Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Renáta Pátrovičová
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/53/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203871
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4120203871.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/X, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka so sídlom Pod Sokolom 12,
951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16,81104Bratislava,IČO:47233516,ourčenieneplatnostiprávnehoúkonuainé,oodvolanížalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Csp/26/2020-291 zo dňa 10. augusta 2022, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 10. augusta 2022 č. k. 19Csp/26/2020-291
(napadnuté uznesenie) konanie zastavil a žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd
určil, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8400045062 vo výške 1.500 eur - písomné
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo
dňa 7.6.2012, na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 31.5.2012, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a
spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom je absolútne neplatná. Ďalej sa domáhala
zaplatenia sumy 685,16 eur titulom bezdôvodného obohatenia a sumy vo výške 171,40 eur ako
finančného zadosťučinenia. Súčasne žiadala priznať jej náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie spor rozhodol rozsudkom č. k. 19Csp/26/2020-201 zo dňa 15.2.2021 tak, že
určil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012, na základe žiadosti
žalobkyne zo dňa 31.5.2012, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom a žalovaným ako
veriteľom a dodávateľom za absolútne neplatnú (I. výrok). Ďalej súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu vo výške 40 eur titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní od právoplatnosti
predmetného rozsudku (II. výrok). Vo zvyšnej časti súd nárok žalobkyne na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia zamietol (III. výrok). Súd ďalej žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 330,53 eur titulom finančného zadosťučinenia do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku
(IV. výrok). Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnej zo strán sporu (V. výrok).
4. Voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.02.2021 podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12CoCsp/21/2021-249 zo dňa 12.04.2022 tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o aplikovaní 3-ročnej objektívnej premlčacej doby navrátenie plnenia, ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému v tomto konaní domáhala. Súd prvej inštancie
sa však nie jasne a zrozumiteľne vysporiadal so subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou z
hľadiska jej začiatku a konca, súd tiež nešpecifikoval, ktoré splátky považoval za premlčané a z akého
dôvodu. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu zmätočný aj v tom smere, že súd
prvej inštancie najprv posúdil stranami uzavretú zmluvu o úvere ako absolútne neplatnú, následne ako
bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že o nároku
žalovanéhoakoveriteľazozmluvyorevolvingovomúverečíslo8400045062vočižalobkyniakodlžníčke,
rozhodol ešte pred začatím tohto konania Stály arbitrážny súd v rozhodcovskom konaní rozsudkom zo
dňa 13.5.2016 sp. zn. 113/08/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2016, pričom žalovaný túto
skutočnosť počas konania namietal. Odvolací súd osobitne zdôraznil, že za situácie, že o pohľadávke
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere už bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorý je právoplatný,
súd prvej inštancie sa musí vyporiadať s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní z hľadiska
ďalšieho postupu dlžníka pri domáhaní sa práv z úverovej zmluvy (potreba zrušenia rozhodcovského
rozsudku, prípadne posúdenie rozhodcovského rozsudku s ohľadom na platnosť rozhodcovskej doložky
v úverovej zmluve).
5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci aplikujúc ustanovenia § 19 ods. 1, 2, § 35, § 37 ods. 2, §
40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, § 161 ods. 1, 2, § 230 Civilného sporového poriadku s tým, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmavať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.
6. Konštatoval, že medzi stranami prebehlo pred Stálym arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou
Slovenskýcharbitrážnychsúdov,z.z.p.o.sosídlomKrížna56,82108Bratislavarozhodcovskékonanie,
v ktorom sa žalovaný (v predmetom rozhodcovskom konaní ako žalobca) domáhal voči žalobkyni (v
rozhodcovskom konaní ako žalovanej) zaplatenia sumy vo výške 2.619,26 eur s príslušenstvom titulom
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012. V rozhodcovskom konaní bol dňa
13.5.2016 vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 113/08/15, ktorým bola žalobkyňa titulom uvedenej
zmluvy o úvere zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 2.691,26 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni riadne doručený dňa 30.6.2016. Zo strany žalobkyne nebolo iniciované konanie
o preskúmanie či zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a vyššie uvedený rozhodcovský
rozsudok sa tak stal právoplatným a vykonateľným.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru v zmysle § 228 ods. 1 CSP v spojení s § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa
spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej i pre civilné súdne konanie, v
ktorom sa žalobkyňa domáha bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s plnením
viažucej sa k tej istej zmluve. Tento právny záver je opodstatnený vtedy, ak bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K preskúmaniu otázky platnosti
rozhodcovskej zmluvy môže všeobecný súd pristúpiť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktoré ale v súdenej veci neprebehlo, keďže žalobkyňa zostala v tomto smere nečinná. Právoplatné
rozhodnutie rozhodcovského súdu sa vo vzťahu k účastníkom rozhodcovského konania stalo konečným
a zaväzujúcim. Pripustenie opačného výkladu by znamenalo významný zásah do práva žalovaného
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj do práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom
na uvedený záver o existencii prekážky rozsúdenej veci (tzv. prekážka rei iudicatae) súd prvej inštancie
konaniespoukazomnaust.§161ods.2CSPzastavilbeztoho,abysažalobouďalejmeritórnezaoberal.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa zavinila zastavenie konania.
9. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že rozhodcovská
zmluva zo dňa 07.06.2012 č. 8500033943 bola formulárová zmluva, písaná malými písmenami na
predtlačenom formulári, nedošlo k individuálnemu dojednaniu, nebol jej vysvetlený rozdiel medzi
súdnym či rozhodcovským konaním, musela zmluvy podpísať ako celok. Vzhľadom k tomu považujerozhodcovskú zmluvu za neplatnú a rozhodcovský rozsudok za nulitný. Nulitný rozhodcovský rozsudok
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázala na to, že v ods. 3 rozhodcovskej
zmluvy je uvedené, že spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené
v rozhodcovskom aj súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Podľa jeho
názoru pre individuálne dojednanie je potrebné aj poučenie dodávateľa o odlišnostiach, resp. rozdieloch
medzisúdnymarozhodcovskýmkonanímataktiežmožnosťspotrebiteľaovplyvniťobsahrozhodcovskej
zmluvy. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011 (R 77/2015), podľa ktorého neplatná
rozhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu,pretonímvydanýrozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) neplatná, jej absolútna
neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí
tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho
úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). Odôvodnenie napadnutého uznesenia
pokladá za nedostatočné, pretože súd prvej inštancie sa nevyporiadal s relevantnou judikatúrou NS
SR týkajúcou sa platnosti rozhodcovskej doložky, rozhodcovského rozsudku z hľadiska prekážky res
iudicata.
10.Kodvolaniužalobkynesapísomnevyjdarilžalovaný,žiadalnapadnutéuznesenieakovecnesprávne
potvrdiť. Uviedol, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku je určená 3-mesačná prekluzívna lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prekluzívny charakter uvedenej lehoty nemá
iný obsah, osobitne určený pre spotrebiteľské vzťahy. Pokiaľ by bolo možné popierať či negovať
rozhodcvoský rozsudok aj po uvedenej lehote, bolo by to v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z. z.
Poukázal na ust. § 46 ods. 1-3 zákona č. 335/2014 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa podľa jeho
názoru právne posilnil princíp možnosti preskúmavania a zrušenia rozhodcovského rozsudku na úkor
toho, aby jeho účinky neboli negované určovacími žalobami ako je tomu aj v tomto prípade.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky pre zastavenie
konania.
12. V predmetnej veci súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 19Csp/26/2020-201 zo dňa
15.2.2021 tak, že určil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 8400045062 zo dňa 7.6.2012,
na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 31.5.2012, medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a spotrebiteľom a
žalovaným ako veriteľom a dodávateľom za absolútne neplatnú, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 40 eur titulom bezdôvodného obohatenia, vo zvyšnej časti nárok žalobkyne na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 330,53 eur titulom
finančného zadosťučinenia. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 12CoCsp/21/2021-249 zo dňa 12.4.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie, aby sa zaoberal
a vyporiadal s existenciou rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku dodávateľa
voči spotrebiteľke (v tomto konaní žalobkyne) vyplývajúcom z úverovej zmluvy, ktorá je podkladom
žalovaného nároku žalobkyne i v tomto konaní. Odvolací súd uviedol, že je potrebné posúdiť existenciu
rozhodcovského rozsudku i s ohľadom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej
inštancie sa v ďalšom konaní zaoberal existenciou rozhodcovského rozsudku, avšak vyvodil nesprávne
právne závery, keď dospel k záveru, že v danom konaní nie je možné skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy/doložky a preto rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku res iudicata. Nedostatočne sa
zaoberal súdnou praxou Najvyššieho súdu SR ohľadne tejto problematiky.
14. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 27/2011 zo dňa 29. januára 2015 uviedol,
že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže
predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je opodstatnený vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky – iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenierozhodcovskéhosúduprejednaťarozhodnúťspormedzidodávateľomaspotrebiteľom.Priposudzovaní,
či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach (napríklad pri
riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res
iudicata). Akjerozhodcovskádoložka(zmluva)absolútneneplatná,trebamaťnazreteli,žejejabsolútna
neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa
na takúto doložku (zmluvu) hľadí, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu
neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). Neplatná
rozhodcovská doložka (zmluva) nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne
konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.
15. Odvolací súd si je vedomý ustanovenia § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo
veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na
ďalšie konanie a rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu
súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2023-30
zo dňa 21. decembra 2023, v ktorom ústavný súd uviedol, že cieľom § 390 CSP je zrýchlenie a
zefektívnenie súdneho konania. Pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát
zrušil rozhodnutie okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí
splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom
na cieľ § 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci
okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo
v danej veci horším riešením. Pritom nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie o lepšej
vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať
závažné nedostatky. Pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý
priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy,
no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu. Prístup krajského
súdu v jeho druhom zrušujúcom uznesení tak vyvažuje ústavné práva na spravodlivú súdnu ochranu
na strane jednej a na postup bez zbytočných prieťahov na strane druhej, ktorá sa v ustanoveniach
CSP o odvolaní koncentruje do protichodných príkazov zrušiť rozsudok okresného súdu, ak tento
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej procesných práv v miere
porušenia práva na spravodlivý proces.
16. Odvolací súd je i toho názoru, že § 390 CSP sa neaplikuje napr. v prípade, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvej inštancie z procesných dôvodov. V prejednávanej veci je potrebné zachovať
dvojinštančnosť konania, so všetkými jeho atribútmi, t. j. aby strany sporu mohli riadne argumentovať
pred súdom prvej inštancie, aby dôkazy vykonával predovšetkým súd prvej inštancie a rovnako ich aj
hodnotil, aby strany sporu mali právo v dvojinštančnom konaní namietať správnosť záverov súdu prvej
inštancie (hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia) v odvolacom konaní.
17. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol vo veci podľa procesného predpisu, ide
o procesné rozhodnutie vydané na základe posúdenia podmienok konania súdom prvej inštancie
z hľadiska neodstraniteľnej vady konania (existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci). Vzhľadom
k tomu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne, keďže pre jeho
vydanie neboli splnené procesné podmienky, podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa bude zaoberať
platnosťou rozhodcovskej doložky (zmluvy) a pokiaľ dospeje k záveru, že je neplatná, potom vec
prejedná v merite veci, keďže v takom prípade rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata.
Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.