Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 7, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022205265
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0022205265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: A. B., C.. D. E. F., E.: XX XXX XXX,
G. X, XXX XX H. I., zastúpeného advokátkou J. K. B., K. K. H., L. XX, proti žalovanému B. C., I., E.:
XX XXX XXX, zastúpeného advokátom J. M. H., K. K. A., N. XX, v konaní o zaplatenie 1 718,48 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.októbra
2023 č.k. 10Csp/120/2022-78

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti o zaplatenie 342,99 eur s prísl. tak, že konanie v tomto rozsahu z a s t a v u j e.

V zostávajúcom rozsahu návrhu na zaplatenie sumy 1.375,50 eur s úrokmi z omeškania 5% z dlžnej
sumy ročne od 2.12.2022 do zaplatenia p o t v r d z u j e zamietavý výrok rozsudku.

Priznáva žalovanému náhradu trov provinštančného a odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobu o zaplatenie 1.718,48 eur
s príslušenstvom, ktorá pohľadávka bola voči žalovanému uplatnená podľa § 813 Občianskeho
zákonníka (OZ), titulom náhrady poistného plnenia poskytnutého poškodenému.

2. V konaní bolo nesporné, že zamestnanci žalovaného poškodili náves EČV: H. spoločnosti O. F. C..
Bratislava, ktorá bola poistencom žalobcu. Žalobca poukázal poškodenej spoločnosti poistné plnenie
2.081,29 eur, z ktorého si uplatnil voči žalovanému ako škodcovi náhradu v rozsahu 1.718,48 eur
s úrokmi z omeškania 5% ročne od 2.12.2022. Pri vyčíslení výšky škody žalobca vychádzal z faktúry
č. 421510361 vystavenej dňa 22.2.2021. Žalovaný neuspokojil žalobcu na základe predžalobnej výzvy
z februára 2021, v konaní namietal rozsah škody a vzniesol tiež námietku premlčania podľa § 106 OZ

vzhľadom na čas uplatnenia nároku na súde až dňom 2.12.2022. Žalobca vzal späť žalobu v časti
o zaplatenie 342,99 eur s príslušenstvom, v zostávajúcom rozsahu 1.375,50 eur s úrokmi z omeškania
5% z dlžnej sumy ročne od 2.12.2022 zotrval na plnení dôvodiac, že dvojročná subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 OZ začala plynúť až od vyčíslenia výšky
škody spôsobenej poistencovi faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 22.2.2021.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z § 813 ods. 1 OZ podľa ktorého, ak poistený má proti inému právo
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky
plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Uplatnenú pohľadávku posudzoval ako nárok na náhradu škody,
ktorý podlieha premlčaniu v súlade s § 106 ods. 1, 2 OZ v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktoráplynie odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie a o tom kto za ňu zodpovedá, a premlčí sa najneskôr
v objektívnej premlčacej dobe 3 rokov od času vzniku škody. Zohľadňujúc prechod práva poškodeného
na poisťovateľa podľa § 813 ods. 1 OZ, konštatoval, že nárok na náhradu škody poisťovateľa proti

škodcovi sa premlčuje v rovnakej lehote, aká plynie poškodenému vo vzťahu ku škodcovi. Majúc
nesporne zistené, že ku škodovej udalosti došlo dňa 18.11.2020, kedy bola spísaná aj správu o vzniku
škody pre žalobcu spočívajúca v poškodení plachty a 2ks hliníkových líšt návesu, uzavrel, že poškodený
mal vedomosť o vzniku škody, o tom kto za ňu zodpovedá a disponoval všetkými údajmi pre jej vyčíslenie
odo dňa 18.11.2020, od ktorého plynula premlčacia 2-ročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na

súde, ktorá uplynula 18.11.2022. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súd dňa 2.12.2022 stalo sa tak
oneskorene, preto žalobu zamietol. O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (CSP) priznajúc ich plnú náhradu procesne úspešnému žalovanému.

4. Rozsudok napadol odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhoval, aby odvolací súd jeho žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vrátil veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ konštatoval, že v zmysle § 106 OZ
sa právo na náhradu škody premlčuje pri subjektívne premlčacej dobe až od času, kedy sa poškodený
dozvie o škode, teda kedy nadobudne vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
a o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Vedomosť poškodeného o vzniku škody predpokladá taký
kvantifikatívny stupeň poznania, ktorý umožňuje uplatniť si nárok v konaní pred súdom, pričom okamih

vznikuškodyavedomosťovýškeškodysanemusiazhodovať.Zastávalnázor,žeovýškeškodyurčitého
druhu a rozsahu sa poškodený a teda aj žalobca, dozvedeli až na základe vystavenia faktúry za opravu
zo dňa 22.2.2021, od ktorého času plynula subjektívna 2 ročná premlčacia lehota, preto bola žaloba
podaná včas.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu rozhodnutie súdu navrhol ako vecne správne potvrdiť majúc
za to, že žalobcova argumentácia by nasvedčovala takému výkladu plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty, ktorá by bola na úplnej vôli poškodeného, resp. žalobcu čo je v rozpore so zmyslom a účelom
ustanovenia § 106 ods. 1 OZ. Posudzovanie otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, je závislé od

vedomosti poškodeného o rozsahu škody objektívne vyjadriteľnej v peniazoch tak, aby si mohol nárok
uplatniť na súde, ktoré podmienky boli v danom prípade splnené už ku dňu vzniku škody, čo potvrdzuje
správa o nehode.

6. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní zopakujúc, že pre začatie plynutia

subjektívnej premlčacej doby bol rozhodný dátum vystavenia faktúry, až v ktorom momente poškodený
získal vedomosť o škode určitého druhu a rozsahu ako ju mohol uplatniť aj v konaní pred súdom.
V súvislosti s poistnou udalosťou nebolo zrejmé, či poškodená plachta na motorovom vozidle bude
spôsobilá opravy, či musí dôjsť k celej výmene.

7. Iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení prípustnosti a včasnosti opravného
prostriedku podaného subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2

CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Rozsudok bol v rozsahu vecne správneho výroku odvolacím súdom podľa § 387 ods.1 CSP potvrdený,
v ostatnej časti, v ktorej neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie, odvolací súd
zmenil výrok rozhodnutia v súlade s § 388 CSP.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. augusta 2024 v pojednávacej
miestnosti č. 210/II.posch., miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

10. Odvolací súd sa pri prejednávaní odvolania obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) zaoberá procesnými
podmienkami, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Inou vadou konania, na ktorú musí
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá zakladá zmätočnosť
rozhodnutia, ak jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesnýchustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo
56/2012). V priebehu konania vzal žalobca späť nárok v časti o zaplatenie 342,99 eur s prísl., keď
na základe námietok žalovaného konštatoval, že položka oprava profilu dverí predstavuje škodu

nesúvisiacu s poistnou udalosťou. Zotrval už len na žalobe o zaplatenie sumy 1.375,50 eur s úrokmi
z omeškania. Strana žalovaného na pojednávaní 11.9.2023 so späťvzatím žaloby v tejto časti nároku
súhlasila. O uvedenom procesnom úkone súd prvej inštancie nesprávne rozhodol pokiaľ aj v tejto
časti žalobu zamietol. V zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v

rozhodnutí vo veci samej. Zohľadňujúc procesný úkon žalobcu, súhlasné stanovisko žalovaného (§146
CSP), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenil a konanie v rozsahu
späťvzatia zastavil. V zostávajúcej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, dôvody rozhodnutia súdu
prvej inštancie zodpovedajú zákonnej úprave o posudzovaní plynutia subjektívnej lehoty premlčania pri
uplatnení nároku na náhrady škody v zmysle § 813, 106 OZ.

11. V prejednávanej veci nie je sporným, že nárok uplatnený žalobcom predstavuje nárok na náhradu
škody, ktorý v zmysle § 813 OZ uplatnil poistiteľ, ktorý vstúpil do práv svojho poistenca-poškodeného O.
F.C.potom,čouhradilpoistnéplnenieakoškoduvzniknutújehomajetkupoisteného.Zosprávyonehode
a správy o uplatnení škody u poistiteľa vyplýva, že žalobcovi bol oznámený vznik škody identifikovanej
ako poškodenie plachty a 2 ks hliníkových líšt návesu Schwarczmuller EČV: H., keď hlásenie poistnej

udalosti žalobca obdŕžal 24.11.2020. Faktúrou z 22.2.2021 boli vyúčtované náklady za opravu v celkovej
výške 2.228,94 eur z čoho žalobca plnil ku dňu 23.2.2021 v prospech poistenej spoločnosti 2.081,29 eur
po zohľadnení spoluúčasti. Dňa 2.8.2021 vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v rozsahu
1.718,48 eur.

12. Vyplatením poistného plnenia žalobca vstúpil do práv poisteného poškodeného na náhradu škody
voči škodcovi. Právo žalobcu voči žalovanému nie je právom na plnenia z poistenia, ale právom na
náhrady škody, keď dochádza k zákonnej cesii poisťovateľa do postavenia poškodeného. Od práva na
náhradu škody sa odvíja aj premlčacia doba, pretože zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej lehoty (§ 111 OZ). Pri práve na náhradu škody sa uplatňuje všeobecná premlčacia doba,

ktorá je v prípade práva na náhradu škody kombinovaná ako kratšia dvojročná subjektívna a dlhšia
trojročná objektívna (§ 106 ods. 1,2 OZ), ktoré plynú a končia nezávislé od seba. Ak sa skoční plynutie
jednej premlčacej doby, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému by ešte plynula druhá
premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž plynie iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže presiahnuť. Spornou otázkou bolo, od ktorého momentu plynula subjektívna premlčacia doba

poškodenej spoločnosti O. F. C., do práva ktorej na náhradu škody žalobca ako poisťovateľ vstúpil.
Súdna prax ustálila (pozri Najvyšší súd SR 1Cdo/82/2009, 3Cdo 231/2009), že podmienkou začatia
plynutia 2 ročnej subjektívne premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o vzniknutej škode ako určitej
majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu nie iba o samotnej škodovej udalosti a súčasne vedomosť
o tom kto za uvedenú škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba môže teda začať plynúť rozdielne

vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a o škode, keď táto vedomosť nemusí byť daná súbežne
k jednému okamihu.

13. Vedomosť o vzniku určitej majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch je závislá vždy od konkrétnych
okolností prípadu teda od spôsobilosti poškodeného identifikovať, čo a v akom rozsahu poškodené

bolo. Podmienkou začatia plynutia premlčacej doby však nie je už konkrétne odborné spracovanie či
vyjadrenie určitej peňažnej sumy, ktorú možno uplatniť formou či už znaleckého posúdenia alebo iného
odborného odhadu závislého od vôli poškodeného, kedy by k takému úkonu pristúpil, významné je len to,
či charakter škody umožňuje už v čase škodnej udalosti kvantifikovať rozsah následkov, ktoré vznikli na
majetku poškodeného. V uvedenom spore niet pochybností podľa obsahu listinných dôkazov, že škodca

mal vedomosť o konkrétnom rozsahu poškodenia, ktoré mohol od času škodovej udalosti aj objektívne
vyčísliť, bolo už na jeho vôli kedy tak učiní (teda napr..kedy a či nechá vec opraviť v ktorej súvislosti
mu bude vystavená faktúra). Preto správne súd ustálil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
od samotného vzniku škody na veci, kedy mal poškodený vedomosť tak o zodpovednom subjekte,
ako aj o vzniku a rozsahu škody, lebo mu boli známe všetky skutočnosti významné pre jej vyčíslenie

(zjavný rozsah vonkajšieho poškodenia, ktorý je aj predmetom sporu). Žalobca ako poisťovateľ vstúpil
do práv poškodeného, preto aj jemu premlčacia doba plynie odo dňa vzniku škody 18.11.2020. Pokiaľ
bola žaloba podaná na súd 2.12.2022 stalo sa tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty, z ktorých
dôvodov súd v súlade s § 100 OZ na základe námietky žalovaného žalobu zamietol, keďže premlčanéprávo nebolo možné žalobcovi priznať. Jeho rozhodnutie bolo preto v dotknutom rozsahu ako vecne
správne potvrdené.

14. Pretože odvolací súd menil rozsudok súdu prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov celého konania
podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní procesne neúspešný (znáša
procesnú zodpovednosť aj za zastavenie konania) nevznikol mu preto nárok na náhradu trov, a tieto je
povinný nahradiť v plnom rozsahu žalovanému ako procesnej úspešne sporovej strane.

15. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).