázané,
že strany sporu už nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu I. U. č.k. XXP/
XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnost' a vykonateľnosť
dňa X.XX.XXXX, kedy zaniklo aj BSM strán sporu. Je zrejmé, že v danej veci sa žalobkyňa podanou
žalobou domáha určenia, že sporné nehnutel'nosti patria do BSM v čase, ked' už BSM sporových strán

zaniklo rozvodom manželstva, avšak doposial' nebolo vyporiadané, ani sa nevedie samostatné konanie
o vyporiadanie BSM, a ani neuplynuli tri roky od zániku BSM. Súd v tejto súvislosti uvádza, že
z ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť vyporiadania BSM dohodou,
alebo právna domnienka o právnom režime vecí patriacich do BSM po uplynutí troch rokov od zániku
BSM. S poukazom na uvedené je zrejmé, že súdne konanie o vyporiadanie BSM nie je nevyhnutným

predpokladom vyporiadania a režim vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria do BSM môže byť
vyriešený aj dohodou, alebo môže toto vlastníctvo nadobudnúť formu podielového spoluvlastníctva. Za
takýchto okolností žaloba o určenie, že istá vec patrí do BSM sporových strán, prípadne, že k určitému
dňu bola vecou patriacou do ich BSM, je akceptovateľná z hľadiska existencie naliehavého právneho
záujmu žalobcu na podaní takejto žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, pokiaľ sporovými stranami v

danom konaní sú bezpodieloví spoluvlastníci (bývalí manželia) veci, ktorá je predmetom konania.

42. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd preto uzavrel, že žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na určení, že istá vec (v danom prípade nehnuteľnosť) patrí do bezpodielovéhospoluvlastníctva sporových strán ako bývalých manželov, nakoľko takýmto spôsobom sa dosiahne
nepochybné určenie právneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby na tejto
nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka participovala.

43. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou skutkového tvrdenia žalobkyne, že nehnuteľnosti
špecifikované v žalobe patria do BSM strán sporu, nakoľko boli nadobudnuté za trvania manželstva a
Dohoda o zúžení rozsahu BSM je neplatná.

44. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania nehnuteľnosti špecifikované v žalobe nadobudol počas
trvania manželstva do výlučného vlastníctva žalovaný a to na základe Dohody o zúžení rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola spísaná dňa 13.05.2015 vo forme notárskej
zápisnice E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX notárkou O.. F. L., E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX (ďalej len
"dohoda o zúžení BSM"). Žalobkyňa tvrdila, že dohoda o zúžení BSM je absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nešlo o prejav slobodnej a vážnej vôle žalobkyne,

keďže predmetná dohoda bola uzavretá pod nátlakom. Poukazovala aj na rozhodnutie v trestnom
konaní, kde bol žalovaný rozsudkom OS Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 zo dňa 18.02.2018 uznaný
za vinného a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody. Žalobkyňa tvrdila, že predmetnú
dohodu nepodpísaladobrovoľneanazákladesvojejslobodnejvôle,alepodnátlakomhrozboufyzického
násilia zo strany žalovaného. Žalovaný tieto skutočnosti popieral a dôvodil, že notársku zápisnica, ktorej

obsahom je dohoda o zúžení BSM žalobkyňa podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, notárska zápisnica
je verejná listina, ktorá potvrdzuje osvedčované skutočnosti, pri jej spisovaní notár skúmaj spôsobilosť
účastníkov na právne úkony a teda aj ich vôľu.

45. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť dohody o zúžení BSM, ktorá je obsahom notárskej zápisnice E.

XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa 13.05.2015 spísanej notárkou O.. F. L., tak súd dospel k záveru,
že dohoda o zúžení BSM je neplatným právnym úkonom pre absenciu náležitosti prejavu slobodnej
a vážnej vôle žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu. K tomuto záveru súd dospel predovšetkým s
poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Bratislava 2To/39/2018, z ktorého vyplýva právoplatné rozhodnutie v

trestnom konaní vo veci žalovaného, ktorým bol uznaný vinným a odsúdeným za zločin týrania
blízkej osoby. Z výrokovej časti predmetného právoplatného rozsudku priamo vyplýva, že žalovaný je
vinný tým, že o.i. v čase, keď si chceli kúpiť rodinný dom a požiadať o hypotéku naliehal bitím a
nadávkami na žalobkyňu, aby zrušila BSM k novému domu, nakoľko sa bál, že keď sa s ním žalobkyňa
rozvedie bude chcieť polovicu domu, pričom žalobkyňa, aby mala pokoj s tým súhlasila. Z uvedeného

je zrejmé, že žalobkyňa v dlhšom časovom období, a to aj v čase spísania dohody o zúžení BSM pred
kúpou rodinného domu, bola vystavená fyzickému a psychickému utrpeniu zo strany žalovaného, čo
vylučuje jej slobodnú vôľu pri uzatvorení dohody o zúžení BSM. Samotná skutočnosť, že predmetný
právny úkon t.j. dohoda o zúžení BSM bola spísaná formou notárskej zápisnice nepreukazuje, že tento
právny úkon je aj platný a že je prejavom slobodnej a vážnej vôle žalobkyne prenechať za trvania

manželstva strán sporu nadobúdané nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Naopak súd
má vykonaným dokazovaním a to už vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom v trestnom konaní,
ako aj výpoveďami svedkov S. a Z. v konaní, ktorí zhodne uviedli, že boli prítomní, keď žalobkyňa prišla
uplakaná a rozrušená s tým, že bola donútená pod nátlakom, vyhrážkou vzdať sa majetku (rodinného
domu), preukázané, že nešlo o slobodnú vôľu žalobkyne, ale o vynútený úkon. V tejto súvislosti súd

námietky žalovaného, že uvedení svedkovia neboli osobne svedkami žiadneho násilia žalovaného
voči žalobkyni, že neboli osobne pri podpise dohody o zúžení BSM do notárskej zápisnice, ani presne
neuviedli, akého konkrétneho majetku a kedy sa mala žalobkyňa vzdať súd vyhodnotil ako nedôvodné,
nakoľko má za to, že svedkovia boli prítomní a potvrdili vedomosť o rozrušení žalobkyne v dôsledku
incidentu so žalovaným týkajúcim sa vzdania sa majetku, teda potvrdili to, čo uvádzala aj žalobkyňa.

Súd uvádza, že posudzuje všetky dôkazy v spore jednotlivo, a aj vo vzájomných súvislostiach. Súd
je s poukazom na ustanovenie § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol
spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Preto predmetné výpovede svedkov jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach so skutočnosťami vyplývajúcimi z výrokovej časti rozsudku OS Bratislava II
č.k. 5T/104/2017 zo dňa 08.02.2018 jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa bola v období od rokov 2010

až 2017, teda v časovom období, kedy došlo k podpísaniu dohody o zúžení BSM a kúpe nehnuteľností
špecifikovaných v žalobe do výlučného vlastníctva žalovaného vystavovaná zo strany žalovaného
domácemu násiliu. Preto súd uzavrel, že z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle žalobkyne je
predmetná dohoda o zúžení BSM spísaná dňa 13.05.2015 do notárskej zápisnice neplatná s poukazomna ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto na základe tejto neplatnej dohody o zúžení
BSM nemohlo a nedošlo k zúženiu BSM k nehnuteľnostiam špecifikované v žalobe a tieto nehnuteľnosti
nemohol nadobudnúť žalovaný do výlučného vlastníctva.

46. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na
určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do BSM strán sporu je dôvodná.

47. S poukazom na existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne a dôvodnosť žaloby súd

taktiež dospel k záveru, že nie sú dané ani dôvody na zrušenie vydaného neodkladného opatrenia,
nakoľko nedošlo k zamietnutiu žaloby, ani k zastaveniu konania a potreba dočasnej úpravy pomerov
neodkladným opatrením pretrváva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a vzhľadom

na to, že žalobkyňa bola v spore v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu,
súd jej priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania prvoinštančného a
odvolacieho v rozsahu 100%.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením.

54. Podľa § 18n ods. 1 písm.d) a ods.2 písm.d) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 01.06.2023, od 1. júna 2023 sa Okresný súd
Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva

v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu
Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. S poukazom na uvedené
preto o žalobách v občianskoprávnych veciach , ktoré boli podané na zaniknutý Okresný súd Bratislava
II do 31.05.2023, je príslušný konať a rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.