Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 6, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/6/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121550779

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6121550779.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

24C/6/2012
– 25 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
Poľnohospodárska spoločnosť, a.s., IČO: 45 939 292, so sídlom Š. Moysesa 427/81, 965 01 Žiar nad
Hronom, zastúpený Legal s.r.o., IČO: 47 248 726, so sídlom Vajanského 384/12, 966 22 Lutila, proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený JUDr. Evou
Považanovou, advokátkou so sídlom Jiráskova 400/21, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 7.002,86
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

24C/6/2012

– 25 –

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.501,43 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.756,43 Eur od 31.12.2021 do zaplatenia,

vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.745,- Eur od 07.10.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

24C/6/2012
– 21 –1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 25.11.2021
sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.512,86 Eur
s príslušenstvom. Po pripustení zmien žaloby uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

24C/6/2022-154 zo dňa 18.08.2022 a č.k. 24C/6/2022-256 zo dňa 06.10.2023 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.002,86 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.512,86 Eur od 31.12.2021 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.490,- Eur od
07.10.2023 do zaplatenia.

2.1. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v k.ú. D. E. F.,
obec D. E. F., G. D. E. F., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok H. parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere
XXXXX m2. Žalobca nadobudol výlučné vlastnícke právo k uvedenému pozemku dňa 13.10.2020.
Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. D. E. F., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba
– rodinný dom súp. č. XXX (ďalej len „rodinný dom“) na parcele registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2. Žalovaný nadobúdal vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č.

XXX postupne nasledovne: dňa 12.07.2017 spoluvlastnícky podiel 7/24, dňa 14.02.2018 spoluvlastnícky
podiel 1/6, dňa 10.02.2021 spoluvlastnícky podiel 5/12 a dňa 16.08.2021 spoluvlastnícky podiel 1/8.
2.2. Žalovaný užíva časť pozemku EKN parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu, ako vyplýva z
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX (ďalej len „geometrický plán“), ktorý nechal vypracovať
žalovaný. Rozsah užívania predmetného pozemku žalovaným je vymedzený dielmi 1, 3, 4 a 7

geometrického plánu v celkovej výmere 1039 m2, z ktorých časť je zastavaná rodinným domom, časť
tvorídvoračasťzáhradu.Žalobcaponúkolžalovanémumožnosťnaodkúpenieuvedenejčastipozemku,
a to za cenu určenú na základe znaleckého posudku. Žalovaný návrh neprijal. Žalovaný užíva časť
pozemku vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje.
Za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia nechal žalobca vypracovať znalecký posudok č.

XX/XXXX znalca I. J. J..

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 19Up/1894/2021 zo dňa
22.12.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola

následne dňa 26.01.2022 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

4.1. Žalobca k vyjadreniu zo dňa 26.04.2022, ktorým zároveň navrhol zmenu žaloby, predložil Doplnenie
č. 1 znaleckého posudku č. 37/2021, ktoré obsahuje identifikáciu plôch, z ktorých si uplatňuje nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátane určenia výšky bezdôvodného obohatenia. Aplikujúc výmery

jednotlivých častí pozemku vo vlastníctve žalobcu v zmysle geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/
XXXX zodpovedá časti A výmera XXX m2 - súčet plôch v geometrickom pláne vyznačených parciel
CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX; a časti B výmera XXX m2 - v geometrickom pláne vyznačená
parcela CKN č. XXXX/X.
4.2. Časť A je tvorená jednak pozemkom pod rodinným domom žalovaného o výmere XXX m2

zodpovedajúci zameranej parcele č. XXXX/X, pričom žalovaný sa v priebehu konania vyjadril, že rodinný
dom súp. č. XXX bol v čase, keď vlastnícke právo k pozemku nadobudol žalobca, zastavaný vo výmere
zodpovedajúcej zameranej parcele č. XXXX/X. Časť A je ďalej tvorená dvorom o výmere XXX m2
zodpovedajúcemu zameraným parcelám č. XXXX/X a XXXX/XX, pričom žalovaný sa v priebehu konania
vyjadril, že pozemok tvoriaci dvor bol v čase, keď vlastnícke právo k pozemku nadobudol žalobca,

oplotený žalovaným vo výmere zodpovedajúcej súčtu plôch zameraných parciel č. XXXX/X K. XXXX/XX.
4.3. Časť B je tvorená záhradou o výmere XXX m2 zodpovedajúcou zameranej parcele č. XXXX/X,
pričom žalovaný sa v priebehu konania vyjadril, že pozemok tvoriaci záhradu bol v čase, keď vlastnícke
právo k pozemku nadobudol žalobca, oplotený žalovaným vo výmere zodpovedajúcej novovzniknutej
parcele č. XXXX/X.

4.4. Podľa predloženého Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX predstavuje všeobecná
hodnota nájmu časti pozemku EKN parc. č. XXX/X, zodpovedajúca ploche spadajúcej do časti
A v zmysle predmetného geometrického plánu, v rokoch 2020 a 2021 sumu 4,235 Eur/m2/rok.
Všeobecná hodnota nájmu časti pozemku EKN parc. č. XXX/X, zodpovedajúca ploche spadajúcej do
časti B v zmysle predmetného geometrického plánu, predstavuje v rokoch 2020 a 2021 sumu 1,538

Eur/m2/rok.
4.5. Žalobca uviedol, že za rok 2020 si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za 79 dní od 13.10.2020 (kedy
žalobcanadobudolvlastníckeprávokpozemku)do31.12.2020.Vtomtoobdobíbolžalovanýpodielovým
spoluvlastníkom rodinného domu v podieloch 7/24 + 1/6. Preto si žalobca vo vzťahu k užívaniu jehopozemku žalovaným vo výmere 135 m2 (zastavanej rodinným domom, spadajúcej do časti A) v roku
2020 uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za 79 dní vo výške 4,235 Eur/m2/rok len
v rozsahu 7/24 + 1/6, čo vyčíslil na 56,56 Eur. Pokiaľ sa jedná o dvor o výmere 491 m2 (spadajúci do

časti A), keďže tento bol už v roku 2020 oplotený žalovaným v celej uvedenej výmere, žalobca vychádzal
z toho, že ho výlučne užíval žalovaný a uplatnil si nárok za 79 dní vo výške 4,235 Eur/m2/rok, čo vyčíslil
na 448,83 Eur. Pokiaľ sa jedná o záhradu o výmere 413 m2 (spadajúcu do časti B), keďže táto bola
už v roku 2020 oplotená žalovaným v celej uvedenej výmere, žalobca vychádzal z toho, že ju výlučne
užíval žalovaný a uplatnil si nárok za 79 dní vo výške 1,538 Eur/m2/rok, čo vyčíslil na 137,10 Eur.

Celkovo si teda žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.10.2020
do 31.10.2020 vo výške 642,49 Eur.
4.6. Za rok 2021 si žalobca uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2021 do
podania žaloby dňa 25.11.2021, t.j. za 329 dní. Pokiaľ sa jedná o plochu zastavanú rodinným domom
žalovaného o výmere 135 m2, spadajúcu do časti A, žalobca vychádzal z výšky nároku 4,235 Eur/
m2/rok, pričom zohľadnil postupné nadobúdanie ďalších spoluvlastníckych podielov na rodinnom dome

žalovaným v priebehu roku 2021. Žalobca si teda uplatnil nárok za 40 dní (01.01.2021 až 09.02.2021)
v rozsahu 7/24 + 1/6, čo vyčíslil na 28,72 Eur; nárok za 187 dní [10.02.2021 (kedy žalovaný nadobudol
ďalší spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome o veľkosti 5/12) až 15.08.2021] v rozsahu 7/24 + 1/6
+ 5/12, čo vyčíslil na 256,30 Eur a nárok za 102 dní [16.08.2021 (kedy sa žalovaný stal výlučným
vlastníkom rodinného domu) až 25.11.2021] v rozsahu 1/1, čo vyčíslil na 159,77 Eur. Pokiaľ sa jedná

o dvor o výmere 491 m2 (spadajúci do časti A), žalobca vychádzal z výšky nároku 4,235 Eur/m2/
rok, pričom vychádzal z výlučného užívania pozemku žalovaným (keďže bol ním oplotený) a nárok za
obdobie od 01.01.2021 do 25.11.2021 vyčíslil na 1.874,29 Eur. Pokiaľ sa jedná o záhradu o výmere
413 m2 (spadajúcu do časti B), žalobca vychádzal z výšky nároku 1,538 Eur/m2/rok, pričom vychádzal
z výlučného užívania pozemku žalovaným (keďže bol ním oplotený) a nárok za obdobie od 01.01.2021

do 25.11.2021 vyčíslil na 572,54 Eur. Celkovo si teda žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.01.2021 do 25.11.2021 vo výške 2.891,62 Eur.

5. Žalobca k vyjadreniu doručenému súdu dňa 03.10.2023, ktorým zároveň navrhol zmenu žaloby,
predložil znalecký posudok č. X/XXXX znalca I. J. J., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu

predmetných častí pozemku EKN parc. č. XXX/X, užívaných žalovaným v roku 2022 na sumu 4,495
Eur/m2/rok pre časť A (časť pozemku zastavanú rodinným domom a tvoriacu dvor) a sumu 1,638 Eur/
m2/rok pre časť B (tvoriacu záhradu). Žalobca s poukazom na uvedený znalecký posudok sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 v celkovej výške 3.490,-
Eur s príslušenstvom. Celkovo sa teda žalobca v konaní po tejto poslednej zmene žaloby domáhal

priznania sumy 7.002,86 Eur s úrokmi z omeškania tak, ako tunajší súd túto zmenu žaloby pripustil
uznesením č.k. 24C/6/2022-256 zo dňa 06.10.2023.

6.1. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že rodinný dom súp. č. XXX na
parcele CKN č. XXXX/X nadobudol tak ako uvádza žalobca postupne na základe zmlúv od svojich

príbuzných (bratancov). Ich rodičia K. B. (strýko žalovaného) s manželkou A. tieto nehnuteľnosti kúpili
od Poľnohospodárskeho družstva Žiar nad Hornom (ďalej prípadne len „PDZH“) kúpnou zmluvou z
30.07.1996, v ktorej je predmet kúpy špecifikovaný ako rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X
s príslušenstvom a vonkajšími úpravami. Stavbu, dvor a záhradu malo vo vlastníctve vtedajšie PDZH,
ktoré zrejme rodinný dom súp. č. XXX aj postavilo a spolu s pozemkami oplotilo. Nehnuteľnosti dávalo do

užívania svojim zamestnancom, ktorým nakoniec dom s príslušenstvom aj predalo. Potom ako pozemky
zdedili deti uvedených vlastníkov (bratanci žalovaného), títo mu postupne svoje podiely darovali z
dôvodu, že nehnuteľnosti neužívali a nemali finančné zdroje na ich opravu. Žalobca, ktorý skupoval
pozemky v časti k.ú. D. E. F., mal vedomosť o tom, že na parcele EKN č. XXX/X o celkovej výmere
10234 m2 vedenej ako orná pôda, pozemok umiestnený v zastavanom území obce, sa nachádzajú

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Napriek tomu si pozemky kúpil a následne začal žalovaného
„vydierať“, aby si pozemky pod domom, dvorom a záhradou odkúpil od žalobcu za čiastku 50,- Eur/m2,
neskôr 100,- Eur/m2, resp. aby mu všetko žalovaný predal do vlastníctva. S týmto žalovaný nesúhlasil,
nakoľko rodinný dom s pozemkami užíva na bývanie spolu so svojou rodinou, žiadne iné nehnuteľnosti
nemá, všetky úspory investoval do opravy týchto nehnuteľností.

6.2. Po tom, ako žalovaný nadobudol do vlastníctva posledný podiel z rodinného domu, začal
riešiť pozemok pod domom, dvorom a záhradou a za týmto účelom si dal vypracovať geometrický
plán, ktorý v tomto konaní použil žalobca. Oslovil aj p. J. B. za účelom usporiadania vlastníctva k
pozemkom vo vlastníctve žalovaného, avšak zrejme z dôvodu vysokého veku už nedokázala s nímadekvátne komunikovať. Žalobca v rozpore s právom a dobrými mravmi žiada od žalovaného vydanie
bezdôvodného obohatenia vo forme trhového nájomného z majetku, ktorý žalovaný nadobudol platnými
zmluvami a v rozsahu ako tento kúpili do vlastníctva právni predchodcovia. Žalovaný uviedol, že

bezdôvodne by sa obohatil v prípade, ak by ako stavebník postavil rodinný dom súp. č. XXX na cudzom
pozemku a následne by zastavaný pozemok s dvorom a záhradou oplotil. Toto sa nestalo.

7.1. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že nie je preukázané vlastnícke právo
Poľnohospodárskeho družstva Žiar nad Hronom k dvoru a záhrade, ani k parcele č. XXXX/X. Z kúpnej

zmluvy zo dňa 30.07.1996 vyplýva, že predávajúci (PDZH) bol vlastníkom rodinného domu súp.
č. XXX na parc. č. XXXX/X a predal kupujúcim výslovne dom. Žalovaný nepreukázal nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemkom zo strany svojich právnych predchodcov (bratanci). Žalobca v čase
kúpy pozemku EKN parc. č. XXX/X mal vedomosť jedine o vlastníckom práve žalovaného k stavbe –
rodinnému domu súp. č. XXX. Ponuka na odkúpenie pozemkov, ktoré žalovaný užíva, za 50,- Eur/m2 je v
súlade so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX. Žalovaný nie je vlastníkom žiadneho príslušenstva

k rodinnému domu súp. č. XXX. Príslušenstvom stavby nie je dvor, resp. záhrada, keďže sa jedná
o pozemky, teda samostatne prevoditeľné nehnuteľné veci, ktoré mali byť na účely prevodu vlastníckeho
práva riadne identifikované v kúpnej zmluve. V žalovaným predloženej kúpnej zmluve z 30.07.1996
chýba akýkoľvek prejav vôle jej účastníkov týkajúci sa prevodu pozemkov. Tiež zo zmlúv, na základe
ktorých nadobudol žalovaný vlastníctvo k rodinnému domu súp. č. XXX vyplýva, že predmetom prevodu

bolo výhradne vlastnícke právo k rodinnému domu, a nie k pozemku, na ktorom stavba stojí, príp. k
pozemku tvoriacemu dvor rodinného domu alebo záhradu. Žalovaný nie je, ani nikdy nebol vlastníkom
pozemku, na ktorom stavba stojí, pozemku tvoriacemu dvor rodinného domu a záhradu.
7.2. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že roľnícke družstvo (právny predchodca Poľnohospodárskeho družstva Žiar
nad Hronom) aj keď nebolo vlastníkom, bolo užívateľom pozemkov a užívalo ich nepretržite až do doby,

kým ich v r. 1996 nepredalo, a malo tak nadobudnúť vydržaním vecné bremeno, tak družstvo nemohlo
nadobudnúť právo z vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorú užívalo na základe zmluvy, keďže taký
právny stav nadobudnutie vecného bremena vydržaním priamo vylučuje.

8.1. Žalovaný v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že poľnohospodárske družstvo malo v čase,

kedy došlo k realizácii stavby rodinného domu súp. č. XXX, k predmetným pozemkom právo
družstevného užívania pôdy, ktoré mu umožňovalo na takto združených pozemkoch realizovať aj
výstavbu budov. O zápis domu do katastra nehnuteľností požiadalo družstvo písomne podaním zo
04.12.1995 označeným ako Žiadosť o zápis stavieb do katastra nehnuteľností. Prílohu žiadosti tvoril
aj geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX z 27.06.1995, z ktorého vyplýva, že pôvodná parcela č.

XXX bola v roku 1995 vo vlastníctve družstva, vedená ako roľa o výmere XXXXX m2. Rodinný dom
družstvo dávalo do nájmu svojim zamestnancom na účel bývania. Aj kupujúci K. B. (strýko žalovaného)
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy s družstvom 30.07.1996 bol zamestnancom družstva a nájomcom
rodinného domu súp. č. XXX aj s pozemkami, ktoré boli už v tom čase oplotené vo väčšom rozsahu ako
sú v súčasnosti. Družstvo pri predaji rodinného domu súp. č. XXX právnym predchodcom žalovaného

kúpnou zmluvou z 30.07.1996 nemohlo previesť na kupujúcich aj vlastníctvo k družstevným pozemkom,
pretože sa jednalo o pozemky spoločne obhospodarované. Avšak medzi predávajúcim a kupujúcimi
došlo k dohode, ktorá kupujúcich oprávňovala užívať aj pozemky pod domom, dvor a záhradu, tak
ako boli už v tom čase oplotené. Dom súp. č. XXX nie je stavbou na cudzom pozemku postavenou
žalovaným. Ide o stavbu ktorá v čase zápisu do katastra patrila družstvu, vlastniacemu aj pozemky pod

stavbou a priľahlé pozemky užívané ako dvor a záhradu. Tieto družstvo prenechalo bezodplatne do
užívania kupujúcim, ktorí ich v dobrej viere užívali ako vlastné. Dobromyseľnosť predávajúceho mala
okrem iného za dôsledok začatie plynutia vydržacej doby pre vznik vecného bremena výkonom práva
(vydržaním).
8.2. Rodinný dom spolu s dvorom, záhradou a zastavaným pozemkom žalovanému darovali jeho

príbuzní (bratanci) darovacími zmluvami v priebehu rokov 2017 až 2021 v stave ako tieto nehnuteľnosti
zdedili po svojich rodičoch, t.j. aj s oplotením celého pozemku. Za účelom zosúladenia stavu užívacieho
so stavom právnym si žalovaný v roku 2021 dal vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX
zo dňa 09.09.2021, pretože zistil že pozemok CKN č. XXXX/X existuje, avšak list vlastníctva k nemu
nie je založený.

8.3. Žalobca nadobudol do vlastníctva pozemok EKN č. XXX/X o výmere XXXXX m2 kúpnou zmluvou
z 02.10.2020 ako ornú pôdu za kúpnu cenu 0,20 Eur/m2, ktorá je hlboko pod všeobecnou hodnotou
týchto nehnuteľností. S poukazom na čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy žalobca v čase kúpy vedel, že na
pozemku sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX, ktorého vlastník užíva aj pozemky k nemu patriace,t.j. zastavanú plochu, dvor a záhradu, tak ako sú oplotené. Žalobca nemá nárok na trhové nájomné za
pozemky kúpené ako orná pôda. Obvyklá výška nájmu takýchto pozemkov bola určená Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre r. 2020 na základe ustanovení zákona č. 504/2003 Z.z. o

nájme poľnohospodárskych pozemkov, postupom podľa vyhlášky č. 172/2018 Z.z. a pre k.ú. D. E. F.
je nájomné 62,40 Eur/hektár/rok. Za tohto stavu predstavuje uplatnenie náhrady za užívanie takéhoto
pozemku zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

9. Súd nariadil vo veci pojednávania v dňoch 10.03.2022, 12.05.2022 a 06.10.2023, na ktorých vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného a svedka.

10.1. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že rozdiel medzi hodnotou bezdôvodného
obohatenia na 1 m2 určeného pre časť A a pre časť B predmetnej plochy užívanej žalovaným vychádza z
územnoplánovacej informácie podľa územného plánu J. D. E. F., ktorý stanovuje rôzny spôsob užívania
jednotlivých častí, pričom pre časť A, ktorú tvoria diely 3, 4 a 7 v zmysle geometrického plánu je

stanovené funkčné užívanie na bývanie, na IBV a ostatné je verejná zeleň, preto je tam rozdiel vo výške
bezdôvodného obohatenia pre tieto dve časti.
10.2. Žalobca sa stretol so žalovaným za účelom mimosúdneho riešenia situácie, kde mu ponúkli
odkúpenie nehnuteľností za cca 50,- Eur/m2. Toto zo strany žalovaného akceptované nebolo. Ďalšia
možnosť bola, že by nehnuteľnosti spoločne predávali s tým, že by si následne kúpnu cenu rozdelili

podľa nejakého vopred dohodnutého vzorca, to tiež žalovaný odmietol. Žalovaného dopredu upozornili,
že si voči nemu budú uplatňovať nároky z bezdôvodného obohatenia.
10.3. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX nevyplýva, že by v čase jeho vyhotovenia bolo
vlastníkom spornej parcely XXX poľnohospodárske družstvo a nie právna predchodkyňa žalobcu.
Nebol preukázaný vzťah poľnohospodárskeho družstva, príp. jeho právneho predchodcu k parcele

č. XXX a k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod stavbou, ktoré tvoria dvor a ktoré tvoria záhradu
rodinného domu vo vlastníctve žalovaného. Nebolo preukázané, že by PD ako domnelý právny
predchodca vo vzťahu k užívaciemu právu k predmetnej nehnuteľnosti postúpil právo užívania na
právnych predchodcov žalovaného, ani že by právni predchodcovia postúpili akékoľvek užívacie právo
k pozemkom na žalovaného. Dobromyseľnosť žalovaného neexistuje, nebol preukázaný žiadny titul,

ktorým by nadobudol užívacie právo k pozemkom. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že žalobca nadobudol
pozemok EKN parc. č. XXX/X ako ornú pôdu, u parciel registra „E“ nie je druh pozemku záväzným
údajom katastra.
10.4. Zo záznamu orgánu štátneho stavebného dohľadu vyplýva, že samotný žalovaný sa správa hrubo
v rozpore s dobrými mravmi, keď všetky svoje stavby realizuje na predmetnom pozemku bez toho, že

by si splnil základné povinnosti vyplývajúce zo stavebného zákona. Rekonštruoval dom, postavil plot,
robil ďalšie zásahy bez toho, že by vôbec rekonštrukciu ohlasoval, príp. požiadal o vydanie stavebných
povolení. Žalovaný tiež dlhodobo skladuje na týchto pozemkoch stavebný odpad.
10.5. Pokiaľ zo zákona č. 123/1975 Zb. vyplývalo pre poľnohospodárske družstvá právo bezodplatného
užívania poľnohospodárskej pôdy na časovo neobmedzenú domu, účinky tohto zákona zanikli a právni

predchodcovia žalovaného kupovali rodinný dom od poľnohospodárskeho družstva v roku 1996 za úplne
iného právneho stavu. Žalobca netvrdí, že predmetný dom je čiernou stavbou. Rodinný dom žalovaného
v jeho pôvodnej výmere bol legálnou stavbou. Nelegálne sa stalo rozširovanie tohto rodinného domu zo
strany žalovaného po tom, ako nadobudol vlastnícke právo k nemu. Ani jedna zo zmlúv, ktorými žalovaný
nadobúdal spoluvlastnícke podiely na predmetnom rodinnom dome, neobsahuje žiadnu zmienku o tom,

že predmetom prevodu by boli aj nejaké pozemky. Pokiaľ žalovaný kupoval rodinný dom bez pozemkov,
musel si byť vedomý toho už pri prvej kúpe podielu na tomto rodinnom dome a nič mu nebránilo, aby
kontaktoval vlastníčku predmetných pozemkov, v tom čase p. B., teda právnu predchodkyňu žalobcu so
žiadosťouoodkúpenietýchtopozemkov.Kúpnuzmluvu,ktorúuzatváralžalobcasp.B.,právnyzástupca
žalobcu autorizoval ako advokát, bol prítomný pri jej uzatváraní a podpisovaní, žiadny p. L. tam prítomný

nebol a štatutárny zástupca žalobcu ani právny zástupca žalobcu takúto osobu nepoznajú.

11.1. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaniach uviedla, že predmetný dom bol postavený v
r. XXXX. Vychádzajú z toho, že stavba bola zrealizovaná v tom čase Jednotným roľníckym družstvom,
neskôr Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Žiari nad Hronom. Družstvo malo uzatvorenú

hospodársku zmluvu, zrejme za účelom trvalého užívania pozemkov, na ktorých sú tieto stavby a
celý areál k nim patriaci. Od toho r. 1951 sú tie domové nehnuteľnosti, záhrada a dvor užívané v
takomto rozsahu, dokonca boli užívané ešte vo väčšom rozsahu. Roľnícke družstvo, aj keď nebolo
vlastníkom, bolo užívateľom týchto pozemkov a užívalo ich nepretržite až do doby, kým v r. 1996 ichnepredalo právnym predchodcom žalovaného a v podstate nadobudlo vydržaním vecné bremeno k tým
zastavaným pozemkom, záhrade a dvoru. V roku 1996 malo družstvo zriadené užívacie právo k týmto
pozemkom a od r. 1950 do r. 1996 uplynula značná doba, pričom na základe toho užívacieho práva

došlo vydržaním k vzniku vecného bremena k pozemkom, ktoré boli zastavané, ktoré slúžili ako dvor a
záhrada a boli oplotené. Nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, lebo žalovaný nadobudol dom v
dobrej viere, že nadobúda okrem stavieb aj toto vecné bremeno k pozemkom.
11.2. Súčasťou geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX z 27.06.1995 je výkaz výmer jednotlivých
parciel a vyplýva z neho, že pozemkovoknižná parcela č. XXX v tom čase patrila poľnohospodárskemu

družstvu. Týmto geometrickým plánom sa z parcely č. XXX vyčleňovala parcela č. XXXX, ktorá bola
rozdelená na tri časti. Časť XXXX/X sú pozemky, ktoré boli oplotené a nachádzajú sa okolo dvojdomu
súp. č. XXX. Pozemok, tak ako ho užívali obyvatelia dvojdomu, bol oplotený múrom, ktorý vybudovalo
poľnohospodárskedružstvo.Vychádzajúcztýchtoskutočnostímážalovanýzato,ževuvedenomobdobí
PD bolo vlastníkom parcely č. 691, ktorá bola vedená ako roľa o výmere XXXXX m2. Aj z predloženého
výpisu z evidenčného listu č. 2 pre k.ú. D. E. F. vyplýva, že celý pozemok č. XXXX v tom čase patril

Poľnohospodárskemu družstvu Žiar nad Hronom. Poľnohospodárske družstvo v r. 1996 predalo stavbu
– rodinný dom právnym predchodcom žalovaného a dalo im do užívania i pozemky pod domom a
priľahlé pozemky, tzn. zastavanú plochu, záhradu a dvor. Tieto právni predchodcovia žalovaného užívali
nikým nerušení a nadobudli právo vecného bremena k týmto pozemkom po uplynutí vydržacej doby,
tzn. v r. 2006. Počas ich užívania došlo k zhodnoteniu týchto pozemkov, nakoľko keď ich prebrali, boli

v zanedbanom stave.
11.3. Žalovaný si myslí, že predávajúca právna predchodkyňa žalobcu nebola schopná vzhľadom na
jej vek posúdiť kúpnu zmluvu, keďže pozemky predala žalobcovi za 0,20 Eur/m2, čo je hlboko pod
všeobecnou hodnotou pozemkov v tejto lokalite. Žalobca sa domáha neprimerane vysokého plnenia,
ktoré mu malo vzniknúť údajne titulom bezdôvodného obohatenia a dochádza k zneužívaniu práva

vlastníka, čiže výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný užíva tieto pozemky ako zastavanú
plochu, dvor a záhradu na bývanie pre účely seba a svojej rodiny. S predchádzajúcou vlastníčkou
pozemkov žalovaný nemohol jednať pred vyhotovením geometrického plánu, ktorý špecifikoval
zastavanú plochu, záhradu a dvor, a ten si dal spraviť až keď sa stal výlučným vlastníkom stavieb. V
dome č. XXX stále bývali aj pri realizácii jeho opráv ešte príbuzní a právni predchodcovia žalovaného,

jeho bratranci.

12. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že žalobca nadobúdal od žalovaného jeho predchádzajúci
dom, kedy sa žalobca dozvedel, že tieto pozemky nie sú vysporiadané a preto ich urýchlene kúpil
a v súčasnosti od neho vyžaduje vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca od neho požadoval

kúpnu cenu za pozemky 50,- Eur/m2, o mesiac to už bolo 100,- Eur/m2. Predložený geometrický
plán z 09.09.2021 si dal vypracovať žalovaný, nakoľko si chcel predmetné nehnuteľnosti a pozemky
vysporiadať. Geometrický plán zachytáva pozemky, ktoré sú oplotené. V minulosti jeho právni
predchodcovia, ako aj susedia užívali pozemky v ešte väčšom rozsahu. Dom aj so sklenenou terasou
bol vybudovaný v rozsahu dielu 4 predmetného GP už v čase, keď žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke

podiely na dome, okolo r. 2018-2019. Žalovaný celé nehnuteľnosti užíva až od októbra 2021. Predtým
ešte nenadobudol všetky spoluvlastnícke podiely k domu a predmetné pozemky boli zarastené
a neudržiavané. Dom začal prerábať, resp. rekonštruovať v čase, keď nadobudol dve čiastky k domu,
kde po dohode s bratrancami získal právo užívania a prestavby domu. Na otázku kedy oplotil pozemky
v rozsahu dielov 1, 3, 4, 7 geometrického plánu žalovaný uviedol, že tie pozemky už boli oplotené

predtým, ešte vo väčšom rozsahu. On rekonštruoval oplotenie v r. 2017-2018, oplotil si to v menšom
rozsahu, ako to bolo pôvodne užívané, a to z dôvodu, že tam chodila zver a bezdomovci. Ploty už
existovali, avšak bolo ich potrebné opraviť. Žalovaný zbúral starý plot a postavil nový, ale žiadne ďalšie
oplotenie nestaval. Právnu predchodkyňu žalobcu žalovaný oslovoval, bola to však pani vo vysokom
veku a nedalo sa s ňou už nič riešiť. V čase, keď pozemky od nej nadobudol žalobca, mala už 90

rokov. Žalovaný s ňou telefonoval, dohodli sa, že keď príde vnuk, tak sa dohodnú a spíšu dohodu,
avšak vnuk neprišiel a toto využil žalobca, ktorý rýchlo odkúpil pozemky. Žalovaný bol dohodnutý na
odkúpení pozemkov s jej vnukom, ktorý ju opatroval, jednalo sa o p. L., p. B. bola v tom čase už na
lôžku. O stavebné povolenie na rekonštrukciu domu žalovaný nežiadal, lebo sa dohodol s bratrancami.
Súhlas od právnej predchodkyne žalobcu na vykonávanie stavebných prác, teda rekonštrukcie domu,

prístrešku, plota si žalovaný nežiadal, nedalo sa o tom s ňou už komunikovať. Tieto práce jej žalovaný
neoznamoval, avšak bol dohodnutý s vnukom právnej predchodkyne žalobcu, kde sa okrem iného mala
riešiť aj kúpa pozemku, ale kým sa to vyriešilo, tak do toho vstúpil žalobca. Stavebný odpad na pozemkubol žalovaného, v súčasnosti ho už odpratáva, lebo ho na to počas stavebného dozoru upozornili. Súhlas
na jeho skladovanie nežiadal.

13. Svedkyňa M. B. uviedla, že žalovaný je jej susedom. Pokiaľ vie, tak družstevníci, čo tam bývali
a dostali tie byty od družstva, tak mali v užívaní tie pozemky. Bývali tam aj jej rodičia a užívali pozemky
v takom rozsahu v akom chceli. Ona s rodičmi sa nasťahovali do predmetného domu v roku 1975 na
základe toho, že pracovali na družstve. Dom aj všetko bolo v ich užívaní. Pokiaľ vie, jej rodičia kúpili dom
v roku 1997, družstvo vtedy odpredávalo tieto byty. Jedná sa o dom súpisné číslo XXX/XX. Pozemky

boli pred nasťahovaním sa v spustnutom stave. Keď tam prišli, začali to udržiavať, družstvo proti tomu
nemalo námietky, voči tomu, že tieto pozemky užívajú. Pozemky svedkyňa užíva stále v takom rozsahu,
ako to užívali už jej rodičia. Keď rodičia odkúpili ten dom, tak časom odkúpili aj pozemky od mesta. Nevie
sa vyjadriť, za akú cenu odkupovali pozemky rodičia. Ona keď naposledy odkupovala pozemky, tak bolo
to za necelých 10,- Eur/m2. Rodina B. užívala druhú časť dvojdomu ešte skôr, robili na družstve dlhšie.
Môže byť, že svedkyňa odkupovala pozemky pod svojím domom a v jeho bezprostrednej blízkosti v roku

2008. Kupovali ich vtedy od mesta, boli to mestské pozemky, bolo to ešte za koruny, bolo to 300,- Sk/m2.
Ďalšie pozemky v okolí svojho domu svedkyňa kúpila v roku 2019 tiež od mesta, bolo to za tých necelých
10,-Eur za m2. Ostatní užívatelia pozemkov v okolí to majú odkúpené. Sú tam nejakí záhradkári, je tam
7 alebo 8 záhradiek, majú to aj oplotené. Svedkyňa nebola prítomná pri tom, keď právni predchodcovia
žalovaného, teda B. uzatvárali s družstvom kúpnu zmluvu týkajúcu sa domu. Družstvo predávalo dom,

pozemky si svedkyňa kúpila sama.

14. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. E. F., obec D. E. F., G. D. E. F. vyplýva, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemku EKN parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXXXX m2.
15. Z kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2020 (č.l. 104-105 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom

ako kupujúcim a J. J. L. B., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou. Predmetom kúpy bol okrem iných
pozemkov v k.ú. D. E. F. aj pozemok EKN parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXXXX m2 z výlučného
vlastníctvapredávajúcej.Kúpnacenazavšetkyprevádzanépozemkyboladohodnutávovýške0,20Eur/
m2, t.j. na pozemok EKN parc. č. XXX/X pripadala kúpna cena 2.046,80 Eur, ktorá mala byť zaplatená
v deň uzavretia kúpnej zmluvy na bankový účet predávajúcej. Podľa čl. IV ods. 2 zmluvy, kupujúci

prehlasuje, že pozná skutočný stav prevádzaných nehnuteľností z ohliadky na mieste samom a v takom
stave, v akom sa nachádzajú, predmetné nehnuteľnosti kupuje.

16. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. E. F., obec D. E. F., G. D. E. F. vyplýva, že žalovaný je výlučným
vlastníkom stavby – rodinný dom súp. č. XXX postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX/X. Právny

vzťah k pozemku CKN parc. č. XXXX/X nie je evidovaný na žiadnom liste vlastníctva.
17. Z darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 06.06.2017 (č.l. 98 spisu) v znení opravnej
doložky zo dňa 21.06.2017 (č.l. 99 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným ako obdarovaným
a K. B., nar. XX.XX.XXXX, ako darcom. Predmetom daru boli spoluvlastnícke podiely darcu o veľkosti
1/8 a 1/6, t.j. spolu 7/24 na rodinnom dome súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č.

XXXX pre k.ú. D. E. F.. Z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu bol akýkoľvek
pozemok. Rozhodnutie o povolení vkladu tejto darovacej zmluvy bolo vydané orgánom katastra pod č.
L. XXXX/XXXX, právoplatné dňa 12.07.2017.
18. Z darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice zo dňa 27.12.2017 (č.l. 100 spisu) súd zistil, že bola
uzavretá medzi žalovaným ako obdarovaným a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako darcom. Predmetom daru

bol spoluvlastnícky podiel darcu o veľkosti 1/6 na rodinnom dome súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/
X, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. D. E. F.. Z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva, že by predmetom
prevodu bol akýkoľvek pozemok. Rozhodnutie o povolení vkladu tejto darovacej zmluvy bolo vydané
orgánom katastra pod č. L. X/XXXX, právoplatné dňa 14.02.2018.
19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2021 (č.l. 102-103 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným

ako kupujúcim a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcim. Predmetom kúpy bol spoluvlastnícky
podiel predávajúceho spolu o veľkosti 5/12 na rodinnom dome súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/
X, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. D. E. F.. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by predmetom
prevodu bol akýkoľvek pozemok. Rozhodnutie o povolení vkladu tejto kúpnej zmluvy bolo vydané
orgánom katastra pod č. L. XXX/XXXX, právoplatné dňa 10.02.2021.

20. Z darovacej zmluvy zo dňa 11.03.2021 (č.l. 101 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným
ako obdarovaným a J. B., nar. XX.XX.XXXX, ako darcom. Predmetom daru bol spoluvlastnícky podiel
darcu o veľkosti 1/8 na rodinnom dome súp. č. XXX na parcele CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č.
XXXX pre k.ú. D. E. F.. Z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu bol akýkoľvekpozemok. Rozhodnutie o povolení vkladu tejto darovacej zmluvy bolo vydané orgánom katastra pod č.
L. XXXX/XXXX, právoplatné dňa 16.08.2021.

21. Z výpisu z evidenčného listu č. 2 pre k.ú. D. E. F. (č.l. 162 spisu) vyplýva, že užívateľom pozemku č.
XXXX o výmere XXXX m2 s poznámkou „poľnoh. obj.“ bolo JRD ČSSR Žiar nad Hronom, resp. držiteľom
alebo inou oprávnenou osobou pozemku CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2 bolo Poľnohospodárske družstvo Žiar nad Hronom. Výpis obsahuje poznámku Okresného
úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, že od roku 1993 sa evidenčné listy neaktualizujú.

22. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 27.06.1995 vyhotoviteľa L. N., úradne
overeného orgánom katastra dňa 11.07.1995 pod č. XXX/XX (č.l. 126 spisu) vyplýva, že mal slúžiť okrem
iného pre účely určenia vlastníckeho práva k parcelám č. XXXX/X, 3. Geometrickým plánom boli, pokiaľ
sa jedná o stav právny, v rámci existujúceho pozemku PK parc. č. XXX, vedeného ako roľa o výmere
XXXXX m2 zamerané pozemky (diel 3) KN č. XXXX/X – zastavaná plocha (poľnohosp. obj.) o výmere

XX m2 a (diel 4) KN č. XXXX/X – zastavaná plocha (poľnohosp. obj.) o výmere XX m2. Pokiaľ sa jedná
o parcelu PK č. XXX, v rámci nového stavu mala byť vedená ako roľa o výmere XXXXX m2 s tým, že
vlastník mal zostať „doterajší“ bez toho, aby ho geometrický plán akokoľvek identifikoval. V rámci stavu
podľa súboru popisných informácií KN sa uvedené dva novovytvorené pozemky č. XXXX/X a XXXX/X
mali odčleniť od dovtedajšieho pozemku KN č. XXXX - zastavaná plocha (poľnohosp. obj.) o výmere

XXXX m2 s tým, zvyšok tohto pôvodného pozemku mal v rámci nového stavu byť vedený ako KN č.
XXXX/X – zastavaná plocha o výmere XXXX m2 s tým, že vlastník mal zostať „doterajší“ bez toho,
aby ho geometrický plán akokoľvek identifikoval. U novovzniknutých pozemkov č. XXXX/X K. XXXX/
X geometrický plán predpokladal, že by sa ich vlastníkom malo stať Poľnohospodárske družstvo Žiar
nad Hronom, nevyplýva z neho však na základe akého právneho úkonu, resp. právnej skutočnosti by

k tomu malo dôjsť.

23. Z oznámenia J. D. E. F. o pridelení súpisného čísla zo dňa 06.10.1995 (č.l. 127 spisu) vyplýva, že
bolo adresované Poľnohospodárskemu družstvu Žiar nad Hronom, pričom mesto oznámilo PDZH, že
stavbe Rodinný dom na ulici C. O. XX, XX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X v k.ú. D.

E. F., ktorého vlastníkom je (v oznámení je vynechané voľné miesto, žiadny vlastník pozemkov nie je
uvedený) bolo pridelené súpisné číslo XXX. Vlastníkom uvedenej stavby je Poľnohospodárske družstvo
Žiar nad Hronom. Stavba bola daná do užívania v roku 1960. Vzhľadom na to, že sa jedná o budovy
vybudované pred rokom 1964, PDZH predložilo čestné prehlásenie predsedu družstva, že na stavbu sa
u žiadateľa nenachádzajú kópie stavebných a kolaudačných rozhodnutí.

24.ZožiadostiPDŽiarnadHronomozápisstaviebdokatastranehnuteľnostízodňa04.12.1995(č.l.125
spisu) vyplýva, že PDZH požiadalo orgán katastra o zápis stavieb, ktoré sú vlastníctvom PD, do katastra
nehnuteľností. Jedná sa o rodinné domy identifikované GP č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 27.06.1995,
ktoré boli postavené v r. 1956-1960. Na základe uvedenej žiadosti bol vykonan záznam do katastra pod

č. P./XXXX.

25. Zo znaleckého posudku č. 41/4 zo dňa 13.06.1996 znalca L. C. (č.l. 243-248 spisu) vyplýva, že
objednávateľom bolo PD Žiar nad Hronom, účelom posudku bolo stanovenie ceny nehnuteľností za
účelom zmluvného prevodu. Predmetom ohodnotenia bol rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/

X v k.ú. D. E. F.. Podľa posudku ide o objekt dvojdomu umiestneného na pozemkoch parc. č. XXXX/
X K. XXXX/X pod súp. č. XXX. Predmetom tohto posudku je len rodinný dom umiestnený na parc. č.
XXXX/X, ktorého užívateľom je K. B.. Výstavba rodinného domu bola vykonaná v r. 1951. Zastavaná
plocha bola vypočítaná na XX,XX m2. Vonkajšie úpravy tvorí prípojka vody a kanalizácie, vybudované
v r. 1951. Zo záveru posudku vyplýva, že celková hodnota nehnuteľností rodinného domu (bez hodnoty

pozemku) súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X v meste D. E. F. bola zaokrúhlene 114.200,- Sk.
26. Z výpisu z dobového LV č. XXX pre k.ú. D. E. F. (č.l. 83 spisu, ktorý je aj prílohou znaleckého posudku
č. XX/X) vyplýva, že výlučným vlastníkom rodinných domov súp. č. XXX a 119 bolo Poľnohospodárskej
družstvo Žiar nad Hronom. Na liste vlastníctva nie sú uvedené žiadne pozemky.

27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.1996 (č.l. 53-54 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcim
Poľnohospodárske družstvo Žiar nad Hronom, IČO: 00 027 995, a kupujúcimi K. B., nar. XX.XX.XXXX,
s manželkou A. B., nar. XX.XX.XXXX. V zmluve je uvedené, že predávajúci je vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej v katastri nehnuteľností pre k.ú. D. E. F. na LV č. XXX – rodinný dom č.s. XXX na parc. č.XXXX/X s príslušenstvom a vonkajšími úpravami v celosti. Podľa čl. II zmluvy, predávajúci predáva
rodinný dom podľa čl. I tejto zmluvy pre kupujúcich, ktorí ho kupujú do svojho spoluvlastníctva v BSM
v celosti. Dohodou účastníkov zmluvy bola stanovená kúpna cena 18.800,- Sk. V zmluve je uvedené,

že kúpna cena podľa znaleckého posudku č. 41/4 znalca V. Pračku je 144.200,- Sk. Podľa čl. IV zmluvy,
dôvodom predaja-kúpy je skutočnosť, že predávajúci dom neužíva, dom užívajú kupujúci, ktorí mienia
tentonadobudnúťdosvojhospoluvlastníctva.Kúpa-predajsauskutočňujebeztiarch.Podľačl.Vzmluvy,
kupujúci prehlasujú, že poznajú skutočný stav kupovaných nehnuteľností, nemajú voči nemu žiadne
výhrady a ich osobitné vlastnosti si nevymieňujú.

28. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 09.09.2021 vyhotoviteľa Q. R., úradne
overeného G. S. D. E. F., katastrálny odbor dňa 05.10.2021 pod č. T./XXXX (č.l. 7-9 spisu) vyplýva, že
slúžil okrem iného na zameranie rodinného domu na parcele č. XXXX/X. Geometrickým plánom boli v
rámci existujúceho pozemku EKN parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere XXXXX m2 zamerané pozemky
(diel 1) CKN parc. č. XXXX/X – záhrada o výmere XXX m2; (diel 3) CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2; (diel 4) CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2 a (diel 7) CKN parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2.

29.1. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.10.2021 znalca I. J. J. (č.l. 10-33 spisu) v znení jeho
Doplnenia č. 1 zo dňa 03.04.2022 (č.l. 111-120 spisu) vyplýva, že predmetom ohodnotenia je pozemok

vintravilánemestaD.E.F.EKNparc.č.XXX/X,vkatastrinehnuteľnostíevidovanýakoornápôda.VCKN
stave sa jedná o p.č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvorie), p.č. XXXX/X (zastavaná plocha a nádvorie)
a p.č. XXXX (záhrada). Bolo zistené, že na pozemku CKN p.č. XXXX/X je umiestnený rodinný dom,
na ostatných pozemkoch je dvor a záhrada využívané majiteľom domu. Na základe objednávky nebola
ohodnocovaná celá parcela, ale len jej časť, a to za účelom stanovenia jednotkovej ceny ročného nájmu.

Ohodnocovaná časť parcely má v zmysle územného plánu rôzne funkčné využitie, preto je výpočet
vykonaný po častiach. Členenie pre účely výpočtu je nasledovné:
29.2. Časť „A“, ktorá je predmetom ohodnotenia a zahŕňa pozemky č. XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X
(spolu výmera 626 m2), zakreslené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 09.09.2021,
má v územnom pláne mesta prípustné využitie na výstavbu rodinných domov, poľnohospodárku

malovýrobu a drobnochov (hospodárske súkromné záhrady pri rodinnom dome).
29.3. Časť „B“, ktorá je predmetom ohodnotenia a zahŕňa pozemok č. XXXX/X (o výmere XXX m2),
zakreslený v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 09.09.2021, má v územnom pláne
mesta prípustné využitie ako zatrávnená plocha s výsadbou zelene a okrasných rastlín.
29.4. V zmysle uvedeného znaleckého posudku mal pozemok EKN parc. č. XXX/X v rozsahu vyššie

identifikovanej časti A v období od 13.10.2020 do 13.10.2021 všeobecnú hodnotu 50,34 Eur/m2
a všeobecná hodnota nájmu bola 4,235 Eur/m2/ročne. Pozemok EKN parc. č. XXX/X v rozsahu vyššie
identifikovanej časti B mal v období od 13.10.2020 do 13.10.2021 všeobecnú hodnotu 29,69 Eur/m2
a všeobecná hodnota nájmu bola 1,538 Eur/m2/ročne.

30.1. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 02.10.2023 znalca I. J. J. (č.l. 168-192 spisu) vyplýva,
že predmetom ohodnotenia bol opäť pozemok v intraviláne mesta Žiar nad Hronom EKN parc. č. XXX/X,
konkrétne jeho časti A a B tak, ako boli definované už v znaleckom posudku č. XX/XXXX. V znaleckom
posudku č. X/XXXX je uvedené, že podľa územnoplánovacej informácie je v súčasnosti celá plocha
pozemku EKN p.č. XXX/X predmetom riešenia zmien a doplnkov č. 8 územného plánu mesta Žiar nad

Hronom, kde má byť zmenené jej funkčné využitie na plochy obytného územia so zástavbou rodinných
domov.
30.2. V zmysle znaleckého posudku č. X/XXXX mal pozemok EKN parc. č. XXX/X v rozsahu vyššie
identifikovanej časti A v období od 01.01.2022 do 31.12.2022 všeobecnú hodnotu 53,14 Eur/m2
a všeobecná hodnota nájmu bola 4,495 Eur/m2/ročne. Pozemok EKN parc. č. XXX/X v rozsahu vyššie

identifikovanej časti B mal v období od 01.01.2022 do 31.12.2022 všeobecnú hodnotu 31,34 Eur/m2
a všeobecná hodnota nájmu bola 1,638 Eur/m2/ročne.

31. Zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 24.03.2022 (č.l. 137-139 spisu) vyplýva,
že bol vykonaný J. D. E. F. ako stavebným úradom v priestoroch pozemkov CKN č. XXXX/X K. XXXX/

X v k.ú. D. E. F., vlastníctvo ku ktorým nie je evidované na liste vlastníctva, a v priestoroch stavby
rodinného domu súp. č. XXX. Bolo zistené, že súčasťou stavby je prístavba zádveria (terasa uzavretá),
strecha predĺžená nad zádverie, prístavba po celej dĺžke stavby (izba + kúpeľňa). Izba pristavaná
cca 2017 – A. B.. Kúpeľňa – nemá vedomosť, cca 1995 – stavalo Poľnohosp. družstvo. Terasa:pôvodná šopa – mala základ, na ktorom sa uskutočnila prístavba cca 2017. Spôsob realizácie bol
svojpomocne, stavebný dozor nemal zabezpečený, stavebný denník neviedol, čas realizácie od 2017.
Bolo zistené, že A. B. žiadne ohlásenie ani stavebné povolenie nepodával. Zo záverov vyplýva, že

stavba je v zmysle stavebného zákona jednoduchou stavbou a môže sa realizovať len na základe
vydaného stavebného povolenia. Po výkone ŠSD pozostávajúceho z obhliadky predmetných stavieb
a predložených listín poverení zamestnanci spoločného stavebného úradu konštatujú, že stavebnými
prácami došlo k porušeniu ustanovení stavebného zákona.

32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 454 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase

uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

33. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

34. Žalobca v konaní tvrdil, že v súčasnosti je a bol aj v rozhodnom žalovanom období (13.10.2020 až
25.11.2021 a 01.01.2022 až 31.12.2022) výlučným vlastníkom pozemku EKN parc. č. XXX/X v k.ú. D.
E. F.. Ďalej tvrdil, že časť tohto jeho pozemku užíva žalovaný bez toho, aby medzi stranami existovala
akákoľvek dohoda o takomto užívaní, resp. aby na takéto užívanie mal žalovaný iný právny titul. Žalobca
sa v konaní odvolával na geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 09.09.2021, z ktorého

možno identifikovať konkrétne časti predmetného pozemku, ktoré užíva žalovaný, a to v celkovej výmere
XXXX m2. Následne žalobca predložil znalecké posudky za účelom preukázania primeranej výšky
odplaty za takéto užívanie. Prepočtom dospel žalobca k výške svojich pohľadávok z titulu bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému.

35. Súd sa stotožnil s právnym posúdením uplatneného nároku ako nároku z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Z teoreticko-doktrinálneho hľadiska je možné viesť diskusiu o tom, či
je konkrétny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné podradiť pod niektorú skutkovú
podstatu v zmysle § 451 ods. 2 a § 454 OZ, alebo je možné na posúdenie nároku aplikovať ajgenerálnu klauzulu bezdôvodného obohatenia v § 451 ods. 1 OZ, obzvlášť v situácii, kedy sa v praxi
bežne vyskytujú prípady obohatenia, ktoré nie je možné jednoznačne podradiť pod žiadnu z osobitných
skutkových podstát. Typickým prípadom je práve skutková podstata zásahu do právnej sféry iného, kam

spadajú aj prípady užívania cudzej veci bez toho, aby tu bola neplatná alebo zrušená zmluva. V každom
prípade judikatúra sa s chýbajúcimi skutkovými podstatami vyporiadava tak, že ich zahŕňa do skutkovej
podstaty plnenia bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti je možné poukázať napr. na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/199/2007 zo dňa 08.01.2008, podľa ktorého príkladom
plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy či iného titulu

oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia bez toho,
aby za to platil úhradu a teda aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti
s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Súd tiež dáva do pozornosti, že zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny
úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia objektívne vznikol (napr.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2012 zo dňa 26.04.2013). Tiež treba uviesť, že kategória

majetkovej ujmy ako predpokladu (podobne ako protiprávnosť) je charakteristická pre deliktuálny nárok
zodpovednosti za škodu – kým pri škode sa sleduje postavenie poškodeného a jeho ujma, ktorú má
škodca nahradiť, v bezdôvodnom obohatení sa pozornosť upriamuje na obohateného a na obohatenie,
ktoré možno/nemožno odčerpať. Ak niekto užíva cudzí pozemok, obohatenie vzniká bez ohľadu na to,
či ho vlastník v danom čase užívať chcel alebo nie a bez ohľadu na to, či pozemok v dôsledku užívania

stratil na hodnote.

36. V konaní nebolo sporné, že časť predmetného pozemku EKN parc. č. XXX/X žalovaný užíva, a to
podľa svojich vlastných vyjadrení ako zastavanú plochu, na ktorej stojí rodinný dom vo vlastníctve
žalovaného, a ďalej ako oplotený dvor a záhradu priľahlé k tomuto rodinnému domu, a to na účely

bývania seba a svojej rodiny. Medzi stranami bola v priebehu konania sporná najmä otázka právneho
titulu, na základe ktorého žalovaný časť pozemku užíva. Žalovaný totiž tvrdil, že k predmetnej
užívanej časti pozemku mal on, resp. ešte jeho právni predchodcovia nadobudnúť vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré ho na takéto bezplatné užívanie oprávňuje, a teda na jeho
strane by nedochádzalo k vzniku žiadneho bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.

37. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti
buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo na prospech určitej

fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka v prospech panujúcej nehnuteľnosti). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže
byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon
a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním). Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu

najmenej 10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva uvedené
v § 134 Občianskeho zákonníka. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom veci, resp. práva po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby,
ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá
je pri právach zodpovedajúcich vecným bremenám desať rokov, c) spôsobilý predmet vydržania. Ako

je predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako
vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie
musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať

len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby

držiteľbolsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemutakýprávnytitulsvedčí.Priposudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, resp. ak vykonáva určité právo. Ide o psychický stav, ojeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci, resp. oprávneného držiteľa práva.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol v rozhodnom žalovanom období
(13.10.2020 až 25.11.2021 a 01.01.2022 až 31.12.2022) výlučným vlastníkom pozemku EKN parc. č.
XXX/X v k.ú. D. E. F.. Žalobcovi jednak svedčí zápis v katastri nehnuteľností a tiež predložil samotnú
kúpnu zmluvu zo dňa 02.10.2020, ktorou predmetný pozemok v celosti kúpil od jeho predchádzajúcej
výlučnej vlastníčky J. J. L. B., nar. XX.XX.XXXX. Kúpna zmluva bola orgánom katastra riadne

zapísaná ako nadobúdací titul žalobcu, ktorý sa stal vlastníkom pozemku na základe povolenia vkladu
vlastníckeho práva dňa 13.10.2020.

39. Žalovaný si vo svojich vyjadreniach v priebehu konania sám odporoval, keď na jednej strane tvrdil,
resp. z predložených dôkazov sa snažil vyvodiť, že nielen stavbu predmetného rodinného domu, ale aj
pozemok pod ním a priľahlé pozemky tvoriace dvor a záhradu, malo vo vlastníctve roľnícke družstvo,

resp. jeho právny nástupca Poľnohospodárske družstvo Žiar nad Hronom, ktoré ich nakoniec spolu
s rodinným domom predalo právnym predchodcom žalovaného (K. B. s manželkou A.) a nakoniec
sa tieto dostali do vlastníctva samotného žalovaného. Na druhej strane žalovaný zároveň tvrdil, že
družstvo nebolo vlastníkom, ale len užívateľom predmetných pozemkov, že ich užívalo oprávnene, že
toto užívacie právo previedlo na právnych predchodcov žalovaného v súvislosti s predajom rodinného

domu a že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia v konečnom dôsledku nadobudli užívacie právo
k zastavanému a oplotenému pozemku vydržaním ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

40. Súd konštatuje, že na základe žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by
roľnícke družstvo, resp. PD ZH boli niekedy vlastníkom pozemkov, tvoriacich predmetnú plochu,

ktorú v súčasnosti užíva žalovaný. Z predloženého výpisu z evidenčného listu č. 2 pre k.ú. D. E.
F. (zachytávajúceho stav pred rokom 1993, odkedy sa evidenčné listy neaktualizujú) vyplýva, že
JRD ČSSR Žiar nad Hronom bolo len užívateľom pozemku č. XXXX o výmere XXXX m2, resp.
PD ZH bolo držiteľom alebo inou oprávnenou osobou pozemku CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Z uvedeného dokladu vlastnícke právo družstva k spornému

pozemku nevyplýva. Je pravdou, že právne predpisy z obdobia predošlého spoločenského zriadenia
na území SR zakotvovali pre (socialistické) poľnohospodárske organizácie inštitút práva užívania
pôdy na zabezpečenie výroby, ktoré bolo bezodplatné a oprávňovalo poľnohospodársku organizáciu,
aby hospodárila s pôdou a iným poľnohospodárskym majetkom v rovnakom rozsahu, akoby bola
vlastníkom a využívala ju na plnenie úloh, ktoré sú predmetom jej činnosti, pričom poľnohospodárska

organizácia mohla v zmysle zákona aj zriaďovať na takýchto pozemkoch stavby potrebné pre jej činnosť
(porov. § 1 a 2 zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na
zabezpečenie výroby). Právo družstevného užívania so v podstate totožným obsahom bolo vo vzťahu
k pozemkom združeným na spoločné družstevné hospodárenie zakotvené naposledy v § 46 zákona
č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že

pokiaľ družstvo (alebo akýkoľvek iný právny subjekt) užíva vec (vrátane napr. pozemku) na základe
konkrétne identifikovateľného právneho titulu odlišného od vlastníckeho práva, nejedná sa o držbu, ale
o detenciu. Detencia síce tiež znamená ovládanie (užívanie) cudzej veci, avšak bez úmyslu nakladať
s ňou ako s vlastnou (typickým príkladom je napr. nájom). Podstatnou skutočnosťou je, že v prípade
detencie neprichádza do úvahy plynutie vydržacej doby vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva,

resp. užívacieho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pretože je vylúčené, aby detentor bol
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí ako vlastníkovi. Pokiaľ by teda družstvo na základe
v minulosti platnej právnej úpravy aj malo právo užívať sporný pozemok, bolo to práve na základe
príslušného zákonného inštitútu. Aj samotný zákon č. 123/1975 Zb. pri inštitúte práva užívania pôdy na
zabezpečenie výroby výslovne uvádzal, že poľnohospodárska organizácia má právo hospodáriť s pôdou

v rovnakom rozsahu, akoby bola vlastníkom, teda priamo zákon jednoznačne konštatoval, v takýchto
prípadoch, že organizácia vlastníkom pozemku nie je a zveroval jej len užívacie práva, ktorých rozsah
bol z hľadiska legislatívnej techniky odvodený od rozsahu užívacích práv prislúchajúcich vlastníkovi veci.
Zuvedenéhovšakjednoznačnevyplýva,žedružstvovzmyslekonštrukcieuvedenéhoprávnehoinštitútu
bolo len detentorom príslušného pozemku, nikdy nebolo jeho držiteľom, a teda nikdy nemohlo byť ani

držiteľom oprávneným. Pokiaľ chýba oprávnená držba, je vylúčené plynutie vydržacej doby. V priebehu
konania nebol produkovaný žiadny dôkaz (žiadna hospodárska ani iná zmluva), z ktorého by vyplývalo
vlastnícke právo družstva k príslušným pozemkom, dnes evidovaným ako súčasť parcely EKN č. XXX/
X v rozsahu, ktorý užíva žalovaný.41. Zákon č. 123/1975 Zb. bol účinný do 23.06.1991 a zákon č. 162/1990 Zb. bol účinný do 31.12.1991.
Stratou účinnosti týchto zákonov zanikli aj akékoľvek právne inštitúty, ktoré v nich mali podklad, ibaže by

ich príslušná následná právna úprava prebrala, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Navyše z ust. §
22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku výslovne vyplýva, že dňom účinnosti tohto zákona (24.06.1991) zaniká ohľadom pôdy právo
družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho
družstva (s odkazom práve na § 46 zákona č. 162/1990 Zb.), ako aj právo užívania pôdy a iného

poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby (s odkazom na zákon č. 123/1975 Zb.). Je
teda zrejmé, že akékoľvek právo družstva užívať predmetné pozemky, ktoré by bolo odvodzované od
inštitútov práva užívania pôdy na zabezpečenie výroby, resp. práva družstevného užívania, zaniklo
spolu so zánikom týchto právnych inštitútov v dôsledku zmeny právnej úpravy. Len pre úplnosť
treba konštatovať, že príslušná zmena právnej úpravy nadväzovala na celkové spoločenské zmeny
a ukončenie socialistického zriadenia, ktoré vo všeobecnosti často povyšovalo užívacie vzťahy nad

vzťahy vlastnícke, pričom podľa súčasnej ústavnej a zákonnej koncepcie je práve vlastnícke právo
najvyššou a zásadne nedotknuteľnou formou právneho panstva nad majetkom. Vo vzťahu k procesnej
obrane žalovaného preto treba konštatovať, že nie je možné odvodzovať právny titul pre prípadné
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu od predošlého práva družstevného užívania.
Jednak tento užívací právny inštitút bez náhrady zanikol ešte pred tým, než PD ZH predalo rodinný dom

právnympredchodcomžalovaného,ajednakajpredtýmdružstvovdanomprípadenebolo(oprávneným)
držiteľom, ale len detentorom predmetných pozemkov, čo vylučuje beh vydržacej doby.

42. Ďalší vývoj z hľadiska skutkového stavu v prejednávanej veci smeroval k tomu, že PD ZH mienilo
predať rodinný dom súp. č. XXX právnym predchodcom jeho súčasných vlastníkov, ktorí dom užívali.

V konaní nebolo sporné, že samotný rodinný dom roľnícke družstvo vybudovalo (v súlade s vtedy
platnou právnou úpravou k tomu ho oprávňujúcou) a vlastnilo, následne ho vlastnil právny nástupca –
PoľnohospodárskedružstvoŽiarnadHronom,pričomstavbaboladanádoužívaniavroku1960.Jednalo
(a jedná) sa pritom o dvojdom súp. č. XXX, ktorý užívali na základe dohody s družstvom na bývanie jeho
zamestnanci, konkrétne jednu časť užívali právni predchodcovia žalovaného K. B. s manželkou a druhú

časť užívali právni predchodcovia svedkyne M. B.. V rámci tohto procesu sa chronologicky najskôr
dali zamerať pozemky, na ktorých jednotlivé časti tohto dvojdomu stáli, a to geometrickým plánom č.
XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 27.06.1995 (č.l. 126 spisu). Bola zameraná časť domu, ktorú užívali právni
predchodcovia žalovaného, pričom bolo zistené, že v tom čase bola touto časťou domu zastavaná
plocha o výmere XX m2, ktorá bola v geometrickom pláne vyznačená ako parcela č. XXXX/X. Z hľadiska

právneho stavu v tom čase uvedená zastavaná plocha bola súčasťou parcely PK č. XXX, vedenej ako
roľa o výmere XXXXX m2, pričom z geometrického plánu nevyplýva, kto bol vlastníkom tohto pozemku
(poodčlenenínovozameranýchparcielmalvlastníkzvyškupôvodnejparcelyzostať„doterajší“beztoho,
aby ho geometrický plán akokoľvek identifikoval). Z hľadiska stavu podľa súboru popisných informácií
KN bola v tom čase plocha zastavaná rodinným domom súčasťou parcely KN č. XXXX, vedenej ako

zastavaná plocha o výmere XXXX m2, pričom z geometrického plánu opäť nevyplýva, kto bol vlastníkom
tohto pozemku (po odčlenení novo zameraných parciel mal zvyšok tohto pôvodného pozemku v rámci
nového stavu byť vedený ako KN č. XXXX/X – zastavaná plocha o výmere XXXX m2 s tým, že vlastník
mal zostať „doterajší“ bez toho, aby ho geometrický plán akokoľvek identifikoval). Ako už bolo uvedené
vyššie, z predloženého výpisu z evidenčného listu č. 2 pre k.ú. D. E. F. (zachytávajúceho stav pred rokom

1993, t.j. za predošlej právnej úpravy) vyplynulo, že JRD ČSSR Žiar nad Hronom bolo len užívateľom
pozemku č. XXXX o výmere XXXX m2, nie jeho vlastníkom. Ani z uvedeného geometrického plánu z r.
1995 teda nemožno nijako vyvodiť, že by PD ZH bolo okrem rodinného domu aj vlastníkom pozemku
pod ním a priľahlých pozemkov. U novovzniknutých pozemkov č. XXXX/X (plocha zastavaná časťou
rodinného domu užívaného právnymi predchodcami svedkyne B.) a XXXX/X (plocha zastavaná časťou

rodinného domu užívaného právnymi predchodcami žalovaného) geometrický plán predpokladal, že by
sa ich vlastníkom malo stať PD ZH, nevyplýva z neho však na základe akého právneho úkonu, resp.
právnej skutočnosti by k tomu malo dôjsť. Geometrický plán pritom sám osebe nie je titulom, ktorým by
mohlo dôjsť k nadobudnutiu alebo zmene vlastníckeho práva, je len podkladom pre ďalšie právne úkony.

43. Následne J. D. E. F. pridelilo dňa 06.10.1995 (č.l. 127 spisu) stavbe Rodinný dom na ulici C. O.
XX, XX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X v k.ú. D. E. F., ktorého vlastníkom je (v
oznámení je vynechané voľné miesto, žiadny vlastník pozemkov nie je uvedený) súpisné číslo XXX.
Na základe žiadosti PD Žiar nad Hronom zo dňa 04.12.1995 (č.l. 125 spisu) bol rodinný dom súp. č.XXX, resp. jeho jednotlivé časti postavené na parcelách identifikovaných GP č. XXXXXXXX-XX/XX zo
dňa 27.06.1995, zapísané do katastra nehnuteľností. Znaleckým posudkom č. XX/X zo dňa 13.06.1996
bol ohodnotený rodinný dom súp. č. XXX umiestnený na parc. č. XXXX/X, konkrétneho jeho časť

užívaná K. B., a to na 114.200,- Sk, pričom z posudku jednoznačne vyplýva, že predmetom ohodnotenia
neboli žiadne pozemky. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.07.1996 PD ZH predalo právnym predchodcom
žalovaného K. B. s manželkou A. rodinný dom č.s. XXX na parc. č. XXXX/X za kúpnu cenu 18.800,-
Sk. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že by predmetom prevodu bol akýkoľvek pozemok. Rovnako zo
žiadnej z predložených zmlúv (darovacích, resp. kúpnej), ktorými postupne nadobúdal vlastnícke právo

k rodinnému domu samotný žalovaný od svojich predchodcov (nástupcov K. B. s manželkou) nevyplýva,
že by predmetom prevodu bol akýkoľvek pozemok.

44.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno spravodlivo požadovať, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, resp. ak vykonáva určité právo. Pokiaľ ani v zmluve, ktorou

nadobudli od PD ZH do vlastníctva rodinný dom K. B. s manželkou, ani v žiadnej z následných
prevodných zmlúv k tomuto domu nie je žiadna zmienka o akýchkoľvek pozemkoch, nemožno v žiadnom
prípade hovoriť o dobromyseľnosti či už žalovaného, alebo jeho právnych predchodcov vo vzťahu
k užívaniu pozemku pod rodinným domom, ako aj okolitých pozemkov tvoriacich dvor a záhradu.
Vzhľadom na zásadu ignorantia iuris non excusat sa nemožno dobromyseľnosti vo vzťahu k užívaniu

pozemkov dovolávať ani s poukazom na to, že ich v minulosti užívalo družstvo, ktoré ale na to
malo konkrétny titul v podobe vyššie uvedených zákonných inštitútov, ktorý však zanikol v dôsledku
zmeny právnej úpravy, reagujúcej na zmenu spoločenského zriadenia, a to niekoľko rokov predtým,
ako PD ZH rodinný dom predávalo právnym predchodcom žalovaného (s opätovným zdôraznením, že
v príslušnej kúpnej zmluve z roku 1996 nie je o pozemkoch, alebo akomkoľvek užívacom práve k nim

žiadna zmienka). Dobromyseľnosť, resp. oprávnenosť držby práva ako nevyhnutná podmienka pre jeho
vydržanie nemôže byť (nie je) splnená len tým, že ten, kto právo vykonáva, v tomto výkone nie je
nikým rušený, a to bez ohľadu na dĺžku doby. Posúdenie oprávnenosti držby nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale tento musí byť schopný označiť konkrétny právny dôvod,
hoci aj len domnelý (putatívny, teda taký, ktorý nie je pre nedostatok nejakej náležitosti perfektný), na

základektoréhomoholobjektívne(vospravedlniteľnomomyle)maťzato,žeprávovykonávaoprávnene.
Žalovaný žiadny takýto ani len putatívny titul neoznačil. Právo užívať pozemky nevyplýva zo žiadnej
z predložených zmlúv a pokiaľ v minulosti toho právo družstvu vyplývalo zo zákona, zaniklo zmenou
právnej úpravy a družstvo ho nemohlo previesť na inú osobu (ani sa o to nepokúšalo, keďže ani
v kúpnej zmluve z roku 1996 sa užívanie pozemkov nijako nespomína). Za tejto situácie na vydržanie

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nepostačuje jeho nerušený výkon, pokiaľ chýba objektívne
posudzovaná oprávnenosť držby práva. Len pre úplnosť treba uviesť, že ani z výpovede svedkyne
B. nemožno žiadny užívací titul dovodiť, keďže rovnako ako žalovaný len konštatovala, že samotné
družstvo pred predajom rodinného domu jej právnym predchodcom nijako v užívaní pozemkov nebránilo
(čo na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nepostačuje, navyše nebolo preukázané,

že by družstvo bolo vlastníkom predmetných pozemkov). Naopak uviedla, že ona, resp. jej právni
predchodcovia (na rozdiel od žalovaného) si vysporiadali pozemky pod svojím domom a priľahlé
pozemky, ktoré užívajú tým, že ich odkúpili.

45. Súd mal teda preukázané, že žalovaný skutočne v žalovanom období (13.10.2020 až 25.11.2021

a 01.01.2022 až 31.12.2022) užíval časť pozemku EKN parc. č. XXX/X bez toho, aby existoval na
takéto užívanie právny titul, t.j. užíval ju bez právneho dôvodu. Tým je daný nárok žalobcu ako vlastníka
pozemku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zásahom do jeho právnej sféry. Pokiaľ
sa jedná o rozsah a spôsob tohto užívania, žalovaný potvrdil, že predmetnú plochu užíva na bývanie,
ako dvor a záhradu pre potreby seba a svojej rodiny. Pri stanovení konkrétnej výmery súd vychádzal

z predloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 09.09.2021. Žalovaný sám na
pojednávaní, ako aj pri výkone štátneho stavebného dohľadu potvrdil, že rodinný dom aj s prístavbou a
sklenenou terasou bol vybudovaný do súčasného stavu (ako tento vyplýva napr. z fotografie na č.l. 86
spisu) približne v rokoch 2017-2018, t.j. jeho zastavaná plocha zodpovedala súčasnému stavu počas
celého žalovaného obdobia, aj v čase vypracovania geometrického plánu z 09.09.2021. Geometrický

plán zameral, že plocha zastavaná rodinným domom má výmeru XXX m2 (diel 4, zakreslený v GP ako
parcela CKN č. XXXX/X). Žalovaný tiež sám potvrdil, že pozemky, ktoré užíva, sú dlhodobo oplotené,
pričom on rekonštruoval oplotenie v r. 2017-2018, kedy zbúral starý plot a postavil nový. Z uvedeného
opäťvyplýva,žegeometrickýplánz09.09.2021zameralexistujúcistav,pričompočasceléhožalovanéhoobdobia bol oplotený a užívaný žalovaným. Konkrétne, pokiaľ sa jedná o plochy spadajúce do pozemku
EKN parc. č. XXX/X, bola geometrickým plánom zameraná plocha, ktorú žalovaný využíva ako dvor,
resp. na jej časti je vybudovaná časť žalovaným využívaného prístrešku pre auto, spolu o výmere XXX

m2 (diel 3, zakreslený v GP ako parcela CKN č. XXXX/X o výmere XXX m2 a diel 7, zakreslený v GP
ako parcela CKN č. XXXX/XX o výmere 29 m2). Konečne bola geometrickým plánom zameraná plocha,
ktorú žalovaný využíva ako záhradu až po vybudovaný plot (rovnako nachádzajúca sa v rámci parcely
EKN č. XXX/X) o výmere 413 m2 (diel 1, zakreslený v GP ako parcela CKN č. XXXX/X).

46. Pokiaľ sa jedná o plochu zastavanú rodinným domom o výmere XXX m2, súd rovnako ako
žalobca zohľadnil, že v žalovanom období (13.10.2020 až 25.11.2021 a 01.01.2022 až 31.12.2022)
žalovaný nebol po celý čas výlučným vlastníkom rodinného domu. Konkrétne v období od 13.10.2020
do 09.02.2021 bol žalovaný vlastníkom rodinného domu v podiele 7/24 + 1/6, v období od 10.02.2021 do
15.08.2021 v podiele 7/24 + 1/6 + 5/12 a v období od 16.08.2021 v podiele 1/1 (výlučným vlastníkom). Za
uvedené jednotlivé úseky žalovaného obdobia súd preto priznal žalobcovi len príslušný zlomok nároku

za užívanie domom zastavaného pozemku. Za ostatné užívané plochy spolu o výmere XXX m2 (dvor,
záhrada) súd vychádzal z ich užívania výlučne žalovaným počas celého žalovaného obdobia, nakoľko
tieto sám ešte v roku 2018 oplotil (resp. zrekonštruoval pôvodný plot), čoho účelom zjavne bolo zabrániť
ich užívaniu inými osobami.

47. Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku náhrady za užívanie uvedených častí pozemku EKN parc. č.
XXX/X, súd v zásade vychádzal z predložených znaleckých posudkov č. XX/XXXX zo dňa 22.10.2021
v znení jeho Doplnenia č. 1 zo dňa 03.04.2022 a č. X/XXXX zo dňa 02.10.2023. Ako už bolo presne
špecifikované vyššie, znalec pre účely ohodnotenia pozemku a určenia obvyklej výšky nájmu rozdelil
žalovaným užívanú plochu o celkovej výmere XXXX m2 na časť A o výmere XXX m2 (plocha zastavaná

domom a dvor) a časť B o výmere XXX m2 (záhrada), nakoľko tieto jednotlivé časti majú v zmysle
územného plánu rôzne funkčné využitie, čo má vplyv na ich hodnotu. Podľa ustálenej praxe výšku
bezdôvodného obohatenia vznikajúceho užívaním cudzieho pozemku bez právneho dôvodu možno
ustáliť podľa obvyklej výšky nájomného za užívanie porovnateľného pozemku v danom čase a mieste
s prihliadnutím na jeho výmeru, druh, bonitu, spôsob využívania a pod. Stanovenie výšky obvyklého

nájomného, ktorá sa odvíja od samotnej hodnoty pozemku, je odbornou otázkou, na zodpovedanie
ktorej sú potrebné iné než právne znalosti. Preto pokiaľ v tomto smere žalobca predložil znalecké
posudky z príslušného odboru, súd nemal dôvod sa nimi neriadiť pri svojom rozhodovaní. Žalovaný
nevzniesol v konaní relevantné námietky proti záverom uvedených znaleckých posudkov a sám ničím
nepreukázal, že by obvyklá výška nájomného za užívanie porovnateľných pozemkov mala byť iná.

V tomto smere nie je možné vychádzať z obvyklej výšky nájomného za poľnohospodárske pozemky
určené na poľnohospodársku výrobu, ktorá sa v zmysle príslušnej právnej úpravy štatisticky zverejňuje
a pre katastrálne územie D. E. F. bola vo výške 62,40 Eur/hektár/rok. V prejednávanej veci totiž
predmetné plochy žalovaný neužíva na poľnohospodársku výrobu, ale na bývanie ako plochu zastavanú
rodinným domom a ako dvor a záhradu priľahlé k rodinnému domu, teda na neporovnateľne iné účely.

Na určenie výšky obvyklého nájomného sama osebe nemá vplyv ani cena, za ktorú predmetný pozemok
nadobudol do vlastníctva žalobca, hoci súd na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadol. Hoci
pozemok EKN parc. č. XXX/X je v katastri evidovaný ako orná pôda, záväzným údajom katastra nie je
druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.). Z katastrálnej
mapy,akoajpredloženéhoznaleckéhoposudkupritomvyplýva,ževstaveCKN(hocipríslušnépozemky

registra „C“ nie sú evidované na listoch vlastníctva) sa jedná o zastavanú plochu a nádvorie, resp.
záhradu.

48. Ako základ pre určenie výšky priznaného nároku súd teda vzal výšku náhrady za užívanie
jednotlivých plôch nasledovne:

49. Pozemok zastavaný domom o výmere XXX m2 s prihliadnutím na postupné zvyšovanie
spoluvlastníckeho podielu žalovaného:
- 13.10.2020 až 31.12.2020 [79 dní x 135 m2 x 4,235 Eur/m2/rok x (7/24 + 1/6)] / 366 = 56,56 Eur

- 01.01.2021 až 09.02.2021 [40 dní x 135 m2 x 4,235 Eur/m2/rok x (7/24 + 1/6)] / 365 = 28,72 Eur
-10.02.2021až15.08.2021[187dníx135m2x4,235Eur/m2/rokx(7/24+1/6+5/12)]/365=256,30Eur
- 16.08.2021 až 25.11.2021 [102 dní x 135 m2 x 4,235 Eur/m2/rok] / 365 = 159,77 Eur
- 01.01.2022 až 31.12.2022 [135 m2 x 4,495 Eur/m2/rok] = 606,83 Eur.50. Pozemok využívaný ako dvor o výmere XXX m2:
- 13.10.2020 až 31.12.2020 [79 dní x 491 m2 x 4,235 Eur/m2/rok] / 366 = 448,83 Eur

- 01.01.2021 až 25.11.2021 [329 dní x 491 m2 x 4,235 Eur/m2/rok] / 365 = 1.874,29 Eur
- 01.01.2022 až 31.12.2022 [491 m2 x 4,495 Eur/m2/rok] = 2.207,05 Eur.

51. Pozemok využívaný ako záhrada o výmere XXX m2:
- 13.10.2020 až 31.12.2020 [79 dní x 413 m2 x 1,538 Eur/m2/rok] / 366 = 137,10 Eur

- 01.01.2021 až 25.11.2021 [329 dní x 413 m2 x 1,538 Eur/m2/rok] / 365 = 572,54 Eur
- 01.01.2022 až 31.12.2022 [413 m2 x 1,638 Eur/m2/rok] = 676,49 Eur.

52. Súčet uvedených náhrad za uvedené obdobia rokov 2020 a 2021 je suma 3.534,11 Eur a za rok
2022 suma 3.490,37 Eur. Žalobca si v zmysle poslednej zmeny žaloby, ktorú súd pripustil uznesením
zo dňa 06.10.2023 uplatnil za konkrétne obdobia v rokoch 2020 a 2021 náhradu vo výške 3.512,86 Eur

s príslušenstvom a za rok 2022 vo výške 3.490,- Eur s príslušenstvom, spolu 7.002,86 Eur. Súd teda
ako základ pre určenie výšky priznaného nároku vzal uvedené žalobcom uplatnené sumy.

53.Súdsazaoberalajargumentácioužalovanéhovtomzmysle,žepredmetnýnárokžalobcunavydanie
bezdôvodného obohatenia považuje za výkon práva žalobcom v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by

nemal požívať právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. V oblasti súkromného práva platí
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych
vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná
sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak
predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Všeobecne záväzné

právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený
pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré
mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v
hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych
normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so

systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33
Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so
všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah
ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.
Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania
a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Právnu ochranu nepožíva ani
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorého príkladom môže byť aj tzv. šikanózny výkon práva, t.j.

právo vykonávané z iných dôvodov, než dosiahnutie hospodárskych cieľov, resp. uspokojovanie iných
potrieb,kedyhlavnou,resp.aspoňprevažujúcoumotiváciouveriteľajepoškodeniealeboznevýhodnenie
povinnej osoby, prípadne ak takýto výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom vo vzťahoch medzi
účastníkmi alebo v postavení niektorého z nich navonok.

54. V uvedených intenciách sa súd čiastočne stotožnil s argumentáciou žalovaného a výkon práva
žalobcu na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške považoval súd za
čiastočne rozporný s dobrými mravmi. Primárne bolo preukázané, že žalobca skutočne kúpil predmetný
pozemok EKN parc. č. XXX/X, ktorého časť využíva žalovaný, za kúpnu cenu 0,20 Eur/m2. Ako vyplýva
aj zo samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2020 a žalobca to ani nepoprel, kúpe pozemku predchádzala

jeho obhliadka, na základe ktorej bol žalobca oboznámený so skutočným stavom kupovaného pozemku,
teda v čase jeho kúpy mu bolo známe, že jeho časť užíva žalovaný ako vlastník rodinného domu, ktorý
zároveň užíva oplotený dvor a záhradu pri tomto dome. Žalobca následne hneď od prvého dňa, odkedy
sa stal vlastníkom tohto pozemku (od 13.10.2020) si podanou žalobou uplatnil od žalovaného nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti pozemku, čomu predchádzala ponuka na predaj

predmetnej časti žalovanému. Žalobca sa počas konania odvolával na hodnotu užívanej časti pozemku,
ako vyplynula aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý stanovoval obvyklú výšku nájomného za
jeho užívanie v období od 13.10.2020 a vychádzal pri tomto stanovení práve z všeobecnej hodnoty
pozemku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že jedna časť žalovaným užívanej plochy pozemku EKNparc. č. XXX/X mala všeobecnú hodnotu 50,34 Eur/m2 a druhá časť všeobecnú hodnotu 29,69 Eur/m2.
Z uvedeného vyplýva, že v čase kúpy pozemku žalobcom bola jeho hodnota minimálne v časti užívanej
žalovaným 150 až 250 násobne vyššia, než cena, ktorú žalobca zaplatil predchádzajúcej vlastníčke.

Hneď od prvého dňa po kúpe si žalobca začal od žalovaného uplatňovať peňažné nároky (či už ponuka
na predaj za trhovú cenu, alebo požiadavka platby trhového nájomného), pričom už v čase kúpy žalobca
vedel, že časť pozemku užíva žalovaný. Nie je úlohou súdu v prejednávanej veci zaoberať sa dôvodmi
a okolnosťami, ktoré viedli k dohodnutiu uvedenej kúpnej ceny medzi žalobcom a predchádzajúcou
vlastníčkou pozemku, avšak s poukazom na následné správanie a prístup žalobcu súd zastáva názor,

že uplatnená výška bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie časti jeho pozemku zo strany
žalovaného dosahuje až intenzitu jej rozporu s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Na druhej
strane v rámci komplexného posúdenia okolností veci súd musel vziať do úvahy aj správanie a prístup
žalovaného. Je totiž pravdou, že žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia predmetnú časť pozemku
užívajú dlhodobo od kúpy rodinného domu, pričom ako vyplynulo z dokazovania, neoprávňuje ich na
to žiadny právny titul a bolo možné od nich spravodlivo požadovať, aby si v rámci obvyklej opatrnosti

vysporiadali právne vzťahy k užívanému pozemku, čo však žalovaný ani jeho predchodcovia neučinili.
Žalovaný podľa vlastného vyjadrenia začal vzťahy k užívanému pozemku riešiť až v roku 2021, kedy
dal vypracovať geometrický plán na zameranie užívanej plochy. Pri štátnom stavebnom dohľade bolo
tiež zistené, že napriek uvedeným nevysporiadaným vzťahom k pozemku aj samotný žalovaný počnúc
rokom 2017 vykonal rekonštrukciu rodinného domu, pri ktorej došlo aj k zväčšeniu zastavanej plochy (z

geometrického plánu z r. 1995 vyplývala zastavaná plocha XX m2, z GP z roku 2021 už XXX m2), a to
bezsplneniazákonnýchpovinnostívyplývajúcichzostavebnejlegislatívy.Pokiaľbytedamalabyťžaloba
zamietnutá pre výkon práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi v celom rozsahu, nezodpovedalo by to
spravodlivému usporiadaniu vzájomných vzťahov a legitimizovalo by to konanie, resp. skôr opomenutie
konania žalovaného smerujúce k vysporiadaniu právnych vzťahov k pozemku. Takéto vysporiadanie

pritom je potrebné aj od žalovaného spravodlivo požadovať, nakoľko nie je možné, aby aktuálny stav
užívania pozemku žalobcu bez právneho dôvodu mal trvať na neobmedzený čas.

55. Len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 120/2014, ktoré sa týkalo konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

15C/9/2009aKrajskomsúdevPrešovepodsp.zn.9Co/78/2012,jehozáveryniesúvcelostiuplatniteľné
v prejednávanej veci v dôsledku významne odlišného skutkového stavu. V uvedenej veci sa jednalo
o stavbu verejnej cesty postavenej na cudzom pozemku, ku ktorej bolo vydané územné, stavebné
aj kolaudačné rozhodnutie, pričom v konaní bolo preukázané, že v čase začatia výstavby cesty sa
stavebník neformálne dohodol s právnym predchodcom vlastníka pozemku o bezodplatnom užívaní

pozemku na dobu neurčitú. V teraz prejednávanej veci na tunajšom súde medzi žalovaným, resp.
jeho právnymi predchodcami a žalobcom ako vlastníkom predmetného pozemku, resp. jeho právnymi
predchodcami nedošlo k žiadnej dohode o užívaní časti pozemku (žiadna nebola preukázaná) a pokiaľ
v minulosti pozemok užívalo poľnohospodárske družstvo, činilo tak na základe toho, že mu to umožňoval
osobitný zákonný inštitút, ktorý však zmenou právnej úpravy bez náhrady zanikol.

56. Z vyššie uvedených dôvodov teda nebolo možné priznať žalobcovi uplatnený nárok v celosti. Súd
po zohľadnení uvedených skutkových okolností veci dospel k záveru, že spravodlivému usporiadaniu
vzťahov medzi stranami zodpovedá priznanie uplatneného nároku v rozsahu 50 %. Súd teda priznal
žalobcovi nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním časti pozemku EKN

parc. č. XXX/X v k.ú. D. E. F. v rozhodnom období (13.10.2020 až 25.11.2021 a 01.01.2022 až
31.12.2022) žalovaným v celkovej výške 3.501,43 Eur. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Žaloba, ktorou si žalobca uplatnil peňažný nárok za
obdobie od 13.10.2020 do 25.11.2021 bola žalovanému doručená spolu s platobným rozkazom dňa
30.12.2021. Za uvedené obdobie súd žalobcovi priznal náhradu v celkovej výške 1.756,43 Eur (50
% z uplatnenej sumy 3.512,86 Eur), s ktorej zaplatením je žalovaný v omeškaní od 31.12.2021. Za
obdobie roku 2022 si žalobca uplatnil peňažný nárok podaním – zmenou žaloby, ktorá bola právnej

zástupkyni žalovaného doručená dňa 04.10.2023. Za uvedené obdobie súd žalobcovi priznal náhradu
v celkovej výške 1.745,- Eur (50 % z uplatnenej sumy 3.490,- Eur), pričom súd priznal z uvedenej
sumy úrok z omeškania od 07.10.2023, tak ako si ho žalobca uplatnil. Výška úroku z omeškania 5
%, resp. 9,5 % ročne zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajúniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na výšku základnej úrokovej sadzby
Európskejcentrálnejbankyplatnúkprvémudňuomeškaniasplnenímpríslušnejčastidlhu(k31.12.2021
a k 07.10.2023).

58. Súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu
a svedka L., nakoľko nebolo spôsobilé nijako ovplyvniť meritórne rozhodnutie vo veci a takéto
dokazovanie považoval za nadbytočné s poukazom na ostatné vykonané dôkazy. Okolnosti kúpy
predmetného pozemku zo strany žalobcu súd spolu s okolnosťami na strane žalovaného zohľadnil pri

čiastočnom zamietnutí žaloby.

59. Súdu je tiež z úradnej činnosti známa skutočnosť, že dňa 29.09.2023 bola na OS Žiar nad
Hronom podaná žaloba, zapísaná pod sp. zn. 23C/71/2023, v ktorej ako žalobca vystupuje A. B., nar.
XX.XX.XXXX, a ako žalovaní 1/ Poľnohospodárska spoločnosť, a.s., IČO: 45 939 292, 2/ Mesto Žiar
nad Hronom a 3/ J. J. L. B., nar. XX.XX.XXXX. Z petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa v uvedenej veci

domáha zriadenia vecného bremena k pozemku EKN parc. č. XXX/X spočívajúcom v práve jeho trvalého
užívania vo vymedzenom rozsahu (v zásade práve v rozsahu, v ktorom A. B. predmetný pozemok
užíva ako plochu zastavanú rodinným domom, dvor a záhradu), resp. alternatívne sa domáha určenia
svojho vlastníckeho práva k uvedenému pozemku. Súd nevidel dôvod ex offo prerušiť konanie v teraz
prejednávanej veci sp. zn. 24C/6/2022 do rozhodnutia v uvedenej veci sp. zn. 23C/71/2023. Otázkou

existencie vecného bremena sa súd prejudiciálne zaoberal v teraz prejednávanej veci a vykonával
k nej navrhnuté dokazovanie, pričom za záver svojho rozhodnutia vzal zistenie, že existencia vecného
bremena v prospech žalovaného A. B. nebola preukázaná. Pokiaľ by sa malo jednať o zriadenie vecného
bremena, jednalo by sa o rozhodnutie pro futuro, ktoré by bolo bez relevancie vo vzťahu k posúdeniu
nárokužalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepozemkuvminulomobdobí.Pokiaľsa

A. B. ako žalobca domáha určenia svojho samotného vlastníckeho práva k predmetnej časti užívaného
pozemku, jedná sa o argumentáciu, ktorú v pozícii žalovaného vo veci sp. zn. 24C/6/2022 vôbec
nepredostrel, preto by bolo neproporcionálne aj s poukazom na dĺžku konania a rozsah vykonaného
dokazovania čakať na rozhodnutie v inej veci. Pre prípad, že by sa dodatočne vyskytlo rozhodnutie,
ktoré by bolo spôsobilé privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie v teraz prejednávanej veci,

má možnosť na nápravu využiť na to určené právne prostriedky.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
sa domáhal priznania sumy 7.002,86 Eur s príslušenstvom a bola mu priznaná suma 3.501,43 Eur

s príslušenstvom. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 50 % uplatneného nároku a neúspešný
v rozsahu 50 %. Keďže obe strany boli v konaní úspešné v rovnakom rozsahu, súd nepriznal nárok na
náhradu trov konania žiadnej z nich.

Poučenie:

24C/6/2012

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.